Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52005AE1248

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade o európskych politikách týkajúcich sa mladých ľudí – Riešenie problémov mladých ľudí v Európe – implementácia Európskeho paktu mládeže a presadzovanie aktívneho občianstva KOM(2005) 206 v konečnom znení

Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, p. 35–41 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

3.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/35


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade o európskych politikách týkajúcich sa mladých ľudí – Riešenie problémov mladých ľudí v Európe – implementácia Európskeho paktu mládeže a presadzovanie aktívneho občianstva“

KOM(2005) 206 v konečnom znení

(2006/C 28/07)

Európska komisia sa 30. mája 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 5. októbra 2005. Spravodajkyňou bola pani Jillian van Turnhout.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 421. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2005 (schôdza z 26. októbra 2005) 126 hlasmi za, pričom sa 3 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje Európsky pakt mládeže a jeho rozpracovanie, ako je uvedené v oznámení Komisie o európskych politikách týkajúcich sa mladých ľudí. Toto oznámenie poskytuje rámec, ktorý môže slúžiť ako základ pre budúci vývoj politiky v oblastiach týkajúcich sa mladých ľudí v Európskej únii.

1.2

Osud Európy stále viac a viac závisí od schopnosti podporovať spoločnosť, ktorá mládeži a deťom vychádza v ústrety. Prijatím Európskeho paktu mládeže na jarnom zasadaní Európskej rady v roku 2005, ako súčasti revidovanej lisabonskej stratégie, ktorá sa zameriava na hospodársky rast a zamestnanosť, sa uznáva, že integrácia mladých ľudí do spoločnosti a pracovného života a lepšie využitie ich potenciálu sú nevyhnutné na zabezpečenie návratu k trvalému a trvalo udržateľnému rastu v Európe.

1.3

EHSV uznáva, že na mladých ľudí v dnešnej spoločnosti čakajú mnohostranné výzvy, preto už viac ako desať rokov pravidelne prispieva k rozvoju politiky Spoločenstva týkajúcej sa mládeže (1). Dal podnet na dôležité rokovania v takých kľúčových oblastiach, ako zamestnanosť mládeže, jej sociálna integrácia, vzdelanie, mobilita, účasť a úloha mimovládnych organizácií. EHSV si pritom uvedomuje aj výzvy, ktorým v súčasnosti čelí Európska únia, a potrebu získať naspäť sebadôveru.

1.4

EHSV odporúča, aby sa mladí ľudia stali stredobodom tohto rámca a dostali priestor a povzbudenie na aktívnu účasť pri rozpracovaní politík. To, že prispejú k zmenám, je hlavnou motiváciou mladých ľudí, aby sa zaangažovali. Členské štáty a inštitúcie musia poskytovať potrebné zdroje, podporu a mechanizmy, aby umožnili mladým ľuďom zapojiť sa na všetkých úrovniach do rozhodnutí a činností, ktoré ovplyvňujú ich život. Len skutočný vplyv povedie k skutočnej zodpovednosti.

1.5

Európa potrebuje, viac než kedykoľvek predtým, trvalé zanietenie mladých ľudí, ktoré pomôže pri vytváraní integrovanej, konkurencieschopnej, bezpečnej a sociálne integrujúcej Európy. Ak má Európska únia niečo znamenať pre mladých ľudí, musí mať význam pre ich život a musia vidieť, že sa zaoberá ich potrebami a rieši ich viditeľným a kreatívnym spôsobom. Úspech tejto iniciatívy závisí taktiež od zapojenia sa všetkých príslušných strán, predovšetkým mládežníckych organizácií ako aj regionálnych a miestnych orgánov a sociálnych partnerov. EHSV sa stotožňuje s hlavnou myšlienkou Správy skupiny na vysokej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii, v ktorej sa hovorí o novom pakte medzi generáciami, ktorý by mal nahradiť terajší pakt, zameraný na starých ľudí a založený na strachu. Nový pakt, zameraný na mládež a založený na dôvere, by pomohol premeniť súčasné obavy na proces pozitívneho vnímania budúcnosti a vytvárania novej rovnováhy medzi generáciami, ktorý by bol prospešný pre všetkých.

1.6

EHSV teda dúfa, že toto oznámenie položí základ pre lepšie partnerstvo medzi kompetentnými orgánmi a mladými ľuďmi tak na európskej ako aj na národnej úrovni Ozajstné a trvalé zainteresovanie mladých ľudí a organizácií mládeže na rozpracovaní a uplatňovaní politík EÚ zabezpečí, že sa budú týkať skutočných potrieb mladých ľudí, a že mladí ľudia prijmú lisabonský proces za svoj vlastný.

2.   Pozadie

2.1

Na jarnom zasadnutí Európskej rady 22.-23. marca prijali hlavy štátov a vlád EÚ „Európsky pakt mládeže“ (2). V návrhu tohto paktu určili hlavy štátov a vlád Francúzska, Nemecka, Španielska a Švédska štyri základné okruhy: zraniteľnosť mladých ľudí, potreba vytvoriť v starnúcej spoločnosti solidaritu medzi generáciami, potreba vybaviť mladých ľudí vedomosťami a zručnosťami prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, potreba lepšej súdržnosti medzi jednotlivými oblasťami politiky, ktoré sa týkajú mladých ľudí.

2.2

Oznámenie zachytáva celé spektrum problémov a oblastí politiky, ktoré sa výsostne týkajú mladých ľudí v Európe a ako také boli identifikované v bielej knihe Komisie o nových impulzoch pre európsku mládež a na ňu nadväzujúcom uznesení Rady z 27. júna 2002, ktoré stanovilo rámec politiky týkajúcej sa mládeže v Európe.

2.3

Ako odpoveď na jarné závery Rady 12. apríla prijala Európska komisia integrované usmernenia (3). Tento súbor usmernení, ktorý spája na jednej strane odporúčania pre široko poňaté usmernenia hospodárskej politiky a na druhej strane návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach v prospech zamestnanosti, by mal poslúžiť ako základ pre národné plány reforiem na najbližšie tri roky, ktoré by mali vypracovať jednotlivé členské štáty.

2.4

V úvode k usmerneniam sa zdôrazňuje dôležitosť zaangažovania príslušných zainteresovaných strán do lisabonskej stratégie a uvádza sa, že tak členské štáty ako aj EÚ by mali využiť každú príležitosť, na zapojenie regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do zavádzania integrovaných usmernení do praxe.

2.5

Kým všeobecné usmernenia pre hospodársku politiku sa sústreďujú na príspevok hospodárskej politiky k dosiahnutiu lisabonských cieľov, usmernenia pre zamestnanosť sa vzťahujú hlavne na Európsku stratégiu zamestnanosti a ich cieľom je koordinovať politiku zamestnanosti členských štátov. Práve do časti o usmerneniach pre zamestnanosť sú, s konkrétnym odkazom na Európsky pakt mládeže, v integrovaných usmerneniach začlenené niektoré akčné body paktu. Obzvlášť dve usmernenia odzrkadľujú obsah Európskeho paktu mládeže: usmernenie č. 18 zahŕňa budovanie postupov pre zamestnanosť a znižovanie nezamestnanosti mládeže, lepšie zosúladenie profesionálneho a súkromného života a zariadenia starostlivosti o deti, usmernenie č. 23 zahŕňa zníženie počtu žiakov, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, rozšírenie prístupu k základnému odbornému, druhostupňovému a vyššiemu vzdelávaniu, vrátane odbornej praxe v oblasti remesiel a podnikania. Usmernenie č. 24 ešte zahŕňa rozšírenie spektra nástrojov vzdelávania a odbornej prípravy, vytvorenie rámca na podporu transparentnosti kvalifikácií, ich účinného uznávania a uznania netradičného a neformálneho vzdelávania. Na konci usmernení pre zamestnanosť sa znova zdôrazňuje, že členské štáty by mali vytvoriť široké partnerstvo na uskutočňovanie zmien zapojením parlamentných zborov a zainteresovaných strán, vrátane tých na regionálnej a miestnej úrovni.

2.6

Táto iniciatíva zdôrazňuje význam mládeže v kľúčových oblastiach lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť najmä v rámci Európskej stratégie zamestnanosti a Stratégie sociálneho začlenenia, ako aj v rámci Pracovného programu vzdelávanie a odborná príprava 2010, a vyzýva na vzájomnú konzistentnosť iniciatív v ich rámci.

2.7

Prijatie paktu sa prekrýva s ukončením prvého kola implementácie bielej knihy o nových impulzoch pre európsku mládež z roku 2001, začlenenej do uznesenia Rady z júna 2002. V bielej knihe bol vytvorený rámec európskej spolupráce v oblasti mládeže s cieľom posilniť aktívne občianstvo mladých prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie (OMK) a začleniť otázku mládeže do iných politík.

2.8

Európsky pakt mládeže v tej podobe, ako ho nakoniec prijala Európska rada na jarnom zasadnutí, zdôrazňuje potrebu, aby mladí Európania využívali súbor politík a opatrení, ktoré sú plne začlenené do lisabonskej stratégie, a ktorých cieľom je zlepšiť vzdelávanie, odbornú prípravu, pracovnú mobilitu, integráciu do odboru a sociálne začlenenie mladých ľudí a uľahčiť zladenie profesionálneho a súkromného života. Jedným z cieľov Európskeho paktu mládeže je aj zabezpečiť celkovú konzistenciu iniciatív v týchto oblastiach a poskytnúť východisko pre silnú a trvalú mobilizáciu v prospech mladých ľudí. Konštatuje tiež, že úspech Európskeho paktu mládeže závisí od zapojenia všetkých príslušných strán predovšetkým vnútroštátnych, regionálnych a miestnych mládežníckych organizácií, ako aj európskych, regionálnych a miestnych orgánov a sociálnych partnerov. Členským štátom sa navrhuje, aby sa pridržiavali usmernení činnosti v troch oblastiach: 1) zamestnanosť, integrácia a spoločenský postup mladých ľudí; 2) vzdelávanie, odborná príprava a mobilita; a 3) zladenie súkromného a pracovného života.

3.   Zaangažovanie mladých ľudí

3.1

Pred vypracovaním návrhu tohto stanoviska zorganizoval EHSV 6. septembra 2005 konzultáciu predstaviteľov organizácií týkajúcich sa mladých ľudí. Výsledky tejto konzultácie sú súčasťou tohto stanoviska.

3.2

Zaangažovanie mladých ľudí musí byť východiskom všetkých snáh. Základným princípom, ktorým sa musí vyznačovať každá politika zameraná na mladých ľudí, je účasť mládeže: tento princíp sa postupne opakuje aj na európskej a medzinárodnej úrovni (4). Kým EHSV víta opatrenia na konzultáciu s mladými ľuďmi na európskej úrovni, obzvlášť prostredníctvom zorganizovania „Etats généraux“ v roku 2005, súčasne s ľútosťou konštatuje, že oznámenie dostatočne nešpecifikuje ako sa budú mladí ľudia a mládežnícke organizácie zapájať na úrovni členských štátov a neuvádza konkrétne odporúčania pre ich účasť na tejto úrovni. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby viac využívali inovačné metódy na oslovenie a zaangažovanie mladých ľudí.

3.3

EHSV zdôrazňuje dôležitosť aktívnej účasti a autonómie mladých ľudí nielen na trhu práce, ale aj v celej spoločnosti. Aktívna účasť mladých ľudí v spoločnosti a ich autonómia by sa mala stať cieľom, ale aj metódou, ktorá prispieva k osobnému rastu mladých ľudí, k ich zmyslu pre iniciatívu, sociálnej integrácii a sociálnej súdržnosti v širšom zmysle.

3.4

EHSV s ľútosťou konštatuje, že v oznámení nie sú jasne vysvetlené mechanizmy na skutočné zaangažovanie mladých ľudí a ich organizácií. Na vypočutí zo 6. septembra 2005 spomenutom v bode 3.1 zdôraznili napr. študentské organizácie, ako veľmi, skutočnosť, že mládež prostredníctvom svojich delegácií spravuje záležitosti všeobecného záujmu (v tomto prípade povinný systém sociálneho zabezpečenia študentov), motivuje mladých ľudí všeobecne – a nielen organizovanú mládež – k tomu, aby prevzali zodpovednosť a reprezentovali samých seba. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovávali a uplatňovali politické stratégie v spolupráci s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami a pokračovali v ich zapájaní do všetkých krokov. S mladými ľuďmi, mládežníckymi organizáciami a sociálnymi partnermi sa musí konzultovať o rozvoji opatrení pre túto iniciatívu v rámci národných programov lisabonskej inovačnej stratégie a rovnako aj o nadväzujúcej implementácii.

3.5

EHSV nedočkavo očakáva súhrnnú správu Komisie (5) dokumentujúcu doterajšiu prácu členských štátov v oblasti zaangažovania mládeže ako súčasť procesu OMK (6). S nádejou sa očakáva, že táto súhrnná správa poskytne príklady osvedčených postupov, ktoré by sa mohli použiť v ďalších členských štátoch.

3.6

EHSV hľadá objasnenie úlohy organizácií občianskej spoločnosti, zvlášť mládežníckych organizácií, v rámci otvorenej koordinačnej metódy. Treba pripomenúť, že odsek 38 záverov lisabonskej Európskej rady opisuje úlohu mimovládnych organizácií v otvorenej metóde koordinácie (7). Na základe svojich odborných poznatkov a skúseností môže EHSV zohrať aktívnu úlohu v tejto oblasti a pomôcť vo svojom okruhu vytvoriť a spustiť mechanizmus na zaangažovanie mladých ľudí a mládežníckych organizácií.

4.   Mládež v rámci lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť

4.1

EHSV víta špeciálnu pozornosť, ktorú pakt venuje otázke zamestnanosti mladých. Pakt mládeže by sa však mal rozpracovať a uplatňovať z perspektívy, ktorá ho vníma ako dôležitý cieľ sám osebe, a nielen ako prvok Lisabonskej stratégie. Okrem toho, hoci úspech Lisabonskej stratégie je dôležitý pre mladých ľudí, mladí ľudia sú tiež dôležití pre úspech Lisabonskej stratégie. Investovanie do mladých ľudí je rozhodujúce, ak sa má dosiahnuť vyššia rýchlosť hospodárskeho rastu a zamestnanosti, neustále inovácie a väčšia podnikavosť. Ich zaangažovanie sa do stratégie, ich pocit spolupatričnosti s jej cieľmi a oddanosť týmto cieľom sú nevyhnutné podmienky na to, aby Lisabonská stratégia fungovala.

4.2

Podobne aj otázka zamestnanosti stojí tiež v centre pozornosti európskych občanov a musí sa urobiť všetko pre to, aby sa znížila nezamestnanosť, ktorej neprijateľne vysoká úroveň predstavuje skutočnú hrozbu pre súdržnosť našej spoločnosti. (8). Nezamestnanosť mládeže v Európe je stále viac než dvojnásobná oproti priemernej nezamestnanosti. Mnoho mladých ľudí čelí veľmi reálnej možnosti, že budú nezamestnaní alebo budú mať taký nízky príjem, že budú bojovať o holé prežitie. Pre mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia, akým sú etnické menšiny, prisťahovalci, postihnutí a ženy, je riziko sociálneho vylúčenia ešte väčšie. V širšom zmysle slova sa javy ako materiálna neistota, chudoba a závislosť týkajú európskej mládeže všeobecne a predstavujú novú tragickú historickú skutočnosť, ale zároveň aj príležitosť na vytvorenie solidarity medzi mládežou a spoločnosťou, ktorá pomôže vyriešiť tento bezprecedentný problém.

4.3

Mladí ľudia sú viac ohrození nezamestnanosťou a v prípade, že majú prácu, možnosťou, že bude zle platená (9) Cieľom Lisabonskej stratégie je nielen vytvoriť viac pracovných miest, ale aj lepšie pracovné miesta. Aby sa prístup na trh práce stal reálnou možnosťou pre každého mladého človeka, musí sa klásť väčší dôraz na vhodnú odbornú prípravu, zodpovedajúce vzdelanie, primerané učňovské školstvo a príležitosti, pri ktorých by mladí ľudia mohli dosiahnuť osobnú i profesionálnu sebarealizáciu a získať zručnosti potrebné pre život. Je tiež dôležité, aby školské vzdelanie a výchova poskytli mladým ľuďom pracovné a študijné návyky, z ktorých by mohli úspešne čerpať po celý život.

4.4

EHSV zdôrazňuje význam demografických zmien v Európe a spojitosť so zelenou knihou Komisie o tom, ako čeliť demografickým zmenám (10). Napríklad počet mladých ľudí vo veku 0-14 rokov klesne v období od roku 2000 do roku 2015 o 11 % a do roku 2030 o ďalších 6 %. EHSV zdôrazňuje fakt, že paralelne s touto zmenou bude v Európe prebiehať aj sociálna, kultúrna a politická zmena. Demografická zmena, to nie je len štatistika a čísla, to je priam príkaz, aby sa v úvahách o príslušných politikách a akčných plánoch brala do úvahy širšia perspektíva. Ako už Skupina na vysokej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii oznámila, súčasná demografická situácia, v dôsledku ktorej sa bude značne znižovať relatívny podiel mladej vekovej kategórie v populácii prinajmenšom do roku 2025, môže predstavovať (pokiaľ ju začneme riešiť) zaujímavú príležitosť, pretože povedie k „zníženiu požiadaviek na sociálne zdroje“ a poskytne možnosť dosiahnuť výrazné zlepšenie v týchto oblastiach pri rovnakých nákladoch.

4.5

EHSV je preto presvedčený, že Európsky pakt pre mladých ľudí a s nimi by mal potenciál značne zlepšiť životné podmienky a perspektívy mladých ľudí v Európe a súčasne by mohol upevniť účinné uplatňovanie Lisabonskej stratégie.

5.   Európsky pakt mládeže

5.1

EHSV víta závery Európskej rady, že by bolo v prospech mladých ľudí, ak by politiky a opatrenia týkajúce sa mladých ľudí boli plne integrovanou súčasťou revidovanej Lisabonskej stratégie.

5.2

Nasledujúce aspekty integrovaných usmernení boli v oznámení označené ako dôležité pre maximálne zvýšenie účinkov paktu mládeže:

i)

Opatrenia týkajúce sa zamestnanosti, integrácie a spoločenského postupu mladých ľudí. Integrované usmernenia sa zameriavajú na príspevok politík zamestnanosti k vytváraniu väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest.

ii)

Opatrenia zamerané na vzdelávanie, odbornú prípravu a mobilitu. V integrovaných usmerneniach sa zdôrazňuje potreba Európy rozšíriť a zlepšiť investovanie do ľudského kapitálu a prispôsobiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy. Okrem toho vyzývajú členské štáty, aby rozšírili možnosti pracovnej mobility, vrátane zvýšenia množstva príležitostí mladých ľudí na prácu a štúdium v zahraničí.

iv)

Opatrenia na zladenie súkromného a pracovného života. Integrované usmernenia sú zamerané na potrebu dosiahnuť lepšiu rovnováhu v pracovnom živote, tým že sa venujú otázkam ako starostlivosť o deti, úpravy pracovného času výhodné pre rodinu a rovnoprávnosť.

5.3

EHSV vyjadruje sklamanie, že hoci pre každé zo spomínaných opatrení bol určený návrh činností, oznámenie neurčuje explicitné a merateľné ciele ani pre členské štáty ani pre Komisiu. V čase, keď občania pochybujú o hodnote Európskej únie, je životne dôležité, aby bolo vidieť, že Európa koná efektívne. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné, aby sa stanovili jednoznačné ciele orientované na výsledky.

5.4

Je potrebné, aby vlády jednotlivých štátov kvantifikovali ciele a stanovili vo svojich národných programoch reforiem jasné cieľové hodnoty. Tieto ciele a cieľové hodnoty sa musia venovať nielen problémom, ktorým mladí ľudia čelia v identifikovaných oblastiach, ale aj otázkam, ktoré majú významný, hoci nepriamy vplyv na dosiahnutie týchto cieľov. Bývanie a ubytovanie, ako aj potreba rodinnej politiky zameranej na mladých rodičov, patria k najdôležitejším z týchto problémov. Je tiež dôležité, aby sa vytvorili účinné koordinačné mechanizmy, ako na európskej, tak aj na národnej úrovni, aby sa dosiahol ucelený prístup vo všetkých oblastiach.

5.5

EHSV žiada, aby sa zvážilo začlenenie nasledujúcich cieľov do revidovaných národných programov členských štátov pre Lisabonskú stratégiu:

Pre každý členský štát stanoviť cieľovú hodnotu na zníženie počtu nezamestnaných mladých ľudí aspoň o 50 % v období rokov 2006-2010 (v súčasnosti v Európskej únii 17,9 % mladších ako 25 rokov.) (11)

Vyvinúť systém sociálnej ochrany, ktorý umožní mladým ľuďom, aby mali možnosť voľby pri určovaní vlastnej budúcnosti.

Podnietiť opatrenia na podporu sociálneho začlenenia mladých ľudí, zvlášť na riešenie otázky mladých ľudí, ktorí sa nezúčastňujú vzdelávania ani odbornej prípravy, a nie sú ani zamestnaní ani registrovaní ako nezamestnaní.

Stanoviť cieľové hodnoty na zmenšenie rozdielov v prístupe k odbornému a technickému vzdelávaniu pre mužov a ženy a znížiť nástupné platové rozdiely.

Znížiť počet prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky v období 2005 – 2010 o 50 % a podporiť stáž v podnikoch.

Propagovať význam ovládania cudzích jazykov pre získanie lepšieho vzdelania a pracovných príležitostí, ako aj pre mobilitu mladých ľudí.

Povzbudzovať podnikavosť mladých poskytovaním finančnej a technickej podpory a minimalizovaním byrokracie týkajúcej sa prevzatia, prevodu a zakladania nových podnikov.

Podporovať zariadenia starostlivosti o malé deti a univerzálneho predškolského vzdelávania, ktoré by boli usmerňované a podliehali by inšpekcii tak, aby dosahovali odsúhlasenú štandardnú úroveň.

Poskytovať zvýšenú podporu znevýhodneným rodinám.

5.6

EHSV vyjadruje povzbudenie Komisii, aby pokračovala vo svojej práci pri uznávaní práce mládeže a s radosťou očakáva nové iniciatívy, vrátane iniciatívy „Youthpass“ („mládežnícky pas“). EHSV sa však domnieva, že „Youthpass“ sám osebe nepostačuje na posilnenie a uznanie práce mládeže. Odporúča preto, aby Komisia zaangažovala zamestnávateľské a zamestnanecké organizácie, predstaviteľov oficiálneho výchovného systému a príslušné mimovládne organizácie do vývoja univerzálnej metodológie na pozdvihnutie povedomia o príspevku mládežníckej práce k rozvoju mladých ľudí a k schopnostiam, hodnotám a postojom, ktoré mladí ľudia získavajú prostredníctvom aktívneho zapájania sa do činnosti mládežníckych organizácií a do práce mládeže. EHSV môže byť prostredníkom tohto procesu.

5.7

Európske krajiny, ktoré zaujímajú popredné postavenie v hodnotení konkurencieschopnosti, ktoré robilo Svetové ekonomické fórum, majú všetky vysokú úroveň investovania do sociálnej politiky a sociálnej ochrany a vykazujú vysokú mieru zamestnanosti a nízky podiel chudoby po uskutočnení sociálnej transformácie. (12) Udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia založené na princípe solidarity určené na ochranu proti hlavným rizikovým faktorom, s ktorými prichádza jednotlivec počas života do styku, sú základom úspechu.

5.8

EHSV naliehavo žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť situácii vo vidieckych a chudobných mestských oblastiach. Znevýhodnením mnohých mladých ľudí je často aj oblasť, v ktorej žijú. V mnohých vidieckych a chudobných mestských oblastiach nemajú mladí ľudia prístup ku kvalitnému vzdelaniu, odbornej príprave, mobilite, zdravotníctvu, zariadeniam pre voľný čas, pracovným príležitostiam, ani možnosti angažovať sa v občianskej spoločnosti. Mali by sa prijať konkrétne opatrenia, ktoré by zabezpečili, aby mladí ľudia z určitých geografických oblastí mali príležitosti, ktoré by mohli plne využiť, a tiež možnosti voľby vo svojom živote. Odľahlosť mnohých vidieckych oblastí znamená, že mladí ľudia nemajú dobrý prístup k informáciám, hlavne čo sa týka príležitostí.

5.9

EHSV víta návrh, aby sa v roku 2005 začala štúdia o sociálnej integrácii vysoko znevýhodnených mladých ľudí. Je však potrebné, aby členské štáty pristúpili na výzvu o likvidácii detskej chudoby a stanovili si bezprostredné ciele. Bude si to vyžadovať dôkladne vypracovaný, udržateľný a finančne zabezpečený program činnosti, ktorý sa zameria na mnohorozmerný charakter detskej chudoby. Chudoba ťažko dolieha na deti mnohými spôsobmi a ovplyvňuje ich zdravotný stav, vzdelanie a dokonca aj budúce „životné šance“ dieťaťa vymaniť sa vôbec niekedy zo zajatia chudoby. Členské štáty musia okamžite začať uplatňovať politiky, ktoré sa budú zaoberať celým spektrom týchto problémov.

5.10

Komisia je odhodlaná zamerať sa na postihnutia, čo výslovne potvrdzuje v Európskom akčnom pláne pre rovnaké príležitosti pre ľudí s postihnutím z roku 2003. (13) Komisia má preto povinnosť bojovať s diskrimináciou vo všetkých svojich činnostiach. Je potrebné sa zameriavať na postihnutých, aby sa zabezpečila plná a rovnocenná účasť a začlenenie postihnutých ľudí do spoločnosti. EHSV zdôrazňuje, že na úplne začlenenie postihnutých mladých ľudí do politiky týkajúcej sa mládeže je potrebné pridať nasledujúce body do oznámenia Komisie: rovnaká účasť na aktivitách programu pre mládež; rovnaký prístup k informáciám o mládežníckej politike a projektoch pre mládež a opatrenia na zvýšenie povedomia o tejto problematike.

5.11

Mladí ľudia netvoria homogénnu skupinu. EHSV preto odporúča, aby opatrenia určované na úrovni jednotlivých členských štátov boli dostatočne diferencované a rešpektovali potreby trhu práce ako aj individuálne potreby. Výbor súčasne odporúča Európskej komisii, aby vypracovala analýzu týkajúcu sa situácie a potrieb mladých ľudí v Európe

6.   Aktívne občianstvo mladých ľudí

6.1

EHSV odporúča Komisii zahrnutie aktívneho občianstva mladých ľudí do tejto iniciatívy napriek skutočnosti, že bolo vyčlenené z Európskeho paktu mládeže. EHSV súhlasí s návrhom Komisie zachovať a upevniť terajšie štyri ciele: spoluúčasť, informovanosť, dobrovoľné činnosti a znalosť problémov mládeže. EHSV však zdôrazňuje, že teraz je veľmi dôležité sústrediť sa pri otvorenej metóde koordinácie na to, aby už priniesla konkrétne výsledky. Ak sa teda zistia nejaké nedostatky v systéme a postupe OMK, musí sa im venovať pozornosť a hľadať sa pre nich riešenie.

6.2

EHSV berie na vedomie, že členské štáty podajú správu o spoločných cieľoch týkajúcich sa účasti a informovanosti do konca roka 2005 a správy o dobrovoľných aktivitách a lepších znalostiach v oblasti mládežníckej problematiky budú nasledovať v roku 2006. EHSV však vyzýva na zvýšenú spoluprácu a zdôrazňuje dôležitosť všetkých zainteresovaných strán, hlavne mladých ľudí a mládežníckych organizácii pri vypracovávaní priebežných národných správ. V záujme transparentnosti je dôležité aj to, aby sa tieto správy vypracovávali verejne, alebo aby boli aspoň po predložení verejne prístupné. Mimovládne organizácie by mali byť tiež podnecované a finančne podporované, aby sa do procesu zapojili vypracovaním vlastných hodnotení procesu OMK.

6.3

Organizácie občianskej spoločnosti a ich sociálni partneri sú integrálnou súčasťou každej pluralistickej demokracie. V tomto kontexte majú mládežnícke organizácie cennú úlohu pri propagovaní aktívneho občianstva a angažovanosti. Uskutočňujú to priamou spoluprácou s mladými ľuďmi a pre nich, tým že budujú ich osobné zručnosti a sebadôveru, aby mohli naplno rozvinúť potenciálne schopnosti a dosiahnuť optimálnu úroveň a kvalitu života. Tieto organizácie pracujú na základnej úrovni, zaoberajú sa miestnymi problémami s podporou jednotlivcov a skupín zo svojej vlastnej oblasti. Snažia sa tiež pomáhať mladým ľuďom pri posilňovaní ich schopností hájiť vlastné záujmy. Mládežnícke mimovládne organizácie by mali byť primerane finančne podporované a malo by sa im dostať patričného uznania a prostriedkov, aby sa mohli skutočne zúčastňovať rozhodovacieho procesu a života spoločnosti na všetkých úrovniach.

6.4

Vo svojej diskusii o reprezentatívnosti organizácií európskej občianskej spoločnosti v občianskom dialógu EHSV už pri viacerých príležitostiach zdôrazňoval (14), že len jasne stanovená reprezentatívnosť oprávňuje aktérov občianskej spoločnosti účinne sa zúčastňovať procesu vytvárania a prípravy rozhodnutí Spoločenstva, ako je to v prípade sociálnych partnerov v Európskom sociálnom dialógu.

6.5

EHSV konštatuje so sklamaním, že hlavný príspevok dobrovoľníkov spoločnosti, ktorý Komisia zdôraznila, sa vzťahoval na ich úlohu pri prírodných katastrofách. Hoci je táto úloha cenná, EHSV sa domnieva, že Komisia a členské štáty by mali oceniť a zdôrazniť neustálu a trvalú úlohu, ktorú dobrovoľníci zohrávajú v širokom spektre mimovládnych organizácii na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni. Výbor predovšetkým vyzýva členské štáty, aby uľahčili dobrovoľné aktivity prostredníctvom vhodnej daňovej politiky, čím uznajú, že dobrovoľné aktivity sú nielen zdrojom duševného a morálneho uspokojenia mladých ľudí, ale že tiež umožňujú poskytovanie nespočetných sociálnych a opatrovateľských služieb alebo aspoň znižujú náklady na ne.

6.6

EHSV vyjadruje ľútosť, že navrhované činnosti sú minimálne a nemajú žiadne stanovené kvóty, ani jasné ciele. Je to premrhaná príležitosť pokročiť ďalej v tomto kľúčovom bode.

6.7

Európske programy majú dôležitú úlohu pri prispievaní k cieľom otvorenej metódy koordinácie a Európskeho paktu mládeže, ako aj pri posilňovaní zapájania mladých ľudí do ďalších politík, ktoré sa ich týkajú. EHSV podporuje názor Komisie, že projekty, ktoré podnecujú mladých ľudí, aby sa stali aktívnymi, angažovanými občanmi, a ktoré sú zamerané na pomoc pri rozvoji ich schopností, by sa mali rozpracovávať na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni v rámci rôznych európskych programov. Mnohé programy by skutočne mohli byť použité v rámci tohto cieľa, je však potrebné spropagovať používanie týchto programov mladými ľuďmi a pre mladých ľudí a ich organizácie a prispôsobiť tieto programy, aby boli prijateľnejšie pre mládeže. Využívanie rôznych programov, hlavne Európskeho sociálneho fondu a štrukturálnych fondov, je veľkou príležitosťou, aby sa v politike pre mládež pokročilo od slov k činom. Rôzne projekty, ktoré sa realizujú na zlepšenie životných podmienok a zamestnanosti mladých ľudí, sú často príliš malé na to, aby sa mohli podporovať z týchto fondov. Komisia a členské štáty by preto mali spolupracovať s mládežníckymi organizáciami, aby tak uľahčili využívanie financovania programov EÚ v prospech mladých ľudí v Európe.

6.8

EHSV je presvedčený, že programom s najväčším potenciálom zlepšiť osobný a sociálny rozvoj mladých ľudí a podporiť aktívne občianstvo, je Európsky program pre mládež. Víta iniciatívu za nový program Mládež v akcii na roky 2007—2013 a bude pokračovať v aktívnej účasti na prípravnom procese. Vzhľadom na rozšírenie tohto programu a vzrastajúcu chuť mladých ľudí využívať ho, dôrazne žiadame Radu, aby podporila návrh na mierne zvýšenie financovania tohto programu na 1,2 mld. EUR. Ďalej sme presvedčení, že sa musí pravidelne konzultovať s mladými ľuďmi, európskymi mládežníckymi organizáciami a Európskym fórom mládeže o uplatňovaní tohto programu. EHSV vyzýva národné hospodárske a sociálne rady, aby sa zapojili do novátorských pokusov na zapojenie mladých do národných konzultačných postupov a aby si vymieňali osvedčené postupy týkajúce sa úlohy mladých v ich inštitúciách.

7.   Začlenenie otázky mládeže do iných politík

7.1

EHSV podporuje návrh Komisie sústrediť sa najprv na oblasti politiky, ktoré sú zahrnuté do Európskeho paktu mládeže. EHSV však pri rozpracovávaní politiky v oblasti mládeže podčiarkuje aj význam integrovanej medziodvetvovej politiky týkajúcej sa mládeže.

7.2

Horizontálny prístup k rozpracovaniu politík zabezpečí koordinovanejšiu a efektívnejšiu stratégiu. Členské štáty pri príprave takých politík, akými sú usmernenia pre zamestnanosť, pravidelne konzultujú so zamestnávateľskými a odborovými organizáciami. Tak isto musia členské štáty prekonzultovať s mladými ľuďmi a ich organizáciami politické opatrenia, ktoré sa týkajú mladých.

7.3

EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy „Obezita v Európe – poslanie a povinnosti partnerov občianskej spoločnosti“ (15) konštatuje, že viac ako 14 miliónov detí v Európe má nadváhu vrátane 3 miliónov obéznych detí. Ešte znepokojujúcejšie však je, že ich počet sa zvyšuje každým rokom o 400 000. EHSV vyzýva na kolektívnu spoluúčasť všetkých zainteresovaných strán vrátane mladých ľudí.

7.4

Výboru tak ako aj Komisii veľmi záleží na akciách, ktoré sú zamerané na zdravie detí a mládeže a predovšetkým na zdravý životný štýl. Je presvedčený, že opatrenia takéhoto typu majú skutočný vplyv na občanov a sú naliehavo potrebné. Vyzýva preto, aby sa iniciatíva na podporu takýchto akcií, ktorá je naplánovaná na rok 2006, presunula už na rok 2005 aj vzhľadom na konzultácie a iniciatívy, ktoré sa už začali.

7.5

EHSV vyzýva, aby sa v rámci 7. rámcového výskumného programu podnikol výskum o účinkoch spoluúčasti mladých ľudí v zastupiteľských orgánoch a v dobrovoľnej činnosti. Taká správa by potenciálne mohla poskytnúť podrobný obraz o účinkoch spoluúčasti.

V Bruseli 26. októbra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Biela knihe: Mládežnícka politika (Ú. v. ES C 116, 20.04.2001 - spravodajkyňa: pani Hassett-van Turnhout)

Bielej knihy o nových impulzoch pre európsku mládež Mládežnícka politika (Ú. v. ES C 149, 21.6.2002 - spravodajkyňa: pani Hassett-van Turnhout)

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza európsky rok výchovy prostredníctvom športu 2004 (Ú. v. ES C 149, 21.6.2002 - spravodajca: pán Koryfidis)

Návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program na podporu mládežníckych organizácií aktívnych na európskej úrovni. (Ú. v. EU C 10, 14.1.2004- spravodajkyňa: pani Hassett-van Turnhout)

SOC/174 Vzťahy medzi generáciami (Ú. v. EU C 157, 28.6.2005 – spravodajca: pán Bloch-Lainé)

SOC/177 Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o realizácii programu „Mládež v akcii“ na obdobie rokov 2007- 2013 (Ú. v. EU C 234, 22.9.2005– spravodajca: pán Rodríguez García-Caro)

(2)  http://ue.eu.int/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/ec/84335.pdf

(3)  SOC/206 Usmernenia pre politiky zamestnanosti – 2005/2008 (CESE 675/2005 – spravodajca: pán Malosse).

(4)  EHSV na tému: biela kniha: Mládežnícka politika, CES 1418/2000; Deklarácia Organizácie Spojených národov o Medzinárodnom roku mládeže 1985, „mierová účasť, rozvoj“; medzinárodný dohovor Spojených národov Deklarácia práv dieťaťa, 1989; Európska charta o účasti mladých ľudí na živote obcí a regiónov Kongresu miestnych a regionálnych samospráv v Európe, 1992; uznesenie Rady a ministrov pre mládež z 8. februára 1999 (Ú. v. ES 1999/C42/01).

(5)  Predpokladá sa, že bude publikovaná do konca roka 2005.

(6)  Otvorená metóda koordinácie (Open Method of Coordination)

(7)  Odsek 38 záverov lisabonskej Európskej rady uvádza, že metóda porovnávania osvedčených postupov (benchmarking) pri riadení zmien bude navrhnutá Európskou komisiou v spolupráci poskytovateľov a užívateľov, hlavne sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií.

(8)  Závery predsedníctva Európskej rady, Luxemburg 1997

(9)  Správa skupiny na vysokej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii, máj 2004.

(10)  KOM(2005) 94 - Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami

(11)  Strana 3 oznámenia Komisie.

(12)  Správa skupiny na vysokej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii, máj 2004.

(13)  KOM(2003) 650 v konečnom znení, Brusel 30.10.2003

(14)  Viď napr. dokumentáciu týkajúcu sa prvej konvencie občianskej spoločnosti organizovanej na európskej úrovni („First Convention of civil society organised at European level“) z 15. a 16. októbra 1999 a konferenciu na tému „Úloha organizovanej občianskej spoločnosti v riadení európskej verejnej správy“ („The role of organised civil society in European governance“) z 8. a 9. novembra 2001, a príslušné stanoviská: „Úloha a príspevok organizácii občianskej spoločnosti pri budovaní Európy“ („The role and contribution of civil society organisations in the building of Europe“) z 23. septembra 1999 (Ú. v. ES C 329, 17.11.1999), „Komisia a mimovládne organizácie: budovanie silnejšieho partnerstva“ („The Commission and non-governmental organisations: building a stronger partnership“) z 13. júla 2000 (Ú. v. ES C 268, 19.9.2000), „Organizovaná občianska spoločnosť a riadenie európskej správy – príspevok Komisie ku konspektu bielej knihy“ („Organised civil society and European governance – the Committee's contribution to the drafting of the White Paper“) z 26. apríla 2001 (Ú. v. ES C 193, 10.7.2001), „Riadenie európskej správy – biela kniha“ („European Governance – a White Paper“) z 21. marca 2002 (Ú. v. ES C 125, 27.5.2002)

(15)  SOC 201 (2005) - Obezita v Európe – poslanie a povinnosti partnerov občianskej spoločnosti (CESE 649/2005_fin)


Top