6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/1

1.1.1

Súkromný sektor môže za predpokladu, že dodržiava medzinárodne uznávané zásady rozvojovej spolupráce a že vytvára dôstojné pracovné miesta v súlade s programom MOP na podporu dôstojnej práce, zohrávať významnú úlohu pri riešení problému chudoby vo svete, pretože vytvára pracovné miesta, produkuje výrobky a služby, vytvára príjmy a zisky a daňami prispieva k financovaniu verejných potrieb.

1.1.2

Výbor požaduje oveľa výraznejšie zapojenie súkromného sektora do rozvojovej agendy po roku 2015 a do nového globálneho partnerstva. Vďaka svojmu zapojeniu do určovania cieľov zameraných na odstránenie chudoby a dosiahnutie udržateľného rozvoja a spravodlivého inkluzívneho rastu, ktorý zohľadňuje tak kvantitu, ako aj kvalitu, súkromný sektor prevezme svoj vlastný diel zodpovednosti za ich plnenie.

1.1.3

Organizácie občianskej spoločnosti poukazujú nielen na výhody, ale aj riziká pôsobenia súkromného sektora, a preto by podpora súkromného sektora v rozvojových krajinách mala vychádzať zo zásad transparentnosti, otvorenosti verejného obstarávania, účinnosti, účelnosti vložených prostriedkov a zodpovednosti verejných činiteľov za implementáciu prijatej stratégie rozvoja voči všetkým zainteresovaným aktérom. Celkový narastajúci podiel oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na rozvoji súkromného sektora by pri tom nemal ísť na úkor finančných objemov ODA poskytovaných najchudobnejším rozvojovým krajinám.

1.2.1

V tomto stanovisku súkromný sektor zahŕňa aj sociálny sektor a pozostáva zo samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, veľkých nadnárodných firiem, družstiev a ďalších podnikov sociálneho hospodárstva a zahŕňa zamestnancov súkromných podnikov, ich odborové organizácie a mimovládne organizácie, ktoré spolupracujú na súkromných projektoch. Podpora súkromného sektora a spolupráca s ním by mala tiež zohľadňovať špecifiká jednotlivých zainteresovaných subjektov. V rozvojových krajinách takisto existuje rozsiahly neformálny súkromný sektor a rozvojová spolupráca by mala prispieť k boju proti nelegálnej práci, ako aj proti okolnostiam, ktoré takúto prácu podporujú.

1.2.2

Občianska spoločnosť by sa mala aktívne zapájať do procesu definovania úlohy a stanovenia ukazovateľov prínosu súkromného sektora pre zahraničnú rozvojovú spoluprácu a tomu by napomohlo vytvorenie širokej platformy na európskej úrovni za účasti všetkých zainteresovaných strán.

1.2.3

Oficiálna rozvojová pomoc by sa mala využívať ako multiplikačný nástroj na zapájanie súkromného kapitálu do investícií v rozvojových krajinách, pričom by sa mali využívať inovatívne nástroje financovania. Takto poskytovaná podpora musí mať jasne definované ciele, ako je tvorba väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest, zvyšovanie kvality výroby, prenos manažérskeho know-how pre súkromný sektor atď.

1.2.4

Partnerstvá verejného a súkromného sektora sa môžu stať dôležitým nástrojom na uskutočňovanie stratégií rozvoja za predpokladu, že budú správne nastavené a zainteresované strany budú navzájom komunikovať.

1.3.1

Súkromný sektor v rozvojových krajinách potrebuje na splnenie svojej úlohy pri rozvoji priaznivé podnikateľské prostredie zahŕňajúce dodržiavanie všeobecne uznávaných demokratických zásad, ktoré uľahčí zakladanie a rast podnikov, zníži nadmernú byrokraciu, zvýši transparentnosť, obmedzí všadeprítomnú korupciu a povzbudí zahraničných aj miestnych investorov.

1.3.2

Spoločenská zodpovednosť podnikov (SOP) by sa mala chápať ako dobrovoľná iniciatíva podnikov a ich prihlásenie sa k etickému podnikaniu. Mal by sa navrhnúť určitý rámec spoločenskej zodpovednosti podnikov pre rozvojovú oblasť, a to v súlade s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky a inými celosvetovo uznávanými zásadami.

1.3.3

Pri vytváraní nových pracovných miest by mal súkromný sektor dodržiavať základné hospodárske a sociálne práva, najmä kľúčové dohovory MOP. Nové pracovné miesta by sa mali vytvárať v súlade s programom dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce.

1.4.1

Programy budovania inštitucionálnych kapacít štátnej správy v rozvojových krajinách by sa mali vypracovať v úzkej súčinnosti so sociálnymi partnermi a zainteresovanými mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti rozvojovej pomoci a mali by zlepšovať podmienky podnikania najmä malých a stredných podnikov, ktoré majú najväčší potenciál tvorby pracovných miest a znižovania chudoby.

1.4.2

Podnikateľské organizácie v rozvojových krajinách potrebujú získať kompetencie na zlepšenie schopnosti pozitívne ovplyvňovať podnikateľské prostredie. Je potrebné podporiť budovanie ich kapacít za aktívnej účasti partnerských organizácií z rozvinutých krajín. Európske programy vonkajšej pomoci by preto mali financovať aj technickú pomoc, ktorú európske podnikateľské organizácie poskytujú svojim partnerom v rozvojových krajinách, a posilňovať ich motiváciu.

1.4.3

Rozvojová pomoc by mala viac podporovať inovačné projekty a podnikateľské modely, ktoré podporujú začlenenie vrátane podpory bezbariérovej spoločnosti, čo by prispelo k odstráneniu chudoby ohrozených skupín obyvateľstva, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, ženy, starší ľudia a podobne.

1.4.4

Je potrebné podporiť spoluprácu súkromného sektora s mimovládnymi organizáciami napr. pri využívaní dobrovoľníkov na prenos manažérskeho a technologického know-how miestnym podnikom a podobne. Úspešné podnikateľské inovačné projekty si zaslúžia väčšiu a systematickú publicitu.

1.4.5

Rozvoj súkromného sektora si vyžaduje širšiu podporu vzdelávania a osvojovania si znalostí kľúčových technológií najmä u zamestnancov s nízkou kvalifikáciou.

1.4.6

Výbor odporúča rozšíriť program Erasmus pre mladých podnikateľov na záujemcov z rozvojových krajín alebo vypracovať podobne zameraný program a vyčleniť naň nevyhnutné prostriedky.

1.4.7

Osobitná pozornosť sa musí venovať ťažobnému a surovinovému priemyslu, kde je potrebné dôsledne presadzovať požiadavky na ochranu životného prostredia, sociálne podmienky zamestnancov a udržateľnosť hospodárskeho rozvoja štátu.

1.4.8

V rozvojových krajinách obvykle chýbajú stratégie zamerané na rozvoj malých a stredných podnikov a rozvojová spolupráca by mala lepšie pomáhať prekonať tento hendikep. Európske skúsenosti s politikou podpory malých a stredných podnikov by sa mali cielene a v príslušnej forme odovzdávať rozvojovým krajinám.

2.1

Podpredseda Európskej komisie Šefčovič sa obrátil na predsedu EHSV listom, v ktorom informuje, že Komisia pripravuje návrhy na účinnejšie zapojenie súkromného sektora do globálneho partnerstva pre rozvoj v období po roku 2015, a žiada preto výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska o úlohe súkromného sektora pri urýchlení inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rozvoja po roku 2015, o ktorom sa v súčasnosti rokuje na úrovni OSN.

2.2

EHSV vo svojom stanovisku REX/372 (1) k oznámeniu Komisie na tému „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet“ prijal celý rad odporúčaní týkajúcich sa zapojenia občianskej spoločnosti do prípravy, uskutočňovania a monitorovania cieľov udržateľného rozvoja po roku 2015 v celosvetovom meradle.

2.3

EHSV sa vo svojich stanoviskách (2) dlhodobo a intenzívne venuje rozvojovej a vonkajšej spolupráci a získal množstvo skúseností a poznatkov v rámci vlastných aktivít v oblasti AKT, Euromed, Východného partnerstva, medzinárodných obchodných rokovaní a ďalších oblastí vzťahujúcich sa na otázky rozvoja, ktoré boli využité pri vypracovaní tohto stanoviska.

3.1

Súkromný sektor môže za predpokladu, že dodržiava medzinárodne uznávané zásady rozvojovej spolupráce, zohrávať významnú úlohu pri riešení problému chudoby vo svete, pretože vytvára pracovné miesta, produkuje výrobky a služby, vytvára príjmy a zisky a daňami prispieva k financovaniu verejných potrieb. Oficiálna rozvojová pomoc je a zostane aj po roku 2015 dôležitým katalyzátorom rozvoja, ale nemôže sama osebe zabezpečiť odstránenie chudoby (3).

3.2

Rozvojové ciele tisícročia týkajúce sa odstránenia chudoby neobsahovali jasnejšie vymedzenie spôsobov, ako tieto ciele dosiahnuť, chýbalo im vzájomné prepojenie a prehliadali úlohu súkromného sektora v rozvoji (4). Do budúceho rozvojového rámca po roku 2015 by mal byť súkromný sektor oveľa výraznejšie zapojený ako strategický partner a motor udržateľného rastu vo všetkých svojich troch pilieroch – hospodárskom, sociálnom a environmentálnom – založených nielen na kvantitatívnych, ale aj kvalitatívnych ukazovateľoch.

3.3

Organizácie občianskej spoločnosti (5) upozorňujú tak na pozitíva, ako aj riziká zapojenia súkromného sektora do rozvojovej spolupráce. Na odstránenie týchto rizík je potrebné, aby podpora súkromného sektora z rozvojových prostriedkov rešpektovala zásady transparentnosti, účinnosti, účelnosti využitia vložených prostriedkov, otvorenosti verejného obstarávania a zodpovednosti verejných činiteľov za implementáciu prijatej stratégie rozvoja voči všetkým zainteresovaným aktérom.

3.4

Súkromný sektor zahŕňa samostatne zárobkovo činné osoby, mikropodniky, malé a stredné podniky, veľké nadnárodné firmy, družstvá a ďalšie podniky sociálneho hospodárstva, finančné inštitúcie. Zo širšieho hľadiska sú súčasťou tohto sektora aj zamestnanci súkromných podnikov, ich odborové organizácie a mimovládne organizácie, ktoré spolupracujú na súkromných projektoch. Popri legálne pôsobiacom súkromnom podnikaní existuje najmä v rozvojových krajinách rozsiahly neformálny súkromný sektor. Pri poskytovaní rozvojovej pomoci treba rozlišovať medzi jednotlivými súkromnými subjektmi a dosahom ich aktivít na rozvoj v závislosti od ich veľkosti, oblasti činnosti a úrovne rozvoja krajiny (najmenej rozvinuté, stredne rozvinuté, rozvíjajúce sa krajiny a ohrozené krajiny).

3.5

Súkromný sektor by mal byť spolu so zástupcami občianskej spoločnosti zapojený do identifikácie rozvojových potrieb v každej krajine a mal by sa zúčastňovať na stanovovaní nových cieľov udržateľného rozvoja po roku 2015, aby za ich uskutočňovanie prevzal svoj diel zodpovednosti. Tieto ciele by mali nadväzovať na rozvojové ciele tisícročia, mali by byť konkrétne a merateľné a mali by zahŕňať oblasti vodohospodárstva, poľnohospodárstva, bezpečnosti potravín, energetiky, dopravnej infraštruktúry, školstva, zdravotníctva, digitálneho hospodárstva, rodovej a sociálnej rovnosti.

3.6

Súkromný sektor by mal byť uznaný ako významná súčasť nového globálneho partnerstva pre rozvoj. Bolo by žiaduce vytvoriť platformu pre dialóg s predstaviteľmi európskych a finančných inštitúcií o zapojení súkromného sektora do zahraničnej rozvojovej spolupráce. Platforma by zahŕňala predstaviteľov európskych podnikateľov a zamestnávateľov a bola by otvorená aj ďalším zainteresovaným stranám, vrátane zástupcov občianskej spoločnosti.

3.7

Súkromný sektor darcovských krajín sa do rozvojovej spolupráce zapája ako dodávateľ služieb a zariadení financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci, ako priamy poskytovateľ rozvojovej pomoci dobročinného charakteru, v spoločných projektoch s verejným sektorom a mimovládnymi organizáciami a ako investor v projektoch, ktoré majú okrem podnikateľského zámeru aj významný rozvojový dosah. Prednostne by sa mali podporovať inovačne zamerané projekty, a to budovaním inovačných kapacít, poskytovaním poradenských služieb, zakladaním inkubátorov a klastrov v prijímajúcich krajinách. Verejné zákazky na rozvojové projekty musia byť transparentné a otvorené.

3.8

Príspevok súkromného sektora k rozvoju by mal tiež zahŕňať podporu bezbariérovej spoločnosti, čo by prispelo k odstráneniu chudoby ohrozených skupín obyvateľstva, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, ženy, starší ľudia, dočasne zranení. Inšpiráciou pre zaradenie tejto požiadavky do budúceho rozvojového rámca môže byť rámcová dohoda o inkluzívnom pracovnom trhu, ktorú uzavreli sociálni partneri v EÚ v marci 2010.

3.9

Súkromný sektor v rozvojových krajinách potrebuje systematickú podporu, aby mohol zohrávať svoju úlohu v oblasti rozvoja. Preto rastie podiel oficiálnej rozvojovej pomoci zameranej na rozvoj súkromného sektora. To by však nemalo byť na úkor oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej najchudobnejším rozvojovým krajinám, bez ktorej sa tieto krajiny pri riešení pálčivých problémov nezaobídu.

3.10

Súkromné rozvojovo orientované investície veľkých nadnárodných spoločností sú príležitosťou na zapojenie existujúcich i novo vznikajúcich miestnych malých a stredných podnikov do realizácie projektov, čo im umožní získať vďaka spolupráci s partnermi z rozvinutých krajín technické know-how a prístup k vhodným pokročilým technológiám. Nadnárodné podniky by mali dodržiavať uznávané zásady, ktoré vypracovala OSN, OECD a ďalšie medzinárodné organizácie (6).

3.11

Malé a stredné podniky predstavujú v rozvojových krajinách podobne ako inde vo svete hlavný potenciál rozvoja a k jeho uvoľneniu by mali prispievať najmä mikroúvery a zvýhodnené pôžičky európskych a medzinárodných rozvojových finančných inštitúcií. Významný zdroj investícií predstavujú aj prevody úspor a ďalších prostriedkov emigrantov a je potrebné pomocou stimulov viac ovplyvniť ich zameranie na rozvojové potreby danej krajiny.

3.12

Výbor víta návrhy, ktoré Komisia predložila vo svojom oznámení Po roku 2015: na ceste ku komplexnému a integrovanému prístupu k financovaniu odstránenia chudoby a udržateľného rozvoja (7) a požaduje, aby do navrhovanej diskusie o integrovanom prístupe k financovaniu bol zapojený súkromný sektor a organizovaná občianska spoločnosť.

3.13

Oficiálna rozvojová pomoc by sa mala využiť ako multiplikačný nástroj na zapojenie súkromného kapitálu do investícií v rozvojových krajinách. Na to by mali slúžiť také inovačné nástroje, ako je tzv. blending, rôzne záručné mechanizmy, znížené úrokové sadzby. Štátom dotované záruky na investície v rozvojových krajinách by sa mali započítavať do oficiálnej rozvojovej pomoci. Takto poskytovaná podpora súkromného kapitálu musí mať jasne definované podmienky a ukazovatele zohľadňujúce udržateľnosť rozvoja, ochranu životného prostredia, ekologické hospodárstvo, tvorbu pracovných miest, zvyšovanie kvality výroby, prenos manažérskeho know-how pre súkromný sektor a pod.

3.14

Investície musia byť viac zamerané na posilňovanie odvetvia služieb, ako je bankovníctvo, poisťovníctvo, telekomunikačné služby, doprava a ďalšie služby na podporu podnikania, bez ktorých nie je možný zdravý rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva. Štát pri tom musí dbať na zabezpečenie konkurenčného prostredia a zaistiť primeranú ochranu investícií.

3.15

Partnerstvá verejného a súkromného sektora sa môžu stať dôležitým nástrojom na uplatňovanie stratégií rozvoja, pretože spájajú dotačný mechanizmus verejných prostriedkov a súkromné investičné iniciatívy na pokrytie rozvojových potrieb konečných príjemcov. Úspešnosť týchto projektov si vyžaduje transparentnosť informácií a otvorenú komunikáciu so zainteresovanými stranami.

4.1

Súkromný sektor v rozvojových cieľových krajinách potrebuje na splnenie svojej úlohy v oblasti rozvoja základné predpoklady na svoju existenciu a svoje aktivity. Rozvojová spolupráca by sa preto mala viac zameriavať na kontinuálne zlepšovanie podnikateľského prostredia, ktoré by uľahčilo zakladanie a rast podnikov, znížilo nadmernú byrokraciu, zvýšilo transparentnosť, a tým obmedzilo všadeprítomnú korupciu. Posilňovanie právneho štátu povzbudí zahraničných aj miestnych investorov a prispeje k diverzifikácii miestnych hospodárstiev.

4.2

Vytváranie zdravého podnikateľského prostredia sa musí opierať o trhové nástroje vrátane hospodárskej súťaže, fungujúcich finančných trhov, nezávislosti súdov, všeobecnej vymožiteľnosti práva – najmä obchodného, dodržiavania pravidiel medzinárodného obchodu a práv duševného vlastníctva. Miestne kultúrne zvyklosti by sa mali rešpektovať, pokiaľ nie sú v rozpore s hospodárskou súťažou a nevedú ku korupcii a prerozdeľovaniu prostriedkov bez pridanej hodnoty.

4.3

Spoločenská zodpovednosť podnikov v rozvojovej spolupráci by sa mala chápať ako dobrovoľná iniciatíva podnikov a ich prihlásenie sa k etickému podnikaniu. Zo základného rámca celosvetovo uznávaných zásad (8) si podniky sami vyberajú, čo a ako je pre ich hospodársku činnosť prijateľné. Vymedzenie takéhoto rámca zabezpečí spravodlivú súťaž s ostatnými firmami v odbore.

4.4

Súkromný sektor vytvára pracovné miesta, a tým môže prispieť k odstraňovaniu chudoby, je však nutné, aby sa pritom dodržiavali základné hospodárske a sociálne práva. Je potrebné dôsledne presadzovať kľúčové dohovory MOP (sloboda zhromažďovania a kolektívneho vyjednávania, zákaz nútenej práce, zákaz detskej práce a zákaz diskriminácie v zamestnaní).

4.5

Nové pracovné miesta by mali byť v súlade s programom dôstojnej práce (Decent Work Agenda) Medzinárodnej organizácie práce, ktorá požaduje, aby bolo možné slobodne si vybrať zamestnanie, aby existovala sociálna ochrana, dodržiavali sa základné práva zamestnancov a bol ustanovený sociálny dialóg. Je dôležité, aby všetci investori, najmä tí, ktorí využívajú verejnú rozvojovú pomoc, dôsledne dodržiavali tieto zásady v rámci realizovaných projektov a pôsobili v tomto smere na svojich partnerov.

4.6

Programy budovania inštitucionálnych kapacít štátnej správy v rozvojových krajinách by mali posilňovať zásady právneho štátu a prispievať k zlepšeniu podmienok na podnikanie a k zvyšovaniu absorpčnej kapacity miestnych podnikov. Tieto programy by sa mali vypracovať v úzkej súčinnosti so sociálnymi partnermi a zainteresovanými mimovládnymi organizáciami.

5.1

Podnikateľské organizácie, ako sú obchodné komory, odvetvové združenia a asociácie, zamestnávateľské zväzy a organizácie sociálneho hospodárstva darcovských krajín, by mali byť do programov podpory súkromného sektora v rozvojových krajinách aktívne zapojené vo všetkých fázach projektového cyklu. Na tento účel by sa mal vytvoriť program, ktorý by podporoval miestne organizácie zastupujúce malé a stredné podniky a umožnil im získavať skúsenosti najmä v oblasti marketingu, zapojenia do dodávateľských reťazcov, certifikácie, logistiky a pod.

5.2

Podnikateľské organizácie v rozvojových krajinách potrebujú získať kompetencie na zlepšenie podnikateľského prostredia, posilniť demokratické riadenie svojich organizácií, získať ďalších členov a aktívne s nimi komunikovať. Je potrebné podporiť budovanie ich kapacít, a to za aktívnej účasti podobných partnerských organizácií z EÚ. Európske programy vonkajšej pomoci by preto mali financovať aj technickú pomoc, ktorú európske podnikateľské organizácie poskytujú svojim partnerom.

5.3

Rozvoj súkromného sektora by mal zahŕňať vzdelávacie moduly pre podnikateľov vrátane stáží v rozvinutej krajine. Výbor odporúča zvážiť možnosť rozšírenia programu Erasmus pre mladých podnikateľov aj na záujemcov z rozvojových krajín alebo vypracovanie podobne zameraného programu a prideliť na jeho realizáciu zodpovedajúce prostriedky.

5.4

Malo by sa vo väčšej miere podporovať vzdelávanie a rozvoj znalostí kľúčových technológií najmä u zamestnancov s nízkou kvalifikáciou. Dlhodobo chýbajú programy učňovského vzdelávania, z darcovských krajín sú prevažne poskytované štipendiá na vysokoškolské štúdium. Súkromný sektor v priemysle i v ďalších odvetviach pritom potrebuje bežné pracovné zručnosti v štruktúre klasických učňovských odborov a pracovné návyky potrebné pre prácu pre zahraničného investora či spoločný podnik.

5.5

Rozvojová pomoc by mala viac podporovať inovačné projekty a nové podnikateľské modely podporujúce začlenenie, kde je veľký priestor pre spoluprácu súkromného sektora s mimovládnymi organizáciami. Príkladom môže byť vysielanie expertov dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú pri rozvoji podnikania v rozvojových krajinách (9). K vzájomnej výmene skúseností členských štátov by prispela širšia publicita úspešných inovačných podnikateľských rozvojových projektov.

5.6

Osobitná pozornosť musí byť zameraná na oblasť ťažobného a surovinového priemyslu. Investičné projekty musia brať do úvahy otázky ochrany životného prostredia, sociálne podmienky zamestnancov a udržateľnosť rozvoja. Štátne a miestne orgány v prijímajúcej krajine musia stanoviť zodpovedajúce podmienky pre dané odvetvia a dohliadať na ich dodržiavanie vrátane plnenia daňových povinností. Podpora by mala pomôcť tento systémový prístup vytvoriť a zároveň nájsť optimálne pravidlá pre zamedzenie prílišnej byrokracii a vytváraniu priestoru na korupciu.

5.7

Rozvojová pomoc by mala podporovať trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a miestny spracovateľský priemysel, aby sa zlepšilo spracovanie potravín a surovín. Mal by sa podporovať vznik združení farmárov a malých spracovateľov poľnohospodárskej výroby a ich zapojenie do dodávateľských reťazcov.