28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/42

Spravodajca:

Mihai MANOLIU

1.1.

Európski občania by sa mali aktívne podieľať na podpore energetickej efektívnosti, vyvíjať iniciatívy, spolupracovať na spoločných projektoch a bojovať za odstraňovanie prekážok v hospodárskej, administratívnej a regulačnej oblasti. Spoločným cieľom je realizovať ambície stanovené v nadväznosti na závery COP21 s viacerými výhodami, ktoré z nich vyplývajú: nové investície (obnova budov, zlepšovanie komfortu, účinné a spravodlivé meranie), ktoré budú prispievať k tvorbe nových pracovných miest, znižovanie úrovne energetickej chudoby, znižovanie miery znečistenia a zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľov resp. znižovanie závislosti od dovozu energie. Výbor žiada, aby členské štáty vyvíjali viac úsilia, pokiaľ ide o realizáciu smernice o energetickej efektívnosti, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že nové ciele do roku 2030 sú ambicióznejšie ako ciele stanovené do roku 2020.

1.2.

Energetická efektívnosť je veľmi dôležitá pre budúcnosť európskeho energetického systému. Zvýšenie energetickej efektívnosti vo všetkých oblastiach používania energie môže byť silným prostriedkom na zníženie nákladov európskeho hospodárstva a zásada energetickej efektívnosti sa môže stať faktorom zlepšovania finančnej dostupnosti. V dôsledku tejto zásady je potrebné znižovať dopyt po nákladnej náhradnej infraštruktúre. Povinnosti v oblasti úspory energie sú zlučiteľné s udržateľným rozvojom (udržateľná a istá situácia) a treba uplatniť synergie s cieľom podporiť účinný prechod na inteligentný odolný a bezuhlíkový systém (nadregionálne rozvodové systémy, systémy uskladňovania).

1.3.

EHSV berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa dosiahnutia záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti vo výške 30 % do roku 2030, domnieva sa však, že treba náležite zdôvodniť iniciatívu zameranú na dosiahnutie cieľa presahujúceho 27 %, pričom treba vyzdvihnúť ekonomické výhody a úroveň investícií potrebných na dosiahnutie týchto cieľov. Je veľmi dôležité, aby sa v rámci hodnotenia vplyvu zohľadnili všetky opatrenia zamerané na súbor právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy.

1.4.

EHSV žiada, aby sa v záujme odstránenia hlavných prekážok pri uplatňovaní článku 7 smernice o energetickej efektívnosti zvyšovalo povedomie konečných spotrebiteľov prostredníctvom podpory a informovania o systémoch energetickej efektívnosti, ako aj o alternatívnych opatreniach. Potrebné sú ďalšie doplnkové investície, prostredníctvom ktorých bude musieť každý členský štát prijať dôveryhodné opatrenia na informovanie, oznamovanie, vzdelávanie a pomoc s cieľom stimulovať občanov a podnikateľov, aby sa urýchlilo plnenie politického cieľa spojeného so zmenou klímy a energetickej efektívnosti.

1.5.

EHSV vyzýva členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť domácnostiam postihnutým energetickou chudobou resp. sociálnemu bývaniu, pre ktoré by sa mali udržateľným spôsobom znížiť náklady na energiu. Dôležitým cieľom je aj zlepšenie efektívnosti fondu obytných budov a takisto stanovenie minimálnych noriem (energetické audity) pre nájomné bývanie.

1.6.

EHSV upozorňuje na to, že dôležitým cieľom je vzdelávať konečných spotrebiteľov v týchto oblastiach: kombinované techniky výroby elektrickej energie a tepelnej energie (kombinovaná výroba tepla a elektriny a klimatizácia), inteligentné meranie spotreby a plány obnovy. Táto aktivita má zásadný význam aj pre investorov, verejné orgány a podniky, ktoré treba podporovať a vytvárať vo vzťahu k nim nevyhnutnú dôveru, aby realizovali projekty s veľkým potenciálom efektívnosti a zúčastňovali sa na financovaní v oblasti výskumu a rozvoja.

1.7.

EHSV si želá, aby opatrenia, prostredníctvom ktorých sú stanovené európske nástroje financovania (pôžičky, záruky, vlastný kapitál na stimulovanie financovania, subvencií), vytvárali možnosti a prilákali aj finančné prostriedky na financovanie projektov v oblasti energetiky zo súkromných zdrojov. Zo zreteľa sa nesmie strácať ani aspekt záruk pre projekty s veľkým sociálnym vplyvom. Tieto systémy financovania sa musia zosúladiť s projektmi, ktoré sa zameriavajú aj na spotrebiteľov s nízkymi príjmami. Výbor žiada, aby sa pre národné plány vypracovali usmernenia v oblasti transparentnosti a porovnateľnosti. EHSV sa domnieva, že treba prioritne podporiť domácnosti postihnuté energetickou chudobou, tak aby sa pre členské štáty zabezpečil dlhodobý stabilný politický rámec, pokiaľ ide o udržateľný miestny rozvoj.

1.8.

Výbor sa nazdáva, že tento nástroj bude možné realizovať prostredníctvom technickej pomoci na realizáciu smernice o energetickej efektívnosti vďaka inovatívnym trhovým systémom financovania. Kvantitatívnym prvkom, ktorý zohráva významnú úlohu pri poskytovaní finančných stimulov, je energetický audit (definícia MSP, odstránenie dvojitej certifikácie, jednotný prístup, pokiaľ ide o rozšírený prah de minimis), ktorý predstavuje nástroj na zvyšovanie energetickej efektívnosti a výhodu pre konkurencieschopnosť. Potrebný je správny prístup k zabezpečovaniu kvality, ako aj národné programy odbornej prípravy pre poskytovateľov služieb v oblasti energetickej efektívnosti.

1.9.

EHSV odporúča, aby sa v záujme zvyšovania energetickej efektívnosti pre spotrebiteľov vypracovali na vnútroštátnej úrovni analýzy nákladov a výnosov zamerané na úsporu nákladov.

1.10.

EHSV požaduje komplexný prístup a zlepšenie energetickej efektívnosti celého dopravného systému, pričom sa treba opierať o trvalý technický rozvoj dopravných prostriedkov a pohonných systémov smerujúci k rozvoju energeticky efektívnych druhov dopravy a inteligentných dopravných systémov (ITS), ktoré sú vhodné na zvyšovanie miery využívania dostupných kapacít. Toto sa musí zohľadniť aj v prípade leteckej a námornej dopravy. Užívatelia musia byť informovaní o spotrebe paliva pre každý druh dopravy vrátane príslušných obmedzení stanovených pre emisie CO2.

2.1.

EHSV súhlasí s tým, že zásada prvoradosti energetickej efektívnosti je kľúčovým prvkom energetickej únie a že táto zásada sa bude v praxi realizovať prostredníctvom návrhu na úpravu. Najlacnejšia, najčistejšia a najbezpečnejšia energia je tá, ktorá sa vôbec nespotrebuje. Energetická efektívnosť je jedným z najhospodárnejších spôsobov podpory prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a tvorby hospodárskeho rastu, zamestnanosti a investičných príležitostí.

2.2.

Zatiaľ čo cieľ v oblasti energetickej efektívnosti bol stanovený vo výške 20 % na rok 2020, na obdobie do roku 2030 boli analyzované viaceré ciele (od 27 % do 40 %). Najambicióznejším je uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom sa požaduje záväzný cieľ vo výške 40 %. So zreteľom na analýzu prínosov z hľadiska pracovných miest a hospodárskeho rastu, bezpečnosti dodávok, zníženia emisií skleníkových plynov, zdravia a životného prostredia Komisia v súvislosti s energetickou efektívnosťou navrhla záväzný cieľ vo výške 30 %. EHSV sa domnieva, že v rámci tohto rozšírenia je veľmi dôležité vykonať dôslednú analýzu vplyvu cieľov v oblasti energetickej efektívnosti na ostatné ciele stanovené v legislatívnych návrhoch týkajúcich sa energetiky, a to najmä pokiaľ ide o systém obchodovania s emisiami EÚ.

2.3.

V záujme dosiahnutia týchto mobilizujúcich cieľov budú musieť členské štáty (s podporou hospodárskych a sociálnych výborov v príslušných krajinách) a dodávatelia a distribútori energie realizovať jej úsporu (kľúčová politika) vo výške 1,5 % ročne. EHSV podporuje návrh rozšíriť požiadavku na úsporu energie po roku 2020, pričom by sa mala zachovať ročná miera 1,5 %, prostredníctvom povinných režimov a alternatívnych opatrení na úrovni členských štátov na vykonávanie požiadaviek týkajúcich sa úspor.

2.4.

Nový prístup, ktorý podporuje aj EHSV, poskytne členským štátom, ako aj investorom dlhodobú víziu potrebnú na vypracovanie investičných stratégií a plánov zameraných na dosiahnutie cieľa na úrovni EÚ, a to prostredníctvom vykonávania vhodných politík na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktoré do roku 2030 prinesú významné výhody, ako napríklad zníženie spotreby konečnej energie o 17 % (v porovnaní s rokom 2005), hospodársky rast, ktorý sa odrazí v raste HDP o 0,4 %, zníženie cien elektrickej energie pre domácnosti a priemysel (zo 161 na 157 EUR/MWh), nové obchodné príležitosti, ktoré umožnia vytvárať nové (vhodné) pracovné miesta, kontrola znečisťovania životného prostredia a škodlivých účinkov na zdravie (zníženie o 4,5 – 8,3 miliárd EUR) a zlepšovanie energetickej bezpečnosti (dovoz zemného plynu sa v roku 2030 zníži o 12 %).

2.5.

EHSV sa domnieva, že kľúčovými prvkami sú informovanie hlavných aktérov na trhu s energiou, poskytovanie relevantných, jasných a stručných informácií domácnostiam a priemyselným spotrebiteľom o ich spotrebe, ako aj posilnenie ich opodstatnených práv týkajúcich sa merania (diaľkový odpočet meračov) a fakturácie vrátane tepelnej energie. Nesmie sa zabúdať na najzraniteľnejších spotrebiteľov, ktorí by vďaka zníženiu nákladov mali pocítiť zvýšenie svojho pohodlia a životnej úrovne.

2.6.

Ochrana zraniteľných spotrebiteľov si taktiež vyžaduje, aby smernica nepredpisovala namontovanie individuálnych meracích zariadení v krajinách, v ktorých podľa zákona prenajímatelia hradia náklady nájomcu na energiu, najmä vzhľadom na to, že tieto právne predpisy o prenájme predstavujú pre prenajímateľov silnú motiváciu renovovať s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť. Takisto treba zdôrazniť skutočnosť, že v niektorých členských štátoch boli mnohé individuálne meracie zariadenia namontované len nedávno v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ a ich úžitková životnosť je oveľa dlhšia ako termín do roku 2027, ktorý stanovila Komisia na ich nahradenie zariadeniami s diaľkovým odpočtom. Nahradenie týchto meračov možno považovať za zbytočný náklad navyše pre spotrebiteľov v EÚ, a preto by sa mu malo zabrániť.

2.7.

EHSV sa domnieva, že zásadný význam má myšlienka posilňovania sociálnych aspektov súvisiacich s energetickou efektívnosťou a boj proti energetickej neistote a chudobe, najmä pokiaľ ide o zraniteľných spotrebiteľov. Členské štáty musia venovať viac pozornosti sociálnym opatreniam. Vykonávanie smernice je kľúčovým prvkom pre vytváranie dobrých životných podmienok.

2.8.

Nemalo by sa zabúdať na skutočnosť, že ciele energetickej efektívnosti sú spojené s cieľmi v oblasti zmeny klímy prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov. Táto požiadavka vedie k vypracovaniu politík, ktoré zvyšujú mieru a rýchlosť prijímania nových technológií. Vďaka týmto novým technológiám bude možné realizovať úsporu energie v doprave, priemysle, v domácnostiach a budovách. Nové technológie nakoniec umožnia, aby členské štáty mohli nákladovo efektívnym spôsobom plniť vnútroštátne ciele týkajúce sa systému obchodovania s emisiami v súlade s článkom 7 smernice (skutočné úspory energie, praktické opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti).

2.9.

Pokiaľ ide o platné právne predpisy týkajúce sa energetickej efektívnosti, Európsky parlament konštatuje, že smernica o energetickej efektívnosti sa vykonáva v nedostatočnej miere, ale poskytuje rámec na úspory energie. Protichodné právne predpisy brzdia environmentálne úspechy, vytvárajú byrokraciu a zvyšujú energetické náklady. Právne predpisy v oblasti energetiky musia byť súdržnejšie . Vyššia energetická efektívnosť prinesie viac pracovných miest a väčší rast.

2.10.

EHSV v tejto súvislosti vyslovuje presvedčenie, že nové legislatívne návrhy o energetickej efektívnosti budú zohľadňovať toto stanovisko, ako aj opatrenia, ktoré navrhol Európsky parlament.

3.1.1.

Zmluva o fungovaní Európskej únie a jej článok 194 ods. 2 v spojitosti so smernicou 2012/27/EÚ vymedzuje osobitný právny základ v oblasti energetiky. V dôsledku toho predstavuje smernica, ktorou sa mení existujúca smernica, vhodný nástroj.

3.1.2.

EHSV sa domnieva, že doteraz neboli dosiahnuté ciele energetickej efektívnosti, pričom jedným z dôvodov bola skutočnosť, že členské štáty konali samostatne. Preto sú potrebné koordinované opatrenia na úrovni Únie s cieľom podporiť činnosti na úrovni členských štátov. Problémy v oblasti energetiky vytvárajú výzvy v politickej, hospodárskej oblasti (vnútorný trh, rozvoj, investície, regulácia), ako aj sociálnej oblasti (spotreba energie, sadzby, neistota, pracovné miesta) a takisto problémy v oblasti bezpečnosti dodávok energie. Nesmie sa zabúdať ani na problémy vyplývajúce zo zmeny klímy.

3.1.3.

EHSV dôrazne poukazuje na potrebu rešpektovať zásadu subsidiarity a zachovať pružnosť, pokiaľ ide o energetický mix a energetické politiky, s cieľom zaručiť dosiahnutie úspor, ku ktorým sa členské štáty dobrovoľne zaviazali do roku 2030.

3.2.1.

Vykonalo sa hodnotenie rôznych úrovní zníženia spotreby primárnej energie v porovnaní s referenčným obdobím v roku 2007 a z hľadiska formulácie cieľa sa vykonala analýza primárnej a konečnej spotreby energie, pokiaľ ide o úsporu energie alebo energetickú náročnosť. Výsledky diskusií poukázali na to, že väčšina zainteresovaných strán zaujala kladný postoj v súvislosti so stanovením cieľa vo výške 30 % do roku 2030.

3.2.2.

Z analýz vyplynulo, že ide o tieto uprednostňované možnosti:

3.2.3.

Jeden z dôležitých záverov sa týka sociálneho vplyvu: každou sumou 1,2 milióna EUR vynaloženou na energetickú efektívnosť sa priamo podporí približne 23 pracovných miest.

3.2.4.

Znižovanie nákladov na palivá na základe opatrení v oblasti energetickej efektívnosti pre tých, ktorí žijú v energetickej chudobe, sa považuje za pozitívny výsledok, ktorý môže pomôcť vyriešiť niektoré problémy súvisiace so sociálnym vylúčením.

3.2.5.

EHSV oceňuje skutočnosť, že návrh na úpravu smernice bude mať pozitívny účinok na MSP prostredníctvom osobitných opatrení a podporných programov (nástroje na pokrytie nákladov na energetické audity) a stimulov na uskutočňovanie energetických auditov. Obnova budov, ako aj predĺženie súčasnej obmedzenej platnosti článku 7 do roku 2030 prinesie pre malé stavebné podniky podnikateľské príležitosti. Zmluvy o energetickej efektívnosti uzatvorené s dodávateľmi energie sú ďalším stimulom pre spoločnosti poskytujúce energetické služby, ktoré sú väčšinou MSP.

3.2.6.

EHSV sa domnieva, že opatrenia týkajúce sa merania a vyúčtovania spotreby energie zároveň prispejú k objasneniu a aktualizácii platných ustanovení s cieľom zohľadniť technický vývoj, pokiaľ ide o nástroje na diaľkové meranie spotreby tepla (kúrenie, klimatizácia). Informácie týkajúce sa spotreby energie budú zároveň presné, individualizované a dostupné častejšie v súlade s príslušnými vnútroštátnymi stratégiami v oblasti energetiky.

3.2.7.

Hoci trvanie uplatňovania návrhu bude predĺžené, nemalo by mať vplyv na rozpočtové alebo administratívne náklady pre verejné orgány v členských štátoch, keďže členské štáty už implementovali primerané štruktúry a opatrenia. Náklady spojené s mechanizmami povinného zvyšovania energetickej efektívnosti sa prenesú na konečných zákazníkov. Výhodou pre konečných zákazníkov budú nižšie účty za energiu v dôsledku zníženia ich vlastnej spotreby. Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

3.2.8.

Nové energetické riadenie zaručí pružnú a transparentnú analýzu, plánovanie, podávanie správ a monitorovanie v súlade s vnútroštátnymi plánmi týkajúcimi sa energetiky a zmeny klímy. Umožní sledovať vykonávanie vnútroštátnych plánov zameraných na dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, ako aj na dosiahnutie celkového cieľa na úrovni EÚ. Tento nástroj bude využívať sledovanie ukazovateľov úspešnosti v súlade s uprednostňovanou možnosťou: správne transponovanie a realizácia, zintenzívnenie pokroku pri realizácii, poskytovanie väčšieho množstva informácií spotrebiteľom, znižovanie administratívnej záťaže, ako aj zlepšenie podávania správ o realizovaných úsporách.

3.3.1.

Orientačný cieľ 27 % bol nahradený povinným cieľom vo výške 30 % na úrovni EÚ. Každý členský štát si musí stanoviť vnútroštátny cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020, ktorý musí vychádzať z konečnej a pôvodnej spotreby energie. Komisia posúdi pokrok a vykoná analýzu všetkých oznámených cieľov, aby mohla stanoviť cieľ, ktorý treba dosiahnuť na úrovni EÚ. Ak bude mať EÚ ťažkosti plniť tieto ciele, Komisia môže navrhnúť príslušné opatrenia. Proces hodnotenia bude podrobne vymedzený v rámci riadenia energetickej únie.

3.3.2.

Od členských štátov sa požaduje, aby vypracovali dlhodobé stratégie na mobilizáciu investícií potrebných na obnovu ich vnútroštátneho fondu budov. Bod, v ktorom sa uvádza toto ustanovenie, sa presunie zo smernice o energetickej efektívnosti do smernice o energetickej hospodárnosti budov. EHSV sa domnieva, že smernica o energetickej hospodárnosti budov je veľmi dôležitým nástrojom na dosiahnutie stanovených cieľov, keďže budovy spotrebúvajú najviac energie v Európe (viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie).

3.3.3.

EHSV sa nazdáva, že koncepcia kombinovanej výroby má rozhodujúci význam, pokiaľ ide o zabezpečenie simultánnej výroby elektrickej a tepelnej energie (skupina zložená z generátora s parnou turbínou alebo spaľovacím motorom atď.) v rovnakom zariadení (v podobe teplej vody, pary alebo chladiva). Vysoko účinná kombinovaná výroba si vyžaduje, aby sa touto výrobou zabezpečila úspora primárnej energie najmenej vo výške 10 % vo vzťahu k referenčným hodnotám oddelenej výroby elektrickej a tepelnej energie. Na rozdiel od klasických (kondenzačných) elektrární, v ktorých sa iba 33 % primárnej energie pretvára na elektrickú energiu, v prípade elektrární s vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa kombináciou dvoch procesov (simultánna výroba elektrickej a tepelnej energie) transformuje až 90 % primárnej energie.

3.3.4.

Kombinovaná výroba má veľké výhody: energetická efektívnosť, pružnosť pri výbere paliva, ľahké získavanie a údržba, pohodlné podmienky pre zákazníkov, nízke náklady na celý životný cyklus, zníženie kapitálových požiadaviek resp. pružnosť pri navrhovaní systému.

3.3.5.

Okrem získavania energie z vhodných zdrojov (s nízkym obsahom uhlíka) môže byť aj optimalizácia spotreby energie a uskladňovanie elektrickej energie riešením pre podniky, ktoré vyrábajú energiu z obnoviteľných zdrojov a majú v úmysle optimalizovať spotrebu v závislosti od potreby, alebo chcú dosiahnuť zníženie nákladov tým, že znížia spotrebu elektrickej energie v čase špičky a využijú lacnejšiu elektrickú energiu mimo obdobia špičky.

3.3.6.

EHSV súhlasí s prístupom Komisie k článku 7, ktorý bol zmenený tak, aby sa predĺžilo obdobie povinnej úspory energie po roku 2030, pričom ročná cieľová hodnota úspor sa ponecháva na úrovni 1,5 %. Hodnotenie pokroku v oblasti vykonávania opatrení sa uskutoční v roku 2027 a potom v intervale 10 rokov, kým sa dlhodobé ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2050 nebudú považovať za splnené.

3.3.7.

EHSV víta zmenu článkov, prostredníctvom ktorých dochádza k regulácii merania a účtovania, pretože sa objasňujú aspekty, ktoré sa týkajú vykurovania, chladenia a úžitkovej teplej vody z centrálnych zdrojov. Právne predpisy EÚ však nesmú predpisovať namontovanie individuálnych meracích zariadení v krajinách, v ktorých má prenajímateľ zákonnú povinnosť hradiť náklady nájomcu na energiu (hrubé náklady na nájom, ktoré sú predmetom dohody medzi organizáciami zastupujúcimi nájomníkov a prenajímateľov, na ktorú dohliada štát). Pokiaľ ide o plynové merače, konečnému spotrebiteľovi treba poskytnúť individuálny merač, ktorý presne zobrazuje spotrebu.

3.3.8.

Informácie o spotrebe plynu sa budú zakladať na skutočnej spotrebe vďaka systému pravidelného vlastného odčítania. Bude sa požadovať, aby údaje o spotrebe a vyúčtovanie boli k dispozícii poskytovateľom energetických služieb. Vyžaduje sa, aby spotrebitelia dostávali faktúry (v elektronickej forme) v jasnej a zrozumiteľnej podobe. EHSV s prihliadnutím na navrhované zlepšenia vyjadruje želanie, aby sa členské štáty viac zapájali do hľadania správnych riešení zo sociálneho, ako aj ekonomického hľadiska, pokiaľ ide o problém týkajúci sa nákladov na meranie (kto hradí náklady na meranie?). Táto otázka má zásadný význam pre správne a spravodlivé určenie rovnakých podmienok prístupu k energii.

3.3.9.

Energetický priemysel už dlho žiadal, aby sa vykonalo opätovné preskúmanie faktoru primárnej energie na základe konečnej spotreby energie pre úspory vyjadrené v kWh v členských štátoch. Metodika a nový faktor predstavujú výrazné zlepšenie. EHSV vyjadruje spokojnosť s tým, že hodnota faktoru primárnej energie je stanovená na 2,0 a členským štátom sa ponecháva možnosť uplatniť iný koeficient, pričom sú povinné poskytnúť konkrétne zdôvodnenie. Energetický priemysel je znepokojený nepriaznivým spôsobom výpočtu energie z jadrových zdrojov, pre ktorú sa za vhodný faktor považuje faktor 1 (konverzia 100 %) podobný tomu, aký sa uplatňuje na iné bezuhlíkové zdroje.