a)

konštatovala, že žalobkyňa mala prospech z ekonomickej výhody vo forme „daňovej diskriminácie“ vo výške 7,20 eura za vstupenku;

b)

konštatovala, že predmetné opatrenie predstavovalo stratu príjmov pre štát;

c)

bola toho názoru, že išlo o selektívne opatrenie v prospech žalobkyne, a

d)

dospela k záveru, že opatrenie narušovalo hospodársku súťaž a ovplyvňovalo obchod medzi členskými štátmi.

a)

článok 14 ods. 1 prvú vetu nariadenia 659/1999 (1), podľa ktorého sa vymáhanie musí vzťahovať na pomoc poskytnutú príjemcovi, lebo žalovaná nesprávne v napadnutom rozhodnutí vypočítala výšku pomoci, z ktorej mala žalobkyňa prípadne prospech;

b)

článok 14 ods. 1 druhú vetu nariadenia 659/1999, lebo v predmetnej veci je vymáhanie v rozpore so všeobecnými zásadami práva Európskej únie, konkrétne so zásadou ochrany legitímnej dôvery, zásadou právnej istoty a zásadou proporcionality.