EUR-Lex Piekļuve Eiropas Savienības tiesību aktiem

Atpakaļ uz EUR-Lex sākumlapu

Šis dokuments ir izvilkums no tīmekļa vietnes EUR-Lex.

Dokuments 52004AR0194

Stanovisko Výboru regiónov z k Oznámeniu Komisie na tému Veda a technika: kľúč k budúcim európskym usmerneniam pre budúcu európsku politiku na podporu výskumu

Ú. v. EÚ C 71, 22.3.2005., 22./25. lpp. (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/22


Stanovisko Výboru regiónov z k Oznámeniu Komisie na tému Veda a technika: kľúč k budúcim európskym usmerneniam pre budúcu európsku politiku na podporu výskumu

(2005/C 71/06)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie Veda a technika: kľúč k budúcnosti Európy – usmernenia pre budúcu európsku politiku na podporu výskumu (COM(2004) 353 final);

so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie zo 17. júna 2004 poradiť sa v danej veci s VR, podľa prvého odseku článku 265 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva;

so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu zo dňa 5. apríla 2004 poveriť svoju Komisiu pre kultúru a vzdelávanie vypracovaním stanoviska k danej veci;

so zreteľom na rozhodnutie lisabonského zasadnutia Európskej rady, ktoré prijalo koncept Európskej výskumnej oblasti (ERA), ktorým sa položili základy spoločnej politiky vedy a techniky v Európskej únii;

so zreteľom na rozhodnutie barcelonského zasadnutia Európskej rady z marca 2002, kde si Európska únia stanovila cieľ zvýšiť európske výskumné snahy na 3 % HDP Európskej únie do roku 2010;

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie Európa a základný výskum  (1);

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie (2) Úloha univerzít v Európe vedomostí a výhľadové stanovisko Výboru regiónov Úloha univerzít v miestnom a regionálnom rozvoji v kontexte Európy vedomostí (CdR 89/2003 Fin) (3);

so zreteľom na správu skupiny expertov na vysokej úrovni, ktorej predsedal profesor Ramon Marimon Hodnotenie efektívnosti nových inštrumentov VI. rámcového programu (21. júna 2004)

so zreteľom na svoj návrh stanoviska (CdR 194/2004 rev. 1) prijatý dňa 22. septembra 2004 Komisiou pre kultúru a vzdelávanie (spravodajca: Jyrki Myllyvirta, starosta Mikkeli, FI/EPP);

KEĎŽE:

1)

celkové ciele oznámenia sú absolútne nevyhnutnými prvkami pre vykonávanie lisabonskej stratégie Európy. Zvýšenie európskych investícií do výskumu a vývoja na 3 % HDP, pričom 2 % z nich pochádzajú zo súkromných zdrojov a všetky sú prepojené na výskum a vývoj podporujúci spoločnosť založenú na vedomostiach a hospodárstve v Európe, je to ambiciózny cieľ, ktorý sa dá dosiahnuť len prostredníctvom zdieľaného záväzku a koordinovaných akcií Únie a členských štátov.

2)

oznámenie prijíma šesť hlavných cieľov na rozvoj. Ciele sú nasledovné:

vytváranie európskych centier dokonalosti prostredníctvom spolupráce medzi laboratóriami;

zahajovanie európskych technologických iniciatív;

stimulovanie kreativity základného výskumu prostredníctvom hospodárskej súťaže medzi tímami na európskej úrovni;

zatraktívnenie Európy pre najlepších výskumníkov;

vytváranie výskumnej infraštruktúry európskeho záujmu;

zlepšenie koordinácie národných programov;

Širšie procedurálne návrhy súvisia s nasledovným:

zvýšenie výkonu výskumu v celej únii, hlavne v nových členských štátoch;

zameranie snáh Európskej únie na kľúčové témy a

lepšie konanie, aby sa dalo vykonať viac;

3)

kroky navrhované v oznámení nie sú kohéznymi nástrojmi ako takými, ale majú nevyhnutne dopad na súdržnosť, či už pozitívny alebo negatívny. Priemyselné odvetvia založené na vedomostiach sú hnacou silou rozvoja celej Európy; pričom využívanie týchto síl na podporu kohéznych cieľov je efektívnejšie z hľadiska regionálnej politiky než výskumnej politiky vedúcej k centralizácii, čo sa musí kompenzovať zvýšenými dotáciami a dávkami regionálnej politiky;

jednohlasne prijal nasledujúce stanovisko na svojom 57. plenárnom zasadnutí konanom v dňoch 17. a 18. novembra 2004 (schôdzi z 18. novembra):

1.   Názory Výboru regiónov

VÝBOR REGIÓNOV

1.1

víta oznámenie Veda a technika: kľúč k budúcnosti Európy – usmernenia pre budúcu európsku politiku na podporu výskumu a považuje ho za najdôležitejší východzí bod pre zvyšovanie a zlepšovanie európskeho výskumu pre úspech celej Európy;

1.2

súhlasí s Európskou komisiou, že vedecký výskum, technický rozvoj a inovácie sú v srdci ekonomiky založenej na vedomostiach kľúčovým faktorom v raste, konkurencieschopnosti spoločnosti a zamestnanosti a zvyšovaní kvality života občanov EÚ;

1.3

pripomína nám, že v Európe rast a úspech každého regiónu závisí stále viac od pokroku ekonomiky založenej na vedomostiach;

1.4

má za to, že hoci sa snahy v oblasti výskumnej politiky Európskej únie ukázali byť hodnotnými a nevyhnutnými, teraz sa zdá, že tento prístup nepostačuje dnešným potrebám;

1.5

podporuje cieľ investovania 3 % HDP do výskumu a vývoja. Tento absolútne nevyhnutný cieľ sa dá dosiahnuť len prostredníctvom absolútnej oddanosti všetkých členských štátov tomuto cieľu. Z kvantitatívneho hľadiska úloha priameho financovania výskumu EÚ môže byť len okrajová. Opatrenia EÚ však môžu prispieť k posilneniu záväzku a sú preň nevyhnutné, a pre získanie maximálneho prínosu z investícií;

1.6

podporuje návrh Európskej komisie zdvojnásobiť financovanie výskumu Únie v rokoch 2007 – 2013. Je v záujme celej Európy, aby sa tento návrh realizoval, dokonca aj keď iné časti rozpočtových plánov na obdobie rokov 2007-2013 by sa zmenili;

1.7

zdôrazňuje, ako Komisia, že nové členské štáty s ich ľudskými a kultúrnymi zdrojmi sú extra motiváciou pre zlepšenie krokov a zvýšenie zdrojov v politike výskumu.

EURÓPSKA PRIDANÁ HODNOTA

VÝBOR REGIÓNOV

1.8

zdôrazňuje, že v oblasti politiky výskumu je európska pridaná hodnota evidentná. Tvorí ju:

možnosť vybudovať potrebnú kritickú hmotu vo výskumných subjektoch, kde sú jednotlivé krajiny príliš malé;

väčšia príťažlivosť pre najlepších vedcov a

zlepšená mobilita vysoko vzdelaných výskumníkov a ostatných expertov;

1.9

sa domnieva, že financovanie výskumu a vývoja Únie, vrátane nového rámcového programu, musí byť dynamické a musí reagovať na potreby podnikania, vedy a spoločnosti, aby upriamilo výskum do oblastí, kde je dopad na európsky rast, konkurencieschopnosť spoločností a zamestnanosť najevidentnejší;

1.10

upozorňuje, že mestá, miestne a regionálne orgány môžu viacerými pozitívnymi spôsobmi prispieť k splneniu európskej pridanej hodnoty. To zahrňuje regionálne inovačné politiky, technologické centrá, inkubátory, vedecké parky a fondy rizikového kapitálu, ktoré sa berú do úvahy v oznámení. Miestne a regionálne orgány tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri inovácii v oblastiach ako napríklad trvalo udržateľný rozvoj v rámci komunity, prostredníctvom ich úzkeho prepojenia s občanmi EÚ.

1.11

víta cieľ vytvorenia výskumnej infraštruktúry európskeho záujmu;

1.12

víta cieľ učiniť politiku výskumu Európskej únie rentabilnejšou;

1.13

zdôrazňuje, že kritická masa závisí od témy, tématickej oblasti a účastníkov (pozri Marimonovu správu). Koncept „jedna veľkosť vyhovuje všetkým“ by sa nemal uplatňovať vo všetkých tématických oblastiach a nástrojoch;

1.14

zdôrazňuje, že je nutné brať do úvahy zlepšovanie koordinácie národných programov, aj regionálnych výskumných programov, a dopad programov na regionálny rozvoj;

1.15

zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (MSP), 99 % všetkých podnikov, sú poskytovateľmi väčšiny pracovných miest a kľúčovými hráčmi v európskej inovácii a regionálnom rozvoji. Európska politika výskumu musí zapojiť MSP a ich výskumné a vývojové potreby lepšie než doposiaľ.

1.16

súhlasí, že výskumníci musia plne využívať opatrenia európskej politiky výskumu - vrátane možnosti projektov menšej veľkosti – podľa svojich záujmov a potrieb a víta návrh vytvoriť otvorenejší mechanizmus financovania výskumu;

1.17

by rád videl viac váhy kladenej na projekty navrhované výskumníkmi z ich vlastnej iniciatívy založené na výskumných a vývojových potrebách spoločností;

1.18

zdôrazňuje pomocnú úlohu politiky a stratégií miestneho a regionálneho hospodárskeho rozvoja role. Mestá, miestne orgány a regióny obvykle v spolupráci s univerzitami a podnikateľmi v danej oblasti koordinujú nástroje pre miestny a regionálny hospodársky rozvoj a celú inovačnú infraštruktúru;

1.19

sa domnieva, že metóda EUREKA je dobrým príkladom vedecky orientovanej a ambicióznej výskumnej siete, kde aj MSP majú nízky prah na účasti.

RÔZNORODOSŤ A GEOGRAFICKÁ DECENTRALIZÁCIA VÝSKUMU

VÝBOR REGIÓNOV

1.20

zdôrazňuje, že hlavným aktívom Európy je vysoká úroveň vzdelávania veľkej časti populácie; aby sa mohla plne využiť, Európa musí mať široko dostupné vzdelávanie a výskumnú infraštruktúru;

1.21

žiada silné opatrenia, aby sa menším inštitúciám a verejným orgánom umožnilo ťažiť z európskej politiky výskumu. Svet výskumu a vývoja sa stal mnohostranným a univerzálnym. Rozlišovanie medzi základným a aplikovaným výskumom sa začína stierať. Nové znalosti sa dajú produkovať v zariadeniach rôznych veľkostí a typov. Dokonca aj malé inštitúcie s úzkou odbornosťou, najmä ak spolupracujú s podnikmi využívajúcimi vyspelú techniku;

1.22

zdôrazňuje, že rôznorodosť, autonómia a geografická decentralizácia výskumu sú dôležitými faktormi pri zvyšovaní jeho regionálneho dopadu. Vytváranie správnych štruktúr miest a regionálnych orgánov je tiež podmienkou pre úspešné rozširovanie inovácií z výskumu do podnikania a verejných organizácií. Uvedené je obzvlášť dôležité v nových členských štátoch, kde rozvojové decentralizované správne štruktúry, ako aj posilňovanie miestnej a regionálnej štátnej správy, sú kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni;

1.23

zdôrazňuje, že v Európe sú rôzne systémy. V závislosti od krajiny sú úlohy miest, miestnych orgánov a regiónov často veľmi dôležité pri organizovaní, financovaní a rozvoji vyššieho vzdelávania a výskumu, a hlavne pri vytváraní inovačného prostredia, ktoré kombinuje výskum, vývoj, inkubátory a podnikateľské prostredie, kde výsledky výskumu vedú k novým podnikateľským aktivitám, novým pracovným miestam a zlepšenej prosperite;

1.24

verí, že koncept „stredísk dokonalosti“, ako je navrhované v oznámení, sa musí zaviesť berúc do úvahy aj vysoko špecializované menšie strediská, ktoré môžu byť veľmi dôležité pre rozvoj globálne konkurenčného podnikania v úzkych oblastiach výroby a môže byť východiskovým bodom pre vytvorenie nových podnikov vo veľkej mierke;

1.25

verí, že to isté platí pre technologické platformy; je nevyhnutné vidieť platformy ako prostriedok na podporu rôznych podnikov s vyspelou technikou v rôznych častiach Európy;

1.26

víta doplňujúce používanie financovania výskumu a štrukturálnych fondov; v regiónoch cieľa „zbližovania“ a cieľa „regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti“ sa musia vytvoriť praktické riešenia, so špeciálnym dôrazom na nové členské štáty.

1.27

odporúča pokračovať v akciách „Marie Curie“ a posilňovať ich, aby sa Európa stala atraktívnejšou pre najlepších výskumníkov. Európsky výskum musí byť schopný využívať všetok svoj potenciál na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti, mladých ľudí, ženy, všetky regióny a prínosy zvýšenej spolupráce s mimoeurópskymi krajinami.

SMEROM K SIEDMEMU RÁMCOVÉMU PROGRAMU

VÝBOR REGIÓNOV

1.28

víta výzvu uvedenú na konci oznámenia pre rôzne skupiny osôb so spoločnými záujmami a používateľov výskumu v Európe, aby sa zúčastnili procesu diskusie, v rámci ktorej sa vytvorí siedmy rámcový program;

1.29

zdôrazňuje aj možnú pozitívnu úlohu rôznych skupín osôb so spoločnými záujmami a hlavne úlohu miestnych a regionálnych orgánov v súvislosti s navrhovanou Európskou výskumnou radou. Mala by sa vytvoriť myšlienka Európskej výskumnej rady, ktorá by mala byť agentúrou Únie alebo iným druhom štruktúry, aby mala úzke kontakty s miestnou a regionálnou správou a Výborom regiónov. Európske financovanie výskumu a vývoja by sa malo riadiť na základe vedeckej dokonalosti a potenciáli prinesenia nových inovácií na komerčný trh a na uspokojenie potrieb spoločnosti. VR verí, že je dôležité, aby bolo umožnené aj európskym regiónom a výskumníkom, ktorí nie sú súčasťou výskumných tímov financovaných navrhovanou Európskou výskumnou radou, profitovať z výsledkov výskumu.

1.30

podporuje navrhovanú racionalizáciu a preskupenie zjednocovacích aktivít na podporu výskumu v MSP a v ich prospech; na vytváranie fondov rizikového kapitálu, vedeckých parkov, inkubátorov a regionálnych inovačných politík; na transfer technológie a riadenie duševného vlastníctva a patentov. Tento návrh sa týka mnohých generálnych riaditeľstiev Komisie a musí sa pripravovať spoločne - je nevyhnutné, aby sa úzko angažoval aj Výbor regiónov.

2.   Odporúčania Výboru regiónov

VÝBOR REGIÓNOV

2.1

odporúča, aby sa aspekt podpory vyrovnaného regionálneho rozvoja v Európe zahrnul do implementácie európskej politiky výskumu;

2.2

zdôrazňuje, že pri príprave nových štrukturálnych programov sa musí vziať do úvahy propagácia výskumu a vývoja;

2.3

zdôrazňuje, že do nového programu financovania by mal byť zahrnutý „ľudský rozmer“ a spoločenské potreby;

2.4

podčiarkuje dôležitosť výskumnej a inovačnej infraštruktúry, výskumných stredísk, technologických parkov a stredísk dokonalosti, vrátane takých, ktoré sú v menšej mierke, majúc na pamäti ich kľúčovú úlohu pri školení výskumníkov a budovaní ľudského kapitálu, ale aj v prospech širších regiónov;

2.5

odporúča, aby Únia financovala viac výskumu v podnikateľstve, regionálnych inovačných procesoch a komercializácii výskumných výsledkov, aby sa vytvorili nástroje na posilňovanie ekonomiky založenej na vedomostiach v rôznych častiach Únie.

Brusel 18. novembra 2004

Predseda

Výboru regiónov

Peter STRAUB


(1)  COM(2004) 9 final

(2)  COM(2003) 58 final

(3)  Ú.v. C 73 z 23.3.2004, s.22


Augša