19.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/120

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, a to najmä uznesenie o zlepšení vzťahov EÚ a USA v rámci dohody o transatlantickom partnerstve (1) z 1. júna 2006, uznesenie o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA z 26. marca 2009 (2) a uznesenie zo 17. novembra 2011 o samite EÚ – USA z 28. novembra 2011 (3),

—

so zreteľom na výsledok samitu EÚ – USA, ktorý sa konal 28. novembra 2011 vo Washingtone, DC,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo 71. transatlantického dialógu zákonodarcov (TLD), ktorý sa konal v decembri 2011 v Jacksonville, 72. TLD, ktorý sa konal v júni 2012 v Kodani a Štrasburgu a 73. TLD, ktorý sa konal v novembri 2012 vo Washingtone, DC,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o obchodných a hospodárskych vzťahoch so Spojenými štátmi americkými (4), v ktorom sa podporuje myšlienka zahájiť rokovania s cieľom vytvoriť komplexnú hospodársku dohodu, a na svoje uznesenie z 23. mája 2013 (5) o mandáte na rokovania,

—

so zreteľom na vyhlásenie prezidenta USA Baracka Obamu, predsedu Rady Hermana van Rompuya a predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa z 13. februára 2013, v ktorom uviedli, že Spojené štáty a Európska únia začnú každý za seba pracovať na interných postupoch potrebných na začatie rokovaní o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo zasadnutia Severoatlantickej rady, ktoré sa konalo 20. mája 2012 v Chicagu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike z 12. septembra 2012 (6), uznesenie o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky z 22. novembra 2012 (7) a uznesenie o počítačovej bezpečnosti a obrane z 22. novembra 2012 (8),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie a Spojených štátov amerických o ázijsko-tichomorskom regióne z 12. júla 2012,

—

so zreteľom na dokument Ministerstva obrany USA s názvom „Sustaining US Global Leadership: Priorities for 21st century Defense“ (Udržanie popredného postavenia USA: priority pre obranu v 21. storočí) z januára 2012, v ktorom sa uvádzajú zmeny vo vojenskej stratégii USA,

—

so zreteľom na druhý inauguračný prejav prezidenta Baracka Obamu z 21. januára 2013, príhovor o stave únie z 12. februára 2013 a poznámky viceprezidenta USA Josepha Bidena na bezpečnostnej konferencii v Mníchove 2. februára 2013,

—

so zreteľom na strategické partnerstvo EÚ s Brazíliou (2007) a Mexikom (2008), dohody o pridružení medzi EÚ a Mexikom, Čile a Strednou Amerikou, obchodné dohody s Kolumbiou a Peru, prebiehajúce rokovania s Kanadou o dohode o strategickom partnerstve a komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode a súčasné rokovania so združením MERCOSUR,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o vymedzení novej rozvojovej spolupráce s Latinskou Amerikou, v ktorom sa zdôrazňuje, že EÚ podporuje regionálny proces začleňovania v Latinskej Amerike (9), ktorý predstavujú CELAC, UNASUR, MERCOSUR, Andské spoločenstvo, SICA, CARICOM a Pacific Alliance,

—

so zreteľom na pravidelné samity EÚ a USA s krajinami Latinskej Ameriky a samit EÚ – CELAC a samit Amerík, ktoré sa konajú raz za dva roky a sú oba naplánované na rok 2015,

—

so zreteľom na vzťahy EÚ s africkými regionálnymi a subregionálnymi organizáciami pobrežia Atlantiku, najmä s Africkou úniou (AÚ), Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS), Hospodárskym spoločenstvom stredoafrických štátov (ECCAS) a Juhoafrickým rozvojovým spoločenstvom (SADC),

—

so zreteľom na vyhlásenia lídrov G20, výsledný dokument Pracovnej systémovej skupiny OSN pre program rozvoja OSN po roku 2015 [Realizing the Future We Want for All (uskutočňovanie budúcnosti, akú chceme pre všetkých)] a výsledok konferencie Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom raste [The future we want (Budúcnosť, akú chceme)],

—

so zreteľom na svoje uznesenie, ktoré sa okrem iného týkalo Arabskej jari, Mali, Blízkeho východu, Sýrie, Iránu, Afganistanu, Východného partnerstva, Ruska a Číny,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0173/2013),

A.

keďže najdôležitejšími politickými a hospodárskymi vzťahmi v celej oblasti Atlantického oceánu sú vzťahy spájajúce EÚ a USA; keďže začiatok nového prezidentského obdobia prezidenta Obamu by mal slúžiť na posilnenie týchto vzťahov prostredníctvom nového ambiciózneho programu;

B.

keďže transatlantické partnerstvo sa zakladá na silných politických, kultúrnych, hospodárskych a historických väzbách, rovnakých hodnotách, ako je sloboda, demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu, a na spoločných cieľoch, ako je prosperita, otvorené a integrované hospodárstva, sociálny pokrok a začlenenie, udržateľný rozvoj a mierové riešenie konfliktov;

C.

keďže globálny hospodársky pokles viedol v EÚ i USA k výraznému zníženiu výdavkov na obranu;

D.

keďže v tomto globálnom, komplexnom a čoraz multipolárnejšom svete by EÚ a USA mali napriek hospodárskej kríze naďalej zohrávať kľúčové konštruktívne úlohy vo svetovej politike, hospodárstve a formovaní medzinárodného prostredia a mali by spoločne čeliť regionálnym konfliktom a globálnym výzvam na viacstrannom základe, a to najmä v rámci medzinárodných organizácií; keďže na tento účel by sa tiež mali postarať o rozvoj nových kľúčových mocností, vrátane dvoch strategických partnerov EÚ z Latinskej Ameriky – Brazílie a Mexika – a Kanady;

E.

keďže zároveň s rastúcim významom nových mocností v Ázii, ktorý vyvolal zmeny v globálnej situácii, združenia odborníkov, medzinárodné organizácie a niektoré vlády v poslednom čase poukazujú na rastúci význam atlantickej oblasti ako celku, vrátane jej južných častí, a zdôrazňujú potrebu spolupráce medzi krajinami, ktoré ju tvoria, aby boli všetky schopné čeliť problémom spoločným pre tento rozsiahly región;

F.

keďže Latinská Amerika je región, ktorý s EÚ a USA zdieľa mnohé hodnoty, záujmy, históriu a čoraz viac hospodárskych väzieb, keďže krajiny Latinskej Ameriky vytvorili veľké množstvo regionálnych a subregionálnych organizácií; keďže je užitočné preskúmať oblasti, v ktorých by bolo možné rozvíjať rôzne formy trojstrannej spolupráce; keďže túto spoluprácu by bolo možné rozšíriť tak, aby zahŕňala aj africké krajiny patriace do atlantickej oblasti; keďže je dôležité založiť túto spoluprácu v transatlantickom regióne na kompromisoch medzi rôznymi záujmami a keďže všetky strany by si mali zachovať právo na sledovanie svojich vlastných národných záujmov a prístupov k rozvoju;

G.

keďže niektoré krajiny, najmä Čína, ako aj iné, napríklad India, čoraz aktívnejšie pôsobia v atlantickej oblasti, a to najmä v oblasti južného Atlantiku, kde ich činnosť ovplyvňuje potreba získavať nové suroviny a potraviny;

H.

keďže širšie transatlantické partnerstvo musí riešiť otázky ako rozvoj, bezpečnosť, energetika a prisťahovalectvo a zároveň podporovať postupné hospodárske a politické zbližovanie;

I.

keďže okrem tejto rozsiahlej atlantickej perspektívy existujú aj ďalšie aktuálne problémy a konflikty, v súvislosti s ktorými je nutná koordinovaná činnosť EÚ a USA;

J.

keďže zvýšenie počtu a rafinovanosti významných počítačových útokov viedlo k preskúmaniu príslušných právnych predpisov, pričom USA prijímajú mechanizmy dobrovoľného predkladania správ, kým EÚ plánuje prijať prísnejšie povinné opatrenia;

1.

blahoželá Barackovi Obamovi k jeho opakovanému zvoleniu za prezidenta Spojených štátov amerických; pozýva ho, aby počas svojej najbližšej návštevy Európy predniesol prejav na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu;

2.

požaduje, aby sa čo najskôr konal samit EÚ – USA, na ktorom by sa zostavil spoločný program s krátkodobými a dlhodobými cieľmi týkajúcimi sa dvojstranných otázok aj globálnych a regionálnych problémov;

3.

pripúšťa dlhodobé dôsledky geopolitickej zmeny rovnováhy USA v prospech Ázie pre transatlantické partnerstvo; zdôrazňuje potrebu konštruktívnej, jednotnej a strategickej odozvy EÚ; domnieva sa, že je to takisto príležitosť pre EÚ, aby sa aktívnejšie angažovala ako samostatný globálny aktér, ale v úzkej spolupráci s USA, v ázijsko-tichomorskom regióne, čím by sa posilnil strategický rozmer transatlantického partnerstva;

4.

víta oficiálne ohlásenie začatia rokovaní o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií; zdôrazňuje, že táto dohoda bude predstavovať významné posilnenie hospodárstiev EÚ a USA a oživí vzťah EÚ a USA; konštatuje, že jej globálny vplyv pôjde nad rámec dvojstranných dosahov, keďže poskytne spoločné prístupy k predpisom a normám vo svetovom obchode, investíciách a oblastiach súvisiacich s obchodom; zdôrazňuje potrebu uplatňovať pevnú politickú vôľu a konštruktívny prístup v snahe viesť efektívne rokovania; očakáva, že proces transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií podnieti obnovenie politického vývoja v transatlantických vzťahoch, ktorý by sa mohol a mal použiť na stimulovanie užšej spolupráce v iných oblastiach vrátane zahraničnej politiky;

5.

vyzýva podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), Radu, Komisiu a členské štáty EÚ, aby zlepšili koordináciu politiky EÚ vo vzťahu k administratíve USA s cieľom vyslať presvedčivý signál o tom, že EÚ je koherentným a efektívnym medzinárodným aktérom; zdôrazňuje, že je tiež dôležité posilniť spoločnú politiku bezpečnosti a obrany a zohľadniť pri nej rozličné krízy, ktoré môžu vzniknúť v regiónoch susediacich s EÚ, a doktrínu vedenia z pozadia, ktorú uplatňuje USA;

6.

pripomína svoj návrh na vytvorenie Transatlantickej politickej rady (TPC), ktorá by slúžila ako orgán na systematickú konzultáciu a koordináciu bezpečnostnej a zahraničnej politiky, pričom na jej čele by stál PK/VP a minister zahraničných vecí USA;

7.

zdôrazňuje prínos TLD ako obsahového a konštruktívneho prostriedku k posilňovaniu vzťahov medzi EÚ a USA prostredníctvom zriadenia fóra pre parlamentný dialóg, identifikácie cieľov a koordinácie otázok spoločného záujmu; víta otvorenie kontaktnej kancelárie Európskeho parlamentu vo Washingtone a vyzýva kongres USA, aby tento príklad nasledoval zriadením kancelárie v Bruseli; vyzýva na pokračovanie výmeny zamestnancov medzi obidvomi inštitúciami;

8.

dôrazne odsudzuje teroristický útok v Bostone 15. apríla 2013; nabáda oboch partnerov, aby pokračovali v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti a zároveň rešpektovali a dodržiavali ľudské práva a základné slobody; je hlboko znepokojený nedávnym odhalením operácií USA týkajúcich sa sledovania a zhromažďovania údajov v rámci programu PRISM a jeho vplyve na ochranu občianskych slobôd občanov EÚ; vyzýva Komisiu a Radu, aby túto otázku vzniesli na nadchádzajúcom stretnutí ministrov SVV EÚ-USA, ktoré sa uskutoční 14. Júna 2013; berie na vedomie skutočnosť, že dohoda o využívaní osobných záznamov o cestujúcich a dohoda o programe na sledovanie financovania terorizmu (dohoda SWIFT), ktoré schválil Európsky parlament, sú už účinné; vyzýva partnerov, aby zintenzívnili spoluprácu na dohode o ochrane údajov s cieľom ukončiť rokovania tak, aby sa zabezpečila primeraná transparentnosť spracovania údajov a dostatočná ochrana osobných údajov;

9.

poukazuje na zvyšujúci sa význam používania bezpilotných lietadiel; zdôrazňuje, že je potrebná dôrazná diskusia o ozbrojených bezpilotných lietadlách a ich obmedzeniach, transparentnosti a kontrole; víta aktuálnu diskusiu v USA a očakáva, že čoskoro by sa mohol zriadiť komplexný regulačný rámec; v tejto súvislosti víta rozhodnutie prezidenta Obamu, ktoré oznámil vo svojom prejave 23. mája 2013, dať formálnu podobu novým obmedzeniam pre využívanie bezpilotných lietadiel ako smrtiacich zbraní a poveriť Kongres, aby preskúmal možnosti, ako zvýšiť dohľad nad ich využívaním; vyzýva oboch partnerov, aby sa zapojili do podrobnej diskusie o ozbrojených bezpilotných lietadlách, a zdôrazňuje potrebu prijať kroky smerujúce k budúcej medzinárodnej regulácii, vzhľadom na celosvetové dôsledky;

10.

opäť zdôrazňuje svoj názor, že EÚ musí na politickej aj odbornej úrovni naďalej upozorňovať USA na dlhodobú problematiku vízovej povinnosti uvalenej na občanov štyroch členských štátov EÚ;

11.

zdôrazňuje rastúci význam počítačovej obrany a víta skutočnosť, že na samite v roku 2010 vznikla pracovná skupina pre počítačovú bezpečnosť a počítačovú kriminalitu; domnieva sa, že EÚ a USA by mali venovať osobitnú pozornosť vzájomnej spolupráci v oblasti počítačovej bezpečnosti s osobitným zreteľom na boj proti počítačovým útokom a na spoločné pokračujúce úsilie na medzinárodnej úrovni o vývoj komplexného a transparentného medzinárodného rámca, ktorý stanoví minimálne normy počítačovej bezpečnosti, pričom tiež zaručí základné slobody;

12.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ a USA chcú vykonávať dohľad nad počítačovou bezpečnosťou na rôznych úrovniach v čase, keď NATO presadzuje intenzívnejšiu spoluprácu; zdôrazňuje, že takéto rozdiely predstavujú nielen hrozbu pre počítačovú obranu, ale môžu vyvolať aj problémy súvisiace s obchodom pre spoločnosti, ktorých činnosti zahŕňajú obe jurisdikcie;

13.

víta obnovený sľub prezidenta Obamu zatvoriť Guantanámo, ktorý vyjadril vo svojom prejave 23. mája 2013; opätovne žiada umožniť všetkým zadržaným osobám, proti ktorým nebolo vznesené obvinenie, čo najrýchlejší návrat do vlasti alebo do inej bezpečnej krajiny, bezodkladné súdenie osôb zadržiavaných v Guantanáme, proti ktorým existujú dostatočné prípustné dôkazy, v spravodlivom a verejnom procese pred nezávislým a nestranným súdom a v prípade odsúdenia zabezpečiť ich uväznenie v USA v súlade s platnými medzinárodnými normami a zásadami;

14.

zdôrazňuje pretrvávajúci význam NATO ako základného kameňa transatlantickej bezpečnosti; opätovne žiada posilnenie strategického partnerstva medzi EÚ a NATO;

15.

vyzýva oboch partnerov, aby preskúmali oblasti a rámce, prostredníctvom ktorých by sa dala pragmatickým spôsobom nadviazať širšia spolupráca medzi krajinami atlantického regiónu, a aby spoločne s ďalšími krajinami tejto oblasti preskúmali, aký úžitok môže táto rozšírená spolupráca priniesť; zdôrazňuje, že z hľadiska EÚ prichádzajú do úvahy ako možné témy hospodárske a sociálne otázky, globálne riadenie, proces demokratizácie, ľudské práva, rozvojová spolupráca, zmena klímy, bezpečnosť a energetika; vyzýva partnerov, aby zanalyzovali možnosti, ako na účely týchto trojstranných diskusií využiť regionálne a subregionálne štruktúry, ktoré vznikli v Latinskej Amerike a ktoré EÚ tradične podporuje;

16.

navrhuje, aby si partneri začali pravidelne vymieňať názory v súvislosti so samitmi s krajinami Latinskej Ameriky, na ktorých sa zúčastnia v regionálnom rámci, konkrétne samitom EÚ – CELAC, ktorý sa koná každé dva roky, a samitom Amerík, ktorý usporadúva Organizáciou amerických štátov;

17.

zdôrazňuje skutočnosť, že už existujú rôzne viacstranné rámce venované konkrétnym problematikám, ktoré majú silnú trojstrannú zložku, napríklad Central America Regional Security Initiative (Stredoamerická iniciatíva pre regionálnu bezpečnosť);

18.

pripomína pozitívnu úlohu, ktorú môže Kanada, s ktorou majú obaja partneri stabilné vzťahy, zohrávať v širšej transatlantickej spolupráci;

19.

vyzýva oboch partnerov, aby tiež preskúmali možnosti širšej spolupráce, ktorá by zahŕňala africké pobrežie Atlantického oceánu, ako aj identifikovali príslušné oblasti a rámce, zohľadňujúc pri tom príslušné africké organizácie;

20.

vyzýva EÚ a USA aby pracovali koordinovaným spôsobom a s cieľom prispievať k stabilnému medzinárodnému mieru a spolupráci, a to na základe účinného multilateralizmu s novými aktérmi vrátane krajín z južného pobrežia Atlantického oceánu; naliehavo žiada partnerov, aby pokračovali v práci na programe reforiem OSN, zapojili ďalšie krajiny atlantickej oblasti a zohľadňovali pri tom ich záujmy; zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce medzi krajinami EÚ a krajinami Ameriky v rámci OSN;

21.

pripomína, že Medzinárodný trestný súd (MTS) je čoraz nevyhnutnejším nástrojom medzinárodného práva a základným prvkom zahraničnej politiky EÚ v súvislosti s cieľom ukončenia beztrestnosti; vyslovuje uznanie práci MTS pri príležitosti jeho 10 výročia; víta postup administratívy prezidenta Obamu zameraný na obnovu pracovných vzťahov s MTS a od USA očakáva ďalšie kroky na opätovné podpísanie a ratifikáciu Rímskeho štatútu;

22.

vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali na posilnení regionálnych a subregionálnych organizácií v atlantickej oblasti vzhľadom na významnú úlohu, ktorú tieto organizácie zohrávajú v podpore hospodárskej a politickej integrácie;

23.

vyzýva partnerov, aby dali nový impulz skupine G20, okrem iného tak, že rovnoprávne začlenia ďalšie veľmoci z atlantickej oblasti zapojené do tohto fóra; zdôrazňuje skutočnosť, že vzhľadom na opakované zvolenie prezidenta Obamu a počet nových vedúcich predstaviteľov v kľúčových krajinách skupiny G20 nastal správny čas na usporiadanie ďalšieho stretnutia skupiny G20, ktoré bude ambicióznejšie a akcieschopnejšie, a očakáva, že táto otázka sa bude riešiť na nasledujúcom dvojstrannom samite;

24.

zdôrazňuje, že prípadné uzavretie transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií by znamenalo šancu na vznik hospodárskeho priestoru, ktorý by tvorili Severná Amerika, EÚ a mnohé krajiny Latinskej Ameriky, s ktorými partneri uzavrú hospodárske dohody;

25.

zdôrazňuje, že začlenenie dvoch najväčších trhových hospodárstiev môže vytvoriť geopolitickú šablónu s cieľom podporovať liberálno-demokratické hodnoty;

26.

zdôrazňuje, že demokracia, princípy právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv musia byť najdôležitejšie pre krajiny atlantickej oblasti; podporuje ďalšiu spoluprácu medzi programami EÚ a USA podporujúcimi demokraciu, slobodné a legitímne voľby a dodržiavanie ľudských práv;

27.

zdôrazňuje význam koordinovaného boja proti rizikám ohrozujúcim svetovú bezpečnosť, ako sú terorizmus, nefunkčné štáty, nelegálny obchod s ľuďmi, zbraňami a drogami, organizovaný zločin, pirátstvo a počítačová bezpečnosť, ktoré predstavujú aktuálne hrozby v oblasti Atlantického oceánu; zdôrazňuje potrebu prehĺbiť komplexnú spoluprácu medzi všetkými krajinami atlantickej oblasti v boji proti nelegálnemu obchodu s drogami, ktorý čoraz viac prekvitá v západnej Afrike a sahelskom regióne; víta podporu partnerov pre regionálny akčný plán na boj proti drogám, ktorý vypracovalo spoločenstvo ECOWAS;

28.

upozorňuje na mimoriadne dôležitú úlohu, ktorú musí v atlantickom priestore zohrávať námorná bezpečnosť; víta úsilie v boji proti pirátstvu a na podporu námornej bezpečnosti v Guinejskom zálive, ktoré partneri vyvinuli v úzkej spolupráci so spoločenstvami ECOWAS a ECCAS;

29.

zdôrazňuje význam diverzifikácie dodávateľov energie, zdrojov a prepravných ciest; upozorňuje na narastajúci význam krajín atlantickej oblasti v súvislosti s výrobou energie a energetickými rezervami, ako aj surovinami, ktoré predstavujú výrazné možnosti diverzifikácie; navrhuje, aby Rada pre energetiku EÚ – USA spoločne s ďalšími krajinami atlantickej oblasti preskúmala možnosť spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti a trvalej udržateľnosti vrátane technológií v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov; navrhuje tiež preskúmať možnosť užšej spolupráce v oblasti efektívnosti surovín a recyklácie;

30.

víta skutočnosť, že prezident Obama vo svojom inauguračnom prejave zdôraznil potrebu obnoviť kapacity USA v oblasti krízového riadenia v zahraničí, a očakáva, že spoluprácu, ktorá funguje medzi EÚ a USA v oblasti krízového riadenia a čoraz viac i predchádzania krízam vo východnej Afrike, bude možné rozšíriť aj na atlantické pobrežie Afriky; v tejto súvislosti vyzýva oboch partnerov, aby plne a konštruktívne využívali rámcovú dohodu o účasti USA v spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z roku 2011; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa s plnou vážnosťou zapojili do spoločných projektov združovania a spoločného využívania, aby mohli samostatne plniť úlohy uvedené v článku 43 Lisabonskej zmluvy;

31.

vyzýva EÚ a USA, aby naďalej posilňovali rozširovali dialóg a spoluprácu v oblasti rozvoja s cieľom zlepšiť kvalitu a účinnosť svojej rozvojovej pomoci; naliehavo vyzýva oboch partnerov, aby naďalej podporovali splnenie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015; víta skutočnosť, že partneri zriadili skupinu pre reflexiu, ktorá má pracovať na programe po roku 2015 v súvislosti s miléniovými rozvojovými cieľmi; naliehavo žiada partnerov, aby sa vo vzťahu k týmto cieľom zapojili do úzkej spolupráce s pobrežnými štátmi Atlantiku, pre ktoré majú tieto ciele osobitný význam; vyzýva EÚ a USA, aby sa v tomto procese úvah zaoberali otázkou, ako sa po roku 2015 dajú spojiť miléniové rozvojové ciele s cieľmi udržateľného rozvoja;

32.

víta obnovený záväzok prezidenta Obamu bojovať proti klimatickým zmenám; naliehavo žiada partnerov, aby sa čo najskôr a najneskôr do roku 2015 dohodli na záväzkoch v súvislosti so znižovaním emisií skleníkových plynov v súlade so zachovaním zmeny klímy pod úrovňou 2 oC; očakáva, že táto otázka sa bude riešiť na nasledujúcom dvojstrannom samite; zdôrazňuje potrebu zapojiť krajiny atlantickej oblasti do tohto úsilia, a to najmä z dôvodu škodlivého vplyvu zmeny klímy v týchto krajinách a na celom svete na potravinársku výrobu, biodiverzitu, rozširovanie púští a extrémne výkyvy počasia; považuje za dôležité, aby EÚ a USA pripravili cestu k dosiahnutiu globálnej dohody o regulácii emisií z leteckej dopravy v rámci zasadnutia Valného zhromaždenia Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO); opätovne potvrdzuje potrebu úzkej transatlantickej spolupráce v oblasti ťažby bridlicového plynu;

33.

vyzýva EÚ a USA, aby prijali spoločnú stratégiu pri vystupovaní na medzinárodných fórach, a to najmä fórach OSN, týkajúcich sa zníženia arzenálov zbraní hromadného ničenia a konvenčných zbraní, a zapojili do tohto úsilia aj krajiny atlantickej oblasti; očakáva, že USA a Rusko pokročia v oblasti jadrového odzbrojovania; víta, že Valné zhromaždenie OSN nedávno chválilo zmluvu o obchode so zbraňami a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ a USA, aby ju urýchlene podpísali;

34.

nabáda výskumné centrá a výskumných pracovníkov, aby pokračovali v skúmaní možností širšej transatlantickej spolupráce, ktorá tiež pomôže podporiť myšlienku širšieho atlantického spoločenstva;

35.

zdôrazňuje, že kultúrne výmeny prostredníctvom vzdelávacích programov sú základom pre rozvíjanie spoločných hodnôt, a teda aj budovania mostov medzi partnermi atlantickej oblasti;

36.

vyzýva partnerov, aby si stanovili za prioritu úzku koordináciu v oblasti podpory procesu demokratizácie v severnej Afrike a na Blízkom východe na základe komplexnej a podmienenej stratégie pomoci a stimulov súvisiacich s demokratickými reformami; naliehavo žiada partnerov o čo možno najužšiu koordináciu v súvislosti s podporou opozície v Sýrii a aby naďalej vyvíjali tlak na Rusko a Čínu, aby sa čo najskôr našlo politické riešenie tragickej situácie v tejto krajine; podporuje výzvu usporiadať v Ženeve mierovú konferenciu o Sýrii; zdôrazňuje aj potrebu spoločnej reakcie na politickú nestabilitu a hroziacu hospodársku krízu v Egypte; podnecuje na spoluprácu s cieľom podporiť demokratizačné programy v oblasti;

37.

zdôrazňuje potrebu koordinácie medzi EÚ, jej členskými štátmi, USA, AÚ, ECOWAS, OSN a ďalšími aktérmi pri podpore vykonávania plánu prechodu v Mali, ako aj potrebu finančnej a logistickej podpory medzinárodnej misie na podporu Mali pod africkým vedením (AFISMA), ktorá je pripravená presunúť svoje právomoci na integrovanú viacrozmernú stabilizačnú misiu OSN v Mali (MINUSMA) na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2100 prijatej 25. apríla 2013;

38.

vyjadruje poľutovanie nad nedoriešením mierového procesu na Blízkom východe; víta skutočnosť, že prezident Obama počas svojej prvej zahraničnej cesty po opätovnom zvolení navštívil Izrael, Palestínsku samosprávu a Jordánsko, a víta skutočnosť, že mierový proces na Blízkom východe sa opäť stal hlavnou prioritou, o čom svedčí súčasné úsilie ministra zahraničných vecí Johna Kerryho; víta záväzok prezidenta Obamu riešiť otázku vytvorenia dvoch štátov; vyzýva USA, aby sa zasadili o zastavenie výstavby osád a spolupracovali s EÚ na obnovení priamych izraelsko-palestínskych rokovaní; stotožňuje sa s názorom prezidenta o pokračujúcej výstavbe osád v Izraeli a o význame zaistiť bezpečnosť Izraela;

39.

naliehavo vyzýva oboch partnerov, aby sa naďalej snažili o nájdenie diplomatického riešenia iránskej jadrovej otázky s cieľom urýchlene dosiahnuť komplexné dlhodobé diplomatické urovnanie, ktorým by sa posilnila medzinárodná dôvera vo výlučne mierovú povahu iránskeho jadrového programu, a zároveň rešpektovalo legitímne iránske právo na mierové využívanie jadrovej energie v súlade s NPT; vyzýva EÚ a USA, aby v kontexte EÚ 3+3 (P5+1) zvážili rokovania s Iránom, koordinované a podmienené zrušenie sankcií výmenou za vzájomne dohodnuté a overiteľné kroky iránskej vlády s cieľom vyriešiť všetky nevyriešené otázky týkajúce sa jadrového programu Iránu plne v súlade s ustanoveniami o nešírení jadrových zbraní, Radou guvernérov MAAE a príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, ako aj požiadavkami zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE); vyzýva oboch partnerov, aby prijali komplexnejší prístup k vzťahom s Iránom, ktorý zohľadňuje situáciu v oblasti ľudských práv, ako aj širšie súvislosti regionálnej bezpečnosti, a aby zapojili iránsku občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie vždy, ak je to možné;

40.

naliehavo žiada partnerov, aby v spolupráci s afganskou vládou spoločne vypracovali komplexný prístup k Afganistanu na obdobie po roku 2014; zdôrazňuje, že riadne vycvičené a vybavené afganské vojenské a policajné sily spolu s ľudským a sociálno-hospodárskym rozvojom, dobrou správou vecí verejných a politikami zameranými v prospech uplatňovania zásad právneho štátu budú nevyhnutné pre mier, stabilitu a bezpečnosť v krajine, ale bude potrebný aj oveľa väčší záväzok susedov Afganistanu smerom k týmto cieľom; zdôrazňuje aj potrebu demokratického a inkluzívneho politického procesu v Afganistane; uznáva kľúčovú úlohu, ktorú zohrávalo NATO v koordinácii bezpečnostnej reakcie na teroristickú hrozbu v Afganistane vrátane rekonštrukcie a obnovy, a uznáva potenciálnu úlohu, ktorú bude NATO zohrávať v období po roku 2014;

41.

poukazuje na význam Východného partnerstva pre EÚ; zdôrazňuje potrebu vytvoriť užší politický a hospodársky vzťah medzi krajinami z tohto susedného regiónu a EÚ a priblížiť im spoločné hodnoty transatlantických partnerov; vyzýva EÚ a USA, aby v tejto súvislosti zaviedli aktívnu koordináciu, a zdôrazňuje potrebu spoločného úsilia s cieľom podporiť demokratické reformy, konsolidovať demokratické inštitúcie a posilniť mierové riešenie konfliktu; oceňuje trvalú podporu procesu rozširovania týkajúceho sa západného Balkánu zo strany USA a nabáda oboch partnerov, aby zachovali koordinovaný prístup ku krajinám tohto regiónu;

42.

naliehavo vyzýva partnerov, aby lepšie koordinovali svoje politiky v súvislosti s kritickým prístupom k Rusku; zdôrazňuje význam spolupráce s Ruskom v oblasti globálnych výziev vrátane odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia; vyzýva EÚ a USA, aby sa podieľali na procese modernizácie Ruska, s osobitným dôrazom na konsolidáciu demokracie, ľudských práv a právneho štátu a podporu diverzifikovaného a sociálne spravodlivého hospodárskeho rastu; zdôrazňuje význam podpory medziľudských kontaktov; v tejto súvislosti odsudzuje nové obmedzujúce zákony o mimovládnych organizáciách a zvyšujúci sa tlak ruských orgánov na zastúpenia mimovládnych organizácií so sídlom v Rusku; zdôrazňuje, že vykonávanie záväzkov, ktoré prijalo Rusko pri vstupe do WTO, je dôležitou súčasťou programu modernizácie krajiny; vyzýva oboch partnerov, aby sa zapojili do konštruktívnej diskusie s Ruskom o zmrazených konfliktoch; víta schválenie Magnitského zoznamu Kongresom USA a pripomína svoje vlastné uznesenie zo októbra 2012;

43.

konštatuje, že medzinárodná pozornosť sa upriamuje smerom na východnú Áziu vzhľadom na politický a hospodársky rast ázijsko-tichomorského regiónu; víta nedávne zavedenie užšej konzultácie medzi EÚ a USA v súvislosti s týmto regiónom a domnieva sa, že by to mohlo viesť k užšej spolupráci medzi EÚ a USA v súvislosti s Áziou; osobitne konštatuje, že je potrebná koordinovaná reakcia na otázky, ktoré by mohli potenciálne narušiť mier v tomto regióne, najmä v prípade konfliktu v Juhočínskom a Východočínskom mori, ktorý v niektorých ázijských krajinách podnecuje agresívne nacionalistické nálady a ohrozuje námornú bezpečnosť;

44.

dôrazne odsudzuje stupňujúcu sa rétoriku o vojne zo strany Severnej Kórey a jej nedávne priame hrozby voči USA v reakcii na nedávnu rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2087, v ktorej sa schválili prísnejšie sankcie voči Severnej Kórey; vyzýva Pchjongjang, aby dodržiaval rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vyzývajúce na zastavenie programov jadrových zbraní a balistických striel; naliehavo vyzýva obe strany, aby zachovali pokoj a snažili sa dosiahnuť mier diplomatickou cestou; naliehavo vyzýva EÚ, USA a Južnú Kóreu, aby zachovali úzky dialóg s Čínou s cieľom udržať pod kontrolou režim Pchjongjangu;

45.

vyzýva EÚ a USA, aby na základe koordinovaného úsilia dosiahli, aby sa nové čínske vedenie zaviazalo aktívnejšie riešiť globálne otázky a konflikty; víta skutočnosť, že EÚ a Čína sa dohodli na uskutočňovaní pravidelného dialógu o obrannej a bezpečnostnej politike, ako aj na udržiavaní pravidelných kontaktov medzi osobitnými zástupcami a osobitnými vyslancami; pripomína, že je dôležité pokračovať v otvorenom dialógu s Čínou o dobrej správe a dodržiavaní ľudských práv;

46.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vláde a Kongresu USA.