13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/23

—

víta krok k dosiahnutiu skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom rozpočtových návrhov, ktoré uznávajú dôležitosť zabezpečenia zdrojov potrebných pre rozpočet v oblasti prisťahovalectva, udeľovania azylu a bezpečnosti;

—

potvrdzuje dôležitosť navrhovaných zmien pre miestne a regionálne orgány, keďže majú priamy dopad na ich povinnosti a každodenný život ľudí žijúcich v Európskej únii;

—

zdôrazňuje, že je dôležité reagovať na otázky bezpečnosti vyplývajúce zo zvýšenej celosvetovej mobility, a to v kontexte univerzálnej ochrany základných práv a slobôd;

—

víta zameranie sa na flexibilitu a dosahovanie výsledkov, pričom poukazuje na to, že si to vyžaduje dobré plánovanie a tiež zapojenie a zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán. Zdôrazňuje preto, že je potrebné zaangažovať miestne a regionálne orgány a ostatné zainteresované strany, akými sú špecializované medzinárodné organizácie, občianska spoločnosť a samotní príjemcovia, a to už od fázy plánovania, nakoľko práve oni často implementujú programy a projekty;

—

je presvedčený, že navrhované reformy vo veľkej miere zlepšujú prístup k financovaniu. Podporuje však ďalší rozvoj mechanizmov na šírenie informácií o možnostiach financovania. Vo väčších krajinách by miestne a regionálne orgány mohli organizovať odborné konzultácie na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa na nich mohli zúčastniť aj tie organizácie a zainteresované strany, ktoré pôsobia ďalej od veľkých miest.

Spravodajca

Samuel AZZOPARDI (MT/EĽS), primátor mesta Victoria, Gozo

Referenčné dokumenty

1.

víta krok k dosiahnutiu skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom rozpočtových návrhov, ktoré uznávajú dôležitosť zabezpečenia zdrojov potrebných pre rozpočet v oblasti prisťahovalectva, udeľovania azylu a bezpečnosti (1);

2.

podporuje zjednodušenie existujúcich nástrojov ich zlúčením do 2 fondov;

3.

potvrdzuje dôležitosť navrhovaných zmien pre miestne a regionálne orgány, keďže majú priamy dopad na ich povinnosti a každodenný život ľudí žijúcich v Európskej únii;

4.

zdôrazňuje, že je dôležité reagovať na otázky bezpečnosti vyplývajúce zo zvýšenej celosvetovej mobility, a to v kontexte univerzálnej ochrany základných práv a slobôd;

5.

podčiarkuje, že sa to dá dosiahnuť prostredníctvom implementácie koherentných nástrojov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, na základe rešpektovania ľudských práv, solidarity a zodpovednosti a so zvláštnou pozornosťou venovanou rodovej rovnosti a zákazu diskriminácie (2);

6.

je presvedčený, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi bezpečnosťou a časťami výdavkov, ktoré súvisia s hranicami, a výdavkov v takých oblastiach, ako je integrácia migrantov a podmienky prijímania žiadateľov o azyl;

7.

podporuje zostavenie rozpočtu založeného na potrebách, ktorý pomáha pri vytváraní súčinnosti medzi finančnými nástrojmi EÚ, hlavne medzi štrukturálnymi fondmi a fondmi v oblasti vnútorných vecí. Rozpočet Únie by mal svojimi zdrojmi primerane prispievať do oblasti vnútorných vecí, a to prostredníctvom štrukturálnych fondov a tiež prostredníctvom špecializovaných nástrojov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

8.

poukazuje na to, že zrušenie možnosti komplementárneho využívania iných nástrojov Únie a Spoločenstva v dôsledku zrušenia rozhodnutia Rady 2007/125/SVV značne obmedzuje požadovanú flexibilitu pri využívaní finančných nástrojov a ohrozuje bezproblémový ďalší rozvoj cezhraničných regionálnych projektov v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktoré boli doteraz financované v rámci cieľa 3 z EFRR. Vyslovuje sa preto za zachovanie komplementárnosti nástrojov Spoločenstva;

9.

poukazuje na to, že v rámci fungovania rozpočtu a finančných nástrojov je potrebné zabezpečiť určitý stupeň flexibility, aby bolo možné vykonať skutočnú strednodobú revíziu v súlade so stanovenými politickými prioritami, pričom zdôrazňuje, že takáto flexibilita musí byť vypracovaná tak, aby nenarúšala spravodlivé prideľovanie zdrojov;

10.

víta prisťahovaleckú politiku, ktorá začína v krajinách pôvodu a zohľadňuje potreby európskeho trhu práce a demografické zmeny, čo vedie k systému, ktorý je výhodný pre všetky strany, vrátane krajín pôvodu, ktoré tak často profitujú z platieb z EÚ (3);

11.

zdôrazňuje potrebu silnej spolupráce na úrovni EÚ s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi s ohľadom na riadenie vonkajších hraníc Únie a tiež zdôrazňuje potrebu prechodu smerom k spoločnému európskemu azylovému systému;

12.

zdôrazňuje potrebu transparentnosti pri využívaní rozpočtu s návrhmi, projektmi a viditeľne dosiahnutými výsledkami, ktoré sú pre bežného občana ľahko dostupné a pochopiteľné;

13.

víta zameranie sa na flexibilitu a dosahovanie výsledkov, pričom poukazuje na to, že si to vyžaduje dobré plánovanie a tiež zapojenie a zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán. Zdôrazňuje preto, že je potrebné zaangažovať miestne a regionálne orgány a ostatné zainteresované strany, akými sú špecializované medzinárodné organizácie, občianska spoločnosť a samotní príjemcovia, a to už od fázy plánovania, nakoľko práve oni často implementujú programy a projekty;

14.

vyzdvihuje potrebu nezávislého monitorovania a vyhodnocovania, aby bolo možné zabezpečiť efektívne využívanie fondov a silné riadenie zo strany implementačných organizácií. Môže ísť o stimul smerom k zlepšeniu fungovania inštitúcií. Kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele sa musia vybrať za účasti všetkých zainteresovaných strán. Výbor poukazuje na to, že určité kvalitatívne ukazovatele môžu byť efektívne a nákladovo účinné. Výbor tiež požaduje lepší dohľad Európskej komisie a Európskeho parlamentu nad fondmi, aby sa tak pomohla zabezpečiť nezávislá zložka monitorovania a vyhodnocovania;

15.

je presvedčený, že navrhované reformy vo veľkej miere zlepšujú prístup k financovaniu. Podporuje však ďalší rozvoj mechanizmov na šírenie informácií o možnostiach financovania. Vo väčších krajinách by miestne a regionálne orgány mohli organizovať odborné konzultácie na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa na nich mohli zúčastniť aj tie organizácie a zainteresované strany, ktoré pôsobia ďalej od veľkých miest;

16.

poukazuje na to, že spolu s pozitívnymi aspektmi, ktoré prináša zjednodušenie a flexibilita, navrhované reformy prinášajú tiež neistotu vo vzťahu k rozdeľovaniu zdrojov medzi rôznymi odvetviami a tematickými otázkami. Preto zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa finančné prostriedky prideľovali na základe potrieb tak, že sa bude vychádzať z dôkladnej analýzy potrieb a priority sa stanovia podľa prístupu založeného na právach. To je možné dosiahnuť prostredníctvom mechanizmov a záruk zavedených s cieľom zabezpečiť efektívne stanovovanie priorít, vrátane účasti miestnych a regionálnych orgánov a iných zainteresovaných strán pri vypracovávaní vnútroštátnych stratégií;

17.

vyzdvihuje potrebu rovnomerného rozdeľovania finančných prostriedkov podľa inštitucionálnej kapacity a návrhov projektov namiesto toho, aby sa finančné prostriedky poskytovali len niekoľkým príjemcom;

18.

je presvedčený, že v prípade nedostatku finančných prostriedkov by sa mali uprednostniť finančné prostriedky určené na ochranu základných práv a slobôd ľudí, vrátane tých, ktoré sa týkajú základnej životnej úrovne, rodovo špecifických otázok a práva na azyl, spolu so zdrojmi na budovanie kapacít miestnych a regionálnych orgánov, aby bolo možné riadiť migračné toky;

19.

zdôrazňuje dôležitosť participatívneho prístupu pri dosahovaní účinných výsledkov a podporuje návrhy, ktoré zaväzujú členské štáty k tomu, aby vytvárali partnerstvá so všetkými príslušnými verejnými orgánmi a zainteresovanými stranami, vrátane občianskej spoločnosti a medzinárodných organizácií s cieľom rozvíjať, realizovať a monitorovať vnútroštátne programy;

20.

nalieha preto, aby sa posilnilo partnerstvo zainteresovaných strán a aby sa stalo povinným. Upozorňuje na to, že zásada uvedená v návrhu nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia (4), nemusí v súčasnosti stanovovať účasť dostatočne zaväzujúcim spôsobom. Zatiaľ čo mechanizmy koordinácie sú záväzné, v ostatných oblastiach zostáva veľký priestor na voľnú úvahu o tom, či sa zmysluplné partnerstvo nadviaže alebo nie;

21.

poukazuje na to, že nemusí byť vhodné nominovať jeden zodpovedný orgán pre všetky opatrenia podporované fondmi, a to aj napriek zjednodušeniu, ktoré by sa tým dosiahlo. Aby bolo možné zabezpečiť spravodlivosť v rámci rozhodovania, je potrebné zaviesť transparentnosť, kontrolu a vyváženosť. Obáva sa, že môžu vyvstať právne otázky, ktoré delegovanému orgánu neumožnia pracovať pod dohľadom vnútroštátneho zodpovedného orgánu, a preto navrhuje, aby boli právne predpisy dostatočne flexibilné na to, aby sa zohľadnili všetky zavedené vnútroštátne pravidlá v EÚ, pričom nesmie dôjsť k tomu, aby boli členské štáty nútené zmeniť svoje ústavné systémy, ak je možné dosiahnuť ciele aj na základe partnerského prístupu;

22.

víta kroky smerom k „spoločnému európskemu azylovému systému“ a zároveň zdôrazňuje, že jeho cieľom musí byť dosiahnutie štandardov lepších systémov a štruktúr a nesmie viesť k všeobecnému zníženiu kvality na úroveň slabších systémov;

23.

rád by si ujasnil, či EASO bude využívať len tie finančné prostriedky, ktoré mu boli priamo pridelené, alebo či bude mať prístup aj k fondom v oblasti vnútorných vecí;

24.

súhlasne berie na vedomie, že sa potvrdila dôležitosť miestnych a regionálnych orgánov v oblasti prijímania a azylových systémov a tiež pri integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín a legálnych migrantov;

25.

oceňuje myšlienku zamerania sa na najzraniteľnejšie skupiny, vrátane obetí obchodovania s ľuďmi;

26.

podčiarkuje, že integrácia sa musí zamerať na dlhodobé trvalo udržateľné opatrenia, pričom treba mať na pamäti, že integrácia je dvojsmerný proces, v rámci ktorého sa opatrenia môžu zamerať na hostiteľské komunity a komunity migrantov;

27.

navrhuje, aby fondy v oblasti vnútorných vecí podporovali aj opatrenia, ktoré odporúča Európska komisia, ktorá v druhej európskej agende v oblasti integrácie (5) uznáva prístup viacúrovňového riadenia;

28.

poukazuje na to, že Európsky súd pre ľudské práva a orgány zaoberajúce sa ľudskými právami skúmajú administratívne postupy zaistenia v EÚ, a zdôrazňuje, že financovanie projektov zameraných na zadržiavanie ľudí musí zabezpečiť, aby takéto zaistenie bolo v súlade s právnymi predpismi EÚ a rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva;

29.

zdôrazňuje, že rodinní príslušníci, ktorí využívajú medzinárodnú ochranu v rôznych členských štátoch, by mali mať možnosť žiť spolu a využívať ochranu v tom istom členskom štáte;

30.

zdôrazňuje, že pohraničným regiónom Európy musí byť poskytnutá primeranejšia podpora, pokiaľ ide o poskytovanie azylu a migráciu, zvlášť v čase konkrétnych problémov (6);

31.

zdôrazňuje, že kritériá a mechanizmy premiestňovania nesmú mať diskriminačný charakter a musia sa zameriavať na tých najzraniteľnejších, a zároveň je potrebné myslieť na otázky spojené s trhom práce v EÚ, osobitne s ohľadom na osoby, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v oblastiach, v ktorých je prístup k trhu práce obmedzený. Nemali by sa zameriavať na uprednostňovanie tých, ktorí majú vysoké zručnosti a ktorí sú už integrovaní do spoločnosti hostiteľskej krajiny;

32.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány majú dobrú pozíciu na to, aby sa zapojili do vypracovávania takýchto mechanizmov (7);

33.

je toho názoru, že solidarita pri podporovaní zaťažených krajín by mala byť podmienená situáciou v oblasti ľudských práv a rešpektovaním štandardov EÚ v oblasti prijímania, čím sa poskytnú stimuly pre zlepšenie;

34.

víta vypracovanie programu EÚ pre presídľovanie a podporuje stanovenie jasného rámca, ktorý má byť vypracovaný na základe partnerstva medzi EASO, UNHCR a mimovládnymi organizáciami, pričom by sa mali brať do úvahy osvedčené postupy v iných častiach sveta. EÚ by mala ísť príkladom a snažiť sa identifikovať a zabezpečiť ochranu pre tých, na ktorých medzinárodné spoločenstvo najviac zabúda;

35.

vyzdvihuje potrebu stimulov a informácií o výhodách v záujme zvýšenia počtu miest, ktoré členské štáty poskytnú na účely presídľovania;

36.

zdôrazňuje, že je potrebné zachovať jasný rozdiel medzi presídľovaním z tretích krajín a premiestňovaním v rámci EÚ a tiež medzi počtami osôb, ktoré sa majú na tieto dva programy prideliť;

37.

opätovne potvrdzuje, že programy by v zásade mali fungovať na čisto dobrovoľnom základe a v súlade s cieľmi rozvojovej spolupráce, čo by malo vyústiť do dlhodobej sociálnej integrácie dotknutých osôb (8). Návrat musí byť realizovateľný a musí zabezpečiť, že sa nebude iniciovať žiaden nový projekt migrácie (9). To je možné dosiahnuť prostredníctvom partnerstiev so špecializovanými medzinárodnými organizáciami, ako napríklad IOM;

38.

poukazuje na to, že stratégie úspešných návratov nie je možné dostatočne merať len na základe kvantitatívneho ukazovateľa počtu navrátilcov. Ako ukazovateľ by bolo možné zvoliť počet navrátilcov v pomere k počtu prípadov a zároveň by sa mali zohľadniť dlhodobé kvalitatívne faktory;

39.

zdôrazňuje svoju nevyhnutnú účasť v procese zlepšovania vnútornej bezpečnosti Európy a potrebu budovať kapacity miestnych a regionálnych orgánov;

40.

zdôrazňuje, že pri financovaní zo strany ISF (Fond pre vnútornú bezpečnosť) je potrebné myslieť na nevyhnutnosť investovania do ďalšieho výskumu a realizácie inovácií a výmeny informácií v oblastiach ako je počítačová bezpečnosť, súdna analýza, ochrana dôležitej infraštruktúry a bezpečnosť miest, a že Európska komisia tento proces presadzuje v súlade so zvýšenou potrebou riešiť stále konkrétnejšie a zložitejšie problémy;

41.

opätovne zdôrazňuje dôležitosť zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do policajnej a bezpečnostnej spolupráce, k čomu môže dôjsť prostredníctvom odborného vzdelávania, výmeny osvedčených postupov a programov prevencie a tiež prostredníctvom vypracovania spoločných nástrojov a systémov IT, ako aj lepšej komunikácie;

42.

odporúča posilniť súčasné siete miestnych a regionálnych orgánov, ktoré by sa mali využívať v každom členskom štáte, alebo v prípade potreby vytvoriť nové siete, aby sa uľahčila výmena osvedčených postupov týkajúcich sa sociálnej integrácie, profesijného vzdelávania a pochopenia násilného extrémizmu, ktorý pochádza z miestnych častí a susedstiev. Tým by sa mohla podporiť činnosť, ktorú vyvíja nedávno vytvorená európska sieť proti radikalizácii;

43.

navrhuje, aby súčasťou financovania na základe ISF bola aj verejná konzultácia na miestnej úrovni v členských štátoch a aby sa oslovili aj tí, ktorí sa cítia byť vyčlenení zo spoločnosti. To môže pomôcť k mnohostrannému pochopeniu miestnych skúseností a koncepcií terorizmu a motivácií k extrémizmu;

44.

vyzdvihuje dôležitosť zvýšenej kontroly bankových a podnikových praktík s cieľom identifikovať a zamerať sa na financovanie terorizmu a organizovaného zločinu prostredníctvom prania špinavých peňazí a prepájania trestnej činnosti s podnikmi s legitímnym cieľom;

45.

rovnako pripomína dôležitosť zhabania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, čo je nepochybne dôležitou cestou boja proti akémukoľvek trestnému činu, a preto víta skutočnosť, že Európska komisia navrhla právne predpisy, ktoré majú posilniť právny rámec EÚ vo vzťahu k zhabaniu majetku (10);

46.

poukazuje na to, že hoci verejno-súkromné partnerstvá by mohli mať pozitívne účinky, malo by sa predísť privatizácii bezpečnosti;

47.

zdôrazňuje potrebu primeraného financovania kontroly hraníc (11). Zároveň je toho názoru, že pokiaľ ide o riešenie nepravidelnej migrácie, je otázne, či veľké investície do hraničnej kontroly sú tým najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom realizovania dlhodobej a zmysluplnej zmeny;

48.

vyzdvihuje potrebu nezávislého monitorovania opatrení na hraniciach zo strany organizácie, akou je UNHCR, aby bolo možné zabezpečiť rešpektovanie základných ľudských práv, vrátane rodovej rovnosti;

49.

zdôrazňuje, že venovanie pozornosti ľudskému životu by malo mať prednosť pred všetkými ostatnými otázkami, a požaduje lepšiu spoluprácu a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o zachránené osoby, aby sa tak poskytli stimuly pre záchranu. Domnieva sa, že automatické rozdeľovanie zodpovednosti by mohlo pomôcť zachrániť mnoho životov na mori;

50.

víta zmeny zamerané na rýchlejšiu reakciu na núdzové situácie;

51.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala k plánovaniu a rozvoju cezhraničných operácií, ktorých súčasťou je aktívna účasť pohraničných regiónov. To umožní regiónom podeliť sa o svoje skúsenosti v oblasti civilnej ochrany a poskytne to pevný operačný základ, na ktorom bude možné budovať európsku jednotku rýchleho zásahu v núdzových situáciách;

52.

vyzýva Komisiu, aby prevzala úlohu väčšieho priameho riadenia v núdzových situáciách, aby sa zachovala úroveň dohľadu a pomoci vo vzťahu k cezhraničnej koordinácii;

53.

podporuje členské štáty, aby vytvorili multidisciplinárne tímy pre rýchlu reakciu v núdzových situáciách, predovšetkým vtedy, keď sú súčasťou núdzovej situácie zložky ako zmiešaný tok migrácie, pri ktorých sú odborné znalosti v oblasti azylového práva a ľudských práv rozhodujúce;

54.

poukazuje na to, že niektoré núdzové situácie môžu byť dlhodobejšie a že finančné prostriedky na núdzové situácie musia byť dostupné počas trvania danej núdzovej situácie;

55.

víta koherentnejší prístup k vnútorným a vonkajším aspektom riadenia migrácie a vnútornej bezpečnosti a poukazuje na to, že spolupráca a dialóg s tretími krajinami sú potrebné na riešenie nepravidelnej migrácie a zameranie sa na legálnu migráciu;

56.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány, ktoré sa nachádzajú najbližšie k tretím krajinám alebo ktoré majú s týmito krajinami najsilnejšie vzťahy, môžu poskytnúť dôležité kontakty pre spoluprácu EÚ s týmito krajinami, čo značnou mierou prispeje k zlepšovaniu vzťahov a životných podmienok v mestách a regiónoch pôvodu a tranzitu (12). Prostredníctvom spolupráce s miestnymi a regionálnymi orgánmi v krajinách, ktorých sa týka rozšírenie, a v susedných krajinách (napr. pracovné skupiny a zmiešané poradné výbory, CORLEAP, ARLEM) má VR dobrú príležitosť propagovať ciele fondov za hranicami EÚ;

57.

nevidí jasnú hranicu medzi rozvojovými a nerozvojovými aktivitami s ohľadom na tretie krajiny a požaduje koherentnosť a koordináciu medzi projektmi financovanými zo zdrojov pomoci a rozvojových zdrojov a projektmi v oblasti vnútorných vecí, a to v duchu solidarity a spoločnej zodpovednosti s tretími krajinami;

58.

požaduje záruky, aby členské štáty nemohli sledovať svoje vlastné vnútroštátne záujmy prostredníctvom vonkajšieho aspektu fondov v oblasti vnútorných vecí a tiež požaduje mechanizmy na zabezpečenie transparentnosti v rámci dvojstrannej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami.