15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/18

A.

keďže Európa sa ešte stále nenachádza na ceste vedúcej ku skutočne udržateľnému rozvoju,

B.

keďže Komisia uznáva, že v prípade zásadných otázok týkajúcich sa zahrnutia environmentálneho hľadiska do ostatných oblastí politiky a zlepšenia vymáhania dodržiavania právnych predpisov Spoločenstva, sa dosiahol len obmedzený pokrok,

C.

keďže Komisia poukazuje na skutočnosť, že veľa environmentálnych problémov v skutočnosti narastá: globálne emisie skleníkových plynov sa zvyšujú, úbytok biodiverzity pokračuje rýchlejším tempom, znečisťovanie stále negatívne vplýva na zdravie obyvateľstva, množstvo odpadu vyprodukovaného v EÚ naďalej rastie a ekologické dôsledky ľudského konania sa neustále zhoršujú; keďže týmto vyvstávajú vážne otázky týkajúce sa environmentálne kontraproduktívnych účinkov hlavných politík EÚ,

D.

keďže je nepravdepodobné, že by sa niekedy mohol dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj, pokiaľ sa environmentálne problémy plne nezohľadnia vo všetkých hlavných oblastiach politík,

E.

keďže čisté a zdravé životné prostredie je nevyhnutným predpokladom pre dobré životné a sociálne podmienky ľudí,

F.

keďže dobre navrhnutá politika v oblasti životného prostredia môže prispieť aj k napĺňaniu ďalších cieľov, napríklad k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, stimulácii hospodárskeho rastu, podpore tvorby nových pracovných miest a inovácií a podpore vedeckého pokroku prostredníctvom vývoja nových a bezpečných technológií,

1.

považuje za poľutovaniahodné, že priebežné hodnotenie šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva sa oneskorilo takmer o rok a vyjadruje nesúhlas s tým, že EÚ celkovo nedodržiava časový plán pre vykonávanie opatrení plánovaných na základe akčného programu, v rozpore s tvrdeniami Komisie uvedenými v jej vlastnom priebežnom hodnotení; pripomína, že na rozdiel od svojho predchodcu bol šiesty environmentálny akčný program prijatý v spolurozhodovacom procese podľa článku 251 Zmluvy o ES; vyzýva EÚ, aby urobila všetko, čo je v jej silách, a splnila ciele šiesteho environmentálneho akčného programu, pretože neúspech pri ich dosahovaní by poškodil dôveryhodnosť EÚ, okrem iného v očiach tej verejnosti, ktorej leží na srdci stav životného prostredia;

2.

konštatuje, že využívaním tematických stratégií ako nového procedurálneho nástroja sa zvýšil význam predlegislatívnych postupov a vytvorili sa ďalšie príležitosti na zapojenie zainteresovaných strán a strategickejší prístup k legislatívnej politike EÚ; s poľutovaním však vníma skutočnosť, že tematické stratégie zároveň predĺžili proces tvorby politiky v oblasti životného prostredia tým, že sa oneskorila tvorba konkrétnych návrhov politík a prijímanie z nich vyplývajúcich opatrení;

3.

domnieva sa, že by sa politika životného prostredia mala vzhľadom na jej význam pre priemysel a vzhľadom na skutočnosť, že ju vo všeobecnosti vykonávajú miestne orgány, mala zohľadňovať pri tvorbe právnych predpisov a že by v príslušných poradných orgánoch mali byť zastúpené názory zástupcov priemyslu, malých podnikov a miestnych orgánov a tieto orgány by im mali načúvať;

4.

považuje za nevyhnutné posilniť pozíciu šiesteho environmentálneho akčného programu ako environmentálnej dimenzie stratégie udržateľného rozvoja EÚ;

5.

je presvedčený, že v rámci EÚ sa musia jasne rozdeliť a definovať právomoci, a poukazuje na to, že priebežné hodnotenie Komisie sa vyznačuje zmätočnosťou a vnútornou nejednoznačnosťou, pokiaľ ide o právomoci Komisie a členských štátov; poukazuje na to, že hranice ich právomocí, ako aj ich osobitných povinností, sa musia jasne stanoviť s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto povinnosti plnili;

6.

poukazuje na to, že tematické stratégie nie sú užitočné, ak sa časovo prekrývajú s rozsiahlymi legislatívnymi spismi, ale sú užitočné buď pred zrodom príslušného spisu alebo samé o sebe;

7.

zdôrazňuje priamu súvislosť medzi stavom životného prostredia a ľudským zdravím; vyzýva Komisiu, aby s cieľom realizovať stratégiu začlenenia problematiky ‘zdravia do všetkých politík’ (tzv. zdravie vo všetkých politikách) vypracovala štúdie, ktoré objasnia príčinnú súvislosť medzi zmenou kvality životného prostredia a zmenou zdravotného stavu obyvateľstva;

8.

domnieva sa, že EÚ postupovala konzistentne pri dosahovaní cieľov v oblasti tzv. diplomatického spôsobu riešenia klimatických zmien, ktoré sú uvedené v šiestom environmentálnom akčnom programe; pripomína však, že EÚ sa nepodarilo splniť všetky záväzky, pokiaľ ide o ciele a prioritné akcie zamerané na zastavenie procesu klimatických zmien; je mimoriadne znepokojený nárastom emisií v doprave a tým, že opatrenia, ktoré sa používajú na zvýšenie energetickej účinnosti, majú pomalý účinok; pripomína Komisii, aby uverejnila oznámenie o kvantifikovaných environmentálnych cieľoch pre udržateľný systém dopravy; očakáva, že členské štáty do roku 2012 splnia ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov pre jednotlivé krajiny podľa Kjótskeho protokolu;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že cieľ zastaviť úbytok biodiverzity do roku 2010 sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť a že navrhované stratégie ochrany morského prostredia a pôdy neprinesú do roku 2012 konkrétne environmentálne výsledky; konštatuje, že je potrebné väčšie úsilie pri podpore integrácie politiky v oblasti biodiverzity do ostatných oblastí politiky; upozorňuje na to, že sieť Natura 2000 a ďalšie úzko súvisiace prioritné ciele si vyžadujú adekvátne financovanie;

10.

domnieva sa, že pokiaľ ide o chemické látky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (15) predstavuje pokrok pri obmedzovaní rizík pre ľudí a životné prostredie, ale ešte sa len ukáže, či prinesie významné výsledky, a ľutuje, že nariadenie nie je v súlade so všetkými cieľmi dohodnutými v šiestom environmentálnom akčnom programe; považuje za poľutovaniahodné, že príprava tematickej stratégie týkajúcej sa udržateľného využívania pesticídov sa veľmi oneskorila a že opatrenia prijaté na zvýšenie kvality ovzdušia a životného prostredia v mestách a na zníženie hluku zaostávajú za cieľmi environmentálneho akčného programu; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh revidovanej smernice o národných emisných stropoch (16); domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť uplatňovanie smernice o environmentálnom hluku (17) v plnom rozsahu;

11.

so zreteľom na vplyv kvality ovzdušia vo vnútornom prostredí na zdravie nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporili prácu Svetovej zdravotníckej organizácie v oblasti kvality ovzdušia vo vnútornom prostredí a žiada Komisiu, aby čo najskôr navrhla konkrétne legislatívne opatrenia týkajúce sa kvality ovzdušia vo vnútornom prostredí;

12.

konštatuje, že nejestvujú významné medzery, pokiaľ ide o konkrétne ciele v oblasti ochrany vôd uvedené v šiestom environmentálnom akčnom programe; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila vykonávanie rámcovej smernice o vode (18) v plnom rozsahu a aby prehodnotila integráciu záväzkov EÚ v oblasti ochrany vôd do ostatných politík; vyzýva navyše Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh smernice o znižovaní obsahu fosforu v poľnohospodárstve a tiež v detergentoch v súlade s článkom 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (19);

13.

považuje za potrebné zaviesť novú politiku vodného hospodárstva zameranú na šetrenie s vodou a trvalo udržateľnú správu vodných zdrojov;

14.

považuje za poľutovaniahodné, že ciele šiesteho environmentálneho akčného programu sa do tematických stratégií o prírodných zdrojoch a odpade premietli v oslabenej forme; ľutuje, že na úrovni EÚ neboli stanovené žiadne konkrétne ciele zamerané na oddelenie ekonomického rastu od využívania zdrojov prostredníctvom orientácie na trvalo udržateľný model výroby a spotreby; súhlasí, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie v oblasti biologického odpadu, aby sa podporil väčší odklon od používania skládok odpadu a zabezpečilo sa využívanie najlepších alternatív spracovania odpadu, ako sú napríklad alternatívy založené na zmierňovaní klimatických zmien; vyjadruje ďalšiu podporu environmentálne prijateľným formám odpadového hospodárstva a opatreniam, ktoré zavedú prísnejšie dôsledky skládkovania odpadu, ktoré znečisťuje životné prostredie;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky opatrenia na racionálne a účelné využívanie prírodných zdrojov neohrozujúce biodiverzitu;

16.

pripomína, že najvyššou prioritou je plné a správne vykonávanie platných právnych predpisov a domnieva sa, že záväzné právne predpisy sú naďalej mimoriadne dôležité pri riešení environmentálnych problémov; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju činnosť v úlohe strážkyne zmluvy; žiada tiež preto rozpočtový orgán EÚ, aby Komisii poskytol všetky potrebné finančné aj ľudské zdroje nevyhnutné na zabezpečenie najefektívnejšieho monitorovania vykonávania a vymáhania dodržiavania platných právnych predpisov vo všetkých členských štátoch;

17.

zdôrazňuje potrebu efektívneho a dôsledného vykonávania právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia a odporúča, aby sa prijali opatrenia osobitnej pomoci pre regióny, ktoré majú ťažkosti s vykonávaním tohto aspektu acquis Spoločenstva; povzbudzuje orgány členských štátov, aby vypracovali stratégie transpozície s cieľom jasne určiť úlohy a zodpovednosti národných, regionálnych a miestnych orgánov pri správnom transponovaní a vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia;

18.

je však napriek tomu znepokojený návrhmi rôznych zainteresovaných strán, že spoločná regulácia by sa mala obmedzovať a oslabovať alebo dokonca aj nahrádzať dobrovoľnými dohodami alebo inými nezáväznými opatreniami; znovu preto pripomína, že lepšia regulácia by sa mala zameriavať na jednoznačné a transparentné pravidlá a normy opierajúce sa o právne predpisy prepojené s dohodnutými cieľmi a o lepšie vymáhanie ich dodržiavania;

19.

schvaľuje návrhy Komisie na posilnenie presadzovania právnych predpisov z oblasti životného prostredia na vnútroštátnej úrovni zlepšeným prístupom k spravodlivosti a harmonizovaným uplatňovaním sankcií; konštatuje, že aspekty prevencie v trestnom práve prispievajú k lepšiemu vynucovaniu dodržiavania právnych predpisov a k ochrane životného prostredia;

20.

vyzýva ďalej na navrhovanie a revíziu politík EÚ v oblasti životného prostredia, aby sa bolo možné viac zamerať na stanovené ciele, než na opis prostriedkov, ako k nim dospieť, a umožniť tak členským štátom a poľnohospodárom nájsť najefektívnejšie a najúčinnejšie prostriedky na dosiahnutie stanovených cieľov;

21.

domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť úplné vykonávanie smernice o vtákoch a o biotopoch; odporúča, pri riadnom zohľadnení zásady subsidiarity, aby sa prijali daňové opatrenia, ktorými by sa podporovali osvedčené postupy a ktoré by odrádzali ľudí od činností produkujúcich znečistenie;

22.

upriamuje však pozornosť Komisie na to, že vyhliadky na trestnoprávne dôsledky nie sú v každom prípade dostatočné na zabránenie správania sa, ktoré je v rozpore so zákonom a ktorým sa súčasne znečisťuje životné prostredie; zdôrazňuje preto význam následných sankcií podľa trestného práva, a to najmä v prípadoch nezákonného zbavovania sa nebezpečného odpadu na území iných krajín;

23.

víta Zelenú knihu Komisie o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík; zastáva názor, že je potrebné v širšom rozsahu využívať trhovo orientované nástroje a zohľadňovať pritom vplyv všetkých výrobných a distribučných procesov a typov spotrebiteľského správania na životné prostredie;

24.

domnieva sa, že systém obchodovania s emisiami EÚ dosiaľ nepriniesol zníženie emisií CO2 v dôsledku príliš benevolentného udeľovania emisných kvót; poukazuje na to, že EÚ sa zaviazala do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 20 % oproti úrovni v roku 1990; trvá na tom, že systém obchodovania s emisiami EÚ na obdobie po roku 2012 by malo zahŕňať dostatočne prísne limity, plnú obchodovateľnosť a kvantitatívne a kvalitatívne obmedzenie využívania certifikovaných znížení emisií (CER) a jednotiek znižovania emisií (ERU);

25.

konštatuje však, že ekologické dane sa naďalej uplatňujú vo veľmi skromnom rozsahu a nevykazujú trend zvyšovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali viac úsilia reforme ekologickej dane, ktorej súčasťou je postupný presun daňového zaťaženia z daní, ktoré majú negatívny vplyv na blahobyt (napríklad dane z práce) na dane, ktorý majú pozitívny vplyv na blahobyt (napríklad dane z činností, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako napríklad využívanie zdrojov alebo znečistenie); poukazuje na to, že napriek požiadavke jednomyseľnosti v oblasti zdaňovania poskytujú zmluvy možnosť rozšírenej spolupráce a upozorňuje na existenciu metódy otvorenej koordinácie;

26.

zaznamenáva impulz na odstránenie dotácií, ktoré poškodzujú životné prostredie; považuje však za neprijateľné, že sa v blízkej budúcnosti neočakávajú žiadne konkrétne kroky smerom k reforme dotácií, ktoré poškodzujú životné prostredie, a preto vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2008 predložila konkrétne návrhy na postupné ukončenie všetkých dotácií, ktoré poškodzujú životné prostredie, v priebehu nasledujúcich piatich rokov;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili dôraznejšiu a súrodejšiu integráciu environmentálnej politiky do tvorby politík EÚ; žiada, aby sa s cieľom realizácie prístupu ‘zdravie do všetkých politík’, ktorý je proklamovaný v EÚ, dostala ochrana životného prostredia a zdravia do všetkých politík a aby sa do tohto postupu zapojili aj regióny a mestá; ľutuje nedostatočný rozsah integrácie týchto otázok do rôznych environmentálnych právnych rámcov a do prípravy nových právnych predpisov a tiež nedostatočný rozsah integrácie do právnych predpisov s inými primárnymi cieľmi ako je ochrana životného prostredia;

28.

domnieva sa, že na dosiahnutie konkrétnych výsledkov vedúcich k zohľadneniu environmentálnych hľadísk v iných odvetviach hospodárstva je potrebné vypracovať záväzné sektorové ciele a harmonogramy; zároveň zdôrazňuje zodpovednosť hospodárskych subjektov v jednotlivých odvetviach priemyslu pri dosahovaní dlhodobých výsledkov v oblasti klímy a energetickej politiky;

29.

zdôrazňuje zásadnú spojitosť medzi účinnou politikou v oblasti životného prostredia a zvýšenou kvalitou života a dáva v tejto súvislosti do popredia význam regionálneho rozmeru pri realizácii šiesteho environmentálneho akčného programu, najmä pri činnostiach týkajúcich sa zmierňovania dôsledkov klimatických zmien a prispôsobovania sa im; zdôrazňuje význam kampaní na zvýšenie povedomia verejnosti o cieľoch šiesteho environmentálneho akčného programu a o postupe jeho realizácie;

30.

zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať program Natura 2000 v plánoch regionálneho rozvoja tak, aby sa zladila zásada ochrany európskej biodiverzity s rozvojom a zlepšovaním kvality života; domnieva sa, že v tomto ohľade je potrebná veľká informačná kampaň a podpora osvedčených postupov s cieľom poukázať na spôsob, ako je možné tieto dva na pohľad protikladné ciele zladiť;

31.

zdôrazňuje potrebu lepšie koordinovaných sietí regionálnych a miestnych aktérov s cieľom šíriť a používať osvedčené postupy v menej rozvinutých regiónoch; podporuje podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti životného prostredia medzi členskými štátmi, ako aj s krajinami a regiónmi, ktoré s EÚ susedia, ako napríklad s regiónmi Čierneho a Baltského mora, ako aj so Stredomorím, a to predovšetkým s cieľom predchádzať cezhraničnému znečisteniu;

32.

je znepokojený zisteniami viacerých nezávislých štúdií (20)  (21), (22)  (23), podľa ktorých generálne riaditeľstvá Komisie nerešpektujú v plnej miere usmernenia Komisie o hodnotení vplyvov, vyhodnotenie a vyčíslenie hospodárskych vplyvov sa zdôrazňuje na úkor environmentálnych, sociálnych a medzinárodných vplyvov, náklady na právne predpisy sa posudzujú oveľa viac než ich prínosy a krátkodobé úvahy prevyšujú nad dlhodobými; domnieva sa, že takéto nevyvážené hodnotenia vplyvov sú kontraproduktívne so zreteľom na samotnú politiku v oblasti životného prostredia a jej začlenenie do iných politík EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala kroky na nápravu týchto pretrvávajúcich nedostatkov;

33.

vyslovuje uznanie Komisii za jej silné odhodlanie rozširovať medzinárodný rozmer politiky životného prostredia; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť začlenenie politiky životného prostredia do všetkých vonkajších činností EÚ a zlepšiť medzinárodnú správu v oblasti životného prostredia; povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v podpore ambicióznych politík životného prostredia a požiadaviek napríklad prostredníctvom podpory prevodu technológií a výmeny osvedčených postupov s rozvojovými krajinami;

34.

zdôrazňuje, že ‘v obchodných vzťahoch’ EÚ s krajinami, ktoré nie sú viazané viacstrannými dohodami o ochrane životného prostredia, ako napríklad USA, Čína a India, a ktoré z rôznych dôvodov neuplatňujú Kjótsky protokol, by sa mal intenzívnejšie a dôslednejšie presadzovať diplomatický spôsob riešenia problémov, ktoré súvisia s klimatickými zmenami; vyzýva tiež Komisiu, aby pomáhala rozvojovým krajinám uvádzať do prevádzky udržateľné a účinné technológie prostredníctvom všetkých dostupných mechanizmov;

35.

odporúča, aby sa do dohody WTO zaradila doložka o trvalej udržateľnosti, stanovujúca zásady politiky životného prostredia, napríklad zásadu predbežnej opatrnosti a zásadu znečisťovateľ platí, podľa ktorých možno posudzovať obchodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby obchodné predpisy nenaštrbovali ochranu životného prostredia a aby sa právna úprava ochrany životného prostredia nevyužívala na účely protekcionizmu;

36.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa prostredníctvom dvojstranných a regionálnych obchodných rokovaní venovali obchodným záväzkom, z ktorých vyplývajú priame výhody pre životné prostredie, domnieva sa, že EÚ spolu s členskými štátmi potrebujú zintenzívniť dialóg s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, aby tento dialóg v oblastiach spoločného záujmu, ako napríklad klimatické zmeny, odpadové hospodárstvo a nezákonná ťažba dreva, priniesol výsledky vo forme realizácie spoločných programov; podporuje návrh Komisie vytvoriť fórum pre trvalo udržateľný rozvoj, otvorené účasti občianskej spoločnosti a uplatňujúce silný klimatický prvok v každej obchodnej dohode, a žiada, aby sa týmto spôsobom postupovalo v rámci súčasných rokovaní;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali pragmatickejšie a horizontálnejšie využívanie inovácií a nových technológií vo všetkých politikách EÚ, tak aby uvedené súčasti zohrávali ústrednú úlohu pri posilňovaní ochrany životného prostredia; zdôrazňuje potrebu bezodkladne zaviesť prístup EÚ tzv. ‘vedúceho bežca’ ako ambicióznejší nástroj neustáleho zlepšovania modelov výroby a spotrebiteľského správania, aby sa zabezpečilo, že všetky výrobky na trhu EÚ sa budú v budúcnosti navrhovať, vyrábať a využívať v súlade s kritériami udržateľnosti;

38.

pripomína, že investície do inovatívnych technológií ohľaduplných voči životnému prostrediu, ako aj do ekodizajnu, energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetickej výkonnosti budov, sú prospešné z dlhodobého hľadiska, napriek možným krátkodobým vysokým nákladom, a zdôrazňuje potrebu, aby regióny podporovali podniky pri plnom využívaní takýchto investícií;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali skutočne ekologické pravidlá verejného obstarávania na podporu inovácií a udržateľných modelov výroby a spotreby;

40.

vyzýva Komisiu, aby pomáhala národným, regionálnym a miestnym orgánom zapojiť sa do trvalo udržateľných postupov obstarávania, a to prostredníctvom jasného rámca na uľahčenie stanovenia merateľných cieľov a kritérií kvality;

41.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o dosiahnutie 20 % cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov a 10 % cieľa pre spotrebu biopalív, berúc do úvahy to, že energetické plodiny nesmú ohrozovať zásobovanie potravinami ani v Európe, ani mimo nej; zdôrazňuje, že pripravovaný mechanizmus udržateľného rozvoja by mal uplatňovať najprísnejšie kritéria trvalej udržateľnosti na biopalivá;

42.

zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo EÚ sa čoraz viac zameriava na výrobu bezpečných a kvalitných potravín ochraňujúcich zdravie občanov EÚ;

43.

podnecuje členské štáty a ich regionálne a miestne orgány, aby optimálne využili nové investičné príležitosti, ktoré poskytujú štrukturálne fondy a programy novej európskej susedskej politiky, a aby zaručili, že ich operačné programy a projekty podporované zo štrukturálnych fondov prispejú k lepšiemu uplatňovaniu právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia a k dlhodobému cieľu trvalo udržateľného rozvoja v celej EÚ v súlade s ostatnými tematickými prioritami;

44.

považuje za dôležité, aby sa zlepšovalo uplatňovanie zásady využívania náhrad, ktorá prihliada k dostupnosti náhradných produktov, ich prínosu a k nákladom na ne; poukazuje na to, že do úvahy sa musia vziať aj dizajn a postupy výroby a využívania, ktoré umožňujú využívanie výrobkov, ktoré neohrozujú ľudské zdravie a životné prostredie, alebo ktoré sú menším rizikom;

45.

poukazuje na to, že ak sú cieľom lepšie právne predpisy, malo by sa revidovať prekrývanie právnych predpisov, ktoré je zdrojom byrokratickej záťaže a oslabuje konkurencieschopnosť;

46.

domnieva sa, že filozofickému prístupu, ktorý sa uplatňuje pri postupe revízie, chýba kritické posudzovanie a neanalyzujú sa pri ňom príčiny a dôvody omeškania; je presvedčený, že len po analýze a posúdení príčin omeškaní bude možné v budúcnosti uskutočniť správne kroky;

47.

poukazuje na to, že ak existuje skutočná vôľa zlepšiť legislatívnu metodiku a vytvoriť praktické pravidlá, ktoré budú môcť príslušné orgány, podniky a občania ľahko uplatňovať, je nevyhnutné rozšíriť kontakty inštitúcií a orgánov Spoločenstva s občianskou spoločnosťou, aby sa tým reagovalo na otázky, ktoré vznášajú, a zohľadňovali sa rozhodnutia a stanoviská regiónov, radníc, príslušných priemyselných odvetví a združení; zdôrazňuje tiež, že je potrebné zohľadniť krátkodobé náklady na transformáciu existujúceho zariadenia;

48.

poukazuje na to, že sú potrebné nové spôsoby merania blahobytu, založené na realistických hodnotách ekologických služieb; domnieva sa, že HDP ako nástroj merania blahobytu a rozvoja už nepostačuje, pretože sám o sebe nemôže zohľadniť všetky aspekty a potreby modernej spoločnosti; podporuje EÚ v tom, aby ďalej rozvinula a politicky využívala nový ukazovateľ, ktorý bude zohľadňovať negatívny vplyv ekonomického rozvoja na životné prostredie a zdravie a prispievať k úsiliu oddeliť ekonomický rast od tlaku na životné prostredie; domnieva sa, že tento nový ukazovateľ by mal podporovať rozvoj integrovanej spoločnosti a poskytovať motiváciu pre lepšiu integráciu environmentálnych hľadísk do ostatných politík;

49.

vyzýva Komisiu, aby otázku ochrany ľudského zdravia považovala za prvoradý cieľ spomedzi svojich priorít v oblasti ochrany životného prostredia;

50.

domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri vytváraní politických alternatív, ktoré by pripravili pôdu pre radikálne zmeny správania, pokiaľ ide o modely výroby a spotreby;

51.

zdôrazňuje, že je dôležité pomáhať spotrebiteľom lepšie si uvedomovať svoje správanie, čo by okrem vnútroštátneho právneho rámca mohlo tiež mať pozitívny vplyv na rozsah a intenzitu environmentálnych záväzkov subjektov na trhu;

52.

domnieva sa, že za prioritu by sa malo považovať riadne poskytovanie informácií občanom; rozhodne podporuje vytvorenie prehľadného a komplexného systému označovania, pretože by sa tým významne pomohlo spotrebiteľom pri rozhodovaní ‘o správnosti výberu’;

53.

trvá na tom, že pred finalizáciou návrhu siedmeho environmentálneho akčného programu by sa malo uskutočniť celkové zhodnotenie výsledkov šiesteho environmentálneho akčného programu;

54.

domnieva sa, že konečné preskúmanie šiesteho environmentálneho akčného programu by mal uskutočniť externý subjekt nezávislý od Komisie;

55.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.