Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62012TN0026

    Vec T-26/12: Žaloba podaná 20. januára 2012 — PT Musim Mas/Rada

    Ú. v. EÚ C 80, 17.3.2012, p. 22–23 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    17.3.2012   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 80/22


    Žaloba podaná 20. januára 2012 — PT Musim Mas/Rada

    (Vec T-26/12)

    2012/C 80/38

    Jazyk konania: angličtina

    Účastníci konania

    Žalobkyňa: PT Perindustrian dan Perdagangan Musim Semi Mas (PT Musim Mas) (Medan, Indonézia) (v zastúpení: D. Luff, advokát)

    Žalovaná: Rada Európskej únie

    Návrhy

    Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

    zrušil články 1 a 2 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1138/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (Ú. v. EÚ L 293, 11.11.2011, s. 1) (ďalej len „napadnuté nariadenie“), v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne,

    zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

    Dôvody a hlavné tvrdenia

    Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

    1.

    Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že

    Všeobecný súd má právomoc preskúmať články 1 a 2 napadnutého nariadenia a ich súlad s nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“) a so všeobecnými zásadami práva Únie.

    2.

    Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že

    Rada porušila článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, keďže:

    a)

    vychádzala zo zjavne nesprávneho skutkového posúdenia a zneužila svoje právomoci tým, že odmietla uznať, že žalobkyňa a jej dcérske spoločnosti zaoberajúce sa predajom v Singapure tvoria „jeden hospodársky subjekt“. Komisia počas šetrenia úmyselne nezohľadnila skutočnosti, na ktoré poukázala žalobkyňa a ktoré sa týkajú prepojených spoločností;

    b)

    dostatočne nepreukázala, že podmienky článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia boli splnené. Rada tiež zneužila svoje právomoci a vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, keďže vychádzala z nesprávnych a nesprávne vyložených skutočností s cieľom preukázať splnenie podmienok uplatniteľnosti článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Rada nezohľadnila skutočnosti, ktoré žalobkyňa predložila Komisii, ktorá ich overila a v priebehu celého šetrenia ich nevyvrátila.

    3.

    Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že

    Rada porušila prvý pododsek článku 2 ods. 10 základného nariadenia, keďže:

    a)

    nevykonala spravodlivé porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty. Dostatočne nepreukázala rozdiely vo faktoroch ovplyvňujúcich ceny a cenové porovnanie. V rozpore s existujúcou judikatúrou nepreukázala, že v prípade nevykonania úpravy zaplatenej provízie existuje asymetria medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Rada nezohľadnila údaje a dôkazy, ktoré žalobkyňa uviedla v dotazníku a počas kontrolných návštev a ktoré preukazujú, že ICOF S sa zaoberá tiež domácim predajom. Rada ďalej nedostatočne odôvodnila, prečo tieto údaje a dôkazy nezohľadnila. Rada tak vychádzala zo zjavne nesprávneho skutkového posúdenia a dopustila sa zneužitia právomoci. Rada tiež dostatočne neodôvodnila potrebu úpravy, pričom táto úprava má voči žalobkyni diskriminačnú povahu;

    b)

    Rada sa nevyhla duplicite odpočtu ziskov z vývoznej ceny. Rada najskôr odpočítala hypotetické rozpätie 5 % pre zisky ICOF E na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia a potom hypotetické rozpätie 5 % pre zisky ICOF S, a tak odpočítala neprimerané celkové hypotetické rozpätie 10 % pre predaje, ktoré sa uskutočnili v rámci skupiny. To je samozrejme v rozpore so skutkovými okolnosťami a praxou týkajúcou sa týchto druhov obchodov. Komisia ako vyšetrovací orgán to mala vedieť. Rada tak vychádzala zo zjavne nesprávneho skutkového posúdenia v súvislosti so ziskom v rámci skupiny a nesprávne, diskriminačne a neprimerane uplatnila článok 2 ods. 10 základného nariadenia.

    4.

    Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že

    Rada pri posudzovaní situácie žalobkyne porušila zásadu riadnej správy vecí verejných. Nezohľadnila tiež údaje, dôkazy a tvrdenia, ktoré boli Komisii poskytnuté počas šetrenia. Namiesto toho vychádzala z formálnych faktúr, zaplatených provízií a zmlúv vytrhnutých z kontextu, aby umelo zvýšila dumpingové rozpätie žalobkyne. Komisia a Rada mali pri prijímaní svojich záverov venovať prípadu väčšiu pozornosť a vykonať jeho riadnu analýzu.

    5.

    Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že

    napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore so zásadou rovnosti a zásadou zákazu diskriminácie. Rada tým, že upravila vývoznú cenu žalobkyne, vytvorila asymetriu medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou, keďže vychádzala iba z korporatívnej a daňovej štruktúry žalobkyne. Žalobkyni bola navyše z dôvodu tejto štruktúry spôsobená ujma dvojitým odpočtom hypotetického ziskového rozpätia. Obe situácie sú v porovnaní s ďalšími prešetrovanými spoločnosťami voči žalobkyni diskriminačné, keďže tieto spoločnosti majú podobné náklady, ktoré neboli predmetom úpravy.


    (1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.


    Top