31.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 98/13

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. novembra 2011 — T-363/10,

—

v súvislosti s prihláškou ochrannej známky Spoločenstva č. 008 448 251 RESTORE zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 9. júna 2010 — vec R 1560/2009-1,

—

zaviazal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) na náhradu trov konania.

1.

Odvolateľka po prvé Všeobecnému súdu vytýka, že skreslil skutočnosti resp. dôkazné prostriedky. Všeobecný súd nesprávne vychádzal z toho, že je všeobecne známou skutočnosťou, že pojem „restore“ má priamy medicínsky obsah. V konaní bolo ale iba nesporné, že „restore“ sa prekladá ako „obnoviť“. Nemožno v tom rozpoznať súvislosť s medicínou. Skutočnosť, že Všeobecný súd zakladá svoj názor na predložených výňatkoch zo slovníka, predstavuje skreslenie dôkazných prostriedkov. Z týchto výňatkov vyplýva, že pojem „restore“ sám osebe nemá žiadny medicínsky obsah, ale že ide o veľkolepý pojem, ktorý možno v závislosti od kontextu chápať rozličnými spôsobmi. Tento obsah teda nemožno považovať za všeobecne známu skutočnosť, a tým za skutočnosť, ktorá si výnimočne nevyžaduje dôkaz.

2.

Odvolateľka po druhé uvádza porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009. Všeobecný súd nesprávne považoval ochrannú známku RESTORE za výlučne opisný údaj. Uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 predpokladá, že prihlasované označenie musí v obchode slúžiť „na označenie“ druhu atď. tovarov. Podľa judikatúry Súdneho dvora musí opisné tvrdenie „zreteľne“ vyplývať z prihlasovaného označenia a samotný pojem musí mať opisný charakter.

Sloveso „restore“ samé osebe neodkazuje na druh, kvalitu alebo zamýšľaný účel prihlasovaných tovarov. Sloveso „restore“ získava iba v spojení s jedným alebo viacerými podstatnými menami (napr. „restore one’s health“) opisnú funkciu. Pokiaľ sa vychádza z toho, že z okolností vyplýva súvislosť s medicínou, nie je to podľa judikatúry Súdneho dvora dostatočné, keďže na tento účel je potrebný úkon o transfere zo strany obchodu v zmysle úsilia na výklad. Pochopenie pojmu v súvislosti s medicínou by mohlo vzniknúť iba v prípade pridania slov ako „health“, čo sa v tejto veci ale práve nestalo. Tak odvolací senát ako aj Všeobecný súd preskúmal namiesto prihlasovanej ochrannej známky RESTORE ochrannú známku RESTORE SOMEONE’S HEALTH.

3.

Odvolateľka po tretie uvádza porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Odvolací senát tým, že nezohľadnil príslušnú právnu mierku, považoval ochrannú známku RESTORE za označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť, a z právneho hľadiska nesprávne odmietol zapísať ochrannú známku. Podľa názoru odvolateľky odvolací senát a Všeobecný súd prihlasovanej ochrannej známke RESTORE vzhľadom na jej údajne opisný charakter odopreli aj akúkoľvek rozlišovaciu spôsobilosť. Odvolateľka to už namietala v úvahách k druhému odvolaciemu dôvodu.

Aj „subsidiárne vykonané odôvodnenie“ neexistencie akejkoľvek rozlišovacej spôsobilosti (body 52 až 54 rozsudku) neodôvodňuje tento rozsudok. V prípade týchto úvah ide o tautologické opakovanie tvrdenia, že opisná ochranná známka nemá nikdy rozlišovaciu spôsobilosť. V neprospech opisného charakteru hovorí navyše skutočnosť, že obchod založený na medicínskom výrobku nepredpokladá opis funkcií, a to ani vo forme jediného slova.

4.

Odvolateľka po štvrté uvádza porušenie článku 75 druhej vety nariadenia č. 207/2009. Odvolací senát založil svoje rozhodnutie v zásade na výňatkoch zo slovníka, ku ktorým odvolateľka nemala prístup a ku ktorým v dôsledku toho nebola vypočutá. Tým došlo k porušeniu práva byť vypočutý, keďže podľa judikatúry Súdneho dvora možno rozhodnutie založiť iba na okolnostiach, ku ktorým mali účastníci konania možnosť vyjadriť sa. Podľa judikatúry Súdneho dvora je odvolací senát ale povinný oznámiť tie skutočnosti na účely vyjadrenia, ktoré zozbieral ex offo a na ktorých chce založiť svoje rozhodnutie. V tomto smere odvolací senát opomenul v bode, ktorý bol pre konanie rozhodujúci, predložiť zozbierané výňatky zo slovníkov, čím porušil právo byť vypočutý.

5.

Odvolateľka po piate uvádza porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. Odvolací senát v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora nezohľadnil existujúce skoršie zápisy a tým ani prax v oblasti zápisov. V tejto súvislosti odvolateľka vie, že táto zásada je podmienená dodržaním zákonnosti. Samotný odkaz na túto zásadu však nepostačuje na odchýlenie sa od zásady rovnosti zaobchádzania. Naopak bolo treba konkrétne preukázať, z akého dôvodu sa má vychádzať z toho, že tieto predchádzajúce zápisy boli protiprávne.