–

T.A.C., v zastúpení: T. Chiuariu, avocat,

–

Agenția Națională de Integritate (ANI), v zastúpení: D. Chiurtu, O. Iacob a F.‑I. Moise, splnomocnení zástupcovia,

–

rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane a L. Liţu, splnomocnené zástupkyne,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Nicolae, P. J. O. Van Nuffel a M. Wasmeier, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rozhodnutia Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii (Ú. v. EÚ L 354, 2006, s. 56), ako aj článku 15 ods. 1, článku 47 a článku 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi T.A.C. a Agenția Națională de Integritate (ANI) (Národný bezpečnostný úrad, Rumunsko) vo veci hodnotiacej správy tohto úradu konštatujúcej, že T.A.C. počas výkonu svojho funkčného obdobia primátora porušil pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov v správnej oblasti.

3

Rozhodnutie 2006/928 bolo prijaté v kontexte pristúpenia Rumunska k Európskej únii stanoveného na 1. januára 2007 najmä na základe článkov 37 a 38 Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203, ďalej len „akt o pristúpení“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2007. Odôvodnenia 1 až 6 a odôvodnenie 9 tohto rozhodnutia znejú:

…

4

Článok 1 rozhodnutia 2006/928 stanovuje:

„Rumunsko bude každoročne k 31. marcu a po prvýkrát k 31. marcu 2007 podávať Komisii správu o pokroku v plnení jednotlivých referenčných kritérií uvedených v prílohe.

Komisia môže kedykoľvek poskytnúť technickú pomoc prostredníctvom rôznych činností alebo zabezpečovať zber a výmenu informácií týkajúcich sa referenčných kritérií. Navyše môže Komisia na tento účel kedykoľvek zorganizovať odborné misie do Rumunska. V tejto súvislosti poskytnú rumunské orgány potrebnú podporu.“

5

Článok 2 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade svoje pripomienky a zistenia týkajúce sa správy Rumunska po prvýkrát v júni 2007.

Po tomto dátume bude Komisia podávať správy podľa potreby a minimálne jedenkrát za každých šesť mesiacov.“

6

Článok 4 uvedeného rozhodnutia uvádza:

„Toto rozhodnutie je určené všetkým členským štátom.“

7

Príloha toho istého rozhodnutia znie:

„Referenčné kritériá pre Rumunsko uvedené v článku 1:

8

Článok 25 legea nr. 176/2010 privind integritatea în exercitarea funcțiilor și demnităților publice, pentru modificarea și completarea Legii nr. 144/2007 privind înființarea, organizarea și funcționarea Agenției Naționale de Integritate, precum și pentru modificarea și completarea altoracte norme (zákon č. 176/2010 o bezúhonnosti pri výkone verejných funkcií a úradov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 144/2007 o zriadení, organizácii a fungovaní Národného bezpečnostného úradu, ako aj iné právne predpisy) z 1. septembra 2010 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 621 z 2. septembra 2010) stanovuje:

„1.   Skutok, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vydala správny akt, dojednala právny úkon, prijala rozhodnutie alebo sa podieľala na prijatí rozhodnutia v rozpore s právnymi povinnosťami týkajúcimi sa konfliktu záujmov alebo situácie nezlučiteľnosti, predstavuje disciplinárny delikt a sankcionuje sa podľa predpisov vzťahujúcich sa na dotknutý úrad, funkciu alebo činnosť, pokiaľ sa v tomto zákone nestanovuje inak a predmetný skutok nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu.

2.   Osoba, ktorá bola uvoľnená alebo odvolaná z funkcie podľa odseku 1 alebo vo vzťahu ku ktorej sa konštatoval konflikt záujmov alebo situácia nezlučiteľnosti, stráca právo vykonávať verejnú funkciu alebo úrad, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, s výnimkou volených funkcií, a to na obdobie troch rokov odo dňa jej uvoľnenia alebo odvolania z dotknutej verejnej funkcie alebo úradu alebo od automatického skončenia jej mandátu. Ak takáto osoba zastávala volenú funkciu, nemôže opätovne vykonávať rovnakú funkciu po dobu troch rokov od skončenia mandátu. V prípade, že dotknutá osoba ku dňu zistenia situácie nezlučiteľnosti alebo konfliktu záujmov už verejnú funkciu alebo úrad nezastáva, zákonný trojročný zákaz plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti hodnotiacej správy alebo odo dňa, keď sa súdne rozhodnutie, ktorým sa potvrdzuje existencia konfliktu záujmov alebo situácie nezlučiteľnosti, stalo právoplatným a nezrušiteľným.

…“

9

Podľa článku 66 ods. 1 la legea nr. 286/2009 privind Codul penal (zákon č. 286/2009 o Trestnom zákone), zo 17. júla 2009 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 510 z 24. júla 2009), v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej (ďalej len „Trestný zákon“):

„Dodatočný trest zákazu výkonu určitých práv spočíva v zákaze výkonu jedného alebo viacerých nasledujúcich práv počas obdobia od jedného do piatich rokov:

10

Článok 301 Trestného zákona, nazvaný „Konflikt záujmov“, v odseku 1 stanovuje:

„Skutočnosť, že verejný činiteľ sa pri výkone svojej funkcie dopustí konania alebo sa zúčastní na prijatí rozhodnutia, ktoré umožnilo získať priamo alebo nepriamo majetkový prospech pre neho, jeho manžela/manželku, príbuzného alebo príbuzného jeho manžela/manželky až do druhého stupňa…, sa trestá odňatím slobody na jeden rok až päť rokov a dodatočným trestom zákazu výkonu práva zastávať verejnú funkciu.“

11

Dňa 22. júna 2016 bol žalobca vo veci samej zvolený za primátora obce MN (Rumunsko) na obdobie 2016/2020.

12

V hodnotiacej správe z 25. novembra 2019 ANI konštatoval, že tento žalobca vo veci samej nedodržal pravidlá upravujúce konflikt záujmov v správnej oblasti. Počas svojho funkčného obdobia totiž na základe zmluvy o výpožičke priznal združeniu, ktorého bola jeho manželka zakladajúcou členkou a podpredsedníčkou, právo bezplatne užívať na účely vykonávania kultúrnej činnosti niektoré priestory vo vlastníctve obce na obdobie 5 rokov.

13

V prípade, že by sa táto správa, v ktorej sa konštatuje existencia konfliktu záujmov na strane žalobcu vo veci samej, stala právoplatnou, najmä ak by ju žalobca vo veci samej nespochybnil, došlo by k automatickému skončeniu jeho mandátu a bol by mu uložený dodatočný zákaz výkonu volených verejných funkcií počas obdobia troch rokov v súlade s vnútroštátnym právom.

14

Dňa 19. decembra 2019 podal žalobca vo veci samej na Tribunalul București (Regionálny súd Bukurešť, Rumunsko) žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia tejto hodnotiacej správy, pričom najmä tvrdil, že právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa taká sankcia, akou je zákaz vykonávať volené verejné funkcie počas obdobia troch rokov, ukladá automaticky a bez možnosti úpravy v závislosti od závažnosti spáchaného porušenia osobe považovanej za konajúcu v konflikte záujmov.

15

Keďže tento súd vyhlásil, že nemá právomoc rozhodovať o žalobe, vec bola postúpená vnútroštátnemu súdu, Curtea de Apel Timișoara (Odvolací súd Temešvár, Rumunsko).

16

Tento súd v prvom rade uvádza, že konanie vo veci samej patrí do práva Únie, keďže zákon č. 176/2010 vykonáva druhé referenčné kritérium uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2006/928. Aj ANI bol zriadený v súlade s týmto cieľom.

17

Uvedený súd ďalej uvádza, že podľa článku 25 tohto zákona, ak sa zistenie existencie konfliktu záujmov vo vzťahu k osobe, ktorá vykonáva volenú verejnú funkciu, stane právoplatným, dochádza k automatickému skončeniu jej mandátu. Okrem toho sa automaticky uplatňuje doplňujúci zákaz vykonávať tieto funkcie počas obdobia troch rokov stanovený v odseku 2 tohto článku, a to bez analýzy nevyhnutnosti tohto zákazu alebo rozdielneho uplatnenia v závislosti od závažnosti porušenia. Podľa judikatúry Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko) sa uvedený zákaz týka všetkých volených verejných funkcií uvedených v článku 1 uvedeného zákona bez ohľadu na výraz „rovnaká funkcia“ použitý v tomto ustanovení. Okrem toho ani skončenie mandátu, ani zákaz výkonu volených verejných funkcií nemožno napadnúť na súde, keďže súd rozhodujúci o zákonnosti hodnotiacej správy ANI môže len overiť, či skutočnosti vytýkané dotknutej osobe predstavujú alebo nepredstavujú konflikt záujmov, a nie rozhodnúť o sankciách, ktoré z toho vyplývajú.

18

Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že hoci v prejednávanej veci nebol voči žalobcovi vo veci samej konštatovaný nijaký trestný čin, článok 301 ods. 1 Trestného zákonníka stanovuje trestný čin konfliktu záujmov, za ktorý možno uložiť aj dodatočný trest zákazu výkonu práva zastávať verejnú funkciu uvedený v článku 66 ods. 1 tohto zákonníka. Tento súd preto považuje za potrebné určiť, či rovnako ako tento posledný uvedený trest, sa má aj zákaz výkonu volených verejných funkcií stanovený v článku 25 ods. 2 zákona č. 176/2010 posúdiť z hľadiska zásady primeranosti trestov zaručenej v článku 49 Charty, a ak áno, či táto zásada bráni takejto sankcii.

19

Napokon sa uvedený súd domnieva, že treba overiť, či článok 15 ods. 1 a článok 47 Charty bránia vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré automaticky ukladá túto sankciu na vopred stanovenú dobu troch rokov bez toho, aby súd mohol posúdiť jeho nevyhnutnosť alebo rozsah vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci.

20

Za týchto podmienok Curtea de Apel Timișoara (Odvolací súd Temešvár) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

ANI a rumunská vláda spochybňujú prípustnosť prejudiciálnych otázok. Na jednej strane tvrdia, že Charta nie je uplatniteľná na spor vo veci samej, keďže nedochádza k vykonávaniu práva Únie v zmysle jej článku 51 ods. 1. Na druhej strane dodávajú, že položené otázky sú irelevantné a že nastolený problém je čisto hypotetický, keďže predmetom sporu vo veci samej je len zrušenie hodnotiacej správy, v ktorej bol konštatovaný konflikt záujmov na strane žalobcu vo veci samej a netýka sa otázky sankcií.

22

Je potrebné pripomenúť, že pôsobnosť Charty je v súvislosti s konaním členských štátov vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Tento článok 51 ods. 1 potvrdzuje ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, nie však mimo týchto situácií [rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 78, ako aj citovaná judikatúra].

23

V prejednávanej veci z informácií vnútroštátneho súdu, ako aj z dôvodovej správy k zákonu č. 176/2010 vyplýva, že týmto zákonom sa vykonáva druhé referenčné kritérium uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2006/928, a to zriadenie bezpečnostného úradu, ktorý bude zodpovedať za overovanie majetku, nezrovnalostí a potenciálnych konfliktov záujmu, ako aj za vydávanie záväzných rozhodnutí, na základe ktorých bude možné prijať odrádzajúce sankcie.

24

Ako rozhodol Súdny dvor, referenčné kritériá uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sú pre Rumunsko záväzné v tom zmysle, že tento členský štát má osobitnú povinnosť dosiahnuť ich a prijať primerané opatrenia na ich splnenie. Rovnako je tento členský štát povinný zdržať sa uplatňovania opatrení, ktoré by mohli ohroziť plnenie týchto kritérií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 172).

25

Okrem toho uvedené rozhodnutie ukladá Rumunsku povinnosť účinne a bez ohľadu na prípadné poškodenie finančných záujmov Únie bojovať proti korupcii, a najmä korupcii na najvyššej úrovni, ako aj zabezpečiť uplatnenie účinných a odrádzajúcich sankcií za trestné činy korupcie vo všeobecnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, body 189 a 190, ako aj citovanú judikatúru).

26

V tejto súvislosti Súdny dvor tiež spresnil, že Rumunsko má slobodnú voľbu pri výbere uplatniteľných sankcií, ktoré môžu mať podobu administratívnych sankcií, trestných sankcií alebo môžu byť ich kombináciou, pričom táto právomoc je obmedzená zásadami proporcionality, ekvivalencie a efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, body 191 a 192, ako aj citovanú judikatúru).

27

Z týchto úvah vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 21 svojich návrhov, že zákon č. 176/2010, najmä jeho článok 25, predstavuje opatrenie na vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, takže Charta je uplatniteľná v rámci konania vo veci samej.

28

Pokiaľ ide o predmet sporu vo veci samej, z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu podanom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 13. novembra 2018, Levola Hengelo, C‑310/17, EU:C:2018:899, bod 28 a citovaná judikatúra).

29

V prejednávanej veci vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vysvetlil, že ak by zákonnosť hodnotiacej správy uvedenej v bode 12 tohto rozsudku mala byť potvrdená zamietnutím žaloby, o ktorej tento súd rozhoduje, žalobcovi vo veci samej by sa automaticky zakázal výkon volenej verejnej funkcie počas obdobia troch rokov podľa článku 25 ods. 2 zákona č. 176/2010 bez toho, aby mohol napadnúť tento zákaz v rámci iného súdneho konania.

30

Nie je teda zjavné, že by výklad ustanovení Charty nemal žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej alebo že by išlo o hypotetický problém.

31

Z toho vyplýva, že prejudiciálne otázky sú prípustné.

32

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 49 ods. 3 Charty vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá po skončení správneho konania stanovuje opatrenie zákazu vykonávať akúkoľvek volenú verejnú funkciu počas vopred stanovenej doby troch rokov, pokiaľ ide o osobu, voči ktorej bola konštatovaná existencia konfliktu záujmov pri výkone takejto funkcie.

33

Článok 49 ods. 3 Charty, ktorý stanovuje, že prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu, sa týka sankcií trestnoprávnej povahy. Preto je potrebné preskúmať, či má takýto zákaz trestnoprávnu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA, C‑544/19, EU:C:2021:803, bod 90).

34

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa výkladu článku 50 Charty a prebratej do jej článku 49 ods. 3 sú na posúdenie trestnoprávnej povahy sankcie relevantné tri kritériá. Prvým kritériom je právna kvalifikácia porušenia vo vnútroštátnom práve, druhým je samotná povaha porušenia a tretím stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA, C‑544/19, EU:C:2021:803, bod 91, ako aj z 22. marca 2022, bpost, C‑117/20, EU:C:2022:202, bod 25 a citovanú judikatúru).

35

Aj pri porušeniach, ktoré vnútroštátne právo nekvalifikuje ako „trestné“, takáto povaha totiž môže napriek všetkému vyplývať zo samotnej povahy predmetného porušenia a zo stupňa prísnosti sankcií, ktoré môžu byť dôsledkom takého porušenia [rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 88 a citovaná judikatúra].

36

Hoci prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby vo svetle týchto kritérií posúdil, či opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, má trestnoprávnu povahu v zmysle článku 49 ods. 3 Charty, Súdny dvor rozhodujúci o návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže poskytnúť vnútroštátnemu súdu spresnenia, aby usmernil tento súd pri jeho výklade (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA, C‑544/19, EU:C:2021:803, bod 92 a citovanú judikatúru).

37

Pokiaľ ide o prvé kritérium týkajúce sa kvalifikácie porušenia vo vnútroštátnom práve, tak zo znenia článku 25 ods. 1 zákona č. 176/2010, ktorý odkazuje na „disciplinárny delikt“, ako aj z vnútroštátnej judikatúry citovanej v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, najmä z judikatúry Curtea Constituțională (Ústavný súd), vyplýva, že v rumunskom práve sa automatické skončenie mandátu v prípade zistenia konfliktu záujmov, ani zákaz výkonu akejkoľvek volenej verejnej funkcie, ktorý sa ukladá dodatočne okrem tohto skončenia, nepovažujú za trestnoprávne sankcie. Okrem toho zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že tieto opatrenia sa ukladajú v správnom konaní. Je síce pravda, že rumunské právo upravuje aj trestný čin konfliktu záujmov, ako však generálny advokát uviedol v bode 31 svojich návrhov, sankcie za tento trestný čin sa ukladajú prostredníctvom osobitného a nezávislého konania.

38

Pokiaľ ide o druhé kritérium týkajúce sa samotnej povahy porušenia, toto kritérium zahŕňa overenie, či predmetné opatrenie sleduje najmä represívny účinok, ktorý je vlastný sankcii trestnej povahy v zmysle článku 49 Charty [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 89, ako aj zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA, C‑544/19, EU:C:2021:803, bod 94 a citovanú judikatúru].

39

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z pripomienok účastníkov konania pred Súdnym dvorom vyplýva, že cieľom zákona č. 176/2010 je zaručiť integritu a transparentnosť pri výkone verejných funkcií a úradov, ako aj predchádzať inštitucionálnej korupcii, a že opatrenie spočívajúce v zákaze výkonu volených verejných funkcií, akým je opatrenie, ktoré možno uložiť vo veci samej, patrí do širšieho súboru opatrení, ktoré všetky sledujú tento cieľ doplňujúcim spôsobom, a v dôsledku toho prispievajú k dosiahnutiu referenčných kritérií stanovených v rozhodnutí 2006/928. Účelom tohto zákazu, rovnako ako účelom automatického skončenia mandátu, je teda zachovať riadne fungovanie a transparentnosť štátu tým, že sa trvalo ukončia situácie konfliktu záujmov.

40

V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že pokiaľ ide o zákaz kandidovať vo voľbách a vykonávať volené funkcie, ktorý sleduje takýto účel a týka sa slobodného rozhodovania volených orgánov, tento zákaz nemá represívnu povahu, aj keby bol vydaný v nadväznosti na odsúdenie v trestnom konaní za trestné činy korupcie (pozri v tomto zmysle rozsudky ESĽP, 18. mája 2021, Galan v. Taliansko, CE:ECHR:2021:0518DEC006377216, body 85 a 97, ako aj 17. júna 2021, Miniscalco v. Taliansko, ECLI:CE:ECHR:2021:0617JUD005509313, body 64 a 73).

41

Vzhľadom na tieto skutočnosti a vzhľadom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode sa zdá, že opatrenie zakazujúce vykonávať volené verejné funkcie počas obdobia troch rokov, ktoré možno uložiť vo veci samej, sleduje v podstate preventívny, a nie represívny cieľ.

42

Pokiaľ ide o tretie kritérium týkajúce sa stupňa prísnosti sankcie, treba zdôrazniť, ako uviedol generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, že takéto opatrenie nespočíva v uložení trestu odňatia slobody alebo v uložení pokuty, ale v zákaze budúceho výkonu určitých činností, konkrétne volených verejných funkcií, týkajúcich sa obmedzenej skupiny s osobitným postavením. Tento zákaz je tiež časovo obmedzený a netýka sa práva voliť.

43

Treba dodať, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa sankcie podobné opatreniu, o ktoré ide vo veci samej, vo všeobecnosti nepovažujú za sankcie s dostatočným stupňom prísnosti na to, aby im bola priznaná trestnoprávna povaha, a to tým skôr, ak nie je dotknuté právo voliť (pozri v tomto zmysle rozsudok Európskej komisie pre ľudské práva, z 13. januára 1997, Tapie v. Francúzsko, CE:ECHR:1997:0113DEC003225896, s. 5, ako aj rozsudok ESĽP, 18. mája 2021, Galan v. Taliansko, CE:ECHR:2021:0518DEC006377216, body 96 a 97).

44

Z týchto úvah vyplýva, že žiadne z troch kritérií uvedených v bode 34 tohto rozsudku sa nezdá byť splnené, a že v dôsledku toho zákaz vykonávať volené verejné funkcie stanovený vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, zrejme nemá trestnoprávnu povahu, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

45

Pokiaľ však toto opatrenie nemá trestnoprávnu povahu, nemožno ho posudzovať z hľadiska článku 49 ods. 3 Charty.

46

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 49 ods. 3 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na právnu úpravu, ktorá po skončení správneho konania stanovuje opatrenie zákazu vykonávať akúkoľvek volenú verejnú funkciu počas vopred stanovenej doby troch rokov, pokiaľ ide o osobu, voči ktorej bola konštatovaná existencia konfliktu záujmov pri výkone takejto funkcie, v prípade, že toto opatrenie nemá trestnoprávnu povahu.

47

Na úvod treba uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že druhá otázka sa kladie v prípade, že by sa zákaz výkonu volených verejných funkcií stanovený v článku 25 ods. 2 zákona č. 176/2010 mal považovať za majúci trestnoprávnu povahu. Ako však vyplýva z úvah uvedených v bodoch 32 až 46 tohto rozsudku, tento zákaz sa s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, nezdá byť takej povahy, takže článok 49 ods. 3 Charty sa neuplatní.

48

Vzhľadom na to musí byť vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, keďže vykonáva právo Únie, ako bolo uvedené v bode 27 tohto rozsudku, v každom prípade v súlade so zásadou proporcionality ako všeobecnou zásadou práva Únie.

49

Podľa ustálenej judikatúry totiž zásada proporcionality tvorí súčasť všeobecných zásad práva Únie, ktoré musia byť rešpektované vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá spadá do pôsobnosti práva Únie alebo ktorou sa toto právo vykonáva, a to aj v prípade, že nedošlo k zosúladeniu právnej úpravy Únie v oblasti uplatniteľných sankcií [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. apríla 2019, Repsol Butano a DISA Gas, C‑473/17 a C‑546/17, EU:C:2019:308, bod 39 a citovanú judikatúru, ako aj z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20, EU:C:2022:168, bod 31 a citovanú judikatúru].

50

Podľa ustálenej judikatúry je na dodržanie zásady proporcionality potrebné, aby opatrenie bolo spôsobilé koherentne a systematicky zabezpečiť dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa a nešlo nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie primerané a nevyhnutné, pričom spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 2018, F, C‑473/16, EU:C:2018:36, bod 56, ako aj zo 7. septembra 2022, Cilevičs a i., C‑391/20, EU:C:2022:638, bod 65 a citovanú judikatúru).

51

Pokiaľ ide o správne alebo donucovacie opatrenia, ktoré umožňuje vnútroštátna právna úprava, nemôžu ísť nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou (rozsudok z 24. februára 2022, Agenzia delle dogane e dei monopoli a Ministero dell’Economia e delle Finanze, C‑452/20, EU:C:2022:111, bod 37, ako aj citovaná judikatúra). Najmä prísnosť uloženej sankcie musí byť primeraná závažnosti porušenia, ktoré má táto sankcia postihnúť (rozsudok z 12. septembra 2019, Maksimovic a i., C‑64/18, C‑140/18, C‑146/18 a C‑148/18, EU:C:2019:723, bod 39, ako aj citovaná judikatúra).

52

Za týchto podmienok treba na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu preformulovať druhú otázku tak, že sa ňou v podstate pýta, či zásada proporcionality bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje opatrenie zakazujúce vykonávať akúkoľvek volenú verejnú funkciu počas vopred stanoveného obdobia troch rokov, pokiaľ ide o osobu, voči ktorej bola konštatovaná existencia konfliktu záujmov pri výkone takejto funkcie.

53

V prejednávanej veci treba na úvod pripomenúť, že cieľom zákona č. 176/2010, ktorého článok 25 ods. 2 stanovuje zákaz výkonu volených verejných funkcií počas obdobia troch rokov, je zaručiť integritu a transparentnosť pri výkone verejných funkcií a úradov, ako aj predchádzať inštitucionálnej korupcii. Ciele tohto zákona, ktoré prispievajú k dosiahnutiu referenčných kritérií uvedených v prílohe k rozhodnutiu 2006/928, teda predstavujú legitímny cieľ uznaný Úniou.

54

Hoci prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má jediný právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo, aby v prípade, že potvrdí zákonnosť hodnotiacej správy, o ktorú ide vo veci samej, s konečnou platnosťou posúdil, či je táto sankcia vzhľadom na konflikt záujmov, konštatovaný v tejto správe, vhodná, nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie tohto legitímneho cieľa, Súdny dvor môže napriek tomu poskytnúť spresnenia, ktoré majú viesť uvedený súd pri tomto posudzovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2022, Agenzia delle dogane e dei monopoli a Ministero dell’Economia e delle Finanze, C‑452/20, EU:C:2022:111, bod 40, ako aj citovanú judikatúru).

55

Pokiaľ ide o otázku, či je uvedená sankcia vhodná na zabezpečenie dosiahnutia sledovaných legitímnych cieľov koherentným a systematickým spôsobom, treba pripomenúť, že bola uložená na základe právoplatného konštatovania zo strany ANI o protiprávnej situácii konfliktu záujmov, ktorý možno pripísať osobe vykonávajúcej takú volenú verejnú funkciu, akou je funkcia primátora, ako je tomu u žalobcu vo veci samej, v priebehu výkonu jeho funkcie, a to dodatočne okrem automatického skončenia jej mandátu.

56

Automatické uloženie týchto sankcií tak umožňuje trvalé ukončenie zisteného konfliktu záujmov, pričom sa zachováva fungovanie štátu a dotknutých volených orgánov. Okrem toho sa zdá, že stanovenie jednak automatického skončenia mandátu, ako aj automatického zákazu vykonávať akúkoľvek volenú verejnú funkciu počas dostatočne dlhého vopred stanoveného obdobia môže odradiť osoby vykonávajúce volený mandát od toho, aby sa dostali do takejto situácie, a nabádať ich, aby dodržiavali svoje povinnosti v tejto oblasti.

57

Z toho vyplýva, že zákaz vykonávať volené verejné funkcie počas obdobia troch rokov stanovený vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, sa zdá byť primeraný na dosiahnutie legitímneho cieľa sledovaného touto právnou úpravou.

58

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť tejto sankcie, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že rumunský zákonodarca stanovil tento zákaz a určil jeho dĺžku na tri roky s prihliadnutím na vnútornú závažnosť skutočností zakladajúcich situáciu konfliktu záujmov pre fungovanie štátu a spoločnosť. Uvedený zákaz sa tak ukladá v dôsledku porušenia, ktorého sa dopustila osoba vykonávajúca volené verejné funkcie, ako je žalobca vo veci samej, a ktoré má určitú závažnosť.

59

Rumunský zákonodarca tiež v článku 301 ods. 1 Trestného zákonníka stanovil trestný čin konfliktu záujmov, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody a doplňujúci trest zákazu výkonu volených funkcií na rôzne obdobie od jedného do piatich rokov.

60

Treba dodať, že rozsah konfliktov záujmov, ako aj úroveň korupcie pozorované vo vnútroštátnom verejnom sektore sa musia zohľadniť, pokiaľ ide o otázku, či vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, prekračuje alebo neprekračuje hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zabezpečení integrity a transparentnosti pri výkone verejných funkcií a úradov, ako aj v predchádzaní inštitucionálnej korupcii. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zákonom č. 176/2010 sa vykonáva druhé referenčné kritérium uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2006/928, ktoré je pre Rumunsko záväzné a ktorého cieľom je zabezpečiť, aby zo záväzných rozhodnutí ANI mohli vyplývať odrádzajúce sankcie. Toto rozhodnutie tiež ukladá tomuto členskému štátu povinnosť účinne bojovať proti korupcii.

61

Vzhľadom na preventívnu zložku predmetného opatrenia, ktorej cieľom je najmä odradiť osoby vykonávajúce verejné funkcie od akéhokoľvek narúšania integrity ich funkcie, je v takomto vnútroštátnom kontexte potrebné vopred stanoviť lehotu pre toto opatrenie, aby sa zabezpečila jeho účinnosť.

62

Okrem toho zákaz vykonávať volené verejné funkcie stanovený v článku 25 ods. 2 zákona č. 176/2010 je časovo obmedzený a vzťahuje sa len na určité kategórie osôb vykonávajúcich osobitné funkcie. Konkrétne osoba vykonávajúca taký volený mandát, akým je funkcia primátora, tak ako žalobca vo veci samej, je poverená dôležitými povinnosťami a právomocami a má za úlohu zastupovať svojich spoluobčanov.

63

Tento zákaz sa okrem toho týka len vymedzených činností, a to volených verejných funkcií, a nebráni výkonu akejkoľvek inej profesijnej činnosti, najmä v súkromnom sektore.

64

Z toho vyplýva, že vzhľadom na kontext, do ktorého patrí vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, táto právna úprava v rozsahu, v akom ukladá sankciu nemožnosti byť volený na vopred stanovenú dobu v trvaní troch rokov, neprekračuje hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorý sleduje.

65

Pokiaľ ide o primeranosť predmetného opatrenia, a najmä primeranosť jeho prísnosti vo vzťahu k závažnosti porušenia, treba pripomenúť význam, ktorý má boj proti korupcii vo verejnom sektore v niektorých členských štátoch, a prioritu, ktorú rumunský zákonodarca priznal tomuto cieľu, ktorý predstavuje skutočnú požiadavku rumunskej spoločnosti, ako sa uvádza v dôvodovej správe k zákonu č. 176/2010, ktorá bola uložená aj rozhodnutím 2006/928.

66

Vzhľadom na závažnosť narušenia verejného záujmu vyplývajúceho z korupcie a konfliktov záujmov, hoci aj menej závažných, zo strany zvolených osôb vo vnútroštátnom kontexte zvýšeného rizika korupcie, sa zákaz volených verejných funkcií na vopred určenú dobu troch rokov stanovený týmto vnútroštátnym právnym predpisom v zásade nejaví ako neprimeraný vo vzťahu k porušeniu, ktoré má sankcionovať.

67

Vzhľadom na to okolnosť, že dĺžka trvania tohto zákazu nie je spojená s nijakou možnosťou úpravy, ako to potvrdzuje judikatúra Înalta Curte de Casație şi Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), neumožňuje vylúčiť, že v určitých výnimočných prípadoch sa táto sankcia môže ukázať ako neprimeraná vo vzťahu k porušeniu, ktoré sa ňou sankcionuje.

68

Tak by to totiž mohlo byť vo výnimočnom prípade, ak konštatované protiprávne konanie vzhľadom na sledovaný cieľ nevykazuje prvok závažnosti, zatiaľ čo vplyv uvedenej sankcie na osobnú, profesijnú a ekonomickú situáciu dotknutej osoby sa zdá byť obzvlášť závažný.

69

V prejednávanej veci teda za predpokladu, že by sa potvrdila zákonnosť hodnotiacej správy, o ktorú ide vo veci samej, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky relevantné okolnosti overil, či prísnosť sankcie uloženej žalobcovi vo veci samej podľa článku 25 ods. 2 zákona č. 176/2010 zostáva primeraná závažnosti konfliktu záujmov konštatovaného v tejto správe, s prihliadnutím na cieľ sledovaný týmto zákonom.

70

Ak by to tak nebolo, tomuto súdu by prináležalo vykladať túto právnu úpravu, pokiaľ je to možné, tak, že umožňuje uloženie primeranej, avšak naďalej účinnej a odrádzajúcej sankcie v súlade s rozhodnutím 2006/928.

71

Treba totiž pripomenúť, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo, pokiaľ je to možné, v súlade s právom Únie a že hoci povinnosť konformného výkladu nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem, tieto vnútroštátne súdy, vrátane súdov rozhodujúcich v poslednom stupni, musia prípadne zmeniť ustálenú judikatúru, pokiaľ táto judikatúra vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. mája 2019, Związek Gmin Zagłębia Miedziowego, C‑566/17, EU:C:2019:390, body 48 a 49, ako aj zo 4. marca 2020, Telecom Italia, C‑34/19, EU:C:2020:148, bod 60 a citovanú judikatúru).

72

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že zásada proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje opatrenie zákazu vykonávať akúkoľvek volenú verejnú funkciu počas vopred stanovenej doby troch rokov, pokiaľ ide o osobu, voči ktorej bola konštatovaná existencia konfliktu záujmov pri výkone takejto funkcie, ak vzhľadom na všetky relevantné okolnosti vedie uplatnenie tejto právnej úpravy k uloženiu sankcie primeranej závažnosti porušenia, ktoré postihuje, s prihliadnutím na cieľ zabezpečiť integritu a transparentnosť pri výkone verejných funkcií a úradov, ako aj predchádzať inštitucionálnej korupcii. Tak by to nebolo vo výnimočnom prípade, ak konštatované protiprávne konanie vzhľadom na tento cieľ nevykazuje prvok závažnosti, zatiaľ čo vplyv tohto opatrenia na osobnú, profesijnú a ekonomickú situáciu tejto osoby sa zdá byť obzvlášť závažný.

73

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 15 ods. 1 a článok 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje opatrenie zákazu vykonávať akúkoľvek volenú verejnú funkciu počas vopred stanoveného obdobia troch rokov, pokiaľ ide o osobu, voči ktorej bola konštatovaná existencia konfliktu záujmov pri výkone takejto funkcie.

74

Pokiaľ ide o článok 15 ods. 1 Charty, tento článok zakotvuje právo na prácu a vykonávanie slobodne zvoleného alebo prijatého povolania. Okrem toho slobodný výkon podnikateľskej činnosti je súčasťou všeobecných zásad práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2012, Interseroh Scrap and Metals Trading, C‑1/11, EU:C:2012:194, bod 43 a citovanú judikatúru).

75

ANI a rumunská vláda sa domnievajú, že právo vykonávať volené verejné funkcie nepatrí do pôsobnosti článku 15 ods. 1 Charty, keďže právo byť volený je súčasťou politických práv, čo potvrdzuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Komisia tiež uvádza, že opatrenie zákazu výkonu volených verejných funkcií, o ktoré ide vo veci samej, zrejme nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, pretože volebný proces nezahŕňa právo danej osoby vykonávať takéto funkcie.

76

V tejto súvislosti je pravda, že článok 15 ods. 1 Charty je formulovaný široko, ako to potvrdzuje použitie pojmov „každý“, „práca“ a „povolanie“.

77

Okrem toho podľa vysvetliviek k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17) je slobodná voľba povolania zakotvená v tomto ustanovení uznaná v judikatúre Súdneho dvora, vychádzajúcej najmä z rozsudkov zo 14. mája 1974, Nold/Komisia (4/73, EU:C:1974:51, body 12 až 14), z 13. decembra 1979, Hauer (44/79, EU:C:1979:290, s. 3727), a z 8. októbra 1986, Keller (234/85, EU:C:1986:377, bod 8). Uvedené ustanovenie je inšpirované aj článkom 1 ods. 2 Európskej sociálnej charty podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a revidovanej v Štrasburgu 3. mája 1996, ktorý vyžaduje účinne chrániť právo pracovníka zarábať si na živobytie v slobodne zvolenom zamestnaní, ako aj z bodu 4 Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva prijatej na zasadnutí Európskej rady v Štrasburgu 9. decembra 1989, v ktorom sa vyhlasuje, že každý si môže slobodne vybrať a vykonávať povolanie podľa predpisov upravujúcich jednotlivé povolania. Ako uviedol generálny advokát v bode 85 svojich návrhov, článok 15 ods. 1 Charty má teda širokú osobnú aj vecnú pôsobnosť.

78

Napriek tomu táto pôsobnosť, hoci aj široká, nezahŕňa právo vykonávať počas určitého obdobia taký volený mandát získaný prostredníctvom demokratického volebného procesu, akým je funkcia primátora.

79

Tento výklad potvrdzuje skutočnosť, že článok 15 Charty sa nachádza v jej hlave II s názvom „Slobody“, zatiaľ čo osobitné ustanovenia týkajúce sa práva byť volený vo voľbách, konkrétne články 39 a 40 Charty týkajúce sa práva voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, sa nachádzajú v samostatnej hlave, a to v hlave V s názvom „Občianstvo“.

80

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva tiež podporuje takýto výklad, pretože tento súd rozhodol, že právo vykonávať volený mandát získaný vo voľbách je politickým právom, pričom odmena s tým spojená je len jeho dôsledkom (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 8. novembra 2016, Savisaar v. Estónsko, CE:ECHR:2016:1108DEC000836516, body 26 a 27).

81

Z toho vyplýva, že právo vykonávať volené verejné funkcie, najmä funkciu primátora, nepatrí do pôsobnosti článku 15 ods. 1 Charty, takže v prejednávanej veci sa žalobca vo veci samej nemôže účinne odvolávať na toto ustanovenie.

82

Ako však vyplýva z článku 53 Charty, takýto výklad nemá vplyv na možnosť členských štátov uplatniť priaznivejší štandard ochrany práva na prácu a slobodnej voľby povolania uznaného ich vlastnou ústavou, pokiaľ toto uplatnenie neohrozí úroveň ochrany stanovenú Chartou, ako ju vykladá Súdny dvor.

83

Pokiaľ ide o článok 47 Charty, ten vo svojom prvom odseku stanovuje, že každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, a vo svojom druhom odseku spresňuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

84

Priznanie práva na účinný prostriedok nápravy v zmysle tohto článku 47 v danom prípade predpokladá, že osoba, ktorá ho uplatňuje, sa dovoláva práv alebo slobôd zaručených právom Únie alebo že je proti tejto osobe vedené stíhanie, ktoré predstavuje výkon práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 34 a citovanú judikatúru].

85

O takýto prípad ide v prejednávanej veci, pretože zákaz vykonávať volené verejné funkcie počas vopred stanovenej doby troch rokov, ktorý sa uplatní na žalobcu vo veci samej za predpokladu, že sa potvrdí zákonnosť hodnotiacej správy, ktorú vypracoval ANI, je stanovený zákonom č. 176/2010, ktorý, ako vyplýva z bodu 27 tohto rozsudku, vykonáva právo Únie. Článok 47 Charty je teda uplatniteľný v konaní vo veci samej.

86

Pokiaľ ide o obsah tohto ustanovenia, zásada účinnej súdnej ochrany obsiahnutá v tomto ustanovení sa skladá z viacerých zložiek, ktoré zahrnujú najmä zásadu rovnosti zbraní a právo na prístup k spravodlivosti (rozsudok z 30. júna 2016, Toma a Biroul Executorului Judecătoresc Horaţiu‑Vasile Cruduleci, C‑205/15, EU:C:2016:499, bod 42 a citovaná judikatúra),

87

Z práva na účinný prostriedok nápravy v zmysle článku 47 Charty najmä vyplýva, že nositeľ tohto práva sa môže obrátiť na súd, ktorý má právomoc zabezpečiť rešpektovanie práv, ktoré mu zaručuje právo Únie, a na tento účel preskúmať všetky skutkové a právne otázky relevantné pre rozhodnutie sporu, ktorý mu bol predložený [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, État luxembourgeois (Právo na odvolanie proti žiadosti o informácie v daňových veciach), C‑245/19 a C‑246/19, EU:C:2020:795, bod 66 a citovanú judikatúru].

88

V prejednávanej veci právo na účinný prostriedok nápravy zakotvené v článku 47 Charty predpokladá, ako uviedol generálny advokát v bode 100 svojich návrhov, že vnútroštátny súd môže preskúmať zákonnosť hodnotiacej správy ANI, ktorá spochybňuje žalobcu vo veci samej, a prípadne zrušiť túto správu, ako aj sankcie, ktoré sú na základe nej uložené.

89

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však vyplýva, že hodnotiace správy vypracované ANI obsahujú opis skutkového stavu, stanovisko dotknutej osoby a posúdenie skutočností zakladajúcich uvedený konflikt záujmov. Okrem toho vnútroštátny súd má v rámci preskúmania, ktoré musí vykonať vo vzťahu k hodnotiacej správe, o ktorú ide vo veci samej, právomoc preskúmať všetky relevantné právne a skutkové otázky, a teda po skončení tohto preskúmania potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu konfliktu záujmov. Navyše v prípade, že by tento súd dospel k záveru, že uvedená hodnotiaca správa je protiprávna, má právomoc ju zrušiť, a v dôsledku toho vyhlásiť za neplatné opatrenia spočívajúce v skončení mandátu a zákaze volených verejných funkcií, ktoré boli uložené na jeho základe.

90

Okrem toho, ako vyplýva z bodov 69 a 72 tohto rozsudku, vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či je v prejednávanej veci splnená požiadavka uložiť primeranú sankciu vyplývajúcu z práva Únie.

91

Napokon, ako uviedol aj generálny advokát v bode 102 svojich návrhov, spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, neobsahuje nijakú skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť účinnosť prostriedkov nápravy stanovených v rumunskom práve alebo súlad vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, s článkom 47 Charty.

92

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že:

93

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: