Odvolanie podané 2. júla 2010: Union Investment Privatfonds GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (tretej komory) z 27. apríla 2010 vo veciach T-303/06 a T-337/06, UniCredito Italiano SpA/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) a Union Investment Privatfonds GmbH

(Vec C-317/10 P)

()

2010/C 246/43

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Union Investment Privatfonds GmbH (v zastúpení: J. Zindel, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: UniCredito Italiano SpA a Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetné odvolanie je založené na nesprávnom uplatnení článku 8 ods. 1 písm. b) posledného riadku nariadenia (ES) č. 40/94 (1). Okrem iného sa uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe neúplných skutkových zistení, ktoré čiastočne nezodpovedajú skutočnosti.

Všeobecný súd nesprávne a v rozpore s ÚHVT, ktorý vyhovel v podstatnej časti odvolaniam odvolateľky, neuznal, že ochranné známky, ktoré sú predmetom žaloby, patria do veľkej rodiny ochranných známok. Uvádza sa, že všetky ochranné známky tvoriace túto rodinu sú charakterizované rovnakou úvodnou slabikou pripojenou bez akéhokoľvek oddelenia k inému konceptu sektora investícií. Prihlasované ochranné známky tiež predstavovali tie isté rozlišovacie prvky. Na základe skreslenia skutočností sa Všeobecný súd domnieval, že dotknuté ochranné známky sa rozlišujú na štrukturálnej úrovni, z dôvodu, že v prihlasovaných ochranných známkach je úvodná slabika spojená s prvkom v anglickom jazyku, zatiaľ čo v ochranných známkach odvolateľky je dotknutá slabika spojená s prvkom v nemeckom jazyku. Všeobecný súd však riadne nezistil, že pri uplatnení článku 8 ods. 1 písm. b) posledného riadku nariadenia (ES) č. 40/94 pri existencii série ochranných známok treba prihliadať na všetky ochranné známky patriace do tejto série. V tomto zmysle sa tiež zdôrazňuje, že odvolateľka tiež používa medzinárodné slová a slová v anglickom jazyku, takže opačný pohľad Všeobecného súdu je objektívne nesprávny.

Okrem toho sa uvádza, že Všeobecný súd opäť mylne vychádzal zo zásady, že ochranné známky používané odvolateľkou na označenie investičných fondov boli vždy používané spoločne s označením vydávajúcej inštitúcie. To je vyvrátené dôkazmi, ktoré odvolateľka už predložila pred ÚHVT a z ktorých vyplýva, ako sa uviedlo, že v článkom uverejnených v tlači v oblasti fondov alebo tiež v rámci činností konzultanta pre investície nie je meno vydávajúcej inštitúcie citované.

Opätovne sa tvrdí, že napadnutý rozsudok obsahuje chybné odôvodnenie, keďže nie je vysvetlené, ako Všeobecný súd mohol určiť pohľad nemeckej verejnosti, ktorej význam je rozhodujúci na posúdenie pravdepodobnosti zámeny.

Bolo to však nutné vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľka predložením rôznych rozhodnutí nemeckého úradu pre patenty a ochranné známky a iných nemeckých súdnych orgánov preukázala, že tento úrad a tieto súdy vychádzajú zo zásady, že existuje u nemeckej verejnosti zámena, ak niektoré ochranné známky obsahujúce rovnakú úvodnú slabiku, ako séria ochranných známok odvolateľky, sú registrované alebo používané tretími osobami na označenie služieb v oblasti financií.

Nakoniec sa uvádza, že Všeobecný súd tiež podľa vzoru ÚHVT nepochopil, že pravdepodobnosť zámeny z dôvodu blízkosti služieb existuje aj v oblasti „nehnuteľných vecí“. V prípade fondov s nehnuteľnosťami označených ochrannými známkami odvolateľky sa uvádza, že zvýšenie hodnoty očakávanej investorom sa uskutočňuje prostredníctvom správy, nájmu alebo tiež predaja nehnuteľností. Podľa žalobkyne preto tak ÚHVT, ako aj Všeobecný súd nesprávne vychádzali zo zásady, že správa fondu s nehnuteľnosťami sa obmedzuje na získavanie kapitálu. Keďže ÚHVT pričítal službe „nehnuteľné veci“ iba činnosti analogické s činnosťou mediácie, neprihliada to riadne na skutočnosť, koncept „nehnuteľných vecí“ je oveľa širší.

(1)  Nariadenie (ES) č. 40/94 Rady z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 14.01.1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).