14.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 242/33

(1)

Dozorný úrad sa so zásahom islandského štátu do poisťovne Sjóvá-Almennar tryggingar hf. (ďalej len „Sjóvá“) oboznámil v lete 2009 prostredníctvom islandských médií. Následne dozorný úrad zahrnul tento prípad do programu výročného stretnutia o neukončených prípadoch v oblasti štátnej pomoci medzi dozorným úradom a islandskými orgánmi, ktoré sa uskutočnilo v Reykjavíku 5. novembra 2009. Na tomto stretnutí islandské orgány poskytli základné informácie o súvislostiach a histórii prípadu. Na tom istom stretnutí dozorný úrad požiadal islandské orgány, aby mu z dôvodu zložitosti zásahu štátu a súvisiacich okolností poskytli detailné písomné informácie.

(2)

Dňa 7. júna 2010 dozorný úrad prijal sťažnosť (dokument č. 559496) proti údajnej štátnej pomoci pri zásahu štátu islandského štátu v poisťovni Sjóvá.

(3)

Dozorný úrad poslal viacero žiadostí o informácie a prijal rozhodnutie o príkaze na poskytnutie informácií, v ktorom žiadal o poskytnutie informácií o zásahu štátu v poisťovni Sjóvá. Listom z 22. septembra 2010 dozorný úrad informoval islandské orgány, že sa rozhodol začať konanie podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 v súvislosti s rekapitalizáciou poisťovne Sjóvá.

(4)

Rozhodnutie dozorného úradu č. 373/10/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) z 22. septembra 2010 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie  (1). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(5)

Islandské orgány, poisťovňa Sjóvá a banka Íslandsbanki predložili pripomienky k tomuto rozhodnutiu listom zo 14. januára 2011 (dokument č. 583507). Dozorný úrad dostal pripomienky aj od dvoch konkurentov poisťovne Sjóvá. Listom z 31. januára 2011 (dokument č. 584930) dozorný úrad postúpil tieto pripomienky islandským orgánom, ktoré dostali príležitosť, aby sa k nim vyjadrili. Odpoveď bola dozornému úradu doručená listom z 25. februára 2011 (dokument č. 588606).

(6)

Dňa 3. októbra 2011 islandské orgány predložili prvý plán reštrukturalizácie poisťovne Sjóvá (dokument č. 610472), ktorý bol aktualizovaný 13. apríla 2012 (dokument č. 631003) a 28. mája 2013 (dokument č. 673746), ako aj dodatočné informácie 6. marca 2013 (prípad č. 665021). Ďalšie návrhy záväzkov boli dozornému úradu doručené 25. júna 2012 (dokument č. 641330), 4. októbra 2012 (dokument č. 648708), 3. mája 2013 (dokument č. 671655), 28. mája 2013 (dokument č. 673746) a 2. júla 2013 (dokument č. 677440).

(7)

V roku 2005 finančná skupina Moderna/Milestone Finance (ďalej len „Milestone“) (2) kúpila 66,6 % akcií poisťovne Sjóvá od banky Glitnir. V roku 2006 prešla celá poisťovňa do jej vlastníctva. V nasledujúcom období sa finančná skupina Milestone rozhodla zmeniť zameranie poisťovne Sjóvá a začala sa sústrediť na projekty v oblasti nehnuteľností, ktoré boli vo vysokej miere financované pomocou pákového efektu. Navyše umožňovala svojim akcionárom výmenu aktív a poskytovala im nezabezpečené pôžičky, čo malo negatívny dosah na finančnú situáciu poisťovne Sjóvá. Podľa správy (3) islandského úradu pre finančný dohľad (FME) mali tieto investície za následok značné finančné ťažkosti poisťovne Sjóvá a neboli v súlade s ustanoveniami článku 34 ods. 2 zákona č. 60/1994 o poisťovníctve.

(8)

Od októbra 2008 do septembra 2009 podliehala poisťovňa Sjóvá osobitnému dohľadu FME podľa článku 90 zákona č. 60/1994 o poisťovníctve. Následne začali riadiť spoločnosť jej veritelia. Tento proces sa zavŕšil prevzatím spoločnosti jej najväčším veriteľom, bankou Glitnir, v marci 2009. Banka Glitnir získala aj kontrolu nad spoločnosťou Askar Capital, islandskou investičnou bankou, ktorú predtým kontrolovala finančná skupina Milestone, ako aj nad jej dcérskou spoločnosťou Avant hf. (ďalej len „Avant“), ktorá pôsobila na trhu financovania kúpy automobilov.

(9)

V apríla 2009 banka Glitnir a Íslandsbanki, ktorá bolo tiež jedným z hlavných veriteľov poisťovne Sjóvá, kontaktovali islandský štát a požiadali o jeho pomoc pri refinancovaní a reštrukturalizácii poisťovne Sjóvá, pretože vyčerpali všetky alternatívne trhové riešenia na záchranu spoločnosti.

(10)

Dňa 20. júna 2009 podpísala Sjóvá na jednej strane a Glitnir, Íslandsbanki a SAT Eignarhaldsfélag hf. (holdingová spoločnosť úplne vo vlastníctve banky Glitnir, ďalej len „SAT Holding“) v mene SA tryggingar hf. na strane druhej dohodu o prevode aktív, podľa ktorej všetky aktíva a pasíva poisťovne Sjóvá týkajúce sa poisťovacích operácií spoločnosti vrátane poistného portfólia boli prevedená na SA tryggingar v súlade s článkom 86 zákona č. 60/1994 o poisťovníctve. Ostatné aktíva poisťovne Sjóvá boli prevedené na holdingovú spoločnosť SJ Eignarhaldsfélag (SJE). SJE mala následne zaniknúť po riadnom konkurznom konaní.

(11)

Po transakcii sa nová spoločnosť SA tryggingar hf. premenovala na poisťovňu Sjóvá. Podľa jej stanov z 20. júna 2009 mali akcionári novej spoločnosti (Glitnir, Íslandsbanki a SAT Holding) prispieť k novému vlastnému imaniu spoločnosti sumou približne 16 miliárd ISK, ktorá bola potrebná na pokračovanie poistných operácií, takto (4):

(12)

V ten istý deň akcionári poisťovne Sjóvá uzavreli dohodu, podľa ktorej predajú svoje akcie v spoločnosti v priebehu 18 mesiacov. Výnosy sa mali použiť na prevod aktív, ktoré mali tvoriť kmeňový kapitál, späť na akcionárov. Preto sa začiatkom roka 2010 uskutočnil verejný predaj poisťovne Sjóvá, ktorý sa mal zavŕšiť podpisom kúpno-predajnej zmluvy na konci marca 2010. Pokusy o predaj sa skončili v novembri 2010, keď záujemca s najvyššou ponuku svoju ponuku stiahol.

(13)

Dozorný úrad poskytol podrobnejší opis udalostí, faktov a ekonomického a politického vývoja týkajúceho sa kolapsu a reštrukturalizácie poisťovne Sjóvá v rozhodnutí o začatí konania.

(14)

Poisťovňa Sjóvá bola založená v roku 1918 a odvtedy je kľúčovým hráčom na islandskom poistnom trhu. Svoje služby ponúka jednotlivcom a organizáciám všetkých veľkostí. Ponúka širokú škálu produktov prostredníctvom rozsiahlej siete služieb v krajine. Poisťovňa Sjóvá je jednou z troch vedúcich poisťovní na Islande, ktoré poskytujú svojim zákazníkom celé spektrum produktov v oblasti životného a neživotného poistenia.

(15)

Poisťovňa Sjóvá definovala šesť tried produktov: majetkové poistenie, poistenie motorových vozidiel, nehodové a nemocenské poistenie, poistenie námorných rizík, poistenie leteckých a nákladných rizík, poistenie zodpovednosti za škodu a životné poistenie. Spoločnosť sa však sústredí na poskytovanie komplexných poistných služieb a nezameriava sa len na určitý poistný produkt.

(16)

Poisťovňa Sjóvá vlastní jednu dcérsku spoločnosť, spoločnosť Sjóvá Life. Podľa článku 12 zákona č. 56/2010 o poisťovníctve nemôže činnosti v oblasti životného poistenia vykonávať tá istá spoločnosť, ktorá vykonáva neživotné primárne poisťovacie operácie. Hoci poisťovňa Sjóvá Life je samostatný právny subjekt oddelený od poisťovne Sjóvá a má oddelené účtovníctvo a súvahu, Sjóvá Life kupuje na základe dohody s poisťovňou Sjóvá všetky každodenné operácie a prístup k IT systémom a podpore od poisťovne Sjóvá. Produkty spoločnosti Sjóvá Life sú integrované do ponuky produktov poisťovne Sjóvá.

(17)

Ako sa uvádza vyššie, poisťovňa Sjóvá je aktívna na islandskom trhu neživotného a životného poistenia. V segmente neživotného poistenia má Sjóvá trhový podiel okolo 28 %, zatiaľ čo jej hlavní konkurenti majú nasledujúce približné trhové podiely: Vátryggingafélag Íslands hf. (VIS) 35 %, Tryggingamiðstöðin hf. (TM) 26 % a Vörður tryggingar hf. 11 %. V sektore životného poistenia sú približné trhové podiely takéto: Sjóvá Life 35 %, Okkar (Arion Bank) 27 %, LÍS (súčasť VIS) 24 %, LM (súčasť TM) 10 % a Vörður LIF 4 %. (5)

(18)

Islandský štát vykonal dve opatrenia na rekapitalizáciu poisťovne Sjóvá: priamo prispel k pôvodnej rekapitalizácii poisťovne Sjóvá v roku 2009 prevodom dvoch dlhopisov na spoločnosť SAT Holding (pozri odseky 19 až 22) a prispel ďalšími 683 až 739 miliónmi ISK k stabilizácii poisťovne Sjóvá v roku 2010 (pozri odseky 24 a 29 – 31).

(19)

Štátna pomoc pri počiatočnej rekapitalizácii poisťovne Sjóvá sa realizovala na základe dohody z 8. júla 2009 o prevode dlhopisov (6) („Samningur um kröfukaup“) vo vlastníctve islandského štátu na spoločnosť SAT Holding.

(20)

V danom momente bolo vlastné imanie spoločnosti Sjóvá záporné, mínus 13,5 miliardy ISK. Podľa zákona muselo byť vlastné imanie pozitívne a nemohlo klesnúť pod 2 miliardy EUR. Na splnenie týchto minimálnych požiadaviek bola preto potrebná kapitálová injekcia vo výške aspoň 15,5 miliardy ISK.

(21)

Dohoda medzi štátom a SAT Holding sa vzťahuje na tieto dva dlhopisy, ktoré boli vo vlastníctve štátu, ocenené externým expertom 16. júna 2009:

(22)

Kúpna cena bola 11,6 miliardy ISK a spoločnosť SAT Holding mala za dlhopisy zaplatiť v priebehu 18 mesiacov, t. j. do konca roka 2010, pričom sa za toto obdobie neúčtovali žiadne úroky. Ako zábezpeka úhrady kúpnej ceny dlhopisov bol štátu poskytnutý kolaterál 1. priority voči akciám spoločnosti SAT Holding v poisťovni Sjóvá.

(23)

Táto dohoda obsahovala možnosť úhrady vo forme prevodu pôvodného 73,03-percentného podielu spoločnosti SAT Holding v poisťovni Sjóvá na štát. Prevod tohto podielu by sa považoval za úhradu kúpnej ceny dlhopisov v plnej výške. Spoločnosť SAT Holding mohla uplatniť túto možnosť bez predchádzajúceho súhlasu štátu.

(24)

Navyše pred vznikom spoločnosti SA tryggingar hf. (neskôr premenovaná na spoločnosť Sjóvá) 20. júna 2009 štát súhlasil so zvýšením priority zábezpeky poskytnutej banke Glitnir, pokiaľ ide o dlhopis vydaný spoločnosťou Avant, zo 4. priority na 3. prioritu v súlade s prioritou kolaterálu držaného štátom voči portfóliu spoločnosti Avant. Tento krok sa považoval za nevyhnutný, aby FME akceptoval vklad banky Glitnir do vlastného imania poisťovne Sjóvá. Výmenou banka Glitnir postúpila 12,5 % svojich pohľadávok voči spoločnosti SJE, na ktorú sa previedlo bývalé investičné portfólio poisťovne Sjóvá, islandskému štátu.

(25)

FME sa domnieval, že banka Glitnir, ktorá bola v nútenej správe a v procese likvidácie, nebola oprávnená vlastniť kvalifikovaný podiel v poisťovni Sjóvá. Následne 16. septembra 2009 banka Glitnir predala svoj 17,67-percentný podiel v poisťovni Sjóvá spoločnosti SAT Holding. Na základe uvedených transakcií mala poisťovňa Sjóvá týchto akcionárov:

(26)

Dňa 22. septembra 2009 FME vydal spoločnosti Sjóvá povolenie na vykonávanie poisťovacích činností a ukončil špeciálny dohľad, ktorému poisťovňa Sjóvá podliehala od októbra 2008. Prevod portfólia sa uskutočnil 1. októbra 2009 (7).

(27)

Ku koncu roka 2009 sa riadenie pohľadávok vo vlastníctve ministerstva financií a vo vlastníctve centrálnej banky (CBI) zlúčilo a previedlo na nový subjekt, správu aktív CBI (ESI). ESI, ktorú v plnej miere kontroluje islandský štát, následne prevzala riadenie pohľadávok voči spoločnosti SAT Holding.

(28)

Dňa 3. mája 2010 spoločnosť SAT Holding využila možnosť previesť 73,03 % akcií v poisťovni Sjóvá na štát a tak splatiť svoj dlh. Od tohto okamihu bola vlastnícka štruktúra poisťovne Sjóvá takáto:

(29)

Dňa 16. júna 2010 islandský najvyšší súd rozhodol, že pôžičky poskytnuté v ISK a naviazané na kôš cudzích mien boli nezákonné. To malo vplyv na hodnotu dlhopisov vydaných tak spoločnosťou Avant, ako aj spoločnosťou Askar Capital, ktoré sa použili na rekapitalizáciu poisťovne Sjóvá. S cieľom zachovať výšku kapitálu poisťovne Sjóvá bola 28. júla 2010 podpísaná dohoda o prevode aktív medzi poisťovňou Sjóvá na jednej strane a spoločnosťou SAT, bankou Íslandsbanki a ESI na strane druhej. Výsledkom tejto dohody bolo, že: i) SAT Holding nadobudol dlhopis spoločnosti Avant za 2,1 miliardy ISK (rozdiel v porovnaní s pôvodným ocenením vo výške 2,8 miliardy EUR pokryla poisťovňa Sjóvá) a ii) ESI previedla na poisťovňu Sjóvá dlhopis spoločnosti Landsvirkjun, ktorý sa použil na splatenie dlhopisu vydaného spoločnosťou Askar Capital z kolaterálu.

(30)

ESI následne kúpila od SAT Holding dlhopis spoločnosti Avant za 880 miliónov ISK. Tento dlhopis s nominálnou hodnotou 2,813 mld. ISK mal neistú hodnotu, pretože držitelia dlhopisov spoločnosti Avant očakávali, že po jej likvidácii získajú len 5 % – 7 % hodnoty dlhopisu. Pri takomto predpoklade by sa hodnota dlhopisu, ktorý ESI nadobudla, pohybovala v rozmedzí 141 mil. ISK – 197 mil. ISK. To znamená, že ESI prispela ďalšími 683 mil. až 739 mil. ISK na stabilizáciu poisťovne Sjóvá.

(31)

V decembri 2010 veritelia spoločnosti Avant schválili dohodu o urovnaní so spoločnosťou. V tomto štádiu bolo portfólio spoločnosti Avant ocenené približne na 13 miliárd ISK. Pohľadávka 1. priority, ktorá sa mala v prípade potreby uspokojiť z portfólia spoločnosti Avant, predstavovala približne 15 miliárd ISK. Zábezpeka 3. priority týkajúca sa rovnakého portfólia, ktorú spoločne držali Glitnir a ESI, bola preto bezcenná.

(32)

Dňa 18. januára 2011 SF 1 slhf (SF 1), fond spravovaný spoločnosťou Stefnir hf., nadobudol 52,4 % poisťovne Sjóvá od ESI za 4,9 mld. ISK. Po schválení regulátorom sa táto transakcia uskutočnila 1. júla 2011.

(33)

Okrem toho fond SF1 získal opciu na kúpu zostávajúceho podielu (20,63 % akcií) od ESI za 2,4 mld. ISK. Táto opcia sa využila v júli 2012.

(34)

Od tohto okamihu bola vlastnícka štruktúra poisťovne Sjóvá takáto:

(35)

Islandským orgánom sa podarilo predať podiel v poisťovni celkovo za 7,3 mld. ISK. Na porovnanie: počiatočná hodnota dlhopisov, ktoré Island použil ako svoj príspevok na rekapitalizáciu poisťovne Sjóvá, bola 11,6 mld. ISK.

(36)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad dospel k predbežnému záveru, že účasť islandského štátu na rekapitalizácii poisťovne Sjóvá predstavuje pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Okrem toho dozorný úrad vyjadril pochybnosti o tom, či tieto opatrenia sú v súlade s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP v spojení s požiadavkami stanovenými v usmerneniach dozorného úradu týkajúcimi sa finančnej krízy.

(37)

Dozorný úrad zdôraznil, že islandské orgány nepredložili informácie, ktoré by preukázali, že systémové dosahy, ktoré by prípadne vznikli v dôsledku bankrotu poisťovne Sjóvá, by mohli dosiahnuť rozmery predstavujúce „vážnu poruchu fungovania v hospodárstve“ Islandu v zmysle článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. Dozorný úrad tiež uviedol, že boli predložené iba obmedzené informácie týkajúce sa operácií poisťovne Sjóvá, príčin problémov a samotnej reštrukturalizácie. Tieto informácie neboli postačujúce na to, aby dozorný úrad mohol posúdiť opatrenie podľa článku 61 ods. 3 písm. b), a najmä podľa kapitoly o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (usmernenia o reštrukturalizácii) usmernení o štátnej pomoci dozorného úradu (8).

(38)

Dozornému úradu boli doručené pripomienky od nasledujúcich zainteresovaných strán.

(39)

Príjemca, poisťovňa Sjóvá, ako aj Islandsbanki, jeden z jej akcionárov, predložili dozornému úradu svoje pripomienky.

(40)

Pripomienky poisťovne Sjóvá obsahujú najmä informácie o reštrukturalizačných opatreniach prijatých novým manažmentom spoločnosti, ako aj finančné údaje o jej operáciách.

(41)

Íslandsbanki vo svojich pripomienkach tvrdí, že islandský štát konal ako investor v trhovom hospodárstve, keď sa zúčastnil na rekapitalizácii poisťovne Sjóvá. Ak by však dozorný úrad dospel k názoru, že transakcia zahŕňala štátnu pomoc, Íslandsbanki tvrdí, že takáto pomoc by sa mala považovať za zlučiteľnú podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. V pripomienkach sa zdôrazňuje najmä dôležitosť opatrení pre islandský finančný trh, podiel súkromných strán (Glitnir a Íslandsbanki) na rekapitalizácii a doterajší úspech reštrukturalizácie poisťovne Sjóvá.

(42)

Dozorný úrad dostal pripomienky aj od spoločností VIS a TM. Ide o dve islandské poisťovne, ktoré priamo konkurujú poisťovni Sjóvá.

(43)

VIS vo svojich pripomienkach tvrdí, že zásah štátu umožňujúci rekapitalizáciu poisťovne Sjóvá, by sa mal pokladať za štátnu pomoc. VIS zdôrazňuje, že zásada investora v trhovom hospodárstve sa neuplatňuje na tento zásah štátu vzhľadom na ekonomickú situáciu v poisťovni Sjóvá a všeobecnejšie na Islande, ako aj vzhľadom na podmienky zásahu. Žiadny súkromný investor by sa na rekapitalizácii nepodieľal za týchto okolností. VIS okrem toho tvrdí, že pomoc by sa nemala vyhlásiť za zlučiteľnú. VIS zdôrazňuje, že článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP nie je možné uplatniť, pretože pád poisťovne Sjóvá by nespôsobil vážnu poruchu fungovania islandského hospodárstva. Pomoc preto nebola nevyhnutná. IS tvrdí, že pomoc v každom prípade nie je v súlade s usmerneniami o reštrukturalizácii, a to jednak z dôvodu neexistencie plánu reštrukturalizácie a jednak z dôvodu deformačných účinkov na hospodársku súťaž vrátane možnej agresívnej cenovej politiky poisťovne Sjóvá.

(44)

TM vo svojich pripomienkach konštatuje, že intervencia islandských orgánov pri rekapitalizácii poisťovne Sjóvá neprebehla za trhových podmienok, a preto by sa mala považovať za štátnu pomoc. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia, TM tvrdí, že výnimky uvedené v článku 61 ods. 3 písm. b) a v článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP sa nevzťahujú na tento prípad. Pokiaľ ide o článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, TM tvrdí, že tento článok sa musí uplatňovať reštriktívne a nemožno ho aplikovať pri riešení problémov individuálnych spoločností. Okrem toho TM tvrdí, že poisťovne by sa nemali považovať za systémovo významné, a preto môžu bezpečne ukončiť svoju činnosť v súlade s existujúcim regulačným rámcom. TM sa domnieva, že v každom prípade pomoc nebola nevyhnutná, nebola vhodne cielená a nebola ani primeraná. Navyše chýba reštrukturalizačný plán, ktorý zabezpečuje dostatočné rozdelenie bremena, a opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, najmä vo vzťahu k cenovej politike poisťovne Sjóvá.

(45)

Islandské orgány nepopierajú predbežné zistenia dozorného úradu, podľa ktorých účasť islandského štátu na kapitalizácii poisťovne Sjóvá predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Najmä nespochybňujú predbežný záver dozorného úradu, podľa ktorého sa zásada súkromného investora nedá aplikovať na tento prípad. Island navyše nenamieta, že opätovné nadobudnutie dlhopisu spoločnosti Avant subjektom ESI – cez SAT Holding – mohlo obsahovať prvok štátnej pomoci poisťovni Sjóvá.

(46)

Islandské orgány však tvrdia, že štátna pomoc je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, pretože bola potrebná na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve zmluvnej strany. Islandské orgány vo svojich pripomienkach vysvetľujú ťažkú ekonomickú situáciu, ktorá vládla na Islande v čase opatrenia. Po výraznom znehodnotení islandskej koruny, ktoré sa začalo v septembri 2008, a po kolapse všetkých troch významných bánk v októbri 2008 Island čelil najhoršej hospodárskej kríze vo svojej nedávnej histórii. Islandská vláda musela prijať rázne kroky na záchranu finančného systému pred úplným kolapsom, ktorý by mal nepredvídateľné následky na islandskú spoločnosť. V čase opatrenia bol islandský finančný systém v stave krízy a trpel všeobecným nedostatkom dôvery vo finančné inštitúcie.

(47)

Poisťovňa Sjóvá je ako jedna z troch veľkých poisťovní na Islande dôležitá pre islandský finančný systém zo systémového hľadiska. Kolaps poisťovne Sjóvá by neviedol len k tomu, že by veľká časť obyvateľstva Islandu prišla o poistné krytie a úhrady poistného plnenia v situácii, keď islandská spoločnosť čelila mimoriadnym sociálnym problémom. Kolapsom poisťovne by sa ďalej oslabila dôvera v inštitúcie finančného systému a nákaza finančnej krízy by sa rozšírila aj do sektora poisťovníctva. Dôvera verejnosti v sektor poisťovníctva sa už výrazne znížila na začiatku roka 2009, pretože nielen poisťovňu Sjóvá, ale aj ďalšie dve najväčšie poisťovne prevzali veritelia ich materských spoločností. Preto by krach poisťovne Sjóvá s najväčšou pravdepodobnosťou viedol k tomu, že kríza na finančných trhoch by sa rozšírila z bankovníctva aj do sektora poisťovníctva.

(48)

S touto analýzou súhlasí aj FME, ktorý poznamenáva, že bankrot poisťovne Sjóvá by mal vážne dôsledky na hospodárstvo krajiny. Dôveryhodnosť finančného trhu a hospodárstva vo všeobecnosti bola značne oslabená počas kolapsu islandských bánk v októbri 2008. Zostávajúce inštitúcie boli krehké a dôvera vo finančné inštitúcie bola slabá. Ďalšie fungovanie poisťovne Sjóvá bolo dôležité z hľadiska fungovania islandského finančného trhu. Dôsledky konkurzu by sa mohli preniesť na trh so životným a neživotným poistením. Bankrot by mal negatívny dosah na prebiehajúce úsilie islandských orgánov zamerané na rekonštrukciu finančných trhov.

(49)

Pokiaľ ide o rozsah nevyhnutnej reštrukturalizácie, islandské orgány tvrdia, že dozorný úrad by mal zobrať do úvahy, že finančné ťažkosti poisťovne Sjóvá boli spôsobené výlučne neštandardnými investičnými aktivitami a transakciami jej bývalého vlastníka, finančnej skupiny Milestone, ktoré boli možné v dôsledku chýbajúcej riadnej kontroly rizík a riadenia a správy spoločnosti. Nemajú súvislosť s bežnými poisťovacími činnosťami, ktoré poisťovňa Sjóvá dnes naďalej vykonáva. Životaschopnosť obchodnej činnosti poisťovne Sjóvá v oblasti poisťovníctva je preukázaná nielen vo finančných prognózach plánu reštrukturalizácie, ale ju potvrdil aj FME. Navyše záujem externých súkromných investorov o nadobudnutie väčšinového podielu v spoločnosti od štátu dokazuje, že trh považuje poisťovňu za životaschopnú. Táto transakcia mala za následok aj to, že väčšina pomoci sa vrátila islandskému štátu.

(50)

Islandské orgány zdôrazňujú, že pôvodní vlastníci poisťovne Sjóvá stratili celú svoju investíciu a že obidve banky, Glitnir aj Íslandsbanki, sa podieľali na rekapitalizácii. Navyše sa poisťovňa Sjóvá podieľa na reštrukturalizácii znižovaním nákladov a posilňovaním svojho kapitálu z nerozdelených ziskov. Preto je záťaž vo výraznej miere rozdelená medzi akcionárov poisťovne Sjóvá a samotnú spoločnosť.

(51)

Pokiaľ ide o potrebu kompenzačných opatrení, islandské orgány tvrdia, že ďalšie štrukturálne opatrenia by sa nemali požadovať, keďže reštrukturalizácia už viedla k redukcii súvahy poisťovne Sjóvá približne o 70 % a akýkoľvek ďalší pokles v hlavných obchodných segmentoch by ohrozil životaschopnosť spoločnosti. Islandské orgány tiež poznamenávajú, že poisťovňa Sjóvá spadá do kategórie MSP, čím sa ešte viac znižuje potreba kompenzačných opatrení. Islandské orgány sa taktiež domnievajú, že navrhované záväzky, ktoré sa týkajú trhového správania poisťovne aj regulačných zmien, sú primerané na minimalizovanie akejkoľvek deformácie hospodárskej súťaže.

(52)

V reakcii na pripomienky konkurenčných spoločností VIS a TM islandské orgány odkázali hlavne na svoje predchádzajúce vyjadrenia a poskytli ďalšie ekonomické údaje.

(53)

Dňa 3. októbra 2011 islandské orgány predložili prvý plán reštrukturalizácie poisťovne Sjóvá. Tento plán bol ďalej aktualizovaný 13. apríla 2012 a 28. mája 2013.

(54)

Plán reštrukturalizácie sa zameriava na zásadné problémy týkajúce sa životaschopnosti spoločnosti, rozdelenia záťaže a obmedzenia narušenia hospodárskej súťaže. Podľa plánu reštrukturalizácie poisťovňa Sjóvá zníži celkový rizikový profil svojho investičného portfólia, zlepší svoje postupy v oblasti investícií a riadenia rizík, zlepší správu a riadenie a zvýši svoju ziskovosť.

(55)

Islandské orgány predložili podrobné finančné informácie a finančné prognózy do roka 2016 vrátane štyroch možných scenárov (základný scenár a tri záťažové scenáre). Aj keď obdobie reštrukturalizácie trvá iba do konca roka 2014, islandské orgány predložili plán aj na roky 2015 a 2016. Dozorný úrad tak môže ľahšie posúdiť záťažové scenáre, v ktorých sa zohľadňujú krízové udalosti špecifické pre islandský trh s účinkami siahajúcimi až za obdobie reštrukturalizácie.

(56)

Vo všetkých štyroch scenároch sú predpoklady na obdobie rokov 2013 – 2016 vyjadrené pomocou hrubého domáceho produktu (HDP), inflácie, vývoja trhového podielu, návratnosti indexovaných štátnych dlhopisov, výnosu, rizikovej prémie trhu a finančného umiestnenia vlastného imania a pomocou pomerov poistných plnení/poistného a nákladov/poistného.

(57)

V prípade základného scenára finančné prognózy vychádzajú z päťročnej prognózy rastu HDP a inflácie islandského hospodárstva, ktorú uverejnil islandský štatistický úrad 30. marca 2012. Scenár bol 28. mája 2013 aktualizovaný na základe skutočných výsledkov poisťovne Sjóvá a údajov o islandskom hospodárstve za rok 2012. V základnom scenári sa počíta najmä s miernym hospodárskym rastom, znížením inflácie, nezmenenými úrokovými sadzbami a konštantným trhovým podielom poisťovne Sjóvá.

Základný scenár: predpoklady

(58)

Prognóza výkazu ziskov a strát, ako aj súvahy podľa základného scenára sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Základný scenár: výkaz ziskov a strát (v mil. ISK)

Základný scenár: súvaha (v mil. ISK)

(59)

Hlavné finančné ukazovatele (podľa prognóz v základnom scenári) sú uvedené v tejto tabuľke:

Základný scenár: kľúčové finančné ukazovatele

(60)

Podľa základného scenára dosiahne na konci obdobia reštrukturalizácie projektovaná návratnosť vlastného imania poisťovne Sjóvá približne […] %.

(61)

Islandské orgány predložili simulácia stresového scenára „dvojité dno“. V prognózach HDP na obdobie rokov 2013 – 2016 sa simuluje ďalšia recesia a vyššia inflácia. Ďalšiu záťaž predstavuje predpoklad, podľa ktorého ostanú úrokové sadzby nezmenené a riziková prémia trhu bude negatívna. Scenár „dvojitého dna“ teda simuluje hlbokú recesiu v kombinácii s ďalšími záťažovými prvkami.

Záťažový scenár „dvojitého dna“: predpoklady

Záťažový scenár „dvojitého dna“: finančné ukazovatele (v mil. ISK, ak nie je uvedené inak)

(62)

Islandské orgány predložili simuláciu stresového scenára „kontroly kapitálu“. V tomto stresovom teste sa predpokladá, že kontroly kapitálu budú zrušené na Islande v roku 2014. V dôsledku toho ISK devalvuje na svoju súčasnú hodnotu mimo Islandu, ktorá je asi o 30 % nižšia ako oficiálny výmenný kurz. To bude mať za následok zvýšenú mieru inflácie. V dôsledku zvýšenej inflácie sa zvýši pomer straty. Počíta sa zo zvýšením reálnych úrokových sadzieb o 6,5 %. Riziková prémia trhu dosiahne v dôsledku úniku kapitálu – 50 %.

Stresový scenár „kontroly kapitálu“: predpoklady

Stresový scenár „kontroly kapitálu“: finančné ukazovatele (v mil. ISK, ak nie je uvedené inak)

(63)

Islandské orgány predložili simuláciu stresového scenára „studená zima II“. V tomto stresovom scenári sa do základného scenára doplnili dve veľmi studené zimy. Výsledkom je výrazné zvýšenie počtu škôd (najmä dopravných nehôd), ktoré sú relatívne malé, a preto nie sú predmetom zaistenia. Predpokladá sa, že objem škôd sa rovná 100 % poistného.

Stresový scenár „studená zima II“: predpoklady

Stresový scenár „studená zima II“: finančné ukazovatele (v mil. ISK, ak nie je uvedené inak)

(64)

Vo všetkých troch záťažových scenároch ostáva miera solventnosti solídna počas celého reštrukturalizačného obdobia a poisťovňa Sjóvá by ostala ziskovou s výnimkou niektorých špecifických stresových udalostí v niektorých rokoch. Avšak podľa ďalších plánovacích údajov na roky 2015 a 2016 by sa poisťovňa Sjóvá stala aj za týchto okolností rýchlo ziskovou.

(65)

Reštrukturalizácia poisťovne Sjóvá sa skladá z viacerých štrukturálnych opatrení a opatrení zameraných na trhové správanie poisťovne Sjóva a sú uvedené ďalej v texte.

(66)

Ako je uvedené vyššie v texte, hlavné problémy, ktoré viedli k finančným ťažkostiam poisťovne Sjóvá, boli spôsobené investičnými rozhodnutiami a pôžičkami v rámci skupiny, ktoré spôsobil predchádzajúci vlastník, finančná skupina Milestone. V dôsledku toho mala poisťovňa Sjóvá vážne ťažkosti, pokiaľ ide o jej investičné portfólio. Kľúčovým krokom v rámci reštrukturalizácie poisťovne Sjóvá bol preto prevod poisťovacích činností na novú spoločnosť (neskôr premenovanú na Sjóvá), ku ktorému došlo v lete 2009, a postupná likvidácia predchádzajúceho investičného portfólia.

(67)

Nový islandský zákon o poisťovníctve nadobudol účinnosť v roku 2010. Zahŕňa prísnejšie pravidlá týkajúce sa správy a riadenia a kontrolných mechanizmov v poisťovniach.

(68)

Priniesol najmä tieto zmeny:

(69)

Poisťovňa Sjóvá implementovala príslušné zmeny právnych predpisov. V súlade s novými regulačnými požiadavkami správna rada poisťovne Sjóvá rozhodla o pravidlách týkajúcich sa investícií; akékoľvek zmeny týchto pravidiel musí schváliť FME. Správna rada poisťovne Sjóvá stanovila a podpísala pravidlá riadenia a správy spoločnosti 4. apríla 2011 a predložila ich FME. Výkonný riaditeľ stanovil a podpísal pravidlá o minimálnych kvalifikačných požiadavkách týkajúcich sa kľúčových zamestnancov.

(70)

V apríli 2010 navyše vznikla v poisťovni nová divízia Riziká a analýzy. Táto divízia podlieha priamo výkonnému riaditeľovi. Na jej čele stojí kvalifikovaný poistný matematik a pracuje v nej šesť ďalších zamestnancov. Táto divízia:

(71)

Správna rada navyše v súlade so zákonnými požiadavkami vytvorila výbor pre vnútorný audit.

(72)

Poisťovňa Sjóvá vykonala opatrenia na zvýšenie marže v rámci svojich poisťovacích činností a na zníženie nákladov. Tieto opatrenia zahŕňajú zníženie platov, zníženie nákladov na marketing a iných prevádzkových nákladov, ako aj implementáciu prísnejších pravidiel týkajúcich sa ponúk poistenia pre klientov. Okrem toho sa v súčasnosti neuplatňujú systémy kompenzačných bonusov pre zamestnancov. Navyše poisťovňa Sjóvá prerušila svoje zaisťovacie činnosti, prostredníctvom ktorých v minulosti nadobudla medzinárodné portfólio s poistnými rizikami.

(73)

Tieto opatrenia sú zamerané najmä na zabezpečenie toho, aby bol kombinovaný ukazovateľ nižší ako 100 %, t. j., že poisťovacie činnosti sú samy osebe udržateľné a spoločnosť nie je vystavená neprimeranému riziku vyplývajúcemu z investičných činností. V dôsledku týchto opatrení dokázala poisťovňa Sjóvá zlepšiť svoj kombinovaný ukazovateľ zo 114,4 % v roku 2005 na 95,6 % v roku 2010. Podľa prognózy základného scenára ostane kombinovaný ukazovateľ pod 100 % do roku 2016.

(74)

Ako sa uvádza v prílohe, islandská vláda a poisťovňa Sjóvá sa zaviazali na reštrikcie, pokiaľ ide o cenovú politiku poistenia určitých firemných zákazníkov, ako aj na zákaz určitých akvizícií a reklamných činností.

(75)

Ako sa uvádza v prílohe, islandské orgány sa takisto zaviazali zaviesť určité zmeny regulačného rámca v oblasti poisťovníctva.

(76)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(77)

Dozorný úrad posúdi tieto opatrenia uvedené v odseku 18:

(78)

Tieto opatrenia sa v ďalšom texte budú označovať ako „rekapitalizačné opatrenia“.

(79)

Ako dozorný úrad už predbežne konštatoval v rozhodnutí o začatí konania, je zrejmé, že prvé rekapitalizačné opatrenia boli financované zo štátnych zdrojov poskytnutých islandským štátom.

(80)

Pokiaľ ide o druhé rekapitalizačné opatrenie, platbu za neskoršie nadobudnutie dlhopisu spoločnosti Avant od spoločnosti SAT Holding tiež realizoval islandský štát zo štátnych zdrojov. Navyše zvýšením priority zábezpeky banky Glitnir vo vzťahu k dlhopisu vydanom spoločnosťou Avant sa znížila pravdepodobnosť uspokojenia štátu z tohto dlhopisu, čím sa znížila bonita jeho pohľadávky. Toto zníženie hodnoty pohľadávky malo preto vplyv na štátne zdroje.

(81)

Dozorný úrad dospel k záveru, že v prípade oboch rekapitalizačných opatrení v prospech poisťovne Sjóvá došlo k použitiu štátnych zdrojov.

(82)

Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí poskytovať selektívnu výhodu pre určité podniky alebo výrobu určitých tovarov.

(83)

Cieľom rekapitalizačných opatrení bolo zabezpečiť, aby poisťovňa Sjóvá spĺňala minimálne zákonné požiadavky na vlastné imanie a tak mohla zostať naďalej aktívna v oblasti poisťovníctva.

(84)

Islandské orgány potvrdili, že štát sa zúčastnil na rekapitalizácii poisťovacích činností poisťovne Sjóvá, pretože banky Glitnir a Íslandsbanki nemali prostriedky, aby poskytli požadovaný kapitál. Navyše sa nenašiel žiadny súkromný investor, ktorý by mal záujem potrebný kapitál poskytnúť. To potvrdzuje stanovisko dozorného úradu uvedené v rozhodnutí o začatí konania, podľa ktorého islandský štát nekonal ako trhový investor, keď sa podieľal na rekapitalizácii poisťovne Sjóvá.

(85)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že rekapitalizačné opatrenia predstavujú výhodu pre poisťovňu Sjóvá. Táto výhoda je jasne selektívna, pretože tieto opatrenia boli vytvorené len v prospech poisťovne Sjóvá.

(86)

Prvok štátnej pomoci zodpovedá tomu podielu vlastného imania, ktorý by poisťovňa nedokázala získať bez účasti štátu, t. j. počiatočnými 11,6 mld. ISK, ktorými prispel islandský štát, ako aj ďalšími 683 až 739 miliónmi ISK, ktoré boli poskytnuté podľa dohody o prevode aktív z 28. júla 2010. Dozorný úrad preto posúdi prvok pomoci vo výške približne 12,3 miliardy ISK.

(87)

Rekapitalizačné opatrenia posilňujú postavenie poisťovne Sjóvá v porovnaní s konkurentmi (alebo potenciálnymi konkurentmi) na Islande a v iných štátoch EHP. Spoločnosť Sjóvá je, ako sa uvádza vyššie, aktívna v sektore poisťovníctva, ktorý je otvorený pre medzinárodnú hospodársku súťaž v EHP. Zatiaľ čo islandské finančné trhy sú v súčasnosti dosť izolované, a to najmä v dôsledku kontrol kapitálu, cezhraničný obchod v oblasti poisťovacích služieb stále existuje. Po zrušení kontrol kapitálu sa počíta s jeho nárastom. Rekapitalizačné opatrenia preto narúšajú alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(88)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že rekapitalizačné opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(89)

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 Dozorný úrad EZVO musí byť informovaný v dostatočnom predstihu, aby mohol predložiť svoje pripomienky k akýmkoľvek plánom o poskytnutí pomoci alebo jej zmene. Dotknutý štát nesmie uviesť do platnosti svoje navrhované opatrenia, kým sa toto konanie neuzavrie konečným rozhodnutím.

(90)

Islandské orgány neoznámili dozornému úradu rekapitalizačné opatrenia ešte pred ich implementáciou. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že islandské orgány nedodržali svoje povinnosti podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3. Uplatnenie týchto opatrení pomoci bolo preto protiprávne.

(91)

Dozorný úrad predbežne konštatuje, že je nesporné, že poisťovňa Sjóvá by bez zásahu štátu čelila bankrotu, pretože by nebola schopná splniť zákonné kapitálové požiadavky. Poisťovňa Sjóvá bola preto v čase prvého rekapitalizačného opatrenia podnikom v ťažkostiach.

(92)

Dozorný úrad tiež poznamenáva, že podľa islandských orgánov sa na rekapitalizačné opatrenia v prospech poisťovne Sjóvá vzťahuje výnimka uvedená v článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP a rekapitalizačné opatrenia spĺňajú požiadavky usmernení dozorného úradu o reštrukturalizácií.

(93)

Zatiaľ čo štátna pomoc podnikom v ťažkostiach (ako napr. poisťovňa Sjóvá) sa bežne posudzuje podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP sa povoľuje štátna pomoc „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu ES alebo štátu EZVO“.

(94)

Ako sa uvádza vyššie, islandské orgány poskytli počiatočné finančné prostriedky potrebné na rekapitalizáciu poisťovne Sjóvá na základe dohody o prevode dlhopisov z 8. júla 2009.

(95)

V tomto období bolo islandské hospodárstvo naďalej pod vplyvom finančnej krízy. Veľké komerčné banky boli v nútenej správe, vláda zaviedla kontroly kapitálu, inflácia sa prudko zvýšila a Island sa musel podrobiť programu finančných škrtov, ktorý bol súčasťou podmienok dohody s MMF o pohotovostnom úvere (stand-by arrangement) a pôžičiek od MMF. Na základe týchto osobitných okolností FME upozornil na závažné dôsledky, ktoré by pád poisťovne mal na islandské hospodárstvo a spoločnosť, vrátane rizika systémového dosahu na finančné trhy (9).

(96)

Dozorný úrad poznamenáva, že v prípade zlyhania jednej spoločnosti v sektore poisťovníctva je systémový dosah menej pravdepodobný ako v bankovom sektore. V tomto prípade sa však dosah pádu poisťovne Sjóvá musí posudzovať v kontexte vážnej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá zasiahla Island v rokoch 2008 – 2009.

(97)

Dozorný úrad súhlasí s analýzou islandských orgánov, z ktorej vyplýva, že až do úplného obnovenia dôvery vo finančný systém nebolo možné s určitosťou tvrdiť, že by sa dosah pádu poisťovne Sjóvá obmedzil len na samotnú poisťovňu, a dokonca ani to, že by sa obmedzil len na finančný systém.

(98)

Dozorný úrad sa preto domnieva, že účasť štátu na rekapitalizácii poisťovne v júli 2009 možno vykladať ako úsilie zamerané na nápravu vážneho narušenia islandského hospodárstva.

(99)

V usmerneniach dozorného úradu o reštrukturalizácii sa uvádzajú pravidlá štátnej pomoci uplatniteľné na reštrukturalizáciu finančných inštitúcií počas finančnej krízy.

(100)

Podľa usmernení o reštrukturalizácii musí v záujme zlučiteľnosti s článkom 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP reštrukturalizácia finančnej inštitúcie v kontexte finančnej krízy:

(101)

Dozorný úrad preto v ďalšom texte na základe predloženého reštrukturalizačného plánu poisťovne Sjóvá zhodnotí, či sú splnené tieto kritériá, a teda či opatrenia pomoci opísané v predchádzajúcom texte predstavujú zlučiteľnú reštrukturalizačnú pomoc.

(102)

Dozorný úrad zistil tieto príčiny problémov poisťovne Sjóvá, ktoré viedli k zásahu štátu: i) nevhodné investičné praktiky; ii) nedostatky v riadení a kontrole spoločnosti a riadení rizík; iii) nedostatočná ziskovosť poistných produktov.

(103)

Reštrukturalizačný plán sa zameriava na riešenie príčin týchto ťažkostí, ako aj na iné rizikové faktory spoločnosti.

(104)

Prevod poisťovacích činností poisťovne Sjóvá do novej spoločnosti viedol k tomu, že poisťovacie činnosti už neboli vystavené rizikám vyplývajúcim z pôvodného investičného portfólia. Toto opatrenie umožnilo poisťovni Sjóvá, aby sa po rekapitalizácii mohla opäť sústrediť na svoje poisťovacie operácie.

(105)

Dozorný úrad sa domnieva, že po tomto prevode poisťovňa Sjóvá už nie je vystavená žiadnemu nadmernému riziku vyplývajúcemu z jej pôvodného investičného portfólia, ktoré sa likviduje prostredníctvom konkurzu samostatného subjektu.

(106)

Dozorný úrad uvádza, že poisťovňa Sjóvá implementovala požiadavky podľa islandského zákona o poisťovníctve, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2010. Medzi tieto požiadavky patria prísnejšie pravidlá týkajúce sa správy a riadenia spoločností a iné kontrolné mechanizmy. Týmito zmenami sa zlepšuje riadenie a kontrola poisťovne Sjóvá a v ich rámci sa počíta s komplexným dohľadom FME vrátane dohľadu nad investičnými politikami.

(107)

Okrem toho poisťovňa Sjóvá zriadila divíziu Riziko a analýzy, ktorá disponuje výborom pre vnútorný audit a má dostatočné zdroje na zlepšenie riadenia rizík a prevádzkového prehľadu. Poisťovňa Sjóvá takisto formalizovala základné politiky týkajúce sa napr. cien poistenia a investičnej politiky. Dodržiavanie týchto politík zamestnancami sa v záujme zabezpečenia súladu pravidelne monitoruje.

(108)

Dozorný úrad poznamenáva, že výkonný riaditeľ a členovia predstavenstva, ktorých vymenoval predchádzajúci akcionár, finančná skupina Milestone, boli nahradení v roku 2009.

(109)

Dozorný úrad sa domnieva, že uvedené opatrenia sú vhodné na riešenie nedostatkov (v oblasti správy a riadenia spoločnosti a v oblasti riadenia rizík), ktoré prispeli k finančným ťažkostiam poisťovne Sjóvá.

(110)

Dozorný úrad upozorňuje na opatrenia, ktoré poisťovňa Sjóvá prijala na zvýšenie svojej ziskovosti jednak s ohľadom na zlepšenie marží a jednak s ohľadom na zníženie nákladov. V dôsledku týchto opatrení bola poisťovňa Sjóvá schopná podstatne zlepšiť svoj kombinovaný ukazovateľ a prevádzkovať svoje poisťovacie činnosti so ziskom. Plán reštrukturalizácie predpokladá ďalšie zlepšenie ziskovosti.

(111)

Dozorný úrad zastáva názor, že tieto opatrenia by mali zabezpečiť ziskovosť poisťovacích činností spoločnosti Sjóvá a znížiť závislosť od výnosov z investícií, vďaka čomu môže spoločnosť vykonávať obozretnejšie investičnú politiku. Zároveň by mali tieto opatrenia pomôcť poisťovni posilniť vlastné imanie, a to najmä v prípade nepriaznivých situácií vrátane tých, ktoré boli modelované v predložených stresových scenároch.

(112)

V súlade s bodom 13 usmernení o reštrukturalizácii islandské orgány poskytli finančné prognózy zahŕňajúce základný scenár a tri stresové scenáre.

(113)

Finančné prognózy uvedené v pláne reštrukturalizácie sa v základnom prípade zakladajú na predpokladoch, ktoré sú dostatočne opatrné a konzervatívne. Podľa základného scenára by poisťovňa Sjóvá vytvárala zisk a konsolidovala svoju kapitálovú základňu počas celého plánovacieho obdobia. V prípade základného scenára je projektovaná návratnosť vlastného imania poisťovne Sjóvá na konci reštrukturalizačného obdobia približne […] %, čo je zjavne v súlade so súčasnými trhovými požiadavkami pre tento sektor. Okrem toho predpokladaný kombinovaný ukazovateľ poisťovne Sjóvá zostane pod úrovňou 100 %, čo dokazuje, že poisťovacie činnosti ostanú naďalej ziskové a poisťovňa Sjóvá sa v záujme dostatočných výnosov nemusí spoliehať na neprimerane rizikové investičné stratégie.

(114)

Dozorný úrad neuvádza námietky v súvislosti s predpokladmi stresových scenárov a úroveň projektovanej záťaže považuje za dostatočnú na posúdenie zachovania solventnosti poisťovne Sjóvá. Podľa výsledných finančných prognóz by poisťovňa ostala solventnou počas celého plánovacieho obdobia vo všetkých troch stresových scenároch. Dozorný úrad sa domnieva, že poskytnutie troch rôznych stresových scenárov, ktoré dokonca pokrývajú aj obdobie po reštrukturalizácii, prispieva k spoľahlivosti stresového testovania. Je potrebné zdôrazniť, že scenáre pokrývajú prípady pretrvávajúcej hospodárskej recesie, ako aj iné stresové faktory s konkrétnym zameraním na situáciu na Islande (napr. kontroly kapitálu). Ani v jednom z troch stresových scenárov by počas celého plánovacieho obdobia nedošlo k porušeniu zákonných požiadaviek týkajúcich sa solventnosti.

(115)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že finančné prognózy poisťovne Sjóvá preukazujú obnovenie životaschopnosti podniku, ako sa vyžaduje v usmerneniach o reštrukturalizácii. Dozorný úrad tiež poznamenáva, že súkromný investor SF1 súhlasil s kúpou kontrolného balíka akcií v poisťovni Sjóvá od islandského štátu. Ochota súkromného účastníka trhu vo významnej miere investovať do spoločnosti podopiera uvedené zistenia.

(116)

V usmerneniach o reštrukturalizácii sa uvádza, že je potrebný primeraný príspevok od príjemcu pomoci, aby sa pomoc obmedzila na minimum a odstránilo narušenie hospodárskej súťaže a morálny hazard. Na tento účel by sa v prvom rade mali obmedziť náklady na reštrukturalizáciu a v druhom rade by sa mala obmedziť suma pomoci pomocou významného vlastného príspevku zo strany poisťovne Sjóvá.

(117)

Pokiaľ ide o obmedzenie nákladov na reštrukturalizáciu, v usmerneniach o reštrukturalizácii sa v bode 23 uvádza, že pomoc na reštrukturalizáciu by sa mala obmedziť na pokrytie nákladov, ktoré sú nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti. S cieľom obmedziť pomoc na minimum by finančné inštitúcie mali na financovanie reštrukturalizácie v prvom rade použiť vlastné zdroje. Náklady spojené s reštrukturalizáciou by preto nemal znášať iba štát, ale aj tí, ktorí investovali do spoločnosti, a to absorbovaním strát pomocou dostupného kapitálu a zaplatením primeranej odmeny za zásahy štátu.

(118)

Rekapitalizácia poisťovne Sjóvá sa obmedzila len na splnenie zákonných minimálnych požiadaviek týkajúcich sa vlastného imania. Islandský štát prispel na ich splnenie len sumou, ktorú hlavní veritelia (Glitnir a Íslandsbanki) poisťovne Sjóvá neboli schopní poskytnúť.

(119)

Prevod poisťovacích činností na nový subjekt zabezpečil, že rekapitalizácia bola obmedzená len na to, čo si vyžadovali prevádzkové poisťovacie činnosti, a nepokrývala straty z pôvodného investičného portfólia.

(120)

Obmedzenie rekapitalizácie na nevyhnutné minimum obmedzilo konkurencieschopnosť poisťovne Sjóvá na trhu. Navyše žiadny z nákladov v reštrukturalizačnom pláne nie je určený na vstup na nové trhy alebo expanziu činností poisťovne Sjóvá.

(121)

Preto sa dozorný úrad domnieva, že boli prijaté vhodné opatrenia na obmedzenie objemu pomoci na reštrukturalizáciu.

(122)

Ako sa uvádza v bode 24 usmernení o reštrukturalizácii, spoločnosti by na financovanie reštrukturalizácie mali využívať vlastné zdroje. Dozorný úrad preskúma, v akej miere sa oslabilo finančné postavenie existujúcich akcionárov v dôsledku kapitálovej injekcie.

(123)

Dozorný úrad poznamenáva, že historickí vlastníci poisťovne Sjóvá prispeli na náklady na reštrukturalizáciu. Najmä finančná skupina Milestone stratila celý svoj podiel v spoločnosti bez akejkoľvek náhrady, keď banka Glitnir prevzala poisťovňu Sjóvá. Likvidácia pôvodného investičného portfólia, ktoré bolo prevedené na spoločnosť SJE, bude pre investorov znamenať ďalšie straty. Tieto opatrenia prispievajú k rozdeleniu nákladov na reštrukturalizáciu a k zníženiu morálneho hazardu súvisiaceho s poskytnutím pomoci.

(124)

V súvislosti s príspevkom na náklady na reštrukturalizáciu prostredníctvom vlastných zdrojov vytvorených poisťovňou Sjóvá dozorný úrad konštatuje, že poisťovňa Sjóvá implementovala opatrenie zamerané na zvýšenie ziskovosti a na znižovanie nákladov. Tieto opatrenia zabezpečujú, že poisťovňa Sjóvá vytvorí dostatočný zisk na posilnenie vlastného imania. Dozorný úrad konštatuje, že v pláne reštrukturalizácie sa neuvádzajú žiadne výplaty dividend do roku 2014.

(125)

Islandský štát dokázal predať celý svoj podiel v poisťovni Sjóvá súkromnému investorovi už v priebehu troch rokov, a tak získať späť takmer dve tretiny finančných prostriedkov poskytnutých ako štátna pomoc.

(126)

Vzhľadom na uvedené opatrenia sa dozorný úrad domnieva, že plán reštrukturalizácie zabezpečuje dostatočné rozdelenie nákladov reštrukturalizácie a vyhovujúcu výšku vlastného príspevku.

(127)

V bode 31 usmernení o reštrukturalizácii sa stanovuje, že pri posudzovaní výšky pomoci a výsledného narušenia hospodárskej súťaže musí dozorný úrad vziať do úvahy tak absolútnu, ako aj relatívnu výšku prijatej štátnej pomoci.

(128)

Ako sa uvádza vyššie, poisťovňa Sjóvá dostala vo forme štátnej pomoci celkovo približne 12,3 miliardy ISK (približne 77 miliónov EUR). Zodpovedalo to takmer 80 % chýbajúceho vlastného imania v čase prvotnej rekapitalizácie. Objem pomoci, ktorý dostala poisťovňa Sjóvá, bol teda relatívne vysoký. Navyše by poisťovňa Sjóvá bez zásahu štátu ukončila svoju činnosť.

(129)

Na základe týchto skutočností dozorný úrad najprv posúdil štrukturálne opatrenia na zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže. Dozorný úrad posúdil najmä možnosť toho, že by sa poisťovňa Sjóvá zbavila obchodných aktivít v oblasti životného poistenia, ktoré vykonávala jej dcérska spoločnosť Sjóvá Life.

(130)

Islandské orgány predložili podrobné informácie o význame životného poistenia pre životaschopnosť poisťovne Sjóvá. Vyzdvihli najmä začlenenie takejto podnikateľskej činnosti do ponuky produktov poisťovne Sjóvá, dopyt zákazníkov po poistných balíkoch zahŕňajúcich produkty neživotného aj životného poistenia a schopnosť hlavných konkurentov v oblasti neživotného poistenia uspokojiť takýto dopyt. Preto islandské orgány uviedli, že dozorný úrad by v súlade s bodom 32 usmernení o reštrukturalizácii mal uplatňovať zásadu, podľa ktorej opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by nemali zhoršovať vyhliadky na návrat k životaschopnosti podniku.

(131)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že by nebolo vhodné požadovať od poisťovne Sjóvá, aby sa zbavila svojich obchodných činností v oblasti životného poistenia.

(132)

V prípade absencie štrukturálnych opatrení dozorný úrad musí posúdiť opatrenia týkajúce sa trhového správania.

(133)

Dozorný úrad konštatuje, že od začiatku finančnej krízy trhový podiel poisťovne Sjóvá výrazne klesol. Islandské orgány zdôraznili najmä dosah, ktorý mala „30-dňová lehota na prechod“ zo septembra 2009 na trhový podiel spoločnosti. Toto obdobie mohli konkurenti poisťovne Sjóvá využiť na prilákanie jej zákazníkov v segmente neživotného poistenia. Islandské orgány tvrdia, že toto regulačné opatrenie rieši niektoré narušenia hospodárskej súťaže.

(134)

Dozorný úrad ďalej poznamenáva, že plán reštrukturalizácie nepočíta s agresívnym rastom trhového podielu poisťovne Sjóvá a že nové cenové politiky a politiky riadenia rizika sú zamerané na zabezpečenie toho, že ponuky poistenia sú dostatočne ziskové.

(135)

Navyše sa poisťovňa Sjóvá a islandské orgány zaviazali na cenové obmedzenia, pokiaľ ide o ponuky pre určitých firemných klientov počas trvania reštrukturalizácie (pozri prílohu). Tento záväzok je ďalšou poistkou proti možnému agresívnemu trhovému správaniu poisťovne Sjóvá. Navyše z každého poklesu trhového podielu v oblasti poisťovacích činností v dôsledku tohto záväzku budú profitovať jej konkurenti.

(136)

Dozorný úrad konštatuje, že tento záväzok sa vzťahuje len na určité druhy poistenia. Avšak vzhľadom na vysoké úrovne koncentrácie na islandskom poistnom trhu sa dozorný úrad domnieva, že komplexnejšie cenové obmedzenie by mohlo viesť k zníženiu efektívnej hospodárskej súťaže, a preto nie je žiaduce.

(137)

Dozorný úrad víta záväzok islandských orgánov zaviesť určité zmeny regulačného rámca v oblasti poisťovníctva (pozri prílohu). V súlade s bodmi 44 a 45 usmernení o reštrukturalizácii by navrhované zmeny zvýšili účinnú hospodársku súťaž a napomohli otvorenie trhu a vstup nových subjektov. Uľahčil by sa najmä prechod zákazníkov medzi poisťovňami, čím by sa zvýšila hospodárska súťaž medzi existujúcimi hráčmi na trhu.

(138)

V súlade s bodom 40 usmernení o reštrukturalizácii sa poisťovňa Sjóvá zaväzuje na zákaz akvizícií počas trvania reštrukturalizácie (pozri prílohu). Zákaz akvizícií bráni poisťovni Sjóvá nadobudnúť významný podiel v inej finančnej spoločnosti. Nebráni jej však, aby v prípade potreby uskutočnila investície malého rozsahu.

(139)

Poisťovňa Sjóvá navyše nepoužije poskytnutú pomoc alebo akúkoľvek výhodu, ktorá z nej vyplýva, na účely reklamy.

(140)

Dozorný úrad dospel k záveru, že reštrukturalizácia obsahuje v súlade s bodom 39 usmernení o reštrukturalizácii dostatočné opatrenia na zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže a na zabezpečenie toho, že sa štátna pomoc nepoužije na úkor konkurentov, ktorým štátna pomoc nebola poskytnutá.

(141)

Dozorný úrad dospel k záveru, že rekapitalizačné opatrenia v prospech poisťovne Sjóvá sú zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

(142)

Dozorný úrad dospel k záveru, že islandské orgány poskytli predmetnú štátnu pomoc nezákonne, v rozpore s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3,