Odvolanie podané 21. mája 2010 spoločnosťou Centre de Coordination Carrefour SNC proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 18. marca 2010 vo veci T-94/08, Centre de Coordination Carrefour/Komisia

(Vec C-254/10 P)

()

2010/C 246/28

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Centre de Coordination Carrefour SNC (v zastúpení: X. Clarebout, C. Docclo a M. Pittie, avocats)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľ päť odvolacích dôvodov.

Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že na jednej strane rozhodol, že odvolateľ nemá právny záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia, keďže nemá platné povolenie podľa belgického práva, a na druhej strane, že prípustnosť jeho žaloby nie je podmienená samotnou existenciou platného povolenia. Takéto odôvodnenie je protirečivé, pretože Všeobecný súd nemôže rozhodnúť, že z dôvodu chýbajúceho platného povolenia neexistuje právny záujem, a súčasne, že na posúdenie prípustnosti odvolania je takéto povolenie irelevantné.

Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd skreslil skutočnosti predložené odvolateľom tým, že nesprávne posúdil systém belgickej legislatívy týkajúcej sa koordinačných centier, nesprávne vyložil kráľovské nariadenie č. 187 z 30. decembra 1982 o vytvorení koordinačných centier (2), skreslil jeho obsah a nerešpektoval hierarchiu prameňov belgického práva. Predmetné kráľovské nariadenie je vlastne nariadením týkajúcim sa osobitných právomocí, ktoré má v belgickom právnom poriadku rovnakú právnu silu ako zákon a vždy sa na žalobcu uplatňovalo, v dôsledku čoho mal žalobca výhodu povolenia na dobu desať rokov.

Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že nerešpektoval právnu silu rozhodnutej veci rozsudku Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum187/Komisia (C-182/03 a C-217/03) v časti, ktorá uvádza, že zrušenie napadnutého rozhodnutia týmto rozsudkom by malo za následok zákaz obnovenia povolení koordinačných centier odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia. Rozsudok Súdneho dvora však zrušil napadnuté rozhodnutie práve z dôvodu chýbajúcich primeraných prechodných období pre koordinačné centrá, o ktorých žiadosti o obnovenie povolenia nebolo ku dňu uvedeného oznámenia rozhodnuté alebo ktorých povolenia skočili ku dňu oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo krátko po tomto dni.

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne posúdil pojem „právny záujem“, keď rozhodol, že žaloba odvolateľa mu svojim výsledkom nemohla priniesť prospech, lebo nie je isté, že v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia by belgické orgány potvrdili zachovanie statusu koordinačného centra odvolateľa aj po 31. decembri 2005. Na jednej strane však belgické orgány nemajú v danom prípade nijakú diskrečnú právomoc, keďže v prípade splnenia podmienok vyžadovaných kráľovským nariadením č. 187 musí byť vydané povolenie na dobu desať rokov. Na druhej strane samotný Všeobecný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že belgické orgány nevylúčili možnosť schváliť odvolateľovi využívanie sporného režimu aj po 31. decembri 2005 a rozhodli sa neuplatňovať voči odvolateľovi sankcie, kým nebude právoplatne rozhodnuté o jeho žalobe.

Svojím piatym a posledným odvolacím dôvodom odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd vychádzal z neprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že prechodné opatrenie nemôže pôsobiť spätne. V skutočnosti nie je výnimočná situácia, keď sa prechodné obdobie počíta od určitého dňa v minulosti, zvlášť v daňovej oblasti.

(1)  Rozhodnutie Komisie 2008/283/ES z 13. novembra 2007 o schéme pomoci vykonávanej Belgickom v prospech koordinačných centier v Belgicku a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2003/757/ES (Ú. v. EÚ L 90, 2008, s. 7).

(2)  Moniteur belge z 13. januára 1983, s. 502.