1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/98

A.

keďže medzinárodné hospodárstvo a globálne trhy dosiahli za posledných 25 rokov bezprecedentný a historicky jedinečný rast s kapacitou výroby, ktorá vytvorila prosperitu pre viac ľudí ako kedykoľvek predtým a ktorá sa potrebuje prispôsobiť hospodárskemu spomaleniu, ktoré je sprevádzané znižujúcim sa dopytom,

B.

keďže finančná a hospodárska kríza sa každým dňom zhoršuje a privádza Európsku úniu a jej susedné krajiny čoraz bližšie k hlbokej sociálnej a politickej kríze ohrozujúcej európsku solidaritu, pretože chýbajú verejné opatrenia, ktoré by mali byť oveľa silnejšie a účinnejšie ako kedykoľvek doteraz,

C.

keďže hlavným problémom pri pokračujúcom úpadku medzinárodného hospodárstva a európskeho hospodárstva je nedostatok dôvery na finančných a kapitálových trhoch a zvyšujúca sa nezamestnanosť,

D.

keďže bezprecedentný rozmer súčasnej finančnej krízy a hĺbka s ňou súvisiaceho hospodárskeho spomalenia si vyžadujú premyslenú nápravu regulačného rámca a rámca riadenia finančných trhov v EÚ a na medzinárodnej úrovni, aby sa zabránilo tomu, že budúce problémy v medzinárodnom hospodárstve vytvoria tie isté problémy na finančných trhoch, a aby hospodárstvo EÚ bolo odolnejšie voči zmenám,

E.

keďže zlyhanie kľúčových finančných inštitúcií narúša úverové trhy, kapitálové toky, investície a obchod a znižuje ceny a hodnotu, čím sa narúša stabilita a kapitálové aktíva, ktoré finančné inštitúcie potrebujú na úverovanie a podniky na zabezpečovanie vlastného financovania,

F.

keďže príčinou a dôvodom súčasnej finančnej krízy boli nedbanlivá menová politika a politicky vynútené zvýšené úvery na bývanie, ako aj makroekonomická nerovnováha hlavne medzi USA a rozvíjajúcimi sa ekonomikami, ako je Čína, v minulosti; zdôrazňuje potrebu ďalšieho rozvoja konkurencieschopnosti EÚ a investícií do infraštruktúry a výskumu, ako aj do nových podnikov a nových trhov,

G.

keďže hlavnými prioritami tvorcov politiky EÚ pri zabezpečovaní hospodárskej obnovy by malo byť opätovné sfunkčnenie finančných a kapitálových trhov a zabezpečenie zamestnanosti, čím sa umožní pomoc hospodárstvu EÚ a návrat k rastu, investíciám a novým pracovným miestam,

H.

keďže súčasná recesia by sa mala využiť ako príležitosť na podporu „ekologických“ investícií a tvorbu „ekologických“ pracovných miest v súlade s plnením dlhodobých lisabonských a göteborských cieľov a cieľov klimatického a energetického balíka,

I.

keďže zabezpečovanie hospodárskej obnovy si vyžaduje koordinovaný postup v rámci právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, ako aj stabilitu finančných a pracovných trhov, aby sa nenarušila hospodárska súťaž medzi podnikmi a nevytvorila nerovnováha medzi členskými štátmi v záujme zaručenia stability a konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ,

J.

keďže dôsledky finančnej krízy na reálnu ekonomiku vyústili do mimoriadnych hospodárskych okolností, ktoré si vyžadujú včasné, cielené, dočasné a primerané opatrenia a rozhodnutia v záujme nájdenia riešenia bezprecedentnej situácie v globálnom hospodárstve a v oblasti zamestnanosti, a keďže zásahy verejnej moci, aj keď sú nevyhnutné, narúšajú primerané úlohy súkromného a verejného sektora v normálnejších časoch,

K.

keďže nedostatky súčasného finančného regulačného rámca už Európsky parlament riešil vo svojich pozíciách týkajúcich sa legislatívnych návrhov a vo svojich uzneseniach,

L.

keďže najnovšie údaje poskytnuté Spoločenstvom o vyhliadkach na rok 2009 ukazujú rýchle zhoršovanie hospodárskych podmienok v celej EÚ a keďže Európska únia a členské štáty nesú výhradnú zodpovednosť za zaručenie makroekonomickej stability, trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti;

M.

keďže finančná kríza odkryla dilemu medzi potrebou riešiť na jednej strane regulačnú právomoc za hospodársku politiku na úrovni EÚ, a skutočnosť, že plány hospodárskych stimulov sú v právomoci orgánov členských štátov, na strane druhej,

N.

keďže krátkodobé opatrenia iniciované jednotlivými členskými štátmi si vyžadujú komplexnú koordináciu zo strany EÚ, aby sa zabezpečil spoločný multiplikačný efekt na jednej strane a aby sa zabránilo efektu prelievania, narušovaniu trhov a nehospodárnym duplicitným snahám na strane druhej,

O.

keďže krátkodobé opatrenia sa musia prispôsobiť a musia podporovať dlhodobé ciele, ktoré prispejú k tomu, aby Európska únia bola konkurencieschopnou znalostnou ekonomikou, aby neoslabovali budúcu vieru a dôveru a aby zabezpečili makroekonomickú stabilitu,

P.

keďže treba zohľadniť rozličné možnosti jednotlivých členských štátov zapojiť sa do programov obnovy; keďže treba vyvinúť rozsiahly komplementárny prístup EÚ s výrazným zameraním na opatrenia vzájomne podpornej politiky v oblasti hospodárstva, životného prostredia, zamestnanosti a sociálnych politík,

Q.

keďže členstvo v eurozóne dokázateľne zvýšilo hospodársku stabilitu v daných členských štátoch; keďže okrem zodpovedných vládnych zásahov proti hospodárskemu spomaleniu občania v období hospodárskej recesie očakávajú rozhodnú odpoveď prostredníctvom ustanovení Európskej únie a sociálnu a regionálnu súdržnosť a zároveň zachovávanie pravidiel a zásad, ktoré zaručujú silnú a stabilnú menu,

R.

keďže je najdôležitejšie, aby sa opäť nastolila dôvera v záujme dosiahnutia riadneho fungovania finančných trhov, a tak zmiernenia negatívnych následkov finančnej krízy na reálnu ekonomiku,

S.

keďže členské štáty, ktoré nedávno vstúpili do Európskej únie a ktoré nie sú v eurozóne, sú vážne zasiahnuté špekuláciami voči ich menám, úniku kapitálu a zamrznutiu medzinárodných úverových trhov,

1.

víta iniciatívu Komisie na spustenie Plánu hospodárskej obnovy Európy (plán obnovy) ako reakciu na prebiehajúce vážne hospodárske spomalenie; konštatuje, že v rámci rozpočtu plánu obnovy predstavuje časť vyčlenená pre Spoločenstvo 15 %, ktorú ešte stále treba urýchlene použiť;

2.

zdôrazňuje, že najvyššou prioritou plánu obnovy musí byť stimulácie hospodárstva a konkurencieschopnosti Európskej únie, s cieľom zachovať možnosti a bezpečnosť občanov a vyhnúť sa zvýšenej nezamestnanosti; nazdáva sa, že plán obnovy musí zvrátiť hospodársky úpadok tým, že umožní finančným trhom opätovné riadne fungovanie, uľahčí investície a zlepší možnosti pre rast a tvorbu pracovných miest, pričom zároveň posilní hospodárstvo a trh práce EÚ a zlepší rámcové podmienky pre rast a tvorbu pracovných miest;

3.

očakáva, že Komisia poskytne jasné a rázne usmernenia smerujúce k zlepšeniu koordinovaného prístupu medzi všetkými členskými štátmi pri riešení tejto hlbokej hospodárskej krízy s cieľom zachovať čo najviac pracovných miest a čo najvyššiu zamestnanosť v Európe;

4.

trvá na tom, že všetka finančná pomoc musí byť poskytnutá včas, cielene a dočasne; varuje pred možnými účinkami vytesnenia a rozvratu politiky hospodárskej súťaže EÚ; naliehavo vyzýva na čo najskoršiu obnovu spravodlivých konkurenčných trhov tak, ako sa uvádza v zmluvách; so znepokojením sleduje rýchly nárast verejného dlhu a rozpočtových deficitov; okrem toho vyzýva na čo najskorší návrat k riadnemu štátnemu financovaniu podľa revidovaného Paktu stability a rastu (revidovaný PSR), hneď ako to bude možné,aby sa zabránilo uvaleniu príliš veľkého bremena na budúce generácie;

5.

zdôrazňuje, že dočasné výnimky a odchýlky z politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva sa musia odstrániť a musí sa nastoliť normálny stav, a to s jasne určeným časovým horizontom;

6.

zdôrazňuje, že plán obnovy musí slúžiť účelom dodržania spravodlivej a objektívnej medzinárodnej dohody na dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu v roku 2012 a že takáto dohoda musí dať chudobným krajinám okrem iného príležitosť uniknúť chudobe bez zhoršenia globálneho otepľovania pomocou financovania veľkých investícií do prispôsobovania sa zmene klímy, do obnoviteľných energií a do energetickej účinnosti;

7.

so znepokojením upozorňuje na rýchly nárast verejného dlhu a rozpočtových deficitov; vyjadruje obavy, že verejné dlhy sa môžu stať nadmernou záťažou pre budúce generácie;

8.

pri akceptovaní potreby prispôsobiť sa globálnemu prostrediu hospodárskej súťaže a prinavrátiť európskemu hospodárstvu rast, ako veľmi dôležitých spoločných cieľov, vyzýva Európsku úniu, aby vystupňovala svoje úsilie investovať do pracovných schopností, odbornej prípravy a trvalo udržateľnej tvorby pracovných miest, ochrany zamestnanosti a predchádzania hromadnej nezamestnanosti pri súčasnom zaručení konštruktívnych daňových politík, ktoré by mali pomôcť určiť rozsah a obsah plánu obnovy; očakáva, že jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2009 prinesie dohodu o jasných usmerneniach a konkrétnych opatreniach zameraných na zachovanie zamestnanosti a vytvorenie pracovných príležitostí;

9.

ako podstatnú požiadavku efektívnosti odporúča, aby koordinácia národných plánov obnovy umožňovala, aby bol program každej krajiny prispôsobený jej osobitným potrebám, pričom sa v ňom zohľadní spoločný záujem, spoločné stratégie stanovené v podmienkach boja proti zmene klímy a záruka čo najsilnejšieho multiplikačného efektu, najmä v oblasti zamestnanosti;

10.

odporúča nové horizontálne iniciatívy na úrovni EÚ, keďže rôzne vnútroštátne možnosti a rozdiely v rozpočtovej flexibilite môžu v Európskej únii spôsobiť veľmi asymetrické výsledky; pripomína však zodpovednosť každého členského štátu dodržiavať fiškálnu disciplínu a investičné i štrukturálne reformy;

11.

dôrazne varuje pred rizikom, že vykonané riešenia budú predstavovať súbor všetkých vnútroštátnych, potenciálne sporných a nákladných politík, ktoré budú narúšať jednotný trh, hospodársku a menovú úniu a oslabovať úlohu Európskej únie ako globálneho hráča;

12.

podporuje záväzok Komisie k revidovanému PSR a pripomína jej snahu využiť všetku flexibilitu ako prostriedok na vykonávanie anticyklických politík na riešenie hospodárskej recesie, ktorá sa v pakte predpokladá, aby členské štáty mohli primerane odpovedať na hospodársku krízu, predovšetkým vyhodnotiť, či sú krátkodobé rozhodnutia o investíciách zlučiteľné so strednodobými rozpočtovými cieľmi a vedú k udržateľnému rastu a k dosiahnutiu dlhodobých cieľov lisabonskej stratégie;

13.

zdôrazňuje, že je bezpodmienečne nevyhnutné, aby členské štáty pokračovali v dodržiavaní revidovaného PSR s cieľom na jednej strane efektívne sa vyrovnať so súčasnými mimoriadnymi okolnosťami a zaručiť pevný záväzok k prinavráteniu normálnej rozpočtovej disciplíny hneď po zotavení hospodárstva, a zároveň posilniť anticyklické smerovanie revidovaného PSR na strane druhej;

14.

víta krátkodobé opatrenia prijaté na obnovenie dôvery vo finančný systém; pripomína, že tieto núdzové opatrenia nie sú dostatočné na riešenie niektorých základných problémov spôsobujúcich túto krízu, konkrétne globálnej nerovnováhy, extrémneho riskovania, investovania vypožičaných prostriedkov a odmeňovania krátkodobého zmýšľania; pripomína nevyhnutnosť revízie systémov odmeňovania ako možných zdrojov finančnej nestability;

15.

vyzýva na koordinované opatrenia medzi členskými štátmi, ktoré umožnia všeobecné a presne určené záruky národných bánk za záväzky, ale s výnimkou vlastného kapitálu v záujme zníženia neistoty na úverových trhoch a uľahčenia fungovania týchto trhov;

16.

vyzýva členské štáty a najmä tie, ktoré patria do eurozóny, aby preskúmali možnosť rozsiahlej európskej pôžičky, za ktorú by spoločne ručili členské štáty;

17.

znovu opakuje, že ochrana úspor fyzických osôb a podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a poskytovanie úverov týmto osobám a podnikom je dostatočným dôvodom na súčasný výnimočný zásah verejnej moci do finančného systému; vládam členských štátov pripomína ich zodpovednosť ako aj zodpovednosť voči ich parlamentom za použitie verejných prostriedkov na záchranné plány a dôrazne odporúča, aby na zabezpečenie dosiahnutia takýchto cieľov zaviedli a na úrovni EÚ koordinovali súbor primeraného dozoru a podľa potreby aj sankcií;

18.

zdôrazňuje význam toho, aby sa zníženia centrálnej úrokovej sadzby, preniesli na dlžníkov;

19.

pripomína regulačným orgánom a príslušným orgánom členských štátov, aby vykonali hĺbkovú kontrolu aktivít bánk a bankárov za posledné mesiace a určili, či k zrúteniu bánk neprispela zavrhnutiahodná či dokonca trestná činnosť a aby zabezpečili, že by zásah verejnej moci a rozhodnutia menovej politiky v podobe úrokových sadieb boli schopné zvrátiť úverový tlak;

20.

domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých treba prísne monitorovať záchranné balíky poskytnuté finančným inštitúciám vrátane: úrovne solventnosti, predpokladaného zisku, likvidity na medzibankovom trhu, vývoja ľudských zdrojov a dôvery klientov, či už súkromných klientov a podnikateľov;

21.

trvá na tom, aby súčasťou záchranných plánov bankového sektora bolo splnenie podmienok týkajúcich sa peňažných stimulov, poskytovania úverov, podmienok požičiavania, reštrukturalizácie a ochrany podmienok sociálnej politiky;

22.

domnieva sa, že vývoj mikroúverov, ktoré sú uznané ako účinný nástroj so silným multiplikačným účinkom, treba podporiť, najmä tým, že sa budú požadovať od obchodných bánk, ktoré mali prospech z verejnej podpory;

23.

trvá na tom, že prvoradým hľadiskom musí byť obnova normálnych úrovní predĺženia úverov zo strany bánk, pričom sa zohľadní nové regulačné prostredie osobitne v záujme oživenia procesu sekuritizácie ako podstatného prvku oživenia financovania hypoték, áut a kreditných kariet;

24.

vyzýva Komisiu, aby pripravila jasnú analýzu vplyvu záchranného balíka na konkurencieschopnosť finančného sektora a fungovanie medzibankového trhu; vyzýva Komisiu, aby vytvorila interdisciplinárne tímy, vrátane expertízy generálnych riaditeľstiev Komisie pre hospodársku súťaž, hospodárske a finančné veci a pre vnútorný trh a služby, trojúrovňového dohľadu 3 kontrolných výborov a európskeho systému centrálnych bánk s cieľom zhromažďovať informácie a know-how a zabezpečovať vyvážené, nestranné a vysokokvalitné rozhodnutia vo všetkých členských štátoch;

25.

domnieva sa, že hoci Európska centrálna banka (ECB) nemá oficiálny mandát na vykonávanie dohľadu, musí sa jej úloha pri monitorovaní finančnej stability v eurozóne posilniť, najmä čo sa týka dohľadu nad bankovým sektorom EÚ; z tohto dôvodu odporúča, aby bola ECB zapojená do obozretného dohľadu v EÚ nad systémovo dôležitými bankovými inštitúciami na základe článku 105 ods. 6 zmluvy;

26.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajú jasné nástroje a politiky EÚ, ktoré by sa riadne a včas použili na riešenie nerovnomerných vplyvov finančnej krízy na jednotlivé členské štáty vnútri eurozóny a mimo nej;

27.

opakovane vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala účinky správania bánk, ktoré presunuli svoje aktíva z členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii nedávno, po prijatí záchranných plánov inými členskými štátmi, a aby pozorne skúmala špekulatívne úkony (short-selling) proti menám členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii nedávno; vyzýva Komisiu, aby výsledky uvedenej analýzy oznámila de Larosièrovej skupine a príslušnému parlamentnému výboru;

28.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne riešili problém bankových záruk s cieľom zabezpečiť, aby podobne vytvorené schémy zabránili zrúteniu bánk v celej EÚ, čo umožní oživenie medzibankových úverov, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na ukončenie bankovej krízy a obnovenie dôvery v reálnu ekonomiku a na zvýšenie investícií a spotreby, čo povedie k úniku z hospodárskej krízy;

29.

dôrazne vyzýva de Larosièrovu skupinu, aby zohľadnila odporúčania navrhované v predchádzajúcich uzneseniach Európskeho parlamentu o dohľade nad finančným trhom; vyzýva Komisiu, aby schválila svoje príspevky na vytvorenie stabilného a účinného systému regulácie a dohľadu, ktorý môže predchádzať negatívnym dôsledkom budúcich kríz alebo ich môže obmedziť; vyzýva Radu, aby náležite zohľadnila pozíciu, ktorú môže Európsky parlament k týmto záverom zaujať pred ich schválením;

30.

uznáva odporúčania de Larosièrovej skupiny a zdôrazňuje, že Európsky parlament už mnohé z nich žiadal v uplynulých rokoch; víta zámer Komisie využiť svoju iniciatívnu právomoc a prijať kroky na riešenie najnaliehavejších problémov súvisiacich s finančnou krízou, a naliehavo žiada Komisiu, aby tento proces začala čo najskôr; vyzýva Európsku radu, aby dala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2009 rázny politický podnet a stanovila harmonogram pre všetky právne iniciatívy s cieľom zabezpečiť ich včasné prijatie v spolupráci s Európskym parlamentom;

31.

opätovne potvrdzuje, že väčšia transparentnosť, lepšie riadenie rizík a koordinovaný dohľad poskytujú väčšinu riešení, ako možno predchádzať ďalším krízam, a že regulačná reforma sa musí vzťahovať na všetky oblasti a uplatňovať sa na všetkých účastníkov a transakcie na finančných trhoch; zdôrazňuje skutočnosť, že globálny charakter finančných trhov si vyžaduje medzinárodnú koordináciu reforiem; zdôrazňuje, že regulačné iniciatívy musia mať za cieľ vytvorenie transparentnosti, trvalej udržateľnosti, stability a väčšej miery zodpovednosti účastníkov finančných operácií na trhu; pripomína Komisii jej povinnosť reagovať na žiadosti Európskeho parlamentu týkajúce sa zaisťovacích fondov a private equity;

32.

domnieva sa, že ratingové agentúry by mali zaplniť medzery v informáciách a odhaliť neistoty a konflikty záujmov; trvá na tom, že je potrebné prepracovať a zlepšiť účtovné zásady s cieľom zabrániť procyklickým účinkom;

33.

navrhuje, aby sa dôkladne zhodnotilo, či by budúce kroky smerujúce k spoľahlivej regulácii finančného sektora, najmä obozretný dohľad nad regulačným rámcom na makroúrovni, mohli skomplikovať alebo znemožniť hospodárske oživenie a inováciu v oblasti finančných produktov alebo obmedziť atraktívnosť finančných trhov EÚ a odkloniť tak finančné toky a podniky k trhom tretích krajín; pripomína, že je v záujme EÚ zostať prvým finančným trhom na svete;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili všetky dostupné prostriedky s cieľom podporiť podniky EÚ, najmä MSP, povzbudiť tvorbu pracovných miest a posilniť dôveru investorov, zamestnávateľov, pracovníkov a spotrebiteľov EÚ;

35.

dôrazne odporúča, aby sa v celej Európskej únii urýchlene zabezpečil dostatočný, dostupný a primerane bezpečný prístup k úverom pre MSP, občanov a tie odvetvia, v ktorých je udržateľná budúcnosť ohrozená krízou, najmä v dôsledku nedostatku úverov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zabezpečila výmenu najlepších postupov;

36.

zdôrazňuje, že v súčasnej atmosfére, kde MSP čelia vážnym problémom v hotovostných tokoch a obmedzenému prístupu k úverom, verejné orgány a súkromní klienti by mali rešpektovať maximálnu 30-dňovú lehotu pre platby MSP; naliehavo žiada Komisiu, aby túto otázku zohľadnila pri revízii smernice o omeškaných platbách (7);

37.

vyzýva, aby sa na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni v plnej miere presadzovali a urýchlene uplatňovali odporúčania Európskeho parlamentu v súvislosti s oznámením Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394);

38.

žiada účinné začatie komplexnej európskej iniciatívy v oblasti zamestnanosti na jednej strane zabezpečením, aby hocikde v Európskej únii bolo možné do troch dní bezplatne založiť podnik a aby sa formality spojené so zamestnaním prvých pracovníkov dali vybaviť na jednom mieste, a na druhej strane posilnením aktivačných systémov, najmä pre nízko kvalifikovaných pracovníkov, formou individuálneho poradenstva, intenzívnej odbornej prípravy či rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov, učňovských programov, dotovania zamestnania a poskytovania grantov pre začínajúce samostatne zárobkovo činné osoby a podnikateľov; okrem toho podporuje skutočnosť, že Komisia pridelila platby Európskeho sociálneho fondu na podporu rozvoja zručností a ich prispôsobenie pracovným miestam;

39.

dôrazne odporúča, aby teraz, keď sa strácajú pracovné miesta, iniciatíva EÚ v oblasti zamestnanosti zahŕňala včasný zásah, a to aj preto, aby sa znížilo riziko, že ľudia budú vylúčení z trhu práce; domnieva sa, že takéto zásahy si vyžiadajú značné investície do odbornej prípravy vrátane zvýšenia počtu poskytovateľov odbornej prípravy, pričom pozornosť by sa mala sústrediť na lepšiu koordináciu programov odbornej prípravy a opätovného zaradenia na trh práce; zároveň by sa nemali uplatňovať len krátkodobé opatrenia, ale úsilie by malo byť zamerané aj na umožnenie dosiahnutia vysokej kvalifikácie s cieľom zvýšiť celkovú úroveň kvalifikovanosti v EÚ a reagovať na meniace sa potreby súčasnej ekonomiky.

40.

víta návrhy Komisie a vyzýva členské štáty na úpravu nových ustanovení predpisov o Európskom sociálnom fonde, Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii a Európskom fonde regionálneho rozvoja vrátane zjednodušenia postupov a rozšírenia opodstatnených nákladov na ešte účinnejšiu podporu cieľov zamestnanosti a sociálneho začlenenia, ďalšej podpory zamestnanosti v kľúčových odvetviach hospodárstva a zabezpečenia toho, aby pri poskytovaní takejto pomoci zostalo posilňovanie sociálnej a územnej súdržnosti prioritou s cieľom zamedziť asymetrickému rozvoju v rámci Európskej únie; požaduje zrýchlené poskytnutie prostriedkov na podporu zamestnanosti a presmerovanie podporných programov EÚ na najzraniteľnejšie skupiny vrátane programov na zaručenie dôstojných životných podmienok a prístupu k vysokokvalitným verejným službám vo všeobecnom záujme;

41.

vyzýva členské štáty, aby investovali do odvetvia sociálneho hospodárstva, ktoré môže prispieť k rastu, pretože má značný potenciál na tvorbu kvalitných pracovných miest a posilňovanie sociálnej a územnej súdržnosti;

42.

vyzdvihuje význam uplatňovania spoločných zásad flexiistoty za súčasného zabezpečenia primeranej sociálnej ochrany pre všetkých, najmä systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú vhodnú ochranu s ohľadom na národné tradície;

43.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi pokračovala v pravidelnom sledovaní vývoja situácie na trhu práce EÚ a vplyvu krízy naň a aby prijala primerané opatrenia, ktoré privedú ekonomiky EÚ na cestu trvalo udržateľného rozvoja;

44.

zdôrazňuje potrebu zaručiť primeranú životnú úroveň pre všetkých občanov EÚ a vyzýva na prijatie náležitých núdzových opatrení; vyzýva na úpravu sociálnych politík tak, aby umožňovali vyrovnať sa s recesiou, aby podporovali politiky aktívneho trhu práce a politiky sociálneho začlenenia a aby sa v rámci nich venovala osobitná pozornosť najzraniteľnejším členom spoločnosti;

45.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene posúdila riziká recesie pre priemyselné odvetvia v Európe, aby sa v prípade potreby mohli prijať opatrenia na úrovni EÚ; zdôrazňuje však, že niektoré problémy priemyselných odvetví EÚ nemusia byť spôsobené finančnou krízou; preto zastáva názor, že opatrenia štátnej pomoci by mali byť dôkladne cielené tak, aby neprekračovali rámec vyrovnávania účinkov finančnej krízy a že ich musia sprevádzať čo najprísnejšie podmienky reštrukturalizácie a investície do inovácií a trvalej udržateľnosti;

46.

varuje pred neprimeraným uvoľnením pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, pretože sa tým môže oslabiť vnútorný trh; je znepokojený tým, že vnútroštátne odpovede na hospodársky pokles môžu viesť k protekcionizmu a narušeniu hospodárskej súťaže, čo by z dlhodobého hľadiska vážne oslabilo hospodársku prosperitu obyvateľov EÚ;

47.

vyzýva na vyhodnotenie opatrení, ktoré sú súčasťou vnútroštátnych plánov obnovy, z hľadiska ich okamžitého vplyvu na kúpnu silu;

48.

vyzýva Radu, aby schválila návrh dať všetkým členským štátom možnosť použiť znížené sadzby DPH na energeticky náročné výrobky a služby a služby náročné na pracovnú silu a miestne poskytované služby, s ohľadom na ich potenciálny vplyv na zvýšenie miery zamestnanosti a dopytu;

49.

zdôrazňuje, že program transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) prispieva k plneniu lisabonskej stratégie, cieľov Európskej únie v oblasti zmeny klímy a k zvyšovaniu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zároveň poskytuje včasnú podporu udržaniu celkového dopytu v Európskej únii; zdôrazňuje význam 30 prioritných projektov TEN-T – najmä cezhraničných koridorov – pre opätovné naštartovanie hospodárstva a umožnenie rastu dopytu po lepšej a ekologickejšej komodalite; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli nové metódy financovania dopravnej infraštruktúry a podstatne zvýšili rozpočet určený na projekty TEN-T v ďalších finančných rámcoch a v pláne obnovy;

50.

žiada členské štáty, aby posúdili možnosť zníženia zdanenia práce osôb s nízkym príjmom, aby sa zvýšila kúpna sila a podporil dopyt po maloobchodných výrobkoch;

51.

zdôrazňuje význam cieľov územnej súdržnosti v rámci navrhovaných podporných opatrení, vzhľadom na jasný asymetrický vplyv krízy na území Európy;

52.

vyzýva Komisiu, aby najmä vzhľadom na súčasnú krízu náležite riešila vplyv horizontálnych politík na rozdielne regionálne výsledky v eurozóne tak, ako to zdôraznila vo svojom oznámení o EMU@10;

53.

vyzýva na vypracovanie primeraných mechanizmov, ktoré majú zaručiť, aby urýchlená konvergencia menej dynamických regiónov bola štruktúrovaná na základe strategických cieľov, medzi ktoré patria napríklad zohľadňovanie environmentálnych požiadaviek v hospodárstve a primeraná účasť na lisabonskej stratégii, a to podporovaním inovácií, MSP a iniciatív na mikroúrovni;

54.

víta všetky návrhy Komisie, ktorými sa zjednodušuje a urýchľuje prístup k dostupným nástrojom kohéznej politiky a urýchľuje realizácia projektov, a to najmä prostredníctvom včasného poskytnutia finančných prostriedkov, dočasného zvyšovania miery podpory Spoločenstva, zlepšovania technickej pomoci a urýchľovania platobných postupov;

55.

požaduje vylepšenie nástrojov a politík obnovy na úrovni EÚ a členských štátov, ktorými by bolo možné zvýšiť dopyt a dôveru v celej Európskej únii, v súlade so spoločným súborom priorít lisabonskej stratégie, medzi ktoré patria napríklad: investície do vzdelania, infraštruktúry, výskumu a vývoja, zručností a celoživotného vzdelávania, energetickej účinnosti, ekologických technológií, širokopásmových sietí, mestskej dopravy, kreatívnych odvetví a služieb, zdravotníckych služieb a služieb pre deti a starších ľudí;

56.

víta návrh Komisie presunúť 500 miliónov EUR z roka 2010 na rok 2009 ako investície do dopravnej infraštruktúry; avšak zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia zaradiť mestskú dopravu a prioritné projekty TEN-T medzi tie, na ktoré sú určené dodatočné prostriedky vo výške 5 miliárd EUR, aby sa mobilizovali v súlade s plánom obnovy; myslí si, že najmä tie projekty TEN-T, ktoré sú v pokročilej fáze realizácie, by mali profitovať z väčšej dostupnosti rozpočtových prostriedkov;

57.

zdôrazňuje, že za súčasných veľmi nepriaznivých okolností je nutný prístup k fondom EÚ pre členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ v posledných rokoch a ktoré nie sú členmi eurozóny; tieto fondy by boli požadovanými rozpočtovými stimulmi pre krajiny, ktoré nemajú taký manévrovací priestor ako členské krajiny eurozóny, alebo pretože majú vysoký schodok rozpočtu a deficit bežného účtu;

58.

zdôrazňuje, že kríza má veľmi negatívne hospodárske a sociálne dôsledky v mnohých nových členských štátoch, čo predstavuje podstatné riziko pre zníženie rastu a stability a zvýšenie chudoby; ďalej očakáva, že euro a hospodárstva eurozóny budú ovplyvňovať vedľajšie účinky; preto vyzýva na koordinovaný prístup celého Spoločenstva na účely solidarity Spoločenstva a z tohto hľadiska na realizáciu kolektívnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a sprísnila všetky nástroje na stabilizáciu postihnutých členských štátov, vrátane stabilizácie výmenných kurzov tak, aby mohli byť rýchlo a účinne uplatnené opatrenia bezpečnostnej siete a balíčky s protiopatreniami;

59.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možné opatrenia na zvýšenie energetickej bezpečnosti prostredníctvom urýchleného vývoja internej prepravnej siete pre plyn v Európskej únii, ktorá by zabezpečila bezpečnosť dodávok;

60.

domnieva sa, že dôrazná politika v oblasti verejných investícií zameraná na tvorbu „nízkouhlíkového hospodárstva“ má mimoriadny význam z hľadiska riešenia hospodárskej recesie;

61.

v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vykonali reformy v svojich fiškálnych režimoch a zabezpečili tak, aby určité odvetvia ako poľnohospodárstvo, doprava a energetika, ktoré majú výrazný dosah na životné prostredie, fungovali trvalo udržateľne;

62.

intenzívne podporuje spustenie súboru mestských politík kombinujúcich energetickú účinnosť dopravy a budov s tvorbou pracovných miest;

63.

zdôrazňuje potrebu koordinovaného a bezprecedentného úsilia o realizáciu významných investícii v oblasti energetiky, životného prostredia a infraštruktúr s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj, prispieť k tvorbe kvalitných pracovných miest a zabezpečiť sociálnu súdržnosť; preto sa domnieva, že občania oveľa ľahšie pristúpia na vynaloženie úsilia, ktoré sa od nich požaduje, ak sa toto úsilie bude na jednej strane považovať za spravodlivé a na druhej strane sa bude vnímať ako záruka zamestnania a sociálnej integrácie;

64.

vyzýva na vypracovanie iniciatív EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a v oblasti prístupu k rizikovému kapitálu, úverom a mikroúverovým možnostiam s cieľom podporiť rast a konvergenciu v celej Európskej únii;

65.

zdôrazňuje potrebu obmedziť byrokratickú záťaž pri investičných projektoch spolufinancovaných súkromnými spoločnosťami; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na urýchlenie a uľahčenie investícií;

66.

zdôrazňuje, že pri riešení naliehavých problémov, ktoré vyplývajú z hospodárskej krízy, by sa nemalo zabúdať na dlhodobú stratégiu a možnosť dosiahnuť niektoré oneskorené dlhodobé ciele, najmä:

67.

vyzýva na zlepšenie súdržnosti medzi súčasným plánom obnovy na úrovni členských štátov, lisabonskými cieľmi a prioritami, integrovanými politickými usmerneniami, národnými reformnými programami a využívaním flexibilných možností vyplývajúcich z revidovaného PSR;

68.

konštatuje, že hlavnou dilemou v súčasnej kríze je to, že nástroje európskej hospodárskej politiky nie sú dostatočne rozvinuté, aby úspešne plnili náročné úlohy budúcnosti; preto požaduje preskúmanie a aktualizáciu základných nástrojov politiky k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2010, najmä integrovaných politických usmernení;

69.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so svojimi predpoveďami rastu vydala pokyny k národným reformným programom;

70.

požaduje, aby Komisia vypracovala primerané podrobné kritériá a normy pre dôsledné monitorovanie a pravidelné prehodnocovanie účinnosti plánov obnovy, najmä pokiaľ ide o skutočnú realizáciu oznámených investícií, pričom treba mať na pamäti, že celý rozsah krízy a potrebné prostriedky nápravy ešte nemožno úplne vyhodnotiť;

71.

vyzýva všetky príslušné strany – Európsky parlament, Radu, Komisiu a sociálnych partnerov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni –, aby spolupracovali na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2009 na základe týchto návrhov:

72.

žiada, aby Európsky parlament, Rada, Komisia a Európska investičná banka urýchlene preskúmali, aké výhody by mohlo priniesť vytvorenie európskeho fondu na financovanie štátneho dlhu, ktorého náklady na riadenie dlhu by boli nižšie ako náklady na porovnateľný súčet štátnych dlhov, a ktorý by bol dočasný a po uplynutí určitého čase prevedený do štátnych dlhov;

73.

domnieva sa, že účasť Európskej investičnej banky (EIB) má rozhodujúci význam a že veľká časť pôžičiek uvedených v pláne obnovy patrí do jej právomoci; víta dohodu členských štátov o zvýšení základného imania EIB; pripomína, že niektoré zásahy EIB si vyžadujú aj podporu z rozpočtu EÚ a že táto skutočnosť nie je v súčasnosti v pláne obnovy ustanovená; toto by sa mohlo urobiť buď spojením dotácií a pôžičiek alebo vo forme kapitálového finančného nástroja alebo nástroja na rozdelenie rizika, ako napríklad finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF) a nástroj na poskytovanie záruk za úvery na projekty transeurópskych dopravných sietí (LGTT); v druhom uvedenom prípade by mohla byť EIB požiadaná, aby prispela vlastnými rezervami, čo by znásobilo pákový efekt; zdôrazňuje úlohu EIB pri refinancovaní MSP, komerčných bánk, vrátane jestvujúcich štruktúr verejno-súkromných partnerstiev; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné vypracovať kritériá financovania, ktoré budú priaznivé z hľadiska ochrany životného prostredia;

74.

pripomína, že plán hospodárskej obnovy a následné opatrenia, ktoré Komisia navrhla 28. januára 2009, obsahujú príspevok Spoločenstva v odhadovanej výške 30 miliárd EUR, ktorý sa má rozdeliť medzi tieto sektory: 5 miliárd EUR na energetické prepojenia a vysokorýchlostný internet prostredníctvom revízie viacročného finančného rámca na obdobie 2007 až 2013 a na opatrenia súvisiace s preskúmaním stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky; predbežné platby v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu; viaceré iniciatívy v oblasti výskumu a inovácií, ako sú európske iniciatívy v oblasti ekologických áut, tovární budúcnosti a energeticky hospodárnych budov; zvýšenie predbežného financovania transeurópskych dopravných projektov, ktoré sú v najpokročilejšom štádiu realizácie, ako aj iniciatív na podporu MSP alebo programu Spoločenstva v oblasti inovácií, a finančné prostriedky, ktoré už EIB poskytla alebo ktoré poskytne vo forme nových pôžičiek a fondov;

75.

zdôrazňuje, že súčasná kríza by nemala slúžiť ako zámienka na odklad veľmi potrebnej zmeny orientácie financovania v prospech „ekologických“ investícií, ale skôr by mala byť dodatočným podnetom na urýchlenie takejto zmeny; v tejto súvislosti opakovane pripomína význam revízie rozpočtu plánovanej na rok 2009, ktorá by sa nemala obmedziť na teoretickú víziu toho, ako by mohol rozpočet vyzerať po roku 2013, ale ktorá by mala obsahovať odvážne návrhy na úpravu programovania v čase revízie viacročných programov v polovici obdobia umožňujúcu reagovať na súčasnú krízu, podporovať trvalo udržateľný rozvoj a zohľadniť výzvy, ktoré prináša zmena klímy;

76.

zdôrazňuje, že určité prvky navrhnuté v pláne hospodárskej obnovy sú veľmi široko formulované; žiada Komisiu, aby obom zložkám rozpočtového orgánu bezodkladne poskytla všetky podrobné informácie potrebné na prijatie rozhodnutia zdôrazňuje tiež, že viaceré body plánu hospodárskej obnovy si vyžadujú úpravu existujúcich viacročných programov; v tejto súvislosti pripomína, že tieto zmeny sa musia vykonať v úplnom súlade s právomocami Európskeho parlamentu;

77.

zdôrazňuje, že preto hrozí, že realizácia plánu hospodárskej obnovy, ako ho navrhla Komisia, si vyžiada značný čas, a naliehavo žiada všetky príslušné inštitúcie, aby čo najskôr prijali potrebné rozhodnutia vzhľadom na súčasnú veľmi ťažkú hospodársku situáciu Európskej únie;

78.

zdôrazňuje, že väčšina opatrení Spoločenstva, ktoré navrhla Komisia, spočíva v presune rozpočtových prostriedkov, ktoré už boli vyčlenené, a nie v mobilizácii nových rozpočtových zdrojov; vyzýva Komisiu, aby vyvodila všetky potrebné dôsledky z veľmi negatívnej hospodárskej prognózy, ktorú uverejnila v januári 2009, a aby prehodnotila svoje rozpočtové návrhy vzhľadom na tieto nové prognózy;

79.

víta plán hospodárskej obnovy a príslušné iniciatívy a opäť zdôrazňuje, že akékoľvek nové výdavky, ktoré nie sú predpokladané v rozpočte na rok 2009, musia byť financované iba z novo pridelených prostriedkov, aby sa nenarušil viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2007 – 2013, ktorý bol dohodnutý medzi dvoma zložkami rozpočtového orgánu; v tejto súvislosti pripomína možnosti, ktoré ponúkajú ustanovenia medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006, najmä jej body 21 až 23;

80.

zdôrazňuje, že plán obnovy predpokladá koordinovanú činnosť na viacerých úrovniach na posilnenie európskych hospodárstiev; znova potvrdzuje pripravenosť Európskeho parlamentu začať rokovania s Radou o prehodnotení viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013 navrhnutého Komisiou, ktoré by sa týkalo prostriedkov vo výške 5 miliárd EUR, a o každej inej zmene nástrojov, ktoré by mohli mať vplyv na rozpočet; domnieva sa, že rokovania by sa mali zamerať na rozšírenie oblasti projektov podporovaných v rámci tejto revízie rozpočtu v súlade s prioritami členských štátov;

81.

uznáva rozhodujúcu úlohu EIB a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) pri podpore financovania investícií a zlepšovaní prístupu podnikov, najmä MSP, k financovaniu; poukazuje na to, že príspevky z rozpočtu EÚ na operácie EIB majú potenciál vytvoriť významný pákový efekt na investície a chcel by preskúmať, ako by mohol rozpočet EÚ ešte viac prispieť k tomuto efektu; ďalej pripomína, že tieto opatrenia musí v každom prípade sprevádzať memorandum o porozumení medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a EIB o prioritných oblastiach investícií, aby sa zabezpečilo, že investície sa budú zameriavať na projekty, ktoré sú skutočne trvalo udržateľné; vyjadruje znepokojenie nad rastúcou tendenciou Rady a Komisie zveriť EIB a EBOR mnohé doplňujúce úlohy bez toho, že by vopred poskytli všetky potrebné ekonomické a finančné záruky, že EIB a EBOR budú schopné tieto úlohy úspešne vykonať; konštatuje, že Komisia navrhuje posilnenie finančných nástrojov, ktoré zaviedla EIB v rámci viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013; žiada Komisiu, aby predložila prvé vyhodnotenie činností, ktoré sa už realizovali, a aby v súvislosti s tým navrhla riešenia rozpočtových a regulačných problémov, ktoré sa vyskytli pri realizácii iniciatív ako JASMINE, JASPERS a JEREMIE;

82.

očakáva, že Komisia objasní svoje zámery týkajúce sa budúcich činností, najmä prípadného príspevku z rozpočtu EÚ na posilnenie týchto nástrojov; žiada Komisiu, aby obom zložkám rozpočtového orgánu oznámila, do akej miery si nové nástroje poskytnuté EIB na budúce iniciatívy vyžiadajú financovanie z rozpočtu EÚ; ďalej poznamenáva, že rozšírenie úloh zverených EIB a EBOR vyvoláva vážne otázky týkajúce sa demokratickej kontroly financovaných projektov, keďže ide o finančné prostriedky z rozpočtu EÚ;

83.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie investovať do projektov transeurópskych energetických prepojení a širokopásmovej infraštruktúry zostáva zatiaľ nevyužitý, lebo Rada nedosiahla dohodu napriek vôli vyjadrenej Európskou radou v decembri 2008; domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal prispieť k riešeniu hospodárskej krízy prostredníctvom využitia vhodných nástrojov ustanovených v medziinštitucionálnej dohode, a vyzýva Radu, aby to s Európskym parlamentom čo najskôr prediskutovala; domnieva sa, že využiť sa môžu len tie rezervy, ktoré sú už potvrdené, a nemôže sa vychádzať z odhadov potrieb v budúcich rozpočtových rokoch; pripomína, že presun rozpočtových prostriedkov by mohol ohroziť existujúce politiky; revíziu v polovici obdobia považuje za poslednú a krajnú možnosť, ako reagovať na hospodársku krízu; poukazuje na to, že ak sa plán obnovy schváli, bude mať výrazný vplyv na rozpočet na rok 2009; pripomína Komisii, že jej návrh je orientačný a závisí od schválenia zákonodarcom; žiada podrobnejšie informácie o prípravnom štádiu každého projektu, aby sa zabezpečila ich rýchla realizácia, ako aj posúdenie ich vplyvu na zamestnanosť a rast celého hospodárstva EÚ z krátkodobého hľadiska, a žiada konkrétne čísla týkajúce sa realizácie, najmä z hľadiska finančného programovania; pripomína, že výdavky EÚ na energetické projekty, ktoré musia byť v súčasnom finančnom rámci obmedzené, by sa mali zameriavať na projekty, ktoré sa môžu začať realizovať rýchlo a ktoré pomôžu splniť ciele politík EÚ súvisiacich so zmenou klímy do roku 2020, konkrétne projekty na dosiahnutie úspor energie a na zlepšenie energetickej účinnosti, ako aj investície do sietí pre energie z obnoviteľných zdrojov;

84.

pripomína spoločné vyhlásenie dohodnuté na zmierovacej schôdzi 21. novembra 2008 o „vykonávaní kohéznej politiky“, ktoré zdôrazňuje výhody pre hospodárstvo pri zrýchlenej realizácii štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, a „výdavkových a rozpočtových prostriedkoch“, ktoré podporujú nové iniciatívy, zvlášť tie, ktoré sa týkajú hospodárskych kríz; upozorňuje, že suma na dodatočné platby vopred predpokladaná na rok 2009 na základe návrhu Komisie o finančnom riadení ESF, EFRR a Kohézneho fondu je 6,3 miliardy EUR a že iné navrhované zmeny finančného riadenia fondov môžu zvýšiť rýchlosť dočasných platieb;

85.

žiada Komisiu, aby informovala rozpočtový orgán a objasnila, či predpokladané platby v rámci finančného riadenia fondov budú v súlade s plánom platieb stanoveným rozpočtovým orgánom pre rok 2009, konkrétne či úroveň platieb schválená Európskym parlamentom a Radou bude dostatočná na financovanie súčasných a budúcich iniciatív;

86.

pripomína, že každá zmena vo výške platieb, ktorú bude Komisia navrhovať, musí byť zahrnutá do opravného rozpočtu a musí byť prijatá spoločne oboma zložkami rozpočtového orgánu;

87.

zdôrazňuje, že program transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) prispieva k plneniu lisabonskej stratégie a cieľov Európskej únie v oblasti zmeny klímy a k zvyšovaniu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zároveň poskytuje včasnú podporu udržaniu celkového dopytu v Európskej únii; preto víta návrh Komisie presunúť 500 miliónov EUR z roka 2010 na rok 2009 ako investície do dopravnej infraštruktúry;

88.

žiada Komisiu, aby pri predkladaní zoznamu špecifických projektov, na ktoré sa požaduje financovanie z rozpočtu EÚ, a v súlade s požiadavkou Európskej rady z decembra 2008, vzala do úvahy potrebu zvýšenia konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ z dlhodobého hľadiska a podporovať projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré sú už schválené a plánované;

89.

odporúča, aby sa k štruktúre výdavkov európskeho rozpočtu pristupovalo pružne a aby sa neviazané rozpočtové prostriedky a rozpočtové prostriedky, ktoré nie sú súčasťou každoročného rozpočtového postupu, pridelili na priority stanovené v rámci kohéznej politiky; opäť vyzýva na urýchlené posilnenie európskeho rozpočtu, prehodnotenie jeho výšky a štruktúry výdavkov;

90.

dôrazne vyzýva Európsku úniu, aby zohrávala na medzinárodných fórach vedúcu úlohu, najmä pokiaľ ide o Fórum finančnej stability (FSF), Medzinárodný menový fond (MMF) a nadchádzajúce schôdze skupiny G20; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa posilnil multilaterálny dohľad nad menovými oblasťami a finančnými trhmi; pripomína, že v časoch voľného toku globálneho kapitálu je konvergencia rozhodujúca pre stanovenie skutočne rovnakých podmienok pre všetkých a pre komplexný regulačný rámec a rámec v oblasti dohľadu;

91.

pripomína dôležitosť nadchádzajúcej schôdze G20, ktorá sa bude konať 2. apríla 2009 v Londýne, kedy sa predpokladá, že vyhlásenia sa zmenia na rozhodnutia; pripomína, že je dôležité prijať jasný časový harmonogram činností s cieľom orientovať tento postup na výsledky; trvá na skutočnosti, že by malo byť odsúhlasené nielen finančné hľadisko, ale že hlavy štátov alebo vlád členských štátov by sa mali tiež vyjadriť, ako napraviť globálnu nerovnováhu a odsúhlasiť, ako koordinovať rozličné, nedávno prijaté plány obnovy;, pričom sa musí prihliadať na otázku nezamestnanosti; podporuje názor, že odporúčanie de Larosièrovej skupiny by sa malo použiť ako základ pre sformulovanie pozície EÚ k budúcej finančnej architektúre; vyzýva Radu a Komisiu, aby si vypočuli stanovisko Európskeho parlamentu pred odsúhlasením rokovacej pozície pre samit;

92.

jednoznačne podporuje rozhodnutie európskych členov G20 podniknúť definitívne kroky proti daňovým rajom a nespolupracujúcim jurisdikciám, a to čo najrýchlejším dohodnutím súboru sankcií, ktorý by sa schválil na londýnskom samite; odporúča EÚ, aby na svojej úrovni prijala primeraný legislatívny rámec, ktorým sa obmedzí obchod s takýmito jurisdikciami; zdôrazňuje, že riešenie tohto problému si vyžaduje globálne zosúladený prístup;

93.

dôrazne odporúča, aby sa náležite posúdili vplyvy medzinárodných transakcií na reálnu ekonomiku celej Európskej únie, najmä pokiaľ ide o obchod, zmenu klímy a financie; podporuje posilnenie medzinárodného dialógu s najdôležitejšími menovými blokmi, aby sa predišlo dôsledkom menovej manipulácie a nestability na reálnu ekonomiku;

94.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili konzultácie a upevnili vzťahy spolupráce s obchodnými partnermi Európskej únie, najmä s novovymenovanou vládou USA;

95.

domnieva sa, že súčasná kríza nesmie Európskej únii brániť vykonávať jej povinnosti, pokiaľ ide o podporu medzinárodného rozvoja a boj proti svetovej chudobe; upozorňuje, že je potrebné vylúčiť riziko návratu k protekcionistickým politikám; zdôrazňuje, že celosvetová snaha o obnovu by mohla byť vo veľkej miere podporená včasným uzavretím kola obchodných rokovaní z Dauhy;

96.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Európskej investičnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a predsedovi Euroskupiny.