30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/88

1.1

Poskytnúť európskym občanom ako zamestnancom zdravé a bezpečné pracovné prostredie je nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie cieľov obnovenej Lisabonskej stratégie zvyšovať produktivitu a konkurencieschopnosť. Právne predpisy Spoločenstva spolu s predpismi jednotlivých členských štátov poskytujú záruku zachovania zdravia a bezpečnosti zamestnancov pri práci. Je potrebné, aby to nová stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 zaviedla do praxe.

1.2

Zdravie a bezpečnosť pri práci by sa mali považovať za kľúčový faktor hospodárskeho rastu a produktivity. Pracovné úrazy spôsobujú vysoké náklady, a to nielen podnikom a pracovníkom, ale aj celej spoločnosti. Tieto náklady by sa mali podrobiť hlbšej analýze, ktorá je veľmi dôležitá, keďže by preukázala, do akej miery nedostatočná bezpečnosť pri práci a nepriaznivé pracovné prostredie spôsobujú straty všetkým zainteresovaným stranám, a tým znižujú produktivitu.

1.3

EHSV víta cieľ znížiť počet pracovných úrazov o 25 %. Nazdáva sa, že by mal byť vytýčený aj porovnateľný cieľ pre zníženie výskytov chorôb z povolania. Zvláštnu pozornosť treba venovať rakovinovým ochoreniam spôsobeným zamestnaním. Bolo by potrebné zaviesť, preveriť a prispôsobiť špecifický akčný plán s merateľnými cieľmi a mechanizmom na zhromažďovanie dôveryhodných a porovnateľných údajov.

1.4

Práva zamestnancov sa musia dodržiavať a skutočne uplatňovať, pričom treba zohľadniť nové formy zamestnania a zabezpečiť, aby sa právne predpisy, a tým aj inšpekcie, vzťahovali na všetkých pracovníkov, a to bez ohľadu na druh a spôsob zamestnania: ak sa to zanedbá, povedie to k porušovaniu základných práv.

1.5

EHSV sa vyslovuje za vhodné zavádzanie legislatívy Spoločenstva do praxe, predovšetkým vypracovaním a uplatňovaním stratégií jednotlivých štátov.

1.6

Prioritné cieľové skupiny potrebujú zvláštne právne úpravy, politické opatrenia a podporu: pracovníci so zdravotným postihnutím, ženy, starší pracovníci, mladí pracovníci a migrujúci pracovníci.

1.7

Na presadzovanie a monitorovanie stratégie sú potrebné špeciálne minimálne normy týkajúce sa počtu inšpektorov práce s cieľom dosiahnuť účinný a jednotný postup pri inšpekciách a kontrolách (1), tak vnútroštátnych, ako aj Spoločenstva.

1.8

Počet zamestnancov vo Výbore vrchných inšpektorov práce (SLIC) (niekedy aj: „Výbor vedúcich pracovníkov inšpekcie“) a príslušných zodpovedných orgánoch EÚ a členských štátov sa nielenže nesmie znížiť, ale je potrebné ho zvýšiť vzhľadom na zvýšený počet pracovníkov, resp. obyvateľov rozšírenej EÚ.

1.9

Je dôležité, aby členské štáty podporovali sociálny dialóg na úrovni Spoločenstva, na vnútroštátnej a miestnej úrovni a na úrovni zamestnávateľov, pretože je nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie zdravia a bezpečnosti jednotlivých zamestnancov pri práci.

1.10

Je potrebné posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi. Najmä v rámci rozpočtovej politiky EÚ sa musia prijať nevyhnutné rozpočtové opatrenia, aby sa v praxi zabezpečila systematická a efektívna realizácia stratégie Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti na pracovisku.

1.11

Koordináciou jednotlivých politík Spoločenstva sa s cieľom vytvoriť kultúru predchádzania rizikám musia začať a zintenzívniť programy odbornej prípravy, ktoré budú založené na skúsenostiach získaných na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Je potrebné zaviesť nové a zintenzívniť existujúce opatrenia na prevenciu rizík tak v oblasti základného vzdelávania, ako aj odbornej prípravy, a to už od materských škôl, pričom sa v nich musí prihliadať na celoživotné vzdelávanie, a zabezpečiť zladenie opatrení s politikou v oblasti verejného zdravia.

1.12

Pre úspešnú prevenciu je veľmi dôležité celkové ponímanie zdravia a bezpečnosti pri práci na pracovisku ako aj útvary a osoby zodpovedné za zdravie a bezpečnosť na pracovisku. Školenia v oblasti zdravia a bezpečnosti na pracovisku musia odrážať najnovšie poznatky. Hlavnými cieľovými skupinami sú vedúci pracovníci a zamestnanci zodpovední za zdravie a bezpečnosť. Musia byť patrične vyškolení a musia mať dostatok času na plnenie povinností v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, ako aj možnosť ovplyvniť okrem iného vývoj pracovných procesov. Sociálni partneri tu môžu zohrať dôležitú úlohu pri rokovaniach a pri uskutočňovaní dohodnutých opatrení v praxi.

1.13

Malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú viac ako 80 % pracovníkov, sú vzhľadom na svoje finančné zdroje, technické prostriedky a možnosti veľmi znevýhodnené a zraniteľné. Tieto podniky by preto mali získať osobitnú podporu, ak sa zaviažu rešpektovať sociálny dialóg a dodržiavať sociálne dohody v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

1.14

Rýchlo sa meniace nové formy organizácie práce a nové technológie prinášajú so sebou nové rizikové faktory, na ktoré sa na úrovni Spoločenstva musia nájsť odpovede. Podľa vedeckého výboru pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia sa pôsobeniu škodlivín pri práci (SCOEL) by sa mali prijať najvyššie prípustné hodnoty pre expozíciu založené na zdravotných kritériách. Výbor víta skutočnosť, že sociálni partneri svojimi dohodami, pokiaľ ide o stres a násilie a mobbing výrazne prispeli k zlepšeniu duševného zdravia zamestnancov. Tieto dohody by sa mali uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni.

1.15

Treba uvítať sociálnu zodpovednosť podnikov ako metódu, ale existujúce a očakávané právne predpisy sa ňou nedajú nahradiť.

1.16

Problémy, ktorými sa zaoberajú jednotlivé politické oblasti Spoločenstva sa, najmä vzhľadom na globalizáciu, nedajú riešiť iba na území Európskej únie. Spravodlivá globalizácia a dôstojná práca pre všetkých zamestnancov je zárukou toho, že sa dosiahnu ciele Spoločenstva na medzinárodnej úrovni. Orgány a inštitúcie EÚ sa musia zasadzovať o to, aby členské štáty ratifikovali dohovory Medzinárodnej organizácie práce.

2.1

V rámci Lisabonskej stratégie členské štáty uznali, že politika ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci veľkou mierou prispieva k hospodárskemu rastu a zamestnanosti (2). Zlepšenie zdravia a bezpečnosti pri práci je tiež súčasťou európskeho sociálneho modelu. Predchádzajúce roky boli poznačené nutnosťou znovu získať dôveru a súhlas občanov (3).

2.2

Angažovaná a citlivá sociálna politika prispieva nielen k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti, ale podporuje aj sociálnu súdržnosť a tým sociálny zmier a politickú stabilitu, bez ktorých trvalo udržateľný rozvoj nie je možný. Inými slovami, sociálna politika je faktorom produktivity (4). Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci nie je samoúčelným cieľom a výdavky na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci sa z dlhodobého hľadiska nielen vrátia, ale výslovne pozitívne ovplyvnia aj hospodársku výkonnosť.

2.3

Keďže dospelý človek strávi tretinu svojho života na pracovisku, pracovné prostredie je pre jeho zdravie obzvlášť dôležité. Nebezpečné a nezdravé pracovné prostredie vedie k strate 3 – 5 % HDP. Prevenciu, verejné výdavky v oblasti zdravotníctva a výdavky na ochranu zdravia súvisiace s aktívnou pracovnou činnosťou treba pokladať za investíciu. Vzhľadom na demografické zmeny je potrebné snažiť sa o trvalo udržateľný rozvoj (5), pretože pre Európu je dôležité, aby sa zvyšovali investície a prevažovali pracovné miesta, ktoré zaručujú ochranu zdravia jednotlivcov.

2.4

Je potrebné vypracovať a v celej EÚ správnym spôsobom implementovať komplexný rámec právnych predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zahŕňajúci zraniteľné cieľové skupiny, ktoré neboli dosiaľ primerane chránené predpismi a ktoré narážajú na ťažkosti pri presadzovaní svojich práv týkajúcich sa bezpečnosti pri práci, predovšetkým pracovníkov na vysoko rizikovom pracovisku, vrátane pracovníkov s neistým zamestnaním alebo pracovným miestom vystaveným riziku kvôli krátkodobej konkurenčnej výhode.

2.5

Podpora zdravia a bezpečnosti pri práci a jej trvalé zabezpečovanie je jednou z podmienok pre zachovanie a ochranu zdravia zamestnancov. Navyše je to aj hospodárne. Tu je jedným z najdôležitejších prostriedkov prevencia. Prevencia je najrentabilnejšou investíciou, preto vytvorenie garantovanej minimálnej miery bezpečnosti na každom pracovisku prináša aj veľkým systémom zdravotného a sociálneho zabezpečenia, ako aj podnikom, pokiaľ ide o úrazové poistenie alebo iné náklady priamo alebo nepriamo súvisiace s následkami pracovných úrazov, z dlhodobého hľadiska návratnosť, resp. úsporu nákladov. Kvalita preventívnych opatrení a školenie zamestnancov v oblasti zdravia a bezpečnosti, lepšie a efektívnejšie bezpečnostné normy, odborná a priebežná kontrola a spolupráca so sociálnymi partnermi sú najdôležitejšími a spolu súvisiacimi prvkami zabezpečovania zdravia a bezpečnosti pri práci.

2.6

V programe PROGRESS sa uvádza, že hlavným cieľom európskej sociálnej politiky je neustále zlepšovať pracovné podmienky a súčasne načúvať zamestnancom a zástupcom ich záujmov a zapojiť ich do rozhodovacieho procesu. Sociálny dialóg na úrovni Spoločenstva, ktorý by zasahoval do všetkých sektorov, by mal zaručiť rovnaké práva vo všetkých členských štátoch. Po dohodách v rámci sociálneho dialógu (napríklad o práci na diaľku, potláčaní násilia na pracovisku a o strese spôsobenom prácou), ktoré je potrebné konsolidovať, musia nasledovať účinné opatrenia, a to bez ohľadu na druh práce alebo formu pracovného pomeru. Okrem toho je potrebné konštatovať, že u pracovníkov verejných služieb – hoci majú k dispozícii nástroj sociálneho dialógu – existuje veľká nerovnosť nielen v právnych predpisoch, ale aj v praxi. Zvláštnym inštitucionálnym znakom sociálneho dialógu je pôsobenie stáleho zástupcu zamestnancov na pravidelnom monitorovaní a riadení rizík v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci.

2.7

EHSV odporúča, aby členské štáty zodpovedne zvážili možnosť sankcionovania prípadov porušovania pravidiel a analýzy výdavkov spojených s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci, keďže dôsledky pracovných úrazov a chorôb z povolania sú finančnou záťažou pre celú spoločnosť a majú vplyv aj na produktivitu, a tým i na konkurencieschopnosť.

2.8

Napriek všeobecnému zlepšeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v posledných rokoch, čo sa týka počtu alebo závažnosti úrazov a chorôb z povolania, riziká na pracovisku sa neznížili rovnomerne. V určitých odvetviach, určitých kategóriách pracovníkov a druhoch podnikov existuje naďalej dôvod na obavy, pretože údaje sú výrazne nad priemerom (6). Z hodnotenia vyplýva, že národné programy nezohľadňujú určité znevýhodnené skupiny zamestnancov,. ako napr. „zdanlivo samostatne zárobkovo činné osoby“. To sa musí zmeniť.

2.9

Hoci predchádzajúca stratégia ponúkala možnosť rozvoja kultúry prevencie, nie všade sa využila. Najmä malé a stredné podniky by mali dostávať pravidelnejšiu finančnú podporu pod podmienkou, že sa zaviažu dodržiavať sociálne dohody v oblasti zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

2.10

EHSV navrhuje, aby bolo v súvislosti s inšpekciami poukázané na to, že podniky majú takisto povinnosť vykonávať z vlastnej iniciatívy vnútropodnikové kontroly.

2.11

Ak sa politika a právne predpisy Spoločenstva majú úspešne uplatňovať na vnútroštátnej úrovni, musí byť ich používanie na vnútroštátnej úrovni zabezpečené a kontrolované. EHSV víta, že členské štáty pravidelne podávajú správy o uplatňovaní smerníc.

2.12

EHSV podporuje návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (KOM(2007) 46 v konečnom znení) predložený Komisiou a znovu dôrazne vyzdvihuje význam spoločných definícií a systémov uznávania úrazov a chorôb (7). Je potrebné vytvoriť jednotné právne predpisy na zhromažďovanie vhodných a diferencovaných údajov, aby sa dali vypracovať normy a koeficienty.

3.1

Oznámenie Komisie stanovuje na obdobie rokov 2007 – 2012 cieľ zlepšiť kvalitu a zvýšiť produktivitu práce – v nadväznosti na stratégiu Spoločenstva na obdobie rokov 2002 – 2006 v súlade s rámcovou smernicou 89/391/EHS ako základ stratégie Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci.

3.2

Uskutočňovanie a dosah cieľov stratégie 2002 – 2006 boli objasnené v správe (8). V tomto období vstúpilo do EÚ desať nových členských štátov. V dôsledku chýbajúcich štatistických údajov a informácií táto správa neobsahuje situáciu v desiatich nových členských štátoch. Nová stratégia bola tiež vypracovaná na základe údajov z roku 1999. EHSV vyjadruje preto svoje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia bez ohľadu na skutočnosť, že hoci členské štáty pristúpili v polovici obdobia stratégie, Komisia nevyužila možnosť plánovať priebežne a stratégiu zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť.

3.3

Je potešiteľné, že cieľom stratégie Spoločenstva je znížiť počet pracovných úrazov o 25 %. Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebný špecifický akčný plán s merateľnými cieľmi a ukazovateľmi a mechanizmom na zhromažďovanie dôveryhodných a porovnateľných údajov ako aj monitorovacím mechanizmom. Mali by sa zohľadniť aj interné príčiny pracovných úrazov, ako časová tieseň a krátke termíny a taktiež externé príčiny pracovných úrazov spôsobených z nedbanlivosti, vyvolanej napríklad stresom v domácnosti. Okrem pracovných úrazov je rovnako dôležité zaoberať sa aj oveľa väčším podielom chorôb z povolania. Prvý krok k prevencii musí spočívať v uznaní chorôb z povolania a v aktualizácii ich definície. Ak sú príčiny chorôb zistené včas, existuje možnosť včas prijať opatrenia na ich odstránenie. Preto by sa mal vytýčiť konkrétny cieľ, aj pokiaľ ide o počet osôb pracujúcich v rizikových podmienkach (keďže to v rozhodujúcej miere ovplyvňuje počet prípadov chorôb z povolania v budúcnosti), ako aj o počet prípadov chorôb z povolania.

3.4.1

EHSV zdôrazňuje potrebu vyváženej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti, ktorá by zahŕňala legislatívne a nelegislatívne opatrenia, v závislosti od toho, ktoré by boli účinnejšie z hľadiska praktického použitia. Bolo by obzvlášť vhodné zamerať sa na nové a zmenené pracovné podmienky. Je potrebné systematicky zohľadňovať vplyv týchto zmien na zdravie a bezpečnosť. Na základe výsledkov výskumu by malo byť preskúmané, či je vzhľadom na prudko a vo veľkej miere sa meniace pracovné okolnosti a podmienky, najmä čo sa týka rýchlejšieho a intenzívnejšieho pracovného tempa,, potrebné vypracovať vhodné opatrenia. EHSV upozorňuje na skutočnosť, že všetci pracovníci majú rovnaké práva, čo sa musí rešpektovať nielen na úrovni EÚ, ale aj na úrovni členských štátov.

3.4.2

Mladí ľudia, pracovníci prisťahovaleckého pôvodu, ženy, starší zamestnanci a ľudia so zdravotným postihnutím potrebujú pri uplatňovaní novej stratégie osobitné právne úpravy a podporu prostredníctvom politiky, pretože sú na pracovisku vystavení najväčšiemu riziku resp. nebezpečenstvu úrazu a chorobám z povolania. Chýbajúce vzdelanie a rekvalifikácia a tiež nedostatočné informácie, neexistujúce úvodné zaškolenie a usmerňovanie pracovníkov a slabé jazykové znalosti sú tiež spojené s rizikami. V prípade migrujúcich pracovníkov sú jazykové znalosti obzvlášť dôležité z hľadiska prevencie a informácií a je nevyhnutné rešpektovať rovnosť v zaobchádzaní.

3.4.3

Koordinácia a kontrola smerníc si vyžaduje zodpovedajúce materiálne a personálne vybavenie. Vo Výbore vrchných inšpektorov práce (SLIC) sa však napriek rozšíreniu EÚ v roku 2004 plánuje znižovanie počtu personálu. Nebolo by tiež vhodné znížiť počet zástupcov v tomto výbore. V príslušnom útvare Komisie pracuje tiež iba 26 osôb, 4 – 5 z nich sa zaoberajú uplatňovaním právnych predpisov. EHSV proti tomu namietal už v roku 2002, hoci vtedy existovalo iba 15 členských štátov, dnes ich je 27. Tu by malo bezpodmienečne nastať zlepšenie. Obdobne je nutné zabrániť znižovaniu počtu inšpektorov na úrovni členských štátov.

3.4.4

Hlavným cieľom by sa malo stať zabezpečenie súladu s právnymi predpismi na ochranu zamestnancov. Mali by sa zintenzívniť inšpekcie zodpovedných orgánov kontrolujúcich plnenie povinností tak zamestnávateľov ako aj zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vzdelávanie, odborná príprava a prístupnejší legislatívny rámec by mali prispievať k šíreniu kultúry ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

3.4.5

Vnútroštátne orgány inšpekcie práce by mohli zohrávať pozitívnu úlohu presahujúcu rámec kontroly pravidiel bezpečnosti pri práci tým, že by poskytovali zamestnávateľom rady a konzultácie. Na zabezpečenie nezávislosti a účinnosti činnosti vnútroštátnych orgánov inšpekcie práce musia byť k dispozícii dostatočné finančné prostriedky.

3.4.6

Výbor vrchných inšpektorov práce (SLIC) sa už v roku 2002 rozhodol zlepšiť účinnosť kontrol na pracovisku, pretože jedným z najdôležitejších nástrojov je vypracovanie ukazovateľov, pomocou ktorých je možné merať kvalitu kontrol. EHSV toto rozhodnutie podporil v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (9). EHSV súhlasí so závermi Výboru vrchných inšpektorov práce (SLIC), podporuje jeho návrhy a vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli zahrnuté do stratégie.

3.5.1

Musí sa presadzovať sociálny dialóg o zdraví a bezpečnosti pri práci a tu sú na európskej úrovni potrebné opatrenia, ktoré musia pripraviť sociálni partneri. Kandidátske krajiny by mali byť podporované – aj finančne – zo Sociálneho fondu EÚ alebo prostredníctvom partnerstiev medzi starými a novými členskými štátmi. V kandidátskych krajinách alebo možných budúcich kandidátskych krajinách sa začalo s uplatňovaním právnych predpisov a posilňovaním kontrol na pracoviskách.

3.5.2

Lekári a odborníci v zdravotníctve poznajú symptómy spôsobené pracovným prostredím, tu sa však musí brať do úvahy všeobecne nákladná situácia v zdravotníctve. Náklady na prevenciu chorôb nemožno presunúť na zamestnancov, pretože mnohí z nich by mohli z finančných dôvodov svoju chorobu zanedbať, a tým neskôr spôsobiť vyššie náklady na liečbu. V rámci podpory zdravia na pracovisku ponúkajú zamestnávatelia množstvo opatrení, vypracovaných spolu so zamestnancami, ktoré prispievajú k zdravšiemu životnému štýlu zamestnancov. Medzi ne patria napríklad bezplatné kompletné vyšetrenie alebo programy na odvykanie fajčenia, poradenstvo týkajúce sa zdravého stravovania a pohybu a poradenstvo zamerané na to, ako predchádzať stresu (10).

3.5.3

V stratégii sa požadujú opatrenia na podporu rehabilitácie a opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí boli vylúčení z trhu práce kvôli chorobe z povolania alebo zdravotnému postihnutiu. EHSV súhlasí s myšlienkami Komisie, avšak politika Spoločenstva nezabezpečila v tejto súvislosti potrebné finančné zdroje.

3.5.4

EHSV sa pripája k názoru Komisie, že pri začlenení otázok zdravia a bezpečnosti pri práci do iných politík EÚ je potrebné vynaložiť ešte veľa úsilia, napríklad čo sa týka opatrení, ktoré musia byť vypracované spolu s verejnými zdravotnými systémami.

3.5.5

V záujme synergie a konkrétnych výsledkov EHSV podporuje činnosť skupiny, ktorú tvorí viacero organizačných jednotiek z generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí.

3.6.1

Rozvoj ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na úrovni členských štátov je neoddeliteľnou súčasťou kultúry zdravia vo všeobecnosti. Je to v záujme členských štátov. Okrem toho je sústavná účasť na vzdelávaní a odbornej príprave nielen v záujme zamestnancov, ale aj ich povinnosťou. Zamestnávatelia sú kľúčovými aktérmi v rámci odbornej prípravy a rozvoja národnej kultúry, pokiaľ spĺňajú svoju povinnosť informovať zamestnancov a spolupracovať s nimi. V tomto smere sú tiež významným nástrojom kolektívnej zmluvy.

3.6.2

EHSV pripomína členským štátom a sociálnym partnerom význam prevencie, vzdelávania a odbornej prípravy ako aj zodpovednosť, ktorú majú v tejto oblasti. Vyučovací modul o zdraví a bezpečnosti by sa mal zahrnúť do výučby na základných školách, do odbornej prípravy, vyššieho vzdelávania a vzdelávania dospelých, ako aj celoživotného vzdelávania, resp. by sa mu mala venovať podpora už od materských škôl.

3.6.3

Je dôležité, aby vzdelávanie, odborná príprava a ďalšie vzdelávanie brali ohľad na rôzne cieľové skupiny. EHSV schvaľuje zahrnutie celoživotného vzdelávania do novej stratégie a koncepcie prevencie.

3.6.4

Ochrane zdravia pri práci sa na všeobecnovzdelávacích školách a pri preškoľovaní vo všeobecnosti nevenuje pozornosť, a preto EHSV víta zahrnutie celoživotného vzdelávania do novej stratégie a koncepcie prevencie.

3.6.5

EHSV odporúča, aby sa v prípade kritických pracovných miest, na ktorých dochádza k väčšine pracovných úrazov a chorôb z povolania, venovala osobitná pozornosť novým rizikám v rámci národných stratégií pri zisťovaní ohrozenia alebo, presnejšie, v rámci prevencie. Cennou pomocou by bolo aj zostavenie sektorových databáz.

3.6.6

Výbor sa domnieva, že ochorenia spôsobené rakovinotvornými látkami na pracovisku predstavujú veľmi vážny problém. Len v roku 2006 bolo v 25 členských krajinách EÚ zaznamenaných 2,3 milióna nových prípadov rakoviny, ktorá je hlavnou príčinou predčasných úmrtí. Odhaduje sa, že približne 9,6 % všetkých úmrtí v dôsledku nádorových ochorení súvisí s podmienkami na pracovisku (11). Výbor preto žiada členské štáty, aby podnikli konkrétne opatrenia, ktorými by sa podstatne znížil počet pracovníkov vystavených účinkom rakovinotvorných látok.

3.6.7

EHSV pokladá vo všeobecnosti za opodstatnené rozvíjať kultúru zdravia s cieľom dosiahnuť, aby pracovníci venovali väčšiu pozornosť svojmu zdraviu. Na tento účel je potrebné nielen pomáhať zamestnávateľom, ale aj pre nich navrhnúť podporné opatrenia na úrovni Spoločenstva i členských štátov a naučiť pracovníkov, aké sú ich práva v tejto oblasti, ktoré vyplývajú z rôznych právnych noriem: medzinárodných noriem (MOP), noriem Spoločenstva (EÚ) a jednotlivých štátov.

3.6.8

Na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva je potrebné vedome vytvárať politiku prevencie a z rozpočtu resp. systému sociálneho zabezpečenia poskytovať finančnú podporu. Na posilnenie kultúry prevencie je potrebný komplexný preventívny prístup. Je potrebné zabezpečiť, aby všetci zamestnanci mali prístup k ďalšiemu vzdelávaniu, aby sa znížila zraniteľnosť určitých skupín. Je to mimoriadne dôležité pre zamestnancov, ktorí kvôli zmenenému charakteru pracovných pomerov sú bez vlastnej viny vylúčení zo školení o ochrane zdravia pri práci, zdravotných prehliadok na pracovisku, preventívnych a kontrolných opatrení.

3.6.9

EHSV odporúča venovať zvláštnu pozornosť vplyvu hromadných oznamovacích prostriedkov s cieľom lepšej informovanosti širokej verejnosti o nutnosti dodržiavania pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Je nutné viac využívať kampane EK, Európskej agentúry pre BOZP, MOP, odborov (ako napr. Medzinárodný deň spomienkových akcií za obete pracovných úrazov a chorôb z povolania a za zranených pri práci atď.).

3.7.1

EHSV navrhuje, aby sa pri stanovení rizík na pracovisku, akými sú napríklad pracovný stres a nové náročné podmienky, používali vedecké metódy. Psychosociálny a fyzický dosah nových pracovných oblastí a okolností na pracovníkov je nutné skúmať pomocou vedeckých metód a v tejto súvislosti musia byť vypracované nové ukazovatele. EHSV sa nazdáva, že pracovní lekári by mali mať náležitú odbornú prípravu, aby boli schopní diagnostikovať, akú psychickú záťaž spôsobujú pacientovi jeho pracovné podmienky a problémy, ktoré z toho vyplývajú.

3.7.2

EHSV podporuje Komisiu v tom, že očakáva od zamestnancov uvedomelý postoj k zdraviu. To sa však nedá dosiahnuť, ak nie sú vytvorené vyhovujúce podmienky. Existujú zmluvy na dočasnú resp. určitú dobu a príliš dlhá skutočná pracovná doba; vládne neustály stres vyvolaný rizikom straty zamestnania; chýbajú vedomosti a informácie o právach zamestnancov a okrem toho možno konštatovať znevýhodnenie pracovníkov prisťahovaleckého pôvodu pri využívaní služieb zdravotnej starostlivosti; všetky tieto javy bránia zaujať správny postoj.

3.7.3

EÚ so svojou stratégiou dobrých podmienok na pracovisku 2002 – 2006 nesplnila úlohy, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby stres a depresie neohrozovali duševné zdravie na pracovisku. EHSV nad tým vyjadruje poľutovanie a vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala konkrétne odporúčania.

3.8.1

EÚ nesie zodpovednosť nielen za svojich občanov, ale aj za pracovné podmienky ľudí, ktorí žijú za jej hranicami. Ako bolo už v predchádzajúcej stratégii sformulované, v medzinárodnom obchode a rozvojovej politike je nutné dbať na dodržiavanie základných práv pracovníkov aj v tom prípade, keby malo v tejto oblasti dôjsť k rozporu so zásadami voľného trhu (12).

3.8.2

V oblasti medzinárodnej politiky by sa malo propagovať prijímanie odporúčaní/pravidiel Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a predpisov EÚ, napr. REACH. Je nutné vytvoriť opatrenia a právne predpisy, ktoré pomôžu znížiť riziká a choroby spôsobené azbestom, karcinogénnymi látkami a kremíkom.

3.8.3

Členské štáty by pri vládnom alebo verejnom obstarávaní mali ísť príkladom a uprednostňovať tie firmy, ktoré dodržiavajú predpisy v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci (ako sa navrhuje v stratégii v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2002 – 2006).

3.8.4

Každý členský štát musí byť vyzvaný, aby ratifikoval existujúce konvencie Medzinárodnej organizácie práce (MOP).