This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62009CN0477
Case C-477/09: Reference for a preliminary ruling from the Cour de Cassation (France) lodged on 25 November 2009 — Charles Defossez v Christian Wiart, liquidator of Sotimon SARL, Office national de l’emploi, CGEA de Lille
Vec C-477/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 25. novembra 2009 — Charles Defossez/Christian Wiart, likvidátor poverený likvidáciou spoločnosti Sotimon SARL, Office national de l’emploi, CGEA de Lille
Vec C-477/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 25. novembra 2009 — Charles Defossez/Christian Wiart, likvidátor poverený likvidáciou spoločnosti Sotimon SARL, Office national de l’emploi, CGEA de Lille
Ú. v. EÚ C 37, 13.2.2010, p. 18–19
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
13.2.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 37/18 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 25. novembra 2009 — Charles Defossez/Christian Wiart, likvidátor poverený likvidáciou spoločnosti Sotimon SARL, Office national de l’emploi, CGEA de Lille
(Vec C-477/09)
2010/C 37/19
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour de cassation
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľ: Charles Defossez
Odporcovia: Christian Wiart, likvidátor poverený likvidáciou spoločnosti Sotimon SARL, Office national de l’emploi (likvidačný fond), CGEA de Lille
Prejudiciálna otázka
Má sa článok 8a smernice Rady č. 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (1), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/74/ES z 23. septembra 2002 (2) — ktorý vo svojom prvom odseku upravuje, že v prípade, ak podnik s činnosťami na území najmenej dvoch členských štátov je platobne neschopný, inštitúciou zodpovednou za plnenie neuspokojených nárokov zamestnancov je inštitúcia v tom členskom štáte, na území ktorého pracujú alebo zvyčajne pracujú, a ktorý vo svojom druhom odseku upravuje, že rozsah práv zamestnancov sa určí právnym predpisom regulujúcim príslušnú záručnú inštitúciu — vykladať v tom zmysle, že upravuje výlučnú príslušnosť inštitúcie alebo či sa — pri zohľadnení účelu smernice, ktorým je konsolidácia práv zamestnancov využívajúcich svoje právo na voľný pohyb, a účelu prvého odseku článku 9 tej istej smernice, podľa ktorého smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov uplatňovať alebo prijímať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie — má vykladať tak, že nezbavuje zamestnancov práva požadovať namiesto záruky poskytovanej touto inštitúciou výhodnejšiu záruku tej inštitúcie, v ktorej je zamestnávateľ poistený a prispieva podľa vnútroštátneho právneho poriadku?
(1) Ú. v. ES L 283, s. 23; Mim. vyd. 05/001, s. 217.
(2) Ú. v. ES L 270, s. 10; Mim. vyd. 05/004, s. 261.