Odvolanie podané 7. júna 2011: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 24. marca 2011 vo veci T-382/06, Tomkins plc/Európska komisia

(Vec C-286/11 P)

2011/C 238/14

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre, V. Bottka, R. Sauer, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Tomkins plc

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia uvádza týchto päť odvolacích dôvodov.

Prvým odvolacím dôvodom Komisia uvádza, že Všeobecný súd tým, že zrušil časť dĺžky trvania porušenia stanovenej v rozhodnutí na základe skutočností, ktoré Tomkins nikdy neuviedla, zjavne rozhodol ultra petita. Judikatúra súdov Únie nepripúšťa výnimky z pravidla stanoveného v rozsudku AssiDomän, C-310/97 P vychádzajúceho zo skutočnosti, že oba žalobcovia sú súčasťou toho istého podniku. Súdny dvor nedávno v rozsudku ArcelorMittal Luxembourg (spojené veci C-201/09 P a C-216/09 P) spresnil, že vec podaná niektorým subjektov obchodného zoskupenia nemá vplyv na právnu situáciu ostatných subjektov tohto zoskupenia.

Druhým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd takisto z právneho hľadiska nesprávne posúdil, že žalobné návrhy spoločností Pegler (dcérska spoločnosť vo veci T-386/06) a Tomkins (materská spoločnosť vo veci T-382/06) mali „rovnaký predmet“. Hoci dĺžka trvania, ktorú Tomkins spochybnila, bola oveľa kratšia, než dĺžka trvania, ktorá bola v oddelenej veci spochybnená spoločnosťou Pegler, pokiaľ ide dĺžku trvania porušenia, táto bola obom spoločnostiam rovnako skrátená. Pegler pritom nespochybnila len dlhšiu dĺžku obdobia, ale svoju žalobu zakladala na odlišných dôvodoch a takisto na opačných dôvodoch ako boli dôvody spoločnosti Tomkins. Zámerom spoločnosti Pegler tým, že spochybnila pôvodnú dĺžku trvania porušenia, bolo vyviniť sa a obviniť Tomkins, hoci zámer Tomkins bol skôr obmedzený, t. j. spočíval v spochybnení dôkazov týkajúcich sa prvých 38 dní (čo ani nemalo vplyv na dĺžku trvania, ktorá bola zohľadnená pri uložení pokuty).

Navyše posúdenie Všeobecného súdu sa zakladá na nesprávnom posúdení skutkového predpokladu vychádzajúcom z tvrdenia Tomkins, že „ak by napadnuté rozhodnutie malo byť zrušené, pokiaľ ide o spoločnosť Pegler, malo by byť zrušené aj v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne“ (bod 42 napadnutého rozsudku). Tomkins nič také neuviedla ani vo svojej žalobe, ani vo svojej replike (čo by bolo v každom prípade oneskorene). V tomto prípade ide o skreslenie žalobného dôvodu žalobkyne, čo samo osebe stačí na odôvodnenie zrušenia napadnutého rozsudku.

Tretí odvolací dôvod sa zakladá na skutočnosti, že Všeobecný súd nezohľadnil, že Tomkins bola súčasťou podniku, v prípade ktorého sa potvrdilo, že sa dopustil porušenia. Všeobecný súd z právneho hľadiska pochybil, keď znížil zodpovednosť subjektu (materskej spoločnosti Tomkins) v rámci „poniku Tomkins“ z dôvodu, že v prípade inej časti tohto podniku, t. j. dcérskej spoločnosti Pegler, bola dĺžka trvania porušenia skrátená. Zníženie zodpovednosti spoločnosti Pegler z dôvodu porušenia sa pritom zakladalo na postavení spoločnosti Pegler ako „spiacej spoločnosti“ a nie na základe skutočnosti, že dotknuté zoskupenie nemalo účasť na porušení. Komisia sa domnieva, že skutočnosť, že určitá dcérska spoločnosť (Pegler) zo skupiny by nemusela byť v rámci zoskupenia na určitú dobu tým správnym subjektom, ktorému je rozhodnutie určené, sa týka len dcérskej spoločnosti a nevyviňuje celý „podnik“. Je to tak navyše aj v situácii, v ktorej Všeobecný súd (ani samotná Tomkins) nespochybnil, že podnik, ktorý vedie Tomkins, mal účasť na porušení počas väčšiny dotknutého obdobia.

Komisia svoj štvrtý odvolací dôvod zakladá na nedostatočnom odôvodnení a rozporných tvrdeniach napadnutého rozsudku. V porovnaní s prvým odvolacím dôvodom, je štvrtý odvolací dôvod uvedený subsidiárne, lebo keby aj Všeobecný súd nerozhodol ultra petita, rozsudok musí byť zrušený, pretože pokiaľ ide o čiastočné zrušenie, nie je jasne a dostatočne odôvodnený (nedostatočné odôvodnenie). Možno uviesť najmenej dva dôležité príklady, v ktorých je rozsudok nejasný.

Nakoniec Komisia svojím piatym odvolací dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd porušil „zásadu kontradiktórnosti“ a právo byť vypočutý, lebo Komisii neumožnil vyjadriť svoje pripomienky k jeho úmyslu znížiť pokutu uloženú spoločnosti Tomkins na základe dôvodov, ktoré v inej veci predložila spoločnosť Pegler.