6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/47

1.1

Konkurencieschopnosť EÚ, alebo dokonca udržanie našej celkovej životnej úrovne a kvality života, závisia od bezpečného a pravidelného dovozu nevyhnutných kľúčových komodít. v druhej správe o činnosti GR pre obchod (1) sa uvádza, že pokiaľ ide o dodávku surovín, iba málo ekonomík je sebestačných vzhľadom na širokú škálu vstupov do výroby, ktoré sú vo väčšine krajín potrebné. Zároveň sa v správe upozorňuje, že vzájomná závislosť je pre všetky hospodárstva realitou a nevyhnutnosťou. Prístup k týmto surovinám za dostupné ceny má zásadný význam pre udržateľné fungovanie hospodárstva EÚ a modernej spoločnosti ako celku.

1.1.1

Tieto kľúčové svetové prírodné zdroje, ako poľnohospodárska pôda/potraviny, voda, energia a určité kovy a kľúčové minerály, nie sú nevyčerpateľné a sú čoraz menej dostupné, práve teraz je však po nich najväčší a doposiaľ najrýchlejšie rastúci dopyt. Nevhodná reakcia na klimatické zmeny by túto situáciu mohla iba zhoršiť. EÚ má relatívne výhodné mierne podnebie vo vzťahu k potravinám, vode a poľnohospodárstvu, avšak nie je sebestačná, či už z hľadiska energie alebo mnohých kľúčových strategických kovov a minerálov.

1.2

Je preto nevyhnutné, aby EÚ kládla veľký dôraz na zaistenie maximálnej racionalizácie a účinného využívania zdrojov, inovácie a ich nahraditeľnosti, predovšetkým prostredníctvom udržateľného resp. opakovaného využívania a recyklácie energie a kľúčových strategických kovov, minerálov a iných prírodných zdrojov. Výbor osobitne víta dôraz, ktorý sa na tento aspekt kladie v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií a nedávneho preskúmania iniciatívy Európskej komisie v oblasti surovín (2). Občianska spoločnosť musí byť tiež v plnej miere aktívne zapojená, keďže zainteresované subjekty a spotrebitelia zohrávajú ústrednú a zodpovednú úlohu pri dosahovaní maximálnej miery opätovného využívania a recyklácie a pri minimalizácii odpadu.

1.3

Cieľom tohto stanoviska je však zamerať sa na zabezpečenie dôležitého dovozu prostredníctvom aktuálnej obchodnej politiky a iných súvisiacich politík.

1.4

Postoj EÚ k udržateľnému obchodu je pokrokovejší ako mnohých jeho konkurentov, avšak udržateľnosť musí byť základom akejkoľvek stratégie EÚ na zabezpečovanie základného dovozu. Ako Komisia uznáva, táto stratégia musí v plnej miere nadväzovať na rozvojový program EÚ, osobitne vo vzťahu ku krajinám AKT, najmenej rozvinutým krajinám, rozvoju všeobecného systému preferencií (VSP) a VSP+, ako aj k prebiehajúcim rokovaniam o dohode o hospodárskom partnerstve (DHP).

1.5

Výbor už opakovanie uviedol, že je nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi ochranou prírodných zdrojov, bojom proti chudobe a udržateľnou výrobou a spotrebou. Rovnako sa za účasti občianskej spoločnosti musí začať plnohodnotný participatívny proces, ktorý spolu so sociálnym dialógom predstavuje kľúčový predpoklad zabezpečenia dobrej správy vecí verejných a potláčania korupcie.

1.6

Výbor víta skutočnosť, že v správe panelu OSN významných osobností na vysokej úrovni z 30. mája 2013 sa udržateľné riadenie prírodných zdrojov označuje za jeden z dvanástich „ilustratívnych cieľov“. Komisia vydala dôležité oznámenie „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet“ (3), v ktorom sa venuje tejto iniciatíve OSN zameranej na prepojenie pokroku v oblasti rozvojových cieľov tisícročia s výsledkami konferencie Rio+20 s cieľom stanoviť od roku 2015 nové ciele udržateľného rozvoja. v ňom nám Komisia pripomína, že „odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej prosperity a dobrých životných podmienok sú dve najnaliehavejšie výzvy, ktorým v súčasnosti čelí svet“. Tieto ciele bude oveľa ťažšie dosiahnuť, ak sa svet bude musieť vyrovnať s kritickým nedostatkom hlavných strategických zdrojov.

1.6.1

V oznámení sa tiež zdôrazňuje, že „dve tretiny služieb poskytovaných prírodou, medzi ktoré patrí aj úrodná pôda, čistá voda a čistý vzduch, sú na ústupe, zatiaľ čo zmena klímy, ako aj strata biodiverzity sa približujú k hranici, za ktorou sa ich vplyvy na ľudskú spoločnosť a prírodné prostredie stávajú nezvratnými“. Výbor zase oznámenie označuje za „významný príspevok“, pričom zdôrazňuje, že „so zreteľom na obmedzené možnosti (…) mnohých prírodných zdrojov (…) ciele udržateľného rozvoja musia zahŕňať ciele pre efektívnejšie využitie a spravodlivejšie spoločné používanie týchto zdrojov“.

1.7

Výbor víta pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci iniciatívy Komisie pre oblasť surovín (RMI). Účinné riadenie hlavných svetových zdrojov sa však musí uskutočňovať predovšetkým na celosvetovej úrovni. Komisia uvádza, že zaistenie udržateľných dodávok surovín si vyžaduje európsku alebo dokonca medzinárodne koordinovanú reakciu, aby sa podporil lepší medzinárodný rámec a užšia spolupráca (4). Súčasné problémy sú skôr geopolitické ako geologické. Výbor je však sklamaný reakciou EÚ, ktorá pripomína skôr zmes rôznych iniciatív ako celkovú globálnu stratégiu. Víta však úzku spoluprácu, ktorú EÚ rozvíja s USA a Japonskom ako kľúčové strategické partnerstvo, o ktorom sa hovorí v oznámení Komisie z roku 2011 na tému „Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami“ (5), ako aj s krajinami uvedenými v preskúmaní iniciatívy pre oblasť surovín. v oznámení sa oprávnene vyzdvihuje význam spolupráce s Komisiou Africkej únie a s Afrikou vo všeobecnosti.

1.7.1

Výbor podporuje aktívny prístup EÚ k „diplomacii v oblasti surovín“, ale predovšetkým sa domnieva, že je potrebné celosvetovo vyvinúť väčšie a lepšie koordinované úsilie, najmä prostredníctvom zoskupenia G20 (zahŕňajúceho mnoho hlavných odberateľov strategických dovozných surovín), v rámci ktorého sa doposiaľ o tejto otázke pomerne bezvýsledne diskutovalo, ale aj prostredníctvom OECD a OSN a jej agentúr. Preteky o to, kto najskôr dosiahne dno, nepomôžu nikomu.

1.7.2

Hlavnou nevýhodou integrovaného celosvetového prístupu je nedostatok účinných mechanizmov presadzovania. Výbor preto odporúča, aby sa v rámci odkladaného preskúmania WTO, ktoré vychádza z medzinárodného práva, pridala špecifická právomoc týkajúca sa energetiky, surovín a ich udržateľného využívania. Väčší dôraz by sa mal klásť aj na každoročné fórum UNCTAD o svetových komoditách. Kľúčovou otázkou v tomto smere je zraniteľnosť rozvojových krajín. Pre krajiny závislé na komoditách je odvetvie komodít často najdôležitejším zdrojom príjmov a zamestnanosti. Ich neschopnosť premeniť rasť založený na komoditách na trvalejší hospodársky rast na širšom základe a lepšie výnosy pre chudobných však spochybňuje ich model rozvoja. Bezodkladne treba dôsledne a za účasti občianskej spoločnosti zvážiť, aké zmeny sú potrebné v ich politike, inštitúciách a infraštruktúre s cieľom prepojiť príjmy z komodít s dosahovaním výsledkov v oblasti rozvoja, vrátane rozvojových cieľov tisícročia a cieľov udržateľného rozvoja.

1.8

Zásadný význam má aj úloha súkromného sektora, keďže väčšina ťažby nerastov a získavania energie je v súčasnosti trhovou transakciou. Ťažba a spracovanie sú kapitálovo veľmi náročné, preto do značnej miery závisia od nadnárodných koncernov. Je teda nevyhnutné v plnom rozsahu implementovať a dodržiavať základné dohovory MOP, usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti a konkrétne usmernenia OECD týkajúce sa zodpovedného riadenia dodávateľských reťazcov (6), a zároveň zabezpečiť aktívnu spoluprácu sociálnych partnerov. Ako Komisia uvádza v oznámení „Globálna Európa“, je nevyhnutné zaistiť, aby sa výhody liberalizácie obchodu „preniesli na občanov. Pri presadzovaní sociálnej spravodlivosti a súdržnosti na domácej pôde by sme sa mali snažiť podporovať naše hodnoty vrátane sociálnych a environmentálnych noriem a kultúrnej rozmanitosti na celom svete“ (7).

1.9

Dovoz energie a surovín do EÚ predstavuje jednu tretinu celkového dovozu do EÚ (528 miliárd EUR v roku 2010) (8). EÚ prostredníctvom svojich obchodných rokovaní (dohody o voľnom obchode, dohody o hospodárskom partnerstve, dohody o partnerstve a spolupráci a rokovania o vstupe do WTO) v súčasnosti odstraňuje prekážky brániace tomuto dovozu, ako sú zákazy vývozu, nové obmedzenia, ďalšie vývozné clá alebo dvojitá tvorba cien, pričom poslednou možnosťou je mechanizmus urovnávania sporov.

1.9.1

Výbor však má značné obavy, že ide o taktické nástroje obchodnej politiky, ktoré netvoria celkovú stratégiu a ani v prípade krízy by neboli účinné. Mechanizmy na riešenie sporov si vyžadujú čas, a ako to vidno na príklade vzácnych zemín, sú predmetom prieťahov. Požadujeme jednoznačný postup reakcie EÚ na núdzový stav alebo krízovú situáciu pre prípad, že sa dôležitá dovozná komodita z akéhokoľvek dôvodu stane nedostupnou.

1.10

Konkrétne pokiaľ ide o energetiku, Rusko, Nórsko a Alžírsko zabezpečujú spolu 85 % dodávok zemného plynu do EÚ a takmer 50 % dodávok ropy. Hlavní producenti energie iba pomaly vstupovali do WTO, ktorá ako organizácia založená na pravidlách kladie dôraz na väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Výbor preto nalieha na EÚ, aby sa chopila príležitosti, ktorá sa naskytla so vstupom Ruska do WTO v roku 2012, a vniesla novú dynamiku do rokovaní o novej dohode o obchode a investíciách medzi EÚ a Ruskom a vytvorila hlbší, lepšie prepracovaný vzťah.

1.10.1

Vyzýva tiež Komisiu, aby urobila všetko, čo je v jej silách a podporila dovŕšenie pristúpenia Kazachstanu k WTO, ako aj zachovanie tempa prístupových rokovaní Alžírska a Azerbajdžanu. Nový impulz potrebujú aj rokovania s Tureckom o pristúpení k EÚ, ktoré je významnou križovatkou dodávok energie a tranzitnou krajinou.

1.11

Okrem toho nalieha na Komisiu, aby na nadchádzajúcom stretnutí ministrov urobila všetko pre zabezpečenie navrhovaného predčasného využívania dohody WTO o uľahčení obchodu a ďalších záležitostiach týkajúcich sa poľnohospodárstva, ktoré sa nedajú jednoducho pokryť dvojstrannými dohodami. Vzhľadom na patovú situáciu, v ktorej sa nachádzajú rokovania v Dauhe, sa aj v týchto snahách len veľmi pomaly dosahuje pokrok. Nedosiahnutie aspoň tohto obmedzeného cieľa by sa mohol veľmi vážne prejaviť na celkovej úlohe WTO pri rokovaniach. Konečný neúspech na multilaterálnej úrovni by mohol mať vážne dôsledky pre celkovú bezpečnosť dodávok potravín na celom svete.

1.12

Výbor jednoznačne podporuje iniciatívu Komisie za zodpovedné zabezpečovanie dodávok „konfliktných“ nerastných surovín (pochádzajúcich z konfliktami poznačených a iných vysoko rizikových oblastí) a ďalšie možnosti ako pomôcť rozvojovým krajinám bohatým na prírodné zdroje zamerať sa na transparentnosť v dodávateľskom reťazci nerastných surovín a zaistiť ju. Keďže vysledovateľnosť často nie je úplne možná, aj naďalej sa obávame, že sa obchod buď „presmeruje“ do susedných krajín, alebo že sa spoločnosti radšej stiahnu, ako by mali čeliť nezvyčajným obvineniam. Zvážiť by sa mal aj dobrovoľný prístup založený na usmerneniach OECD pre nadnárodné spoločnosti, zatiaľ čo iniciatívy ako napr. EITI (9), ktorá sa zameriava na transparentnosť platieb, by sa mala povzbudzovať a plne podporovať. Aj v tomto prípade má zásadný význam zabezpečiť, aby sa v plnej miere ustanovil participatívny proces za účasti občianskej spoločnosti.

2.2.1

Energia je základným, strategickým faktorom v akýchkoľvek úvahách o dovozných komoditách nevyhnutných pre EÚ ako základnom prvku na zachovanie našej životnej úrovne a kvality života. Medzinárodný trh s energiou sa však vyznačuje ostrou konkurenciou a vysokou nestabilitou. z dovozu pochádza 55 % kombinácie energetických zdrojov v EÚ (10), avšak Únia ako celok dováža 60 % svojho plynu a viac ako 80 % ropy (11) a zároveň čelí rastúcemu konkurenčnému dopytu z iných krajín, najmä z rozvíjajúcich sa ekonomík.

2.2.2

Celosvetový dopyt po energii by v priebehu 20 rokov mohol vzrásť o 40 %, pričom nevhodná reakcia na klimatické zmeny môže situáciu ešte viac skomplikovať. Bezpečné a spoľahlivé dodávky energie majú zásadný význam, avšak mnohé členské štáty sa môžu spoliehať iba na obmedzený počet dodávateľov energie a preto sú zraniteľné voči ťažkostiam a nestabilite cien, najmä cien plynu a ropy. Diverzifikácia dodávok energie je mimoriadne naliehavá v prípade troch baltických štátov.

2.2.3

Energetika patrí medzi spoločné kompetencie EÚ a členských štátov a komplikujú ju otázky obchodného tajomstva a štátnej suverenity. Reakcia Komisie bola dvojaká. Na jednej strane sa zriaďuje výmenný mechanizmus na pokrytie medzivládnych dohôd v oblasti energetiky medzi členskými a tretími krajinami. Výbor tento krok uvítal ako „primeraný krok k účinnej implementácii spoločnej vonkajšej energetickej politiky EÚ“ v súlade so stratégiou EÚ Energia 2020, pričom upozornil, že „je veľmi dôležité, aby Európa vystupovala jednotne pri zabezpečovaní primeraných, stálych a bezpečných dodávok energie v blízkej budúcnosti“.

2.2.3.1

Nikto v EÚ si doposiaľ nemohol vytvoriť celkový obraz o žiadnom konkrétnom obchodnom partnerovi, avšak títo obchodní partneri ho určite majú. Medzi členskými štátmi a tretími krajinami jestvuje približne 30 medzivládnych dohôd o rope, približne 60 o plyne, avšak menej o elektrickej energii.

2.2.4

Druhou časťou stratégie Komisie je jej Plán postupu v energetike do roku 2050, ktorý výbor tiež uvítal. v pláne sa zdôrazňuje, že je bezodkladne potrebné rozvíjať stratégie v oblasti energetiky aj na obdobie po roku 2020, a zameriava sa na viacero scenárov, vrátane veľmi prísnych opatrení na zaistenie energetickej účinnosti, stanovovania ceny emisií CO2, rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, zachytávania CO2 a jadrovej energetiky.

2.2.5

Z hľadiska bezpečnosti dodávok základných dovozných komodít výbor požadoval komplexnú externú stratégiu energetiky EÚ (12), a zároveň rýchly a postupný rozvoj spoločnej zahraničnej politiky EÚ pre oblasť energetiky (13). Tieto záležitosti ostávajú naďalej dôležitými. Zo špecifického hľadiska obchodnej politiky je však podstatné identifikovať možné problematické miesta v dodávke a infraštruktúre a rozšíriť členstvo vo WTO aj medzi našich najdôležitejších dodávateľov energie, najmä v záujme podpory väčšej stability a predvídateľnosti.

2.3.1

Do druhej kľúčovej oblasti prírodných zdrojov prispievajúcej k zachovaniu slušnej životnej úrovne a kvality života patrí poľnohospodárska pôda, potraviny a voda, na ktoré môže mať nevhodná reakcia na klimatické zmeny takisto neblahý vplyv.

2.3.2

EÚ sa nachádza v miernom klimatickom pásme, má však vysokú hustotu obyvateľstva a iba jedna osmina jej pôdy je vhodná na pestovanie plodín. Najjužnejšie členské štáty čelia rastúcej hrozbe vysušovania, avšak akýkoľvek dovoz vody by nevyhnutne pochádzal z EÚ.

2.3.3

Výbor sa už v minulosti zaoberal bezpečnosťou dodávok potravín (14), ako širším celosvetovým problémom a jednou z hlavných hybných síl reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky.

2.3.4

EÚ dováža viac potravín z najmenej rozvinutých krajín ako USA, Kanada, Japonsko a Austrália spolu. Hoci organizácia COPA-COGECA upozorňuje na záporné obchodné saldo v poľnohospodárstve, Komisia vykazuje vďaka zarátaniu spracovania potravín pozitívne saldo vo výške 12,6 miliardy EUR za celú EÚ v roku 2012. Hlavnou dovážanou poľnohospodárskou komoditou do EÚ je sója ako krmivo, bez ktorej by bola produkcia mäsa a mlieka vážne ohrozená (prahové hodnoty pre geneticky modifikované plodiny sú v tomto prípade relevantné). Medzi ďalšie produkty, ktoré sa v dostatočných množstvách dajú dopestovať iba inde patria určité olejniny, ovocie, káva, kakao a čaj.

2.3.5

Keďže reálne nehrozí obmedzenie dovozu do EÚ, hlavnými otázkami v oblasti obchodu sú rozdielne sociálne a environmentálne normy, vrátane vysledovateľnosti, sanitárne a fytosanitárne normy a dobré životné podmienky zvierat, ako aj problematika intelektuálneho vlastníctva. Poľnohospodárske výrobky sú pre mnohé rozvojové krajiny kľúčovým, ak nie hlavným vývozným artiklom, pričom EÚ považujú za hlavný odbytový trh. Mnohí sa však domnievajú, že prístup na trh EÚ je nadmerne obmedzený európskymi požiadavkami na bezpečnosť potravín a inými normami.

2.3.6

Poľnohospodárstvo je kľúčovou časťou rokovaní WTO v Dauhá, hoci rokovania sa mali pôvodne začať v roku 1999 skôr, ako sa začali rokovania v Dauhá, avšak tie sa ocitli na mŕtvom bode. Výbor sa najviac obáva, že ak sa na nadchádzajúcom stretnutí ministrov WTO nepodarí zaistiť predčasné využívanie dohody o uľahčení obchodu a ďalších záležitostiach týkajúcich sa poľnohospodárstva, mohlo by to mať veľmi vážne dôsledky pre WTO, avšak ešte väčšie pre bezpečnosť svetových dodávok potravín vo všeobecnosti.

2.4.1

Prístup ku kľúčovým strategickým nerastom a surovinám je treťou základnou strategickou oblasťou v rámci základných dovozných položiek pre EÚ.

2.4.2

Medzi tieto kľúčové suroviny patria kovové a priemyselné nerasty, stavebné materiály a základné kovy ako kobalt, gálium, indium a viaceré vzácne zeminy, ktoré sa mnohorakým spôsobom uplatňujú v každodennom živote, predovšetkým v autách, lietadlách a zariadeniach IT. Komisia vo svojom oznámení z roku 2011 uvádza zoznam 14 kľúčových „kritických surovín“ s mierami recyklácie a nahraditeľnosti, ktoré v súčasnosti aktualizuje vzhľadom na vývoj na trhu, v technológiách a iných oblastiach. Niektoré základné prvky už budú samozrejme súčasťou mnohých vopred spracovaných dovozov a iné strategické materiály nie sú momentálne kritické, avšak IT a iné kľúčové zariadenia môžu rýchlo zastarať a potom sa jednoducho vyhodiť.

2.4.3

Predstavitelia londýnskej burzy kovov odhadujú, že automobilový priemysel zodpovedá za približne 7 % celkovej spotreby medi, hoci na výrobu áut sú potrebné aj oceľ, hliník, platina (60 % celkovej spotreby), paládium, ródium, olovo, cín, kobalt a zinok. Podobne aj mobilný telefón či iPad obsahuje meď, striebro, zlato, paládium a platinu. Značné obavy spôsobuje už pravidelné nahrádzanie týchto zariadení v približne dvojročných intervaloch, avšak nárast ich celosvetového využívania je exponenciálny a počet mobilných telefónov sa iba v Číne a Indii odhaduje na približne 2 miliardy. Odhaduje sa, že podiel Číny na svetovej spotrebe medi vzrástol za 10 rokov z 12 % na 40 %.

2.4.4

Niektoré z nerastov, ktoré sú dnes najdôležitejšie a najžiadanejšie, už možno zajtra nebudú vďaka technickému pokroku nevyhnutné, avšak zrazu prudko vrastie dopyt po iných komoditách, ako napr. vzácnych zeminách (ktoré teraz tvoria napríklad súčasť najmodernejších mobilných telefónov). Hoci zatiaľ neexistuje možnosť recyklácie alebo nahradenia vzácnych zemín, Čína, ktorá má podľa odhadov 97 % ich zásob, zaviedla vývozne obmedzenia, EÚ však musela požiadať WTO o zriadenie panelu na riešenie sporov napriek tomu, že Čína prehrala predchádzajúci spor.

3.1

V priebehu dejín bolo hlavným cieľom zahraničnej politiky štátov a impérií zaistenie strategických surovín, a v súčasnosti to platí aj pre spoločnosti a korporácie. Ako už bolo povedané, žiadna ekonomika nie je sebestačná, pokiaľ ide o dodávku surovín.

3.2

Naďalej pretrváva všadeprítomné nebezpečenstvo nepredvídaných, krátkodobých šokov, či už cenových, alebo iných, od zlyhania dopravy alebo infraštruktúry, po úmyselné blokády, environmentálne a iné krízy, ako nastali vo Fukušime. Medzi nedávne príklady (v roku 2006 a 2009) patrí značný nedostatok energie spôsobený prerušením dodávok z Ruska a dávnejší nedostatok ropy v 70. rokoch minulého storočia.

3.2.1

Väčšina opravných prostriedkov, ktoré má Komisia k dispozícii, sa zameriava na dlhodobý horizont. Komisia si tento problém uvedomuje už mnoho rokov. Odstraňuje bariéry svojimi obchodnými rokovaniami, a hoci si je výbor istý, že zakaždým v nich boli zahrnuté potrebné ustanovenia, zdá sa, že na zabezpečenie nevyhnutného dovozu v prípade v núdze sa nekladie dostatočný dôraz.

3.3

Jedným z mnohých problémov, ktorým EÚ v tomto smere čelí, sú právomoci. EÚ má právomoci v obchodných záležitostiach, avšak na rozdiel od USA, jednotlivých členských štátov, vojenských organizácií, či dokonca jednotlivých spoločností, nemôže sama vytvárať strategické zásoby ropy alebo iných hlavných surovín. Ako sa upozorňuje v preskúmaní iniciatívy pre oblasť surovín, žiadny členských štát by nepodporil systém vytvárania zásob ako politickú možnosť.

3.3.1

EÚ môže použiť iba svoj vplyv. Jej úlohou musí byť vytvorenie zastrešujúceho strategického rámca. Tu má EÚ vhodné postavenie na to, aby sa ujala vedenia v troch hlavných oblastiach: podpora celosvetového rámca, stimulovanie udržateľnosti a zabezpečenie plného a aktívneho zapojenia občianskej spoločnosti. Týmito oblasťami sa zaoberá mnoho odporúčaní, preto ich argumenty netreba na tomto mieste opakovať, avšak výbor víta, že Komisia dvakrát zdôraznila (15), že udržateľná ťažba „môže a mala by prispieť k udržateľnému rozvoju“. Udržateľnosť musí byť základom každej stratégie EÚ na zabezpečenie základného dovozu.

3.4

Zásadný význam má úloha súkromného sektora, keďže väčšia časť ťažby nerastov je v súčasnosti trhovou transakciou. Je to očividné v otvorenejších častiach sveta, vrátane EÚ, USA, Austrálie, Južnej Afriky, Brazílie a Indie a do istej miery aj u významných ruských energetických spoločností. Výbor v tejto súvislosti osobitne víta záväzok združenia EÚ pre priemyselné nerasty aktívne pracovať na neustálom zlepšovaní hospodárskych, environmentálnych a sociálnych výsledkov.

3.4.1

Ako sa uvádza v oznámení z roku 2011, „zabezpečenie dodávok surovín je úlohou predovšetkým podnikov“, pričom sa v ňom dodáva, že úlohou verejných orgánov „je zaistiť podnikom vhodné rámcové podmienky, aby túto úlohu mohli splniť“.

3.5

Opakom je centrálne plánované hospodárstvo ako v Číne, kde väčšina hospodárskych pák a subjektov podlieha rôznej miere centralizovanej kontroly. Čína má jasnejší a komplexnejší strategický prístup k zabezpečeniu svojich kľúčových budúcich potrieb potravín a krmív, vody, minerálov a energie ako ktorákoľvek iná krajina, čo najmä vzhľadom na Afriku vedie k všeobecnému znepokojeniu. Ako výbor upozornil, „pri svojom hľadaní nových zdrojov surovín a možností investovania v zahraničí Čína uzavrela partnerstvá s niekoľkými africkými krajinami, ktoré sa zameriavajú skôr na investovanie v zmysle podnikania, než poskytovanie rozvojovej pomoci“ (16).

3.5.1

Odporcovia však hovoria, že Čína uzavrela nevýhodný obchod a za svoje suroviny značne prepláca, pričom obchodovaním s krajinami, ktoré by iným spôsobilo politické ťažkosti, v skutočnosti zvyšuje dostupnosť týchto nerastov.

3.6

Pre mnohé rozvojové krajiny chudobné na zdroje je zabezpečovanie prístupu k surovinám zložité. Aj exportné krajiny bohaté na zdroje musia odstrániť chudobu. Potrebujú získať väčšiu vstupnú pridanú hodnotu pri spracovaní, ako aj vytvoriť fungujúce partnerstvá so súkromným sektorom.

3.6.1

O problémoch s „konfliktnými nerastmi“ sa už hovorilo. Táto iniciatíva Komisie sa týka iba konfliktných a povojnových oblastí, avšak ako sa uvádza, ťažba, nakladanie, obchodovanie a spracovanie nerastov sa spája so zneužívaním príjmov, zhoršovaním ekonomickej situácie, politickými konfliktami a nestabilitou štátu, ktoré ešte prehlbuje zneužívanie príjmov bojujúcimi stranami, tzv. „prekliatie zdrojov“.

3.6.2

Iniciatívy ako EITI je nutné stimulovať a plne podporovať, a rovnako je potrebné ustanoviť úplný participačný proces zaisťujúci účasť občianskej spoločnosti. Spolu so sociálnym dialógom sú kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní dobrej správy vecí verejných a v boji proti korupcii. Monitorovacia úloha občianskej spoločnosti zakotvená v nedávnych obchodných dohodách EÚ je vynikajúcim precedensom, Občianska spoločnosť by sa však mala s patričným ohľadom na transparentnosť v plnej miere a aktívne podieľať na každej etape rokovaní, ktoré predchádzajú uzatvoreniu dohôd o voľnom obchode, dohôd o hospodárskom partnerstve a dohôd o partnerstve a spolupráci. Vzhľadom na kľúčovú úlohu súkromného sektora má nezanedbateľný význam aj mienka sociálnych partnerov.

4.1

Komisia (GR pre podnikanie) odštartovala v roku 2008 iniciatívu v oblasti surovín založenú na troch pilieroch. Prvý z nich tvoria rovnaké podmienky pre všetkých v prístupe k zdrojom v tretích krajinách, druhým je stimulovanie udržateľných dodávok z európskych zdrojov a tretím posilnenie účinného využívania a recyklácie zdrojov.

4.1.1

Spomenuté piliere majú zásadný význam, ale sú mimo rozsahu tohto stanoviska. Výbor si však kladie otázku, prečo sa také veľké percento recyklovateľného kovového odpadu vyváža mimo EÚ, zatiaľ čo recyklovaný kovový šrot je často oveľa hodnotnejší a lacnejší ako pôvodná surovina. Takto vlastne dotujeme Čínu.

4.2

Komisia vo svojom oznámení z roku 2011 prijala správu pracovnej skupiny ad hoc o vymedzení rozhodujúcich surovín. Výbor sa tomu venoval vo svojom stanovisku na tému „Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami“ (17), v ktorom sa tiež zameral na úlohu finančných trhov.

4.2.1

Ako už bolo uvedené, Komisia vypracovala zoznam 14 kľúčových kritických surovín s príslušnými mierami recyklácie a nahrádzania. Výbor víta, že aktuálna revízia sa uskutočnila za plnej konzultácie so zainteresovanými stranami, hoci sa nepreskúmali politické možnosti, ktoré by v krajinách ako USA a Spojené kráľovstvo mohli zohrávať významnú úlohu.

4.2.2

Výbor víta použitie komplexnej a veľmi dôslednej metodiky. Zameriava sa okrem iných faktorov na nerasty (a vedľajšie produkty), ktoré majú značný hospodársky význam (pričom porovnáva nerasty s veľmi odlišnými vlastnosťami, ktoré sa využívajú v širokom spektre odvetví), ktorých dodávky sú vysoko rizikové resp. ktoré sa nedajú jednoducho nahradiť. Na základe ukazovateľov Svetovej banky možno identifikovať krajiny pôvodu so zlou správou, vysokou hrozbou nepredvídaných udalostí (od jednostranného zavedenia exportných kvót po občiansku vojny) alebo s nízkymi environmentálnymi normami Skúmajú sa aj možné miery recyklácie, ako aj kvalita rudy, cenová nestabilita a nepretržitá zemepisná dostupnosť. Táto podrobná práca má aj naďalej zásadný význam.