8.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 214/31

1.1

Nástroje IKT sa postupne čoraz viac využívajú vo všetkých oblastiach bežného života. EHSV sa domnieva, že digitálny prístup vo vzdelávacích systémoch môže napomôcť pri zlepšovaní kvality a tvorivosti poskytovaného vzdelávania, najmä ak sa používa rozumne.

1.2

EHSV je presvedčený, že pre úspech iniciatívy „Otváranie systémov vzdelávania“ je kľúčová úloha učiteľov. Ich zapojenie do tvorby a realizácie iniciatívy, spojené s vhodnou odbornou prípravou, je kľúčom k inovačnému „otváraniu vzdelávania“ prostredníctvom využitia nových technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov pri výučbe a štúdiu problematiky životného prostredia, ktorá sa týka každého.

1.3

EHSV zdôrazňuje, že mobilizácia všetkých zainteresovaných strán a podpora tvorby „partnerstiev v oblasti vzdelávania“ v spoločnosti, ako aj zapojenie škôl, podnikov, mestských zastupiteľstiev, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, mimovládnych mládežníckych organizácií, pracovníkov s mládežou a iných sociálnych pracovníkov, rodičov a žiakov do prípravy a vykonávania učebných osnov, sú kľúčové pre úspech iniciatívy a praktické výsledky v zdravom rámci pre zásadnú zmenu vo vzdelávaní.

1.4

EHSV poukazuje na to, že je potrebné efektívne využívať dostupné európske a najmä národné programy financovania na podporu optimálneho využitia nových technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov primerane prispôsobených osnovám. Osvedčené postupy, ktoré sa uplatňujú v niektorých štátoch, treba preštudovať, šíriť a podporovať, napr. so zreteľom na stimuly, ktoré by sa mali ponúknuť podnikom, ktoré chcú vybaviť školy novými informačnými a komunikačnými technológiami (IKT).

1.5

EHSV považuje za veľmi dôležité, aby nástroje na uznávanie zručností získaných prostredníctvom využívania IKT boli všetkým dobre známe a aby sa ich uplatňovanie pravidelne hodnotilo. Európsky priestor pre zručnosti a kvalifikácie, ktorý sa v súčasnosti buduje, by mal prispieť k tomuto úsiliu na ceste k transparentnosti a uznávaniu zručností. Je to nevyhnutné, ak chceme zabezpečiť, že všetci budú so systémom spokojní.

1.6

EHSV rozhodne súhlasí s tým, že je potrebný dobre naplánovaný komplexný prístup pri uplatňovaní opatrení na podporu využívania nových technológií pri učení so zreteľom na hromadné otvorené internetové kurzy, ako aj otvorené vzdelávacie zdroje. Učitelia budú nepochybne naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v celom vzdelávacom procese prostredníctvom vhodnej odbornej prípravy a stimulov. Vzdelávanie založené na technológiách prináša pre Európu nové výzvy. Technológie bez učiteľov strácajú svoju vzdelávaciu hodnotu, zatiaľ čo digitálne zruční učitelia ostanú kľúčovými aktérmi v úsilí zatraktívniť vzdelávanie pre študentov.

1.7

EHSV by chcel zdôrazniť, že do využívania nástrojov IKT vo vzdelávaní treba viac zapojiť najmä študentov zo znevýhodneného prostredia. Títo študenti nemajú možnosť zadovážiť si potrebné prístroje, mať vyhovujúci prístup na internet a platiť za obsah. V celej Európe možno nájsť množstvo príkladov osvedčených postupov ako prekonať tieto prekážky a zabezpečiť pre týchto študentov potrebné nástroje. Tieto osvedčené postupy je potrebné šíriť a podporovať.

1.8

EHSV sa tiež domnieva, že nové technológie založené na internete umožnia prenos vedomostí cez hranice, a tým sa podporí zbližovania vzdelávacích systémov v členských štátoch. Je to dôležité pre mobilitu budúcich zamestnancov a zamestnávateľov na zjednotených trhov Európskej únie, z ktorých bude mať úžitok.

1.9

EHSV verí, že Európska komisia by mala zabezpečiť potrebné mechanizmy podpory a koordinácie v záujme rýchleho a účinného zavedenia návrhov, o ktorých sa diskutuje v tomto dokumente, merania pokroku a podpory výmeny osvedčených postupov na úrovni EÚ. EHSV sa domnieva, že správne uplatňovanie návrhov v praxi prispeje aj k plneniu všeobecných cieľov stratégie Európa 2020.

2.1

Európska komisia rozbehla iniciatívu „Otváranie systémov vzdelávania“ ako akčný plán zameraný na zlepšenie nedostatočného alebo neefektívneho využívania IKT, ako aj na iné digitálne problémy, ktoré bránia školám a univerzitám poskytovať kvalitné vzdelávanie, a digitálne zručnosti, ktoré budú do roku 2020 potrebné pre 90 % pracovných miest.

2.2

Táto spoločná iniciatíva, ktorú vedie Androulla Vassiliou, členka Komisie zodpovedná za vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež, a Neelie Kroes, podpredsedníčka Komisie zodpovedná za digitálnu agendu, sa sústreďuje na tri hlavné oblasti:

2.3

Iniciatívy spojené s iniciatívou „Otváranie systémov vzdelávania“ sa budú financovať z prostriedkov programu Erasmus+, ktorý je novým programom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a Horizont 2020, ktorý je novým programom pre výskum a inovácie, ako aj s pomocou európskych štrukturálnych fondov. Napríklad Erasmus+ ponúkne financovanie poskytovateľom vzdelávania s cieľom zabezpečiť, že podnikateľské modely budú prispôsobené technologickým zmenám, a podporí vzdelávanie učiteľov prostredníctvom otvorených internetových kurzov. Všetky vzdelávacie materiály financované z prostriedkov programu Erasmus+ budú voľne prístupné verejnosti na základe otvorených licencií.

2.4

Iniciatívu „Otváranie systémov vzdelávania“ podporia odporúčania, ktoré má skupina na vysokej úrovni pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania uverejniť v lete. Skupina, ktorú vytvorila členka Komisie pani Vasiliou a ktorej predsedá bývalá írska prezidentka Mary McAleese, v súčasnosti hodnotí, ako možno nové spôsoby výučby a štúdia čo najlepšie uplatniť vo vysokoškolskom vzdelávaní.

2.5

Táto iniciatíva tiež súvisí s veľkou koalíciou pre digitálne pracovné miesta, mnohostrannou platformou, ktorá sa zameriava na nedostatočné IKT zručnosti a až 9 00  000 neobsadených pracovných miest súvisiacich s IKT.

3.1

„Vzdelávanie je sociálnym procesom“ (John Dewey) a ostane ním aj keď sa v ňom budú v širokej miere využívať IKT. Jeho úlohou je nielen prenos vedomostí, ale aj formovanie občanov.

3.2

EHSV víta oznámenie Komisie na tému „Otváranie systémov vzdelávania“ ako spôsob propagovania moderného systému vzdelávania, ktorý podporuje rozvoj schopností študentov, učiteľov a celej spoločnosti, a tým uľahčuje využívanie nových digitálnych zručností a nových IKT riešení a zabezpečuje účinný prenos poznatkov.

3.3

Vzdelávanie je jedným z pilierov modernej spoločnosti a patrí medzi ľudské práva. Žiadna krajina nemôže prežiť alebo rozvíjať sa bez dobrého systému vzdelávania. V súčasnosti spočíva tajomstvo úspechu v uplatňovaní IKT pri prenose poznatkov prostredníctvom kombinácie moderných a tradičných metód. Vzdelávanie musí zaujať správny prístup so zameraním na integrovaný rozvoj každého jednotlivca a zároveň reagovať na skutočné trhové požiadavky na zručnosti. Navyše, bez toho, aby sme zanedbávali potreby trhov dosahujúcich zisk, európske systémy vzdelávania by mali slúžiť aj potrebám neziskových trhov, ako sú niektoré oblasti výskumu, vedy a umenia.

3.4

Školy stáli vždy v popredí inovácie. Pre EHSV je preto vyváženosť medzi „tradičnými“ vyučovacími metódami a využívaním nových technológií a prístupov kľúčom k úspešnému vzdelávaniu. Okrem toho sa EHSV domnieva, že systémy vzdelávania sa musia prispôsobiť svetovým spoločenským zmenám a novým výzvam.

3.5

V minulosti sa EHSV venoval otázke inovačných prístupov vo vzdelávaní (1). Napríklad v nedávnom stanovisku na tému „Prehodnotenie vzdelávania“ EHSV poukázal na to, že vyučovaniu predmetov „STEM“ (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) by sa mala naďalej venovať osobitná pozornosť v systémoch vzdelávania, pretože sú kľúčové pre rozvoj technologickej spoločnosti, v ktorej žijeme a v ktorej bude veľký dopyt po ľudských zdrojoch s vysokou úrovňou vedeckých a technologických poznatkov. Je však dôležité predstavovať tieto predmety študentom tvorivejšie a príťažlivejšie už od škôlky. Tento skorý prístup má dobré výsledky a v niektorých členských štátoch patrí medzi osvedčené postupy.

3.6

Digitálny a online prístup k vzdelávaniu sú oba dôležité. Avšak EHSV konštatuje, že pri využívaní nových materiálov, formátov a zručností s cieľom zabezpečiť prenos poznatkov je dôležité zlepšiť obsah, efektívnosť štúdia a výsledky učenia.

3.7

EHSV verí, že zapojenie učiteľov a sociálnych partnerov zastupujúcich ich záujmy je kľúčové pre efektívnosť procesu otvárania systémov vzdelávania. Z tohto pohľadu EHSV víta myšlienku podpory sietí učiteľov-dobrovoľníkov s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a spúšťať nové iniciatívy.

3.8

Z podnikateľského hľadiska si EHSV uvedomuje, že nový digitálny prístup a prostredie ponúkajú množstvo príležitostí. EHSV sa však domnieva, že je potrebná opatrnosť, najmä pri využívaní „otvorených zdrojov“. EHSV si myslí, že hoci otvorené kurzy a zdroje majú v celom procese svoju úlohu, trh potrebuje určitú (dobrovoľnú) klasifikáciu a štandardizáciu, so zreteľom na certifikačný proces a práva duševného vlastníctva (2). Dôležitá a odporúčaná je tiež kritická analýza kvality vzdelávacích zdrojov.

3.9

EHSV uznáva výhody tzv. priemyslu otvorených vzdelávacích zdrojov, pokiaľ sú relevantné pre vzdelávacie procesy a sú schopné podporiť štúdium jazykov. Nepretržitý univerzálny prístup ku kvalitnému voľne dostupnému vzdelávaciemu obsahu nemá význam, ak ho ľudia nemôžu využiť, pretože obsah je v jazyku, ktorý väčšina jednotlivcov neovláda.

3.10

Pre EHSV je jasné, že napriek politikám EÚ, ktoré sa propagujú v tomto dokumente, uplatňovanie riešení v praxi závisí od toho, aký rámec dajú svojej politike jednotlivé členské štáty. EHSV preto vyzýva, aby sa politickí lídri v členských štátoch skutočne zaviazali, že zabezpečia uplatňovanie riešení navrhovaných na európskej úrovni, a to bez ohľadu na rozdielne tempo v týchto otázkach v jednotlivých členských štátoch.

3.11

Tak ako každá veľká zmena, aj táto „revolúcia“ si, ako už boli spomenuté, vyžaduje od každého členského štátu politické vedenie. So zreteľom na uvedené skutočnosti EHSV vyzýva, aby sa dostupné európske, a najmä národné programy financovania vhodne využili na podporu navrhovanej „revolúcie“ vo vzdelávaní. Hoci program Erasmus+ a niektoré opatrenia programu Horizont 2020 napriek veľmi vítanému navýšeniu rozpočtu nedokážu vyriešiť všetky problémy, správna kombinácia prostriedkov z národných rozpočtov a týchto programov prinesie skutočné oživenie vzdelávacích systémov. Takýto prístup si od každého členského štátu vyžaduje správne stratégie a politické rozhodnutia, pričom si treba uvedomiť, že univerzálne riešenia vhodné pre všetkých neexistujú.

3.12

Napriek tomu, čo bolo povedané o význame digitálnych technológií, vzdelávanie sa musí otvoriť aj iným formám štúdia (napr. neformálne vzdelávanie mimo škôl). V tejto súvislosti by sme takisto mali uviesť, že médiá (ako zdroj neformálneho štúdia) majú naďalej pomerne malú váhu vo vzdelávacom procese napriek značnému potenciálu ich komplementárnosti s formálnym vzdelávaním a ich prínosu z hľadiska pochopenia digitálneho obsahu.

3.13

Podpora nových technológií musí vychádzať zo zásad prístupu a sociálneho začlenenia celej učiacej sa spoločnosti, pričom treba osobitnú pozornosť venovať rozličnej sociálnej situácii študentov a rozličným typom kontaktu s digitálnym prostredím, ktoré pramenia z tejto situácie.

3.14

EHSV opäť pripomína potrebu zapojiť nielen vzdelávaciu komunitu, ale aj širokú verejnosť do vymedzenia osvedčených postupov a prístupov, ktoré budú kľúčom k dosiahnutiu lepších študijných výsledkov.

4.1.1

Treba viac a lepšie investovať do kvality vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť zručnosti študujúcich a umožniť im ľahšie sa zamestnať v krajinách EÚ. Priority musia byť jasné pre celú spoločnosť, najmä v niektorých členských štátoch. Nemá zmysel investovať do infraštruktúry, ak sa zároveň nebude dostatočne investovať do odbornej prípravy učiteľov. Investície musia slúžiť dvojitému účelu: i) posilniť logistickú kapacitu škôl a podporiť infraštruktúru a ii) zlepšiť „vedomostný“ prvok vzdelávacieho procesu. Táto otázka je dôležitá, aby sa zabezpečilo, že sa plne využijú príležitosti, ktoré ponúkajú rôzne európske a národné programy financovania.

4.1.2

V širokej miere si treba vymieňať osvedčené postupy. Hoci medzi členskými štátmi existujú rozdiely (nielen štrukturálne, ale aj kultúrne), nápady, postupy a prístupy sa môžu prispôsobiť konkrétnym podmienkam v praxi v príslušnej krajine. EHSV víta myšlienku Komisie vytvoriť na európskej úrovni sieť, ktorá bude propagovať tieto osvedčené postupy a sprístupní ich všetkým členským štátom.

4.1.3

Študenti môžu mať digitálne zručnosti od malička, ale napriek tomu, ak má byť digitálny vzdelávací proces úspešný, potrebujú usmerniť, aby sa naučili, ako využiť novú technológiu na vzdelávacie účely. Niektoré technologické zvyky sa budú musieť tiež zmeniť. Budú sa musieť prispôsobiť vykonávaniu úloh s použitím technológie, ktorá môže byť na začiatku výzvou, ale neskôr prínosom. V mnohých aspektoch sa budú musieť zmeniť nielen študenti, ale aj učitelia, a musia vyvinúť toto spoločné úsilie.

4.1.4

Technológia musí byť prostriedkom, nie cieľom. Ak učitelia a študenti nebudú odborne pripravení, budú používať nové nástroje starým spôsobom. Riaditelia škôl a orgány v oblasti vzdelávania musia zabezpečiť, aby boli rodičia informovaní o nových vyučovacích metódach, ak chcú, aby boli správne zavedené. Oblasť vzdelávania bude potrebovať lídrov s víziou.

4.1.5

Učitelia sú vo vzdelávacom procese dôležitejší ako veľkosť triedy a odučené hodiny, prítomnosť alebo absencia technológie a organizácia škôl a tried. Skutočnosť, že technológia „zaplavuje“ triedy možno považovať za príležitosť zlepšiť postavenie učiteľov, čo znamená uznať a posilniť ich dôležitú úlohu v spoločnosti. Integrovanie nových vzdelávacích postupov a vyučovacích technológií do tried nie je jednoduchou úlohou a bude si vyžadovať kvalifikovaných učiteľov, aby viedli proces zmien.

4.1.6

Politickí činitelia musia preto zabezpečiť, aby technológia nebola vnútenou súčasťou vzdelávania, ktorá bude podkopávať profesionalitu a obetavosť učiteľov. Technológia musí slúžiť vzdelávaciemu procesu, ktorý vedú učitelia, nie naopak.

4.1.7

Investície do odbornej prípravy učiteľov by mali byť vo všeobecnosti vyššie ako sumy vynaložené na samotnú technológiu.

4.1.8

Technológia zvykne byť najprospešnejšia pre tých študentov, ktorí pomoc potrebujú najmenej. Štatistiky dokazujú, že študenti vysokých škôl a absolventi ukončia hromadné otvorené internetové kurzy s väčšou pravdepodobnosťou ako ostatní. Hromadné otvorené internetové kurzy najakútnejšie problémy v oblasti vzdelávania samy nevyriešia, ale bolo by prospešné zaviesť ich do stredoškolského vzdelávania a odbornej prípravy.

4.1.9

Veľký význam má transparentnosť a uznanie zručností získaných prostredníctvom IKT (či už v školách alebo mimo nich), ako aj zabezpečenie kvality postupov uznávania. Študenti, vyučujúci a zamestnávatelia musia byť zapojení do tvorby postupov uznávania a musia byť nimi motivovaní.

4.2.1

V snahe rozšíriť využívanie digitálnych zdrojov a obsahu je nevyhnutné zvýšiť záujem o cudzie jazyky (najmä angličtinu) nielen medzi študentmi, ale aj učiteľmi.

4.2.2

Na vytvorenie digitálnych tried budú tí, ktorí ich navrhujú, potrebovať nevyhnutné pedagogické a organizačné zručnosti. V takýchto triedach sa bude môcť rozvíjať digitálne vyučovanie, ak budú navrhnuté ako aktívne vzdelávacie priestory, kde budú v centre pozornosti študenti, a ak budú vybavené zdrojmi, ktoré uspokoja vzdelávacie potreby všetkých typov študentov.

4.2.3

EHSV súhlasí, že internetová stránka „Open Education Europa“ je dôležitým prostriedkom ako umožniť spoločnosti držať krok s vývojom. Domnieva sa, že jej využívanie by malo byť primerane podporované a jej obsah neustále monitorovaný a hodnotený. Osobitnú pozornosť bude treba venovať jazykovej rozmanitosti zdrojov s cieľom uľahčiť ich použitie.

4.3.1

EHSV si uvedomuje, že kapacita infraštruktúry IKT sa v jednotlivých členských štátoch líši, čo predstavuje dôležitú skutočnosť, ktorú treba zohľadniť pri zavádzaní rozličných návrhov. Avšak rozvoj širokopásmovej infraštruktúry, najmä vo vzdialených oblastiach by sa mal stať/by mal ostať prioritou.

4.3.2

Je dôležité zabezpečiť širší prístup k IKT pre znevýhodnené skupiny a umožniť im integráciu. Občianske služby/centrá ponúkajúce prístup na internet a online učenie sa, ako aj „elektronické knižnice“ na školách majú obrovský potenciál.

4.4.1

EHSV sa domnieva, že je dôležité posudzovať účinky týchto politík. Ako už bolo spomenuté vyššie, existujú rozličné prístupy a rozličné úrovne zapojenia spoločnosti do vzdelávacieho procesu. Musí existovať možnosť zhodnotiť „digitálnu revolúciu“ s použitím kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré by zohľadňovali nielen praktické otázky (percento študentov vo vzdelávacom systéme, počet nových užívateľov otvorených zdrojov, počet počítačov a elektronických kníh v triedach atď.), ale tiež vplyv nových digitálnych metód na školy, študentov a učiteľov, aj pokiaľ ide o zlepšenie ich jazykových zručností.

4.4.2

Je absolútne nevyhnutné zapojiť do tohto procesu celú spoločnosť. Ústredná úloha učiteľov už bola náležite vyzdvihnutá, ale treba tiež uznať kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú rodiny a sociálne prostredie. Pri zavádzaní inovačnej a inkluzívnej vzdelávacej politiky budú rodiny vždy rozhodujúcim prvkom, ktorý pomáha študentom prispôsobiť sa novým digitálnym vzdelávacím nástrojom. Je nevyhnutné, aby rodiny zohrávali v tomto procese zmien pozitívnu úlohu. EHSV tiež uznáva jedinečný prínos pracovníkov s mládežou a iných sociálnych pracovníkov, ktorí v rámci svojej odbornej práce pripravujú a motivujú osoby všetkých vekových kategórií, aby využívali rôzne iniciatívy v oblasti vzdelávania.