23.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 74/23

1.1

Európska únia je v kritickom štádiu. Čelí hlavným výzvam: rozšírenie, potreba poskytnúť pozitívne stimuly pre hospodársky rast a konkurencieschopnosť, návrh Ústavy a potreba rozhodnej reakcie na klesajúcu dôveru v Úniu. Tieto ťažké úlohy volajú po účinnej, súdržnej politike a jej správnej realizácii. Na základe Všeobecných usmernení pre hospodársku politiku 2003-2005 EHSV vydal v posledných rokoch dve stanoviská k danej veci (1).

1.2

Potrebná je však hlbšia úvaha. Efektívna politika a integrácia je nemysliteľná bez jasného a dôveryhodného inštitucionálneho rámca, ktorý garantuje následné sledovanie európskych záväzkov.

1.3

Analýza Komisie, uvedená v jej oznámení zo dňa 21. januára 2004 (2) a aktualizácia na rok 2004 zo dňa 7. apríla 2004 (3) potvrdzuje trendy roka 2003. Jej odporúčania zostávajú rovnako naliehavé. Z uvedeného dôvodu EHSV venuje vo svojom stanovisku osobitnú pozornosť inštitucionálnym a správnym podmienkam, t.j. dobrému riadeniu. Riadenie je pre EÚ skladajúcu sa z 25 členov ústrednou témou (4).

1.4

Obavy EHSV zdieľajú viacerí. Ako Komisia, tak aj priemyselné a sociálne organizácie, nasledujúce predsedajúce krajiny – Írsko a Holandsko – kladú veľký dôraz na praktické kroky a implementáciu. Slávnostné prehlásenia bez akéhokoľvek ďalšieho sledovania sú kontraproduktívne. Implementácia ustanovení je podstatným cieľom (5).

1.5

Všeobecné usmernenia pre hospodársku politiku hodnotia makroekonomickú a rozpočtovú politiku členských štátov a vnútorné trhové trendy. Preto predstavujú praktickú ilustráciu rozdielnych zodpovedností EÚ a úrovní národnej politiky a odlišných skutočností v členských štátoch.

1.6

Spomalený hospodársky rast a neúspech členských štátov pri dodržiavaní dohôd, ku ktorým sa Európska rada sama zaviazala, viedla k nasledovnému celkovému obrazu:

1.7

Medzitým vyzerá byť hospodársky obraz v Európe mierne pozitívnejší, ale oživenie zostáva krehké. Hospodársky rast v USA je vyšší. Predovšetkým Čína a India sa zároveň rozvíjajú s narastajúcou prekvapivou rýchlosťou.

1.8

Dochádza k finančným tokom a investíciám, ale v rámci globalizácie existujú výrazné socio-ekonomické a politické rozdiely medzi svetovými regiónmi. Celý svet je referenčným rámcom pre Európu.

1.9

Tento rok je potrebné, aby Komisia a Rada uvažovali ďalej o prístupe a nástrojoch:

2.1

Všeobecné usmernenia pre hospodársku politiku na roky 2003-2005 majú za cieľ dosiahnuť zjednotený prístup k:

2.2

Zmluva o stabilite a raste celé roky poskytovala základ a dôveru medzi členskými štátmi. Neuspokojivý hospodársky trend teraz podkopáva dohodnutú disciplínu. Procedurálne pravidlá sú dostatočne jasné, ale nedostatok účinného presadzovania zmlúv sa zdá byť problémom. Bez ohľadu na uvedené, veľký počet členských štátov vo vnútri euro zóny aj mimo nej ešte stále vyvíja snahy na zohľadnenie požadovanej rozpočtovej disciplíny. Škandinávske členské štáty sú v danom ohľade obzvlášť úspešné.

2.3

Rozdiely v názoroch o postupoch Zmluvy o stabilite a raste viedli Komisiu v novembri k začatiu konania proti Rade na Európskom súdnom dvore (6). Komisia si myslí, že Rada v tomto prípade nerešpektovala právomoci pridelené Komisii. Takéto hlboké názorové rozdiely neprospievajú rokovaniam medzi partnermi v rade Ecofin.

2.4

Komisia uvádza, že priestor na manévrovanie pre vlády sa výrazne zmenšil. Zdá sa, že len päť členských štátov bude mať v roku 2003 rozpočtový zostatok alebo prebytok, pričom tie ostatné budú mať výrazný a narastajúci rozpočtový deficit. Z revízie správy Komisie zo dňa 7. apríla na rok 2004 sa zdá, že rozpočtová situácia v celom rade členských štátov sa rapídne zhoršila, čo viedlo k vyšším úrovniam verejného dlhu. Tieto si zase žiadajú opatrenia na zníženie dlhu na úkor investícií na podporu rastu a zamestnanosti.

2.5

Komisia sa zameriava na špeciálne odporúčania týmto členským štátom. Napriek podobnému krátkodobému hospodárskemu trendu, rozpočtové ciele členských štátov sa veľmi líšia. To vedie k širokému spektru odporúčaní.

2.6

Nezdá sa, že by Komisia mala nástroje, ktoré by jej umožnili adekvátne zhodnotiť kvalitu vládnych výdavkov v členských štátoch. Preto je ťažké porovnať ich stav oproti dohodnutému rozpočtovému rámcu.

2.7

Výročná správa skúma sociálnu bezpečnosť, trh práce, vnútorný trh a lisabonský proces. Obsahuje celý rad malých a veľkých cieľov. Dosiahnutie týchto cieľov závisí len čiastočne na rozhodovaní Spoločenstva. Mnoho aspektov politiky je vyhradených členským štátom. Okrem toho, existujú otázky, na ktoré má dokonca aj centrálna vláda len okrajový vplyv, ako napríklad intenzifikácia „vedomostí“.

2.8

Právomoci Spoločenstva sa vzťahujú hlavne na vnútorný trh. Čo sa týka trhu práce, sociálnej bezpečnosti, dôchodkov, rozpočtovej politiky, výskumu a vývoja, zdaňovania a infraštruktúry, sú to hlavne členské štáty, ktoré sú zodpovedné, dokonca aj v niektorých prípadoch, keď „Brusel“ uvalil reštrikcie na politickú slobodu členských štátov. V týchto prípadoch tiež Komisia často dáva usmerňujúce odporúčania. Členské štáty sa však líšia podľa toho, v akom rozsahu podľa nich postupujú.

2.9

Trhy práce obsahujú rôzne segmenty, medzi ktorými sú len obmedzené pohyby pracovníkov. To vedie Komisiu k poznaniu, že tak ako k vytvoreniu miliónov nových pracovných miest v nedávnych rokoch, zároveň dochádza aj k veľkému nárastu nezamestnanosti. Ešte stále existuje nízky percentuálny podiel starších pracovníkov a stále zostávajú prekážky pre ženy na trhu práce. Nečinnosť má zároveň neodvratný negatívny účinok na národné rozpočty.

2.10

Miera zamestnanosti sa v roku 2005 predvída vo výške 64,5 % pre celú Úniu, ale zatiaľ existujú výrazné rozdiely medzi jej úrovňami v jednotlivých členských štátoch. Zamestnanosť sa lepšie vyvíja v tých krajinách, kde sa sociálni partneri dohodnú na potrebe a metódach vytvárania pružnejšieho trhu práce a pracovného času. Komisia zastáva názor, že dosiahnutie cieľa zamestnanosti vo výške 70 % v roku 2010 bude hlavne závisieť od uplatňovania ďalších reforiem trhu práce (7). Preto ide o naliehavú žiadosť o vykonávanie odporúčaní operačnej skupiny pre zamestnanosť (Employment Taskforce) (8).

2.11

Okrem zmien v sociálnej bezpečnosti Komisia naznačuje aj väčšiu diferenciáciu v tvorbe platov, väčšiu pružnosť trhu práce pri udržaní adekvátnej ochrany práce a väčšej mobilite. V dôsledku rozdielnych legislatívnych trendov a výsledkom socio-ekonomickej konzultácie dochádza k významným rozdielom medzi členskými štátmi. To je možné vidieť okrem iného v počte skutočne odpracovaných hodín a produktivite. To čiastočne vysvetľuje rozdiel v raste medzi EÚ a USA.

2.12

Komisia uvádza, že trend smerom k pomalšiemu rastu produktivity v Európe od roku 1995 pokračuje. Tu znova dochádza k výrazným rozdielom medzi členskými štátmi. V Európe Fínsko, Švédsko a Írsko udržuje krok so Spojenými štátmi americkými. Zaostávajúci rast produktivity je čiastočne spôsobený rozdielmi v zavádzaní IKT a v inovácii priemyslu ako celku. Nové investície podporujúce produktivitu sa v Európe zavádzajú pomalšie. To má následky hlavne na zaostávajúce investície v takzvaných „technicky vyspelých“ sektoroch.

2.13

Demografické trendy a starnutie populácie predstavujú narastajúcu príčinu obáv aj kvôli tlaku na rozpočty a kvôli (ťaživým) dopadom na rast. Niektoré krajiny odštartovali sľubné snahy v oblasti dôchodkovej reformy zamerané predovšetkým na zvýšenie vekovej hranice oprávňujúcej na odchod do dôchodku.

2.14

Na trhoch produktov a služieb je nedostatočná konkurencia. Národná ochrana naďalej existuje. Vnútorný trh ešte stále nie je kompletne vytvorený. Nové návrhy boli zavedené do politiky hospodárskej súťaže. Legislatívna práca v sektore finančných služieb napreduje správne: Bolo prijatých 36 zo 42 plánovaných opatrení. Daňové rezervy na súkromné investície sa tiež zlepšujú.

2.15

Transpozícia smerníc Spoločenstva do národného zákona je čoraz nedbalejšia. Do úvahy sa dostatočne neberú konečné termíny a transpozícia smerníc do zákona často prijíma národný obsah. To sa stáva napríklad, keď členské štáty robia v Bruseli ústupky s cieľom ustúpiť Rade a neskôr to ľutujú. Monitorovanie tohto procesu sa stáva viac a viac obtiažnejším.

2.16

Nepochybne existujú pozitívne signály v oblasti vedomostí a inovácií, ale kvôli neadekvátnemu rizikovému kapitálu, výskumu a vývoju, patentom a IKT výsledky zaostávajú za očakávaniami. Väčšina členských štátov sama nedosahuje cieľ vynakladania aspoň 3 % HDP na výskum a vývoj, ako bolo dohodnuté na barcelonskom summite. Škandinávci sa zdajú byť tými najúspešnejšími. Aby sa dosiahol cieľ 3 %, učinili sa opatrenia pre jednotretinové/dvojtretinové rozdelenie medzi vládou a podnikmi. Je jasné, že vo väčšine prípadov ani vláda ani podniky nedosahujú očakávaný cieľ.

2.17

Dokonca v dobe hospodárskej stagnácie si trvalá udržateľnosť hospodárstva naďalej vyžaduje práve toľko pozornosti a špecifickej legislatívy. Existujú rôzne stránky trvalej udržateľnosti, ako dokazuje energetický sektor. Komisia správne zdôrazňuje environmentálne aspekty a tu je nutné obzvlášť spomenúť nepriaznivú situáciu v nových členských štátoch. Komisia porovnáva vývoj s globálnymi dohodami. Ale energia sa tiež môže stať hrozbou pre trvalo udržateľný rast prostredníctvom nárastu ceny ropy v dôsledku dopytu (Čína) a prostredníctvom politickej kontroly, od ktorej zdroje energie závisia.

2.18

Aby sa zachovala dôvera v podniky a akciové trhy po finančných škandáloch v celom rade firiem, boli predložené návrhy európskeho variantu corporate governance („kódex správy a riadenia spoločností “).

2.19

Táto prvá správa o činnosti zahŕňajúca niekoľko rokov (2003-2006) poskytuje zmiešaný obraz. Vo svojom konečnom hodnotení Komisia uvádza nejaký pokrok s ohľadom na trh práce, politiku hospodárskej súťaže, prostredie firiem, nové technológie, vzdelávanie a dôchodky. Situácia sa zhoršuje pri integrácii trhov, výskumu a vývoja a sociálnych a environmentálnych adaptáciách. Rýchle zhoršovanie sa rozpočtovej situácie celého radu členských štátov a nedostatok politickej vôle s tým niečo robiť popisuje Komisia ako výrazne znepokojivé. Prichádza k názoru, že myšlienka dosiahnutia dohodnutého výsledku v roku 2006 bude ilúziou, ak sa reformy neurýchlia. Rovnako by to škodilo perspektívam lisabonského procesu do roku 2010.

2.20

Komisia odhaduje v aktualizácii na rok 2004, že nové členské štáty budú mať problémy porovnateľné s problémami 15 starých členských štátov (EÚ-15), čo sa týka rozpočtovej situácie, dlhového bremena a zamestnanosti. Doposiaľ Desiatka dosiahla výrazný pokrok, okrem iného demonštrovala rýchlejší hospodársky rast ako v EÚ-15, hoci tu existujú výrazné rozdiely vo vývoji v rámci Desiatky. Komisia zároveň zdôrazňuje, že medzi Desiatkou a EÚ-15 existuje enormná priepasť, ktorú je treba preklenúť.

2.21

Podľa názoru EHSV „porovnateľné problémy“ neznamenajú, že nové členské štáty vykazujú tú istú schému ako EÚ-15. Porovnanie s takzvanými „krajinami, ktorých sa týka kohézia“ funguje len v istom rozsahu. Nové členské štáty sú „perspektívne trhy“. Nezamestnanosť v niektorých krajinách a hlavne v celom rade regiónov, je veľmi vysoká. Reštrukturalizácia priemyslu je v plnom prúde. To vedie k vysokým percentuálnym podielom disharmónie v nezamestnanosti. Závislosť od zahraničných investícií je výrazná.

2.22

Prispôsobenie sa legislatívy a sociálnej a hospodárskej praxe úrovni vysoko rozvinutej EÚ-15 môžu sprevádzať šoky. Stabilita, ktorá je veľmi dôležitá, aby sa udržala vzrastajúca úroveň interných a zahraničných investícií, predpokladá účinný finančný a peňažný dohľad a adekvátnu predvídateľnosť legislatívnych procesov. Vytvorenie tohto druhu stabilnej klímy nie je zaručené a preto má vysokú prioritu. EHSV súhlasí s Komisiou, že s cieľom stabilného rozvoja je žiaduce, aby mala Desiatka samostatný časový rámec pre dosiahnutie finančných a hospodárskych cieľov.

2.23

Pocit naliehavosti sa v Únii naozaj rozvíja. Komunitárne orientácie sa opakovane objavujú v záveroch Komisie, záveroch špecializovaných rád a záveroch Európskej rady. Nedávne listy od vládnych čelných predstaviteľov odhaľujú tie isté základné obavy (9). V podstate sa načrtáva cesta Spoločenstva dopredu, ale nie je jasné, kto môže niesť zodpovednosť za riadenie a vykonávanie v danom čase.

3.1

Čo sa týka vnútorného trhu, pre nadchádzajúci rok Komisia volá po urýchlenej činnosti na dvoch frontoch (10):

3.2

Obe sú potrebné pre dosiahnutie lisabonských cieľov a ako základňa pre rozšírený vnútorný trh. Viac vnútorného trhu a konkurencieschopnosti núti podniky dosahovať lepšiu efektívnosť a vyššiu produktivitu, ktoré v relatívne vysoko platenej oblasti, ako je EÚ, je kľúčom ku konkurenčnej sile a dlhodobej prosperite.

3.3

V súčasnosti vnútorný trh v praxi upadá, pričom ceny v Únii majú tendenciu skôr sa rozlišovať a nie približovať. Bilancia medzi investíciami EÚ vo zvyšku sveta a externými investíciami v EÚ je pre Úniu negatívna.

3.4

S ohľadom na vnútorný trh Komisia predstavuje nasledovný obraz. Práca sa teraz vykonáva na základe takzvaných smerníc „nového prístupu“. Pre služby ešte stále neexistuje žiaden skutočný vnútorný trh. Služby sú zodpovedné za viac než 50 % európskeho HDP a za 60 % zamestnanosti: z toho vyplýva priorita nedávno navrhnutej smernice o voľnom pohybe služieb. Liberalizácia sieťových priemyselných odvetví (energia, doprava a telekomunikácie) je nedokončená, ale uvedomujeme si, koľko problémov a reštrikcií sa tu nachádza. Nedostatok harmonizácie niektorých daní naďalej stavia na hlavu vnútorný trh. Ale odstránenie fiškálnych deformácií práve prebieha. Takisto aj akčný plán finančných služieb. Komisia vychádza z predpokladu, že neúspech vlád pri aplikovaní pravidiel verejného obstarávania jasne tlačí ceny hore. Táto otázka bude znova na programe rokovania. V spojení so starnutím populácie chce Komisia tiež propagovať medzinárodný prístup k zdravotníckym službám. Otázka európskeho patentu naďalej viazne.

3.5

Zjednodušenie pravidiel je prediskutovávané na základe „akčného plánu lepšej regulácie“. Ale ešte stále je pred nami dlhá cesta. Celý rad členských štátov nevykonáva dohodnuté hodnotenia dopadu.

3.6

Implementácia je vážny problém. Vnútorný trh je založený na dôvere. Hlavne v spojení s rozšírením sa táto dôvera bude musieť posilniť. Pre novú fázu Európskej únie je významné nasledovné vyhlásenie: „Ale skutočný úspech na vnútornom trhu zloženého z 28 krajín si vyžiada odlišný postoj a odlišné pracovné vzťahy. Členské štáty musia prevziať úplné vlastníctvo nad svojím vnútorným trhom a spolupracovať partnersky navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby vnútorný trh fungoval v praxi.“  (11)

3.7

Istá práca bola vykonaná aj v oblasti stratégie zamestnanosti. Zodpovednosť za uvedené spočíva hlavne na členských štátoch. Ale aj na európskej úrovni sú na programe rokovania aj sociálne systémy, po prvé kvôli národnej rozpočtovej politike, ktorá sa má aplikovať v rámci dohodnutého európskeho rámca, a po druhé v spojení s reformami trhov práce a starnutím populácie.

3.8

Prístup k implementácii odporúčaní pracovnej skupiny pre zamestnanosť závisí od národného rozhodovania. Tieto odporúčania poskytujú silnú podporu pre lisabonský proces. Zahrnuté sú všeobecné oblasti: väčšia pružnosť pri podpore podnikania a inovácií, zvýšenie pracovnej účasti a „aktivácia sociálnej bezpečnosti“, investovanie do vzdelávania a školského vzdelávania, a partnerstva s ohľadom na zmenu; toto všetko znamená aktívne angažovanie sa všetkých zainteresovaných partnerov a účasť v procese zmeny. Celá záležitosť sa najlepšie zhrnie frázou „Európa potrebuje viac ľudí v práci, ktorí pracujú produktívnejšie“. V nedávno vydanom stanovisku sa EHSV napriek pár kritickým pripomienkam vyjadril celkovo súhlasne k predmetným odporúčaniam pracovnej (operačnej) skupiny pre zamestnanosť. (Employment taskforce) (12)

3.9

Prepojenie medzi preklenujúcim lisabonským procesom a stabilnou rozpočtovou politikou je zrejmé. Správa pre jarný summit (13) vidí nedostatočné vykonávanie lisabonskej stratégie ako nákladnú záležitosť pre Európu, ako dôsledok nižšieho rastu, nedostatočného rastu zamestnanosti a zaostávania v oblasti vzdelávania a výskumu a vývoja.

3.10

Jarná správa sa zaoberá vyššie spomenutým rozvojom na vnútornom trhu a zamestnanosťou. S ohľadom na vedomostné hospodárstvo Komisia žiada viac investícií do vedomostí a sietí, vrátane výskumu a vývoja, vzdelávania a odborného vzdelávania.

3.11

Ešte stále existuje nedostatok interakcie medzi univerzitným a podnikateľským svetom, ktoré sú od seba príliš vzdialené. Toto nezapadá do cieľov vytvorenia ekonomiky založenej na vedomostiach. Interakcia, ako v USA, by určite prispela k zvyšovaniu produktivity a posilňovania firiem. Veľká časť tejto pridanej hodnoty momentálne chýba. Osobitne je nutné spomenúť únik mozgov z Európy: Rovnováha medzi prichádzajúcimi a odchádzajúcimi výskumníkmi zostáva negatívna (14), a tento negatívny trend narastá.

3.12

V súlade s ostatnými správami Komisia vo svojej jarnej správe prináša celý rad jasne formulovaných návrhov založených na „triptychu“ investícií, konkurencieschopnosti a reforiem.

3.13

Usmernenia politiky a správy o vnútornom trhu, stratégii zamestnanosti a lisabonskom procese sú porovnateľné z hľadiska zahrnutých otázok a ich zhodnotenia. Komisia dáva do súvisu verejné výdavky s celým radom sociálno-ekonomických oblastí. Vrhá svetlo na problémy zahrnuté do presunu z výdavkov verejnej spotreby do výrobných výdavkov.

4.1

EHSV upozorňuje, že situácia si teraz vyžaduje, že:

4.2

Pre EHSV toto všetko nie je len otázkou formulovania politiky. Rovnako dôležité sú organizačné faktory – primárne monitorovanie a dohľad a politické/kultúrne faktory. Na tomto pozadí EHSV konštatuje a schvaľuje analýzy a závery Komisie v oznámení zo dňa 21. januára 2004 a aktualizácie zo dňa 7. apríla 2004. Závery Rady pre hospodársku súťaž zo 17. a 18. mája sú bohužiaľ príliš všeobecné a nie veľmi konkrétne. (15)

4.3

Rozšírenie Únie žiada, aby sa ešte viac pozornosti venovalo dobrým inštitucionálnym základom a požaduje starostlivé vymedzenie právomocí a zodpovedností, bez ktorých tu vzniká nebezpečenstvo ďalšieho nedostatku disciplíny a ochabovania (16).

4.4

Počas rokov sa vytvorila schéma rozchádzajúceho sa Spoločenstva a vnútrovládnych zodpovedností a rozhodovania. Dokonca aj návrh Ústavy jasne predpokladá, že Únia s 25 členskými štátmi nemôže predsa fungovať tým istým spôsobom ako Únia s 15 členskými štátmi.

4.5

Zavedenie eura, spolu so správne fungujúcou Zmluvou o stabilite a raste, by malo viesť k väčšiemu zbližovaniu, ale príliš veľa dohôd a rozhodnutí nie je záväzných.

4.6

Nedostatok efektívnych výsledkov z dohodnutých záväzkov vážne ohrozuje potenciál Európskej únie.

4.7

Zdá sa, že v Európskej rade existuje dohoda o cieľoch, hoci sú často definované príliš všeobecne a nie dosť presne. Ale politicky dobre myslené zámery sa netransformujú do ľahko realizovateľných právnych opatrení a pravidiel, ktoré sú skutočne uplatňované.

4.8

V posledných rokoch sa obrovské nádeje vkladajú do politiky hospodárskej súťaže, „menovania a zahanbovania“ a otvorenej metódy koordinácie. Ale keď je hospodársky trend menej priaznivý, nefungujú účinne. V praxi si členské štáty nič navzájom nevravia, alebo nevravia toho dostatočne veľa, o svojich príslušných nedostatkoch. Za týchto okolností je vlastný priestor Komisie na manévrovanie obmedzený. V praxi neexistuje uspokojivá alternatíva k metóde Spoločenstva.

4.9

Vnútorný trh dáva dôvod na obavy. Ciele a zmluvy o voľnom pohybe a „rovnakých podmienkach pre všetkých“ sa vykonávajú neúplne alebo sa vôbec nevykonávajú. Bodové hodnotenie krajiny ukazuje, že v národnej transpozícii smernice o vnútornom trhu disciplína klesá, niekedy vo významnom rozsahu (17).

4.10

Podriadenosť je pozitívnym princípom. Ale jedným zriedkavo spomínaným aspektom je, že neoprávnený rekurz k podriadenosti má sklon viesť k rozdielnym interpretáciám európskej legislatívy v členských štátoch.

4.11

Tiež existujú rôzne rýchlosti, ako v prípade EMU. S 12 účastníkmi doposiaľ, 13 nečlenov má vstúpiť. EMU s 12 účastníkmi a s 3 nečlenmi sa líši od EMU s 12 členmi, keď existuje 13 nečlenov, dokonca aj keď nové členské štáty pridávajú novú hospodársku perspektívu. Vážna pozornosť sa bude musieť venovať požiadavkám rozpočtovej disciplíny, ako je uvedené v zmluve.

4.12

Euro bude musieť byť podopreté makroekonomickou politikou členských štátov a ďalším rozvojom a prehlbovaním integrácie ako celku.

4.13

To, že sa Únia zakladá na princípoch právneho štátu, musí byť garantované za každých okolností.

4.14

Preto sa musí nájsť metóda zabezpečenia toho, aby sa Komisia a Rada už viac neobmedzovali iba na zdôrazňovanie nedostatkov alebo vytváranie apelov na členské štáty, po ktorých ich presunú do denného programu rokovania. Lisabonský proces a následné rozšírenie si jednoducho vyžaduje prísnu disciplínu.

4.15

Lisabonská stratégia je strategickým konceptom. V danom zmysle je porovnateľný so skoršími strategickými konceptmi, ktoré viedli k radikálnym pokrokom v integrácii. V takýchto prípadoch plánovanie obsahovalo časový limit a prísne kontrolovalo série štádií s úzkou spoluprácou medzi Komisiou a členskými štátmi. Na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa to vzťahovalo na colnú úniu, zakotvenú v zmluve. Úspech akcie „Európa '92“ bol tiež výsledkom podobného plánovania. Zahrnutím 279 návrhov smerníc do jednej schémy na základe Spoločného zákona z roku 1987 bola stagnácia prekonaná a dosiahli sa výrazné pokroky na vnútornom trhu. Menová únia je ďalším úspešným príkladom. Od roku 1993 rozpočtové deficity všetkých možných členov neustále klesali. Rovnako aj inflácia a úrokové sadzby. Následne bolo možné, aby euro a menová politika zaručená nezávislou centrálnou bankou vznikli podľa plánu.

4.16

Vo vyššie uvedených prípadoch sa s úspechom postupovalo alebo podľa metódy Spoločenstva, ako tomu bolo v prípade colnej Únie a akcie Európa '92, alebo pozitívna spolupráca medzi členskými štátmi rýchle poskytla potrebný výsledok, konkrétne účasť v EMU. Problémom je, že ani jedna z týchto dvoch situácií sa neuplatňuje v súčasnosti. Uspokojivý pokrok teraz skutočne závisí úplne od politickej vôle.

4.17

Európska rada zo dňa 27. a 28. marca 2004 v skutočnosti schvaľuje analýzu a závery Komisie. Podčiarkuje dôležitosť vyrovnaného rozpočtu a dokonca aj dôležitosť rozpočtových prebytkov, dôležitosť cenovej stability a trvá na dodržiavaní Zmluvy o stabilite a raste. Rovnako berúc do úvahy sociálnu súdržnosť a trvalú udržateľnosť, Rada predvída tri priority pre Radu pre hospodársku súťaž: konkurenčnú silu, dodávanie impulzu vnútornému trhu a lepšiu legislatívu. Musí dôjsť k investovaniu do vedomostí cez hranice. V politike trhu práce Európska rada vychádza v prospech implementácie správy Pracovnej skupiny pre zamestnanosť.

5.1

Európa je znova na križovatke. Hospodárske zotavenie je ešte stále krehké. Očakávania lisabonského procesu sa nesplnili. Európska únia vstupuje do novej fázy, ktorá sa týka populácie väčšej o 20 % a nárastu rôznorodosti. Zároveň, ako výsledok rozšírenia, tu existujú nové stimuly a nová perspektíva rastu a prosperity.

5.2

V hre je dôveryhodnosť Únie. Dôležitosť verejného názoru a klesajúcej podpory integračného procesu treba vziať do úvahy.

5.3

Rozšírenie by nemalo viesť k orientácii Únie smerom dovnútra. Ihriskom je celý svet: EHSV zastáva názor, že hlavnou porovnávacou hodnotou je postavenie Únie vo svete – nielen vo vzťahu k Spojeným štátom americkým, ale v celkovom obraze, vrátane rýchlo sa rozvíjajúcich a perspektívnych trhov, ako napríklad Čína, juhovýchodná Ázia a India, ktoré si nárokujú svoje vlastné miesto v globalizácii.

5.4

Analýzy a odporúčania Komisie a predsedníctva Rady pre jarný summit sú v tom istom duchu každý rok. Neexistuje takmer žiadny rozdiel medzi názormi oboch inštitúcií na to, čo Únia a členské štáty potrebujú urobiť. Konkurencieschopnosť stále viac a viac zaberá ústredné miesto, ale čas od času sa zdá, že členské štáty sa odchyľujú od odporúčaní a dohodnuté rozhodnutia sa vykonávajú nedostatočne alebo vôbec. Implementácia a realizácia predstavujú vážny problém.

5.5

Kvôli všetkým týmto uvedeným dôvodom je účinné oživenie lisabonského procesu veľmi dôležité. EHSV zdôrazňuje obrovskú dôležitosť tejto dlhodobej perspektívy. Schvaľuje zameranie Komisie a Európskej rady a poskytuje spoločnú cestu vpred pre staré a nové členské štáty rovnakým dielom.

5.6

Táto cesta vpred sa nemôže zamerať na nič iné, len na prehĺbenie integrácie. Bez takéhoto prehĺbenia nebude Únia s 25 členskými štátmi schopná dostať sa ďalej než po oblasť voľného obchodu. V globálnej hre moci budúcnosti, ktorá je nežiadúcou možnosťou pre európske hospodárstvo, firmy a občanov.

5.7

Formulovanie lisabonského procesu „nového štýlu“ na úrovni EÚ – posilnenie konkurencieschopnosti a intenzifikácie vedomostnej bázy hospodárstva, propagácie trvalej udržateľnosti, sociálneho poradenstva a sociálneho dialógu tiež môže mať priaznivé účinky na nezávislú politiku jednotlivých členských štátov.

5.8

Politické usmernenia ukazujú, že zdravé verejné financie a verejné a súkromné investície si vyžadujú súdržný, transparentný a dôveru budiaci rámec, ktorý musí garantovať Rada a Komisia. Únia má naliehavú potrebu dynamiky a Európa je znova na križovatke.

6.1

V tomto procese považuje EHSV za východiská nasledovné:

6.2

Transparentnosť si vyžaduje, aby sa nevyhnutná pozornosť venovala inštitucionálnym rozmerom. Rozdeľovanie rôznych zodpovedností medzi členské štáty a Úniu nebolo dostatočne pokryté správnou konzultáciou. Takýto vyhýbavý prístup je nemožné vysvetliť občanom a firmám.

6.3

Okrem toho, viac záväzných zmlúv by malo poskytnúť podporu pre členské štáty a pre vnútorné a externé pôsobenie Komisie. Komisia bude samozrejme v rozšírenej Únii potrebovať pevnú funkčnú bázu.

6.4

Členské štáty budú musieť brať do úvahy disciplínu s ohľadom na verejný rozpočet a makroekonomickú politiku, ktorú sami odsúhlasia v Zmluve o stabilite a raste.

6.5

Medzivládne pohotové reakcie majú tendenciu zosilnieť. EHSV silne varuje pred takouto tendenciou. Žiaden členský štát alebo skupina členských štátov nie je v pozícii prevziať špecifickú úlohu Komisie. Samozrejme, každý členský štát argumentuje zo svojej vlastnej pozície a aplikuje svoj vlastný politický dôraz, dokonca aj keď sa žiada väčšia objektívnosť a prepracovaný monitoring.

6.6

Ústavná zmluva sa usiluje o lepšiu koordináciu politiky v 25-člennej Únii. V tomto dôležitom období bude mať metóda rozširovania kvalifikovanej väčšiny pozitívne účinky. Inak bude pokračovať nežiadúce vetovanie. Priemysel, sociálni partneri a ostatní sociálni činitelia (univerzity, výskumné ústavy, atď.) môžu prinášať pozitívny príspevok k tomuto zlepšenému riadeniu politiky.

6.7

Vždy existuje riziko fragmentácie. EHSV argumentuje za integrálny prístup, ktorý sa dá dosiahnuť prostredníctvom väčšej efektívnosti Rady pre hospodársku súťaž, v spolupráci s Radou ECOFIN, a ktorý môže sprevádzať lepšia publicita. Závery Európskej rady sú v súlade s týmto, ako aj argumenty na základe výzvy čelných predstaviteľov vlády (18) za „superkomisára“ zodpovedného za hospodársku politiku.

6.8

Čo sa týka EHSV, mohol by argumentovať, že za každých okolností sa musí stať Rada pre hospodársku súťaž transparentnejšou. Ide o praktické východisko pre zlepšenie kontroly. Rada nemá dostatočný priestor na zasadnutia s celým radom komisárov spolu so stále sa meniacou skupinou členov národných vlád zodpovedných za rôzne politické oblasti. Po prvé, Komisia bude potrebovať zabezpečiť, aby koordinácia Rady pre hospodársku súťaž bola transparentná a predstavovala jasný obraz pre verejnú mienku. Vzhľadom na dôležitosť Lisabonskej agendy je jasná aj úloha predsedu Komisie. Po druhé, lepšia organizácia Rady pre hospodársku súťaž a modernizácia na úrovni EÚ by tiež mala viesť k medzinárodne uznávanejšej schéme zodpovedností členov národných vlád. To by malo posilniť schopnosť presvedčiť verejnú mienku a spoločný zmysel pre zodpovednosť za zdieľané politiky.

6.9

Neexistuje formálna definícia Európy s „viacerými rýchlosťami“, s ktorou by si Únia vystačila. Príklady, ako napríklad EMU a Schengenská dohoda sú úspešné. Avšak, odlišné situácie a prístupy v členských štátoch, predstavené v smerniciach pre politiky, neposkytujú atraktívnu perspektívu pre situácie s „viacerými rýchlosťami“, ktoré by mohli byť zdrojom zdeformovania hospodárskej súťaže. Postup uvedený v návrhu Ústavy ponúka pozitívne východiská.

6.10

Čo sa týka vnútorného trhu - stále v srdci integrácie – „viacrýchlostná“ možnosť je neatraktívna, pretože by mohla viesť k zmene koalícií v špecifických oblastiach a pretože by mohla ponúknuť neochotným členským štátom príliš rýchlo cestu von z dilem.

6.11

V oblastiach, ktoré sú vyhradené pre členské štáty, je zložité ponúkať všeobecnú ponuku opatrení a adaptácií. Spôsob, akým sa s týmto treba zaoberať, hlavne prostredníctvom presného popisu národných situácií a najlepších praktík, si zaslúži každú podporu. Musí byť vynaložené úsilie na vylepšenie týchto metód ďalej prostredníctvom použitia porovnávacích štatistík; Komisia bude tiež potrebovať nástroje, aby jej umožnili lepší prístup ku kvalite verejných výdavkov.

6.12

EHSV je naďalej za politiku hospodárskej súťaže a otvorenú metódu koordinácie pre jasne definované oblasti politiky, kde sa neuplatňujú metódy Spoločenstva. Ale to len za predpokladu, že by mohli viesť len k obmedzeným výsledkom (určite v krátkodobom horizonte), pretože členské štáty sa samozrejme navzájom nehodnotia. Niektoré členské štáty sa úspešne prispôsobujú politike, napr. v oblasti dôchodkov a trhu práce. Externá publicita uvedeného sa musí zlepšiť.

6.13

Európska rada uvádza, že Komisia sa chystá vytvoriť „cestovnú mapu“ na posilnenie a vykonávanie lisabonskej stratégie. „Lepšia kontrola“ je ústredným východiskom. Dôvera a stabilita si vyžaduje jasný inštitucionálny rámec.

6.14

EHSV by chcel argumentovať, že lisabonský proces „nového štýlu“ by si mal požičať úspešné metódy akcie „Európa '92“. Budovanie na existujúcej praxi by znamenalo, že správy k smerniciam politiky, internému trhu, zamestnanosti a lisabonskému procesu by sa dali zosumarizovať v jasnom pláne so štádiami a časovým harmonogramom, v rámci ktorého by bolo ujasnené, aký krok sa očakáva od koho (Komisie, Rady, Európskeho parlamentu alebo členských štátov), na základe akého rozhodnutia a v rámci akého časového horizontu. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje dôležitosť úlohy Komisie a metódy Spoločenstva, ktoré boli obe zodpovedné za úspech akcie „Európa '92“. Komisia predkladá výročnú správu o činnosti a po konzultácii s Európskym parlamentom Rada ECOFIN a Rada pre hospodársku súťaž určujú priority, na ktorých Komisia zakladá svoje návrhy.

6.15

Jediný skutočný pokrok v lisabonskom procese sa dosiahol na vnútornom trhu, aspoň čo sa týka legislatívy a pravidiel. Ešte stále sú tu neustále nedostatky v implementácii. Pokrok je priamym výsledkom metódy Spoločenstva. EHSV by chcel naznačiť kombinovanie všetkých predmetov vnútorného trhu v jasnom pláne s jasnými konečnými termínmi:

6.16

Čo sa týka otázok, ktoré závisia od rozhodovania jednotlivých štátov, ako napríklad sociálna bezpečnosť, trh práce (pracovná skupina pre zamestnanosť) a zdaňovanie, EHSV by chcel odporučiť, že Rada by sa, na návrh Komisie - v súlade s politikou hospodárskej súťaže a otvorenej koordinácie – mala tiež rozhodovať o cieľoch a realizácii. Ale postupný plán by mal tiež zabezpečovať monitorovanie pokroku týchto národných procesov. Riadenie je najťažšie v týchto oblastiach, ale je len málo bodov v zmluvách, ktoré ešte neboli implementované.

6.17

Ostatné otázky, ktoré nezávisia od vytvárania pravidiel a niekedy len čiastočne od verejného riadenia, ale ktoré sú spojené s hospodárskou súťažou, vedomosťami a hospodárskou kapacitou, si tiež žiadajú miesto v lisabonskom procese „nového štýlu“. Patria medzi ne:

6.18

Komisia a Európska rada sú za „Partnerstvo pre zmenu“. EHSV plne podporuje túto snahu. Mohol by to byť veľmi užitočný koncept. Lisabonská stratégia sa nikdy nepovažovala čisto za proces „riadenia z najvyššej úrovne“. Jej úspech spočíva v skutočnosti, že formulovanie politiky, jej vykonávanie a realizácia závisí od viacerých činiteľov: administrátorov (európskych, národných a regionálnych), sociálnych partnerov na všetkých úrovniach, firiem, univerzít a mnohých iných sociálnych organizácií tvoriacich občiansku spoločnosť. Jasné prezentovanie cieľov, vysvetľujúce všetkým politickým a sociálnym činiteľom v Únii, čo sa od nich očakáva, môže poskytnúť nový a skutočne nevyhnutný zdroj inšpirácie.

6.19

Partnerstvo pre zmenu má veľký potenciál, za predpokladu, že sa prezentuje správnym spôsobom. Môže viesť k novému druhu komunikácie a novým alianciám medzi tými istými skupinami začlenenými do procesu európskej integrácie. Aj to je súčasť „dobrého riadenia“.

6.20

Európska rada požiadala Komisiu, aby vytvorila Skupinu na vysokej úrovni, ktorá by mala podať do 1. novembra 2004 Komisii hlásenie o prebiehajúcom prístupe k lisabonskému procesu. Táto správa a vízia Skupiny na vysokej úrovni bude hrať dôležitú úlohu s cieľom revízie lisabonskej stratégie v strede funkčného obdobia pre jarný summit v roku 2005. Európska rada tiež zároveň požiadala EHSV o predloženie jeho odporúčaní k tejto revízii v strede funkčného obdobia.