28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/64

Spravodajca:

Ulrich SAMM

Pomocný spravodajca:

Toni VIDAN

1.1.

EHSV víta balík opatrení v oblasti čistej energie, ktorého cieľom je urýchliť, transformovať a konsolidovať prechod hospodárstva EÚ na čistú energiu, pričom sa zachovávajú dôležité ciele hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest.

1.2.

Podľa tohto balíka musia byť stredobodom energetickej únie občania, čo znamená ich aktívne zapojenie do procesu prechodu, a to najmä pomocou politických rámcových podmienok na zabezpečenie dostupných nákladov na energie pre všetky zložky spoločnosti vrátane zraniteľných skupín. EHSV súhlasí s týmito zásadami, vyjadruje však obavy, či sú návrhy právnych predpisov dostatočne konkrétne na ich naplnenie.

1.3.

EHSV by chcel zdôrazniť, že „čistá energia“ je prínosom nielen pre globálnu klímu, ale tiež kvalitu ovzdušia najmä na miestnej úrovni, čím sa zabezpečí lepšie a zdravšie životné prostredie pre všetkých.

1.4.

Balík je súčasťou plnenia záväzkov EÚ v nadväznosti na parížsku dohodu z roku 2015 o zmiernení zmeny klímy. Technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energeticky účinné výrobky a služby budú mať kľúčový význam, pričom si treba uvedomiť, že sme ešte veľmi ďaleko od rovnakých podmienok, na základe ktorých by mohli obnoviteľné zdroje energie prežiť bez osobitnej podpory.

1.5.

EHSV víta rôzne prvky balíka riešení pre vykurovanie a chladenie budov, ekodizajn, trh s elektrickou energiou a prepravu, ktoré sú krokmi správnym smerom. Je však znepokojený tým, že hoci balík predstavuje veľký posun vpred, ešte stále je potrebné obrovské úsilie s cieľom dosiahnuť uspokojivé rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu s energiou a zároveň zabezpečiť pokrok smerom k bezuhlíkovému energetickému hospodárstvu.

1.6.

EHSV oceňuje optimistický obraz vykreslený v balíku a niektoré pomerne pozitívne predpoklady týkajúce sa nárastu priemyselnej produkcie v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie a energeticky účinnými technológiami a pracovnými miestami, ktoré by mohli vzniknúť. EHSV by však chcel zdôrazniť, že existujú závažné riziká a nebezpečenstvá, najmä ak proces transformácie prebieha príliš rýchlo alebo príliš pomaly a chýba integrované plánovanie. Možnosti, ako aj riziká treba primerane zvážiť.

1.7.

Najmä zložitá úloha spojená s transformáciou hospodárstva v regiónoch, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery závislé od uhoľného priemyslu, si zaslúži oveľa hlbšie preskúmanie, než sa uvádza v tomto balíku.

1.8.

Európska rada stanovila cieľ, aby energia z obnoviteľných zdrojov predstavovala v roku 2030 najmenej 27 % energetickej spotreby. Tento minimálny cieľ je záväzný na úrovni EÚ, ale nepremietne sa do záväzných národných cieľov. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti medzi členskými štátmi neexistuje konsenzus v otázke spoločnej energetickej politiky, a najmä národných cieľov. Komisia chce tento problém riešiť zavedením systému riadenia pre integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy, v rámci ktorých sa členské štáty zaviažu svojimi príspevkami.

1.9.

EHSV považuje návrh riadenia za najťažšiu a rozhodujúcou súčasť „balíka opatrení v oblasti čistej energie“. Má vážne obavy v súvislosti s navrhovaným nariadením. Konečný obsah národných plánov členských štátov a príspevkov závisí od uspokojivej dohody s Komisiou, a to prostredníctvom konzultácií, verejných postojov a vplyvu a tlaku partnerov. Predovšetkým neexistuje žiadny podrobný opis „opatrení“, ktoré má Komisia k dispozícii, ako napríklad finančná platforma, ak sa nenaplnia všeobecné ciele.

1.10.

„Energetická efektívnosť ako priorita“ je kľúčovou zásadou v návrhu, ktorú EHSV plne podporuje. Energetická efektívnosť je však nástroj na modernizáciu európskeho hospodárstva, nie prostriedok na zmiernenie energetickej chudoby. Tvrdiť opak je zavádzajúce, pretože energetická efektívnosť si vyžaduje investície, ktoré si zraniteľní spotrebitelia nemôžu dovoliť.

1.11.

EHSV berie s potešením na vedomie, že Komisia v súčasnosti zriaďuje stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby, ako to EHSV navrhol už v roku 2013. Mohlo by to byť kľúčové pre plne koordinovaný prístup k energetickej chudobe s rôznymi opatreniami, ako napríklad sociálne tarify, opatrenia na zmiernenie chudoby, spotrebiteľské poradenstvo alebo energetická efektívnosť.

1.12.

EHSV je znepokojený finančným krytím balíka v období úsporných opatrení a nízkeho rastu v celej EÚ a tým, či plánované prostriedky EÚ (a ich pákový efekt) budú stačiť na dosiahnutie cieľov.

2.1.

Toto stanovisko sa zaoberá balíkom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ všeobecne, zatiaľ čo niekoľko ďalších stanovísk (TEN/617, 618, 619, 620, 621, 622, 623, 625 a NAT/702) sa venuje konkrétnym častiam týkajúcim sa rôznych legislatívnych návrhov, ktoré sa vzťahujú na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, koncepciu trhu s elektrickou energiou, bezpečnosť dodávok a pravidlá riadenia energetickej únie.

2.2.

Balík opatrení o čistej energii pôvodne nemal byť balíkom, ale sledom viacerých návrhov. Vzhľadom na vzájomné prepojenie týchto návrhov EHSV na jednej strane víta, že bolo rozhodnuté spojiť ich do jedného balíka, na druhej strane však kritizuje rozsah balíka s tisíckami strán, čím sa sťažuje zapojenie verejnosti do hodnotenia, ako aj do dôkladnej diskusie o návrhu.

2.3.

Je dôležité mať na pamäti, že projekt energetickej únie už nejaký čas prebieha a predchádzajúce balíky (napr. pre bezpečnosť dodávok plynu) už boli vypracované, pričom stimulom na ich vypracovanie boli veľké obavy týkajúce sa klimatických zmien a bezpečnosti dodávok energie.

2.4.

Balík opatrení o čistej energii sa týka všetkých piatich kľúčových rozmerov európskej energetickej únie:

2.5.

Oznámenie „Čistá energia pre všetkých Európanov“ tiež slúži na poskytnutie vízie alebo scenára energetickej únie.

3.1.

Cieľom balíka je urýchliť prechod na čistú energiu a zároveň zachovať dôležité ciele hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest v Európe. Hlavné dôvody na vypracovanie balíka sú:

3.2.

EHSV podporuje túto stratégiu, čo možno pozorovať v niekoľkých predchádzajúcich stanoviskách o týchto otázkach (1).

3.3.

EHSV víta tento balík regulačných návrhov a podporných opatrení, ktorých cieľom je zrýchliť, transformovať a konsolidovať prechod hospodárstva EÚ na čistú energiu. Víta najmä skutočnosť, že oblastiam vykurovania, chladenia a dopravy sa v súčasnosti prikladá rovnaký význam ako výrobe elektrickej energie.

3.4.

Oznámenie Komisie „Čistá energia pre všetkých Európanov“ podáva optimistický obraz a vychádza z pomerne pozitívnych predpokladov, pokiaľ ide o zvýšenie objemu priemyselnej výroby a počet pracovných miest, ktoré by mohli vzniknúť. EHSV to oceňuje a verí, že treba vysielať takéto pozitívne signály v záujme zachovania dynamiky v zložitom procese prechodu, ktorý sa niekomu môže zdať zložitý.

3.5.

Na druhej strane by však EHSV chcel takisto zdôrazniť, že energetický prechod predstavuje veľkú výzvu pre Európu a prináša so sebou vážne riziká a nebezpečenstvá súvisiace s týmto prechodom, najmä ak je tento proces príliš rýchly alebo príliš pomalý a chýba mu integrované plánovanie. Osobitným dôvodom na obavy sú veľké rozdiely – politické a hospodárske – medzi členskými štátmi, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom nového nariadenia o riadení. EHSV je presvedčený, že prechod na iné zdroje energie môže byť úspešný, len ak sa primerane zvážia príležitosti a riziká.

4.1.

Zatiaľ čo sa členské štáty zaviazali splniť svoje národné príspevky k energetickej efektívnosti a využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, neexistujú žiadne zodpovedajúce orientačné referenčné hodnoty na rok 2030.

4.2.

Európska rada stanovila cieľ, aby energia z obnoviteľných zdrojov predstavovala najmenej 27 % energetickej spotreby. Hoci je tento minimálny cieľ záväzný na úrovni EÚ, nepremietne sa bezprostredne do záväzných národných cieľov. EHSV požaduje rozhodné opatrenia na podporu členských štátov, ktoré majú/si stanovia najambicióznejšie ciele.

4.3.

Navrhované nariadenie o riadení energetickej únie (pozri TEN/617) teraz stanovuje požiadavky týkajúce sa integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ktoré nahrádzajú samostatné plány pre energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov, a efektívny postup na stanovenie a dohľad nad nimi. Riadenie s jeho vplyvmi na záväzné požiadavky na jednotlivé vnútroštátne opatrenia je citlivou oblasťou, prinajmenšom v oblasti energetiky, kde sa okolnosti a politické postoje členských štátov vo veľkej miere líšia.

4.4.

EHSV má vážne obavy, pokiaľ ide o schopnosť riadiaceho procesu presadzovať a prinášať konkrétne výsledky. Opiera sa príliš o konzultácie a partnerský tlak než o jasné pravidlá. Je potrebné ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o spôsob, akým môže Komisia od členských štátov požadovať prijatie „potrebných opatrení“ v prípade, ak sa zistí, že by mohol existovať priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o úroveň ambícií a vykonávania, najmä v prípade energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Predovšetkým je potrebné objasniť povahu a fungovanie „platformy pre financovanie“ ako druh sankcie v prípade akéhokoľvek nedostatku v oblasti poskytovania energie z obnoviteľných zdrojov.

4.5.

EHSV obzvlášť s poľutovaním konštatuje, že „verejné konzultácie“ nie sú v nariadení špecifikované a ani zďaleka nenapĺňajú návrh EHSV na rozsiahly európsky dialóg o energetike (EDE). Takýto dialóg by mali byť nezávislý od vlády a procesu národných plánov v oblasti energetiky a klímy, aby sa zaistila dôvera a zapojenie občanov. Mal by sústredene informovať spotrebiteľov, pomáhať dodávateľom energií pri účasti a budovaní dôvery a poskytovať komunikačný kanál pre početné obavy rôznych skupín týkajúce sa energetickej bezpečnosti, cenovej dostupnosti a udržateľnosti.

4.6.

V súlade so zásadou subsidiarity a s cieľom v plnej miere využiť decentralizovaný a pružný charakter energetickej efektívnosti a technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, by sa mala čoraz väčšia časť energetickej politiky a rozhodovania presunúť z členských štátov na miestnu a regionálnu úroveň verejnej správy. EÚ, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy v spolupráci s organizovanou občianskou spoločnosťou, ktorá zabezpečuje silné zapojenie verejnosti a spoločenstiev, by tento presun mali podporovať a zabezpečiť jeho urýchlenie a vykonávanie koordinovaným spôsobom, čo prinesie najviac výhod spotrebiteľom a jednotlivým spoločenstvám.

5.1.

Zlepšenie energetickej efektívnosti vo všetkých oblastiach (výroba energie, výroba a doprava, elektrická energia, vykurovanie, chladenie a mobilita) má zásadný význam pre budúci energetický systém Európy. EHSV víta skutočnosť, že energetickej efektívnosti sa venuje väčšia pozornosť v politikách EÚ a že nové iniciatívy v súčasnosti zahŕňajú aj vykurovanie, chladenie a dopravu, na ktoré sa zabúdalo (pozri tiež stanovisko TEN/618 k smernici o energetickej efektívnosti).

5.2.

Samotné zlepšenie energetickej efektívnosti, hoci aj v tom najambicióznejšom rozsahu, nedokáže vyriešiť tie problémy v oblasti energie, ktoré sa týkajú klimatických zmien, bezpečnosti dodávok energie alebo chudoby. Môže však slúžiť ako účinný prostriedok na zmiernenie problémov. Lepšia efektívnosť môže viesť k nižšej spotrebe energie, a tak spomaliť alebo zvrátiť nárast nákladov na energiu, a to aj pri rastúcich cenách energie.

5.3.

Treba poznamenať, že zvýšenie energetickej efektívnosti vždy závisí od investícií. V dôsledku toho zlepšenie efektívnosti nemusí nevyhnutne viesť k nižším nákladom pre spotrebiteľov alebo priemysel, ako oznámenie niekoľkokrát tvrdí. Vždy to samozrejme vedie k nižšej spotrebe energie, a teda má priaznivý účinok z hľadiska klímy. Pozitívny vplyv na náklady však v rozhodujúcej miere závisí od rovnováhy medzi investíciami a úsporou nákladov na energiu. EHSV by privítal realistickejšie a kritickejšie zohľadnenie tejto skutočnosti.

5.4.

EHSV víta zmenu a doplnenie smernice o energetickej hospodárnosti budov (TEN/620). Vykurovanie a chladenie budov je mimoriadne dôležité, keďže predstavuje 40 % celkovej spotreby energie. Úspory energie v tejto oblasti sú výsledkom obnovy budov a výstavby nových budov. Oba prípady si vyžadujú značné investície. Keďže sa však ročne obnoví alebo postaví iba 0,4 % – 1,2 % z celkového počtu budov, je jasné, že tieto procesy sa musia urýchliť.

5.5.

Členské štáty sú povinné stanoviť plán s jasnými medzníkmi a opatreniami zameranými na dlhodobý cieľ dekarbonizovať do roku 2050 svoj vnútroštátny fond budov, s konkrétnymi medzníkmi pre rok 2030.

5.6.

EHSV vyjadruje sklamanie, že sa volia menej ambiciózne politické možnosti s menšou úsporou energie, než možno dosiahnuť. Je si vedomý toho, že nemožno zaručiť politickú vôľu členských štátov dosiahnuť lepšie výsledky v tejto oblasti, napriek tomu, že zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov ponúka najväčšiu identifikovateľnú príležitosť.

5.7.

EHSV oceňuje veľké množstvo nových finančných nástrojov navrhnutých Komisiou. Dostupnosť finančných nástrojov na podporu obnovy je nevyhnutná, a to najmä na stimuláciu súkromných vlastníkov a iných poskytovateľov sociálneho bývania, než sú obce, investovať do obnovy starších nehnuteľností.

5.8.

Prínos pre vlastníkov a nájomcov spočíva nielen v nižšej spotrebe energie, ale aj vo vyššej úrovni bývania a kvalite života. Žiaľ, v typických prípadoch to vedie k efektu odrazu, keď vyššie nájomné v obnovených obydliach môže ľahko prevýšiť úspory z nákladov na energiu. Oznámenie na druhej strane vyjadruje skôr optimistický názor na úsporu nákladov. EHSV odporúča kritickejšie preskúmať tento problém. Mali by sa tu uplatňovať hospodárske a sociálne kritériá, v opačnom prípade vznikne nová forma chudoby pre staršie generácie.

5.9.

EHSV víta iniciatívu v tejto smernici, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby bola pre veľkú časť nových budov povinná inštalácia elektrických nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Je však dôležité zdôrazniť, že budúci vyšší dopyt po elektrickej energii si vyžaduje plánovanie a koordináciu s dodávateľmi elektrickej energie z dôvodu dodatočnej potreby investovať vopred do vysoko výkonových transformátorov v blízkosti obytných oblastí.

5.10.

EHSV je presvedčený, že energeticky efektívnejšie dopravné systémy podporované pokračujúcim technologickým pokrokom a rozvojom kooperatívnych inteligentných dopravných systémov budú významne prispievať k európskemu úsiliu v prospech úspory energie (TEN/621). Nový pracovný plán a nariadenie o ekodizajne (NAT/702) sú dôležitým prvkom pre spoločný európsky trh, prinášajú vysoko účinné výrobky a podporujú obehové hospodárstvo.

6.1.

EHSV oceňuje, že Komisia chce postaviť spotrebiteľov do centra pozornosti v energetickej únii. V modernej dobe si doprava, bývanie, komunikácie a všeobecná spotreba vyžadujú využívanie určitej minimálnej energie zo strany všetkých občanov. Energia sa preto nesmie stať luxusným tovarom. Často spomínaný fenomén energetickej chudoby – hoci nie dobre definovaný – však naznačuje trend, keď majú zraniteľní občania čoraz väčší problém získať minimálne energetické služby, ktoré potrebujú. EHSV žiada, aby sa tento trend zvrátil a aby sa zodpovedajúcim spôsobom upravila energetická politika.

6.2.

Technologický pokrok má za následok, že náklady na výrobu elektriny v minulých rokoch klesali. Spotrebiteľ z tohto vývoja nemá výhody, pretože pokles veľmi často prevážili dane, náklady na prevádzku siete atď. Toto predstavuje vážny problém, pretože to má negatívne dôsledky na energetickú chudobu.

6.3.

EHSV nesúhlasí s tvrdením, že „energetická efektívnosť je jedným z najlepších spôsobov riešenia hlavných príčin energetickej chudoby“. Pojem „energetická chudoba“ sa objavil, keď začali výrazne rásť ceny energií. To znamená, že vysoké ceny sú hlavnou príčinou tejto osobitnej kategórie chudoby a mali by byť hlavným cieľom všetkých opatrení na pomoc zraniteľným osobám. Zlepšenie efektívnosti tiež pomáha, ale nevyhnutne závisí od významných investícií, ktoré si najmä zraniteľní spotrebitelia nemôžu dovoliť (pozri TEN/518).

6.4.

EHSV berie s potešením na vedomie, že Komisia v súčasnosti zriaďuje stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby, ako to EHSV navrhol už v roku 2013 v stanovisku TEN/516 o energetickej chudobe. Malo by sa zamerať v prvom rade na definíciu európskych ukazovateľov energetickej chudoby. Mohlo by to byť kľúčom pre členské štáty, aby prijali plne koordinovaný prístup k energetickej chudobe vrátane pochopenia efektívnosti a úlohy, ktorú majú rôzne nástroje, ako napríklad sociálne tarify, opatrenia na zmiernenie chudoby, spotrebiteľské poradenstvo alebo energetická efektívnosť.

6.5.

EHSV by chcel zdôrazniť, že okrem otázok uvedených v oznámení (energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť a dekarbonizácia), čistá energia znamená aj významný prínos pre zdravie všetkých občanov.

6.6.

Balík ponúka občanom len obmedzenú úlohu v rámci priameho ovplyvňovania rozhodnutí, ktoré ovplyvnia ich každodenný život a živobytie. Nie je jasné, či sa zásady dialógu o energetike, ktorého výsledkom je zmysluplné zapojenie, uplatňujú a budú uplatňovať v celej Únii (pozri aj TEN/617). Tento dialóg si vyžaduje rovnaké podmienky, ktoré treba zaviesť vrátane inštitucionálneho rozmeru.

6.7.

EHSV víta uznanie rastúcej úlohy občanov zúčastňujúcich sa na trhu s elektrickou energiou ako výrobcovia-spotrebitelia (tzv. prozumenti). Potrebujú nový trhový režim, ktorý zodpovedá decentralizovanej štruktúre výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, a ktorý spotrebiteľov a občanov skutočne postaví do centra európskej energetickej politiky.

6.8.

EHSV podporuje koncepciu komunitnej energetiky, čo znamená obchodný model, keď občania spoločne vlastnia projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti a zároveň sa na nich zúčastňujú, a to v oblasti, kde žijú. Legislatívne ustanovenia v novom balíku by mali umožniť a podporovať iniciatívy tohto druhu, kdekoľvek je to možné.

7.1.

EHSV vo všeobecnosti podporuje cieľ smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (TEN/622) presadzovať silnejšiu integráciu dodávateľov energie z obnoviteľných zdrojov na trhu v dôsledku zníženia nákladov na obnoviteľné zdroje energie.

7.2.

EHSV je však tiež znepokojený tým, že sme ešte veľmi ďaleko od rovnakých podmienok, na základe ktorých by obnoviteľné zdroje energie mohli prežiť bez osobitnej podpory. Treba ešte veľa vykonať, aby sa odstránili veľké narušenia existujúcich trhov s elektrickou energiou, ktoré sú dôsledkom dotácií, štrukturálnych hraničných podmienok a neexistujúcim jasným zaúčtovaním externých nákladov.

7.3.

EHSV víta nedávnu správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) Transforming the EU power sector avoiding a carbon lock-in. Fosílne palivá naďalej prispievajú k približne polovici elektriny vyrobenej v Európe. Štúdia EEA porovnáva súčasné trendy na trhu s energiou s klimatickými cieľmi EÚ na rok 2030 a neskôr. Prechod z uhlíkovo náročných dodávok energie si vyžaduje zvýšené investície do alternatívnych zdrojov, spolu s podpornými politickými rámcami.

7.4.

EHSV je znepokojený nedostatkom podrobností týkajúcich sa osobitných opatrení a podporných nástrojov, ktoré môžu ohroziť ďalšiu podporu obnoviteľných zdrojov.

7.5.

EHSV by chcel zdôrazniť skutočnosť, že energetická bezpečnosť sa musí prehodnotiť pri výraznejších zmenách energetického mixu. Tejto otázke sa balík nevenuje dostatočne.

8.1.

Energetický prechod je veľkou výzvou pre Európu, prináša príležitosti na tvorbu nových pracovných miest, hospodársky rast a blahobyt pre všetkých občanov. Vzhľadom na riziká a nebezpečenstvá, ktoré so sebou tento prechod prináša, je mimoriadne dôležité, aby sa rozvíjala vyvážená politika, ktorý poskytne správne opatrenia, aby sa predišlo akýmkoľvek škodám pre našu spoločnosť, napr. pre zamestnancov (nezamestnanosť a kvalita pracovných miest), spotrebiteľov a MSP. Dá sa to dosiahnuť len prostredníctvom zapojenia zainteresovaných strán do všetkých fáz tohto prechodu a EHSV, ako hodnotný a relevantný partner, je jednou z nich.

8.2.

Celosvetové vedúce postavenie v oblasti čistých technológií znamená aj vývoz týchto technológií, čo je prínosné z hospodárskeho aj environmentálneho hľadiska (NAT/690).

8.3.

Výskum a inovácie sú kľúčom k podpore globálnej konkurencieschopnosti Európy a vedúceho postavenia v oblasti vyspelých energetických technológií a riešení v oblasti energetickej efektívnosti. Špecializovaná stratégia o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie (TEN/619) by mala lepšie stanovovať priority a konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že inovácie na postupné odstránenie uhlíkových technológií sa uplatnia vo väčšom rozsahu a rýchlejšie uvedú na trh. EHSV sa kriticky vyjadruje k skutočnosti, že sa objavuje len nepatrný odkaz na základný výskum a na možný prínos výskumu. Plán SET je stručne spomenutý, ale nanešťastie len z priemyselného hľadiska.

8.4.

V balíku sa viackrát objavujú odkazy na priemysel, pracovné miesta a rast ako definíciu inovácie. Inovácia však znamená viac. Dobré životné podmienky ľudí a prírody predstavujú dôležité aspekty nad rámec priemyselných aspektov.

8.5.

EHSV víta návrh Komisie vytvoriť „priemyselné fórum pre čistú energiu“, ktoré by sa v rámci postupu zdola nahor mohlo stať súčasťou širšej koncepcie dialógu s občianskou spoločnosťou a ostatnými zainteresovanými stranami. Zdôrazňuje význam vyváženej podpory výskumu a inovačného reťazca od základného výskumu cez aplikovaný výskum až po nové inovácie produktov.

8.6.

So zreteľom na zložitú úlohu spojenú s transformáciou hospodárstva v tých regiónoch, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery závislé od uhoľného priemyslu, sa EHSV domnieva, že táto otázka si zaslúži oveľa hlbšie preskúmanie, než sa uvádza v tomto balíku.

8.7.

Kapitálové náklady na nové investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. EHSV sa domnieva, že sú nevyhnutné prísne fiškálne a inštitucionálne opatrenia na ukončenie alebo obmedzenie takýchto diskriminačných podmienok pre spotrebiteľov a investorov.

8.8.

Juhovýchodná Európa má obrovský potenciál energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň kvalifikovanej pracovnej sily, ktoré boli doteraz do značnej miery nevyužité. EHSV vyzýva na výrazné zvýšenie podpory zainteresovaných strán, ktoré plnia ciele energetickej únie v regióne. To prinesie spotrebiteľom a miestnym investorom množstvo príležitostí na rozvoj v súlade s cieľmi tohto balíka.