Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62008CA0012

    Vec C-12/08: Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour du travail de Liège — Belgicko) — Mono Car Styling SA, v likvidácii/Dervis Odemis a i. (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 98/59/ES — Články 2 a 6 — Postup informovania a prerokovania so zamestnancami v prípade hromadného prepúšťania — Povinnosti zamestnávateľa — Právo zamestnancov podať žalobu — Požiadavka konformného výkladu)

    Ú. v. EÚ C 220, 12.9.2009, p. 7–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    12.9.2009   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 220/7


    Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour du travail de Liège — Belgicko) — Mono Car Styling SA, v likvidácii/Dervis Odemis a i.

    (Vec C-12/08) (1)

    (Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 98/59/ES - Články 2 a 6 - Postup informovania a prerokovania so zamestnancami v prípade hromadného prepúšťania - Povinnosti zamestnávateľa - Právo zamestnancov podať žalobu - Požiadavka konformného výkladu)

    2009/C 220/11

    Jazyk konania: francúzština

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Cour du travail de Liège

    Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobca: Mono Car Styling SA, v likvidácii

    Žalovaní: Dervis Odemis a i.

    Predmet veci

    Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour du travail de Liège (Belgicko) — Výklad článkov 2, 3 a 6 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, s. 16; Mim. vyd. 05/003, s. 327) — Riadny priebeh postupu informovania a prerokovania so zamestnancami v prípade prepúšťania — Neexistencia písomného oznámenia týkajúceho sa najmä dôvodov plánovaného prepúšťania, počtu a kategórie pracovníkov, ktorí majú byť prepustení, kritérií pre výber takýchto pracovníkov — Vplyv nevznesenia námietky zástupcami pracovníkov na individuálne právo pracovníka podať žalobu, ktorou napadne riadny priebeh prepúšťania — Rozsah požiadavky konformného výkladu

    Výrok rozsudku

    1.

    Článok 6 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania v spojení s článkom 2 tejto smernice treba vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej úprave, ktorá zakotvuje postupy umožňujúce zástupcom zamestnancov, ako aj každému zamestnancovi individuálne, dohliadať na dodržiavanie povinností stanovených touto smernicou, ale ktorá individuálne právo zamestnancov konať obmedzuje, pokiaľ ide o výhrady, ktoré možno uplatniť, a ktorá toto právo podmieňuje požiadavkou, že zástupcovia zamestnancov predtým oznámili zamestnávateľovi námietky, ako aj požiadavkou, že dotknutý zamestnanec predtým informoval zamestnávateľa, že spochybňuje dodržanie postupu informovania a prerokovania.

    2.

    Skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava, ktorá upravuje postupy, ktoré umožňujú zástupcom zamestnancov dohliadať na to, či zamestnávateľ dodržiava všetky povinnosti informovania a prerokovania stanovené v smernici 98/59, dopĺňa individuálne právo zamestnancov, ktoré okrem iného priznáva každému zamestnancovi dotknutému hromadným prepúšťaním, o limity a podmienky, nie je v rozpore so zásadou účinnej súdnej ochrany.

    3.

    Článok 2 smernice 98/59/ES je potrebné vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje povinnosti zamestnávateľa, ktorý hodlá pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu, v porovnaní s povinnosťami stanovenými v uvedenom článku 2. Podľa zásady konformného výkladu musí vnútroštátny súd pri uplatňovaní vnútroštátneho práva zohľadniť vnútroštátne právo ako celok a v najvyššej možnej miere ho vykladať v zmysle znenia a účelu smernice, aby dospel k záveru, ktorý je v súlade s cieľom sledovaným smernicou. Preto musí v rámci svojich právomocí zaistiť, aby povinnosti uložené takémuto zamestnávateľovi neboli obmedzené v porovnaní s povinnosťami stanovenými v článku 2 uvedenej smernice.


    (1)  Ú. v. EÚ C 79, 29.3.2008.


    Top