Nediskriminácia (zásada)

Zámerom právnych predpisov o nediskriminácii je umožniť všetkým jednotlivcom rovnaké a spravodlivé šance na prístup k príležitostiam dostupným v spoločnosti. To znamená, že ak sa jednotlivci alebo skupiny jednotlivcov nachádzajú v porovnateľných situáciách, nemali by zažívať menej priaznivé zaobchádzanie len z dôvodu konkrétnej charakteristiky, ako je napr. ich pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia.

Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa zakazuje diskriminácia na základe štátnej príslušnosti. Zároveň umožňuje Rade Európskej únie prijať vhodné opatrenia na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. V tejto záležitosti musí Rada konať jednohlasne a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu. V osobitnej oblasti rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí pre mužov a ženy sa však používa riadny legislatívny postup, ktorý si nevyžaduje jednomyseľnosť, ale len kvalifikovanú väčšinu (článok 157 ZFEÚ).

Diskriminácia na základe štátnej príslušnosti bola odjakživa zakázaná v zmluvách Európskej únie (EÚ), rovnako tak diskriminácia na základe pohlavia v súvislosti so zamestnaním. Ostatné oblasti diskriminácie boli po prvýkrát spomenuté v roku 1997 pri podpise Amsterdamskej zmluvy.

V roku 2000 boli schválené dve smernice:

• smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (smernica 2000/78/ES), ktorou sa zakazuje diskriminácia v zamestnaní na základe sexuálnej orientácie, náboženského presvedčenia, veku, zdravotného postihnutia,
• smernica o rasovej rovnosti (smernica 2000/43/ES), ktorou sa zakazuje diskriminácia na základe rasového alebo etnického pôvodu opäť v oblasti zamestnania, ale aj v oblastiach ako vzdelávanie, sociálna ochrana vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, sociálne výhody a prístup k tovaru a službám vrátane bývania.
• Tieto smernice sa uplatňujú na štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ a na osoby bez štátnej príslušnosti, ale nevzťahujú sa na rozdiely v zaobchádzaní na základe ich právneho postavenia a štátnej príslušnosti.
• Právne predpisy EÚ tiež chránia ľudí pred diskrimináciou na základe pohlavia vo vymenovaných oblastiach okrem vzdelávania.

V roku 2009 sa v Lisabonskej zmluve zaviedla horizontálna doložka s cieľom začleniť boj proti diskriminácii do všetkých politík a opatrení EÚ (článok 10 ZFEÚ).

Všetky osoby majú právo na súdne opravné prostriedky v prípadoch priamej alebo nepriamej diskriminácie, osobitne v prípadoch, ak sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, ale zaobchádza sa s nimi odlišne bez objektívneho a legitímneho odôvodnenia. Obete diskriminácie môžu vyhľadať pomoc u vnútroštátnych orgánov pre rovnosť. Tieto verejné inštitúcie vznikli v celej EÚ s cieľom presadzovať rovnosť a riešiť diskrimináciu.