Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzgericht (Rakúsko) 30. marca 2021 – DN/Finanzamt Österreich

(Vec C-199/21)

(2021/C 242/12)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Sťažovateľ: DN

Žalovaný orgán: Finanzamt Österreich

Prejudiciálne otázky

Prvá prejudiciálna otázka, ktorá sa predkladá spoločne s druhou prejudiciálnou otázkou:

Má sa znenie „členský štát príslušný pre dôchodok“ v druhej vete článku 67 nariadenia č. 883/2004 (1) v znení zmenenom nariadením č. 465/2012 (2) vykladať v tom zmysle, že sa tým myslí ten členský štát, ktorý bol predtým príslušný na rodinné dávky ako členský štát zamestnania a teraz je povinný vyplácať starobný dôchodok, ktorého nárok je založený na predchádzajúcom výkone slobody pohybu pracovníkov na svojom území?

Druhá prejudiciálna otázka:

Má sa znenie článku 68 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia 883/2004 „nároky, ktoré existujú na základe poberania dôchodkov“ vykladať v tom zmysle, že nárok na rodinné dávky sa má považovať za existujúci na základe poberania dôchodku vtedy, ak po prvé predpisy práva Únie ALEBO členského štátu pre nárok na rodinné dávky upravujú poberanie dôchodku ako podmienku a po druhé je podmienka poberania dôchodku skutočne naplnená, takže „obyčajné poberanie dôchodku“ nepodlieha článku 68 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia č. 883/2004 a dotknutý členský štát sa z pohľadu práva Únie nepovažuje za „štát dôchodku“?

Tretia prejudiciálna otázka, ktorá sa predkladá alternatívne k prvej a druhej prejudiciálnej otázke, ak pre výklad pojmu štát dôchodku postačuje obyčajné poberanie dôchodku:

V prípade poberania dôchodku, ktorého nárok [patrí] do pôsobnosti nariadení o migrujúcich pracovníkoch a tiež [vznikol] predtým vykonávaním zamestnania v členskom štáte v období, kedy buď samotný štát bydliska alebo oba štáty ešte neboli členskými štátmi Únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, sa znenie „rozdielový doplatok sa v prípade potreby poskytne v sume, ktorá prevyšuje túto čiastku“ v článku 68 ods. 2 druhej vete v druhej polovici vety nariadenia 883/2004 vo svetle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 12. júna 1980, C-733/79, Laterza, má chápať tak, že rodinná dávka je právom Únie zaručená v najväčšom možnom rozsahu aj v prípade poberania dôchodku?

Štvrtá prejudiciálna otázka:

Má sa článok 60 ods. 1 tretia veta nariadenia č. 987/2009 (3) vykladať v tom zmysle, že bráni § 2 ods. 5 FLAG 1967, v dôsledku ktorého v prípade rozvodu patrí rodičovi, ktorý vedie domácnosť, nárok na rodinné prídavky a daňový bonus tak dlho, pokiaľ plnoleté a študujúce dieťa je členom jeho domácnosti, ktorý však žiadosť nepodal ani v štáte bydliska, ani v štáte dôchodku, takže druhý rodič, ktorý žije v Rakúsku ako dôchodca a skutočne znáša výdavky na chod tejto domácnosti, môže na inštitúcií členského štátu, ktorého právne predpisy sa majú prednostne uplatniť, nárok na rodinné prídavky a daňový bonus bezprostredne oprieť o článok 60 ods. 1 tretiu vetu nariadenia 987/2009?

Piata prejudiciálna otázka, ktorá sa podáva spolu so štvrtou prejudiciálnou otázkou:

Má sa článok 60 ods. 1 tretia veta nariadenia č. 987/2009 ďalej vykladať v tom zmysle, že pre odôvodnenie postavenia pracovníka Únie v konaní o rodinných dávkach v členskom štáte ako účastníka konania je tiež nevyhnutné, aby prevažne znášal výdavky na chod domácnosti v zmysle článku 1 písm. i) bodu 3 nariadenia č. 883/2004?

Šiesta prejudiciálna otázka:

Majú sa ustanovenia o dialógu podľa článku 60 nariadenia č. 987/2009 vykladať v tom zmysle, že takýto dialóg sa má viesť medzi inštitúciami dotknutých členských štátoch nie len v prípade poskytnutia rodinných dávok, ale aj v prípade ich spätného vymáhania?

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 2012, s. 4).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1).