Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62011TN0009

    Vec T-9/11: Žaloba podaná 6. januára 2011 — Air Canada/Komisia

    Ú. v. EÚ C 72, 5.3.2011, p. 25–26 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    5.3.2011   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 72/25


    Žaloba podaná 6. januára 2011 — Air Canada/Komisia

    (Vec T-9/11)

    2011/C 72/42

    Jazyk konania: angličtina

    Účastníci konania

    Žalobca: Air Canada (Saint Lauren, Kanada) (v zastúpení: J. Pheasant a T. Capel, solicitors)

    Žalovaná: Európska komisia

    Návrhy žalobcu

    zrušiť rozhodnutie a aj jeho články 2 a 3, alebo subsidiárne zrušiť niektoré časti rozhodnutia podľa článku 263 ZFEÚ,

    zrušiť uloženú pokutu, alebo subsidiárne znížiť pokutu s možnosťou jej zníženia až na nulu podľa článku 261 ZFEÚ,

    nariadiť Komisii, aby prijala všetky potrebné opatrenia na vykonanie rozsudku Súdneho dvora podľa článku 266 ZFEÚ, a

    zaviazať Komisiu na náhradu trov konania podniku Air Canada, ktoré mu vznikli v súvislosti s touto žalobou, alebo ktoré mu vzniknú v nasledujúcich štádiách konania.

    Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

    Žalobca na podporu svojej žaloby predkladá šesť žalobných dôvodov:

    1.

    Svojím prvým žalobným dôvodom tvrdí, že bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že Komisia zmenila podstatu konania od zaslania oznámenia o výhradách do prijatia svojho rozhodnutia, a preto založila svoje rozhodnutie na novom skutkovom a právnom posúdení, s ohľadom na ktoré nemal žalobca možnosť byť vypočutý.

    2.

    Vo svojom druhom žalobnom dôvode tvrdí, že:

    rozhodnutie sa zakladá na neprípustných dôkazných prostriedkoch, lebo vecný dôkaz, na ktorom Komisia založila svoje rozhodnutie proti žalobcovi, je neprípustný,

    uplatnením voči žalobcovi niektorých dôkazov, hoci rovnaké alebo v zásade podobné dôkazy považovala za nedostatočné na preukázanie porušenia zo strany iných podnikov, ktorým tiež zaslala oznámenie o výhradách, a nezobratím do úvahy niektoré faktické opravy a vysvetlenia žalobcu, Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania vyplývajúcu z práva Únie a neuplatnila správny stupeň dokazovania, ktorý sa vyžaduje podľa práva Únie.

    3.

    V treťom žalobnom dôvode tvrdí, že sa nezapojil do nijakého porušenia, pretože:

    v článkoch 2 a 3 výroku rozhodnutia nie je uvedené, že by sa žalobca zúčastnil na jedinom a pokračujúcom porušení opísanom v oznámení o výhradách,

    Komisia nesplnila príslušné požiadavky vyplývajúce z článku 101 ods. 1 ZFEÚ a príslušnej judikatúry na stanovenie zodpovednosti žalobcu za jediné a nepretržité porušenie,

    na základe dôkazov, ktoré je voči žalobcovi Komisia — s prihliadnutím na druhý žalobný dôvod — zákonne oprávnená použiť na účely preskúmania výhrad, rozhodnutie nepreukazuje nijaké porušenie zo strany žalobcu.

    4.

    Štvrtým žalobným dôvodom tvrdí, že nebol definovaný relevantný trh, alebo prípadne nebol tento trh správne definovaný v rozpore s uplatniteľnými právnymi požiadavkami zakotvenými v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a predovšetkým v rozpore so zásadami právnej istoty a proporcionality.

    5.

    Piatym žalobným dôvodom tvrdí, že uložená pokuta má byť zrušená, alebo subsidiárne znížená (prípadne znížená až na nulu), na základe iných žalobných dôvodov a na základe toho, že Komisia neuplatnila zásadu rovnosti zaobchádzania vyplývajúcu z práva Únie pri stanovení výšky pokuty.

    6.

    Šiestym žalobným dôvodom tvrdí, že rozhodnutie nebolo odôvodnené v rozpore s povinnosťou odôvodnenia vyplývajúcou z článku 296 ZFEÚ.


    Top