12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/132

A.

keďže v súčasnosti neexistuje na úrovni EÚ konkrétny a harmonizovaný legislatívny rámec pre odvetvie akvakultúry; keďže toto odvetvie je upravované množstvom rôznych právnych predpisov Spoločenstva v rozličných oblastiach (životné prostredie, verejné zdravie atď.) a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch značne líšiť, čo prispieva k zneisteniu subjektov v tomto odvetví a vedie k prípadom diskriminácie a narušenia trhu,

B.

keďže v tejto súvislosti najvhodnejším krokom z hľadiska Komisie je predložiť nariadenie, ktorým sa stanovia pravidlá pre odvetvie akvakultúry, a tým sa zavedie potrebná legislatívna zrozumiteľnosť,

C.

keďže odvetvie akvakultúry je inovačné a potenciálne technologicky náročné hospodárske odvetvie vyžadujúce si značné investície do štruktúr a výskumu, s náročnými operačnými a finančnými plánmi, ktoré si vyžadujú právnu istotu a jasný a stabilný právny rámec,

D.

keďže odvetvie akvakultúry má priamy vplyv na oblasti, ktoré majú pre našu spoločnosť prvoradý význam, ako je životné prostredie, cestovný ruch, mestské plánovanie a regionálny rozvoj, verejné zdravie a ochrana spotrebiteľov; keďže je preto nevyhnutné, aby sa zohľadnili aj záujmy týchto odvetví a zabezpečilo sa rovnaké zaobchádzanie s nimi,

E.

keďže všetky formy akvakultúry musia byť trvalo udržateľné a sociálne spravodlivé, a preto nesmie dochádzať k poškodzovaniu ekosystémov zvyšovaním koncentrácií prírodných látok a látok vytvorených človekom, ako sú nerozložiteľné chemické látky a oxid uhličitý, ani fyzikálnym narušovaním,

F.

keďže oznámenie Komisie z 19. septembra 2002 (KOM(2002)0511) sa ukázalo ako zreteľne nedostatočné na povzbudenie členských štátov k tomu, aby významne podnietili rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ, zatiaľ čo v uplynulom desaťročí bol zaznamenaný značný rozmach tohto odvetvia na celosvetovej úrovni a prudký nárast dopytu po rybích výrobkoch získaných tak z rybolovu, ako aj chovu, čo sa prejavilo podstatným zvýšením dovozu z tretích krajín,

G.

keďže EÚ je čistým dovozcom produktov rybného hospodárstva a akvakultúry a dopyt po týchto produktoch sa zvyšuje tak z globálneho hľadiska, v dôsledku rastu svetového obyvateľstva, ako aj na úrovni Spoločenstva kvôli predchádzajúcemu a budúcemu pristúpeniu krajín do EÚ, kde je takýto vývoj dopytu ešte výraznejší, a taktiež z dôvodu toho, že sa menia modely spotreby v prospech potravín založených na zdravších produktoch,

H.

keďže okrem iného treba zaviesť spoľahlivý systém osvedčovania výrobkov akvakultúry,

I.

keďže odvetvie udržateľnej akvakultúry Spoločenstva môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k zabezpečeniu zásobovania vysokokvalitnými rybími výrobkami, a tým aj k zníženiu tlaku na voľne žijúce druhy prostredníctvom diverzifikácie dodávok produktov rybného hospodárstva a akvakultúry, a zohrávať významnú úlohu z hľadiska potravinovej bezpečnosti, hospodárskych činností a zamestnanosti, najmä vo vidieckych a v pobrežných oblastiach,

J.

keďže EÚ by preto mala priznať väčší strategický význam odvetviu akvakultúry a jeho rozvoju na úrovni EÚ a poskytnúť mu potrebnú finančnú pomoc s prihliadnutím na to, že vyspelé technológie vyžadované činnosťami akvakultúry často znamenajú značné investície zo strany spoločností, a to bez ohľadu na ich veľkosť,

K.

keďže Komisii je adresovaná naliehavá výzva, aby vzhľadom na dôležitosť rozvoja odvetvia akvakultúry vyhradila časť prostriedkov z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na tento účel; keďže bude potrebné, aby príslušné nástroje boli dostatočne pružné a účinné na zabezpečenie rozvoja odvetvia vrátane vedeckého výskumu,

L.

keďže výrazná potreba výskumu a technologickej inovácie, ktoré sú potrebné na zaručenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti akvakultúry, aby subjekty mohli v tomto odvetví úspešne pôsobiť, často presahuje možnosti mnohých podnikov, bez ohľadu na to, či ide o malé a stredné podniky alebo veľké spoločnosti,

M.

keďže na to, aby politika udržateľnej akvakultúry bola účinná, musí byť štruktúrovaná tak, aby došlo k multidisciplinárnemu a koordinovanému zapojeniu všetkých sektorov súvisiacich s danou činnosťou a k jeho podporovaniu,

N.

keďže EÚ už uplatňuje politiku podpory výrobkov ekologického poľnohospodárstva a akvakultúry prostredníctvom vykonávania nariadení (ES) č. 834/2007, 889/2008 a 710/2009, ako kľúčový nástroj udržateľnosti v európskej akvakultúre, ktorá úzko súvisí so zvyšovaním hodnoty vlastného výrobku, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť tohto odvetvia, ochranu spotrebiteľa, ako aj informovanosť a slobodu výberu spotrebiteľov,

O.

keďže v rámci každej politiky v prospech udržateľnej akvakultúry, či už na úrovni Spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni, sa budú musieť zohľadňovať rôzne spôsoby akvakultúrnej výroby (morské ryby, sladkovodné ryby, mäkkýše, kôrovce, morské riasy a ostnatokožce) a opatrenia, ktoré budú prispôsobené ich trhom a štruktúram a otázkam súvisiacim s hospodárskou súťažou,

P.

keďže opatrenia na podporu udržateľnej akvakultúry musia v niektorých prípadoch zohľadniť potrebu čo najväčšieho zníženia hladiny stresu spôsobeného hustotou rýb pri chove alebo preprave a usilovať sa o humánnejšie metódy zabíjania a o dobré životné podmienky rýb vo všeobecnosti,

Q.

keďže v článku 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uznávajú ryby ako cítiace bytosti a stanovuje sa, že Únia a členské štáty pri formulovaní a vykonávaní svojej politiky v oblasti rybného hospodárstva berú maximálny ohľad na požiadavky dobrých životných podmienok zvierat,

R.

keďže v mnohých štátoch Únie subjektom v tomto odvetví prekážajú nadmerné byrokratické prekážky a administratívne zaťaženie vyplývajúce z existujúceho právneho rámca, ktoré obmedzujú výrobu a konkurencieschopnosť ich firiem a nemalou mierou odrádzajú investorov,

S.

keďže ryby sú prirodzenou potravou mnohých druhov chovaných rýb a väčšina rybích fariem je závislá od krmív, ktoré obsahujú určité množstvo rybej múčky a rybieho oleja,

T.

keďže zároveň v mnohých štátoch EÚ chýba osobitný plán rozvoja krajiny alebo regiónu, ktorý by stanovil predpisy pre zakladanie podnikov v kontinentálnych, pobrežných a prímorských oblastiach a tiež transparentne definoval povolené oblasti pre zakladanie podnikov v odvetví akvakultúry s cieľom vyhnúť sa ľahko predvídateľným konfliktom záujmov s inými politikami ochrany životného prostredia a hospodárskymi odvetviami, ako je cestovný ruch, poľnohospodárstvo či pobrežný rybolov,

U.

keďže politika pre udržateľnú akvakultúru môže existovať popri územiach v rámci projektu Natura 2000 a môže dokonca pozitívne prispieť k ich spravovaniu a dobrým životným podmienkam príslušných populácií, či už ide o tradičné činnosti spojené s lovom mäkkýšov alebo o stanovenie zodpovedajúcej veľkosti podnikov v oblasti akvakultúry, pre ktoré neexistujú alternatívne umiestenia, ktoré sú v súlade s pravidlami Spoločenstva o hodnotení vplyvu na životné prostredie a dodržiavajú ustanovenia o ochrane biotopov,

V.

keďže výrobky Spoločenstva v súčasnosti čelia silnej konkurencii výrobkov z tretích krajín (najmä Turecka, Čile, Vietnamu a Číny), ktorých výrobné náklady sú omnoho nižšie, nepodliehajú rovnakým právnym obmedzeniam, normy pre životné prostredie a fytosanitárne normy sú podstatne menej prísne a môžu vyplácať nižšie mzdy (sociálny dumping), čo vytvára ďalší tlak na odvetvie akvakultúry EÚ, ovplyvňuje kvalitu potravín a ohrozuje zdravie spotrebiteľov,

W.

keďže činnosti v oblasti akvakultúry majú menší dosah na životné prostredie než iné primárne odvetvia, a preto sú produkty akvakultúry udržateľnejšie; keďže časť európskej občianskej spoločnosti si túto skutočnosť neuvedomuje, čo môže vo vzťahu k týmto produktom vyvolávať neodôvodnené predsudky,

X.

keďže v dôsledku škôd spôsobených kormoránmi hrozí v mnohých oblastiach, že tradičné prírodné rybnikárstvo prestane fungovať,

1.

víta iniciatívu Komisie predložiť uvedené oznámenie KOM(2009)0162, ktoré je známkou toho, že odvetviu udržateľnej akvakultúry sa venuje väčšia pozornosť, s ohľadom na želané prepracovanie právnych predpisov, ktoré bude viac zodpovedať potrebám a problémom tohto odvetvia tak, aby sa posilnila jeho pozícia na celosvetovej úrovni;

2.

poukazuje na to, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy Európsky parlament prestal byť konzultačným orgánom v odvetví rybného hospodárstva a stal sa spolutvorcom právnych predpisov aj v odvetví akvakultúry;

3.

domnieva sa, že akákoľvek legislatívna reforma odvetvia akvakultúry sa musí vykonať harmonickým a doplnkovým spôsobom v rámci prebiehajúceho procesu reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva;

4.

konštatuje, že Parlament už v minulosti upozornil na to, že sú potrebné právne predpisy v oblasti akvakultúry, ktoré by boli stručnejšie, dôslednejšie a transparentnejšie;

5.

vyjadruje presvedčenie, že silné odvetvie udržateľnej akvakultúry by mohlo urýchliť rozvoj mnohých vzdialených pobrežných a vidieckych oblastí v členských štátoch a prispieť k rozvoju miestnej výroby, čo by prinieslo značné výhody aj spotrebiteľom vo forme vysokokvalitných a zdravých potravín vyrobených udržateľným spôsobom;

6.

domnieva sa, že konkurencieschopnosť akvakultúry Spoločenstva by sa mala posilniť prostredníctvom rozhodnej, účinnej, cielenej a trvalej podpory výskumu a technologického rozvoja, čo je nevyhnutným predpokladom rozvoja udržateľnej, modernej, účinnej a ekonomicky výhodnej akvakultúry, v rámci ktorej sa bude rešpektovať životné prostredie; poukazuje tiež na to, že výskumné siete, multidisciplinárne výskumné skupiny, prenos technológií a koordinácia medzi týmto odvetvím a vedeckými pracovníkmi prostredníctvom technologických platforiem sú nevyhnutné na zabezpečenie dobrej návratnosti investícií do výskumu a vývoja;

7.

víta vytvorenie Európskej platformy pre technológie a inovácie v oblasti akvakultúry berúc do úvahy skutočnosť, že odvetvie akvakultúry potrebuje podporu špičkových pracovísk v oblasti výskumu a inovácií, aby mohlo reagovať na vznikajúce naliehavé problémy;

8.

domnieva sa, že úspech európskej udržateľnej akvakultúry bude rozhodujúcim spôsobom závisieť od vytvorenia prostredia, ktoré bude priaznivejšie pre podniky, a to tak na vnútroštátnej, ako aj miestnej úrovni, a preto vyzýva členské štáty, aby v tomto smere bezodkladne zintenzívnili úsilie a aby podporovali výmenu skúseností a najlepšej praxe na úrovni EÚ;

9.

zdôrazňuje, že zníženie byrokracie povzbudí investície do tohto odvetvia, a považuje za nevyhnutné, aby členské štáty v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi čo najskôr zaviedli postupy administratívneho zjednodušenia, ktoré povedú k sprehľadneniu a zjednoteniu procesov spracúvania žiadostí o povolenie založiť nový podnik v oblasti akvakultúry;

10.

domnieva sa, že odvetvie udržateľnej a ekologickej akvakultúry Spoločenstva je schopné zásobovať spotrebiteľov vysokokvalitnými potravinami pre zdravú a vyváženú stravu;

11.

domnieva sa, že systémy akvakultúry, ktoré spôsobujú vyčerpávania voľne žijúcej populácie rýb alebo znečisťovanie pobrežných vôd, sa musia považovať za neudržateľné a že európska akvakultúra by sa mala prednostne zamerať na bylinožravé druhy a tie mäsožravé druhy, ktorým sa darí aj pri zníženej spotrebe rybej múčky a rybieho oleja;

12.

zdôrazňuje, že pri rozšírení odvetvia akvakultúry v Európe sa toto odvetvie spolieha na trvalý vývoj smerujúci k poklesu kŕmneho podielu bielkovín vyskytujúcich sa vo voľnej prírode na produkt; poukazuje na to, že počet voľne žijúcich rybích populácií, ktoré sú vhodné na výrobu krmiva, je obmedzený a v mnohým prípadoch trpí nadmerným lovom, a preto by sa rozvoj akvakultúry mal viac zameriavať na bylinožravé druhy a druhy živiace sa rybami, ktoré môžu ďalej významne znížiť kŕmny podiel;

13.

považuje za naliehavé a nevyhnutné zaviesť a posilniť prísne a transparentné kritériá kvality a vystopovateľnosti výrobkov akvakultúry EÚ aj tým, že sa zlepší vykrmovanie a zavedú a posilnia sa kritéria označovania vysokokvalitných výrobkov akvakultúry a výrobkov ekologickej akvakultúry;

14.

domnieva sa, že prvoradým cieľom certifikácie ekologickej kvality výrobkov akvakultúry je podpora ekologického využívania živých vodných zdrojov v rámci trvalo udržateľného rozvoja, pri ktorom sa náležite zohľadňujú environmentálne, ekonomické a sociálne aspekty a súčasne sa dodržiavajú zásady Kódexu správania pre zodpovedný rybolov (23) a budúce pokyny presadzované FAO;

15.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsky program pre udeľovanie environmentálnej značky produktom rybolovu a akvakultúry, ktorý by dodržiaval usmernenia Spoločenstva týkajúce sa environmentálneho označovania; zdôrazňuje, že udeľovanie environmentálnej značky nielen zabezpečí produktom európskej akvakultúry konkurenčnú výhodu, ale tiež prinesie transparentnosť v rámci trhu, na ktorom môže spotrebiteľov zmiasť rozširovanie súkromných osvedčení;

16.

vyzýva Komisiu, aby vykonala kroky na zabezpečenie toho, že zásobovanie fariem venujúcich sa akvakultúre negatívne neovplyvní prírodný stav alebo životaschopnosť voľne žijúcich populácií, morských ekosystémov a vo všeobecnosti biologickú rozmanitosť;

17.

považuje finančnú pomoc určenú na náhradu škôd spôsobených zákonom chránenými zvieratami za nevyhnutný predpoklad rozvoja udržateľného, moderného a efektívneho odvetvia akvakultúry;

18.

domnieva sa, že hoci by akékoľvek navrhované právne predpisy EÚ mali upravovať všeobecné aspekty, ako sú hodnotenie vplyvu na životné prostredie, využívanie a ochrana vôd alebo vystopovateľnosť výrobku, žiaden navrhovaný právny predpis nemôže byť všeobecný či univerzálny;

19.

pripomína, že je potrebné, aby sa EÚ dôraznejšie zasadzovala za podporu investícií do udržateľnej akvakultúry prostredníctvom dodatočného financovania fondu Spoločenstva pre rybné hospodárstvo a uprednostňovala najlepšie environmentálne postupy; poukazuje však, že budúce financovanie činností súvisiacich s akvakultúrou by sa však malo umožniť iba na základe efektívneho vykonávania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (24) (smernica EIA), aby sa zabezpečilo, že financované projekty nepovedú k zhoršovaniu stavu životného prostredia alebo ohrozeniu populácií voľne žijúcich rýb alebo mäkkýšov;

20.

zdôrazňuje, že ako základná zásada politiky EÚ v oblasti akvakultúry by sa malo stanoviť zachovávanie biodiverzity, a to tak v prípade domácich vôd, ako aj v prípade vonkajšieho rozmeru stratégie v oblasti akvakultúry, pričom by sa mal podporovať len taký chov rýb, kde druhy rýb sú miestne alebo ide o druhy, ktoré sa už dobre uchytili; požaduje vedecké posúdenie rizika akéhokoľvek vysadzovania nepôvodných druhov a opatrenia na zabránenie šírenia a na monitorovanie druhov rizikových pre životné prostredie;

21.

opätovne pripomína, že tradičné činnosti spojené s lovom mäkkýšov spolu so zvyškom odvetvia akvakultúry treba začleniť do spoločnej politiky rybného hospodárstva, aby sa zabezpečila hospodárska, sociálna a environmentálna udržateľnosť a aby sa im zaručil nediskriminačný prístup k financovaniu z európskych zdrojov;

22.

považuje za nevyhnuté prijať všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby všetky výrobky akvakultúry dovážané do Únie z tretích krajín, či už na účely spotreby alebo spracovania, v plnej miere zodpovedali rovnakým normám v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti potravín ako výrobky Spoločenstva, aby sa v tomto zmysle účinne vykonávali na príslušných miestach dôsledné kontroly, ktoré však nebudú vytvárať nové obchodné prekážky, a aby sa podnecovala výmena najlepších postupov s rozvojovými krajinami;

23.

zdôrazňuje, že akvakultúra by sa mala považovať za doplnkovú činnosť k odvetviu rybolovu, najmä čo sa týka zásobovania trhu a zamestnanosti;

24.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrh nariadenia, ktoré v jednom texte skonsoliduje právne predpisy EÚ upravujúce odvetvie akvakultúry, a aby podporovala koordináciu medzi rozličnými generálnymi riaditeľstvami, ktoré majú v tejto oblasti zodpovednosť;

25.

vyzýva Komisiu, aby v tomto nariadení definovala konkrétne kritériá a všeobecné základné pravidlá pre rôzne kategórie výroby, ktoré budú musieť spĺňať všetky podniky v oblasti akvakultúry v Spoločenstve, spolu s ustanoveniami na maximálnu harmonizáciu kritérií environmentálnych dôsledkov na úrovni Spoločenstva zameranými na predchádzanie akéhokoľvek narušenia hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, a aby delegovala príslušným orgánom členských štátov zodpovednosť za vykonávaciu fázu a kontroly prevádzky zariadení nariadenia pri plnom dodržaní zásady subsidiarity: k takýmto kritériám a normám patria napríklad parametre týkajúce sa vplyvu na životné prostredie, využívania vodných zdrojov, kŕmenia chovaných rýb, mäkkýšov a kôrovcov v produkčných jednotkách, vystopovateľnosti a označovania výrobkov, zdravia rýb a noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat atď.;

26.

je presvedčený, že odvetvie akvakultúry by malo byť dôkladne kontrolované a malo by zahŕňať širší rozsah morských aktivít, ako napríklad námornú prepravu, námorný cestovný ruch, veterné parky v pobrežných vodách, rybárstvo atď.;

27.

vyzýva Komisiu, aby sa zasadila za to, aby sa členské štáty oficiálne zaviazali k tomu, že budú na svojom území dokladať a uplatňovať plnenie existujúcich právnych predpisov v oblasti životného prostredia a udržania cestovného ruchu, a že pre ostatné oblasti, ktoré nepodliehajú žiadnym obmedzeniam, prijmú plány územného rozvoja nevyhnutné na správu morských a pobrežných oblastí a vnútrozemských vôd s cieľom umožniť zakladanie odvetvových plánov v odvetví akvakultúry, jasne vymedziť oblasti, ktoré sú k dispozícii na zriaďovanie zariadení z tejto oblasti;

28.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plány morského hospodárenia a integrované riadenie pobrežných oblastí tak, ako sa predpokladá v rámci novej politiky EÚ, a v súlade s hodnoteniami vplyvu na životné prostredie, ktoré budú zahŕňať všetky navzájom odlišné druhy odvetvia, ako je chov mäkkýšov, pobrežná akvakultúra, akvakultúra na otvorenom mori (offshore) a sladkovodná akvakultúra, a aby sa zaviazali odbúrať existujúce byrokratické prekážky nadobúdania povolení a koncesií potrebných na začatie podnikania v odvetví udržateľnej akvakultúry, podľa možnosti prostredníctvom jednotných kontaktných miest, ktoré budú centrálne vybavovať všetky potrebné administratívne náležitosti na jednom mieste; vyzýva tiež členské štáty, aby vypracovali dlhodobé strategické plány na podporu udržateľného rozvoja tejto činnosti, a Komisiu, aby predložila návrhy všetkých opatrení potrebných na podporu konkurencieschopnosti v tomto odvetví a zohľadnila pritom osobitnú situáciu v každom členskom štáte;

29.

želá si, aby do budúceho Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na podporu reformovanej spoločnej politiky rybného hospodárstva boli zahrnuté rozpočtové riadky určené na trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry a na podporu investícií do odvetvia podľa osvedčených environmentálnych postupov, a aby podporovalo hospodársku činnosť a zamestnanosť s osobitným dôrazom na zakladanie technologicky inovatívnych podnikov s miernejším vplyvom na životné prostredie (napríklad systémy čistenia vôd, ktoré umožňujú odstraňovať odpad a znečisťujúce látky), chov podporujúci zdravie a dobré životné podmienky rýb, ako aj udržateľné formy akvakultúry;

30.

dúfa, že v tomto fonde sa náležite zohľadní potreba finančnej podpory podnikov v odvetví, najmä MSP a rodinných podnikov, pričom podpora bude vychádzať z ich príspevku k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju pobrežných oblastí s dôrazom na vzdialené a hraničné oblasti;

31.

podporuje členské štáty v zjednodušovaní postupov udeľovania licencií, ktoré by podporili prístup k novým miestam a uľahčili dlhodobý prístup k existujúcim miestam, najmä k tým, kde pôsobia MSP a rodinné podniky;

32.

okrem toho trvá na tom, že je nevyhnutné zaručiť väčší objem finančných prostriedkov na vedecký výskum, inováciu a prenos technológií v oblasti udržateľnej akvakultúry, ekologickej akvakultúry, akvakultúry na otvorenom mori a sladkovodnej akvakultúry a pre podniky, ktoré sa chystajú zmeniť časť alebo celú tradičnú produkciu na ekologickú produkciu, a to prostredníctvom sektorových politík, ktorá zahŕňajú všetky najdôležitejšie oblasti – počnúc zásobovaním cez zvyšovanie hodnoty výrobkov až po propagáciu výrobkov na trhu, a lepším začlenením týchto aspektov do tematických okruhov v rámci štrukturálnych fondov a programov Spoločenstva;

33.

nalieha na Komisiu, aby poskytla odvetviu akvakultúry skutočné nástroje proti hospodárskej kríze a aby navrhla podporné systémy na riešenie biologických prírodných katastrof (ako napríklad šírenie toxických rias), katastrof spôsobených človekom (ako napríklad Erika alebo Prestige) alebo následkov extrémneho počasia (cyklóny, záplavy atď.);

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali experimentovanie v chove pôvodných druhov, technológie na produkciu zdravých rýb a úsilie v boji proti chorobám vyskytujúcim sa v akvakultúre s cieľom diverzifikovať výrobu akvakultúry Spoločenstva a ponúknuť kvalitnejšie výrobky s väčšou pridanou hodnotou, a aby podporovali výskum a výmenu najlepších postupov, pokiaľ ide o tieto druhy a príslušné výrobné metódy, s cieľom umožniť, aby výrobky akvakultúry mohli lepšie obstáť v konkurencii s inými inovačnými potravinami;

35.

zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na zabezpečenie doplnenia stavu živočíšnych druhov, ktoré sa v riekach stávajú zriedkavejšími, najmä tradičné sťahovavé druhy s výrazným hospodárskym dosahom na miestne obyvateľstvo (jeseter, alóza, losos atď.), a určité morské druhy, a žiada, aby sa pozornosť Komisie a členských štátov zamerala na zabezpečenie potrebných prostriedkov na realizáciu týchto iniciatív;

36.

vyzýva Komisiu, aby zvážila trend smerom k rozvoju podnikov v oblasti akvakultúry na otvorenom mori ako potenciálne riešenie problému disponibility miest na európskych pobrežiach a aby zohľadnila náročné environmentálne a klimatické podmienky, v ktorých sa tento typ akvakultúry vykonáva;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili primeranú odbornú prípravu v oblasti akvakultúry, podnietili konkurencieschopnosť odvetvia a podporili prípadné preškolenie pracovníkov profesionálneho rybolovu na iné formy správy vodného prostredia, čím by zároveň pomohli k vytváraniu istých pracovných miest pre mladých ľudí vo vidieckych, pobrežných a najvzdialenejších oblastiach, a najmä v oblastiach, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybárstva a akvakultúry;

38.

vyzýva členské štáty, aby zvážili vytvorenie špecializovaných organizácií na propagáciu výrobkov akvakultúry; zároveň vyzýva Komisiu, aby rozšírila pravidlá o spoločnej organizácii trhu aj na odvetvie udržateľnej akvakultúry a aby podporovala a podnecovala propagačnú činnosť na úrovni EÚ a na zahraničných trhoch;

39.

zastáva názor, že trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry si vyžaduje veľmi prísnu politiku kvality, výrobné metódy šetrné z hľadiska životného prostredia a zohľadňujúce dobré životné podmienky zvierat s ohľadom na prepravu akvakultúrnych druhov, metód usmrcovania a predaja živých rýb, ako aj nekompromisné zdravotné normy a zvýšenú úroveň ochrany spotrebiteľov;

40.

vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila značku kvality EÚ pre výrobky akvakultúry a osobitnú značku pre výrobky ekologickej akvakultúry, a to vypracovaním prísnych kritérií, ktoré zodpovedajú pravidlám EÚ pre kvalitnú a ekologickú výrobu a ktoré spotrebiteľovi zaručia dôveryhodnosť systému výroby a kontroly a úplnú vysledovateľnosť výrobkov akvakultúry; podnecuje Komisiu, aby zvážila využitie už existujúcich štruktúr pre značky pre vysokokvalitné ekologické produkty akvakultúry;

41.

domnieva sa, že zodpovedná produkcia zložiek na kŕmenie rýb vrátane morských zložiek, je nevyhnutným predpokladom udržateľnosti akvakultúry;

42.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi zorganizovala a podnecovala inštitucionálne informačné kampane na propagáciu výrobkov pochádzajúcich z akvakultúry vrátane výrobkov ekologickej akvakultúry;

43.

opätovne sa hlási k tomu, čo už vyjadril vo svojom uznesení zo 4. decembra 2008 (25) o prijatí európskeho plánu na reguláciu populácie kormoránov, a pripomína, že zmierňovanie škôd, ktoré podnikom v oblasti akvakultúry spôsobujú kormorány a iné druhy dravého vtáctva, je dôležitým faktorom pri výrobných nákladoch, a tým aj pre zabezpečenie zachovania a konkurencieschopnosti týchto podnikov; poukazuje na potrebu zhodnotiť straty spôsobené kormoránmi a inými dravými vtákmi v oblasti akvakultúry a vypracovať nápravné opatrenia v odvetví;

44.

vyzýva Komisiu, aby prijala kroky uvedené v uznesení Európskeho parlamentu zo 4. decembra 2008, najmä pokiaľ ide o zavedenie viacstupňového európskeho koordinovaného plánu na reguláciu populácie kormoránov a o podporu získavania vedeckých údajov o veľkosti populácií kormoránov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na komplexné právne predpisy v tejto oblasti;

45.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a po zohľadnení rôznych geografických a klimatických podmienok, používaných výrobných spôsobov a osobitného charakteru chovaných druhov navrhla osobitné udržateľné kritériá pre dobré životné podmienky chovaných rýb, ako sú maximálne úrovne hustoty rýb pri chove, množstvo rastlinných a živočíšnych bielkovín v používaných krmivách v rôznych druhoch chovov, ktoré by zohľadňovali osobitné stránky chovu jednotlivých druhov, nutričné potreby chovaných druhov rýb, fázy ich životného cyklu a podmienky dané životným prostredím, a aby podporovala spôsoby prepravy a metódy zabíjania rýb, ktoré minimalizujú zdroje stresu, a náležitú výmenu vody v chovných nádržiach tak, aby sa nenarušili dobré životné podmienky takto chovaných druhov rýb; je si vedomý toho, že dlhodobým cieľom musí byť náhrada živočíšnych bielkovín rastlinnými pri všetkých druhoch rýb, kde je to možné, vzhľadom na ich nutričné potreby, a že strategický výskum náhrad za podstatné zložky by mal mať najvyššiu prioritu, keďže výskum základných živín a spôsobu ich výroby z alternatívnych zdrojov, napríklad mikrorias a kvasiniek, by v dlhodobom horizonte znížil potrebu rybej múčky;

46.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy (26) s cieľom obmedziť prepravu rýb na dlhé vzdialenosti, čím sa podporia miestne prevádzky chovu ikier a mladých rýb a zabíjanie v blízkosti rybích fariem;

47.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zaisťovanie zdrojov surovín využívaných ako krmivo rýb podlieha environmentálne prijateľným postupom a nemá negatívny dosah na ekosystémy, z ktorých sa tieto zložky získavajú;

48.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa zamedzia postupy pred zabíjaním rýb, ktoré Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) označil ako škodlivé pre dobré životné podmienky rýb; mali by sa zakázať metódy zabíjania, ktoré podľa EFSA vedú k tomu, že ryby dlho ostávajú v bezvedomí pred tým, než nastane smrť, ako napríklad udusenie rýb v ľadovej triešti;

49.

nalieha na Komisiu, aby vydala osobitné technické usmernenia o certifikácii udržateľného krmiva pre ryby;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zasadili o dôsledné uplatňovanie právnych prepisov Spoločenstva na všetky výrobky v celom reťazci akvakultúry dovážané z tretích krajín vrátane krmív a surovín pre krmivá;

51.

vyzýva Komisiu, aby priamo prešetrila výrobné metódy na rybích farmách mimo Európskej únie a informovala o všetkých zdravotných rizikách;

52.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby produkty z rýb a vodných živočíchov, ktoré sa vyrábajú v EÚ alebo sa do EÚ dovážajú, spĺňali prísne normy ochrany životného prostredia a zdravia spotrebiteľov a bezpečnostné normy;

53.

vyzýva Komisiu, aby vynaložila úsilie o zabezpečenie uplatňovania zásady vzájomného uznávania a voľného obehu tovaru na liečebné a preventívne lieky používané v akvakultúre, aby podporila recipročné dohody s tretími krajinami, ktoré disponujú špecializovaným know-how v tejto oblasti, a aby podporila zavedenie osvedčených postupov v prípade ostatných krajín a medzinárodných orgánov;

54.

zdôrazňuje význam systematických kontrol na miestach, ktoré sú vstupom na vnútorný trh a hlavné dovozné miesta, aby sa spotrebiteľom mohli poskytnúť plné záruky toho, že výrobky akvakultúry dovážané z tretích krajín systematicky prechádzajú prísnymi kontrolami kvality, a že teda v plnej miere vyhovujú normám EÚ v oblasti hygieny a verejného zdravia;

55.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto zásady podporovali tak v rámci WTO, ako aj vo všetkých príslušných organizáciách;

56.

vyzýva Komisiu, aby v rámci politiky EÚ týkajúcej sa spolupráce s rozvojovými krajinami presadzovala podporné a zaškoľovacie opatrenia, ktoré prispievajú k podpore udržateľnej akvakultúry a k zvýšeniu informovanosti výrobcov v odvetví akvakultúry v týchto krajinách o politike kvality a prísnejších výrobných normách, najmä pokiaľ ide o parametre týkajúce sa životného prostredia, hygieny a sociálnych noriem v odvetví;

57.

vyzýva Komisiu, aby predložila správu o environmentálnych a sociálnych normách v odvetví akvakultúry mimo EÚ a aby preskúmala, ako sa dá zlepšiť poskytovanie informácií spotrebiteľom;

58.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie o hodnotení vplyvu v súvislosti s možnými účinkami, ktoré môžu mať obchodné dohody Spoločenstva na odvetvie akvakultúry;

59.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.