1.

Komisia Európskych spoločenstiev (ďalej len ‚Európska komisia‘ alebo ‚Komisia‘) vydala oznámenie o financovaní letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk, ktoré je súčasťou všeobecného plánu na vytvorenie spoločného európskeho vzdušného priestoru. Súbor liberalizačných opatrení, nazývaný ‚tretí balík‘, ktorý je v Európskej únii v platnosti od roku 1993 a v EHP od roku 1994, umožnil všetkým leteckým dopravcom s prevádzkovou licenciou EHP vstúpiť od apríla 1997 do priestoru, na ktorý sa vzťahuje Dohoda o EHP, bez akýchkoľvek obmedzení, vrátane tarifných (1). V dôsledku toho v záujme zabezpečenia kvalitnej služby pre občanov za prístupné ceny, a to na celom území štátu, mohli tie štáty EHP, ktoré o to mali záujem, zaviesť na základe jasného právneho rámca záväzok služby vo verejnom záujme týkajúce sa frekvencie, presnosti služieb, disponibility miest alebo preferenčných taríf pre niektoré kategórie užívateľov. Využitie záväzkov služby vo verejnom záujme umožnilo leteckej doprave plne prispieť k hospodárskej a sociálnej súdržnosti a k vyváženému rozvoju regiónov.

2.

Okrem toho sa prijal celý rad opatrení v oblasti prideľovania prevádzkových intervalov (2), služieb pozemnej obsluhy (3) a počítačových rezervačných systémov (4) s cieľom podporiť túto liberalizáciu trhu a umožniť hospodársku súťaž medzi subjektmi na základe rovnakých podmienok.

3.

Dozorný úrad EZVO (ďalej len ‚dozorný úrad‘) považuje usmernenia Európskej komisie za významné pre EHP a týmto prijíma zodpovedajúce usmernenia na základe právomoci, ktorá bola naň prenesená podľa článku 5 ods. 2 písm. b) Dohody medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úrad a súdneho dvora (ďalej len ‚dohoda o dozore a súde‘) (5).

4.

Dozorný úrad sa domnieva, že letiská môžu mať vplyv na úspešnosť miestnych ekonomík a zachovanie miestnych služieb, ako sú služby v oblasti školstva alebo zdravotníctva. Doprava cestujúcich a služby nákladnej dopravy totiž môžu mať kľúčový význam pre konkurencieschopnosť a rozvoj niektorých regiónov. Letiská poskytujúce dobré služby môžu byť magnetom pre letecké spoločnosti, čím sa následne podporia podnikateľské činnosti, ako aj hospodárska, sociálna a územná súdržnosť v rámci priestoru, na ktorý sa vzťahuje Dohoda o EHP.

5.

Dozorný úrad ďalej víta tento vývoj a oceňuje príspevok nízkorozpočtových leteckých spoločností k celkovému zníženiu cien v leteckej doprave v Európe, k diverzifikácii ponúkaných služieb a k sprístupneniu tohto druhu dopravy širšej verejnosti. Dozorný úrad však musí napriek tomu zabezpečiť dodržiavanie Dohody o EHP, konkrétne pravidiel hospodárskej súťaže, týkajúcich sa najmä štátnej pomoci.

6.

V odvetví letísk existuje v súčasnosti niekoľko rôznych úrovní hospodárskej súťaže medzi rôznymi druhmi letísk. Táto skutočnosť je základným aspektom pri skúmaní štátnej pomoci, pre ktorý je potrebné zistiť, do akej miery by mohla byť narušená hospodárska súťaž a do akej miery by mohlo byť ovplyvnené uplatňovanie Dohody o EHP. Situácie v oblasti hospodárskej súťaže sa posudzujú jednotlivo podľa toho, o aké trhy ide. Prieskumy (6) však viedli k všeobecnému zisteniu, že veľké medzinárodné uzlové letiská súťažia s podobnými letiskami na všetkých dotknutých dopravných trhoch, pričom úroveň súťaže závisí od faktorov, ako preťaženie dopravných kapacít a existencia alternatívnych spôsobov dopravy, alebo v určitých prípadoch (pozri ďalej) konkurujú aj veľkým regionálnym letiskám. Veľké regionálne letiská môžu konkurovať nielen iným veľkým regionálnym letiskám, ale aj uzlovým letiskám EHP a pozemnej doprave, najmä ak je k letisku kvalitný prístup pozemnými dopravnými cestami. Podľa rovnakých prieskumov vo všeobecnosti platí, že malé letiská nesúťažia s inými letiskami, iba v niektorých prípadoch so susednými letiskami podobnej veľkosti, keď sa ich trhy prekrývajú.

7.

Na účely týchto usmernení dozorný orgán definoval tieto štyri kategórie letísk:

8.

V kapitole 30 usmernení Dozorného úradu EZVO o štátnej pomoci je odvolávka na usmernenia Európskej komisie z roku 1994 týkajúce sa uplatňovania článkov 92 (teraz 87) a 93 (teraz 88) Zmluvy o ES a článku 61 Dohody o EHP o štátnej pomoci v sektore letectva (7) (ďalej len ‚usmernenia v sektore letectva‘). Usmernenia v sektore letectva nezahŕňajú všetky nové aspekty súvisiace s financovaním letísk a s pomocou na začatie činnosti na nových leteckých trasách.

9.

Usmernenia Komisie z roku 1994 sa vzťahujú takmer výlučne na podmienky poskytovania štátnej pomoci leteckým spoločnostiam tak, že obmedzujú priamu prevádzkovú pomoc leteckým spoločnostiam iba na prípady záväzkov služby vo verejnom záujme a na pomoc sociálneho charakteru. Časť II.3 usmernení Komisie z roku 1994 sa týka verejných investícií do infraštruktúry letísk. Stanovuje, že ‚realizácia projektov infraštruktúry (letísk) je všeobecným opatrením hospodárskej politiky, ktoré Komisia nemôže kontrolovať na základe pravidiel zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci. Tento všeobecný princíp sa vzťahuje iba na realizáciu infraštruktúry členskými štátmi, nevzťahuje sa však na štátnu pomoc vyplývajúcu z preferenčného zaobchádzania udeleného určitým spoločnostiam v súvislosti s využívaním infraštruktúry.‘

Súčasné usmernenia teda dopĺňajú, ale nenahrádzajú usmernenia z roku 1994 tým, že spresňujú uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na rôzne spôsoby financovania letísk (pozri oddiel 30A.4) a na pomoc na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (pozri oddiel 30A.5).

10.

Na dosiahnutie tohto cieľa berie dozorný orgán do úvahy prínos, ktorý má rozvoj regionálnych letísk. A teda:

Regionálne letiská však musia pri rozvíjaní svojich služieb často čeliť menej výhodnej situácii ako európske centrálne letiská, ako sú napríklad Londýn, Paríž alebo Frankfurt. Regionálne letiská nemajú veľkú referenčnú leteckú spoločnosť, ktorá by na nich sústreďovala svoje pôsobenie s cieľom ponúknuť cestujúcim maximálne množstvo spojení a ťažiť zo značných úspor, ktoré takýto systém umožňuje. Možno ani nedosiahli rozhodujúcu veľkosť potrebnú nato, aby boli dostatočné atraktívne. Regionálne letiská musia okrem toho často prekonávať nevýhody spojené s horším imidžom a malým zviditeľnením spôsobené ich polohou v oblastiach postihnutých hospodárskymi ťažkosťami.

11.

Dozorný úrad preto v týchto usmerneniach zvolil pozitívny prístup k rozvoju regionálnych letísk, pričom dbá na zabezpečenie dôsledného dodržiavania zásad transparentnosti, nediskriminácie a primeranosti, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré by protirečilo všeobecnému záujmu v zmysle verejného financovania regionálnych letísk a štátnej pomoci poskytovanej leteckým spoločnostiam.

12.

Tento prístup musí taktiež zapadať do rámca všeobecných cieľov dopravnej politiky, najmä intermodality so železničnou dopravou. V posledných rokoch sa dosiahol výrazný pokrok, ako politicky, tak aj finančne, pri uskutočňovaní ambicióznych programov rozvoja sietí vysokorýchlostných železničných tratí. Vysokorýchlostná železničná doprava predstavuje veľmi príťažlivú alternatívu leteckej dopravy, najmä pokiaľ ide o čas, ceny, pohodlie a trvalo udržateľný rozvoj. Napriek tomu, že na rozšírenie siete vysokorýchlostných železničných tratí na celé územie, na ktoré sa vzťahuje Dohoda o EHP, ešte treba vyvinúť značné úsilie, je vhodné snažiť sa využiť kapacitu vysokorýchlostných železníc zabezpečujúcu výkonné a kvalitné spojenia a podporiť spoluprácu subjektov v železničnej a leteckej doprave v súlade s článkom 53 Dohody o EHP s cieľom rozvinúť komplementárnosť medzi týmito dvoma spôsobmi dopravy v záujme ich používateľov.

13.

Pokiaľ tieto usmernenia obsahujú stanovisko k takým otázkam, ako napr. či ide alebo nejde o pomoc, poskytujú na informačné účely všeobecný výklad dozorného orgánu týkajúci sa týchto otázok v čase, keď sa vypracúvali. Tento postoj je iba orientačný a nemá dopad na výklad tejto koncepcie zo strany Súdneho dvora EZVO alebo súdov Spoločenstva.

14.

Tento rámec určuje, v akom rozsahu a ako bude dozorný orgán hodnotiť verejné financovanie letísk, ako aj štátnu pomoc pri otváraní nových leteckých trás, s ohľadom na pravidlá a postupy v oblasti štátnej pomoci. Pri tomto hodnotení bude dozorný úrad vychádzať z článku 59 ods. 2 alebo článku 61 ods. 3 písm. a), b) alebo c) Dohody o EHP.

15.

V článku 59 ods. 2 Dohody o EHP sa štátom EZVO povoľuje vo vzťahu k podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu odchýliť sa od pravidiel štátnej pomoci, ak by uplatnenie týchto pravidiel v zmysle zákona alebo v skutočnosti znemožnilo plnenie osobitných úloh, ktoré im boli zverené, a za podmienky, že rozvoj obchodu nie je ovplyvnený v takej miere, aby to bolo v rozpore so záujmami zmluvných strán.

16.

V článku 61 ods. 3 Dohody o EHP sa uvádza zoznam druhov pomoci, ktoré sa môžu považovať za zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP. V článku 61 ods. 3 písm. a) a c) sa ustanovujú výnimky v prospech pomoci určenej na podporu alebo uľahčenie rozvoja určitých oblastí a/alebo určitých hospodárskych činností.

17.

V kapitole 25 usmernení o štátnej pomoci týkajúcich sa národnej regionálnej pomoci (ďalej len „usmernenia týkajúce sa národnej regionálnej pomoci“) dozorný úrad určil, za akých podmienok sa môže regionálna pomoc považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. a) a c). Prevádzková pomoc (9) poskytnutá letiskám alebo leteckým spoločnostiam (ako napríklad pomoc na začatie činnosti) sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú iba výnimočne a s dodržaním prísnych podmienok v znevýhodnených regiónoch, t. j. v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje výnimka ustanovená v článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP, a v regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva (10).

18.

V súlade s článkom 61 ods. 3 písm. b) sa pomoc určená na podporu uskutočnenia dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu môže považovať za zlučiteľnú s Dohodou o EHP. Osobitne sa spomínajú projekty súvisiace s transeurópskymi sieťami, ktoré môžu zahŕňať aj projekty týkajúce sa letísk.

19.

Ak uvedené ustanovenia nie sú uplatniteľné, dozorný orgán vyhodnotí zlučiteľnosť pomoci poskytnutej letiskám a pomoci na začatie činnosti v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Nasledujúce ustanovenia určujú zásady, ktoré dozorný orgán uplatní pri svojom hodnotení.

20.

Dohoda o EHP zaujíma neutrálne stanovisko pokiaľ ide o to, či sa štát rozhodne pre verejné alebo súkromné vlastníctvo letísk. Pokiaľ ide o existenciu štátnej pomoci, je podstatné to, či jej príjemca vykonáva hospodársku činnosť (11). Je nepochybné, že letecké spoločnosti hospodársku činnosť vykonávajú. Rovnako aj letisko, ak je zapojené do hospodárskych činností, tak je nezávisle od jeho právnej formy a spôsobu financovania podnikom v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a teda sa uplatňujú pravidlá o štátnej pomoci (12).

21.

V prípade ‚Aéroports de Paris‘ (13) Európsky súdny dvor (ďalej len ‚Súdny dvor‘) rozhodol, že činnosti týkajúce sa správy a prevádzky letísk, ktoré spočívajú v poskytovaní letiskových služieb leteckým spoločnostiam a rôznym poskytovateľom služieb na letisku, sú hospodárskymi činnosťami, pretože spočívajú v poskytovaní letiskových zariadení leteckým spoločnostiam a rôznym poskytovateľom služieb za poplatok, ktorý voľne stanovuje správa, a nesúvisia s vykonávaním jej úradných právomocí ako štátneho orgánu a sú oddeliteľné od činností súvisiacich s výkonom týchto právomocí. Prevádzkovateľ letiska teda v zásade vykonáva hospodársku činnosť v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, na ktorú sa vzťahujú pravidlá o štátnej pomoci.

22.

Všetky činnosti prevádzkovateľa letiska však nie sú nevyhnutne hospodárskej povahy. Treba rozlišovať medzi týmito činnosťami a určiť, do akej miery tieto činnosti sú hospodárskej povahy (14).

23.

Podľa Súdneho dvora činnosti, za ktoré obvykle zodpovedá štát v rámci výkonu svojich úradných právomocí prostredníctvom štátneho orgánu, nie sú hospodárskej povahy a nevzťahujú sa na ne pravidlá o štátnej pomoci. Medzi takéto činnosti patrí zaisťovanie bezpečnosti, kontrola leteckej dopravy, činnosti polície, colných úradov atď. Vo všeobecnosti platí, že financovanie týchto činností sa musí striktne obmedziť na náhradu nákladov vyplývajúcich z týchto činností a nesmie sa použiť na financovanie iných hospodárskych činností (15). Ako vysvetlila Európska komisia v oznámení z 10. októbra 2001 po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, ‚je logické, že keď sa určité opatrenia uložia priamo leteckým spoločnostiam, ako aj iným subjektom pôsobiacim v tomto sektore, ako sú letiská a poskytovatelia služieb pozemnej obsluhy a leteckej navigácie, ich financovanie štátnymi orgánmi nemôže byť dôvodom na poskytnutie prevádzkovej pomoci, ktorá je nezlučiteľná so zmluvou‘.

24.

Určité hospodárske činnosti, ktoré vykonávajú letiská, môže príslušný štátny orgán pokladať za služby všeobecného hospodárskeho záujmu. V takom prípade štátny úrad uloží prevádzkovateľovi letiska určité záväzky služby vo verejnom záujme, aby primeraným spôsobom zaistil zabezpečovanie všeobecného verejného záujmu. Za týchto okolností môžu štátne orgány poskytnúť prevádzkovateľovi letiska náhradu za dodatočné náklady spojené so záväzkom poskytovať služby vo verejnom záujme. Nemožno vylúčiť, že vo výnimočných prípadoch sa môže správa letiska ako taká pokladať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu. Štátny orgán môže v takomto prípade uložiť letisku, ktoré sa napríklad nachádza v izolovanom regióne, záväzky služby vo verejnom záujme a môže sa rozhodnúť, že ich bude nahrádzať. Napriek tomu je vhodné poznamenať, že správa letiska ako služba všeobecného hospodárskeho záujmu by sa nemala vzťahovať na činnosti, ktoré nie sú priamo spojené so základnými činnosťami vymenovanými v odseku 43 bode iv).

25.

V tejto súvislosti dozorný úrad pripomína rozsudok Súdneho dvora v prípade Altmark (16), ktorý umožnil stanoviť judikatúru v tejto oblasti. Súdny dvor rozhodol, že náhrady za službu vo verejnom záujme nie sú štátnou pomocou v zmysle článku 87 Zmluvy o ES za predpokladu, že sú splnené tieto štyri kritériá:

26.

Náhrada za vykonávanie záväzkov služby vo verejnom záujme uložených prevádzkovateľovi letiska nie je štátnou pomocou, ak sa dodržia podmienky stanovené rozsudkom v prípade Altmark.

27.

Iné spôsoby verejného financovania letísk, ktoré neboli uvedené, môžu prestavovať štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak ovplyvňujú hospodársku súťaž a obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

28.

Hospodársku súťaž medzi letiskami možno hodnotiť vzhľadom na kritériá výberu leteckých spoločností, najmä na základe porovnania faktorov, ako sú druh poskytovaných letiskových služieb a príslušná klientela, hustota obyvateľstva alebo hospodárska činnosť, preťaženie dopravných kapacít, existencia pozemného prístupu a takisto výška poplatkov za používanie letiskovej infraštruktúry a služieb. Výška poplatkov je významným faktorom, pretože verejné financie poskytnuté letisku sa môžu použiť na udržanie letiskových poplatkov na umelo nízkej úrovni s cieľom zatraktívniť dopravu a môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž.

29.

Na základe týchto usmernení sa však dozorný orgán nazdáva, že kategórie uvedené v bode 7 môžu slúžiť ako ukazovateľ, podľa ktorého sa dá stanoviť, do akej miery si letiská navzájom konkurujú a do akej miery môže verejné financovanie letiska narušiť hospodársku súťaž.

Verejné financie pre vnútroštátne letiská a letiská EHP (kategórie A a B) sa budú obvykle pokladať za narúšajúce hospodársku súťaž alebo hroziace jej narušením a ovplyvňujúce obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP. Naopak je málo pravdepodobné, že by financovanie poskytnuté malým regionálnym letiskám (kategória D) narušilo hospodársku súťaž alebo ovplyvňovalo obchod v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

30.

Okrem týchto všeobecných ukazovateľov však nie je možné stanoviť pravidlá pre každý jednotlivý možný prípad, najmä pokiaľ ide o letiská kategórií C a D.

Každé opatrenie, ktoré môže predstavovať štátnu pomoc letisku, sa musí z tohto dôvodu oznámiť, najmä aby sa mohol preskúmať jeho vplyv na hospodársku súťaž a na obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP, a prípadne aj jeho zlučiteľnosť s uplatňovaním Dohody o EHP.

31.

Rozhodnutie Komisie z 13. júla 2005 o uplatňovaní článku 86 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrad za poskytovanie služby vo verejnom záujme sa uplatňuje len vtedy, keď sa úlohou všeobecného hospodárskeho záujmu poveria letiská kategórie D. Na náhradu za službu vo verejnom záujme, ktorá predstavuje štátnu pomoc, sa však nevzťahuje predchádzajúca oznamovacia povinnosť, pokiaľ táto náhrada spĺňa určité podmienky ustanovené v tomto rozhodnutí (17). Rozhodnutie Komisie zatiaľ nebolo začlenené do Dohody o EHP.

32.

V článku 125 Dohody o EHP sa ustanovuje, že táto dohoda sa v žiadnom prípade nedotýka pravidiel zmluvných strán, ktorými sa spravuje vlastníctvo majetku. Zmluvné strany teda môžu vlastniť a spravovať podniky, získavať akcie alebo mať inú účasť vo verejných alebo súkromných spoločnostiach.

33.

Z tejto zásady vyplýva, že dozorný orgán nemôže ani potrestať ani zvýhodniť štátne orgány, ktoré získali účasť na základnom imaní určitých spoločností. Dozornému orgánu rovnako neprináleží vyjadrovať stanovisko k rozhodnutiam podnikov, pokiaľ ide o výber spôsobu financovania.

34.

Tieto usmernenia teda nerozlišujú medzi rôznymi typmi príjemcov, pokiaľ ide o ich právnu štruktúru alebo ich príslušnosť k štátnemu alebo súkromnému sektoru, a všetky odkazy na letiská alebo spoločnosti, ktoré ich spravujú, zahŕňajú všetky druhy právnych subjektov.

35.

Okrem toho zásady nediskriminácie a rovnosti nezbavujú štátne orgány alebo štátne spoločnosti povinnosti uplatňovať pravidlá hospodárskej súťaže.

36.

Bez ohľadu nato, či ide o verejné financovanie letísk alebo o financovanie, ktoré štátne orgány poskytujú priamo alebo nepriamo leteckým spoločnostiam, dozorný úrad vo všeobecnosti posúdi, či ide o pomoc, a to tak, že zváži, či by ‚za podobných okolností súkromný investor, so zreteľom na možnosti predvídateľnej rentability, bez ohľadu na akékoľvek motívy sociálnej povahy alebo regionálnej či sektorovej politiky, uskutočnil danú investíciu‘ (18).

37.

Súdny dvor rozhodol, že ‚princíp rovnosti, na ktorý sa vlády odvolávajú v súvislosti so vzťahmi medzi štátnymi a súkromnými podnikmi, vo všeobecnosti predpokladá, že obe skupiny sa nachádzajú v porovnateľných situáciách […] súkromné spoločnosti však určujú svoju priemyselnú a obchodnú stratégiu berúc do úvahy najmä kritériá ziskovosti. Naopak na rozhodnutia štátnych podnikov môžu vplývať faktory iného druhu, ktoré vyplývajú z cieľov verejného záujmu sledovaných štátnymi orgánmi‘ (19). Pojem predvídateľnej rentability je teda pre prevádzkovateľa, ktorý skutočne poskytuje finančné prostriedky ako subjekt na trhu, najdôležitejší.

38.

Súdy Spoločenstva taktiež rozhodli, že správanie investora zo štátneho sektora sa musí porovnať so správaním súkromného investora, ktorý sleduje štrukturálnu politiku, či už všeobecnú alebo sektorovú, a ktorý sa riadi perspektívou ziskovosti v dlhodobom horizonte (20). Tieto úvahy sú osobitne vhodné v prípade investícií do infraštruktúry.

39.

Každé použitie štátnych zdrojov zo strany štátov EZVO alebo štátnych orgánov v prospech prevádzkovateľov letísk alebo leteckých spoločností sa teda musí analyzovať s ohľadom na tieto zásady. V prípade, že štáty EZVO alebo štátne orgány konajú ako súkromné hospodárske subjekty, poskytnuté výhody nepredstavujú štátnu pomoc.

40.

Ak však určitá spoločnosť získa verejné zdroje za výhodnejších podmienok (teda ekonomicky vyjadrené: za nižšie náklady), ako sú podmienky, ktoré by poskytol súkromný hospodársky subjekt spoločnosti, ktorá by sa nachádzala v porovnateľnej finančnej a konkurenčnej situácii, bola tejto spoločnosti poskytnutá výhoda, ktorá predstavuje štátnu pomoc.

41.

V oblasti pomoci na začatie činnosti je možné, aby verejné letisko poskytlo leteckej spoločnosti finančné výhody z vlastných zdrojov nadobudnutých svojou podnikateľskou činnosťou, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc, ak letisko dokáže, že konalo ako súkromný investor, napríklad predložením podnikateľského plánu, ktorý ukazuje predpokladanú ziskovosť hospodárskej činnosti letiska. Ak naopak súkromné letisko poskytne finančné prostriedky, ktoré sú v skutočnosti prerozdelením verejných zdrojov poskytnutých letisku na tento účel štátnym orgánom, musia sa takéto dotácie považovať za štátnu pomoc, ak rozhodnutie o prerozdelení verejných zdrojov prijmú štátne orgány.

42.

Uplatňovanie zásady súkromného investora, a pretože z tohto dôvodu nie je prítomná pomoc, predpokladá spoľahlivosť celého ekonomického modelu prevádzkovateľa konajúceho ako investor: letisko, ktoré nefinancuje svoje investície alebo neuhrádza príslušné poplatky, alebo ktorého časť prevádzkových nákladov, okrem plnenia záväzku všeobecného záujmu, sa uhrádza z verejných zdrojov, sa obvykle nemôže považovať za súkromného prevádzkovateľa pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, každý prípad sa však musí posudzovať osobitne; v prípade takéhoto prevádzkovateľa je teda neobyčajne náročné uplatniť túto argumentáciu.

43.

Činnosti letiska možno zaradiť do týchto kategórií:

44.

Tieto usmernenia sa uplatňujú na všetky letiskové činnosti, s výnimkou bezpečnosti, letovej kontroly alebo akejkoľvek inej činnosti, za ktorú je v rámci svojich úradných právomocí prostredníctvom štátneho orgánu zodpovedný štát EZVO (21).

45.

Tento oddiel sa týka pomoci pri výstavbe letiskovej infraštruktúry a zariadení alebo vybavenia, ktoré ju priamo dopĺňajú, ako sa definuje v predchádzajúcich odseku 43 bode i) a odseku 44.

46.

Infraštruktúra je základom hospodárskych činností, ktoré vykonáva prevádzkovateľ letiska. Rovnako však predstavuje jednu z možností, ako štát môže pôsobiť na regionálny hospodársky rozvoj, politiku územného plánovania, a dopravnú politiku atď.

47.

Každý prevádzkovateľ letiska vykonávajúci hospodársku činnosť v zmysle rozsudku uvedeného v odseku 21 by mal financovať náklady na používanie alebo výstavbu infraštruktúry, ktorú spravuje, z vlastných zdrojov. Ak teda štát EZVO (aj na úrovni regionálnych alebo miestnych orgánov), ktorý nekoná ako súkromný investor, poskytne prevádzkovateľovi letiskovú infraštruktúru bez primeranej finančnej protihodnoty; alebo prevádzkovateľovi letiska pridelí verejné dotácie určené na financovanie infraštruktúry, môže mu poskytnúť na úkor jeho konkurentov ekonomickú výhodu, ktorá sa preto musí oznámiť a preskúmať s ohľadom na pravidlá štátnej pomoci.

48.

Európska komisia a dozorný orgán už mali možnosť upresniť podmienky, za ktorých pri operáciách, akými sú predaj pozemkov alebo budov (22) alebo privatizácia podniku (23), podľa ich názoru nie je možná štátna pomoc. Vo všeobecnosti je to v prípade, ak sa tieto operácie uskutočňujú za trhovú cenu, najmä ak je táto cena výsledkom otvorenej a nediskriminačnej verejnej súťaže bez výhrad, ktorá mala dostatočnú publicitu, zabezpečujúcej rovné zaobchádzanie s možnými záujemcami. Bez toho, aby boli dotknuté záväzky odvodené z pravidiel a zásad uplatniteľných na verejné obstarávanie a koncesie, pokiaľ sú uplatniteľné, rovnaký druh argumentácie sa vo všeobecnosti primerane uplatňuje aj na predaj alebo poskytnutie infraštruktúry zo strany štátnych orgánov.

49.

V každom prípade však nie je v jednotlivých prípadoch možné vylúčiť výskyt prvkov pomoci. Napríklad pomoc by mohla existovať, ak sa ukáže, že infraštruktúra bola poskytnutá vopred určenému správcovi, ktorý má z toho neoprávnenú výhodu, alebo tiež ak by neodôvodniteľný rozdiel medzi predajnou cenou a cenou novopostavenej budovy priniesol nadobúdateľovi neoprávnenú výhodu.

50.

Ak dostane prevádzkovateľ letiska k dispozícii dodatočnú infraštruktúru, ktorá nebola plánovaná v okamihu pridelenia existujúcej infraštruktúry, bude potrebné, aby prevádzkovateľ uhradil nájomné zodpovedajúce trhovej hodnote a primerané nákladom na túto novú infraštruktúru, ako aj dĺžke jej používania. Okrem toho, ak rozvoj infraštruktúry nebol upravený v pôvodnej zmluve, dodatočná infraštruktúra musí byť úzko spojená s používaním existujúcej infraštruktúry a musí sa zachovať predmet pôvodnej zmluvy so správcom.

51.

Ak sa nedá vylúčiť existencia štátnej pomoci, musí sa dané opatrenie notifikovať. Ak sa potvrdí, že opatrenie zahŕňa pomoc, môže sa táto pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú, najmä podľa článku 61 ods. 3 písm. a), b) alebo c) alebo článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, a vo vhodných prípadoch, aj podľa ich vykonávacích predpisov. Z tohto dôvodu bude dozorný úrad skúmať, najmä či:

52.

Dozorný úrad je v zásade toho názoru, že prevádzkovateľ letiska musí, rovnako ako každý podnikateľský subjekt pôsobiaci na trhu, uhrádzať obvyklé náklady spojené s prevádzkou a údržbou letiskovej infraštruktúry zo svojich vlastných finančných zdrojov. Každé verejné financovanie týchto služieb by znížilo výdavky prevádzkovateľa letiska, ktoré za normálnych okolností vynakladá na bežné činnosti.

53.

V súlade s podmienkami stanovenými rozsudkom v prípade Altmark (24) takéto financovanie nepredstavuje štátnu pomoc, ak ide o náhradu za služby vo verejnom záujme týkajúce sa správy letiska. V ostatných prípadoch sú dotácie na prevádzku prevádzkovou pomocou. Ako sa uvádza v časti 30A.3.1 týchto usmernení, takáto pomoc sa za určitých podmienok môže vyhlásiť za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP iba na základe článkov 61 ods. 3 písm. a) alebo c) v znevýhodnených regiónoch alebo na základe článku 59 ods. 2, ak spĺňa určité podmienky, ktoré zabezpečujú, že pomoc je potrebná na prevádzkovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu a neovplyvní obchod v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmami zmluvných strán.

54.

Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, ako sa uvádza v bode 31 týchto usmernení, v rozhodnutí Komisie z 13. júla 2005 o uplatňovaní článku 86 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrad za služby vo verejnom záujme sa náhrada za služby vo verejnom záujme, ktorá je štátnou pomocou poskytnutou letiskám kategórie D, považuje za zlučiteľnú na základe určitých podmienok (25).

55.

Pri tomto posudzovaní Komisia preto preverí, či je letisko naozaj poverené službou vo všeobecnom záujme a či výška náhrady nepresahuje sumu potrebnú na pokrytie nákladov vzniknutých pri vykonávaní záväzkov služby vo verejnom záujme, so zreteľom na relevantné príjmy a na primeraný zisk.

56.

Pridelenie poslania vykonávať služby vo verejnom záujme letisku sa musí zaznamenať v jednom alebo viacerých oficiálnych dokumentoch, ktorých formu môže určiť každý štát EZVO. V týchto dokumentoch sa musia uviesť všetky informácie potrebné na zistenie konkrétnych nákladov týkajúcich sa služby vo verejnom záujme, ako aj:

57.

Pri výpočte výšky náhrady musí byť vo výdavkoch a príjmoch, ktoré sa majú zohľadniť, zahrnutá celá suma výdavkov a príjmov spojených s výkonom služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Ak má daný prevádzkovateľ letiska iné osobitné alebo výlučné práva, ktoré sú spojené s touto službou všeobecného hospodárskeho záujmu, príjmy plynúce z týchto práv sa musia taktiež zohľadniť. V dôsledku toho sa musí zaviesť transparentný účtovný systém a musí sa viesť oddelené účtovníctvo pre rôzne činnosti prevádzkovateľa (26).

58.

Služby pozemnej obsluhy predstavujú obchodnú činnosť otvorenú konkurencii nad rámec limitu stanoveného na 2 milióny cestujúcich ročne v zmysle smernice 96/67/ES (27). Prevádzkovateľ letiska konajúci ako poskytovateľ služieb pozemnej obsluhy môže za pozemnú obsluhu uplatňovať rozdielne tarify fakturované leteckým spoločnostiam, ak tieto rozdiely v tarifách odrážajú rozdiely v nákladoch, ktoré sú spojené s charakterom alebo rozsahom poskytovaných služieb (28).

59.

Pod hranicou 2 miliónov cestujúcich si prevádzkovateľ letiska, ktorý koná ako poskytovateľ služieb, môže nahradiť rôzne zdroje príjmov a strát medzi čisto obchodnými činnosťami (ako napríklad pozemná obsluha alebo správa parkoviska), s výnimkou verejných zdrojov, ktoré sa mu pridelili ako správcovi letiska alebo prevádzkovateľovi služby všeobecného hospodárskeho záujmu. V prípade chýbajúcej hospodárskej súťaže v oblasti poskytovania služieb pozemnej obsluhy však treba osobitne dbať na to, aby neboli porušené ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov alebo ustanovenia Dohody o EHP, najmä aby nedošlo k zneužitiu dominantného postavenia na trhu odporujúcemu článku 54 Dohody o EHP (ktorý zakazuje podnikom s dominantným postavením v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohoda o EHP, alebo na jej podstatnej časti uplatňovať voči rozličným leteckým spoločnostiam nerovné podmienky pri porovnateľných službách, čo by im spôsobilo konkurenčnú nevýhodu).

60.

Nad hranicou stanovenou na 2 milióny cestujúcich musí byť činnosť služieb pozemnej obsluhy sebestačná a nesmie sa financovať z iných obchodných príjmov letiska alebo z verejných zdrojov poskytnutých letisku ako správcovi letiska alebo prevádzkovateľovi služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

61.

Malé letiská obvykle nedosahujú taký počet cestujúcich, aký potrebujú na dosiahnutie výhodnej veľkosti a prahu ziskovosti.

62.

Čo sa týka prahu ziskovosti, neexistujú žiadne absolútne hodnoty. Výbor regiónov ho odhaduje na 1,5 milióna cestujúcich ročne, kým v uvedenej štúdii univerzity v Cranfielde sa uvádzajú dve rôzne hodnoty (500 000 a jeden milión cestujúcich ročne), čo je dôkazom toho, že existujú rozdiely podľa krajín a spôsobu, akým sú letiská organizované (29).

63.

Aj keď sa určitým regionálnym letiskám môže dariť dobre, ak letecké spoločnosti, ktoré plnia záväzok služby vo verejnom záujme (30), zabezpečujú dostatočný počet cestujúcich, alebo ak štátne orgány uplatňujú programy pomoci sociálnej povahy, letecké spoločnosti uprednostňujú overené a vhodne situované európske centrálne letiská, ktoré umožňujú rýchle spojenia, majú základňu stálych cestujúcich a na ktorých letecké spoločnosti disponujú prevádzkovými intervalmi, ktoré nechcú stratiť. Okrem toho letiskové a letové politiky a investície za mnoho rokov viedli ku koncentrácii dopravy do významných národných metropol.

64.

V dôsledku toho letecké spoločnosti často nie sú pripravené bez náležitých stimulov riskovať otvorenie nových leteckých trás s odletom z neznámych a nevyskúšaných letísk. Z tohto dôvodu môže dozorný úrad akceptovať, aby sa leteckým spoločnostiam za určitých podmienok dočasne vyplácala pomoc z verejných zdrojov, ak ich táto pomoc motivuje otvoriť nové letecké trasy alebo nové termíny odletov z regionálnych letísk a prilákať väčší počet cestujúcich, čo by im umožnilo dosiahnuť v krátkom časovom horizonte prah rentability. Dozorný úrad bude dbať na to, aby takáto pomoc nezvýhodňovala letiská veľkých rozmerov, ktoré sú už široko otvorené medzinárodnej doprave a hospodárskej súťaži.

65.

Vzhľadom na uvedený všeobecný cieľ intermodality a optimalizácie používania infraštruktúr však nie je prípustné poskytnúť pomoc na začatie činnosti na novej leteckej trase, ktorá zodpovedá vysokorýchlostnému železničnému spojeniu.

66.

Európska komisia ďalej prijala usmernenia pre harmonický rozvoj najodľahlejších regiónov (31). Stratégia ich rozvoja vychádza z troch hlavných zásad: pomoc pri sprístupňovaní týchto regiónov, zvyšovaní ich konkurencieschopnosti a posiľňovaní ich regionálnej integrácie s cieľom zmierniť nepriaznivý vplyv, ktorý má ich odľahlosť od európskeho hospodárstva.

67.

Európska komisia preto súhlasí s tým, aby sa pomoc na zriadenie leteckých trás s odletom z najodľahlejších regiónov vo všeobecnosti posudzovala na základe voľnejších kritérií zlučiteľnosti, najmä pokiaľ ide o intenzitu a dĺžku, a nebude namietať voči takejto pomoci pre spojenia do susedných nečlenských krajín.

Dozorný úrad sa domnieva, že podobné ustanovenia, pokiaľ ide o intenzitu a trvanie, sa prijmú aj pre regióny uvedené v článku 61 ods. 3 Dohody o EHP a pre regióny s nízkou hustotou obyvateľstva.

68.

Finančná pomoc na začatie činnosti poskytuje, okrem prípadov, keď sa štátne orgány správajú ako súkromný investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve (pozri oddiel 30A.3.2.4), prijímajúcim podnikom výhody a môže mať teda priamo za následok porušenie rovnováhy medzi spoločnosťami, pretože príjemcovi pomoci umožňuje znížiť prevádzkové náklady.

69.

Pomoc môže taktiež nepriamo narušiť hospodársku súťaž medzi letiskami tým, že podporuje rozvoj určitých letísk alebo tým, že nabáda určitú spoločnosť ‚premiestniť sa‘ z jedného letiska na druhé letisko a presunúť leteckú trasu z letiska EHP na regionálne letisko. Z týchto dôvodov predstavuje daná pomoc obvykle štátnu pomoc a musí sa oznámiť dozornému orgánu.

70.

Berúc do úvahy uvedené ciele a vážne ťažkosti, ktoré môžu sprevádzať otvorenie novej trasy, môže dozorný orgán schváliť takúto pomoc, ak spĺňa tieto podmienky:

71.

Kumulácia: pomoc na začatie činnosti sa nemôže kumulovať s inými druhmi pomoci poskytnutými na prevádzkovanie leteckej trasy, ako je pomoc sociálneho charakteru poskytnutá určitým kategóriám cestujúcich a náhrada za služby vo verejnom záujme. Takúto pomoc nie je možné poskytnúť ani vtedy, keď bol prístup k leteckej trase vyhradený jedinému dopravcovi podľa článku 4 nariadenia (EHS) č. 2408/92 (37), a najmä odseku 1 písm. d) tohto článku. V súlade s pravidlami proporcionality sa takáto pomoc takisto nebude dať kombinovať s inou pomocou poskytnutou na náhradu rovnakých nákladov, vrátane pomoci, ktorá bola vyplatená v inom štáte.

72.

Pomoc na začatie činnosti sa musí oznámiť dozornému orgánu. Dozorný orgán vyzýva štáty EZVO, aby skôr ako jednotlivé prípady pomoci oznamovali schémy pomoci na začatie činnosti, čím sa na území, na ktoré sa vzťahuje Dohoda o EHP, zabezpečí väčšia koherencia. Dozorný orgán môže jednotlivo prehodnotiť prípady pomoci alebo schému pomoci, ktoré síce v plnej miere nespĺňajú tieto kritériá, ale ktorých konečný výsledok by bol porovnateľný.

73.

Ak spoločnosť získala neoprávnenú pomoc, pri ktorej dozorný úrad prijal záporné rozhodnutie, vrátane príkazu na jej vrátenie, a ak nebola vrátená v súlade s článkom 14 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, pri hodnotení akejkoľvek pomoci na letiskovú infraštruktúru alebo pomoci na začatie činnosti sa musí vziať do úvahy aj kumulovaný efekt skoršej pomoci a novej pomoci a aj skutočnosť, že skoršia pomoc nebola vrátená (38).

74.

V súlade s článkom 1 ods. 1 časti I protokolu 3 k dohode o dozore a súde dozorný orgán navrhuje, aby štáty EZVO zmenili a doplnili svoje súčasné schémy týkajúce sa štátnej pomoci, na ktorú sa vzťahujú tieto usmernenia, tak, aby boli v súlade s týmito usmerneniami najneskôr do 1. júna 2007. dozorný úrad vyzýva štáty EZVO, aby najneskôr do 1. júna 2006 písomne potvrdili prijatie týchto návrhov.

75.

Ak štát EZVO prijatie písomne nepotvrdí pred týmto dátumom, dozorný úrad uplatní článok 19 ods. 2 časti II protokolu 3 k dohode o dozore a súde a podľa potreby začne konanie ustanovené v tomto článku.

76.

Tieto usmernenia sa budú uplatňovať odo dňa ich prijatia dozorným úradom. Oznámenia, ktoré dozorný úrad zaregistruje pred týmto dátumom, sa preskúmajú s prihliadnutím na pravidlá platné v čase oznámenia.

Ak sa pomoc začala vyplácať po prijatí týchto usmernení, dozorný úrad na základe týchto usmernení preskúma zlučiteľnosť celej pomoci na financovanie letiskovej infraštruktúry alebo pomoci na začatie činnosti, ktorá bola poskytnutá bez jeho povolenia, a ktorou sa teda porušil článok 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k dohode o dozore a súde. V ostatných prípadoch dozorný úrad hodnotí pomoc na základe pravidiel platných v čase, keď sa pomoc začala vyplácať.

77.

Dozorný orgán informuje štáty EZVO a zainteresované strany, že zvažuje začať dôkladné vyhodnotenie uplatňovania týchto usmernení štyri roky po dátume ich implementácie. Výsledky tejto štúdie môžu viesť dozorný úrad k revízii týchto usmernení.