28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/41

Spravodajca:

Ioannis VARDAKASTANIS

Pomocná spravodajkyňa:

Jarmila DUBRAVSKÁ

1.1.

Prijatie programu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 je historickým míľnikom na ceste k novému modelu, pretože sa v ňom riešia hospodárske, sociálne a environmentálne rozdiely globálnym a nedeliteľným spôsobom. Všetky krajiny musia program preložiť a vykonávať bez ohľadu na ich príjmovú úroveň. V tomto jedinečnom programe sa v plnej miere odrážajú európske hodnoty sociálnej spravodlivosti, demokratickej správy a sociálneho trhového hospodárstva, ako aj ochrany životného prostredia. EÚ má takto jedinečnú príležitosť vyzdvihnúť spomínané hodnoty a pristúpiť k vykonávaniu uvedeného programu komplexne. EHSV vyzýva EÚ, aby tento celosvetovo mimoriadne náročný proces príkladne viedla.

1.2.

EHSV víta záväzok Európskej únie vykonávať ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Vyjadruje však zároveň obavy z toho, že od prijatia programu OSN do roku 2030 prešiel už rok a EÚ za ten čas neprijala žiadne konkrétne strategické opatrenia na začlenenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do svojich politík a programov a neiniciovala žiadne širšie konzultácie s občianskou spoločnosťou.

1.3.

EÚ čelí zásadným politickým, sociálnym, hospodárskym a štrukturálnym výzvam vo všetkých odvetviach hospodárstva a spoločnosti. Nerovnosti, nezamestnanosť, a to najmä nezamestnanosť mladých ľudí, spoločenské vylúčenie a chudoba, rodové nerovnosti, diskriminácia a marginalizácia zraniteľných skupín európskej spoločnosti narúšajú základy samotnej EÚ. Finančná kríza v mnohých členských štátoch tento problém ešte viac prehĺbila a zmenila sa na krízu ľudských a sociálnych práv.

1.4.

Program OSN do roku 2030 by sa mal zmeniť na aktívny, transformačný a pozitívny príbeh Európy. Tento proces pritom musí vychádzať zo silnej politickej vôle a odhodlania vytvoriť trvalo udržateľnú Európsku úniu tým, že naše hospodárstva budeme viesť smerom k odolnému a konkurencieschopnému, nízkouhlíkovému a sociálne inkluzívnemu vývoju s efektívnym využívaním zdrojov. Tento strategický zámer by taktiež pomohol prekonať nebývalý nedostatok dôvery občanov EÚ v projekt EÚ a najmä by preň zabezpečil podporu mladých ľudí. EÚ by mala program OSN do roku 2030 využívať týmto spôsobom, aby občanom EÚ predstavila novú víziu Európy: sociálnu zmluvu 21. storočia.

1.5.

EHSV žiada preklenujúcu a integrovanú stratégiu pre trvalo udržateľnú Európu do roku a po roku 2030, v rámci ktorej by sa zabezpečil potrebný dlhodobý horizont, politická koordinácia a súdržnosť v záujme vykonávania programu 2030. Táto stratégia by mala vychádzať z medziinštitucionálnej dohody medzi Komisiou, Radou a Parlamentom s cieľom vytvoriť pevný základ ďalších politických opatrení. EHSV zastáva názor, že súčasné európske stratégie, ako napríklad stratégia Európa 2020, ktorá odsunula európsku stratégiu udržateľnosti z roku 2001 ako predchádzajúcu hlavnú stratégiu, a desať priorít predsedu Junckera, neumožňujú naplno riešiť problémy vykonávania cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v EÚ.

1.6.

Uvedená komplexná stratégia musí obsahovať konkrétne zámery týkajúce sa vykonávania cieľov udržateľného rozvoja a mechanizmov kontroly a monitorovania, ako aj akčné plány s potrebnými legislatívnymi a politickými nástrojmi, aktivity zamerané na zvyšovanie informovanosti (napr. prieskum Eurobarometra o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja) a plán na mobilizáciu finančných prostriedkov. Proces vedúci k tejto stratégii by mala začať Komisia v nadchádzajúcom oznámení a v etape návrhu stratégie by sa mali zabezpečiť rozsiahle konzultácie s občianskou spoločnosťou, vládami, parlamentmi a miestnymi orgánmi. EHSV môže podporiť tento proces ako sprostredkovateľ.

1.7.

Nevyhnutným krokom je mapovanie vnútorných a vonkajších politík EÚ zo strany Komisie v súlade so 17 cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. EHSV vyzýva Komisiu, aby mapovanie doplnila o podrobnú analýzu nedostatkov, pokiaľ ide o 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, s cieľom identifikovať oblasti, kde by EÚ mala vopred a okamžite konať.

1.8.

EHSV identifikoval kľúčové politické oblasti uvedené ďalej, ktoré sú základom transformácie smerom k trvalo udržateľnému rozvoju, a odporúča Komisii, aby vypracovala vhodné hlavné iniciatívy vrátane transparentných akčných plánov a míľnikov s ohľadom na odporúčania uvedené v bode 4.3 tohto stanoviska:

1.9.

EHSV vyzýva Komisiu, aby ciele udržateľného rozvoja začlenila do všetkých príslušných politík. Na tento účel by sa mali využiť preskúmania v polovici obdobia, ktoré sa majú uskutočňovať v rokoch 2014 až 2020. Vynikajúcou príležitosťou na úplné začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do programov výdavkov EÚ budú taktiež nasledujúce obdobia VFR.

1.10.

Mimoriadne dôležité je začleniť program OSN do roku 2030 do vonkajšej činnosti Európskej únie. Komisia by mala v plnej miere prispôsobiť oblasti kľúčového významu – ako sú napríklad politiky obchodu a rozvoja, globálne politiky životného prostredia a opatrenia v oblasti klímy, humanitárna pomoc, znižovanie rizika pohrôm, prenos technológií a podpora ľudských práv – s cieľom aktívne presadzovať vykonávanie programu OSN do roku 2030. EHSV taktiež vyzýva Komisiu, aby využívala program OSN do roku 2030 a v plnej miere ho začlenila do Európskeho konsenzu o rozvoji. Zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že program nebol dostatočne zahrnutý do globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

1.11.

EHSV žiada Komisiu, aby posúdila a zlepšila koordináciu horizontálnych a vertikálnych politík s cieľom efektívne vykonávať program OSN do roku 2030. Lepšia správa a riadenie sú kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja. Európsky semester by sa mal rozvinúť do primeraného rámca správy a riadenia vertikálnej koordinácie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja s členskými štátmi. EHSV zdôrazňuje, že účasť, transparentnosť, monitorovanie a kontrola, zodpovednosť a zapojenie občanov by mali patriť medzi hlavné znaky a charakteristiky lepšej správy a riadenia.

1.12.

Eurostat by mal vypracovať a používať skupinu ukazovateľov a referenčných hodnôt, ako ich má vypracované OSN. Uľahčilo by to kontrolu, monitorovanie, zodpovednosť a transparentnosť procesu vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a inštitúcie EÚ, jej členské štáty a všetky zainteresované strany by tak získali podložené štatistické údaje rozdelené podľa jednotlivých cieľov udržateľného rozvoja a podľa zámerov.

1.13.

EHSV oceňuje, že medzi 22 krajinami, ktoré na fóre OSN na vysokej politickej úrovni o udržateľnom rozvoji v roku 2016 predložili prvé dobrovoľné preskúmania vykonávania cieľov udržateľného rozvoja, boli štyri členské štáty EÚ. EHSV vyzýva EÚ, aby bola príkladom a aby sa stala prvým regiónom, ktorý predloží dobrovoľné preskúmanie na politickom fóre na najvyššej úrovni v roku 2017. EHSV by sa pritom mohol postarať o zorganizovanie príspevkov od občianskej spoločnosti.

1.14.

EÚ by mala v rámci vykonávania cieľov udržateľného rozvoja začať uplatňovať prístup založený na angažovanosti viacerých zainteresovaných strán, a to prostredníctvom zapojenia všetkých aktérov a organizácií občianskej spoločnosti na základe zásad účasti, zodpovednosti a partnerstva. Práve EHSV už predložil konkrétnu iniciatívu multilaterálneho fóra európskej občianskej spoločnosti v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Komisia by mala aktívne preskúmať a vypracovať iniciatívu charty cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorá bude podporovať vytváranie silných partnerstiev na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni.

2.1.

V septembri 2015 vedúci svetoví predstavitelia prijali program OSN s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, v ktorom sa stanovuje skupina cieľov udržateľného rozvoja v záujme zastavenia chudoby, ochrany planéty, zaistenia ochrany ľudských práv a zaručenia prosperity pre všetkých. Každý cieľ obsahuje konkrétne úlohy, ktoré sa majú dosiahnuť v najbližších 15 rokoch.

2.2.

EÚ bude zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Európe. Vo svojom pracovnom programe na rok 2016 Komisia oznámila novú iniciatívu s názvom Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť so zámerom vykonávať ciele udržateľného rozvoja vo vnútorných a vonkajších politikách EÚ (1).

2.3.

Ako úvodný krok Komisia vykonáva vnútorné mapovanie s cieľom identifikovať, ktoré existujúce politiky EÚ sa už zaoberajú problémami stanovenými v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Komisia požiadala výbor, aby do tohto procesu prispel predloženým prieskumným stanoviskom. S cieľom podnietiť širšiu diskusiu v európskej občianskej spoločnosti výbor zohľadňuje výsledky dvoch hlavných konferencií na tému plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa v roku 2016 konali v EHSV, a iných dôležitých konferencií (2).

3.1.

Výbor víta iniciatívu uvedenú v pracovnom programe Komisie na rok 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej európskej budúcnosti ako nový prístup s cieľom zabezpečiť hospodársky rozvoj a sociálnu a environmentálnu udržateľnosť Európy aj po roku 2020 a integrovaným spôsobom zaviesť ciele udržateľného rozvoja do vnútorných a vonkajších európskych politík (3). Sú tu však obavy, že v tejto oblasti možno chýba politická vôľa a odhodlanosť, keďže doposiaľ sa neurobilo veľa pre to, aby sa program premenil na realitu.

3.2.

V situácii, keď je projekt EÚ vystavený tlaku a mnohí občania strácajú vieru v tento projekt, by mala EÚ využiť ciele udržateľného rozvoja na rozvinutie pozitívnej transformačnej rétoriky zameranej na udržateľnú Európu a prepojiť dlhodobú perspektívu s konkrétnymi politickými krokmi v krátkodobom a strednodobom horizonte. Udržateľnosť je „európskou značkou“ (4): program OSN do roku 2030 je vyjadrením európskych hodnôt a európskeho modelu sociálnej spravodlivosti a demokratickej správy. Je teda vynikajúcou príležitosťou na vymedzenie novej pozitívnej a presvedčivej rétoriky a vízie pre EÚ.

3.3.

Program OSN do roku 2030 podporili všetky členské štáty EÚ a aj EÚ ako celok. Nastal čas na jasný politický záväzok na najvyššej politickej úrovni, ktorým by sa potvrdilo, že EÚ prijala tento nový program ako víziu a preklenujúci rámec prechodu na úniu udržateľného rozvoja (5).

3.4.

Plnenie cieľov udržateľného rozvoja sa netýka len rozvoja a životného prostredia. Cieľmi udržateľného rozvoja sa riešia hlavné výzvy súvisiace s transformáciou našich hospodárstiev a spoločností, a to aj v rozvinutom svete. Ich vykonávanie v EÚ si vyžaduje nový hospodársky model, ktorý bude hospodársky udržateľnejší, sociálne inkluzívnejší a z dlhodobého hľadiska ohľaduplnejší k životnému prostrediu a ktorým sa zaistí, že sa zdroje našej planéty budú rozdeľovať spravodlivo s ohľadom na rastúcu svetovú populáciu. Naše hospodárstva potrebujú zásadný obrat (6). Nová koncepcia rozvoja by mala obsahovať nové vymedzenie prosperity pre EÚ a novú skupinu ukazovateľov. Ciele udržateľného rozvoja by sa mali použiť ako nástroje na spustenie a urýchlenie dlhodobého prechodu k odolnému, konkurencieschopnému a sociálne inkluzívnemu hospodárstvu EÚ, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje.

3.5.

Komisia začatím plánu na obnovu Európskeho konsenzu o rozvoji vytvára dojem, že sa chce najprv sústrediť na plnenie nového programu rozvojových politík. Tento spôsob uprednostňovania nie je v súlade s integrovaným prístupom k cieľom udržateľného rozvoja, ktorý si vyžaduje globálne a integrované vykonávanie stratégií týkajúcich sa vonkajších a vnútorných politík.

3.6.

Na zostavenie rámca správy a riadenia v oblasti plnenia cieľov udržateľného rozvoja bude musieť EÚ predĺžiť svoje plánovacie obdobie aj na obdobie dlho po roku 2020. Komplexnou a dlhodobou stratégiou pre udržateľnú Európu s časovým horizontom do roku 2030 a neskôr (7) by sa mali ciele udržateľného rozvoja previesť do vnútorných a vonkajších politík EÚ, pričom by sa konkrétne mali riešiť európske problémy a stratégia by sa mala doplniť o transparentné plány a akčné plány týkajúce sa legislatívnych a politických iniciatív a podrobného časového harmonogramu do roku 2030. Podobný prístup požadoval aj Európsky parlament (8).

4.1.1.

Vymedzenie politickej stratégie EÚ a plánu na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja si vyžaduje viac než mapovanie existujúcich politík EÚ. Mapovanie existujúcich politík EÚ a ich priradenie k jednotlivým cieľom trvalo udržateľného rozvoja neumožňuje posúdiť, či ciele udržateľného rozvoja možno v EÚ dosiahnuť bez ďalších opatrení. Existujúce politiky možno nie sú efektívne, možno sú v rozpore s inými politikami alebo môžu existovať iné prekážky. Mapovanie politík preto musí byť spojené s analýzou rozdielov na určenie skutočných rozdielov v politikách EÚ, pokiaľ ide o 17 cieľov programu OSN do roku 2030 a súvisiace úlohy.

4.1.2.

EHSV v tejto súvislosti víta strategické poznámky s názvom „Sustainability Now!“ (Udržateľnosť teraz!), vypracované pod vedením Karla Falkenberga, bývalého generálneho riaditeľa GR pre životné prostredie, v ktorých sa rozhodne poukazuje na potrebu pristúpiť k reforme EÚ na základe programu OSN do roku 2030, pričom si treba vziať príklad z niektorých politických oblastí.

4.1.3.

Stále chýba komplexná analýza rozdielov v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja pre EÚ. Nedávno zverejnený index a panel cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako aj iné posúdenia vykonané členskými štátmi EÚ však ukazujú, že ciele udržateľného rozvoja sú ambicióznym programom aj pre krajiny s vysokým príjmom (9). Dôvodom je najmä spôsob, akým tieto krajiny produkujú, dodávajú a spotrebúvajú produkty a služby, a výsledný negatívny dosah na životné prostredie. Hlavnými výzvami pre krajiny EÚ je 12. cieľ udržateľného rozvoja týkajúci sa zodpovednej spotreby a výroby, 13. cieľ týkajúci sa krokov v oblasti klímy, 14. a 15. cieľ súvisiaci s ochranou ekosystému, ciele udržateľného poľnohospodárstva a výživy v rámci 2. cieľa trvalo udržateľného rozvoja, ako aj 9. cieľ týkajúci sa priemyslu, inovácií a infraštruktúry, kde boli zistené rozdiely v investíciách.

4.1.4.

Ďalšími výzvami sú ciele udržateľného rozvoja orientované na ľudí, konkrétne 10. cieľ o znižovaní nerovností, 8. cieľ o dôstojnej práci a zamestnaní a 1. cieľ o chudobe, ako aj 5. cieľ o rodovej rovnosti a 4. cieľ o vzdelávaní.

4.1.5.

Mnohým krajinám OECD sa nedarí dosahovať 17. cieľ udržateľného rozvoja týkajúci sa finančných príspevkov na rozvojovú spoluprácu.

4.1.6.

Ciele udržateľného rozvoja sa ako univerzálny program zameriavajú aj na zníženie nepriaznivého sociálneho a environmentálneho dosahu hospodárstiev krajín s vysokým príjmom v tretích krajinách. Doposiaľ sa tento aspekt veľmi nemeral, ale ide o dôležitú výzvu pre krajiny EÚ.

4.2.1.

Výbor sa domnieva, že mapovanie politík EÚ by sa malo zamerať v prvom rade na nástroje politík, ktoré majú strategický význam z hľadiska tvorby a vykonávania politík EÚ. Úvodné posúdenia naznačujú, že tieto nástroje nevyhovujú výzvam vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ (10). Časový horizont žiadnej z týchto stratégií sa nezhoduje s horizontom programu OSN do roku 2030.

4.2.2.

Stratégia Európa 2020 bola počas funkčného obdobia EK pod vedením predsedu Barrosa vyhlásená za hlavnú stratégiu EÚ a nahradila stratégiu pre udržateľnosť. A hoci v zásade pokrýva všetky tri rozmery udržateľného rozvoja, ide skôr o krátkodobú stratégiu s jasným zameraním na Európu. Nezahŕňa však medzinárodné hľadisko, a ani nerieši dosah vnútorných politík EÚ na iné časti sveta a jej vonkajšie politiky vrátane rozvojovej spolupráce. Preto nikdy nemohla mať ambíciu nahradiť predchádzajúcu stratégiu o udržateľnosti. Jej súčasťou nie sú dva ciele udržateľného rozvoja, a to 2. cieľ týkajúci sa potravín a poľnohospodárstva a 16. cieľ týkajúci sa správy a riadenia. Ďalšie ciele sa riešia len čiastočne, napríklad 6. cieľ (voda) a 11. cieľ (mestá).

4.2.3.

V desiatich prioritách predsedu Junckera vôbec nie sú zahrnuté dva ciele udržateľného rozvoja, konkrétne 14. cieľ týkajúci sa oceánov a 15. cieľ týkajúci sa biodiverzity. Ďalšie sa v prioritách riešia len čiastočne, napríklad 4. cieľ o vzdelávaní, 6. cieľ o vode, 11. cieľ o mestách a 12. cieľ o udržateľnej spotrebe a výrobe.

4.2.4.

Užší súbor priorít bol zvolený v „správe piatich predsedov“, ktorá sa zameriava na hospodárske, finančné, menové a daňové záležitosti a ako piatu tému zahŕňa správu. V správe sa spomínajú niektoré oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad energia, zamestnanosť, sociálne začleňovanie a zdravotné systémy.

4.2.5.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) prilákal projekty do odvetví, ktoré, ako sa zdá, súvisia s určitými výzvami plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja: energetika (40 %), životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov (12 %), sociálna infraštruktúra (3 %) (11).

4.2.6.

Mnohé ciele udržateľného rozvoja – najmä 3. cieľ týkajúci sa zdravia, 5. cieľ týkajúci sa rodových otázok, 10. cieľ týkajúci sa nerovnosti a 11. cieľ týkajúci sa miest – sa však v rámci tematických investičných priorít európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) neriešia dostatočne.

4.2.7.

Vďaka úplne novej globálnej stratégii EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky má EÚ širší rámec na začlenenie programu OSN do roku 2030 do takých oblastí, akými sú obchod, rozvoj, demokracia, ľudské práva, humanitárna pomoc, znižovanie rizika pohrôm, prenos technológií a opatrenia v oblasti klímy. Stratégia do istej miery rieši ciele udržateľného rozvoja súvisiace s potrebou zabezpečiť, aby sa prosperita globálne rozdeľovala. Zároveň sa v nej uvádza, že ciele udržateľného rozvoja budú formovať budúci stav po dohode z Cotonou a že sú hnacou silou revízie Európskeho konsenzu o rozvoji.

4.3.1.

Na základe analýzy skutočných rozdielov a tendencií vo výkone EÚ smerom k dosahovaniu cieľov a plneniu úloh by Komisia mala určiť politické oblasti s kľúčovým významom, v ktorých sa vyžadujú transformačné zmeny. Politické opatrenia by sa mali sústrediť na tieto kľúčové oblasti prostredníctvom primeraných hlavných iniciatív vrátane transparentných akčných plánov a míľnikov. S ohľadom na svoju predošlú prácu v týchto oblastiach považuje EHSV za zásadné nasledujúce kľúčové politické oblasti.

4.3.2.1.

Medzi kľúčové zámery cieľov udržateľného rozvoja patrí udržať rozvoj v rámci možností planéty, či už ide o oblasť klímy, spotreby zdrojov, kvality ovzdušia a vody alebo ochranu pevninskej a morskej biodiverzity. To si vyžaduje, aby rozvinuté regióny, kam patrí aj Európa, zásadne znížili environmentálnu stopu svojho hospodárstva na základe posunu vo výrobe, spotrebe a spoločnosti smerom k nízkouhlíkovému a obehovému hospodárstvu. Tento prechod je pre EÚ príležitosťou modernizovať svoje hospodárstvo – a tak zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a odolnosť – a zlepšiť kvalitu života a blaho svojich občanov.

4.3.2.2.

Plány sa zaviedli v 7. environmentálnom akčnom programe, v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. Jednoznačne sa však musí zrýchliť pokrok dosahovaný v praxi (12). Treba zlepšiť konzistentnosť s ostatnými politickými oblasťami a riešiť nedostatky vo vykonávaní v mnohých členských štátoch, a to úplným začlenením prechodu na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo do európskeho semestra (13). Pre 7. environmentálny akčný program a akčný plán obehového hospodárstva sú potrebné silné vykonávacie mechanizmy a aktívna koordinácia s inými politickými oblasťami v rámci Komisie, aby sa zaistil efektívny výstup (14). Musí sa napredovať v oblasti lepšieho dialógu a združení s občianskymi spoločnosťami vrátane podnikov a odborových zväzov. Spravodlivý prechod sa musí zabezpečiť aj v rámci aktívnych politík zamestnanosti (15). Politika v oblasti klímy musí vychádzať zo zásady tzv. klimatickej spravodlivosti. Musí sa zaistiť, aby sa záťaž a prínosy zmeny klímy – z hľadiska jej vplyvu na ľudské práva, chudobu a rovnosť – spravodlivo rozdelili a aby netrpeli práve najzraniteľnejšie skupiny.

4.3.2.3.

Je potrebné zabezpečiť, aby trhy podporovali tento hospodársky prechod a aby sa v cenách odrážali skutočné vonkajšie náklady na klimatické emisie a využívanie prírodných zdrojov (16). Treba do praxe zaviesť existujúce záväzky týkajúce sa odstránenia škodlivých environmentálnych dotácií a dôraznejšie presadzovať reformu environmentálnej dane. Je potrebné rozšíriť nové návrhy decentralizovaných trhov s čistou energiou, na ktorých sa výrobcami môžu stať aj spotrebitelia. Podobne aj hospodárstvo spoločného využívania zdrojov umožňuje spotrebiteľom, aby postupne prešli na model obehového hospodárstva. Súčasťou vznikajúceho hospodárstva spoločného využívania zdrojov je koncepčný prechod týkajúci sa pracovnej sily, pričom takéto hospodárstvo sa stane hlavným zdrojom pracovných miest. V tomto novom odvetví bude potrebné zaistiť práva spotrebiteľov a pracovníkov a spravodlivú hospodársku súťaž (17).

4.3.3.1.

Jadrom cieľov udržateľného rozvoja je zastaviť chudobu a zaistiť, aby sa mohol naplniť potenciál každého jednotlivca, čo sa týka dôstojnosti a rovnosti. Ciele udržateľného rozvoja v tomto vyjadrujú hodnoty a sociálny model Európy. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými v Európe sa však v uplynulých desaťročiach prehlbovali a posledných osem rokov recesie a finančnej krízy politík úsporných opatrení a v určitých oblastiach nedostatok štrukturálnych reforiem však zvýšilo mieru nezamestnanosti a mieru chudoby, zhoršilo dodatočné nerovnosti a spôsobilo väčší tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, čo ovplyvnilo najmä najzraniteľnejšie skupiny.

4.3.3.2.

Dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje, aby sa EÚ v rámci hospodárskeho chápania presunula k inkluzívnejšiemu modelu rozvoja, v ktorom sa bohatstvo rozdeľuje spravodlivejšie a v ktorom sa taktiež zvyšuje hospodárska a finančná odolnosť (18). V záujme tvorby pracovných miest a hospodárskeho rozvoja musí EÚ vytvoriť priaznivé investičné prostredie a dobre fungujúci vnútorný trh, medzinárodnú konkurencieschopnosť a zvýšený domáci dopyt.

4.3.3.3.

Ciele udržateľného rozvoja by mali byť dôvodom na opätovné potvrdenie strategických cieľov Európy 2020 týkajúcich sa znižovania chudoby, zamestnanosti a vzdelávania a dôvodom na uvažovanie o efektívnejších spôsoboch ich dosahovania. Kľúčové sociálne ciele, ako je napríklad dôstojné zamestnanie, odstraňovanie chudoby, znižovanie nerovnosti a sociálne investície sa musia v rámci európskeho semestra považovať za rovnocenné prvky ako makroekonomické hľadiská (19). Prvý návrh Európskeho piliera sociálnych práv z dielne Komisie neobsahoval žiadny odkaz na ciele v oblasti trvalej udržateľnosti. Integrácia týchto cieľov by sa mala zvážiť v priebehu ďalšej prípravy Európskeho piliera sociálnych práv. Výbor v súčasnosti pripravuje stanovisko k tomuto pilieru, v ktorom vyjadrí priamo svoje názory.

4.3.3.4.

EÚ by mala investovať do súdržnejšieho a systematickejšieho prístupu k boju proti sociálnemu vylúčeniu, marginalizácii a chudobe, prístupu, ktorý by sa zameriaval na zraniteľné skupiny a ktorý by bol založený na ľudských právach a riešil by aj rodovú diskrimináciu. Treba prijať smernicu o rovnakom zaobchádzaní (20).

4.3.3.5.

Okrem výziev v oblasti nezamestnanosti a starnutia obyvateľstva sa systémy sociálneho zabezpečenia musia prispôsobiť novým výzvam, ktoré vyvolávajú najmä nové formy zamestnávania, ktoré ponúkajú nové možnosti zamestnať sa, ale môžu viesť k rizikovej práci a chudobe zamestnaných. Treba využiť potenciál tvorby pracovných miest vyplývajúci z kľúčových hospodárskych zmien, ako napríklad z digitálneho, nízkouhlíkového a obehového hospodárstva (21). Prostredníctvom noriem zamestnávania a európskeho minimálneho príjmu sa pomôže zaistiť územná a sociálna súdržnosť a spravodlivé prerozdeľovanie bohatstva a príjmov (22), pričom treba zohľadniť kompetencie členských štátov a EÚ v tejto oblasti. Verejné aj súkromné subjekty by mali mobilizovať obrovský potenciál zamestnanosti vplyvom sociálnych investícií (23). Treba pritom investovať do kvalitatívneho a inkluzívneho vzdelávania a do kvalitných, dostupných a integrovaných služieb s cieľom podporiť jednotlivcov v núdzi, aby „nikto nezostal v úzadí“.

4.3.3.6.

Sociálne podniky podporujú začleňovanie do trhu práce a súčasne dodávajú dostupné výrobky a služby na spoločenské účely, napríklad služby v decentralizovanom nízkouhlíkovom a obehovom hospodárstve. Mali by sa preto podporiť prostredníctvom stimulov pre začínajúce podniky v sociálnom hospodárstve a vytvorením regulačného prostredia (24).

4.3.4.1.

Potraviny – spôsob, akým sa pestujú, produkujú, spotrebúvajú, ako sa s nimi obchoduje, ako sa prepravujú, skladujú a uvádzajú na trh – predstavujú základné prepojenie medzi ľuďmi a planétou a sú cestou smerom k inkluzívnemu a udržateľnému hospodárskemu rastu (25). V cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, najmä v 2. a 12. cieli, sa uvádza rozhodujúci rámec pre spoločné opatrenia v oblasti udržateľného zabezpečenia potravín do roku 2030. Je potrebná výrazná zmena smerom k udržateľnejším potravinovým systémom zahŕňajúcim všetky fázy od výroby po spotrebu. Výrobcovia musia produkovať viac potravín s menším environmentálnym vplyvom a spotrebiteľov treba nabádať, aby prešli na výživnejšiu a zdravšiu stravu s nižšou uhlíkovou stopou.

4.3.4.2.

Reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa zaviedla kombinácia opatrení, ktoré možno považovať za krok správnym smerom (26). Prechod na udržateľné potravinové systémy si vyžaduje komplexnú potravinovú politiku a rozsiahlu stratégiu biohospodárstva, nie iba poľnohospodársku politiku. Treba vypracovať udržateľný európsky politický prístup založený na uznaní vzájomnej závislosti výroby potravín a ich spotreby, ktorý by nás viedol smerom k udržateľnosti, zdraviu a odolnosti (27).

4.3.4.3.

V tejto súvislosti treba okrem iného zodpovedať aj otázku uvedenú vo „Falkenbergovej správe“ v súvislosti s tým, či je napr. orientácia európskeho poľnohospodárstva na vývoz v súlade s cieľom posilniť potravinársku výrobu v rozvojových krajinách

4.3.4.4.

EÚ bude musieť zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení cieľa 12.3, ktorým je o polovicu znížiť globálny potravinový odpad na obyvateľa. Takmer 800 miliónov ľudí na celom svete hladuje, ale podľa dostupných údajov sa tretina potravín vyprodukovaných na ľudskú spotrebu na celom svete stratí alebo vyhodí, čo len v EÚ predstavuje 100 miliónov ton (28). EHSV víta plán Komisie vytvoriť platformu zainteresovaných strán s cieľom pomôcť formovať potrebné opatrenia a vymieňať si najlepšie postupy v oblasti predchádzania a znižovania vzniku potravinového odpadu (29).

4.3.5.1.

Transformácia hospodárstva na udržateľnejší model si bude vyžadovať zásadný posun v investíciách. Odhaduje sa, že ak sa majú ciele udržateľného rozvoja dosiahnuť celosvetovo, bude si to vyžadovať verejné aj súkromné investície vo výške približne 3 bilióny USD (30). Treba vytvoriť holistický plán na mobilizáciu finančných prostriedkov na úrovni EÚ aj členských štátov. Musia sa zlúčiť rôzne programy financovania a iniciatívy EÚ.

4.3.5.2.

EÚ musí smerovať verejné investície v rozvojových krajinách efektívnejšie smerom k dosahovaniu integrovaného udržateľného rozvoja a musí začleniť ukazovatele cieľov trvalo udržateľného rozvoja do verejného financovania rozvojových projektov. Ešte dôležitejšie je to, aby EÚ podporovala a zvýšila investície súkromného sektora v týchto oblastiach.

4.3.5.3.

Aj v EÚ si však ciele udržateľného rozvoja vyžadujú značné investície do modernizácie infraštruktúry a udržateľných podnikov. Podľa prvých posúdení vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ existujú značné medzery v investíciách do priemyslu, inovácií a infraštruktúry (31).

4.3.5.4.

Jednoznačne treba rozvíjať udržateľnosť podnikov. EÚ by mala vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie podnecujúce k inováciám, podnikaniu a udržateľným investíciám, aby sa táto príležitosť dala naplno využiť. Niektoré podniky už začali, prvoradé je však rozvíjanie a opakovanie úspešných skúseností udržateľných podnikov. K tomuto prechodu môžu pozitívne prispieť aj dobrovoľné prístupy, ako napríklad sociálna zodpovednosť podnikov. Tie sa musia doplniť dodatočnými opatreniami ako sú opatrenia na zvýšenie transparentnosti, rozvoj spôsobilostí, podporu partnerstiev a usmernenia týkajúce sa podávania výkazov spoločností. Komisia by mala posúdiť, či by sa združenia viacerých zainteresovaných strán v súkromnom sektore mohli stať užitočným nástrojom na úrovni EÚ.

4.3.5.5.

Programy financovania EÚ sa musia zosúladiť s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Rozhodujúcu úlohu budú zohrávať iniciatívy ako Junckerov plán a taktiež finančné inštitúcie a verejné investičné banky. Úlohou je prerozdeliť kapitál. Príležitosťou na podporu udržateľných investícií je aj únia kapitálových trhov (32). Preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici obdobia umožní začleniť ciele udržateľného rozvoja do významných fondov EÚ. Treba stimulovať dlhodobé investície a odstraňovať prekážky (33).

4.3.6.1.

V globalizovanom hospodárstve má obchod rozhodujúci vplyv na udržateľný rozvoj v EÚ a na celom svete. V rámci rôznych cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa teda obchod vníma ako dôležitý prostriedok na vykonávanie programu OSN 2030. Vo svojom oznámení Obchod pre všetkých Komisia spustila ambiciózny akčný plán pre zodpovednejší obchod a investície s cieľom zaručiť sociálne a environmentálne normy v obchode a podporiť udržateľný rozvoj (34). Vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa musí systematicky a efektívne prepojiť s týmto akčným plánom a výsledky sa musia monitorovať.

4.3.6.2.

Do všetkých obchodných a investičných dohôd EÚ by sa mali začleniť ambiciózne kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, ktoré by sa mali efektívne vykonávať a presadzovať. Treba posilniť aj rozmer udržateľného rozvoja v rámci WTO (35). Najlepším spôsobom zaručenia sociálnych, pracovných a environmentálnych noriem v dohodách o voľnom obchode je zaistiť oveľa väčšiu účasť občianskej spoločnosti na rokovaniach a procese vykonávania a monitorovania (36).

4.3.6.3.

Komisia by mala prijať stratégiu podporujúcu dôstojnú prácu v globálnych dodávateľských reťazcoch (37). Je nutné zabezpečiť podporu pre iniciatívy viacerých zainteresovaných strán s cieľom presadzovať náležitú kontrolu v globálnych dodávateľských reťazcoch.

4.4.1.

Na podporu činností v kľúčových politických oblastiach musí EÚ posúdiť a zlepšiť koordináciu horizontálnych a vertikálnych politík s cieľom efektívne vykonávať program OSN do roku 2030. Lepšia správa je kľúčovým faktorom udržateľného rozvoja (38) a lepšia koordinácia je kľúčovým prístupom na dosiahnutie súdržnosti politík.

4.4.2.

EÚ musí zlepšiť súdržnosť svojich politík a neustále ich orientovať na vyvážený udržateľný rozvoj. Existujúci mechanizmus „politickej súdržnosti v záujme rozvoja“ pre systematické zohľadňovanie hľadísk rozvojovej politiky v ostatných oblastiach by sa mal preskúmať, upevniť a prepracovať tak, aby sa vytvoril nástroj zabezpečujúci „politickú súdržnosť v záujme udržateľného rozvoja“, ktorý by sa prepojil s inými horizontálnymi činnosťami koordinácie.

4.4.3.

Komisia by taktiež mala zvážiť, ako by sa mohli využiť nástroje „lepšej tvorby práva“ na zlepšenie dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja. V súlade s tým by sa mali revidovať usmernenia o posúdeniach vplyvu, napríklad zavedením kritéria udržateľnosti do posúdení vplyvu pri vypracúvaní nových právnych predpisov.

4.4.4.

Na začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých príslušných politických sektorov by mala Komisia využiť hlavné zásady programu OSN do roku 2030 ako rámca na preskúmanie právnych predpisov EÚ, ako aj tvorby jej politík, najmä s ohľadom na prístup založený na ľudských právach a zásadu „zásadu na nikoho sa nezabudne“.

4.4.5.

Na základe celosvetových ukazovateľov pre ciele udržateľného rozvoja doplnených o vhodné európske ukazovatele musí EÚ vytvoriť systém monitorovania a kontroly cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý bude koordinovaný s monitorovaním v členských štátoch EÚ a prepojený s celosvetovým monitorovaním na úrovni politického fóra na najvyššej úrovni.

4.4.6.

Ukazovatele o cieľoch udržateľného rozvoja by sa taktiež mali zaviesť do existujúcich procesov monitorovania a hodnotenia politík. Platí to najmä pre európsky semester ako ústredný nástroj správy EÚ, ktorý sa taktiež musí prispôsobiť vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

4.4.7.

Posilňovanie úlohy ukazovateľov udržateľnosti pri prideľovaní prostriedkov z rozpočtu by sa stalo dôležitým nástrojom vykonávania udržateľného rozvoja. Kritériá podmienenosti európskych štrukturálnych a investičných fondov by sa mali prispôsobiť plneniu cieľov udržateľného rozvoja.

4.4.8.

Podporiť by sa mala iniciatíva siete European Sustainable Development Network (ESDN) s cieľom vytvoriť partnerskú vzdelávaciu platformu medzi členskými štátmi.

4.4.9.

Aj samotná EÚ by mala byť iniciatívna a do zasadnutia politického fóra na najvyššej úrovni v roku 2017 by mala predložiť dobrovoľné preskúmanie ako prvá regionálna organizácia, ktorá tak urobí. Okrem toho by mala EÚ vydávať výročné správy poukazujúce na to, ako vnútorná a vonkajšia činnosť EÚ prispieva k vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, v rámci ročnej tematickej oblasti záujmu politického fóra na najvyššej úrovni (39). Do prípravy a prezentácie dobrovoľného preskúmania a tematických správ by sa mala naplno zapojiť aj občianska spoločnosť, a to prostredníctvom európskeho fóra pre trvalo udržateľný rozvoj.

5.1.

V programe OSN do roku 2030 sa vyžaduje prechod na model správy viacerých zainteresovaných strán, v ktorom má významnejšiu úlohu občianska spoločnosť. Ciele udržateľného rozvoja sa môžu dosiahnuť iba v prípade, ak sa budú občianska spoločnosť a iné zainteresované strany aktívne zapájať a preberať zodpovednosť. Občianska spoločnosť sa musí angažovať v každej etape až po vykonávanie, a to na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej, európskej úrovni aj úrovni politického fóra na najvyššej úrovni.

5.2.

EHSV EÚ a jej členským štátom odporúča, aby založili európske fórum pre trvalo udržateľný rozvoj, prostredníctvom ktorého by sa do vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ a jeho stáleho monitorovania a kontroly zapojil široký rozsah organizácií občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán (40). Prvou úlohou tohto fóra by malo byť uľahčiť dialóg občianskej spoločnosti v procese, ktorý vedie k vytvoreniu rozsiahlej stratégie EÚ pre udržateľný rozvoj.

5.3.

Komisia by mala zaviesť konkrétny program a zabezpečiť financovanie na podporu budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti, aby sa mohli naplno zúčastňovať na tomto procese. Treba výraznejšie otvoriť existujúce programy budovania kapacít pre organizácie občianskej spoločnosti venujúce sa domácim otázkam, ktoré pracujú na „premostení“ vnútornej a vonkajšej zložky pri začleňovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a pri problematike správy.