17.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/13

(1)

Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu alebo pobytu v členských štátoch, pri plnom rešpektovaní ich základných práv, najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement), a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (2), je dôležitou súčasťou komplexného úsilia zaistiť dôveryhodnosť a riadne a účinné fungovanie migračnej politiky Únie, znížiť neregulárnu migráciu a odrádzať od nej.

(2)

Vnútroštátne orgány členských štátov sa stretávajú s problémami pri navracaní neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú platný cestovný doklad.

(3)

Zlepšenie spolupráce v oblasti návratu a readmisie s hlavnými krajinami pôvodu a tranzitu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín je nevyhnutné na zvýšenie neuspokojivej miery návratov. Z uvedeného hľadiska má význam zdokonalený európsky cestovný doklad pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

(4)

Súčasný štandardný cestovný doklad pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, zavedený odporúčaním Rady z 30. novembra 1994 (3), nie je všeobecne akceptovaný orgánmi tretích krajín, okrem iného z dôvodov jeho nedostatočného bezpečnostného štandardu.

(5)

Je preto potrebné presadzovať, aby tretie krajiny akceptovali zdokonalený a jednotný európsky cestovný doklad pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín ako referenčný dokument na účely návratu.

(6)

Bezpečnejší a jednotný európsky cestovný doklad pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „európsky cestovný doklad pre návrat“) by mal byť zavedený s cieľom uľahčiť návrat a readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcich na území členských štátov. Zdokonalené ochranné prvky a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat by mali uľahčiť jeho uznanie tretími krajinami. Uvedený doklad by mal preto uľahčiť vykonávanie návratov v kontexte dohôd o readmisii alebo iných dohôd s tretími krajinami, ktoré uzavrela Únia alebo členské štáty, ako aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami v súvislosti s návratom, na ktorú sa nevzťahujú formálne dohody.

(7)

Readmisia vlastných štátnych príslušníkov je povinnosťou podľa medzinárodného obyčajového práva, ktorú si musia plniť všetky štáty. Identifikácia neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a vydávanie dokladov vrátane európskeho cestovného dokladu pre návrat by v prípade potreby mala byť predmetom spolupráce so zastupiteľskými úradmi a rokovaní s tretími krajinami, ktoré uzatvárajú readmisné dohody, či už s Úniou alebo s členskými štátmi.

(8)

Súčasťou readmisných dohôd, ktoré Únia uzavrela s tretími krajinami, by malo byť uznanie európskeho cestovného doklad pre návrat. Členské štáty by sa mali usilovať o uznanie európskeho cestovného dokladu pre návrat v dvojstranných dohodách a iných dohodách, ako aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami zameranej na návrat, na ktorú sa nevzťahujú formálne dohody. Členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečenie účinného využívania európskeho cestovného dokladu pre návrat.

(9)

Európsky cestovný doklad pre návrat by mal prispieť k zníženiu administratívneho a byrokratického zaťaženia orgánov verejnej správy členských štátov a tretích krajín vrátane konzulárnych služieb a k skráteniu administratívnych postupov potrebných na zabezpečenie návratu a readmisie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

(10)

Týmto nariadením by sa mal harmonizovať iba formát, ochranné prvky a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat a nemali by sa ním harmonizovať pravidlá týkajúce sa jeho vydávania.

(11)

Obsah a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat by sa mali harmonizovať, aby sa zabezpečil vysoký technický a bezpečnostný štandard, najmä pokiaľ ide o ochranu pred falšovaním a pozmeňovaním. Európsky cestovný doklad pre návrat by mal mať rozpoznateľné harmonizované ochranné prvky. Ochranné prvky a technické špecifikácie stanovené v nariadení Rady (ES) č. 333/2002 (4) by sa preto mali uplatniť aj na európsky cestovný doklad pre návrat.

(12)

S cieľom meniť určité nepodstatné prvky vzoru európskeho cestovného dokladu pre návrat by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(13)

Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, príslušné orgány vykonávajú svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (6).

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (7), na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(15)

V rozsahu, v akom sa toto nariadenie uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (8); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(16)

V rozsahu, v akom sa toto nariadenie uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (9); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Okrem toho, v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(17)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (10), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia Rady 1999/437/ES (11).

(18)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (12), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (13).

(19)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (14), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (15).

(20)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu dôsledkov zamýšľanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(21)

S cieľom stanoviť jednotné podmienky a zabezpečiť jednoznačnosť pojmov je vhodné, aby bol tento akt prijatý vo forme nariadenia.

(22)

Členské štáty by mali dodržiavať svoje príslušné záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva a práva Únie, predovšetkým Charty základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície, ako sa to stanovuje v článku 19, a povinnosť uvedenú v článku 24 ods. 2.

(23)

Odporúčanie Rady z 30. novembra 1994 by sa preto malo zrušiť,

1.

„štátny príslušník tretej krajiny“ je štátny príslušník tretej krajiny podľa vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice 2008/115/ES;

2.

„návrat“ je návrat podľa vymedzenia v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES;

3.

„rozhodnutie o návrate“ je rozhodnutie o návrate podľa vymedzenia v článku 3 bode 4 smernice 2008/115/ES.

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátnu príslušnosť, identifikačné znaky a adresu štátneho príslušníka tretej krajiny v tretej krajine návratu, ak je známa;

b)

fotografiu štátneho príslušníka tretej krajiny;

c)

vydávajúci orgán, dátum a miesto vydania a obdobie platnosti;

d)

informácie o odchode a príchode štátneho príslušníka tretej krajiny.