Žaloba podaná 19. januára 2011 — Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia

(Vec T-22/11)

2011/C 72/45

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband (Münster, Nemecko) (v zastúpení: I. Liebach a A. Rosenfeld, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov.

1.   Prvý žalobný dôvod: porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ

Žalobca v tomto ohľade uvádza, že Komisia neodôvodnila, prečo zlúčila dve žiadosti Nemecka o predĺženie lehoty do jednej jednotnej žiadosti.

Komisia navyše neodôvodnila, prečo by nemali byť splnené podmienky pre predĺženie lehoty podľa článku 2 ods. 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 3900 v konečnom opravenom znení z 12. mája 2009 o štátnej pomoci, ktorú chce Nemecko poskytnúť na reštrukturalizáciu WestLB AG (C-43/2008 [ex N 390/08]) (ďalej len „rozhodnutie z 12. mája 2009“).

2.   Druhý žalobný dôvod: nesprávne právne posúdenie a nesprávne uváženie

Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že Komisia svoje diskrečné rozhodnutie týkajúce sa predĺženia lehoty opiera o nesprávne zistenie skutkového stavu. Podľa názoru žalobcu sa napadnuté rozhodnutie nesprávne zakladá len na jednej žiadosti o predĺženie lehoty do 15. februára 2011, respektíve sa mlčky konštatuje, že o žiadosti o ďalšie predĺženie nie je potrebné rozhodnúť.

Žalobca ďalej uplatňuje, že Komisia nepoužila možnosť predĺžiť lehotu, ktorá je výslovne uvedená v článku 2 ods. 2 rozhodnutia z 12. mája 2009, hoci sú dané podmienky na jej predĺženie. Komisia sa namiesto toho odvolala na nepísané právo na predĺženie sui generis, ktoré nemá žiadny právny základ, a ktorého jednotlivé podmienky sú úplne nejasné.

3.   Tretí žalobný dôvod: porušenie zásady proporcionality

Žalobca v tejto súvislosti uvádza najmä, že rozhodnutie Komisie o zastavení obchodovania Westdeutsche Immobilienbank AG po 15. februári 2011 nie je primerané k tým spôsobeným nevýhodám.

4.   Štvrtý žalobný dôvod: porušenie zásady rovnakého zaobchádzania

V tejto súvislosti sa uvádza, že Komisia v iných prípadoch finančnej krízy, v ktorých boli finančným inštitútom poskytnuté podstatne vyššie pomoci, umožnila podstatne dlhšie lehoty na predaj kapitálových podielov v inštitútoch a spoločnostiach financujúcich nehnuteľnosti.

5.   Piaty žalobný dôvod: porušenie článku 41 Charty základných práv Európskej únie a zásady riadnej správy vecí verejných

Žalobca v rámci piateho žalobného dôvody uplatňuje, že Komisia nemá právo vykladať žiadosti podané členským štátom v rozpore s ich výslovným znením ako aj s ich zmyslom a cieľom, a tak o nich aj rozhodnúť.