ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

z 13. decembra 1979 (*)

„Zákaz novej výsadby viníc“

Vo veci 44/79,

ktorej predmetom je návrh podaný podľa článku 177 Zmluvy EHS, ktorým Verwaltungsgericht (správny súd) v Neustadt an der Weinstraße (Nemecko) navrhuje, aby v súvislosti s konaním pred týmto vnútroštátnym súdom medzi

Liselotte Hauer, bydliskom v Bad Dürkheim,

a

Land Rheinland-Pfalz (Spolková krajina Porýnie-Falcko)

Súdny dvor vydal prejudiciálne rozhodnutie o výklade článku 2 nariadenia Rady č. 1162/76 zo 17. mája 1976 o opatreniach zameraných na prispôsobenie vinohradníckych plôch trhovým požiadavkám, zmeneného a doplneného nariadením Rady č. 2776/78 z 23. novembra 1978, vzhľadom na článok 1 Gesetz Massnahmen auf dem Gebiete der Weinwirtschaft – Weinwirtschaftsgesetz (nemecký zákon o opatreniach v oblasti vinohradníctva a vinárstva),

SÚDNY DVOR,

v zložení: predseda H. Kutscher, predsedovia komôr A. O’Keeffe a A. Touffait, sudcovia J. Mertens de Wilmars, P. Pescatore, Mackenzie Stuart, G. Bosco, T. Koopmans a O. Due,

generálny advokát: F. Capotorti,

tajomník: A. Van Houtte,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Uznesením zo 14. decembra 1978 doručeným na Súdny dvor 20. marca 1979 Verwaltungsgericht v Neustadt an der Weinstraße položil Súdnemu dvoru v zmysle článku 177 Zmluvy EHS dve prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu nariadenia Rady č. 1162/76 zo 17. mája 1976 o opatreniach zameraných na prispôsobenie vinohradníckych plôch trhovým požiadavkám (Ú. v. ES L 135, s. 32), zmeneného a doplneného nariadením Rady č. 2776/78 z 23. novembra 1978 (Ú. v. ES L 333, s. 1).

2        Zo spisu vyplýva, že 6. júna 1975 žalobkyňa v konaní vo veci samej požiadala príslušný správny orgán spolkovej krajiny Porýnie-Falcko o povolenie na výsadbu vinice na pozemku, ktorého je vlastníčkou v regióne Bad Dürkheim. Toto povolenie jej bolo pôvodne zamietnuté z dôvodu skutočnosti, že podľa nemeckých právnych noriem platných v tejto oblasti, teda podľa zákona o vinohradníctve a vinárstve (Weinwirtschaftsgesetz) z 10. marca 1977, predmetná parcela nebola pokladaná za vhodnú na pestovanie vinnej révy. Dňa 22. januára 1976 sa odvolala proti tomuto rozhodnutiu. V priebehu odvolacieho konania pred príslušným správnym orgánom nadobudlo účinnosť nariadenie č. 1162/76 zo 17. mája 1976, ktorého článok 2 obsahuje zákaz na obdobie 3 rokov akejkoľvek novej výsadby viníc. Dňa 21. októbra toho istého roku správny orgán zamietol odvolanie, pričom uviedol dva dôvody: na jednej strane nevhodnosť pozemku a na strane druhej zákaz výsadby vyplývajúci z uvedeného nariadenia Spoločenstva.

3        Keďže žalobkyňa podala opravný prostriedok na Verwaltungsgericht, správny orgán, na základe expertíz vykonaných na hrozne z tejto oblasti a vzhľadom na transakciu, ku ktorej došlo s rozličnými inými vlastníkmi priľahlých parciel k jej parcele, pripustil, že pozemok navrhovateľky môže byť pokladaný za vhodný na pestovanie vinnej révy podľa minimálnych noriem stanovených vnútroštátnou legislatívou. Týmto sa správny orgán vyslovil, že je pripravený udeliť povolenie, hneď ako sa skončí obdobie zákazu novej výsadby uloženého nariadením Spoločenstva. Z toho teda vyplýva, že spor medzi účastníkmi sa teraz týka výlučne otázok podliehajúcich právu Spoločenstva.

4        Žalobkyňa v konaní vo veci samej sa domnieva, že požadované povolenie jej malo byť udelené z dôvodu, že ustanovenia nariadenia č. 1162/76 sa neuplatnia v prípade žiadosti, ktorá bola podaná oveľa skôr ako nadobudlo účinnosť toto nariadenie. Aj za predpokladu, že nariadenie je použiteľné v prípade žiadostí podaných pred nadobudnutím jeho účinnosti, jeho ustanovenia nie sú namietateľné voči žalobkyni, keďže by porušili jej vlastnícke právo a právo slobodne vykonávať svoje povolanie, zaručené článkami 12 a 14 Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko.

5        V záujme vyriešenia tohto sporu Verwaltungsgericht predložil dve otázky nasledujúceho znenia:

1.      Má sa nariadenie Rady č. 1162/76 zo 17. mája 1976, zmenené a doplnené nariadením Rady č. 2776/78 z 23. novembra 1978, vykladať v tom zmysle, že sa jeho článok 2 ods. 1 vzťahuje aj na žiadosti o povolenie na novú výsadbu viniča vo forme viníc, ktoré boli podané pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia?

2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Má sa vykladať článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1162/76 v tom zmysle, že ním vyjadrený zákaz udeľovať povolenie na novú výsadbu – odhliadnuc od oslobodenia ustanoveného v článku 2 ods. 2 nariadenia – platí všeobecne, to znamená v konkrétnom prípade nezávisle od otázky nevhodnosti pozemku, ktorú rieši článok 1 ods. 1 druhá veta a článok 2 Weinwirtschaftsgesetz (nemecký zákon o opatreniach v oblasti vinohradníctva a vinárstva)?

 O prvej otázke (časová pôsobnosť nariadenia č. 1162/76)

6        Žalobkyňa v konaní vo veci samej presadzuje v tomto smere, že jej žiadosť podaná na príslušný správny orgán 6. júna 1975 mala normálne vyústiť do rozhodnutia v jej prospech pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Spoločenstva, pokiaľ by správne konanie prebiehalo riadne a pokiaľ by správny orgán bez omeškania uznal skutočnosť, že jej parcela je vhodná na pestovanie viniča podľa požiadaviek vnútroštátneho zákona. V tejto situácii by bolo vhodné zohľadniť časovú pôsobnosť nariadenia Spoločenstva o to viac, že produkcia predmetného vinohradu by nijako výrazne nevplývala na podmienky trhu vzhľadom na čas, ktorý uplynie medzi výsadbou vinohradu a začiatkom jeho výnosnosti.

7        Tvrdenia zdôraznené žalobkyňou v konaní vo veci samej nemožno vziať do úvahy. V skutočnosti sa v druhom pododseku článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1162/76 výslovne ustanovuje, že členské štáty viac neudeľujú povolenie na novú výsadbu „od dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia“. Pokiaľ ide o povoľujúci akt, toto ustanovenie vylučuje zohľadnenie momentu, keď bola žiadosť podaná. Naznačuje zámer zabezpečiť okamžitú účinnosť nariadenia do tej miery, že aj vykonávanie práv výsadby alebo opätovnej výsadby nadobudnutých pred nadobudnutím účinnosti nariadenia je pozastavené počas obdobia zákazu účinkom článku 4 toho istého nariadenia.

8        Tak ako sa uvádza v šiestom odôvodnení preambuly, pokiaľ ide o toto posledné ustanovenie, zákaz novej výsadby je vynútený „nespochybniteľným verejným záujmom“ spočívajúcim v obmedzení rozvoja nadprodukcie vína v Spoločenstve, v navrátení rovnováhy trhu a v predchádzaní vzniku štrukturálnych prebytkov. Z toho teda vyplýva, že nariadenie č. 1162/76 je zamerané na okamžité zastavenie rozširovania jestvujúcich vinohradov. Výnimka teda nie je prípustná v prospech žiadosti podanej pred nadobudnutím jeho účinnosti.

9        Na prvú otázku treba odpovedať tak, že nariadenie Rady č. 1162/76 zo 17. mája 1976, zmenené a doplnené nariadením č. 2276/78 z 23. novembra 1978, treba vykladať v tom zmysle, že článok 2 ods. 1 sa uplatní aj na žiadosti o povolenie na novú výsadbu viníc podané pred nadobudnutím účinnosti prvého nariadenia.

 O druhej otázke (vecný dosah nariadenia č. 1162/76)

10      Svojou druhou otázkou Verwaltungsgericht žiada Súdny dvor, aby sa vyslovil, či zákaz udeliť povolenia na novú výsadbu ustanovený článkom 2 ods. 1 nariadenia č. 1162/76 sa uplatní všeobecne, teda či zahŕňa aj pozemky uznané za vhodné na pestovanie viniča podľa kritérií vnútroštátnej legislatívy.

11      V tomto smere je znenie nariadenia jasné v tom, že článok 2 zakazuje „akúkoľvek novú výsadbu“ bez rozdielu kvality dotknutej pôdy. Tak zo znenia, ako aj z cieľov uvedených v nariadení č. 1162/76 vyplýva, že zákaz musí zahŕňať novú výsadbu nezávisle od charakteru pôdy a od jej klasifikácie v zmysle vnútroštátnej legislatívy. Nariadenie je v skutočnosti zamerané, tak ako vyplýva z druhého odôvodnenia jeho preambuly, na zastavenie nadprodukcie európskeho vinárstva a na opätovné nastolenie tak z krátkodobého, ako aj z dlhodobého hľadiska rovnováhy trhu. Len článok 2 ods. 2 nariadenia pripúšťa zopár výnimiek zo všeobecného zákazu vysloveného odsekom 1 toho istého článku, ale je nesporné, že nijaká z týchto výnimiek sa nevzťahuje na tento prípad.

12      Na druhú otázku teda treba odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1162/76 treba vykladať v tom zmysle, že ním vyjadrený zákaz udeľovať povolenia na novú výsadbu – odhliadnuc od oslobodenia ustanoveného v článku 2 ods. 2 nariadenia – sa uplatní všeobecne, v konkrétnom prípade nezávisle od otázky, či pozemok je alebo nie je vhodný na pestovanie viniča podľa ustanovení vnútroštátneho zákona.

 O otázke záruky základných práv v právnom poriadku Spoločenstva

13      Vo svojom uznesení o prejudiciálnej otázke Verwaltungsgericht uvádza, že v prípade, že nariadenie č. 1162/76 by sa malo vykladať v tom zmysle, že vyslovuje zákaz všeobecného dosahu tak, že sa týka aj pôdy vhodnej na pestovanie viniča, toto ustanovenie by sa malo prípadne pokladať za neuplatniteľné v Spolkovej republike Nemecko v dôsledku pochybnosti, ktorá vraj jestvuje vo veci jeho zlučiteľnosti so základnými právami zaručenými článkami 12 a 14 Základného zákona, z ktorých jeden sa týka vlastníckeho práva a druhý slobodného výkonu povolania.

14      Tak ako to potvrdil Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 17. decembra 1970, Internationale Handelsgesellschaft (Zb. s. 1125), otázka týkajúca sa prípadného narušenia základných práv inštitucionálnym aktom Spoločenstiev nemôže byť hodnotená inak ako v rámci samotného práva Spoločenstva. Zavedenie osobitných hodnotiacich kritérií podliehajúcich legislatíve alebo ústavnému poriadku určitého členského štátu by malo v dôsledku toho, že by poškodzovalo vecnú jednotu a účinnosť práva Spoločenstva, nevyhnutne za následok porušenie jednoty spoločného trhu a ohrozenie súdržnosti Spoločenstva.

15      Súdny dvor takisto zdôraznil v citovanom rozsudku a následne v rozsudku zo 14. mája 1974, Nold (Zb. s. 491), že základné práva sú nedeliteľnou súčasťou všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečuje, že pri zabezpečovaní ochrany týchto práv je povinný vychádzať zo spoločných ústavných tradícií členských štátov tak, aby v Spoločenstve nemohli byť prijaté opatrenia nezlučiteľné so základnými právami priznanými ústavami týchto štátov, že medzinárodné zmluvy týkajúce sa ochrany ľudských práv, na ktorých členské štáty spolupracovali alebo ktoré prijali, môžu takisto poskytnúť usmernenie, ktoré treba brať do úvahy v rámci práva Spoločenstva. Táto koncepcia bola následne uznaná spoločným vyhlásením Parlamentu, Rady a Komisie 5. apríla 1977, ktoré sa po pripomenutí judikatúry Súdneho dvora odvoláva na jednej strane na práva zaručené ústavami členských štátov a na strane druhej na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 (Ú. v. ES C 103, 1977, s. 1).

16      Za týchto podmienok treba chápať pochybnosti, ktoré vyjadril Verwaltungsgericht o zlučiteľnosti ustanovení nariadenia č. 1162/76 s pravidlami týkajúcimi sa ochrany základných práv, ako spochybnenie platnosti nariadenia z pohľadu práva Spoločenstva. V tejto veci treba rozlišovať na jednej strane medzi prípadným narušením vlastníckeho práva a na strane druhej medzi prípadným obmedzením slobody povolania.

 O otázke vlastníckeho práva

17      V právnom poriadku Spoločenstva je vlastnícke právo zaručené v súlade so spoločnými koncepciami ústav členských štátov, ktoré sa odrážajú aj v prvom dodatkovom protokole k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv.

18      Článok 1 tohto protokolu stanovuje toto:

„Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zabaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečili platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.“

19      Po vyslovení pokojného užívania majetku toto ustanovenie uvádza dve formy možného zásahu do práv vlastníka, podľa toho, či predmetom zásahu je zbavenie vlastníka jeho práva alebo obmedzenie výkonu tohto práva. V danom prípade je nesporné, že zákaz novej výsadby nemožno pokladať za akt majúci za následok zbavenie vlastníctva, keďže vlastník môže naďalej slobodne nakladať so svojím majetkom a užívať ho spôsobom, ktorý nie je zakázaný. Naopak, niet pochýb, že tento zákaz obmedzuje užívanie vlastníctva. Druhý odsek článku 1 protokolu obsahuje z tohto pohľadu dôležitú informáciu v tom zmysle, že priznáva členským štátom právo „prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom“. Takýmto spôsobom protokol v podstate pripúšťa obmedzenia užívania vlastníctva, pričom ich však ohraničuje na opatrenie toho, čo je pokladané za „nevyhnutné“ štátmi na ochranu „všeobecného záujmu“. Toto ustanovenie napriek tomu ešte neumožňuje dať dostatočne presnú odpoveď na otázku, ktorú nastolil Verwaltungsgericht.

20      Na to, aby bolo možné odpovedať na túto otázku, treba vziať zároveň do úvahy usmernenia vyplývajúce z ústavných pravidiel a praxe deviatich členských štátov. Prvé zistenie, ktoré sa v tomto smere vynára, je, že tieto pravidlá a prax umožňujú zákonodarcovi upravovať predpismi užívanie súkromného majetku vo všeobecnom záujme. S týmto cieľom sa niektoré ústavy odvolávajú na povinnosti spojené s vlastníctvom (Nemecký základný zákon, článok 14 ods. 2 prvá veta), na jeho sociálnu funkciu (Talianska ústava, článok 42 ods. 2), na podriadenie jeho užívania požiadavkám verejného blaha (Nemecký základný zákon, článok 14 ods. 2 druhá veta, a Írska ústava, článok 43.2.2°) alebo sociálnej spravodlivosti (Írska ústava, článok 43.2.1°). Sociálna funkcia vlastníckeho práva má prostredníctvom mnohých legislatívnych aktov vo všetkých členských štátoch konkrétne vyjadrenie. Takto sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch zákony týkajúce sa poľnohospodárstva a lesníctva, vodohospodárstva, ochrany prírodného prostredia, územného plánovania a urbanizmu, ktoré obmedzujú, často citeľne, užívanie pozemkového vlastníctva.

21      Osobitnejšie vo všetkých vinohradníckych krajinách Spoločenstva jestvujú donucovacie zákony, aj keď nie rovnako prísne, pokiaľ ide o výsadbu viníc, výber odrôd a pestovateľské metódy. V nijakej dotknutej krajine nie sú tieto ustanovenia pokladané za nezlučiteľné, v ich podstate, s náležitým dodržiavaním vlastníckeho práva.

22      Takýmto spôsobom možno vyhlásiť, berúc do úvahy spoločné ústavné koncepcie členských štátov a ustálenú legislatívnu prax v najrozmanitejších oblastiach, že obmedzenie novej výsadby viníc nariadením č. 1162/76 nemôže byť v princípe spochybnené. Ide o jeden typ obmedzenia známy a prijatý ako legitímny, v rovnakej alebo analogickej podobe, v ústavnom poriadku všetkých členských štátov.

23      Toto zistenie však nevyčerpáva problém, ktorý nastolil Verwaltungsgericht. Aj keď nemožno v zásade spochybniť možnosť Spoločenstva obmedziť užívanie vlastníckeho práva v rámci spoločnej organizácie trhu alebo v záujme štrukturálnej politiky, je vhodné ešte preskúmať, či obmedzenia zavedené spornou úpravou skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu sledovaným Spoločenstvom a či nepredstavujú z pohľadu sledovaného cieľa neprimeraný a neprípustný zásah do práv vlastníka, ktorý by zasahoval do samotnej podstaty vlastníckeho práva. Taký je vlastne dôvod sťažnosti nastolenej žalobkyne vo veci samej, ktorá sa domnieva, že len sledovanie politiky kvality by umožňovalo zákonodarcovi obmedziť využívanie vinohradníckeho majetku tak, aby disponovala nedotknuteľným právom od chvíle, keď by bolo uznané, že jej pozemok je vhodný na pestovanie vinnej révy. Treba teda preskúmať, aký je cieľ sledovaný sporným nariadením, a zhodnotiť, či jestvuje primeraný vzťah medzi opatreniami ustanovenými nariadením a sledovaným cieľom Spoločenstva v tomto prípade.

24      Ustanovenia nariadenia č. 1162/76 sa musia zvážiť v kontexte spoločnej organizácie vinohradníckeho a vinárskeho trhu, úzko spätej so štrukturálnou politikou plánovanou Spoločenstvom v predmetnej oblasti. Tieto ciele sa objavujú v nariadení č. 816/70 z 28. apríla 1970 o doplnkových ustanoveniach v oblasti spoločnej organizácie vinohradníckeho a vinárskeho trhu (Ú. v. ES L 99, s. 1), ktoré je základom sporného nariadenia, ako aj v nariadení č. 337/79 z 5. februára 1979 o spoločnej organizácii vinohradníckeho a vinárskeho trhu (Ú. v. ES L 54, s. 1), pričom kodifikáciou súboru ustanovení sa riadi spoločná organizácia trhu. Oddiel III tohto nariadenia vzťahujúci sa na „pravidlá týkajúce sa produkcie a kontroly rozvoja výsadby“ vytvára v súčasnosti právny rámec v danej oblasti. Ďalší prvok, ktorý umožňuje rozpoznať politiku Spoločenstva sledovanú v danej oblasti, je rezolúcia Rady z 21. apríla 1975 o nových orientáciách zameraných na rovnováhu trhu so stolovými vínami (Ú. v. ES C 90, s. 1).

25      Zo súboru týchto aktov vyplýva, že prijatá a čiastočne realizovaná politika Spoločenstva spočíva v spoločnej organizácii trhov spätej so štrukturálnym zlepšením odvetvia vinohradníctva a vinárstva. Touto činnosťou sa usiluje dosiahnuť v rámci orientácií článku 39 Zmluvy EHS dvojitý cieľ, ktorým je na jednej strane nastoliť dlhodobú rovnováhu vinárskeho trhu na úrovni výhodných cien pre výrobcov a spravodlivého pre spotrebiteľov a na strane druhej dosiahnuť zlepšenie kvality predávaných vín. S cieľom dosiahnuť tento dvojitý cieľ, kvantitatívnu rovnováhu a rast kvality, ustanovili predpisy Spoločenstva pre vinohradnícky a vinársky trh širokú škálu zásahov, ktoré sa vzťahujú tak na štádium produkcie, ako aj na štádium obchodovania s vínom.

26      V tomto smere je vhodné osobitne zdôrazniť ustanovenia článku 17 nariadenia č. 816/70, prevzaté v prepracovanej forme článkom 31 nariadenia č. 337/79, ktoré ustanovujú vyhotovenie členskými štátmi prognostických plánov výsadby a produkcie, koordinovaných v rámci povinného plánu Spoločenstva. Do realizácie tohto plánu môžu zasiahnuť ustanovenia týkajúce sa výsadby, opätovnej výsadby, vyklčovania alebo opustenia viníc.

27      Práve túto oblasť upravuje nariadenie č. 1162/76. Z preambuly tohto nariadenia a z hospodárskych okolností, akých sa týka a ktoré sa vyznačujú od úrody v roku 1974 neustálymi prebytkami, vyplýva, že toto nariadenie plní dvojitú funkciu: na jednej strane musí umožniť okamžite čeliť neustálemu rastu prebytkov, na strane druhej musí vyhradiť inštitúciám Spoločenstva nevyhnutný čas na zavedenie štrukturálnej politiky zameranej na podporu vysoko kvalitnej produkcie, pri dodržiavaní osobitostí a potrieb jednotlivých vinohradníckych regiónov Spoločenstva, voľbou pozemkov na pestovanie a odrôd, ako aj úpravou predpismi pestovateľských metód.

28      Práve v záujme tohto zdvojeného úsilia Rada zaviedla nariadením č. 1162/76 všeobecný zákaz novej výsadby, pričom nezohľadňuje, až na niekoľko presne vymedzených výnimiek, rozdiel podľa kvality pôdy. Treba poznamenať, že v rámci tohto všeobecného charakteru má opatrenie zavedené Radou dočasný charakter. Je určené na to, aby okamžite čelilo konjunkturálnej situácii prebytku, a pritom pripravilo definitívne štrukturálne opatrenia.

29      Takto ponímané namietané opatrenie neobsahuje nijaké neoprávnené obmedzenie výkonu vlastníckeho práva. Využívanie nových viníc v situácii, ktorá sa vyznačuje dlhodobou nadprodukciou, má totiž z ekonomického hľadiska za následok len zvýšenie objemu prebytkov; okrem toho rozšírenie v tomto štádiu zahrnuje riziko skomplikovania realizácie štrukturálnej politiky na úrovni Spoločenstva v prípade, že spočíva v uplatnení prísnejších kritérií ako súčasné vnútroštátne legislatívy, pokiaľ ide o výber pôdy uznanej na pestovanie viniča.

30      Treba uzavrieť, že obmedzenie užívania vlastníctva zavedené zákazom novej výsadby viníc, ktoré ustanovilo na ohraničené obdobie nariadenie č. 1162/76, je odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu sledovanými Spoločenstvom a nezasahuje do podstaty vlastníckeho práva, tak ako je uznané a zaručené v právnom poriadku Spoločenstva.

 O otázke slobodného výkonu povolania

31      Žalobkyňa v konaní vo veci samej sa takisto domnieva, že zákaz novej výsadby vydaný nariadením č. 1162/76 porušil jej základné práva tým, že tento zákaz mal za následok obmedzenie slobodného výkonu jej povolania ako vinohradníčky.

32      Tak ako už Súdny dvor uviedol vo svojom vyššie uvedenom rozsudku zo 14. mája 1974, Nold, ak platí, že v ústavnom poriadku viacerých členských štátov sú priznané záruky slobodnému výkonu povolania, takto zaručené právo nielenže nie je absolútnym právom, ale musí byť posúdené z hľadiska sociálnej funkcie chránených činností. Pri tejto príležitosti treba pripomenúť, že spochybnené opatrenie Spoločenstva nezasahuje nijakým spôsobom do prístupu k vinohradníckemu povolaniu ani do slobodného výkonu tohto povolania na plochách určených v súčasnosti na pestovanie vinnej révy. Pokiaľ zákaz novej výsadby zasahuje do slobodného výkonu vinohradníckeho povolania, toto obmedzenie je iba dôsledkom obmedzenia užívania vlastníckeho práva, s ktorým splýva. Obmedzenie slobodného výkonu vinohradníckeho povolania, za predpokladu, že jestvuje, môže byť odôvodnené tými istými dôvodmi ako obmedzenie užívania vlastníctva.

33      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že preskúmaním nariadenia č. 1162/76 z hľadiska pochybností, ktoré sformuloval Verwaltungsgericht, sa nezistila žiadna skutočnosť, ktorá by sa mohla dotknúť platnosti tohto nariadenia z dôvodu rozporu s požiadavkami, ktoré vyplývajú z ochrany základných práv Spoločenstva.

 O trovách

Vláda Spolkovej republiky Nemecko, ako ani Rada a Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred Verwaltungsgericht v Neustadte, Weinstraße, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor rozhodol o otázkach položených uznesením Verwaltungsgericht v Neustadte, Weinstraße, zo 14. decembra 1978 takto:

1.      Nariadenie Rady č. 1162/76 zo 17. mája 1976 o opatreniach zameraných na prispôsobenie vinohradníckych plôch trhovým požiadavkám, zmenené a doplnené nariadením Rady č. 2776/78 z 23. novembra 1978, ktorým sa druhýkrát novelizovalo nariadenie č. 1162/76, treba vykladať v tom zmysle, že článok 2 ods. 1 sa uplatní aj na žiadosti o povolenie na novú výsadbu viníc podané pred nadobudnutím účinnosti nariadenia.

2.      Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1162/76 treba vykladať v tom zmysle, že ním vyjadrený zákaz udeľovať povolenia na novú výsadbu – odhliadnuc od oslobodenia ustanoveného v článku 2 ods. 2 nariadenia – sa uplatní všeobecne, v konkrétnom prípade nezávisle od otázky, či pozemok je alebo nie je vhodný na pestovanie viniča podľa ustanovení vnútroštátneho zákona.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. decembra 1979.

* Jazyk konania: nemčina.