28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/86

Spravodajca:

Antonio LONGO

1.1.

EHSV súhlasí so strategickou voľbou Komisie vytvoriť otvorený európsky cloud computing určený vedeckým kruhom, a to v rámci silného politického a hospodárskeho záväzku v oblasti digitálnych inovácií, a podporuje toto úsilie. Výbor od roku 2011 Komisii pri rôznych príležitostiach poskytol viacero odporúčaní s cieľom dostať Európu na čelo tohto sľubného odvetvia, a to s pomocou popredných spoločností v tejto oblasti.

1.2.

Pre EHSV je to absolútnou prioritou, ktorá má strategický význam, a to pokiaľ ide o prekonanie technologickej medzery, ako aj z hľadiska hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho napredovania spoločnosti.

1.3.

EHSV navrhuje, aby bol európsky cloud k dispozícii všetkým občanom a podnikom. EHSV najprv žiada objasniť a upresniť, kedy a ako sa rozšíri používateľská základňa, čo bolo prisľúbené inovatívnym MSP a priemyslu.

1.4.

EHSV súhlasí s analýzou Komisie týkajúcou sa hlavných úskalí, ktoré bránia Európe využívať potenciál dát, najmä pokiaľ ide o chýbajúcu interoperabilitu, fragmentáciu štruktúr, ich uzavretosť voči ďalším príspevkom a výmene. Opatrenia uvedené v oznámení sú prospešné pri prekonávaní rozdelenia na jednotlivé členské štáty, ktoré bráni realizácii skutočného európskeho jednotného digitálneho trhu, a to prostredníctvom opatrení zameraných na rozšírenie prístupnosti a posilnenie dôvery medzi verejným sektorom a akademickou obcou, ktoré sú často úplne oddelené a nekomunikujú spolu.

1.5.

EHSV žiada, aby sa integračné opatrenia realizovali tak, aby podporovali zmenu myslenia vedeckej obce, a to prostredníctvom mechanizmov integrácie medzi akademickou infraštruktúrou, výskumnými centrami a verejnými inštitúciami, ako aj prostredníctvom revízie štruktúry stimulov na dosiahnutie lepšieho spoločného využívania dát, a aby sa tie vedecké obce, v ktorých je už spoločné využívanie dát dosť bežné, podnecovali k tomu, aby zohrávali hlavnú úlohu pri určovaní podrobností otvorených dát (Open Data).

1.6.

EHSV odporúča lepšie vysvetliť, aká bude vzájomná súčinnosť medzi európskou dátovou infraštruktúrou, ktorá by mala presadzovať aj podporu, vývoj a zavádzanie vysoko výkonných superpočítačov (HPC), a oznámenou hlavnou iniciatívou na posilnenie v oblasti kvantových informačných technológií.

1.7.

EHSV navrhuje, aby Komisia začala rozsiahle konzultácie s priamou účasťou vedeckej obce a občanov zastúpených záujmovými združeniami, pokiaľ ide o rozhodujúci aspekt, ktorým je riadenie, ako aj o postupné otvorenie sa všetkým a o spôsoby využívania a uchovávania dát.

1.8.

EHSV odporúča, aby dodávky hardvéru a softvéru potrebného pre európsky cloud pochádzali z Európy, a žiada, aby vládla väčšia prehľadnosť, pokiaľ ide o finančné prostriedky z rôznych rámcových programov, štrukturálnych fondov, Nástroja na prepájanie Európy a EFSI.

1.9.

EHSV navrhuje, aby Komisia po dohode s členskými štátmi spustila rozsiahly program rozvoja a rozširovania nových pracovných miest pre pracovníkov s vysokou kvalifikáciou, ktorý ponúkne nové kvalifikované pracovné príležitosti a podporí „návrat“ mladých vedcov pracujúcich v iných krajinách do EÚ.

1.10.

S cieľom zabezpečiť pre podniky a občanov jasne vymedzený a spoľahlivý regulačný rámec v takom strategickom, ako aj komplexnom a neustále sa vyvíjajúcom odvetví ako je digitálne odvetvie, EHSV navrhuje vytvoriť „jednotný portál pre digitálnu Európu“, ktorý by občanom a podnikom umožnil ľahký prístup k existujúcim predpisom Únie.

1.11.

EHSV v neposlednom rade zdôrazňuje, že na dosiahnutie skutočnej digitálnej revolúcie je potrebné vzdelávanie a odborná príprava pre všetky vekové skupiny európskeho obyvateľstva v produktívnom aj neproduktívnom veku. EHSV predovšetkým pripomína, že je potrebné investovať do technologického vzdelávania žien a ich dosadenia na zodpovedné a rozhodujúce pozície.

2.1.

Komisia vypracovala súbor usmernení, ktorých cieľom je položiť základy európskej iniciatívy v oblasti otvoreného cloud computingu určeného pre vedecké kruhy, a zverejnila návrh, podľa ktorého je vzhľadom na očakávaný vývoj takzvaných veľkých dát (big data) práve cloud nástrojom, ktorý dokáže v plnej miere využiť obrovské množstvo dát vytvorených verejnými a súkromnými subjektmi. Schopnosť využívať veľké dáta má vplyv na celosvetové hospodárstvo a otvára možnosti pre veľké priemyselné a sociálne inovácie a vytváranie nových finančných služieb a produktov.

2.2.

Tento návrh je súčasťou prvého balíka priemyselnej politiky v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu oznámeného 19. apríla 2016 so stanoveným finančným plánom vo výške 50 miliárd EUR a zameraného na skutočnú „cestu k digitalizácii európskeho priemyslu“, ktorým sa stanovuje „súbor opatrení na podporu a prepojenie vnútroštátnych iniciatív v oblasti digitalizácie priemyslu a súvisiacich služieb vo všetkých odvetviach a na zvýšenie investícií prostredníctvom strategických partnerstiev a sietí“.

2.3.

Iniciatíva v oblasti cloud computingu je jedným z najdôležitejších záväzkov s cieľom dosiahnuť, aby sa Európa stala „svetovým lídrom v oblasti ekonomiky založenej na dátach“. Táto voľba – ako vyhlásil Carlos Moedas, komisár pre výskum, vedu a inováciu – je takisto odpoveďou „na žiadosť vedeckej komunity o infraštruktúru pre otvorenú vedu. […] Prínos otvorených dát pre Európu v oblasti vedy, hospodárstva a spoločnosti bude obrovský“.

2.4.

Podľa názoru Komisie Európa musí odpovedať na štyri otázky:

2.5.

Nástroj, ktorý zvolila Komisia, je vytvorenie európskeho cloudu pre otvorenú vedu  – bezpečného a otvoreného priestoru, v rámci ktorého môže vedecká obec ukladať, vymieňať si a využívať vedecké dáta a výsledky. Tento dôležitý nástroj zameraný na rozvoj výpočtovej kapacity, konektivity a veľkokapacitných cloudových riešení by mal využívať európsku dátovú infraštruktúru, a to prepojením vedeckej obce a následne verejného sektora a priemyslu. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti je potrebná otvorená spolupráca všetkých zúčastnených strán, aby bolo možné využívať prínosy dátovej revolúcie v Európe.

2.6.

Komisia objasňuje, že iniciatívu budú dopĺňať ďalšie opatrenia v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu s odkazmi na zmluvy o cloud computingu pre podnikových používateľov a zmenu poskytovateľov cloudových služieb, ako aj iniciatíva týkajúca sa voľného toku dát.

2.7.

Komisia uvádza päť dôvodov, prečo Európa zatiaľ nevyužíva dátový potenciál v plnej miere:

2.8.

Prostredníctvom európskeho cloudu pre otvorenú vedu by Európa mala prevziať vedúcu pozíciu vo svete v oblasti vedeckých dátových infraštruktúr tým, že poskytne pre 1,7 milióna výskumníkov a 70 miliónov odborníkov virtuálne prostredie s bezplatným využívaním služieb. Rozvoj tohto nástroja by mal byť v rukách vedeckej obce a mal by sa zameriavať aj na vzdelávanie a odbornú prípravu. Určenie uznávaných technických noriem by umožnilo vytvoriť bezpečné dátové prostredie pre používateľov.

2.9.

V nadväznosti na existujúce infraštruktúry Komisia zamýšľa dôrazne presadzovať aj už naplánované opatrenia, ako napríklad otvorený prístup k vedeckým publikáciám a dátam v programe Horizont 2020. Otázka riadenia európskeho cloudu pre otvorenú vedu sa vyrieši po ukončení dôkladného prípravného procesu, ktorý už prebieha.

2.10.

V rámci osobitných opatrení na realizáciu cloudu podľa oznámenia je potrebné:

2.11.

Komisia tiež plánuje európsku dátovú infraštruktúru s integrovanou vysokovýkonnou výpočtovou kapacitou na svetovej úrovni, ktorá pre Európu predstavuje nutný predpoklad, aby sa mohla umiestniť medzi tromi najvýznamnejšími aktérmi v tomto odvetví na svete, pričom exaflopové superpočítače by sa mali zrealizovať do roku 2022.

2.12.

Komisia sa domnieva, že európska dátová infraštruktúra prispeje tiež k digitalizácii priemyslu, podpore priemyselných inovácií a vytváraniu strategických platforiem v európskom výskume.

2.12.1.

Časový rámec opatrení je stanovený na obdobie od roku 2016 do roku 2020.

2.13.

Komisia vo svojom oznámení tiež vyhlasuje hlavnú iniciatívu zameranú na podporu výskumu a vývoja kvantových technológií.

2.14.

Komisia má tiež v úmysle rozšíriť prístupnosť a posilniť dôveru medzi verejným sektorom a akademickou obcou, tým, že sa európsky cloud otvorí verejnému sektoru.

2.15.

Používateľská základňa by sa postupne rozšírila na verejné služby, inovatívne MSP a priemysel. Rozšírenie iniciatívy na verejné služby bude vychádzať z existujúcich príkladov excelentnosti, ako je smernica o infraštruktúre pre priestorové informácie (Inspire) a sieť eHealth. Rozšírenie na priemysel bude vychádzať z aktuálnych príkladov poskytovania dôležitých vedeckých infraštruktúr, ako je Helix-Nebula, EMBL-EBI a PRACE. Ďalším krokom pre MSP môže byť ich zapojenie ako poskytovateľov inovatívnych riešení pre EOSC, ako v prípade programu Horizont 2020.

2.16.

Komisia stanovuje niekoľko zdrojov financovania:

2.16.1.

Prvotný odhad potrebných dodatočných verejných a súkromných investícií na obdobie piatich rokov predstavuje 4,7 miliardy EUR.

2.17.

Táto iniciatíva umožní postupne vytvárať vlastné príjmy, keď ju začnú využívať inovatívne začínajúce podniky, vedecká obec a verejný sektor.

3.1.

Voľba Komisie prijať politický a hospodársky záväzok pre digitálnu inováciu získala rozhodný súhlas EHSV s osobitným zreteľom na voľbu európskeho cloud computingu.

3.1.1.

Komisia vymedzuje veľmi ambicióznu stratégiu. Hoci úroveň jej komplexnosti je veľmi vysoká, politické ciele sú jasne stanovené. Slabiny Európy a problémy, ktorým čelí v oblasti vytvárania služieb na využívanie veľkých dát vytvorených vedou a verejnými službami, sú presne identifikované, a to by malo byť východiskovým bodom pre všetky práce, ktoré sa majú vykonať v nadchádzajúcich rokoch.

3.2.

Výbor od roku 2011 (1) a pri rôznych príležitostiach formuloval viacero odporúčaní pre Komisiu „v snahe povzbudiť Európu, aby sa v tejto perspektívnej oblasti ujala vedúcej pozície“ s pomocou popredných spoločností v tejto oblasti.

3.3.

Malo by sa však zároveň pripomenúť, že návrh EHSV sa týkal európskeho cloudu pre všetkých občanov a podniky. Okrem toho názov tohto oznámenia môže byť zavádzajúci, pretože sa v ňom neuvádza, že je obmedzený iba na vedecké kruhy.

3.4.

EHSV víta rozhodnutie Komisie a upozorňuje na strategický význam tejto voľby z hľadiska prekonania európskej technologickej medzery, ako aj z hľadiska hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho napredovania európskej spoločnosti. Vedecký cloud spĺňa tiež požiadavku vedeckej obce mať prístup k verejnému výskumu a spoločne využívať jeho dáta.

3.5.

EHSV súhlasí s analýzou Komisie týkajúcou sa hlavných úskalí, ktoré bránia Európe využívať potenciál dát, najmä pokiaľ ide o chýbajúcu interoperabilitu, fragmentáciu štruktúr, ich uzavretosť voči ďalším príspevkom a výmene. EHSV tiež znovu zdôrazňuje potrebu vzdelávania a odbornej prípravy pre všetky vekové skupiny európskeho obyvateľstva v produktívnom aj neproduktívnom veku (2). EHSV predovšetkým pripomína, že je potrebné investovať do technologického vzdelávania žien a do ich dosadenia na zodpovedné a rozhodujúce pozície.

3.6.

Výbor súhlasí s cieľmi a opatreniami stanovenými v oznámení so zámerom prekonať rozdelenia na jednotlivé členské štáty, ktoré bráni realizácii skutočného európskeho jednotného digitálneho trhu. Je potrebné vziať do úvahy aj všeobecný trend prechodu od uchovávania osobných a pracovných informácií na vlastnom počítači na využívanie verejného alebo komerčného cloudu. Iniciatíva v oblasti cloudu preto ide správnym smerom.

3.7.

Pozitívny je aj záväzok Komisie prijať opatrenia zamerané na rozšírenie prístupnosti a vybudovanie dôvery medzi verejným sektorom a akademickou obcou, ktoré sú často úplne oddelené a nekomunikujú spolu.

4.1.

Je potrebné lepšie vymedziť niektoré aspekty. Plán Komisie sa zdá byť veľmi komplexný, pokiaľ ide o ciele, ale v niektorých základných bodoch má zároveň len všeobecný charakter.

4.2.

EHSV predovšetkým odporúča, aby dodávky hardvéru a softvéru potrebného pre európsky cloud pochádzali z Európy. Softvérové riešenia sú v Európe vysoko rozvinuté a malo by byť možné zabrániť technologickej závislosti od iných regiónov sveta. Pokiaľ ide o hardvér, pozitívny je predpoklad, že aspoň jeden z dvoch exaflopových superpočítačov bude z Európy.

4.3.

EHSV vyjadruje znepokojenie, aj pokiaľ ide o zdroje potrebné na realizáciu a rozvoj cloudu, a to nielen finančné, ale aj profesionálne. Dostupnosť ľudských zdrojov spolu s vhodnými zručnosťami bude mať zásadný význam pre využitie plného potenciálu veľkých dát, pokiaľ ide o hospodársky rast a zamestnanosť pre Európu. Výbor zároveň naliehavo žiada Komisiu, aby starostlivo zohľadnila cezhraničné systémy cloud computingu v konkrétnych vedeckých obciach, ktoré už existujú a dobre fungujú, ako aj národné činnosti zamerané na dosiahnutie rovnakého cieľa.

4.3.1.

Hoci EHSV pozitívne hodnotí ciele programu Horizont 2020 a financovanie projektu EDISON, ktorý urýchľuje proces vytvorenia profesie „dátového vedca“, dúfa, že Komisia po dohode s členskými štátmi začne vykonávať rozsiahly program rozvoja nových pracovných miest pre pracovníkov s vysokou kvalifikáciou, ktorý podporí kvalifikované pracovné miesta a „návrat“ mladých vedcov, ktorí pracujú v iných krajinách, do EÚ. Predovšetkým sú potrební „správcovia dát“, ktorí môžu pomôcť vedcom, sektorovému priemyslu a verejnej správe pri čo najlepšom využívaní a výmene zhromaždených dát. Tieto zásahy Komisie sú obzvlášť naliehavé a mali by tiež viesť k novým pracovných príležitostiam.

4.4.

Taktiež nie je dobre objasnená vzájomná súčinnosť medzi navrhovanou európskou dátovou infraštruktúrou, ktorá by mala posilniť aj podporu, vývoj a implementáciu vysoko výkonných superpočítačov (HPC), a hlavnou iniciatívou na posilnenie v oblasti kvantových informačných technológií. Obe iniciatívy sa vzájomne dopĺňajú, hoci sú rozdielne. Zatiaľ čo realizácia exaflopových superpočítačov sa predpokladá do roku 2018, stratégia pre kvantové technológie je stále v prípravnej fáze a je založená na dlhodobom prístupe.

4.5.

Oznámenie má veľmi všeobecný charakter, aj pokiaľ ide o prirodzené mechanizmy vzájomnej súčinnosti, a to vďaka európskemu cloudu pre otvorenú vedu a európskym dátovým infraštruktúram, medzi akademickou infraštruktúrou, výskumnými centrami a verejnými inštitúciami. Táto stratégia nebude úspešná bez vyrovnaného postavenia všetkých zúčastnených strán. Informovanosť a zmena štruktúr stimulov určených pre akademické kruhy, priemysel a verejné služby na spoločné využívanie dát sú nevyhnutným krokom pre rozvoj cloud computingu pre otvorenú vedu. Obzvlášť komunity, v ktorých je už spoločné využívanie dát dosť bežné, ako napríklad v mnohých výskumných oblastiach, by mohli mať kľúčový význam pri vymedzovaní podrobností otvorených dát v postupe zdola nahor.

4.5.1.

EHSV víta rozhodnutie Komisie o štandardnom formáte dát otvoreného výskumu vo všetkých nových projektoch programu Horizont 2020 počnúc rokom 2017. EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala odporúčanie z roku 2012 o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní.

4.6.

Okrem toho je potrebné upresniť mechanizmy rozšírenia používateľskej základne, ako bolo prisľúbené inovatívnym MSP a priemyslu, prostredníctvom dátových a softvérových centier a centier inovácií dátových služieb pre MSP.

4.7.

EHSV žiada, aby sa zlepšilo riadenie cloudu, ktoré sa podľa Komisie vyrieši po ukončení dôkladného prípravného procesu, ktorý už prebieha. Vedecká obec, podniky a občania majú právo podieľať sa na tomto riadení a Komisia má povinnosť stanoviť spôsob a rozsah vykonávania tohto práva. Využitie platformy OSPP (Platforma pre politiky súvisiace s otvorenou vedou) môže byť pozitívnym nástrojom.

4.8.

EHSV navrhuje, aby sa začali rozsiahle konzultácie s priamou účasťou vedeckej obce a občanov zastúpených svojimi záujmovými združeniami na témy „riadenia“, postupného otvorenia sa všetkým, ako aj spôsobov využívania a uchovávania dát.

4.9.

Komisia by predovšetkým mala poskytnúť podrobnejšie informácie o platforme pre riadenie cloudu.

4.10.

Pokiaľ ide o financovanie, EHSV sa domnieva, že ide o najvyššiu prioritu pre Európu, pričom je potrebné zohľadniť veľký počet členských štátov, v ktorých by sa mala stratégia uplatňovať, ako aj nízky rast európskeho hospodárstva, ktorý príliš sťažuje súkromné investície v rámci európskej iniciatívy, ktorá by v skutočnosti mala iba nepriamy a sekundárny vplyv na svet priemyslu a MSP.

4.11.

Podniky by v skutočnosti ťažili z pozitívnych účinkov cloudu a dátovej infraštruktúry až po ich realizácii, a to v súlade so všeobecnými technickými normami, ktoré je potrebné vypracovať, a v regulačnom rámci pre súkromie, kybernetickú bezpečnosť a duševné vlastníctvo, ktorý stále nie je skonsolidovaný ani z regulačného hľadiska na európskej úrovni, ani pokiaľ ide o jeho transpozíciu v členských štátoch.

4.12.

V tejto súvislosti EHSV navrhuje vytvorenie „jednotného portálu pre digitálnu Európu“ s cieľom uľahčiť prístup občanov a podnikov k existujúcim predpisom Únie.