20.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 141/23

—

zrušiť v celom rozsahu rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorý je predmetom odvolania, a vyhlásiť nový rozsudok určujúci, že rozhodnutie Komisie 2005/261/ES z 30. marca 2004, týkajúce sa schémy štátnej pomoci, ktorú plánuje vykonať Spojené kráľovstvo a ktorá sa týka reformy dane z príjmov právnických osôb vládou Gibraltáru (1), je v súlade s právom, a

—

zaviazať odporcov na náhradu trov konania.

1.

Porušenie článku 299 ods. 4 ES v súlade s jeho výkladom judikatúrou Súdneho dvora. V prvom rade napadnutý rozsudok porušuje právny štatút Gibraltáru vyplývajúci z judikatúry Súdneho dvora (rozsudky z 23. septembra 2003 a 12. septembra 2006), pretože nevyhlasuje, že Gibraltár bol postúpený Britskej korune španielskym kráľom Utrechtskou zmluvou z roku 1713 a obsahuje mnohé chyby, pokiaľ ide o definíciu tohto štatútu. Na druhej strane rozsudok Súdu prvého stupňa porušuje aj článok 299 ods. 4 ES tým, že priznáva Gibraltáru možnosť odčleniť sa od Spojeného kráľovstva v daňovej oblasti, čo znamená, že Spojené kráľovstvo prestáva v tejto oblasti zodpovedať za vonkajšie vzťahy Gibraltáru, a de facto premieňa Gibraltár na nový členský štát v daňovej oblasti.

2.

Porušenie článku 87 ods. 1 ES, pretože rozsudok Súdu prvého stupňa ho vykladá spôsobom, ktorý bráni jeho uplatneniu Spoločenstvom v rámci boja proti daňovým rajom uznaným OECD. Pre OECD je Gibraltár daňovým rajom. Napadnutý rozsudok tým, že považuje porovnanie medzi činnosťou podnikov v Gibraltáre a činnosťou podnikov v Spojenom kráľovstve za nemožné, ide proti zásadám tejto organizácie, podľa ktorých môžu opatrenia, ktoré sa môžu vo všeobecnosti uplatňovať v Gibraltáre, spôsobovať ujmu jej členským štátom, medzi ktorými je aj Spojené kráľovstvo. Článok 87 ods. 1 ES sa musí vykladať v súlade so zásadami OECD a v dôsledku toho je toto porovnanie nielen možné, ale aj potrebné.

3.

Porušenie usmernenia ECB zo 16. júla 2004 v rámci uplatnenia článku 87 ods. 1 ES. Európsky systém centrálnych bánk považuje Gibraltár podobne ako ďalších 37 území za extrateritoriálne finančné územie odlišné od Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o štatistiky týkajúce sa platobnej rovnováhy, vonkajšej globálnej pozície a výmenných rezerv. Analýza rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, zabraňujúca porovnávaniu činností podnikov v Gibraltáre s činnosťami podnikov v Spojenom kráľovstve, ide proti tejto definícii, ktorá toto porovnávanie umožňuje a predpokladá uplatnenie článku 87 ods. 1 ES, a porušuje záväznú normu práva Spoločenstva, usmernenie ECB zo 16. júla 2004.

4.

Porušenie článku 87 ods. 1 ES z dôvodu nedodržania podmienky, podľa ktorej musí byť pomoc poskytovaná „štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov“. Keďže v súlade s článkom 299 ods. 4 ES je Gibraltár územím, ktoré nie je časťou členského štátu, tvrdenie rozsudku, podľa ktorého referenčný rámec uplatnenia článku 87 ods. 1 ES zodpovedá výlučne geografickým hraniciam Gibraltáru, vedie k posudzovaniu Gibraltáru ako členského štátu, pretože inak by nikdy nemohla byť splnená podmienka, podľa ktorej musí byť pomoc poskytnutá „štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov“.

5.

Porušenie zásady nediskriminácie, pretože rozsudok uplatňuje neodôvodneným spôsobom judikatúru Azory na odlišný prípad, ako je ten, ktorého sa týka uvedený rozsudok. Medzi rozsudkom Azory a vecou rozhodnutou rozsudkom, ktorý je predmetom odvolania, existujú dve odlišnosti. Na jednej strane sú Azory územím členského štátu, čo nie je prípad Gibraltáru, a na druhej strane sa rozsudok Azory týkal zníženia daňovej sadzby, pokiaľ ide o daň z príjmov právnických osôb, zatiaľ čo vec týkajúca sa Gibraltáru sa týka nového všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb.

6.

Porušenie článku 87 ods. 1 ES, pretože rozsudok rozhodol, že podmienky štátnej pomoci nie sú splnené z hľadiska regionálnej selektivity. Konkrétne Španielske kráľovstvo usudzuje, že rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie v tom, že usudzuje, že sú splnené tri kritériá zavedené rozsudkom Azory, týkajúce sa politickej autonómie, procesnej autonómie a hospodárskej autonómie.

7.

Nesprávne právne posúdenie vyplývajúce z odmietnutia posúdiť a uplatniť štvrté kritérium uvedené Španielskym kráľovstvom počas konania na Súde prvého stupňa. Hoci tri kritériá rozsudku Azory boli považované za splnené, malo sa vyžadovať aj štvrté kritérium harmonizácie v rámci vnútroštátneho daňového systému členského štátu, ktorý je pôvodcom opatrenia.

8.

Porušenie článku 87 ods. 1 ES, pretože rozsudok Súdu prvého stupňa usudzuje, že kritériá štátnej pomoci nie sú splnené z hľadiska materiálnej selektivity. Ak by sa aj usúdilo, že Gibraltár predstavuje samostatný referenčný rámec, pre ktorý sú kritériá rozsudku Azory splnené, rozsudok porušuje článok 87 ods. 1 ES pri svojom skúmaní materiálnej selektivity, pretože Súd prvého stupňa vo svojej analýze nezohľadnil skutočnosť, že reforma dane z príjmov právnických osôb, ktorú chce Gibraltár vykonať, vytvára schému, v ktorej by 28 798 z 29 000 spoločností existujúcich v Gibraltári mohlo podliehať nulovej daňovej sadzbe. Tieto spoločnosti sú osobitne zvýhodnené predmetným opatrením a napadnutý rozsudok tým, že nerozhodol v tomto zmysle, porušuje článok 87 ods. 1 ES. Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí rozsudok, Komisia skutočne identifikovala spoločný daňový režim.

9.

Nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktorý neskúmal štvrté kritérium uvedené Španielskym kráľovstvom.

10.

Porušenie základného práva na rozhodnutie sporu v primeranej lehote, keďže konanie na Súde prvého stupňa trvalo prakticky dvakrát dlhšie ako konanie v bežnej veci, pričom to nie je ničím odôvodnené a táto okolnosť má relevantný vplyv na spor.

11.

Porušenie článku 77 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, pretože konanie nebolo po vypočutí účastníkov konania formálne prerušené.