13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/143

—

Návrh nariadenia Rady a plány vykonávania programu Horizont 2020 by mali byť väčšmi zamerané na každodennú prax a mali by na ňu mať väčší dosah. To znamená, že miestna a regionálna úroveň musí byť nabádaná, aby sa aktívne zapájala do plnenia cieľov stratégie Európa 2020.

—

Trojpilierový systém programu Horizont 2020 je pre európsky výskum značným prínosom.

—

Program Horizont 2020 by mal financovať výskum a vypracovanie koncepcií, metód a iných foriem intelektuálneho kapitálu, ktoré sú potrebné na spoluprácu medzi regiónmi a mestami, univerzitami a podnikmi v oblasti inovácií a zhodnocovania poznatkov.

—

Regióny a mestá by mali z výskumu, vývoja a inovácií urobiť zásadnú súčasť svojho ústredného politického programu. Program Horizont 2020 a financovanie v rámci súdržnosti by sa mali využívať na vytváranie koncepcií, nástrojov a ďalších podmienok, pomocou ktorých by miestne a regionálne orgány mohli aktívne podporovať inovácie, podstupovať riziká a investovať do praktického uplatňovania výskumu, vývoja a inovácií, a dať im tak regionálny rozmer.

—

VR navrhuje, aby strategickým cieľom programu Horizont 2020 bolo vytvorenie európskej kultúry otvorenej inovácie prostredníctvom príslušných špecifických programov a ďalších nástrojov. Inovačné ekosystémy, kľúčové podporné technológie, verejné obstarávanie a výskumná infraštruktúra si vyžadujú značnú úroveň rozvoja.

—

Obnova rámcového programu znamená zjednodušenie programových postupov a zvýšenie dosahu projektov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií financovaných zo zdrojov EÚ.

—

Na dosiahnutie stanovených cieľov je potrebná aj zmena spôsobu myslenia. VR vyzýva priekopnícke regióny, aby vytvorili európske konzorciá integrujúce rôzne schopnosti s cieľom vytvárať prelomové spoločenské inovácie pre celoeurópske využitie.

—

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) môže byť osobitným prínosom aj pre regionálnu úroveň.

Spravodajca

Markku MARKKULA (FI/EĽS), člen rady mesta Espoo

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020

COM(2011) 809 final

1.

Návrhy Komisie predstavujú vynikajúci východiskový bod na definovanie činností EÚ v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v nasledujúcom programovom období 2014 – 2020. Všetky regióny a subjekty v rámci regiónu môžu a mali by účinne využívať poznatky. Preto má šírenie a ďalšie zdokonaľovanie výsledkov výskumu, vývoja a inovácií v celej Európe nesmierny význam.

2.

Na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 je potrebné, aby politika súdržnosti EÚ prispievala k rozširovaniu kvalifikačnej základne a inovačnej kapacity na miestnej úrovni, ako aj k rozvoju nástrojov a spolupráce podporujúcej medziregionálnu spoluprácu v rámci Európy. Takéto nástroje a spolupráca sú potrebné na realizáciu výsledkov programu Horizont 2020 na regionálnej a miestnej úrovni. Všetky regionálne výskumy financované z programu Horizont 2020 by mali obsahovať rozmer „globálnej excelentnosti“, ktorú podporujú zásady inteligentnej špecializácie. Okrem toho užšie prepojenie programu Horizont 2020 a štrukturálnych fondov by sa malo náležite prejaviť v operačných programoch a stratégiách výskumu, inovácie a inteligentnej špecializácie.

3.

Návrh Komisie je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality. Opatrenia programu Horizont 2020 sú zamerané na to, aby sa pri implementácii na úrovni EÚ dosiahla čo najvyššia pridaná hodnota a zabezpečil čo najdôraznejší vplyv. Jeho činnosti môžu posilniť všeobecné zásady výskumu a inovácie, podporiť úlohu členských štátov v oblasti výskumu a zabrániť prekrývaniu. Je obzvlášť dôležité, aby tento program pomohol dosiahnuť kritický objem v kľúčových sektoroch a uskutočniť vysoko rizikový a dlhodobý výskum a vývoj, pretože to umožní rozdelenie rizika a dosiahnutie širokého rozsahu pôsobnosti a úspor z rozsahu, ktoré by inak nebolo možné docieliť.

4.

Zdôrazňuje význam programu Horizont 2020. Plánovaná výška financovania 80 miliárd EUR je plne odôvodnená a predstavuje nevyhnutné minimum vzhľadom na úlohu programu pri uplatňovaní stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj pri realizácii a fungovaní Európskeho výskumného priestoru (EVP). Avšak vzhľadom na skutočnosť, že Európa sa potrebuje vymaniť z finančnej krízy a vytvoriť pevný základ pre vybrané priority vo svojom celosvetovom pôsobení, program Horizont 2020 by mal obsahovať nástroje zamerané na zmeny v každodennej praxi a zabezpečiť rýchlejšie dosahovanie výsledkov spoločenského charakteru v podobe nových pracovných miest, inteligentného rastu a zvyšovanie blahobytu v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.

5.

Víta cieľ programu Horizont 2020 získať viac inovácií z výskumu, pričom sa zohľadňuje inovačný potenciál. Preto je nevyhnutné, aby regionálni politickí činitelia, univerzity a výskumné ústavy so sídlom v danom územnom celku začali ešte pred začiatkom nového programového obdobia aktívne vypracovávať spoločné regionálne inovačné stratégie a vykonávacie programy, ktoré by strategicky vychádzali z inteligentnej špecializácie a boli by financované spoločne z rôznych zdrojov, vrátane rozpočtov miest a obcí, príspevkov podnikov a viacerých finančných nástrojov EÚ. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa európsky výskumný a inovačný program a národné a regionálne inovačné stratégie navzájom dopĺňali.

6.

Požaduje, aby boli plány programu Horizont 2020 (pokiaľ ide o obsah, zameranie financovania a nástrojov) hodnotené z hľadiska ich dosahu, a to najmä ich stimulačného účinku ako súčasti všetkých činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré sa realizujú v Európe. Horizont 2020 je z finančného hľadiska obrovský program (80 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020). Rozpočet na akcie Marie Curie poklesne v roku 2014 na 0,7 miliardy oproti takmer 1 miliarde v roku 2013. Vzhľadom na prínos tohto programu by však financovanie týchto akcií malo byť viac zosúladené s financovaním Európskej rady pre výskum. Program Horizont 2020 navyše predstavuje iba niekoľko percent z celkovej európskej činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, mal by sa pri prijímaní rozhodnutí zdôrazňovať európsky systém výskumu, vývoja a inovácií ako celok a mali by sa stanoviť jednoznačné priority pri využívaní prostriedkov z programu Horizont 2020.

7.

Opätovne pripomína (1), že na praktickej úrovni musia byť prijaté odvážne kroky, ktoré dajú všetkým úrovniam verejnej správy v členských štátoch – miestnej, regionálnej i ústrednej – väčšiu zodpovednosť a budú zapájať všetky ostatné zainteresované strany. To si vyžaduje uznanie dôležitej úlohy miestnych a regionálnych orgánov pri príprave a vykonávaní stratégie Európa 2020 v národných programoch reforiem a spoločnú zodpovednosť všetkých kľúčových aktérov, ktorí sa prostredníctvom územných dohôd zameriavajú na činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na regionálnej úrovni.

8.

Požaduje, aby mestá a regióny prevzali zásadnú úlohu pri vytváraní nových druhov dohôd o spoločných podnikoch v rámci verejno-súkromných partnerstiev s účasťou občanov, pričom dôraz by sa mal klásť na silnejšie postavenie používateľov, otvorenú inováciu a zhodnotenie excelentných znalostí v záujme podpory výskumu, vývoja a inovácií potrebných na vytváranie inovačných riešení spoločenských problémov. Ako je už v programe Horizont 2020 uvedené, na dosiahnutie stanoveného cieľa, aby sa Európa stala svetovým lídrom v riešení veľkých celospoločenských problémov, musia byť činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií vo svojej povahe multidisciplinárne, viacodborové, viacrozmerné a multikultúrne, čo si vyžaduje výraznú každodennú angažovanosť. Laboratória už prestali byť tradičnými univerzitnými pracoviskami, ale fungujú ako regionálne inovačné ekosystémy a skúšobné prostredie na rýchle testovanie prototypov mnohých druhov inovácií zameraných na používateľov: nových produktov, postupov, štruktúr a systémov transformačného a evolutívneho charakteru. Tie sa nedajú vytvárať a udržiavať bez aktívnej účasti miestnych a regionálnych orgánov.

9.

Zdôrazňuje potrebu začlenenia regionálneho prvku do rámcového programu Horizont 2020 v záujme dosiahnutia želanej súčinnosti medzi regionálnou politikou a politikou výskumu. V tejto súvislosti výbor požaduje zachovanie nástrojov a programov v rámci Horizontu 2020, ako sú Regióny znalostí a Živé laboratóriá. Tieto programy majú silný regionálny rozmer, regionálnu účasť a regionálny dosah, upevňujú regionálny inovačný potenciál a presahujú rámec prostej „výmeny znalostí“.

10.

Trvá na tom, že program Regióny znalostí sa nesmie zrušiť, a to ani z dôvodu, že sa organizujú podobné iniciatívy, ktoré sú vo veľkej miere financované z prostriedkov politiky súdržnosti. Naopak, tento program by sa mal využívať ako nástroj na rozvoj regionálnej excelentnosti a jeho objem by sa mal znásobiť. Program Regióny znalostí môže mať zásadný význam pri podnecovaní a podpore regiónov, aby sa zamerali na inteligentnú špecializáciu a stali sa odrazovým mostíkom k zintenzívneniu celoeurópskej spolupráce a tzv. bench-learningu, čo je proces zameraný na spoločné vytváranie systémových zmien prostredníctvom referenčného porovnávania (bench-marking) a učenia sa na základe spolupráce.

11.

Navrhuje, že v záujme plodnej európskej spolupráce by mal program Regióny znalostí zohrávať osobitnú úlohu pri financovaní výskumu o možných spôsoboch začlenenia regionálnych aktivít do jednotlivých hlavných iniciatív. Jedným z cieľov tohto programu by teda mala byť podpora konkurencieschopnosti regionálnych ekosystémov zameraných na výskum v oblastiach digitálnej agendy a technológií účinne využívajúcich zdroje, a to v rámci Európy aj na celom svete, vďaka čomu by sa vytvorili nové obchodné príležitosti pre zúčastnené malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú kľúčovú úlohu v oblasti marketingu a pri realizácii inovatívneho rozvoja.

12.

Vyjadruje znepokojenie nad tým, že ani vo viacročnom finančnom rámci Európskej únie navrhnutom na roky 2014 – 2020, ani v programe Horizont 2020 sa nehovorí o budúcnosti programu Inteligentná energia – Európa (IEE), ktorý bol v súčasnom programovom období rozhodujúci pre inovácie, pokiaľ ide o miestnu správu, finančné inžinierstvo, prilákanie miestnych subjektov a občanov, dlhodobú víziu a vytváranie sietí, a umožnil spustiť iniciatívy, akou je Dohovor primátorov a starostov. Žiada preto samostatnú rozpočtovú kapitolu určenú na netechnologické riešenia v programe Horizont 2020 v súlade s duchom programu IEE a v rámci jeho podpory.

13.

V záujme zvýšenia regionálneho vplyvu európskych aktivít v oblasti výskumu, vývoja a inovácií je potrebné venovať pozornosť niekoľkým otázkam:

14.

zdôrazňuje, že kľúčovými úlohami v súvislosti s výskumom, vývojom a inováciami v regiónoch v celej Európe sú tieto:

15.

Zdôrazňuje, že trojpilierová štruktúra programu Horizont 2020 vytvára príležitosti na dosiahnutie strategických cieľov stratégie Európa 2020. Ak berieme do úvahy, že program Horizont 2020 sa sústreďuje na výskum, vývoj a inovácie na úrovni EU, ktoré by mali byť katalyzátorom výskumu, vývoja a inovácií v členských štátoch a regiónoch, mali by byť pri opätovnej formulácii predpisov a postupov týkajúcich sa programu Horizont 2020 zohľadnené tieto odporúčania:

16.

Regióny potrebujú zlepšiť svoju pripravenosť na využívanie výsledkov výskumu. Tomuto cieľu treba venovať väčšiu pozornosť a viac finančných prostriedkov. Získané zručnosti, naučené postupy a vypracované nástroje by sa potom mali použiť na podnietenie využívania výsledkov výskumu v celoeurópskom meradle. To možno dosiahnuť iba intenzívnejšou súčinnosťou vo využívaní všetkých nástrojov financovania, teda programu Horizont 2020, politiky súdržnosti, ako aj národných, regionálnych a miestnych zdrojov. Spoločné využívanie prostriedkov však nestačí; okrem neho sú potrebné zmeny v prevádzkovej kultúre a administratívnych postupoch. Je najmä potrebné posilniť regionálnu spoluprácu a spoločné vzdelávanie so zreteľom na efektívne využitie stratégií RIS3 (celoštátne/regionálne inovačné stratégie inteligentnej špecializácie).

17.

Komplementárnosť programu Horizont 2020 s inými programami financovania EÚ, vrátane štrukturálnych fondov, však musí zabezpečiť, aby aj tie regióny a mestá, ktoré nie sú oprávnené čerpať finančné prostriedky z týchto fondov, boli podporované v rámci rozvoja modelu tzv. trojitej špirály (tento model zahŕňa miestne a regionálne orgány, vzdelávacie inštitúcie a priemysel) v oblasti inovácií a zhodnocovania poznatkov. V tomto zmysle a vzhľadom na význam programu Horizont 2020 pre EÚ ako celok by mal rozpočet tohto programu predpokladať vyčlenenie osobitných prostriedkov na výskum a rozvoj vzťahov v oblasti spolupráce.

18.

Na dosiahnutie stanovených cieľov je potrebná aj zmena spôsobu myslenia. VR vyzýva priekopnícke regióny, aby vytvorili európske konzorciá integrujúce rôzne schopnosti s cieľom vytvárať prelomové spoločenské inovácie pre celoeurópske využitie. Taktiež vyzýva na zvýšenie schopností regiónov a miest využívať program Horizont 2020 a ďalšie podobné iniciatívy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať plnému využitiu digitalizácie a novým kľúčovým podporným technológiám pre modernizáciu regionálnej inovačnej politiky. VR navyše nabáda regióny k tomu, aby sa vízie partnerstiev medzi subjektmi verejného a súkromného sektora zamerané na človeka, v ktorých univerzity a iné odborné inštitúcie zohrávajú zásadnú úlohu, orientovali na otvorené inovácie.

19.

Zdôrazňuje doplnkový charakter programu Horizont 2020 vo vzťahu k výskumu, vývoju a inováciám v členských štátoch. Realizácia programu Horizont 2020 by mala predovšetkým viesť k vzniku programov a ďalších finančných nástrojov, ktoré by mali na európske inovačné politiky katalytický účinok, podporili by priekopnícku činnosť a zvýšili by zapojenie podnikov, najmä MSP. To si vyžaduje väčšiu podporu pri podstupovaní rizika, ktoré je často spojené s rozsiahlou inováciou; takisto žiada, aby sa zvýšil objem financovania MSP, najmä pokiaľ ide o rýchlu tvorbu prototypov, marketing a uvádzanie inovácií na trh.

20.

Požaduje zmenu úlohy Spoločného výskumného centra (JRC), ktoré by malo asistovať pri prijímaní rozhodnutí na miestnej a regionálnej úrovni poskytnutím najnovších výsledkov výskumu, vývoja a inovácií. Toto zameranie by sa malo dosiahnuť v úzkej koordinácii s novými výdobytkami platformy pre inteligentnú špecializáciu. Namiesto správ a ďalších publikácií by sa výsledky mali oveľa viac týkať financovania experimentov a rýchlej výroby prototypov, aplikovania poznatkov z výskumu v praktických postupoch vedúcich k zmene vo všetkých častiach Európy, čo by zvýšilo potenciál obnovy na regionálnej a miestnej úrovni.

21.

Venuje osobitnú pozornosť možnostiam zabezpečenia rozvoja a využívania nových účinných nástrojov so silným regionálnym rozmerom. Politické usmernenia v rámci programu Horizont 2020 už existujú. V osobitnom programe na realizáciu programu Horizont 2020 sa výslovne uvádzajú dva prvky: význam pre regionálnu úroveň a koordinácia so zdrojmi financovania súdržnosti. Priorita „Spoločenské výzvy“ obsahuje zmienku o činnosti zameranej na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií v Európe, a to napríklad nadväzovaním spolupráce medzi jednotlivými špičkovými výskumnými ústavmi a menej rozvinutými regiónmi, ako aj nachádzaním excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch či uľahčovaním získavania poznatkov v oblasti politiky na regionálnej úrovni.

22.

Dôrazne apeluje na miestne a regionálne orgány, aby v nich podnietil aktívny prístup k programu Horizont 2020. V záujme maximálneho využitia programu Horizont 2020 musia miestne a regionálne orgány rozvíjať územnú a celoeurópsku spoluprácu Na to tiež musia využiť potenciál európskeho zoskupenia územnej spolupráce (e.z.ú.s.) (2). Musia byť predovšetkým schopné rozvíjať spoločné platformy (ako inovačné fóra a testovacie prostredie pre spoluprácu, a to prepojením reálneho a virtuálneho sveta) na podporu otvorenej inovácie a regionálnych inovačných ekosystémov. Aktívna európska spolupráca by umožnila úspory z rozsahu a vytvorenie širších trhov pre miestne podniky a ďalší rozvoj na miestnej úrovni. Inteligentná špecializácia, ako hlavná zásada programu Horizont 2020 a politiky súdržnosti, otvára týmto možnostiam nové obzory.

23.

Zdôrazňuje, že v rámci realizácie programu Horizont 2020 by sa mal klásť dôraz na systémovú povahu reťazca výskumu, vývoja a inovácií a jeho záverečných fáz, inými slovami na komercializáciu výsledkov výskumu na trhoch. Zvýšenie počtu iniciatív otvorenej inovácie si vyžaduje viac výskumných činností orientovaných na inovatívnosť a inovačné ekosystémy. Z tohto dôvodu by multidisciplinárny výskum, vývoj a inovácie mali byť zamerané na prostriedky umožňujúce inovačnú zmenu, a to vrátane prognóz, ľudského kapitálu, zručností potrebných na uskutočnenie obnovy a spôsobu merania hodnotenia inovácií.

24.

Navrhuje, aby strategickým cieľom programu Horizont 2020 bolo vytvorenie európskej kultúry otvorenej inovácie prostredníctvom príslušných špecifických programov a ďalších nástrojov, napríklad na zapojenie koncových používateľov, občanov a organizácií občianskej spoločnosti do rozvoja metód a nástrojov pre otvorenú inováciu založených na IKT. Súčasťou tohto cieľa by mali byť aktivity na vytvorenie evolutívnych skúseností s riadením, metódami a nástrojmi otvorenej inovácie a s prostredím na ich využívanie. Experimentálny prístup je potrebný najmä v oblastiach, v ktorých môžu mať inovácie spojené s digitalizáciou obrovský dosah, ako sú napríklad inteligentné mestá a inteligentná mobilita.

25.

Jedným z prínosov, ktoré sa od programu Horizont 2020 očakávajú najviac, je zjednodušenie administratívnych postupov. Cieľom by mali byť témy výskumu a flexibilné a transparentné systémy financovania, ktoré by boli do takej miery príťažlivé, že by sa univerzitám, výskumným ústavom a podnikom vyplatilo vyhľadávať rozsiahlu európsku spoluprácu a investovať do tohto úsilia značný objem vlastných finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o primerané kontrolné opatrenia, monitorovanie čerpania pridelených finančných prostriedkov by sa mohlo považovať za dostatočné, ak by sa opieralo o právne platné účtovníctvo a pravidelný audit každého hospodárskeho subjektu. To by značne znížilo počet auditov uskutočnených úradníkmi EÚ a verejnej správy členských štátov na úroveň ešte nižšiu, ako sa plánovalo.

26.

Požaduje zjednodušenie administratívy a zdôrazňuje, že administratívne postupy by mali vždy slúžiť na dosahovanie stanovených obsahových cieľov projektov a podporovať ich. Zriadením jednotného kontaktného miesta v rámci Európskej komisie by sa mohlo predísť rozdrobeniu koordinácie inovatívnych projektov, čo by malo osobitný význam pre multidisciplinárne projekty alebo projekty financované z rôznych európskych fondov.

27.

Nazdáva sa, že je nevyhnutné upraviť článok 24 návrhu nariadenia o pravidlách účasti [COM(2011) 810 final], ktorý sa týka nepriamych nákladov. Podľa navrhovaného modelu (paušálne sadzby) sa nepriame náklady určujú uplatnením paušálnej sadzby 20 % z celkových oprávnených nákladov. To by spôsobilo často zbytočné ťažkosti s pokrytím skutočných nepriamych nákladov. Buď by sa mala podstatne zvýšiť paušálna sadzba alebo by sa malo umožniť akceptovať aj skutočne vynaložené nepriame náklady.

28.

Víta zosúladenie Horizontu 2020 s politikou súdržnosti a prepojenosť rôznych programov a finančných nástrojov EÚ. Avšak na zabezpečenie potrebných zmien by mali byť programy Horizontu 2020 podrobnejšie definované. To znamená, že každý program by mal prijať kritériá zohľadňujúce ciele daného programu, pričom všetky by mali dodržiavať spoločnú zásadu, že projekt by mal obsahovať efektívne opatrenia na prenos výsledkov výskumu do sfér mimo projektu, kde by ich mohli využívať ďalšie subjekty. V záujme zvýšenia dosahu by sa mala zvýšiť flexibilnosť využívania finančných prostriedkov počas projektu. Dôležité sú výsledky, nie administratíva.

29.

Opakuje svoju podporu prístupu navrhovanému Európskym parlamentom, pri ktorom ide o prístup založený na „vede a technológii“ alebo „vede a inováciách“. Tento prístup vychádza zo serióznych vedecko-technických kritérií kvality, opiera sa o realistické postupy riadenia a uznáva spoločné znaky a odlišnosti medzi vedou, technologickým rozvojom a šírením na trhu (3).

30.

Zdôrazňuje význam úzkej spolupráce pri činnostiach financovaných zo zdrojov programu Horizont 2020 a z prostriedkov politiky súdržnosti. V novom programovom období by sa financovanie v rámci politiky súdržnosti malo využívať na účel, ktorý VR vyzdvihol vo svojom stanovisku „Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum“. VR v ňom požaduje vytvorenie nových mechanizmov, pomocou ktorých by sa miestnym a regionálnym orgánom mohli poskytnúť finančné prostriedky, napríklad na zakúpenie výsledkov úspešných projektov, aby splnili kvalifikačné požiadavky inovatívneho regionálneho rozvoja (4).

31.

Navrhuje, aby sa tieto opatrenia uplatňovali vo veľkej časti programu Horizont 2020, pričom každý program by zdôraznil témy, ktoré sú pre jeho ciele najviac relevantné:

32.

Horizont 2020 by mal zabezpečiť, aby sa v partnerstvách medzi univerzitami a priemyselnými odvetviami vo všetkých častiach Európy uplatňovali moderné metódy a postupy. Zamerať sa treba na zvýšenie potenciálu výsledkov, ktoré prinášajú viac foriem inovácií z výskumu, a tiež na výnosné podniky, vrátane tých, ktoré pôsobia vo verejnom sektore.

33.

Medzinárodne úspešné produkty – či už ide o výrobky ako také alebo o systémy, služby či širšie operačné rámce – sú výsledkom špičkových odborných poznatkov a skúseností svetovej úrovne založených na hodnotových reťazcoch a ekosystémoch. Horizont 2020 musí umožňovať vytvorenie podmienok pre funkčné inovačné siete. Len vtedy bude možné reagovať na hlavné spoločenské výzvy a potrebu priemyselnej obnovy.

34.

Zdôrazňuje význam kľúčových podporných technológií v programe Horizont 2020. Avšak technológie by sa nemali vyvíjať len v izolovaných vedeckých a technologických programoch. Radšej by sa mali hneď vo fáze výskumu a vývoja prepojiť s priemyselnými hodnotovými reťazcami a globálnymi inovačnými hodnotovými sieťami, ako aj činnosťami zameranými na rozvoj regionálnych ekosystémov a inovačných zoskupení a rozšírenie odborných poznatkov a skúseností. K tomu by na regionálnej úrovni mohol prispieť rozvoj znalostných parkov. Tento aspekt je dôležitý, pretože umožňuje malým, ale aj väčším podnikom prekonať zložité počiatočné fázy vývoja výrobku.

35.

Vyzýva, aby sa plne profitovalo zo skutočnosti, že verejný sektor potrebuje nové služby, produkty a technológie, a aby sa táto potreba využívala ako hybná sila na vytvorenie väčšieho dopytu po inováciách prostredníctvom verejného obstarávania. VR uznal (5) obrovskú kúpnu silu verejného obstarávania, ktoré sa na HDP krajín EÚ–27 podieľa 17 %, ako aj jeho zásadnú úlohu ako hnacej sily inovácie a zvyšovania (sociálnych, environmentálnych, …) štandardov. Tento potenciál by sa mal využiť na regionálnej, národnej a európskej úrovni riadenia a mali by ho dopĺňať vhodné opatrenia na budovanie kapacít.

36.

Potvrdzuje svoje presvedčenie, že Európsky výskumný priestor (EVP) by mohlo posilniť zaradenie verejného obstarávania služieb v oblasti výskumu a vývoja do postupov verejného obstarávania. Pripomína stanovisko VR k zelenej knihe o trhu verejného obstarávania (6) a stanovisko VR o verejnom obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím (7) za predpokladu, že výsledkom nebude vystavenie týchto služieb hospodárskej súťaži.

37.

Uznáva kľúčovú úlohu miest, ktoré vytvárajú kontext pre rozsiahle inovácie umožňujúce zmenu systému s veľkým potenciálnym dosahom pri reagovaní na zložité environmentálne, sociálne a hospodárske problémy našej doby. Od politiky a znalostných inštitúcií sa vyžaduje, aby vo väčšej miere podporovali transformačný proces, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje vývoj, riadenie a zvyšovanie funkčnej kapacity inovácií umožňujúcich zmenu systému v mestskom prostredí.

38.

Zdôrazňuje, že plnohodnotné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv má kľúčový význam pre dosiahnutie regiónom prispôsobených cieľov stratégie Európa 2020 pre rast a zamestnanosť, najmä cieľov v rámci iniciatívy Inovácia v Únii, a vyzdvihuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú pri zbližovaní podnikov, univerzít, výskumných ústavov a verejných inštitúcií (prostredníctvom modelu trojitej špirály alebo podobných prístupov).

39.

Zdôrazňuje význam investícií do celoeurópskych výskumných infraštruktúr. V záujme zapojenia miestnych a regionálnych subjektov do dosahovania cieľov stratégie Európa 2020 by mal byť rozmer inovácií náležite zastúpený vo všetkých aspektoch rámca EVP; to znamená, že EVP by sa mal vypracovať na Európsky výskumný a inovačný priestor. Výskumné infraštruktúry predstavujú nevyhnutné zdroje, ktoré doplnia zariadenia a vybavenie univerzít a iných výskumných ústavov. Výskumné infraštruktúry takisto priťahujú špičkových výskumných pracovníkov v globálnom meradle a mali by byť považované za spoločné platformy pre vedcov z rôznych odborov a za dôležité centrá spolupráce medzi akademickými pracovníkmi, odborníkmi zo súkromných a verejných podnikov a ďalšími spoločenskými subjektmi.

40.

Komisia zdôrazňuje (8), že strediská spoločného umiestnenia zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní prepojenosti miestnej a celosvetovej úrovne znalostných a inovačných spoločenstiev ako celku, a to prostredníctvom spolupráce s regionálnymi orgánmi, najmä s tými, ktoré sú zapojené do vytvárania a zabezpečovania regionálnych inovačných stratégií inteligentnej špecializácie (RIS3). Vynikajúcim príkladom rozvoja tejto koncepcie sú regionálne inovačné a vykonávacie spoločenstvá v rámci Climate KIC (znalostné a inovačné spoločenstvá pre oblasť zmeny klímy). Ponúkajú pôvodný celoeurópsky model regionálnych inovácií, ktorý využíva regióny ako testovacie prostredie a vytvára väzby medzi rozvojom manažérskych schopností a regionálnych silných stránok a celosvetovými výzvami.

41.

Víta plány na vytvorenie nových znalostných a inovačných spoločenstiev, ktoré Komisia navrhuje v týchto tematických oblastiach: v prvej vlne na inovácie v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia, surovín a potravín do budúcna, a v druhej vlne na oblasť mestskej mobility, spracovateľského priemyslu s pridanou hodnotou a inteligentné bezpečné spoločnosti. Znalostné a inovačné spoločenstvá sú obzvlášť dôležité pri podnecovaní a podpore otvorenej inovácie prostredníctvom prostriedkov pokročilej digitalizácie, vďaka čomu sa podporia inovácie v celej Európe.

42.

Vyzýva EIT, aby naďalej plnil svoje poslanie, ktoré má kľúčový význam pre aktívny rozvoj a podporu šírenia osvedčených postupov v oblasti integrácie znalostného trojuholníka s cieľom vytvárať spoločnú kultúru inovácií a spoločného využívania poznatkov. V budúcnosti by mal EIT podporovať použiteľnosť odborných poznatkov a skúseností znalostných a inovačných spoločenstiev v európskych regiónoch a kultúru spolupráce, ktorá môže slúžiť ako vzor v Európe aj inde.

43.

Podporuje plány štrukturálneho rozvoja riadenia EIT. Mimoriadne relevantný je návrh Komisie (9) uvedený v nariadení, že EIT by mal priamo komunikovať so zástupcami štátov a regiónov a ďalšími zainteresovanými subjektmi z celého inovačného reťazca, čo by bolo prínosné pre obe strany. Aby sa taký dialóg a výmena stali systematickejšími, malo by sa zorganizovať fórum zainteresovaných strán EIT, ktoré by zapojilo širšiu komunitu zainteresovaných strán do riešenia prierezových otázok. VR by mal zohrávať úlohu prostredníka medzi týmto fórom a regiónmi.

44.

Navrhuje, aby znalostné a inovačné spoločenstvá EIT prevzali zodpovednosť za organizovanie školení pre najvyšších riadiacich pracovníkov z radov regionálnych politických činiteľov, aby sa naučili využívať existujúce možnosti používania výsledkov výskumu, vývoja a inovácií ako neoddeliteľnú súčasť prijímania rozhodnutí na najnižšej úrovni a tzv. bench-learningu v rámci sietí európskych regiónov. Tento aspekt je nesmierne dôležitý, pretože sieť EIT je európskou hnacou silou inovácií, ktorá združuje najvýznamnejšie subjekty v oblasti vzdelávania, výskumu a podnikania.