–

Porr Bau GmbH, v zastúpení: M. Walcher, Rechtsanwalt,

–

rakúska vláda, v zastúpení: F. Boldog, A. Kögl, A. Posch, J. Schmoll a E. Wolfslehner, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: S. Bourgois, C. Hermes a M. Ioan, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Porr Bau GmbH (ďalej len „Porr Bau“), stavebným podnikom, a Bezirkshauptmannschaft Graz‑Umgebung (Správny orgán okresu Graz a okolia), ktorého predmetom je konštatovanie tohto orgánu, že pôda vykopaná pri výkopových prácach na poľnohospodárskych pozemkoch predstavuje odpad.

3

Základným cieľom smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, 1975, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23), zmenenej smernicou Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 (Ú. v. ES L 78, 1991, s. 32; Mim. vyd. 15/002, s. 3) (ďalej len „smernica 75/442“), bola podľa jej tretieho odôvodnenia ochrana ľudského zdravia a životného prostredia proti škodlivým účinkom spôsobovaným zberom, prepravou, úpravou, skladovaním a ukladaním odpadov. Smernica 75/442 bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (Ú. v. EÚ L 114, 2006, s. 9), ktorá tiež bola zrušená a nahradená smernicou 2008/98.

4

Odôvodnenia 6, 8, 11, 22 a 29 smernice 2008/98 znejú:

…

…

…

…

5

Kapitola I tejto smernice, nazvaná „Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov“, zahŕňa články 1 až 7 tejto smernice.

6

Článok 1 uvedenej smernice znie:

„Táto smernica ustanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním vzniku odpadu, nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania.“

7

Článok 3 smernice 2008/98, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

…

…“

8

Článok 4 smernice 2008/98, nazvaný „Hierarchia odpadového hospodárstva“, znie:

„1.   V právnych predpisoch a politikách, ktoré sa týkajú predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom, sa ako poradie priorít uplatňuje táto hierarchia odpadového hospodárstva:

2.   Pri uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva uvedenej v odseku 1 prijmú členské štáty opatrenia na podporu možností, ktoré poskytujú najlepší celkový environmentálny výsledok.

…“

9

Článok 5 tejto smernice, nazvaný „Vedľajšie produkty“, v odseku 1 stanovuje:

„Látka alebo vec, ktorá je výsledkom výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tejto veci, sa môže považovať za vedľajší produkt a nie za odpad, ako sa uvádza v článku 3 bode 1, iba ak sú splnené tieto podmienky:

10

Podľa článku 6 uvedenej smernice s názvom „Stav konca odpadu“:

„1.   Niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom v zmysle článku 3 bodu 1, ak prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa vypracujú v súlade s týmito podmienkami:

Kritéria v potrebných prípadoch zahŕňajú aj limitné hodnoty pre znečisťujúce látky a zohľadnia všetky prípadné nepriaznivé vplyvy látky alebo predmetu na životné prostredie.

…

4.   Ak neboli podľa postupu stanoveného v odsekoch 1 a 2 určené kritériá na úrovni Spoločenstva, členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, či určitý odpad prestal byť odpadom, pričom zohľadnia uplatniteľnú judikatúru. …“

11

Článok 11 tej istej smernice, nazvaný „Opätovné použitie a recyklácia“, v odseku 2 stanovuje:

„S cieľom splniť ciele tejto smernice a priblížiť sa k európskej recyklačnej spoločnosti s vysokou úrovňou účinnosti zdrojov členské štáty prijmú príslušné opatrenia zamerané na dosiahnutie týchto cieľov:

…

12

Medzi činnosťami zhodnocovania uvedenými v prílohe II smernice 2008/98 sa nachádza najmä „úprava pôdy na účel využitia v poľnohospodárstve alebo zlepšenia životného prostredia“.

13

§ 2 ods. 1 Abfallwirtschaftsgesetz 2002 (spolkový zákon o odpadovom hospodárstve z roku 2002) stanovuje:

„Odpadom v zmysle tohto spolkového zákona sú hnuteľné veci:

14

Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona:

„Pokiaľ nie je v nariadení uvedenom v odseku 2 alebo v nariadení uvedenom v článku 6 ods. 2 smernice 2008/98 o odpadoch stanovené inak, existujúce látky sa považujú za odpad až do doby, kým sa tieto látky alebo látky z nich priamo získané nepoužijú ako náhrada surovín alebo výrobkov získaných z primárnych surovín. V prípade prípravy na opätovné použitie v zmysle § 2 ods. 5 bodu 6 sa odpad prestáva považovať za odpad na konci tejto činnosti zhodnocovania.“

15

Viacerí poľnohospodári sa obrátili na spoločnosť Porr Bau s cieľom získať od nej výkopovú zeminu na účely kultivácie pôdy alebo zlepšenia kvality obrábaných poľnohospodárskych plôch. V tom čase nebolo isté, že táto spoločnosť bude schopná vyhovieť ich žiadosti. Následne Porr Bau vybrala vhodný stavebný projekt a vybrala tam výkopovú zeminu. Táto spoločnosť tak dodala požadovanú zeminu, t. j. nekontaminovaný výkopový materiál kvalitatívnej triedy A 1, ktorá je podľa rakúskeho práva triedou najvyššej kvality pre výkopovú pôdu. V súlade s týmto právom je použitie takejto zeminy vhodné pre takéto terénne úpravy a je povolené.

16

Dňa 4. mája 2018 Porr Bau požiadala okresný správny orgán Graz‑Umgebung, aby konštatoval, že výkopová zemina, ktorú dodala, nepredstavuje odpad, a subsidiárne, že plánované práce nepredstavujú činnosť podliehajúcu povinnosti zaplatiť poplatok za kontamináciu.

17

Rozhodnutím zo 14. septembra 2020 tento orgán konštatoval, že uvedená zemina predstavuje odpad v zmysle § 2 ods. 1 spolkového zákona o odpadovom hospodárstve z roku 2002 a že nedošlo k stavu, keď prestala byť odpadom, najmä z dôvodu, že neboli dodržané formálne kritériá stanovené spolkovým plánom odpadového hospodárstva.

18

Na základe žaloby podanej spoločnosťou Porr Bau proti tomuto rozhodnutiu si Landesverwaltungsgericht Steiermark (Správny súd Spolkovej krajiny Štajersko, Rakúsko) kladie otázku, či sa predmetná výkopová zemina má kvalifikovať ako „odpad“ v zmysle smernice 2008/98. Okrem toho tento súd uvádza, že v takom prípade bude musieť preskúmať, či došlo k stavu, keď prestala byť odpadom.

19

Uvedený súd zdôrazňuje, že uvedená zemina bola podrobené kontrole, takže môže byť priamo použitá. Uvádza, že v prejednávanej veci bola použitá na účely zlepšenia poľnohospodárskej štruktúry, že existovala potreba zeminy, že technické požiadavky boli dodržané a že okrem toho neexistovali žiadne škodlivé účinky na životné prostredie alebo zdravie. Okrem toho takýto prístup má za cieľ predchádzať vzniku odpadu a nahradiť takýmto materiálom suroviny.

20

Vnútroštátny súd uvádza, že podľa rakúskeho práva iba dve činnosti vedú k tomu, že odpad prestane byť odpadom, a to na jednej strane príprava na opätovné použitie prostredníctvom kontroly, čistenia alebo opravy a na druhej strane skutočné použitie dotknutého materiálu na účely nahradenia surovín. Pokiaľ ide o výkopovú zeminu, sú uplatniteľné kritériá reštriktívnejšie, keďže príprava na opätovné použitie nevedie k stavu, keď odpad prestáva byť odpadom. Tento súd sa teda domnieva, že podľa právneho stavu aktuálne platného v Rakúsku a podľa všeobecne prijatého výkladu je stav, keď odpad prestáva byť odpadom, obmedzený spôsobom, ktorý je v rozpore s právom Únie.

21

Hoci totiž predmetná výkopová zemina patrí do triedy najvyššej kvality a z technického a právneho hľadiska je vhodná na zlepšenie predmetných poľnohospodárskych plôch, formálne kritériá stanovené spolkovým plánom odpadového hospodárstva vykladané reštriktívne môžu brániť tomu, aby došlo k stavu, keď táto zemina prestáva byť odpadom.

22

Podľa vnútroštátneho súdu je tak bránené činnosti, akou je zlepšenie kvality poľnohospodárskych plôch pomocou výkopovej zeminy, ktorá slúži na nahradenie surovín a je nevyhnutná na základe hierarchie odpadov stanovenej smernicou 2008/98. To vytvára v rozpore s cieľmi sledovanými touto smernicou podnet na používanie surovín a na ukladanie druhotných surovín, akými je výkopová zemina, ktorá je úplne vhodná na zhodnotenie, na skládku.

23

Za týchto podmienok Landesverwaltungsgericht Steiermark (Správny súd Spolkovej krajiny Štajersko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

V prípade zápornej odpovede na prvú a/alebo druhú otázku:

24

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotvenom v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú začal vnútroštátny súd prejednávať. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázku, ktorá mu je predložená. Navyše Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok z 1. augusta 2022, Uniqa Asigurări, C‑267/21, EU:C:2022:614, bod 21 a citovaná judikatúra).

25

Súdnemu dvoru tiež prináleží, aby na položené otázky odpovedal na základe vnútroštátnej právnej úpravy a skutkového rámca vymedzeného vnútroštátnym súdom, ktorý je ako jediný príslušný v tejto súvislosti, a aby mu poskytol všetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva Únie, ktoré mu umožnia posúdiť súlad tejto právnej úpravy s ustanoveniami dotknutej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2022, Philips Orăştie, C‑487/20, EU:C:2022:92, bod 21 citovanú judikatúru).

26

V prejednávanej veci vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či výkopová zemina dotknutá vo veci samej predstavuje „odpad“ v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98. Tento súd totiž uvádza, že jedným z cieľov sporu, ktorý prejednáva, je zistiť, či nekontaminovanú výkopovú zeminu, ktorá podľa vnútroštátnej právnej úpravy patrí do triedy najvyššej kvality, treba kvalifikovať ako „odpad“.

27

Rakúska vláda tvrdí, že podľa rakúskeho práva, ak je zemina počas stavebného projektu vykopaná alebo znehodnotená, hlavným cieľom stavebníka je vo všeobecnosti dokončiť tento projekt bez toho, aby mu v tom táto zemina bránila, takže sa z dotknutej lokality odstráni s úmyslom zbaviť sa jej.

28

Porr Bau sa domnieva, že v prejednávanej veci to tak nie je, a tvrdí, že výkopová zemina dotknutá vo veci samej môže spĺňať podmienky stanovené v článku 5 ods. 1 smernice 2008/98 a byť tak kvalifikovaná ako „vedľajší produkt“.

29

Za predpokladu, že by sa táto zemina, o ktorú ide vo veci samej, mala napriek tomu kvalifikovať ako „odpad“, vnútroštátny súd uvádza, že túto zeminu treba podriadiť poplatku za kontamináciu, ako aj preskúmať, či a prípadne v ktorom okamihu nastal stav, keď uvedená zemina prestala byť odpadom.

30

V tejto súvislosti treba konštatovať, že podľa odôvodnenia 11 smernice 2008/98 sa situácia odpadu v prípade neznečistenej pôdy a iných vykopaných prírodných geologických materiálov, ktoré sa používajú na iných miestach, ako je miesto ich výkopu, má posudzovať v súlade s definíciou odpadu a ustanoveniami týkajúcimi sa vedľajších produktov alebo určenia stavu, keď látka alebo vec prestáva byť odpadom, na základe tej istej smernice.

31

Na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu treba preto konštatovať, že svojimi otázkami, ktoré treba posúdiť spoločne, sa tento súd v podstate pýta, či článok 3 bod 1, článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 1 smernice 2008/98 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej nekontaminovaná výkopová zemina patriaca podľa vnútroštátneho práva do triedy najvyššej kvality, sa na jednej strane má kvalifikovať ako „odpad“, hoci sa konštatovalo, že na túto zeminu sa vzťahuje pojem „vedľajší produkt“, a na druhej strane sa táto zemina prestáva považovať za odpad iba v prípade, že sa priamo použije ako náhrada surovín a že jej držiteľ splní formálne kritéria, ktoré sú na účely ochrany životného prostredia irelevantné.

32

Článok 3 smernice 2008/98 definuje pojem „odpad“ tak, že ním je „každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“.

33

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že kvalifikácia ako „odpad“ vyplýva predovšetkým z držiteľovho konania a z významu výrazu „zbaviť sa“ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, Sappi Austria Produktion a Wasserverband Region Gratkorn‑Gratwein, C‑629/19, EU:C:2020:824, bod 42, ako aj citovanú judikatúru).

34

Pokiaľ ide o výraz „zbaviť sa“, z ustálenej judikatúry vyplýva, že ho treba vykladať s prihliadnutím na cieľ smernice 2008/98, ktorý v súlade s jej odôvodnením 6 spočíva v minimalizácii negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj na článok 191 ods. 2 ZFEÚ, podľa ktorého sa politika Únie v oblasti životného prostredia zameriava na vysokú úroveň ochrany a vychádza najmä zo zásady predchádzania škodám a prevencie. To znamená, že výraz „zbaviť sa“, a teda pojem „odpad“ v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98 nemožno vykladať reštriktívne (rozsudok zo 4. júla 2019, Tronex, C‑624/17, EU:C:2019:564, bod 18 a citovaná judikatúra).

35

Konkrétnejšie existencia „odpadu“ v zmysle smernice 2008/98 musí byť overená vzhľadom na všetky okolnosti, z ktorých niektoré môžu naznačovať existenciu úkonu, úmyslu alebo povinnosti zbaviť sa látky alebo veci v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, Sappi Austria Produktion a Wasserverband Region Gratkorn‑Gratwein, C‑629/19, EU:C:2020:824, bod 45, ako aj citovanú judikatúru).

36

V závislosti od okolností môže predstavovať takýto nepriamy dôkaz aj skutočnosť, že posudzovaná látka je zostatkom po výrobe, ktorého prípadné použitie sa musí uskutočniť za osobitných preventívnych podmienok z dôvodu, že jej zloženie je nebezpečné pre životné prostredie (rozsudok zo 14. októbra 2020, Sappi Austria Produktion a Wasserverband Region Gratkorn‑Gratwein, C‑629/19, EU:C:2020:824, body 46 a 47, ako aj citovaná judikatúra).

37

Z judikatúry Súdneho dvora okrem iného vyplýva, že metóda spracovania alebo spôsob použitia určitej látky nie sú určujúcimi faktormi na jej klasifikáciu ako odpadu a že pojem „odpad“ nevylučuje látky ani veci, ktoré možno ďalej hospodársky využiť. Cieľom systému dohľadu a riadenia zavedeného smernicou 2008/98 je pokryť všetky látky a veci, ktorých sa ich majiteľ zbavuje, aj keď majú obchodnú hodnotu a sú určené na obchodovanie alebo na recykláciu, spätné spracovanie alebo opätovné použitie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, Sappi Austria Produktion a Wasserverband Region Gratkorn‑Gratwein, C‑629/19, EU:C:2020:824, bod 48, ako aj citovanú judikatúru).

38

V tejto súvislosti navyše treba venovať mimoriadnu pozornosť okolnosti, že dotknutá látka alebo vec nemá alebo už nemá použitie pre jej držiteľa, takže táto látka alebo vec predstavuje záťaž, ktorej sa držiteľ usiluje zbaviť. Ak ide skutočne o taký prípad, existuje určité riziko, že držiteľ odpadu sa látky alebo veci, ktorá sa u neho nachádza, zbaví spôsobom, ktorým by mohla byť spôsobená ujma životnému prostrediu, najmä jej svojvoľným opustením, nepovoleným skladovaním alebo nekontrolovanou likvidáciou. Ak sa na túto látku alebo vec vzťahuje pojem „odpad“ v zmysle smernice 2008/98, podlieha táto látka alebo vec ustanoveniam tejto smernice, čo znamená, že zhodnotenie alebo zneškodnenie tejto látky alebo veci sa musí uskutočniť bez ohrozenia ľudského zdravia a bez použitia postupov či metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, Sappi Austria Produktion a Wasserverband Region Gratkorn‑Gratwein, C‑629/19, EU:C:2020:824, bod 49, ako aj citovanú judikatúru).

39

V tejto súvislosti je stupeň pravdepodobnosti opätovného použitia látky alebo veci bez predchádzajúcej činnosti spracovania relevantným kritériom na posúdenie, či ide o odpad v zmysle smernice 2008/98. Ak okrem obyčajnej možnosti opätovného použitia dotknutej látky alebo veci je pre držiteľa aj hospodársky výhodné tak urobiť, pravdepodobnosť opätovného použitia je vysoká. Za tohto predpokladu dotknutú látku alebo vec už viac nemožno považovať za záťaž, ktorej sa držiteľ snaží „zbaviť“, ale za skutočný výrobok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, Sappi Austria Produktion a Wasserverband Region Gratkorn‑Gratwein, C‑629/19, EU:C:2020:824, bod 50, ako aj citovanú judikatúru).

40

V určitých situáciách totiž látka alebo vec ako výsledok procesu ťažby alebo výroby, ktorého hlavným účelom však nie je jej produkcia, nemusia predstavovať zostatok po takomto procese, ale môžu byť vedľajším produktom, ktorého sa držiteľ nechce „zbaviť“ v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98, ale ktorý chce v neskoršom procese využiť alebo speňažiť – vrátane využitia alebo speňaženia pre potreby iných hospodárskych subjektov, ako je ich výrobca, – za výhodnejších podmienok pre neho pod podmienkou, že toto opätovné použitie nie je iba možné, ale isté, nevyžaduje si predchádzajúce spracovanie a je súčasťou procesu výroby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, Sappi Austria Produktion a Wasserverband Region Gratkorn‑Gratwein, C‑629/19, EU:C:2020:824, bod 51, ako aj citovanú judikatúru).

41

Ako rozhodol Súdny dvor, nebolo by totiž vôbec dôvodné, aby požiadavkám smernice 2008/98, ktoré majú zaručiť, aby sa odpady zhodnocovali alebo zneškodňovali bez ohrozenia zdravia ľudí a bez použitia postupov alebo metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie, podliehali látky alebo veci, ktoré chce ich držiteľ za výhodných podmienok hospodársky využiť alebo uviesť na trh, a to bez ohľadu na akékoľvek zhodnotenie. Vzhľadom na povinnosť vykladať pojem „odpad“ extenzívne však treba dospieť k záveru, že ide len o situácie, v ktorých ďalšie použitie dotknutej látky alebo veci nie je iba možné, ale je isté, a to bez toho, aby sa najskôr musel uplatniť niektorý z postupov zhodnocovania odpadov uvedený v prílohe II smernice 2008/98, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, Sappi Austria Produktion a Wasserverband Region Gratkorn‑Gratwein, C‑629/19, EU:C:2020:824, bod 52, ako aj citovanú judikatúru).

42

Z článku 5 ods. 1 smernice 2008/98 totiž na jednej strane vyplýva, že „vedľajší produkt“ je látka alebo vec, ktorá je výsledkom výrobného procesu, ktorého prvotným cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci a ktorá spĺňa určité podmienky vymenované v tomto článku 5 ods. 1 písm. a) až d).

43

Ako vyplýva z tohto ustanovenia, látku alebo vec pochádzajúcu z výrobného procesu, ktorého prvoradým cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci, možno považovať za „vedľajší produkt“, a nie za „odpad“ v zmysle článku 3 bodu 1 tejto smernice, iba ak sú splnené nasledujúce kumulatívne podmienky. Po prvé ďalšie použitie látky alebo veci musí byť isté. Po druhé látku alebo vec musí byť možné použiť priamo bez ďalšieho spracovania, iného ako bežný priemyselný postup. Po tretie látka alebo vec musí byť vyrobená ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu. Po štvrté ďalšie použitie musí byť zákonné, t. j. látka alebo vec má spĺňať všetky relevantné požiadavky pre konkrétne použitie z hľadiska výrobku, ochrany životného prostredia a zdravia a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

44

Látka alebo vec, ktorá predstavuje „vedľajší produkt“ v zmysle tohto článku 5 ods. 1 smernice 2008/98, sa nepovažuje za odpad patriaci do pôsobnosti tejto smernice. Podľa tohto ustanovenia sa tak kvalifikácia ako „vedľajší produkt“ a stav „odpadu“ navzájom vylučujú (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, Sappi Austria Produktion a Wasserverband Region Gratkorn‑Gratwein, C‑629/19, EU:C:2020:824, bod 71).

45

V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že petrolejový koks, ktorý je vyrábaný úmyselne alebo je výsledkom súčasnej výroby ďalších horľavých ropných derivátov v ropnej rafinérii a je s istotou používaný ako palivo pre energetické potreby tejto rafinérie, nie je odpadom v zmysle tejto smernice. Maštaľný hnoj sa za rovnakých podmienok nemusí klasifikovať ako odpad, ak je používaný ako pôdne hnojivo v rámci zákonného postupu aplikácie na pôdu na riadne vymedzených pozemkoch a ak je jeho skladovanie obmedzené na potreby takejto aplikácie na pôdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2005, Komisia/Španielsko, C‑121/03, EU:C:2005:512, body 59 a 60, ako aj citovanú judikatúru).

46

Vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný právomoc posúdiť skutkové okolnosti veci, ktorú prejednáva, prináleží overiť, či vzhľadom na úvahy pripomenuté v bodoch 32 až 39 tohto rozsudku mala Porr Bau skutočne v úmysle „zbaviť sa“ výkopovej zeminy, o ktorú ide vo veci samej, takže by predstavovala odpad v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98.

47

Tomuto súdu prináleží najmä overiť, či táto výkopová zemina predstavovala záťaž, ktorej sa tento stavebný podnik chcel zbaviť, takže by existovalo riziko, že sa jej tento podnik zbavuje takým spôsobom, ktorý by mohol poškodiť životné prostredie, najmä jej zanechaním, vyhodením alebo likvidáciou nekontrolovaným spôsobom.

48

Vzhľadom na to Súdnemu dvoru prináleží, aby uvedenému súdu poskytol všetky užitočné informácie na vyriešenie sporu, ktorý mu bol predložený (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, Sappi Austria Produktion a Wasserverband Region Gratkorn‑Gratwein, C‑629/19, EU:C:2020:824, bod 53, ako aj citovanú judikatúru).

49

V prejednávanej veci z informácií, s ktorými bol Súdny dvor oboznámený, vyplýva, že ešte pred vykopaním zeminy, o ktorú ide vo veci samej, existovala výslovná žiadosť o jej dodanie podaná miestnymi poľnohospodármi. Po tom, čo sa našli vhodné stavebné projekty, čím sa požadovaná výkopová zemina stala dostupná, viedla táto žiadosť zjavne k záväzku spoločnosti Porr Bau poskytnúť túto zeminu spolu s dohodou, podľa ktorej tento podnik pomocou tejto zeminy uskutoční práce spočívajúce v kultivácii pôdy a zlepšení kvality riadne určených poľnohospodárskych plôch. Ak sú takéto skutočnosti správne, čo prináleží určiť vnútroštátnemu súdu, nezdá sa, že by mohli preukázať úmysel dotknutého stavebného podniku zbaviť sa uvedenej zeminy.

50

Treba preto preskúmať, či sa výkopová zemina dotknutá vo veci samej má kvalifikovať ako „vedľajší produkt“ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2008/98.

51

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto ustanovení, pripomenuté v bode 43 tohto rozsudku.

52

Pokiaľ ide po prvé o podmienku uvedenú v článku 5 ods. 1 písm. a) tejto smernice, podľa ktorej musí byť ďalšie použitie látky alebo veci isté, v prejednávanej veci bude úlohou tohto súdu overiť, či sa dotknutí poľnohospodári voči spoločnosti Porr Bau povinne zaviazali k odberu výkopovej zeminy dotknutej vo veci samej, aby ju využili na uskutočnenie prác spočívajúcich v kultivácii pôdy a zlepšení kvality poľnohospodárskych plôch, ale aj určiť, či je táto zemina a dodané množstvo skutočne určené na uskutočnenie týchto prác a striktné obmedzené na ich splnenie.

53

Za predpokladu, že uvedené výkopová zemina nebola dodaná ihneď, je potrebné pripustiť skladovanie na primeranú dobu umožňujúcu jej dočasné uskladnenie až do vykonania prác, na ktoré je určená. Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 45 tohto rozsudku, táto doba skladovania nesmie presiahnuť to, čo sa vyžaduje na to, aby dotknutý podnik mohol plniť svoje zmluvné povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Brady, C‑113/12, EU:C:2013:627, bod 45 citovanú judikatúru).

54

Pokiaľ ide po druhé o podmienku stanovenú v článku 5 ods. 1 písm. b) smernice 2008/98, podľa ktorej látku alebo vec musí byť možné použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup, treba pripomenúť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že výkopová zemina, o ktorú ide vo veci samej, bola podrobená kontrole kvality, ktorá potvrdila, že ide o materiál, ktorý nie je kontaminovaný a patrí do triedy najvyššej kvality, a že ho vnútroštátne právo takto definovaný uznáva. Vnútroštátnemu súdu však prislúcha, aby sa ubezpečil, že tento materiál si nevyžadoval žiadne spracovanie alebo spracovanie pred jeho ďalším použitím.

55

Po tretie, pokiaľ ide o podmienku stanovenú v článku 5 ods. 1 písm. c) smernice 2008/98 a o otázku, či uvedený materiál tvorí neoddeliteľnú súčasť výrobného procesu spoločnosti Porr Bau, treba podobne ako generálna advokátka v bodoch 41 a 47 jej návrhov uviesť, že výkopová zemina je nevyhnutným výsledkom jedného z prvých krokov, ktoré sa zvyčajne vykonávajú v rámci stavebnej činnosti ako hospodárskej činnosti, ktorej výsledkom je premena pozemku.

56

Pokiaľ ide po štvrté o podmienku, že ďalšie použitie predmetnej látky alebo veci musí byť zákonné, v článku 5 ods. 1 písm. d) smernice 2008/98 sa najmä vyžaduje, aby látka alebo vec spĺňali všetky príslušné požiadavky na výrobok, ochranu životného prostredia a zdravia pre ich konkrétne použitie a aby neviedli k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

57

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania bola výkopová zemina, o ktorú ide vo veci samej, zaradená na základe analýzy kvality vykonanej pred jej opätovným použitím do triedy najvyššej kvality nekontaminovanej výkopovej zeminy, ako je definovaná rakúskou právnou úpravou, najmä v rámci spolkového plánu odpadového hospodárstva, ktorý stanovuje osobitné požiadavky týkajúce sa zníženia množstva odpadu, jeho znečisťujúcich látok a jeho škodlivých účinkov na životné prostredie a zdravie ľudí. Tento plán tiež stanovoval, že použitie nekontaminovanej výkopovej zeminy triedy najvyššej kvality je vhodné a povolené na účely kultivácie a zlepšenia kvality pôdy.

58

Toto použitie je v zásade v súlade s cieľmi smernice 2008/98. Treba totiž uviesť, že použitie vyťaženej pôdy a výkopovej zeminy ako stavebný materiál, pokiaľ spĺňajú prísne požiadavky kvality, predstavuje významnú výhodu pre životné prostredie, pretože prispieva, ako to vyžaduje článok 11 ods. 2 písm. b) tejto smernice, k zníženiu odpadov, zachovaniu prírodných zdrojov, ako aj k rozvoju obehového hospodárstva.

59

Okrem toho, ako uviedla generálna advokátka v bode 73 svojich návrhov, treba konštatovať, že použitie výkopovej zeminy patriacej do triedy najvyššej kvality na účely kultivácie a zlepšenia kvality poľnohospodárskej pôdy umožňuje dodržiavať hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v článku 4 uvedenej smernice.

60

V opačnom prípade, ak by Súdny dvor dospel k záveru, že výkopová zemina dotknutá vo veci samej predstavuje „odpad“ v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98, sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 6 ods. 1 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa táto zemina prestáva považovať za odpad iba v prípade, že sa priamo použije ako náhrada surovín a že jej držiteľ splní formálne kritériá, ktoré sú na účely ochrany životného prostredia irelevantné.

61

Podľa článku 6 ods. 1 smernice 2008/98 určitá látka alebo vec prestáva byť odpadom, ak prešla činnosťou zhodnocovania alebo recyklácie. Stav konca odpadu podlieha tiež osobitným kritériám, ktoré musia byť definované pri dodržaní viacerých podmienok. Po prvé predmetná látka alebo vec sa musí bežne používať na špecifické účely. Po druhé pre túto látku alebo vec musí existovať trh alebo byť po nej dopyt. Po tretie látka alebo vec musí spĺňať technické požiadavky na špecifické účely a spĺňať existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky. Po štvrté použitie látky alebo veci nesmie viesť k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

62

Vnútroštátny súd uvádza, že § 5 ods. 1 spolkového zákona o odpadovom hospodárstve z roku 2002 stanovuje, že látky alebo veci získané z odpadu neprestanú byť odpadom až do doby, kým sa nepoužijú ako bezprostredná náhrada surovín alebo výrobkov získaných z primárnych surovín alebo kým sa skončí ich príprava na opätovné použitie.

63

Pokiaľ však ide o výkopovú zeminu, tento súd zdôrazňuje, že táto zemina prestáva byť odpadom, len ak bola použitá ako náhrada surovín alebo výrobkov získaných z primárnych surovín.

64

Okrem toho uvedený súd na jednej strane uvádza, že zhodnocovanie prostredníctvom prípravy na opätovné použitie nevedie k stavu, keď takýto materiál prestáva byť odpadom. Na druhej strane na to, aby došlo ku skončeniu tohto stavu, museli by byť podľa spolkového plánu odpadového hospodárstva splnené formálne požiadavky, akými sú záznamové a dokumentačné povinnosti, ktoré sú na účely ochrany životného prostredia irelevantné.

65

Treba teda overiť, či článok 6 ods. 1 smernice 2008/98 bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej nekontaminovaná výkopová zemina, ktorá podľa vnútroštátneho práva patrí do triedy najvyššej kvality, prestáva byť odpadom iba vtedy, ak bola použitá ako náhrada primárnych surovín a boli splnené takéto formálne požiadavky.

66

V prvom rade treba uviesť, že hoci medzi činnosťami zhodnocovania vymenovanými v prílohe II smernice 2008/98 figuruje činnosť „úpravy pôdy na účel zlepšenia ekologických vlastností alebo využitia v poľnohospodárstve“, z odôvodnenia 22 tejto smernice vyplýva, že na účely dosiahnutia stavu konca odpadu môže ísť pri činnosti zhodnocovania napríklad len o kontrolu odpadu, aby sa overilo, či spĺňa kritériá pre stav konca odpadu.

67

Ako uviedla generálna advokátka v bode 65 svojich návrhov, toto odôvodnenie nachádza svoje vyjadrenie v článku 3 bode 16 smernice 2008/98, ktorý definuje pojem „príprava na opätovné použitie“ ako činnosť zhodnocovania súvisiacu s „kontrolou, čistením alebo opravou“, pri ktorej sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania. To isté ustanovenie výslovne kvalifikuje činnosti „prípravy na opätovné použitie“ ako zhodnocovanie.

68

Treba teda konštatovať, že preskúmanie s cieľom určiť kvalitu a prítomnosť znečistenia alebo kontaminácie vo výkopovej zemine možno kvalifikovať ako „kontrolnú činnosť“ spadajúcu pod pojem „príprava na opätovné použitie“, ako je definovaný v článku 3 bode 16 smernice 2008/98. Preto odpad, ktorý je predmetom takejto činnosti „prípravy na opätovné použitie“, možno považovať za odpad, ktorý bol predmetom zhodnocovania v zmysle článku 6 ods. 1 tejto smernice, ak si opätovné použitie nevyžaduje žiadne ďalšie predbežné spracovanie.

69

V druhom rade prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či vo veci samej boli pri kontrole dodržané osobitné kritériá definované v rámci dodržania podmienok uvedených v tomto článku 6 ods. 1.

70

Pokiaľ ide o formálne kritériá stanovené v spolkovom pláne odpadového hospodárstva, ktorým bola podriadená výkopová zemina dotknutá vo veci samej, treba uviesť, že v súlade s článkom 6 ods. 1 druhým pododsekom smernice 2008/98 kritériá týkajúce sa stavu konca odpadu zahŕňajú v prípade potreby limitné hodnoty znečisťujúcich látok a zohľadnia akýkoľvek prípadný škodlivý účinok látky alebo veci na životné prostredie. Okrem toho členské štáty disponujú v rámci stanovenom v článku 6 ods. 4 tejto smernice voľnou úvahou, pokiaľ ide o definíciu týchto kritérií.

71

Ak sa teda také formálne kritériá, aké uvádza vnútroštátny súd, môžu ukázať ako nevyhnutné najmä na účely zaručenia kvality a neškodnosti predmetnej látky, musia byť definované tak, aby dosiahli svoje ciele bez toho, aby ohrozili uskutočnenie cieľov smernice 2008/98.

72

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že podľa rozhodnutia uvedeného v bode 17 tohto rozsudku sa k záveru, podľa ktorého výkopová zemina, o ktorú ide vo veci samej, neprestala byť odpadom, v podstate došlo z dôvodu nedodržania formálnych kritérií, ktoré sú na účely ochrany životného prostredia irelevantné.

73

Ciele sledované smernicou 2008/98 by však mohli byť porušené, ak by sa napriek dodržiavaniu osobitných kritérií definovaných v súlade s podmienkami uvedenými v článku 6 ods. 1 tejto smernice nekontaminovaná výkopová zemina triedy najvyššej kvality, ktorej vlastnosti môžu slúžiť na zlepšenie kvality poľnohospodárskej štruktúry, považovala naďalej za odpad po kontrole kvality umožňujúcej potvrdiť neškodnosť používania tejto zeminy pre životné prostredie alebo zdravie ľudí.

74

Ak by totiž, ako uvádza vnútroštátny súd, opätovné použitie takejto výkopovej zeminy bolo sťažené takými formálnymi kritériami, ktoré sú irelevantné na účely ochrany životného prostredia, tieto kritériá by sa mali považovať za také, ktoré sú v rozpore s cieľmi sledovanými smernicou 2008/98, ktoré, ako vyplýva z odôvodnení 6, 8 a 29 tejto smernice, spočívajú v podpore uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva stanovenej v článku 4 tejto smernice, ako aj zhodnotenia odpadov a používania zhodnotených materiálov s cieľom šetriť prírodné zdroje a zaviesť obehové hospodárstvo. Takéto opatrenia by prípadne narušili potrebný účinok tejto smernice.

75

Nemožno pripustiť, aby takéto kritériá mohli ohroziť dosiahnutie cieľov smernice 2008/98. Je úlohou vnútroštátneho súdu, ktorý má ako jediný právomoc vykladať ustanovenia svojho vnútroštátneho práva, preskúmať, či je to tak v prejednávanej veci.

76

Z týchto úvah vyplýva, že ak bola výkopová zemina, o ktorú ide vo veci samej, predmetom zhodnotenia a zodpovedá všetkým osobitným kritériám definovaným v súlade s podmienkami stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. a) až d) smernice 2008/98, čo musí overiť vnútroštátny súd, treba konštatovať, že táto zemina, o ktorú ide vo veci samej, prestala byť odpadom.

77

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 3 bod 1 a článok 6 ods. 1 smernice 2008/98 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nekontaminovaná výkopová zemina, ktorá podľa vnútroštátneho práva patrí do triedy najvyššej kvality,

78

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 3 bod 1 a článok 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nekontaminovaná výkopová zemina, ktorá podľa vnútroštátneho práva patrí do triedy najvyššej kvality,