Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len charta) sú chránené základné práva, ktoré požívajú ľudia v Európskej únii (EÚ). Ide o moderný a komplexný nástroj práva EÚ, ktorým sa chránia a podporujú práva a slobody ľudí vzhľadom na spoločenské zmeny, sociálny pokrok a vedecký a technologický rozvoj.

HLAVNÉ BODY

Obsah

Chartou sa opätovne potvrdzujú – s náležitým ohľadom na právomoci a úlohy EÚ a na zásadu subsidiarity – práva ustanovené na základe ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov, ktoré sú členským štátom EÚ spoločné a ku ktorým patria Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sociálne charty prijaté v EÚ a Rade Európy a judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. Tým, že objasňuje a zviditeľňuje základné práva, vytvára právnu istotu v rámci EÚ.

Charta obsahuje preambulu a 54 článkov zoskupených do siedmich kapitol.

Kapitola I: Dôstojnosť (ľudská dôstojnosť, právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, zákaz otroctva a nútených prác).
Kapitola II: Slobody (právo na slobodu a bezpečnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda zhromažďovania a združovania, sloboda umenia a vedeckého bádania, právo na vzdelanie, slobodná voľba povolania a právo na prácu, sloboda podnikania, vlastnícke právo, právo na azyl, ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície).
Kapitola III: Rovnosť (rovnosť pred zákonom, nediskriminácia, kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť, rovnosť medzi ženami a mužmi, práva dieťaťa, práva starších osôb, integrácia osôb so zdravotným postihnutím).
Kapitola IV: Solidarita (právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, právo na prístup k službám zamestnanosti, ochrana v prípade bezdôvodného prepustenia, spravodlivé a primerané pracovné podmienky, zákaz detskej práce a ochrana mladistvých pri práci, rodina a pracovný život, sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc, zdravotná starostlivosť, prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ochrana životného prostredia, ochrana spotrebiteľa).
Kapitola V: Občianstvo (právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, právo na dobrú správu vecí verejných, právo na prístup k dokumentom, európsky ombudsman, petičné právo, sloboda pohybu a pobytu, diplomatická a konzulárna ochrana).
Kapitola VI: Spravodlivosť (právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcia neviny a právo na obhajobu, zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, právo nebyť stíhaný ani potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin).
Kapitola VII: Všeobecné ustanovenia.

Rozsah pôsobnosti

Charta sa uplatňuje na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ pri všetkých ich činnostiach. Nerozširujú sa ňou právomoci a úlohy, ktoré im boli zverené zmluvami. Charta sa uplatňuje aj na členské štáty pri vykonávaní práva EÚ.

Charta sa uplatňuje spoločne s vnútroštátnymi a medzinárodnými systémami ochrany základných práv vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Výročné správy

Každý rok od roku 2010 uverejňuje Európska komisia výročnú správu, v ktorej sa monitoruje pokrok dosiahnutý pri uplatňovaní charty. Od roku 2021 je v nadväznosti na stratégiu posilnenia uplatňovania charty v EÚ (pozri súhrn) správa o charte zameraná na inú strategicky relevantnú tematickú oblasť, ktorá sa riadi právom EÚ.

KONTEXT

Európska rada dospela v roku 1999 k záveru, že základné práva platné na úrovni EÚ je potrebné zjednotiť do charty, aby sa im venovala väčšia pozornosť.
Charta bola oficiálne vyhlásená v Nice v decembri 2000 Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou.
Právne záväznou sa charta stala nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy (pozri súhrn) v decembri 2009 a má teraz rovnakú právnu hodnotu ako zmluvy EÚ.

Ďalšie informácie: