—

OKG AB, v zastúpení: M. Nilsson a M. Palm, advokater,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a K. Petersen, splnomocnení zástupcovia,

—

švédska vláda, v zastúpení: A. Falk, C. Meyer‑Seitz, U. Persson, E. Karlsson, L. Swedenborg, C. Hagerman a K. Sparrman, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Cordewener a J. Enegren, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu jednak článku 4 ods. 2 a článku 21 ods. 5 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405), a jednak článku 1 ods. 1 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi OKG AB (ďalej len „OKG“) a Skatteverket (daňový úrad), ktorý sa týkal rozhodnutia tohto úradu uložiť OKG povinnosť platiť daň z tepelného výkonu jadrových reaktorov.

3

Článok 1 smernice 2003/96 znie takto:

„Členské štáty zdaňujú energetické výrobky a elektrinu v súlade s touto smernicou.“

4

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa termín ‚energetické výrobky‘ uplatňuje na výrobky:

…

2.   Táto smernica sa uplatňuje tiež na: elektrinu, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN 2716.

3.   Energetické výrobky určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako motorové palivo [alebo vykurovacie palivo – neoficiálny preklad] iné ako tie, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v tejto smernici, sa zdaňujú podľa používania pri sadzbe pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo.

…

4.   Táto smernica sa neuplatňuje na:

…

…“

5

Podľa článku 3 uvedenej smernice:

„Odkazy na ‚minerálne oleje‘ a ‚spotrebnú daň‘ v smernici [Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179)], pokiaľ sa uplatňuje na minerálne oleje, sa chápu ako odkazy vzťahujúce sa na všetky energetické výrobky, elektrinu a vnútroštátne nepriame dane, ako sú v tomto poradí uvedené v článkoch 2 a 4 ods. 2 tejto smernice.“

6

Článok 4 ods. 2 tej istej smernice uvádza:

„Na účely tejto smernice je ‚úroveň zdaňovania‘ celková záťaž uložená ohľadom všetkých nepriamych daní (okrem [dane z priadnej hodnoty]) vypočítavaná priamo alebo nepriamo z množstva energetických výrobkov a elektriny v čase uvoľnenia na spotrebu.“

7

Článok 21 ods. 5 smernice 2003/96 stanovuje:

„Na účely uplatňovania článkov 5 a 6 smernice 92/12/EHS elektrina a zemný plyn podliehajú zdaňovaniu a sú zdaniteľné v čase dodávky distribútorom alebo ďalším distribútorom. …“

8

Podľa článku 1 smernice 92/12:

„1.   Táto smernica stanovuje systém pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a iným nepriamym daniam, ktoré sa vyberajú priamo alebo nepriamo na spotrebu takýchto výrobkov s výnimkou dane z pridanej hodnoty a daní, stanovených spoločenstvom.

…“

9

Článok 3 ods. 1 tejto smernice spresňuje:

„Táto smernica má platiť na úrovni spoločenstva na nasledovné výrobky, ako je definované v príslušných smerniciach:

10

Článok 1 ods. 1 smernice 2008/118 uvádza:

„Táto smernica stanovuje všeobecný systém spotrebných daní, ktoré sa priamo alebo nepriamo uplatňujú pri spotrebe nasledujúcich tovarov, ďalej len ‚tovar podliehajúci spotrebnej dani‘:

…“

11

Podľa článku 47 tejto smernice:

„1.   Smernica 92/12/EHS sa zrušuje s účinnosťou od 1. apríla 2010.

…

2.   Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.“

12

§ 1 zákona (2000:466) z roku 2000 o dani z tepelného výkonu jadrových reaktorov [lagen (2000:466) om skatt på termisk effekt i kärnkraftsreaktorer] stanovuje:

„Podľa tohto zákona sa daň z tepelného výkonu jadrového reaktora platí štátu. Na účely tohto zákona ‚tepelný výkon‘ znamená kapacitu jadrového reaktora na výrobu tepla.“

13

§ 2 tohto zákona spresňuje, že „daň sa platí za každý kalendárny mesiac existencie povolenia vlastniť a prevádzkovať jadrový reaktor. Ak povolenie stratí platnosť alebo bude odňaté pred koncom kalendárneho mesiaca, daňová povinnosť v tom čase zanikne.“

14

Podľa § 3 uvedeného zákona:

„Osoba, ktorá má povolenie vlastniť a prevádzkovať jadrový reaktor, je povinná platiť daň.“

15

§ 5 toho istého zákona uvádza:

„Ak bol jadrový reaktor mimo prevádzky nepretržite 90 kalendárnych dní, možno odpočítať 415 [švédskych korún (SEK)] na megawatt tepelného výkonu za počet kalendárnych dní prevyšujúci 90.“

16

OKG prevádzkuje jadrovú elektráreň. Za zdaňovacie obdobia apríl, máj a jún 2009 zaplatila daň z tepelného výkonu jadrových reaktorov.

17

Následne táto spoločnosť napadla základné rozhodnutie o dani a od uvedeného úradu sa domáhala vrátenia dane. Na podporu svojej sťažnosti najmä uviedla, že táto daň v praxi predstavuje spotrebnú daň z výroby elektriny, ktorá je v rozpore s článkom 4 ods. 2 a článkom 21 ods. 5 smernice 2003/96.

18

Vzhľadom na to, že daňový úrad potvrdil svoje pôvodné rozhodnutie, OKG podala žalobu na Förvaltningsrätten i Falun (Správny súd vo Falune). Tento súd jej návrh zamietol, pričom sa domnieval, že sporná daň nepatrí do pôsobnosti smernice 2003/96 ani smernice 2008/118.

19

OKG podala proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Táto spoločnosť tvrdí, že daň z tepelného výkonu jadrových reaktorov v praxi predstavuje spotrebnú daň z výroby elektriny, keďže medzi tepelným výkonom elektrárne a elektrinou vyrobenou v tejto elektrárni existuje priama súvislosť. Existencia tejto priamej súvislosti je preukázaná tým viac, že v prípade prerušenia výroby elektriny na obdobie presahujúce 90 dní sa žiadna daň nevyrubí.

20

OKG sa napokon domnieva, že situácia je podobná ako situácia vo veci, ktorá bola predmetom rozsudku Braathens (C‑346/97, EU:C:1999:291), v ktorom Súdny dvor dospel k záveru, že daň určená pevnou sadzbou na základe odhadovaného množstva uhľovodíka vyprodukovaného lietadlom sa v skutočnosti vyberá zo spotreby paliva lietadlami, a preto spadá do pôsobnosti smernice Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov (Ú. v. ES L 316, s. 12) a dotknutá daň je v rozpore s touto smernicou.

21

Daňový úrad sa naopak domnieva, že predmetná daň je daňou s pevnou sadzbou založenou na maximálnej povolenej kapacite jadrového reaktora na výrobu tepla a nejde o variabilnú daň z množstva skutočne vyrobenej elektriny. Zdôrazňuje skutočnosť, že táto daň sa vyberá, aj keď sa výroba pozastaví. Len v prípade mimoriadneho prerušenia výroby, ktoré trvá dlhšie ako 90 dní, možno udeliť oslobodenie od tejto daňovej povinnosti.

22

Za týchto podmienok Kammarrätten i Sundsvall (Správny odvolací súd v Sundvalle) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

23

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 4 ods. 2 a článok 21 ods. 5 smernice 2003/96 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá stanovuje výber dane z tepelného výkonu jadrových reaktorov.

24

V tomto ohľade treba uviesť, že prvá otázka, tak ako ju formuloval vnútroštátny súd, vychádza z predpokladu, že smernica 2003/96 sa ratione materiae uplatní na spor vo veci samej. Podľa článku 1 tejto smernice sa rámec pôsobnosti tejto smernice obmedzuje na zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, ako sú definované v článku 2 ods. 1 a 2 uvedenej smernice.

25

Za týchto podmienok je potrebné najskôr overiť, či pojem „tepelný výkon jadrového reaktora“ definovaný ako kapacita jadrového reaktora na výrobu tepla patrí do pôsobnosti smernice 2003/96.

26

V prvom rade treba pripomenúť, že článok 2 ods. 1 tejto smernice definuje pojem „energetické výrobky“ používaný na účely uvedenej smernice tak, že taxatívne uvádza zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahuje definícia tohto pojmu, a to odkazom na kódy kombinovanej nomenklatúry (rozsudok Kernkraftwerke Lippe‑Ems, C‑5/14, EU:C:2015:354, bod 47).

27

Pokiaľ tepelný výkon jadrového reaktora nie je uvedený na tomto zozname, nemožno ho považovať za energetický výrobok v zmysle smernice 2003/96.

28

Tento výklad potvrdzujú ustanovenia článku 2 ods. 1 a 3 a článku 2 ods. 4 písm. b) uvedenej smernice, z ktorých vyplýva, že pojem „energetický výrobok“ sa uplatňuje len na výrobky určené na používanie ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo. Tak to nie je v prípade tepelného výkonu jadrového reaktora, ktorý označuje kapacitu reaktora na výrobu tepla.

29

V dôsledku toho sa na tepelný výkon jadrového reaktora nevzťahuje pojem „energetický výrobok“ v zmysle smernice 2003/96.

30

Ďalej treba uviesť, že článok 2 ods. 2 smernice 2003/96 stanovuje, že elektrina je definovaná v súlade s kódom KN 2716.

31

V tomto ohľade a vzhľadom na pojem „daň z tepelného výkonu jadrového reaktora“, ako je definovaný v bode 28 tohto rozsudku, je opodstatnené uviesť, že daň dotknutá vo veci samej spočíva v uložení pevne stanovenej mesačnej splátky vypočítanej na základe teoretickej hodnoty, to znamená počtu megawattov maximálneho tepelného výkonu stanoveného pre každý jadrový reaktor v povolení vlastniť a prevádzkovať tento jadrový reaktor, ktoré vydáva vnútroštátny úrad. Okrem toho majiteľ povolenia vlastniť a prevádzkovať tento jadrový reaktor je povinný platiť daň z tepelného výkonu aj v prípade, že neprevádzkuje tento reaktor, s výnimkou období mimoriadneho prerušenia výroby, ktoré prekračujú 90 dní.

32

Preto neexistuje žiadna súvislosť medzi vznikom daňovej povinnosti na daň dotknutú vo veci samej, teda teoretickou výrobnou kapacitou jadrového reaktora na jednej strane a skutočnou výrobou elektriny týmto reaktorom na strane druhej.

33

Na tepelný výkon jadrového reaktora, ako ho upravuje vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, sa teda nevzťahuje pojem „elektrina“ v zmysle smernice 2003/96.

34

Následne treba konštatovať, že vo svetle úvah uvedených v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku nemožno daň, akou je daň dotknutá vo veci samej, považovať za vypočítanú priamo alebo nepriamo z množstva elektrickej energie v čase „uvoľnenia na spotrebu“ v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2003/96.

35

Rovnako sa nemožno domnievať, že existuje priama a neoddeliteľná súvislosť medzi vznikom daňovej povinnosti a spotrebou elektriny vyrobenej jadrovým reaktorom ako v rozsudku Braathens (C‑346/97, EU:C:1999:291, bod 23).

36

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že daň, akou je daň dotknutá vo veci samej, ktorou sa zdaňuje tepelný výkon jadrového reaktora, nepatrí do rámca pôsobnosti tejto smernice.

37

V dôsledku toho je potrebné odpovedať na prvú položenú otázku tak, že článok 4 ods. 2 a článok 21 ods. 5 smernice 2003/96 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá stanovuje výber dane z tepelného výkonu jadrových reaktorov, keďže táto daň nepatrí do rámca pôsobnosti uvedenej smernice.

38

Najskôr treba uviesť, že podľa článku 47 smernice 2008/118 bola smernica 92/12 zrušená s účinnosťou od 1. apríla 2010. Vzhľadom na to, že zdaňovacie obdobia dotknuté vo veci samej predchádzali tomuto dátumu, treba druhú otázku preskúmať so zreteľom na ustanovenia smernice 92/12.

39

Preto sa treba domnievať, že vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou v podstate pýta, či sa má smernica 92/12 vykladať v tom zmysle, že daň z tepelného výkon jadrového reaktora predstavuje „spotrebnú daň“ v zmysle tejto smernice.

40

Podľa článku 3 ods. 1 uvedenej smernice sa táto smernica uplatní na minerálne oleje, alkohol a alkoholické nápoje, ako aj tabakové výrobky, ako sú definované v príslušných smerniciach.

41

Z článku 3 smernice 2003/96 vyplýva, že smernica 92/12 okrem zdanenia týchto výrobkov upravuje aj zdanenie výrobkov uvedených v článku 2 a článku 4 ods. 2 smernice 2003/96, najmä spotrebu elektriny.

42

V tomto ohľade Súdny dvor už v bode 36 tohto rozsudku konštatoval, že daň, akou je daň dotknutá vo veci samej, nepatrí do rámca pôsobnosti smernice 2003/96. Preto táto daň nemôže patriť ani do rámca pôsobnosti smernice 92/12.

43

V dôsledku toho treba na druhú položenú otázku odpovedať tak, že smernica 92/12 sa má vykladať v tom zmysle, že daň z tepelného výkonu jadrového reaktora nepredstavuje „spotrebnú daň“ v zmysle tejto smernice.

44

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: