Žaloba podaná 9. decembra 2010 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(Vec C-574/10)

2011/C 72/08

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Wilms a C. Zadra, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje určiť, že

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom tejto žaloby sú odplatné zmluvy na poskytovanie služieb týkajúcich sa architektonických zákaziek, ktoré obec Niedernhausen ako verejný obstarávateľ uzatvoril s projektovou kanceláriou. Hoci sa všetky sporné architektonické zákazky týkajú jedného stavebného projektu, a to rekonštrukcie Autalhalle, boli udelené samostatne ako projekty pre jednotlivé časti budovy jednej a tej istej projektovej kancelárii, bez dodržania postupu zadávania verejných zákaziek. Hodnoty zákaziek boli zodpovedajúcim spôsobom takisto určené samostatne pre jednotlivé zákazky.

Predmetné zmluvy uzatvorené s projektovou kanceláriou sú odplatné zmluvy na poskytnutie služieb v zmysle článku 1 ods. 2 písm. d) smernice 2004/18/ES. Služby architektov sú prioritnými službami v zmysle prílohy II A kategórie 12 smernice 2004/18/ES.

Komisia sa domnieva, že sporné projekty predstavujú jednotnú dodávateľskú zákazku, ktorej rozdelenie do samostatných čiastkových zákaziek nie je nijako objektívne odôvodnené. Ide o čiastkové úkony rekonštrukcie jednej a tej istej budovy, ktorá bola navrhnutá, schválená a vykonaná ako spoločný projekt. Tieto úkony sledovali tento spoločný cieľ a navzájom úzko priestorovo, ekonomicky a funkčne súviseli. Preto mala byť hodnota zákazky určená ako súhrnná hodnota projektových služieb zabezpečených v rámci rekonštrukcie. V takomto prípade by hodnota zákazky prekročil prahovú hodnotu uvedenú v článku 7 písm. b) smernice 2004/18/ES a vznikla by teda povinnosť zadať verejnú architektonickú zákazku v rámci EÚ podľa príslušných postupov.

Samotná stavebná rekonštrukcia Autalhalle predstavovala spoločnú stavebnú zákazku v zmysle európskych predpisov o zadávaní verejných zákaziek. To prinajmenšom intenzívne naznačuje, že aj zodpovedajúci projekt sa má považovať za spoločný dodávateľský projekt. Keď projektové služby ako v tomto prípade sa viažu na jednotnú zmluvu o výstavbe a jej obsah je určený stavebným objektom, potom neexistuje žiaden objektívny dôvod zvoliť si odlišný spôsob výpočtu. Projektové služby sú v tomto prípade do istej miery akcesorickými vo vzťahu k stavebnej činnosti. Podľa názoru Komisie nie je jasné, prečo by si jednotná stavebná činnosť mala vyžadovať nejednotné projektové služby.

Súdny dvor chápe spoločnú ekonomickú a technickú funkciu jednotlivých častí zákazky ako indíciu toho, že ide o jedinú dodávateľskú transakciu. Aj keď uvedené kritérium funkčného posudzovania bolo vytvorené pre stavebné zákazky, Komisia sa domnieva, že platí rovnako aj pre zákazky na poskytovanie služieb. Kritérium technickej a ekonomickej jednotnosti projektových služieb pre jednotlivé časti budovy je v tomto prípade splnené, keďže ide o rekonštrukciu jednej a tej istej budovy.

Takmer svojvoľné rozdelenie zákaziek je v rozpore s effet utile smernice. Často by totiž mohlo viesť k umelému zníženiu hodnoty pod prahovú hodnotu a tým k zúženiu rozsahu pôsobnosti smernice. Súdny dvor v ustálenej judikatúre zdôrazňuje význam smerníc o zadávaní verejných zákaziek pre slobodné poskytovanie služieb a pre spravodlivú hospodársku súťaž na úrovni Európskej únie. Svojvoľne a podstate odporujúce „rozdelenie“ jednotných zákaziek na poskytnutie služieb by tieto ciele podkopalo.

Ani rozpočtovými dôvodmi rozdelenia zákazky na stavebné etapy nemožno odôvodniť umelé rozdelenie spoločnej hodnoty zákazky. V rozpore s účelom európskych smerníc v oblasti práva verejného obstarávania by bolo považovať jednotný dodávateľský projekt, ktorý sa z výlučne rozpočtových dôvodov realizuje vo viacerých etapách, iba z tohto dôvodu za viaceré samostatné zákazky, a tým ho vyňať z pôsobnosti smernice. Článok 9 ods. 3 smernice skôr zakazuje takéto umelé rozdelenie jednotného dodávateľského projektu.

Po zhrnutí treba konštatovať, že sporné zákazky predstavujú jednotný dodávateľský projekt, ktorého hodnota v čase zadania zákazky presahovala prahovú hodnotu stanovenú v smernici. Táto zákazka mala byť teda zadaná v rámci Európskej únie podľa postupov upravených v smernici. K tomu nedošlo, a teda žalovaná porušila smernicu 2004/18/ES.

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).