12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/41

A.

keďže Komisia vo svojom oznámení o prieskume inovačnej politiky Spoločenstva v meniacom sa svete ohlásila prepracovanú inovačnú stratégiu v podobe akčného plánu,

B.

keďže táto budúca inovačná stratégia musí byť úzko prepojená so stratégiou EÚ 2020,

C.

keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe informovala o novej stratégii na výskum technológií budúcnosti a vznikajúcich technológií spustením pilotných iniciatív,

D.

keďže pri vypracúvaní európskej inovačnej politiky je potrebné zohľadniť všetky tri strany vedomostného trojuholníka – výskum, inovácie a vzdelávanie,

E.

keďže inovačné možnosti podnikov podstatne závisia od prístupu k dostatočným finančným prostriedkom a keďže hrozí, že úverová kríza ako dôsledok súčasnej hospodárskej krízy drasticky obmedzí inovačnú schopnosť podnikov, a to najmä malých a stredných podnikov (MSP),

F.

keďže inovácia predstavuje základný prvok potrebný na prekonanie súčasných veľkých spoločenských a environmentálnych výziev a dosiahnutie strategických politických cieľov EÚ v oblastiach, akými sú podnikanie, konkurencieschopnosť, zmena klímy, zamestnanosť, demografické zmeny a inkluzívna spoločnosť,

G.

keďže EÚ nesplní svoje ciele v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2020, a najmä cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % a dosiahnuť minimálne 20 % podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby urýchlila vývoj a rozsiahle využívanie čistých, udržateľných a efektívnych energetických technológií; keďže budúca inovačná stratégia by mala v plnej miere zahŕňať aj tento rozmer,

H.

keďže výskum vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (ako sú kvantové technológie, informačné a komunikačné technológie inšpirované biológiou a nanotechnológiami) je odrazovým mostíkom pre inovácie vzhľadom na jeho vplyv na dlhodobú konkurencieschopnosť tým, že vytvára úplne nové oblasti hospodárskej činnosti a zároveň podporuje nové priemyselné odvetvia a MSP založené na najmodernejších technológiách,

I.

keďže podpora a tvorba udržateľných technológií je nevyhnutná nielen na dosiahnutie klimatických a energetických cieľov EÚ, ale bude mať aj obrovský úžitok pre EÚ v súvislosti s vytváraním pracovných miest a hospodárskym rastom v budúcnosti,

J.

keďže nerovnomerné rozdelenie obmedzených zdrojov môže brániť inovácii; keďže politika EÚ v oblasti surovín by mala riešiť základné problémy súvisiace so zabezpečením spravodlivého prístupu,

K.

keďže podpora udržateľných a energeticky účinných technológií v období čoraz väčšieho nedostatku zdrojov zvyšuje energetickú bezpečnosť EÚ,

L.

keďže téma demografických zmien predstavuje jednu zo zásadných výziev budúcnosti, ktorá si vyžaduje aj nové technologické riešenia,

M.

keďže v priemyselných odvetviach, v ktorých má EÚ momentálne dobré konkurenčné postavenie, musí EÚ spojiť sily, upevniť si postavenie a zabezpečiť na globálnej úrovni rovnaké podmienky pre všetkých,

1.

vyjadruje presvedčenie, že existujú možnosti užšie prepojiť výskum a inovácie v Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali jednotný prístup k vede a inováciám;

2.

upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že inovačná politika EÚ v budúcnosti musí mať široký záber a v zásade musí zahŕňať všetky formy inovácií, nielen technologické inovácie (inovácie v oblasti výrobkov a procesov), ale aj administratívne, organizačné, sociálne inovácie a inovácie súvisiace s prácou vrátane nových, inovatívnych obchodných modelov a inovácie služieb pri zohľadnení ďalších dvoch strán vedomostného trojuholníka (výskum a vzdelávanie);

3.

zdôrazňuje, že inovačný proces je predovšetkým novinkou, ktorá reaguje na potreby spotrebiteľov a trhu; preto žiada Komisiu, aby zabezpečila väčšie uznanie prvoradého významu dopytu spotrebiteľov ako hnacej sily inovačného procesu; upozorňuje, že na to, aby sme mohli čeliť vzniku nových foriem nerovností v spoločnosti, je potrebné v budúcnosti posudzovať inovácie nielen podľa ich ekologických a hospodárskych výhod, ale aj na základe ich spoločenskej pridanej hodnoty;

4.

zdôrazňuje, že podpora podnikateľských subjektov ako hnacej sily inovačného procesu v Európe je nevyhnutným predpokladom účinného fungovania konkurencieschopného vnútorného trhu založeného na odstraňovaní obchodných prekážok a vysokom stupni ochrany spotrebiteľa a sociálnej súdržnosti;

5.

vyzýva Komisiu, aby stanovila ambiciózne inovačné referenčné hodnoty zamerané na veľké spoločenské výzvy a obmedzila súčasnú roztrieštenosť jednotlivých európskych iniciatív;

6.

v plnej miere podporuje Komisiu v tvrdení, že kľúčové technológie a výskum budúcich a vznikajúcich technológií sú nevyhnutným predpokladom udržateľného posilňovania konkurencieschopnosti EÚ z globálneho hľadiska; podporuje jej výzvu určenú členským štátom, aby sa dohodli na význame využívania týchto technológií v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že i) kľúčové technológie, akými sú mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, biotechnológie a nanotechnológie, ii) nové materiály a iii) nové a budúce technológie môžu ponúknuť značný potenciál pre inovácie a prispieť k prechodu na znalostné a nízkouhlíkové hospodárstvo;

7.

zdôrazňuje, že inovácie musia byť zamerané na jednotlivca, a víta úsilie o prehĺbenie dialógu medzi univerzitami a podnikateľským svetom, čo v podstatnej miere prispieva k podpore výskumu a inovácií, ako aj k účinnejšiemu využívaniu vedomostí, ktoré poskytuje súkromný sektor v rámci univerzít, a k obohateniu materiálov k vysokoškolským vyučovacím predmetom v zmysle súčasných spoločenských a podnikateľských požiadaviek;

8.

pripomína, že výber kľúčových technológií a nových a budúcich technológií sa musí uskutočniť v spolupráci s podnikateľským sektorom na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a malými a strednými podnikmi, pričom treba zohľadniť aj regionálne hospodársko-politické ciele; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa zohľadnia príspevky navrhovanej odbornej skupiny na vysokej úrovni k identifikácii, ratifikácii a vykonávaniu konkrétnych krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení na podporu týchto technológií;

9.

víta tieto opatrenia v oblasti inovačnej politiky ako doplnok k vnútroštátnym priemyselným stratégiám na úrovni Spoločenstva i z medziodvetvového hľadiska a naliehavo vyzýva Komisiu, aby aj naďalej pokračovala týmto smerom;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili spustenie digitálnych a inteligentných sietí novej generácie s inovačnými činnosťami s cieľom v plnej miere využiť ich výhody; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné poskytnúť dostatok financií vrátane financovania zo štrukturálnych fondov;

11.

zdôrazňuje, že investície do vysokorýchlostných online sietí a výraznejšieho prenikania širokopásmových pripojení sú základnými podmienkami zvýšeného a účinnejšieho šírenia inovačných výsledkov, a teda zmenšenia rozdielov medzi regiónmi EÚ v oblasti inovácií;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili politiky na konvergenciu inovácií v záujme zníženia rozdielov medzi členskými štátmi;

13.

podporuje skutočnosť, že Komisia v súčasnosti pripravuje európsky inovačný akt v rámci úsilia o vypracovanie súdržnejšej inovačnej stratégie;

14.

zdôrazňuje význam ekologických inovácií a zelených podnikov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri prepájaní inovačnej politiky s odvetviami, ktoré majú kľúčový význam pre EÚ, čoho výsledkom sú výrazné komparatívne výhody pre európske hospodárstvo;

15.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva ekologická inovácia, najmä v kontexte stúpajúcej efektívnosti zdrojov;

16.

zdôrazňuje významnú úlohu inovačných zoskupení v budúcej inovačnej politike EÚ a upozorňuje na potenciál, ktorý ponúkajú najmä znalostné zoskupenia; víta vytváranie osobitných inovačných a podnikateľských zón v okolí univerzít, výskumných inštitútov a vedeckých a technologických parkov; vyzýva na preskúmanie možností vytvoriť jednotné zjednodušené financovanie a operačný rámec pre nové inovačné zóny;

17.

zdôrazňuje, že existujúce inovačné zoskupenia vrátane svetových lídrov v niektorých oblastiach sa musia naďalej rozvíjať prostredníctvom spoločného úsilia EÚ, členských štátov a regiónov, aby si mohli svoje postavenie udržať a zlepšovať;

18.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základ akýchkoľvek politických opatrení týkajúcich sa týchto zoskupení by mal zohľadňovať potreby podnikov, a to aj malých a stredných podnikov a najmä inovatívnych MSP, vzhľadom na to, že inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri propagácii podniku;

19.

vyzýva príslušné orgány v členských štátoch a na úrovni EÚ, aby zlepšovali rámcové podmienky pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti inovačných zoskupení;

20.

zdôrazňuje, že malé a stredné podniky zohrávajú ústrednú úlohu ako partneri v hodnotovom reťazci, ako aj samostatne na strane ponuky inovatívnych výrobkov;

21.

žiada, aby sa posilnil európsky prístup k financovaniu inovácií a zabránilo sa súčasnej roztrieštenosti a krátkodobej orientácii; zastáva názor, že poskytnutie dostatočného množstva finančných prostriedkov je nevyhnutnou súčasťou rozvoja inovácií, a preto je potrebné výrazne zvýšiť rozpočet EÚ pre inovácie; žiada, aby sa táto otázka zvážila v nadchádzajúcej revízii súčasného finančného rámca a v procese plánovania v súvislosti s finančným výhľadom na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mali zároveň preskúmať aj pravidlá oprávnenosti na financovanie výskumu a vývoja, pokiaľ ide o predindustriálny a/alebo experimentálny výskum a vývoj; vyzýva členské štáty, aby zvýšili financovanie výskumu a vývoja a dosiahli tak cieľ stanovený v roku 2002 v Barcelone, že najneskôr v roku 2010 sa budú vynakladať 3 % HDP na oblasť výskumu a vývoja; zdôrazňuje význam financovania výskumu a inovácií v čase hospodárskej krízy, pretože na základe toho sa z dlhodobého hľadiska posilní tvorba pracovných miest; zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť väčšiu časť programov výskumu a vývoja na inovácie;

22.

zastáva názor, že výdavky EÚ na výskum a inovácie musia byť zamerané na ciele ako poskytovanie stimulov na komerčné využitie výsledkov výskumu a úplnejšie informácie o zdrojoch a možnostiach financovania; zdôrazňuje význam dodržiavania transparentnosti a rovnakých príležitostí, čo sa týka prístupu k finančným prostriedkom na základe verejných výziev na predloženie návrhov v oblasti výskumu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali štrukturálne fondy na podporu inovácií veľkého rozsahu; zdôrazňuje potrebu vypracovať programy na financovanie sociálnych inovácií s cieľom zamerať sa na sociálnu návratnosť;

23.

zdôrazňuje, že okrem zvýšenia objemu finančných prostriedkov je rozhodujúce dosiahnuť kritický objem; na tento účel odporúča využívať verejné obstarávanie a zdôrazňuje najmä to, že na vytvorenie pridanej hodnoty pre Európu treba prostriedky nasmerovať tam, kde je účinok najväčší, ako sú kľúčové technológie a reprezentatívne iniciatívy pre vznikajúce a budúce technológie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné využívať súčinnosť medzi rámcovými programami pre výskum a inovácie a štrukturálnymi fondmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jednotlivé orgány, ktoré spravujú siedmy rámcový program, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie a štrukturálne fondy si musia byť vedomé možností, ktoré ponúka každý z týchto nástrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosti existujúcich foriem súčinnosti v oblasti financovania stále nie sú dostatočne známe; vyzýva regióny a členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili úsilie o zlepšenie komunikácie;

24.

víta vytvorenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), ktorý bol zriadený na stimuláciu a poskytovanie inovácií na špičkovej svetovej úrovni prostredníctvom spojenia vyššieho vzdelávania, výskumu a podnikateľskej sféry v rámci spoločného cieľa; zdôrazňuje významný prínos, ktorý môže poskytnúť Európsky inovačný a technologický inštitút pri poskytovaní stimulov pre inovačné programy, a dôležitú úlohu, ktorú môže v tejto súvislosti zohrávať; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala rozpočet pre Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) takým spôsobom, aby pridelené prostriedky spolu s prostriedkami z ďalších zdrojov dosiahli kritický objem potrebný na zvládnutie a úplné preskúmanie zásadných výziev, ktorým čelia spoločnosti v EÚ;

25.

zdôrazňuje potrebu usmernení na zaručenie konkurenčného prideľovania a rýchleho využitia prostriedkov a zavedenia systému odmeňovania projektov s najväčším okamžitým hospodárskym vplyvom;

26.

zdôrazňuje, že Európa by mala byť priekopníkom v rozvoji internetových technológií a nízkouhlíkových aplikácií IKT; navrhuje, aby sa rozpočet EÚ v oblasti výskumu IKT v nasledujúcom finančnom výhľade zdvojnásobil;

27.

zdôrazňuje, že inovačná politika by sa mala koordinovať s ostatnými politikami EÚ a vnútroštátnymi politikami (vrátane politík v oblasti priemyslu, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov) so zreteľom na skutočnosť, že zvolené prístupy by mali byť dostatočne pružné, aby sa mohli prispôsobiť rôznym vnútroštátnym a regionálnym podmienkam;

28.

s poľutovaním vníma skutočnosť, že úsilie o zjednodušenie nástrojov EÚ na výskum a inovácie nebolo úspešné a že postupy sú naďalej príliš zložité a časovo náročné, čo obzvlášť komplikuje zapojenie malých a stredných podnikov do týchto programov;

29.

domnieva sa, že v záujme užívateľskej prístupnosti a transparentnosti bude potrebné zabrániť prekrývaniu a zdvojeniu podporných programov, spôsobenému nedostatočnou koordináciou rôznych úrovní činností; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa nástroje pomoci EÚ pre MSP mohli v budúcnosti spojiť v rámci jedného generálneho riaditeľstva, napríklad GR pre podnikanie; domnieva sa, že by to uľahčilo vonkajšiu prezentáciu a prípadným príjemcom poskytlo jednotné kontaktné miesto;

30.

vyzýva taktiež Komisiu, aby zabezpečila, že regulačný rámec EÚ bude skôr inovácie podporovať než brániť zmenám, a že bude existovať účinná spolupráca medzi príslušnými vnútornými útvarmi a generálnymi riaditeľstvami pri využití štruktúry, ako je zamýšľaná pracovná skupina, s cieľom súvislejšie a komplexnejšie zvažovať inovačné otázky; je presvedčený, že by to malo viesť k menšej roztrieštenosti nástrojov EÚ v oblasti inovačnej politiky;

31.

takisto vyzýva členské štáty, aby účinne koordinovali iniciatívy zodpovedných vnútroštátnych orgánov;

32.

zdôrazňuje, že spoločné úsilie orgánov EÚ by sa malo zameriavať na preklenutie rozdielu medzi výskumom a inováciami, ako aj medzi uplatnením na trhu a komerčným využitím výrobku; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť styčné plochy medzi rámcovými programami alebo prepojenia medzi opatreniami v oblasti výskumu a inovácií naprieč programami;

33.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala nové inovačné ukazovatele, ktoré sú vhodnejšie pre hospodárstva založené čoraz viac na znalostných službách a prispôsobila existujúce ukazovatele tak, aby európsky prehľad výsledkov inovácií neposkytoval len porovnávaciu analýzu inovačnej kapacity členských štátov, ale takisto lepšie identifikoval silné a slabé stránky opatrení EÚ v oblasti inovácií;

34.

zdôrazňuje dôležitosť komplexnejších informácií týkajúcich sa vhodných postupov a zdrojov financovania a spoľahlivých údajov týkajúcich sa alternatívnych foriem financovania, ako sú licenčné dohody, s cieľom primäť podniky k tomu, aby boli ochotnejšie investovať;

35.

zdôrazňuje, že okrem verejného financovania je potrebné intenzívnejšie stimulovať aj súkromné financovanie;

36.

zdôrazňuje význam lepšej harmonizácie prístupu k prostriedkom EÚ pre všetkých účastníkov v záujme zlepšenia účasti MSP na riadiacich štruktúrach a činnostiach spoločných technologických iniciatív;

37.

vyzýva Komisiu, aby v akčnom pláne pre inovácie predstavila konkrétne nástroje na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom pre inovatívne podniky; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zohľadniť rozdielne požiadavky týkajúce sa financovania a intenzitu inovácií spoločností v ich rôznych počiatočných fázach a fázach rastu;

38.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť predpoklady pre lepšiu dostupnosť rizikového kapitálu s ohľadom na potreby MSP, ako aj rozšíriť nástroje EIB na financovanie založené na princípe rozdelenia rizika (RSFF); vyzýva Komisiu, aby v záujme stimulácie súkromných investícií v oblasti inovácií preskúmala, aké kroky možno prijať na dosiahnutie takého rozdelenia rizika, ktoré by bolo prijateľné pre všetky zapojené strany;

39.

vyzýva príslušné členské štáty a orgány EÚ, aby zlepšili osvedčené nástroje financovania pre malé a stredné podniky, ako sú mikroúvery a rizikový kapitál pre tých, ktorí chcú investovať do inovatívnych podnikov a pre investorov, napríklad na sponzorovanie podnikateľských projektov mladých vedcov, ako aj pôžičky a záruky, a aby pomocou daňových, finančných, podnikateľských a administratívnych stimulov prilákali investície, čím by sa znížilo riziko presídlenia spoločnosti pre nepriaznivé rámcové podmienky štátnej pomoci a podniky by boli motivované zamestnávať ľudské zdroje na účely výskumu a inovácií, čo by podporilo vývoj nových výrobkov a služieb;

40.

zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť minimálnu výšku pridelených prostriedkov malým a stredným podnikom vo verejných výzvach zverejnených v rámci výskumných a inovačných iniciatív na základe rovnakého záväzku, ako bol prijatý pre siedmy rámcový program (15 % zdrojov v programe spolupráce);

41.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadami vnútorného trhu prispôsobila existujúce pravidlá EÚ pre štátnu pomoc tak, aby podporovali investície do nevyhnutných nových technológií a zabezpečila sa tak dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ a rovnaké podmienky na globálnej úrovni; osobitne naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby pri revidovaní pravidiel EÚ o štátnej pomoci zohľadnili iniciatívu pre kľúčové technológie a tým členským štátom umožnili vytvoriť vnútroštátne stimulačné systémy na podporu kľúčových technológií;

42.

zdôrazňuje význam spoločných technologických iniciatív zodpovedajúcich určitým kritériám z hľadiska veľkosti a štruktúr riadenia a vykonávania pravidelného posúdenia vplyvu schválených spoločných technologických iniciatív, pokiaľ ide o ich prínos ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu;

43.

v tejto súvislosti víta skutočnosť, že rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie bude v roku 2010 predmetom preskúmania;

44.

zastáva názor, že zlepšenú podporu inovácií musí vždy sprevádzať zníženie byrokratickej záťaže pre žiadateľa; vyzýva Komisiu, aby odstránila byrokraciu prepracovaním postupov rámcového programu a vytvorením výboru užívateľov;

45.

vyzýva príslušné orgány EÚ, aby najmä pre malé a stredné podniky zlepšili rámcové podmienky na ochranu duševného vlastníctva, a najmä patentov, keďže náklady na ne, ako aj ich kvalita sú základným faktorom ovplyvňujúcim inovácie;

46.

v tejto súvislosti s poľutovaním vníma absenciu skutočného vnútorného trhu pre inovácie v EÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o včasné dosiahnutie dohody o patente Spoločenstva a jednotný systém patentových súdov, a zdôrazňuje význam štandardizácie pre rozvoj inovatívnych výrobkov;

47.

odporúča presadzovanie moderných politík v oblasti duševného vlastníctva, ktorými sa podporujú inovácie, napríklad zhromažďovanie patentov, spoločné patentové platformy a licencie na plné práva;

48.

zdôrazňuje zároveň význam vývoja patentu Spoločenstva, ktorý by bol vhodný pre MSP, pre európske hospodárstvo v súlade s politikami EÚ o inováciách;

49.

berie na vedomie narastajúce využívanie patentov ako záruk bankového financovania, ale konštatuje, že bankám často chýbajú technické poznatky, aby dokázali správne posúdiť hodnotu patentov pri poskytovaní úverov; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by EÚ mala poskytnúť podporu na vývoj noriem hodnotenia;

50.

zdôrazňuje dôležitosť programov, ktoré majú nabádať MSP, aby využívali vývoj v oblasti technológií a výskumný personál;

51.

zdôrazňuje, že tri strany vedomostného trojuholníka – vzdelávanie, výskum a inovácie – sa nesmú oddeliť; na tento účel vyzýva, aby sa neznižovali investície do odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania kvalifikovaných pracovníkov, keďže tieto investície sú zásadne dôležité vzhľadom na vplyv inovačnej kapacity na konkurencieschopnosť EÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné čo najviac zatraktívniť podmienky pre vedcov a ich kvalifikovaných pracovníkov, aj pokiaľ ide o ich mobilitu, aby EÚ dokázala obstáť v celosvetovej konkurencii; zdôrazňuje, že s tým súvisí zlepšovanie pracovných podmienok výskumných pracovníčok;

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.