28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/71

Spravodajca:

Ionuț SIBIAN

Pomocný spravodajca:

Mihai MANOLIU

1.1.

EHSV víta návrh Európskej komisie týkajúci sa nového Európskeho konsenzu o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť. Návrh zodpovedá odporúčaniam uvedeným v stanovisku EHSV REX/461 Program 2030 – Európska únia sa zasadzuje za globálny udržateľný rozvoj, v ktorom sa uvádza, že „inštitúcie EÚ a členské štáty sa musia urýchlene dohodnúť na ďalšom postupe na najvyššej politickej úrovni prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody medzi Komisiou, Radou a Parlamentom s cieľom vytvoriť pevný základ pre ďalšie politické opatrenia. Táto dohoda o vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja by mala tvoriť základ celkovej stratégie začleňovania programu 2030 s cieľom vytvoriť z EÚ úniu udržateľného rozvoja. V stanovisku sa takisto odporúča, aby Komisia využívala program 2030 a v plnej miere ho začlenila do Európskeho konsenzu o rozvoji.

1.2.

EHSV uznáva význam Európskeho konsenzu o rozvoji z roku 2006 pre politiku spolupráce v záujme rozvoja Európskej únie a jej členských štátov (1). Prínos konsenzu spočíval najmä v tom, že sa na základe spoločnej dohody stanovila vízia pre EÚ a členské štáty, ako aj realizačný rámec na úrovni EÚ, ktoré sa následne premietli do mnohých dokumentov, politík a usmernení na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov. Očakáva sa, že nový konsenzus bude naďalej zohrávať podobnú úlohu.

1.3.

EHSV víta výslovný záväzok stanovený v konsenze v súvislosti s celkovým cieľom, ktorým je odstránenie chudoby prostredníctvom rozvojovej spolupráce založenej na právach a rodovej rovnosti, pričom treba zabezpečiť, aby program udržateľného rozvoja do roku 2030 nikoho nevylučoval, a to bez ohľadu na región, v ktorom má príslušná osoba bydlisko, a nezávisle od etnického pôvodu, pohlavia, veku, zdravotného postihnutia, vierovyznania alebo náboženského presvedčenia, sexuálnej orientácie, postavenia migranta alebo iného štatútu.

1.4.

Tým, že sa v konsenze odkazuje na program udržateľného rozvoja do roku 2030 a jednou z priorít zostáva odstraňovanie chudoby, uznáva sa význam rozvojovej spolupráce, ktorá sa vyzdvihuje ako osobitná politická oblasť Európskej únie. I keď sa rozvojová politika musí považovať za jeden z pilierov vonkajšej činnosti EÚ, konsenzus by sa mal vnímať ako záruka, že tento vývoj bude rovnocenný ako vývoj ostatných politík Únie a nemôže im byť podriadený (bezpečnosť, obchod, spravodlivosť, vnútorné veci atď.).

1.5.

Revízia konsenzu prichádza vo veľmi zložitom období, keď sú európske hodnoty a zásady (článok 2 Zmluvy o Európskej únii), ako aj samotná existencia EÚ terčom opakovaných útokov. Viacnásobné krízy ovplyvňujú schopnosť a ochotu vlád vyčleniť zdroje potrebné na vykonávanie programu udržateľného rozvoja do roku 2030. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa všetky členské štáty EÚ a jej inštitúcie v plnej miere zapojili do vykonávania a dodržiavania konsenzu o rozvoji vrátane jeho finančných dôsledkov.

1.6.

Konsenzus by sa mal usilovať vymedziť úlohy Komisie a členských štátov, pričom by mal zohľadňovať ich špecifické komparatívne výhody v oblasti rozvoja. Má to o to väčší význam, keďže sa očakáva, že po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a v dôsledku meniaceho sa vnútorného politického prostredia zníži EÚ a jej členské štáty celkový objem rozpočtu určeného na rozvoj. Podľa správy, ktorú si vyžiadal Výbor pre rozvoj v Európskom parlamente v roku 2013 (2), sa hospodárske náklady v dôsledku neúčinnej koordinácie rozvojovej pomoci medzi členskými štátmi a Európskou komisiou odhadujú približne na 800 miliónov EUR. Tieto finančné prostriedky by sa mohli každoročne ušetriť, pokiaľ ide o náklady na transakcie, ak by darcovia svoje úsilie poskytovať pomoc sústredili na menší počet krajín a činností. Zároveň sa odhaduje, že by bolo možné ušetriť ďalších 8,4 miliardy EUR za rok, ak by sa vo viacerých krajinách zlepšil spôsob prideľovania finančných prostriedkov.

1.7.

EÚ a jej členské štáty by nemali využívať rozvojovú pomoc ako páku na vnútenie spolupráce svojim partnerom v záujme cieľov hospodárskej a vonkajšej politiky, bezpečnosti štátu a kontroly migrácie. Rozvojová spolupráca by sa naopak mala naďalej zameriavať na svoj hlavný cieľ, ktorým je odstránenie chudoby, rovnosť príležitostí a dôstojný život pre všetkých, ako aj zabezpečenie environmentálnej udržateľnosti.

1.8.

EHSV upozorňuje na úlohu poľnohospodárstva v rozvojovej politike. Posilňovanie základne pre miestnu výrobu potravín, zlepšovanie postavenia žien vo vidieckych oblastiach a poľnohospodári, ktorí zakladajú združenia a spolupracujú, sú dôležitými faktormi pri odstraňovaní chudoby a dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v najchudobnejších krajinách sveta.

1.9.

V konsenze sa uznáva úlohu sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti pri presadzovaní programu udržateľného rozvoja do roku 2030, ako aj ich prínos pri jeho vykonávaní. Okrem poskytnutia silnej politickej podpory zameranej na zabezpečenie priaznivého prostredia, v ktorom by mohli v plnej miere zohrávať svoju úlohu, by EÚ mala uznať, posilňovať a chrániť organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv, organizácie zamerané na dohľad a odborové zväzy, ktoré pôsobia v nepriaznivých podmienkach. EÚ by sa takisto mala usilovať vytvoriť primeranejšie finančné mechanizmy na podporu širšej škály organizácií občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečil prístup k programom EÚ pre menšie a početnejšie miestne organizácie. EHSV vo svojom stanovisku REX/461 na tému Program do roku 2030 – Európska únia zasadzuje za globálny udržateľný rozvoj uviedol v tejto súvislosti niekoľko dôležitých odporúčaní.

1.10.

Sociálny dialóg musí byť uznaný ako nástroj na vykonávanie programu na podporu rozvoja. Sociálny dialóg si vyžaduje priaznivé prostredie a účinný inštitucionálny rámec. Jeho základným predpokladom je rešpektovanie slobody združovania a právo na kolektívne vyjednávanie. EÚ by mala spolupracovať s nezávislými organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov (sociálni partneri) s cieľom podporovať dobré vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a fungujúcu pracovnú administratívu.

1.11.

Hoci trustové fondy EÚ predstavujú potenciálne pozitívny nástroj, chýbajú štúdie, ktoré by preukázali, že tieto fondy sú schopné spĺňať požiadavky rozvojových krajín, pokiaľ ide o preberanie zodpovednosti a prispôsobenie. Zatiaľ čo polovica členských štátov EÚ navyšuje objem finančných prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci pre súkromný sektor, investície v obchodnom sektore realizované z verejných prostriedkov sú naďalej vo veľkej miere netransparentné a nekontrolované (3). Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti by sa mali podporiť a malo by sa im povoliť kontrolovať finančné prostriedky pridelené na rozvoj vrátane prostriedkov pre súkromný sektor. Mali by sa v zásadnej miere zapájať do koncipovania, realizácie, monitorovania a hodnotenia rozvojových programov v záujme toho, aby tieto programy zodpovedali skutočným potrebám čo najväčšieho počtu osôb.

1.12.

Hlavnou výzvou v rozvojových krajinách je vytváranie pracovných miest a súkromný sektor pri tom musí zohrávať dôležitú úlohu. EHSV vo svojom stanovisku REX/386 na tému Zapojenie súkromného sektora do rámca rozvoja po roku 2015 zdôrazňuje význam podnikateľského prostredia, ktoré zohráva dôležitú úlohu pri riešení problému chudoby vo svete, pretože vytvára pracovné miesta, produkuje výrobky a služby, vytvára príjmy a zisky a v podobe daní prispieva k financovaniu verejných potrieb. Cieľom by však nemala byť len tvorba pracovných miest, musia sa pri tom rešpektovať pracovné a environmentálne normy a zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky, najmä pre ženy a mladých ľudí, v súlade s programom dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce (MOP), pracovnými normami MOP a inými medzinárodnými dokumentmi (napr. hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky).

1.13.

EHSV sa domnieva, že pre začlenenie do trhu práce a jeho trvalý charakter majú zásadný význam dôstojné a stabilné pracovné miesta (najmä pre ženy a mladých ľudí), ktoré vytvárajú dostatočné príjmy a udržateľné hodnotové reťazce pre mnohé posilnené verejné služby. Treba presadzovať nové modely výroby a spotreby v rámci obehového hospodárstva. Zraniteľné skupiny budú lepšie chránené, budú mať prístup k finančným službám a čestný, spravodlivý a udržateľný podnikateľský sektor bude rozvíjať nové obchodné modely (sociálne podniky poskytujúce služby na miestnej úrovni) a nové MSP, ktoré budú primerane regulované.

2.1.

Rozvojová politika je dôležitou súčasťou vonkajšej činnosti EÚ, ako je stanovené v článku 21 ods. 2 písm. d) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorej úlohou je podporovať udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu, ako sa stanovuje v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

2.2.

Cieľom nového Európskeho konsenzu o rozvoji je poskytnúť rámec pre spoločný prístup k politikám rozvojovej spolupráce, ktorý budú EÚ a jej členské štáty uplatňovať.

2.3.

Konsenzus zároveň predstavuje jednoznačné vyhlásenie adresované celému svetu, v ktorom sa zdôrazňuje, že EÚ je odhodlaná zostať naďalej dôveryhodným, angažovaným a zodpovedným globálnym aktérom, ktorý musí ísť príkladom. Sú v ňom stanovené zásady a priority Únie týkajúce sa závažných globálnych problémov, ako aj spôsoby plnenia záväzkov EÚ prijatých v rámci programu udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížskej dohody.

2.4.

EHSV konštatuje, že revízia Európskeho konsenzu o rozvoji je vhodná a mimoriadne dôležitá v novom kontexte, pretože sa zameriava na to, aby sa záväzok EÚ a jej členských štátov sústredil na vykonávanie programu udržateľného rozvoja do roku 2030 a aby taktiež smeroval k splneniu priorít vonkajšej činnosti EÚ uvedených v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie.

2.5.

Pretrvávajúca hospodárska kríza, brexit, politické zmeny v Spojených štátoch amerických, narastajúce problémy na východe, konflikt v Sýrii a jeho humanitárne dôsledky, nárast populizmu a xenofóbie v členských štátoch a hospodárske účinky zmeny klímy predstavujú najzávažnejšiu výzvu, akej EÚ musela za viac ako polstoročie čeliť.

2.6.

Ako sa zdôrazňuje v novej Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z roku 2016 (Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa), nový vnútorný a celosvetový kontext viedol k väčšej nestabilite a neistote. So zreteľom na narastajúce existenčné hrozby je preto potrebné, aby sa EÚ stala silnejšou a jednotnejšou než kedykoľvek predtým.

2.7.

EÚ sa kolektívne zaviazala vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc v lehote, ktorá bola stanovená v rámci programu udržateľného rozvoja do roku 2030. V záujme naplnenia ambícií konsenzu by EÚ a jej členské štáty mali dosiahnuť ciele v oblasti pomoci. So zreteľom na politický kontext v Európe existujú v súčasnosti vážne obavy, pokiaľ ide o vôľu súčasných a budúcich vlád zachovať túto úroveň finančného záväzku. Politický vývoj v členských štátoch EÚ by mohol ohroziť záväzky národných vlád v oblasti rozvojovej spolupráce, keďže zo strany populistických politických hnutí zaznieva dôrazná požiadavka znížiť mieru solidarity v celosvetovom meradle, ako aj výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc.

2.8.

Vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo bolo najvýznamnejším poskytovateľom rozvojovej pomoci v EÚ (viac ako 14 miliárd EUR v roku 2015), už brexit bude mať priamy vplyv na postavenie a kapacity EÚ v tejto konkrétnej politickej oblasti, pričom dôjde k zníženiu objemu zdrojov, ktoré Únia plánovala vyčleniť na realizáciu cieľov v oblasti udržateľného rozvoja. Odhaduje sa, že okrem kapacity nefinančného charakteru, príde EÚ v dôsledku brexitu približne o 15 % svojho rozpočtu určeného na pomoc. Preto je mimoriadne dôležité, aby členské štáty EÚ spojili svoje sily a splnili ciele v oblasti poskytovania pomoci.

2.9.

EÚ by mala zabezpečiť, aby ústredným cieľom oficiálnej rozvojovej pomoci bolo naďalej zníženie chudoby v rozvojových krajinách, aby sa finančné prostriedky využívali efektívne a boli skutočným prínosom pre tieto krajiny a aby sa v záujme rozvoja zabezpečila súdržnosť európskych politík. V správe AidWatch z roku 2016, ktorú vypracovala platforma európskych mimovládnych organizácii Concord sa konštatuje, že už v roku 2015 pri 17 % pomoci EÚ nešlo o skutočný presun zdrojov do rozvojových krajín, pretože boli použité na výdavky darcov na pomoc utečencom, zníženie dlhov, pre študentov, viazanú pomoc a splácanie úrokov. Niektoré členské štáty zvýšili objem deklarovanej pomoci väčšinou z dôvodu výdavkov na utečencov vo vlastných krajinách, čím sa stali jej hlavnými príjemcami.

2.10.

Vzhľadom na svoju podstatu a z historických dôvodov musí EÚ podporovať a brániť multilaterálny prístup, svetový poriadok založený na pravidlách, celosvetový mier a ľudské práva. EÚ sa postupom času stala potrebným, zodpovedným a zásadovým globálnym aktérom, ktorý sa zaoberá hlavnými príčinami konfliktov a chudoby, podporuje univerzálne ľudské práva, ide príkladom a svoju „mäkkú silu“ využíva s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny na celom svete.

2.11.

Angažovanosť EÚ a jej členských štátov, ako globálneho aktéra s vedúcim postavením v oblasti rozvojovej spolupráce, sa stala súčasťou identity Únie a jej vonkajšieho pôsobenia.

2.12.

EÚ je najotvorenejším trhom na svete, ktorý ponúka veľkorysé zníženia v oblasti ciel rozvojovým krajinám, ktoré ratifikovali a uplatňujú základné medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv, pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných.

2.13.

Okrem zabezpečovania finančných tokov je EÚ pre rozvojové krajiny aj kľúčovým politickým partnerom, pretože podporuje pozitívne sociálne a politické zmeny, ako aj spravodlivejšie a širšie zapájanie týchto krajín do svetových politických a ekonomických procesov.

2.14.

EÚ zohrala dôležitú úlohu pri navrhovaní a realizácii miléniových rozvojových cieľov (2005 – 2015), bola hlavnou hybnou silou pri prijímaní cieľov udržateľného rozvoja (2016 – 2030) a v rozhodujúcej miere prispela k tomu, aby hodnoty EÚ, ako sú ľudské práva, demokracia, zásady právneho štátu a sociálna spravodlivosť, boli zahrnuté do nového globálneho rozvojového programu.

2.15.

EÚ je popredným svetovým aktérom, ktorý inicioval rokovania o zmene klímy a zohral dôležitú úlohu pri vytvorení širokej koalície rozvinutých a rozvojových krajín, ktoré umožnili prijať v decembri 2015 Parížsku dohodu. EÚ sa zaviazala vyčleniť 20 % svojho rozpočtu na opatrenia v oblasti klímy, tak na podporu zmierňovania účinkov zmeny klímy, ako aj na prispôsobenie sa, s cieľom podporiť Parížsku dohodu.

2.16.

Podľa prieskumu Eurobarometra o medzinárodnej spolupráci a rozvoji z februára 2016 podporuje rozvoj približne deväť z desiatich občanov EÚ (89 %, čo v porovnaní s rokom 2014 predstavuje zvýšenie o 4 percentuálne body). V starších členských štátoch sú tieto čísla o niečo nižšie ako v nových členských štátoch. Údaje ukazujú, že vzrástol počet osôb, ktoré si myslia, že boj proti chudobe v rozvojových krajinách by mal byť jednou z hlavných priorít EÚ (nárast o päť percentuálnych bodov, resp. 69 %) a národných vlád (nárast o päť percentuálnych bodov, resp. 50 %). Takmer sedem z desiatich respondentov podporuje zvýšenie objemu rozvojovej pomoci, ktorú poskytuje EÚ (68 %), čo v porovnaní s poslednými rokmi predstavuje percentuálny nárast. Takmer tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa zhodli na tom, že rozvojová pomoc je účinným spôsobom boja proti nelegálnej migrácii (73 %), a 80 % Európanov si myslí, že podpora rozvoja je v záujme samotnej EÚ. 52 % sa domnieva, že EÚ by mala dodržať svoj sľub a navýšiť objem pomoci určenej pre rozvojové krajiny.

3.1.

Prepojenosť je jedným z hlavných pilierov programu udržateľného rozvoja do roku 2030, rámca opatrení na vypracovanie komplexných národných stratégií v oblasti udržateľného rozvoja, ktorý bude vyváženým spôsobom zahŕňať ekonomický, sociálny a environmentálny rozmer s cieľom dosiahnuť pozitívny účinok v prepojených oblastiach a zároveň bude zohľadňovať prierezové faktory, akými sú rodová rovnosť, mládež, mobilita, migrácia, investície a udržateľná energia. Priority vymedzené v programe udržateľného rozvoja do roku 2030 sa sústreďujú na tieto prvky: obyvateľstvo, planéta, prosperita, mier a partnerstvo.

3.2.

Hoci počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe klesol v rokoch 1990 až 2015 o viac ako polovicu, viac ako 800 miliónov ľudí má naďalej menej než 1,25 USD na deň, pričom 80 % z nich žije v subsaharskej Afrike a južnej Ázii. Konsenzus sa zameriava na nevyhnutnosť odstrániť chudobu v najchudobnejších, nestabilných alebo konfliktmi zasiahnutých krajinách a najmä zvýšiť odolnosť zraniteľných skupín obyvateľov voči environmentálnym a hospodárskym otrasom, prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, ako aj voči zdravotným hrozbám v celosvetovom meradle.

3.3.

Do roku 2030 sa bude najviac chudobných ľudí koncentrovať v nestabilných krajinách v dôsledku konfliktov, ktoré povedú k ešte väčšej chudobe. Za týchto okolností sú potrebné odlišné prístupy, ak chceme poskytnúť pomoc chudobným. Napriek tomu, že sa zvýšil počet ľudí, ktorým sa podarilo vymaniť z extrémnej chudoby, zväčšili sa nerovnosti medzi krajinami, ako aj v rámci nich. Popri chudobe, konfliktoch a zmene klímy sa nerovnosť stala hlavným zdrojom nestability vo veľkej časti sveta.

3.4.

Stredobodom záujmu politiky rozvojovej spolupráce budú tieto zásadné prvky: otázka diskriminácie a nerovnosti, vôľa nikoho nevylučovať, dôraz na odstránenie chudoby, prvky predstavujúce základ udržateľného rozvoja. Takto sa dosiahne aj pokrok v oblasti rešpektovania ľudskej dôstojnosti: odstránenie hladu, univerzálny prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, systémy zdravotného poistenia, dôstojná práca pre všetkých, prechod od tieňovej ekonomiky k formálnej, účinná a primeraná sociálna ochrana, zdravé životné prostredie. Tieto ciele sa môžu dosiahnuť prostredníctvom riadenia na základe správnych konsolidovaných politík realizovaných na vnútroštátnej úrovni, ktoré budú chrániť zraniteľné osoby.

3.5.

Dlhodobé spoločné opatrenia prinesú úžitok obyvateľom žijúcim v chronickej chudobe, vytvoria hospodársky rast, zmenšia nerovnosti a premenia príležitosti na výsledky. Konkrétne hospodárske výstupy sa musia doplniť o politiky v oblasti prerozdeľovania verejných výdavkov, ktoré uľahčia prístup ku kvalitným službám, najmä k vzdelávaniu a zdravotníckym a hygienickým službám.

3.6.

Okrem toho sa vytvoria účinné, udržateľné a spravodlivé služby v oblasti sociálnej ochrany prostredníctvom solidarity spojenej s prácou, ktorá vytvára príjmy. Základnou službou sa môže stať aj zaručenie minimálneho príjmu (ako nový nástroj) s cieľom zabezpečiť odolnosť potrebnú na to, aby sa zabránilo návratu do extrémnej chudoby. Musia sa posilniť sociálne štruktúry v strednodobom a dlhodobom horizonte.

3.7.

Napriek tomu, že konsenzus sa o tom výslovne nezmieňuje, predpokladá sa, že záväzok uvedený v programe zmien týkajúci sa oblasti sociálneho začlenenia a ľudského rozvoja, ktorá predstavuje minimálne 20 % pomoci poskytovanej zo strany EÚ, zostane zachovaný.

3.8.

Jedným z kľúčových prvkov je ochrana a uplatňovanie práv žien a dievčat, sexuálne a reprodukčné zdravie a s tým súvisiace práva, ktoré sú zásadným faktorom ľudského rozvoja. Zároveň sa musí zvýšiť odolnosť zraniteľných obyvateľov voči hospodárskym a environmentálnym otrasom vrátane prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou. Treba vytvoriť systém pre poskytovanie koherentnej a integrovanej humanitárnej pomoci presídleným osobám (s osobitným zreteľom na maloleté a iné zraniteľné osoby) a uľahčiť prístup k vzdelávaniu a dôstojným pracovným miestam.

3.9.

V záujme zachovania ľudského života je potrebné zabezpečiť prístup k rozmanitým, postačujúcim, výživným a bezpečným potravinám, ktoré sú dostupné pre všetkých. Musí sa podporovať prístup chudobných spoločenstiev k pôde, vode (vrátane pitnej vody), hygiene, ako aj k zdrojom čistej, nepretržitej a cenovo dostupnej energie, ktorá má minimálny vplyv na životné prostredie. Zaručením tohto prístupu sa zredukujú rôzne formy nesprávnej výživy a podvýživy, ako aj zaostávanie v raste, a zlepší sa postavenie detí a ich mentálne zdravie. To znamená, že prístup k lepším službám (technický pokrok a digitálna inovácia) pomôže zvýšiť kvalitu života rýchlo narastajúceho počtu vidieckeho a mestského obyvateľstva, zlepšiť ich zdravie, prosperitu a dôstojnosť a uspokojiť ich potreby.

3.10.

Odolnosť a udržateľnosť sú kľúčovými prvkami, ktoré sú a nevyhnutné na to, aby sa v celosvetovom meradle našli reálne riešenia v súčasnej zložitej, dynamicky sa meniacej a nepredvídateľnej situácii. Zraniteľnosť zhoršuje chronické účinky chudoby a extrémna dlhodobá nestabilita v spojitosti s opakujúcimi sa štrukturálnymi krízami naďalej vytvárajú núdzové humanitárne situácie, ktoré bránia rozvoju spoločenstiev. Pretrvávajúce konflikty prevyšujú možnosti dostupnosti zdrojov, bránia uplatňovaniu základných ľudských práv a spôsobujú nárast počtu utečencov a presídlených osôb. Pokrok oslabujú opakujúce sa problémy v oblasti verejného zdravia.

3.11.

Prístup k cenovo dostupným a udržateľným službám v energetickej oblasti (výroba energie z obnoviteľných zdrojov, boj proti energetickej chudobe) je naďalej obmedzený a bráni v primeranom a efektívnom hospodárskom raste a industrializácii prispôsobenej miestnym podmienkam, potrebám a možnostiam (v súlade s ochranou životného prostredia). Prístup k prírodným zdrojom je obmedzený, pretože v dôsledku ich neudržateľného využívania, dochádza k ich vyčerpaniu.

3.12.

Udržateľné poľnohospodárstvo, racionálne potravinové systémy a udržateľný rybolov produkujú výrobky, ktoré môžu účinne uspokojiť potreby exponenciálne rastúceho počtu obyvateľov, keď sa nevyvíja veľký tlak na životné prostredie. Nedostatok vody a (neudržateľný) dopyt po vode majú vplyv na zmenu klímy.

3.13.

V rámci konsenzu sa navrhuje, aby sa venovala osobitná pozornosť demografickej výhode, ktorú predstavujú mladí ľudia v rozvojových krajinách, ako aj využitiu potenciálu 1,3 miliardy ľudí ako hnacej sily v oblasti inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja, prostredníctvom ktorej sa vytvárajú nové pracovné miesta a posilňuje sa zodpovednosť a účasť mladých ľudí v ekonomike, spoločnosti a v procese rozhodovania na miestnej úrovni, ako aj v rozvoji správy vecí verejných.

3.14.

Vyžaduje si to prechod na obehové hospodárstvo, ktoré umožní efektívne využívať dostupné zdroje a podporí primeraný a udržateľný rozvoj. Existuje reálna možnosť, že nové subjekty v súkromnom sektore navrhnú partnerstvá a inovatívne riešenia, ako aj účinné, životaschopné a etické finančné mechanizmy, ktoré sa môžu stať modelmi pokroku. Spolupráca a informačné a komunikačné technológie (siete a odolná a účinná infraštruktúra) sú kľúčom k úspechu, pokiaľ sa zdroje a investície presmerujú na dosiahnutie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja, aby sa dosiahol pokrok v reakcii na globálne výzvy.

3.15.

Odstránenie chudoby a udržateľný rozvoj si vyžadujú udržateľnosť životného prostredia, stabilnú klímu, príležitosť pre zraniteľné sociálne skupiny. Nevyvážené hospodárske procesy môžu ohroziť stabilitu a mier a spôsobiť rozsiahlu migráciu. Environmentálne aspekty by sa mali zahrnúť medzi preventívne opatrenia vrátane posilneného uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“. Zodpovedný súkromný sektor môže v rámci prechodu na obehové hospodárstvo zohrávať kľúčovú úlohu prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov a udržateľnej spotreby a výroby, čo sú prvky, pomocou ktorých sa môže prerušiť spojitosť hospodárskeho rastu a zhoršovania životného prostredia.

3.16.

Úloha súkromného sektora pri realizácii programu udržateľného rozvoja do roku 2030 by sa mala posudzovať na základe jeho schopnosti prispieť k dosiahnutiu rozvojových cieľov v krajinách prijímajúcich pomoc a na základe zásad Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu. Nové finančné nástroje, ktoré sa týkajú súkromných subjektov, môžu byť účinné pri tvorbe hospodárskeho rozvoja, zamestnanosti alebo príjmov do verejných rozpočtov, je však dôležité, aby sa na ne vzťahovali rovnaké podmienky transparentnosti a hodnotenia ako na verejné financovanie. EÚ a jej členské štáty by mali financovať transparentné a nezávislé hodnotenia, ktoré umožnia, aby zainteresované strany aj na miestnej úrovni mohli posúdiť efektívnosť nákladov a vplyv financovania zo strany súkromného sektora a obchodu na rozvoj. EÚ a jej členské štáty by sa mali dohodnúť na koherentnom prezentovaní úlohy súkromného sektora v oblasti rozvoja, aby sa zabezpečilo, že sa nezabudne na žiadny región alebo krajinu v núdzi. Mechanizmy inovatívneho financovania rozvoja, ako sú verejno-súkromné partnerstvá, by sa mali hodnotiť z hľadiska zásad účinnosti rozvoja a nákladovej efektívnosti, aby sa zabránilo poskytovaniu viazanej pomoci a aby sa zabezpečilo regulačné prostredie, ktoré umožní administratívam organizovať verejné služby.

3.17.

Európska únia by mala presadzovať silné medzinárodné nástroje v oblasti zodpovedného podnikania s cieľom podporovať zodpovedné obchodné postupy a dodávateľské reťazce. V dôsledku narastajúceho záujmu o súkromný sektor ako subjekt v oblasti rozvoja, by sa mal pripisovať väčší význam existujúcim nástrojom podporujúcim zodpovednú podnikateľskú činnosť. Dodržiavanie a vykonávanie medzinárodne uznávaných usmernení a zásad týkajúcich sa správania podnikov a ich nástrojov zodpovednosti by sa malo stať kľúčovou podmienkou, aby sa zaručila podpora súkromného sektora v oblasti rozvojovej spolupráce. Dodržiavanie podmienok by malo byť spojené s oprávnenosťou a pomocou vhodného monitorovacieho systému by sa malo umožniť, aby sa v prípade porušenia pravidiel prehodnotilo poskytovanie finančnej podpory.

3.18.

Treba v rozsiahlej miere podporiť zodpovedné obchodné postupy a začleniť otázku ľudských práv a práv pracovníkov, ako aj dôstojné pracovné podmienky (v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce a ostatnými medzinárodne uznanými usmerneniami a zásadami správania podnikov), sociálnej zodpovednosti podnikov (pokiaľ ide o pracovné normy a podmienky dôstojnej práce), otázku finančnej integrity, boja proti korupcii a environmentálnych noriem. Zabráni sa tým zneužívaniu a korupcii a umožní prejsť od tieňovej ekonomiky k formálnej.

3.19.

EHSV sa domnieva, že základnou podmienkou udržateľného rozvoja je nediskriminačný prístup ku kvalitnému celoživotnému vzdelávaniu s cieľom zabezpečiť, aby mal každý občan potrebné znalosti a zručnosti. Lepší, dôstojnejší a angažovanejší život spojený s individuálnymi schopnosťami umožní, aby boli právne predpisy a dospelí ľudia lepší a zodpovednejší v spravodlivej spoločnosti založenej na hospodárskom a sociálnom blahobyte.

3.20.

Ďalším významným faktorom udržateľného rozvoja bude plánovanie, výstavba, sprevádzkovanie a využívanie efektívnej mestskej infraštruktúry. Ide o udržateľné, prepojené a bezpečné dopravné siete a ďalšiu odolnú infraštruktúru. Mestá sa musia stať centrami rastu a inovácie, uprednostňovať začlenenie a musia byť obklopené vidieckymi spoločenstvami s kvalitnými základnými službami. Tieto ciele sú zhrnuté v koncepcii územného plánovania, ktorá podporuje spravodlivé riadenie finančných trhov a mestskú mobilitu.

3.21.

Nerovnosť a absencia právneho štátu, sociálne vylúčenie a porušovanie ľudských práv a potrieb sú hlavnými príčinami chudoby, nestability a konfliktov spôsobených núteným presídlením. Demokratické riadenie je zárukou uplatňovania občianskych, politických, ekonomických, sociálnych, kultúrnych (kultúrna rozmanitosť) a náboženských práv. Politický dialóg umožňujúci konať, reforma súdnictva, prístup k súdnemu konaniu pre všetkých a nezávislé, otvorené, zodpovedné a efektívne súdnictvo pomôžu zmierniť záťaž, ktorú znášajú zraniteľné sociálne skupiny. Treba upevniť právny štát, bojovať proti násiliu a kriminalite v mestách, zaručiť čo najväčšiu bezpečnosť obyvateľom, posilniť kapacity štátu, zodpovednosť, transparentnosť a predchádzanie konfliktom. Takto by sa mala budovať dôvera medzi vládou a obyvateľstvom.

3.22.

Udržateľný rozvoj si vyžaduje spoločnosti, ktoré podporujú začleňovanie, a demokratické inštitúcie, ktoré podporujú univerzálne hodnoty: dobré viacúrovňové riadenie, právny štát, transparentnosť pri rozhodovaní, iniciatívy zamerané na boj proti korupcii, ľudské práva, otvorenú, slobodnú a spravodlivú občiansku spoločnosť podporujúcu začlenenie a transparentnosť, ktorá bude odolná voči vnútorným aj vonkajším otrasom.

3.23.

EHSV poukazuje na to, že v rámci stratégie EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry (JOIN 2016/029 a stanovisko REX/480, ktoré je vo fáze vypracovania) treba uznať význam kultúry ako štvrtého piliera programu pre rozvoj, a preto ju odporúča zahrnúť medzi priority nového Európskeho konsenzu o rozvoji.

3.24.

Výbor vo svojom stanovisku SOC/268 (2007) na tému Imigrácia a spolupráca na podporu rozvoja konštatuje, že „migrácia je prínosom pre krajiny pôvodu aj pre prijímajúce krajiny.“ Takisto však treba zdôrazniť, že zle riadená migrácia môže poškodiť ľudské práva a brániť v prístupe k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti. Migranti sa môžu stať obeťami obchodovania s ľuďmi a nútenej práce. Vyžaduje si to rýchlu a rozhodnú reakciu a prijatie opatrení v krajinách pôvodu, ako aj v tranzitných a cieľových krajinách. Potrebná je systematická, štruktúrovaná a synergická koordinácia s cieľom maximalizovať pozitívne účinky a obmedziť rozsah nelegálnej migrácie. Táto koordinácia musí byť spojená s humanitárnou pomocou. Riešením je udržateľná rozvojová politika a trvalé úsilie vyvíjané v krajinách, odkiaľ migranti pochádzajú. Politický dialóg je prvkom európskej vonkajšej politiky a vhodnou pákou na obmedzenie rozsahu migrácie.

3.25.

Podľa prieskumu Eurobarometra o medzinárodnej spolupráci a rozvoji, ktorý sa uskutočnil vo februári 2016, viac ako tretina (36 %) občanov EÚ aspoň počula o cieľoch udržateľného rozvoja, ale iba jeden z desiatich (10 %) vie, o aké ciele ide. Najviac o cieľoch udržateľného rozvoja počuli alebo čítali občania severných a stredných častí Európy. Je zrejmé, že EÚ by mala vyvíjať väčšie úsilie, pokiaľ ide o informovanie a vzdelávanie občanov EÚ o rozvojovej spolupráci, s osobitným dôrazom na členské štáty na juhu a východe Európy. ESHV v tejto súvislosti vo svojom stanovisku REX/461 na tému Program do roku 2030 – Európska únia sa zasadzuje za globálny udržateľný rozvoj odporučil: „Európska komisia by mala organizovať a vykonávať činnosti a kampane na zvyšovanie informovanosti, aby sa program udržateľného rozvoja do roku 2030 stal európskym programom. Európska komisia by mala vykonávať pravidelné prieskumy Eurobarometra s cieľom skúmať verejné povedomie a pochopenie cieľov udržateľného rozvoja medzi občanmi EÚ. Organizácie občianskej spoločnosti majú v tomto procese kľúčovú úlohu.“

3.26.

EÚ disponuje potenciálom a je schopná zohrávať vedúcu úlohu pri plní cieľov udržateľného rozvoja vďaka svojej schopnosti prejaviť solidaritu, prostredníctvom svojich sociálnych politík a hospodárskych a obchodných partnerstiev so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré majú rovnaké hodnoty. Prostredníctvom svojej rozsiahlej diplomatickej siete dokáže zabezpečiť väčšiu koherentnosť, konzistentnosť, dôveryhodnosť a legitímnosť a predstavuje pridanú hodnotu s pozitívnym vplyvom. Rôznorodé európske skúsenosti, rôzne prístupy, pridaná hodnota a jednota v rozmanitosti sú špecifickými prvkami európskej vonkajšej činnosti a pre EÚ predstavujú konkurenčnú výhodu.