28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/70

Spravodajca:

Graham WATSON

1.1.

Politike EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok zemného plynu sa čiastočne darí povzbudzovať členské štáty, aby zohľadňovali solidaritu a spoločnú bezpečnosť. Väčšina otázok spojených s energetickou politikou sa však ešte stále pokladá za vnútroštátne záujmy. V záujme zaistenia bezpečnosti, ktorú Európania očakávajú, sa musia dodávky energie riešiť koherentnejšie na úrovni EÚ.

1.2.

Pri takejto celoeurópskej regulácii sa musí zohľadňovať širší kontext úsilia o zmiernenie globálnej zmeny klímy, ambiciózne ciele stanovené v parížskej dohode, stratégia EÚ týkajúca sa odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy, rôzne geopolitické napätia v Európe a vo svete vrátane pohybu utečencov, kríz na hraniciach Európy vrátane nedávnych kríz na Ukrajine, v Turecku, Líbyi a Gruzínsku, ako aj nárastu regionalizmu, ktorý ohrozuje integráciu EÚ.

1.3.

Na zabezpečenie dodávok energie v Európe sú potrebné značné investície. Je dôležité, aby boli získané predovšetkým zo súkromných zdrojov. Zisky v odvetví ťažby ropy a zemného plynu sú také vysoké, že verejná podpora by nemala byť potrebná. Na zabezpečenie dôvery investorov, a tým aj stabilných a spoľahlivých dodávok plynu, je potrebný predvídateľný a spoľahlivý politický rámec.

1.4.

Cieľom navrhovaného nariadenia je odvrátiť krízy v dodávkach plynu, aké nastali v rokoch 2006 a 2009. Väčšina dopytu po plyne je spojená s vykurovaním budov. Rozsiahly program modernizácie budov z hľadiska energetickej hospodárnosti navrhnutý v smernici o energetickej hospodárnosti budov (2010/31) a v smernici o energetickej efektívnosti (2012/27), predovšetkým ak by bol zameraný na plynom vykurované budovy, by viedol k významnému zníženiu dopytu po plyne, najmä v zimných mesiacoch, v ktorých sa vyskytli predošlé krízy.

1.5.

Zemný plyn ostáva významným prechodným zdrojom energie a významnou mierou pomáha znížiť emisie skleníkových plynov, emisie chemických látok, ako aj emisie nebezpečných jedovatých látok, ako sú jemné prachové častice PM10 a PM2,5. Vzhľadom na výrazne nižšie ukazovatele úrovne emisií v porovnaní s uhlím má väčší podiel zemného plynu v energetickom mixe členských štátov osobitný význam pre zlepšenie kvality ovzdušia, a tým aj zdravia občanov členských štátov a susedných krajín. Prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 je však nutné urýchliť a to sa musí zohľadniť v politike obstarávania plynu.

1.6.

Odberatelia energie môžu zohrávať dôležitú úlohu v rozvoji a riadení dodávok. Je potrebné vyvinúť metódy na aktivizáciu odberateľov v spolupráci s nimi samotnými, a to vrátane inovatívneho využitia IKT. Otázku energetickej chudoby treba riešiť predovšetkým prostredníctvom opatrení sociálnej politiky. Tieto opatrenia by mali zahŕňať špecializované vnútroštátne plány na stimulovanie investícií do programov rekonštrukcie budov, ako sa uvádza v článku 4 smernice o energetickej efektívnosti (2012/27), uprednostnenie zraniteľných odberateľov a odberateľov trpiacich nedostatkom palív a podporu spolupráce medzi sociálnymi partnermi.

1.7.

Zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie spolu so zrýchlením sa elektrifikácie môžu výrazne znížiť spotrebu plynu v EÚ, a tým aj jeho dovoz. Čím rýchlejšie sa prejde na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, tým menej relevantné budú vonkajšie politiky EÚ v oblasti zabezpečenia dodávok plynu. Výbor žiada, aby Komisia predložila posúdenie, aká presná je koordinácia medzi prognózami spotreby plynu v EÚ, zabezpečením dodávok plynu do EÚ, rozvojom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zvyšovaním energetickej efektívnosti vo všetkých odvetviach.

2.1.

Vzhľadom na narušenie hospodárstva a problémy obyvateľov spôsobené prerušením dodávok plynu sa Európska komisia usiluje nadviazať na činnosti, ktoré sa v EÚ už vykonali v záujme zaistenia lepšieho prepojenia infraštruktúry dodávok plynu a väčšej solidarity medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich ochotu spoločne niesť bremeno prerušenia dodávok.

2.2.

Návrhom nariadenia sa aktualizuje významná politika v rámci snahy Únie o vytvorenie Európskej energetickej únie (COM(2015) 80 final). Energetická únia musí zapadať do kontextu záväzkov EÚ konať tak, aby sa zastavila – a podľa možnosti zvrátila – zmena klímy spôsobená človekom v dôsledku spaľovania fosílnych palív.

2.3.

Cieľom návrhu nariadenia je zabezpečiť, aby všetky členské štáty zaviedli vhodné nástroje, ktoré im umožnia pripraviť sa na následky nedostatku plynu v dôsledku prerušenia dodávok alebo výnimočne vysokého dopytu a tieto situácie zvládnuť.

2.4.

Na splnenie tohto cieľa sa v návrhu nariadenia navrhuje posilnenie regionálnej koordinácie, pričom sa určité zásady a štandardy stanovujú na úrovni EÚ. Podľa navrhovaného prístupu by členské štáty mali pri vykonávaní regionálnych posúdení rizík v rámci svojich regiónov úzko spolupracovať. Riziká zistené prostredníctvom regionálnych posúdení rizík sa budú riešiť v regionálnych preventívnych akčných plánoch a núdzových plánoch, ktoré budú predmetom partnerského preskúmania a schválenia Komisiou.

2.5.

V nariadení sa stanovujú povinné vzory so zoznamom aspektov, ktoré sa musia zohľadniť pri vykonávaní posúdenia rizík a vypracúvaní plánov, aby sa zabezpečilo, že posúdenia rizík a plány budú komplexné a konzistentné.

2.6.

V nariadení sa zlepšuje aj uplatňovanie štandardu dodávok chráneným odberateľom (predovšetkým domácnostiam) a štandardu infraštruktúry (možnosť dodávať plyn aj v prípade, že najväčšia infraštruktúra nie je k dispozícii). Umožňuje stálu obojsmernú kapacitu. Napokon sa ním navrhuje zavedenie dodatočných transparentných opatrení týkajúcich sa zmlúv o dodávkach plynu, keďže takéto zmluvy môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok v EÚ.

2.7.

Potreba konať na úrovni EÚ je odôvodnená tým, že prístupmi na vnútroštátnej úrovni sa nedosahujú optimálne výsledky a ešte viac sa zhoršuje vplyv krízy. Opatrenie prijaté v jednej krajine môže spôsobiť nedostatok plynu v susedných krajinách.

2.8.

Zatiaľ čo fungujúce trhy sú pre zabezpečenie dodávok plynu kľúčové, správne koordinované opatrenia prijaté členskými štátmi, najmä v prípade stavu núdze, takisto môžu výrazne zvýšiť bezpečnosť dodávok. Týka sa to lepšej koordinácie nielen vnútroštátnych opatrení na zmiernenie situácie v prípade stavu núdze, ale aj vnútroštátnych preventívnych opatrení, ako sú návrhy na lepšiu koordináciu vnútroštátnych politík v oblasti skladovania alebo LNG, ktoré môžu byť v určitých regiónoch strategicky dôležité.

2.9.

V monitorovacej správe Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky z roku 2014 sa preukázalo, že pretrvávajú vážne dôvody na obavy, pokiaľ ide o spoluprácu medzi členskými štátmi (prevažne vnútroštátne opatrenia, ktoré prijímajú, nie sú vhodné na riešenie problémov s dodávkami plynu); okrem toho záťažový test z leta roku 2014 ukázal, že vážne prerušenie dodávok plynu z východu by stále malo veľký vplyv na celú EÚ.

3.1.

Hlavným problémom tohto návrhu nariadenia nie je jeho text, ale kontext. Zatiaľ čo v rámcovej stratégii Únie týkajúcej sa odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015) 80 final) sa potreba boja proti zmene klímy prezentuje takmer ako spása, tento návrh nariadenia – hoci je v súlade s predchádzajúcimi nariadeniami o zabezpečení dodávok plynu – nie je celkom v súlade s cieľmi rámcovej stratégie.

3.2.

Mnohí klimatológovia hovoria, že na to, aby vznikla reálna šanca obmedziť oteplenie planéty o 2 oC, je nutné do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov na úroveň blízku nule. V prípade 1,5 oC ešte skôr. Napríklad na elimináciu približne 4 611 miliónov ton ekvivalentu CO2, ktoré sme vypustili do atmosféry v roku 2013, je nutné uspokojiť dopyt po primárnej energii v EÚ (1 567 miliónov ton ekvivalentu ropy (Mtoe) v roku 2013) čistou energiou. Viac ako dve tretiny emisií pochádzajú z fosílnych palív, ktoré sú motorom našej priemyselnej civilizácie, a tieto fosílne palivá je nutné nahradiť.

3.3.

Zemný plyn ostáva významným prechodným zdrojom paliva a pomohol EÚ znížiť emisie skleníkových plynov z pevných palív, najmä v krajinách, kde uhlie zohráva dominantnú úlohu. Prechod na nízkouhlíkové a napokon bezuhlíkové zdroje energie je však nutné urýchliť. To je požiadavka potrebná na splnenie dlhodobého cieľa udržať globálne zvýšenie priemernej teploty na úrovni do 1,5 oC, ako je stanovené v parížskej dohode, ktorú je nevyhnutné zohľadniť v politike dodávok plynu. To by sa malo odraziť v posúdeniach rizík, ktoré majú vykonať členské štáty. Na podporu efektívnych investícií a vytvorenie rámca pre odolnú energetickú sústavu je potrebné lepšie zosúladenie politiky EÚ v oblasti dodávok plynu a dimenzií energetickej únie, najmä plne integrovaného európskeho trhu s energiou, zvyšovania energetickej efektívnosti a dekarbonizácie.

3.4.

Päť rokov po prijatí nariadenia č. 994/2010 je bezpečnosť dodávok plynu naďalej veľmi aktuálnou témou, najmä vzhľadom na prevládajúce napätie medzi Ukrajinou a Ruskom. Na vnútroštátnej i európskej úrovni sa vyvíja úsilie s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu počas zimy 2016/2017 a v ďalšom období. Vážne úsilie o zabezpečenie väčšej energetickej hospodárnosti budov prostredníctvom izolácie, pričom by sa uprednostnili budovy vykurované plynom, by však výrazne ovplyvnilo potrebu plynu.

3.5.

Zemný plyn ako druhé najvýznamnejšie palivo v EÚ nahradil pevné palivá a v roku 2013 z neho pochádzalo 23,8 % všetkej spotrebovanej primárnej energie. To pomohlo EÚ znížiť emisie skleníkových plynov. Pozoruhodné je však zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov: v roku 2013 sa z obnoviteľných zdrojov zabezpečovalo 15 % hrubej konečnej spotreby energie v EÚ, kým v roku 2004 to bolo len 8,3 %, čo znamená, že EÚ je na dobrej ceste dosiahnuť do roku 2020 svoj cieľ, ktorým je 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov sa od roku 2000 do roku 2013 viac ako zdvojnásobila a v roku 2013 sa takto vyrábala viac ako štvrtina všetkej elektrickej energie.

3.6.

Zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie spolu so zrýchľujúcou sa elektrifikáciou môžu výrazne znížiť spotrebu plynu v EÚ, a tým aj jeho dovoz; čím rýchlejšie sa prejde na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, tým menej relevantné budú vonkajšie politiky EÚ v oblasti zabezpečenia dodávok plynu. Preto má zásadný význam zlepšenie koordinácie medzi prognózami spotreby plynu v EÚ, zabezpečením dodávok plynu do EÚ, rozvojom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zvyšovaním energetickej efektívnosti vo všetkých odvetviach.

3.7.

Koordinácia medzi krajinami EÚ v oblasti prepravy a dodávok všetkých druhov palív je zas dôležitá na budovanie energetickej únie, a to na úrovni politík aj dlhodobých stratégií. Komisia vo svojom návrhu predkladá rozdelenie EÚ na sedem regiónov, v rámci ktorých by sa koordinovala politika. To predstavuje prinajlepšom len polovicu potrebných krokov, keďže čoskoro bude nutná koordinácia politiky v rámci celej EÚ, ktorá by sa ideálne mala ešte rozšíriť o zmluvné strany Energetického spoločenstva – susedné krajiny, s ktorými má EÚ zmluvy v oblasti energie.

3.8.

Vzhľadom na stále intenzívnejšiu hospodársku súťaž v oblasti dodávok energie a potrebu diverzifikovať zdroje dodávok musí energia ostať významnou súčasťou vonkajších politík EÚ; tie by však mali byť čoraz viac zamerané na zabezpečenie dodávok energie z obnoviteľných zdrojov, najmä z vyspelých technológií, ako sú solárne a veterné elektrárne, ktoré doplnia dodávky z domácej výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

3.9.

Nový spôsob riadenia energetickej politiky musí zabezpečiť koherentnosť rôznych aspektov dodávok energie a plnenie cieľov na úrovni EÚ. Jedným z významných aspektov pri zabezpečovaní koherentnosti je včasné, systematické a štruktúrované zapojenie občianskej spoločnosti s cieľom zaistiť zvyšovanie informovanosti o výzvach v oblasti energetickej bezpečnosti medzi organizáciami občianskej spoločnosti a – čo je najdôležitejšie – zabezpečiť, aby tvorcovia politík v celej Európe poznali obavy, záujmy, zdroje a riešenia, ktoré ponúka občianska spoločnosť a sociálni partneri na riešenie týchto výziev a dosahovanie cieľov energetickej politiky EÚ. S týmto cieľom EHSV aktívne podporuje koncepciu európskeho dialógu o energetike a Komisia túto iniciatívu EHSV vrelo víta.

3.10.

Ďalším významným prvkom riadenia energetickej politiky by malo byť vzájomné posilnenie vonkajších a vnútorných dimenzií energetickej politiky, ako sa opisuje v akčnom pláne diplomacie v oblasti energetiky. EHSV už predtým vyzval na vytvorenie a realizáciu vonkajšej energetickej politiky EÚ s cieľom posilniť existujúcu a nadviazať novú spoluprácu v oblasti energie a dialógy so štátmi a regiónmi, ktoré sú významnými výrobcami energie, s tranzitnými štátmi a regiónmi, so susednými krajinami, ako aj s kľúčovými svetovými a regionálnymi strategickými partnermi s cieľom posilniť diverzifikáciu zdrojov energie, dodávok a ich trás v EÚ.

3.11.

Vo vonkajšej energetickej politike EÚ vrátane politiky obstarávania plynu sa musí zohľadňovať široký geopolitický kontext. EHSV už zdôraznil, že obchodné aspekty projektu by nemali byť jediným faktorom pri rozhodovaní, najmä vzhľadom na tendenciu Ruska využívať energiu ako nástroj na dosiahnutie svojich geopolitických cieľov. Medzi faktory, ktoré musí diplomacia EÚ v oblasti energetiky brať do úvahy, patrí politická stabilita krajín, cez ktoré prechádzajú trasy, a ich zraniteľnosť zahraničnými politickými vplyvmi, sociálna a environmentálna minulosť realizátorov projektov, ako aj zapojenie ruských podnikov do prieskumu a výroby. Pri posudzovaní nových projektov je ďalej potrebné vziať do úvahy ich vplyv na energetickú bezpečnosť susedných krajín. Pokiaľ ide napríklad o Ukrajinu, existuje riziko, že projekty, ktorými by sa tranzit plynu presunul mimo jej územia, by nepriaznivo ovplyvnili jej príjmy, zastavili investície do modernizácie siete a oslabili jej pozíciu pri rokovaniach s Moskvou.

4.1.

EHSV víta návrh Komisie na spoločné vymedzenie pojmu „chránený odberateľ“.

4.2.

EHSV víta koncepciu tzv. spoločnej zodpovednosti a tzv. trojúrovňového prístupu k zabezpečeniu dodávok plynov, ktorý by zahŕňal plynárenské podniky, členské štáty a EÚ; víta aj návrh, aby Komisia v prípade potreby koordinovala príslušné kroky, ako bola vyzvaná v predchádzajúcej správe EHSV (1). Tento prístup je obzvlášť dôležitý na zabezpečenie transparentnosti zmlúv o dodávkach.

Okrem toho sa Výbor domnieva, že povinnosti a úlohy verejných orgánov uvedené v článku 3 je potrebné odlíšiť od povinností súkromných podnikov a organizácií, a preto navrhuje prepracovať ho tak, aby bolo jasné, že:

4.3.

EHSV berie na vedomie navrhnuté kritériá na vytvorenie siedmich regiónov v rámci EÚ. Malo by sa prinajmenšom poskytnúť riešenie, v rámci ktorého by jeden členský štát mohol patriť do viacerých regiónov súčasne.

4.4.

EHSV poznamenáva, že navrhovaný štandard infraštruktúry ostal od nariadenia z roku 2010 do veľkej miery nezmenený. Víta návrh na vytvorenie obojsmernej kapacity (tzv. reverzného toku) na prepojeniach medzi členskými štátmi.

4.5.

EHSV poznamenáva, že navrhovaný štandard dodávok ostal od nariadenia z roku 2010 do veľkej miery nezmenený. Víta požiadavku na posúdenie vplyvu pred prijatím akýchkoľvek nových netrhových opatrení.

4.6.

EHSV berie na vedomie návrh, aby sa posudzovanie rizika vykonávalo na regionálnej úrovni. Víta ho ako krok smerom k obdobiu, keď sa bude posudzovanie rizika vykonávať na úrovni EÚ. Víta vzor navrhnutý Komisiou a v tejto súvislosti považuje za dôležitý proces partnerského preskúmania.

4.7.

EHSV víta návrhy núdzových plánov, postupov krízového riadenia a reakcií na stav núdze.

4.8.

EHSV víta návrhy na transparentnosť a solidaritu medzi členskými štátmi ako primeraný poistný mechanizmus na základe záťažových testov z leta 2014. Výbor s osobitným potešením berie na vedomie zhodu skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe na zozname prioritných projektov, ktorých realizácia umožní krajinám v tomto regióne prístup aspoň k trom zdrojom plynu, čím sa zaistí diverzifikácia a bezpečnosť dodávok.

4.9.

EHSV víta návrh na spoluprácu s tretími krajinami, ktoré sú zmluvnými partnermi v rámci Energetického spoločenstva.

4.10.

EHSV uznáva význam návrhu na priebežné monitorovanie opatrení na zabezpečenie dodávok plynu a naliehavo žiada Komisiu, aby do nich zahrnula potrebu postupného ukončenia využívania zemného plynu a jeho nahradenia energiou z obnoviteľných zdrojov.

4.11.

EHSV berie na vedomie navrhované výnimky pre Maltu a Cyprus a nabáda obe tieto krajiny, aby sa vzhľadom na svoju priaznivú klímu zaradili medzi prvé krajiny, ktoré prejdú na uspokojovanie svojich energetických potrieb z obnoviteľných zdrojov namiesto fosílnych palív.