EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu5. 10. 2021
COM(2021) 615 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Stratégia boja proti antisemitizmu a podpory židovského života v EÚ (2021 – 2030)
„Pretože antisemitizmus otriasa samotnou podstatou našich hodnôt: ľudskosťou, slobodou náboženstva, rovnosťou. Antisemitizmus pôsobí na našu spoločnosť ako jed. Je na nás všetkých, aby sme proti nemu bojovali. Aby sme mu zabránili. A aby sme ho vyhubili.“
– Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie
V Bruseli 3. februára 2021
„Nenávisť, ktorá sa začína židmi, sa nikdy nekončí židmi. Robíme veľkú chybu, ak si myslíme, že antisemitizmus ohrozuje len židov. V prvom rade a najviac ohrozuje Európu a slobody, ktorých dosiahnutie trvalo stáročia.“
– Rabín Jonathan Sacks
Európsky parlament 27. septembra 2016
SMEROM K EÚ BEZ ANTISEMITIZMU
Európski židia a židovské komunity prispievajú k sociálnemu, politickému, hospodárskemu, vedeckému a kultúrnemu rozvoju Európy už viac než dve tisícročia a sú neoddeliteľnou súčasťou európskej identity. Židia od Gustáva Mahlera po Sigmunda Freuda, Hannah Arendtovú a Simone Veilovú obohacujú kultúrne, duchovné a náboženské dedičstvo Európy.
Zároveň je v Európe už stáročia prítomný antisemitizmus, prejavujúci sa vo forme vyhostení, prenasledovaní a pogromov, ktoré vyvrcholili holokaustom, nezmazateľnou škvrnou na európskej histórii, a spôsobili vymazanie židovského života a dedičstva z mnohých častí tohto kontinentu. Európska únia má svoje historické korene v druhej svetovej vojne a jednoznačnom záväzku Európanov zabezpečiť, že takéto zverstvá sa už nikdy nezopakujú.
Antisemitizmus sa však holokaustom neskončil. Generácie po skončení šoa je antisemitizmus znepokojivo na vzostupe, v Európe aj mimo nej.
Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Stavia sa jednoznačne proti všetkým formám nenávisti a diskriminácie na akomkoľvek základe, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo viere, sexuálnej orientácii, veku alebo zdravotnom postihnutí.
Antisemitizmus je nezlučiteľný so základnými hodnotami Európy. Predstavuje ohrozenie nielen židovských komunít a židovského života, ale aj otvorenej a rozmanitej spoločnosti, demokracie a európskeho spôsobu života. Európska únia je odhodlaná skoncovať s ním.
|
Každý druhý Európan považuje antisemitizmus za problém.
Deviati z desiatich židov sa domnievajú, že antisemitizmus v ich krajine vzrástol.
85 % židov považuje antisemitizmus za vážny problém.
|
Súčasný antisemitizmus sa vyskytuje v mnohých podobách, starých aj nových: od nenávistných prejavov na internete po trestné činy z nenávisti a fyzické útoky na židov, ich majetok a inštitúcie, znesvätenie synagóg, cintorínov a pomníkov. Dochádza k nemu v každodennom živote židov v podobe príležitostných poznámok alebo konania v práci, súkromných rozhovoroch, na verejných priestranstvách, v médiách, športe a kultúre, alebo keď židia praktizujú svoje náboženstvo. Antisemitizmus sa prejavuje ako rasová, etnická alebo náboženská diskriminácia, pretrvávanie stereotypov a prechovávanie nenávisti voči židom a ľuďom vnímaným ako židia. Môže viesť k násilným a vražedným útokom, ako napríklad na školu Ozar Hatorah v Toulouse v roku 2012, na Židovské múzeum v Bruseli v roku 2014, na obchodný dom Hypercasher v Paríži v roku 2015 alebo na synagógu v Halle v roku 2019.
Okrem toho pandémia COVID-19 ukázala, ako sa môžu v internetovom prostredí aj mimo neho obnoviť staré antisemitské predsudky a podnietiť nové konšpiračné mýty a nenávisť. Židia boli počas pandémie jednou z najviac atakovaných komunít, boli bezdôvodne obviňovaní z vytvorenia vírusu a z vývoja vakcín na účely dosiahnutia zisku. Túto situáciu zhoršuje porovnávanie protipandemických opatrení s politikami, ktoré viedli ku genocíde židov, ktoré minimalizuje alebo zľahčuje skúsenosti obetí holokaustu a tých, ktorí ho prežili.
Kým nenávistný prejav a násilie možno ľahko rozoznať, rozšírená neinformovanosť a nevšímavosť v našej spoločnosti antisemitizmu umožňuje, aby v prípade neriešenia prekvital a dokonca rástol. Je povinnosťou nás všetkých neustále informovať a vzdelávať mladých aj starých. Platí to najmä preto, lebo generácie, ktoré zažili holokaust, vymierajú, takže je oveľa ťažšie odovzdať nasledujúcim generáciám skúsenosti očitých svedkov a základné poučenia.
Židovský život v EÚ v 21. storočí
Pred druhou svetovou vojnou žilo v Európe podľa odhadov asi 9,5 milióna židov. Šesť miliónov židov systematicky vyvraždili nacisti a ich kolaboranti počas holokaustu. V súčasnosti sa židovská populácia v EÚ odhaduje na 1,5 milióna osôb.
Židovský život v Európe dnes opäť pulzuje. V posledných desaťročiach došlo v mnohých európskych krajinách k oživeniu židovského života a židovskej kultúry. Židovská identita sa posilnila a je neoddeliteľnou súčasťou európskej spoločnosti. V dôsledku rastúceho počtu antisemitských útokov sa však zvýšil aj strach v židovských komunitách, takže boli potrebné ďalšie bezpečnostné opatrenia pre židovské priestory.
V posledných rokoch počet židovských obyvateľov v EÚ klesol, do veľkej miery v dôsledku migrácie z EÚ do zahraničia. Je to spojené s viacerými faktormi, najmä s bezpečnostnými obavami, ako aj s vnímaným nedostatočným odhodlaním niektorých vlád zaoberať sa antisemitizmom a politizáciou verejných diskusií o židovských zvykoch a tradíciách.
Zintenzívnenie boja proti antisemitizmu
V priebehu uplynulých 20 rokov sa antisemitizmus rieši ako súčasť boja Európskej únie proti rasizmu. Vzhľadom na významný nárast antisemitizmu sa úsilie o jeho riešenie v posledných rokoch zvýšilo a boj proti antisemitizmu sa dostal na popredné miesto politického programu EÚ. Európska komisia v roku 2015 vymenovala vôbec prvého koordinátora pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života. Európsky parlament prijal v roku 2017 uznesenie o boji proti antisemitizmu a v decembri 2018 prijala Rada vyhlásenie o boji proti antisemitizmu. Na podporu vykonávania tohto vyhlásenia zriadila Komisia ad hoc pracovnú skupinu pre boj proti antisemitizmu, v ktorej majú zastúpenie členské štáty a židovské komunity. Boj proti antisemitizmu sa v decembri 2019 stal súčasťou portfólia podpredsedu Komisie pre podporu európskeho spôsobu života, čo signalizuje zámer riešiť ho ako prierezovú prioritu. Rada v decembri 2020 prijala ďalšie vyhlásenie o začleňovaní boja proti antisemitizmu do všetkých oblastí politík. V tomto duchu bola prijatá séria stratégií podporujúcich balík Únie rovnosti z prierezovej perspektívy.
Pretrvávanie a nárast antisemitizmu si vyžadujú silnejšiu reakciu na úrovni EÚ. S touto stratégiou, prvou svojho druhu, je Komisia odhodlaná výrazne zintenzívniť boj proti antisemitizmu a pomôcť vytvoriť inkluzívnu spoločnosť založenú na rovnosti a rešpekte, aby mali židia v Európe dobré vyhliadky do budúcnosti.
Táto stratégia vychádza z rozsiahlej konzultácie so zainteresovanými stranami. Komisia vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty, medzinárodné organizácie a všetkých aktérov občianskej spoločnosti a občanov, aby prijali záväzok k budúcnosti bez antisemitizmu v EÚ aj mimo nej. Komisia sa zapojí do pravidelného dialógu s Európskym parlamentom a národnými parlamentmi členských štátov, aby ich podnietila k reštartovaniu činností v oblasti boja proti antisemitizmu a podpory židovského života. Touto stratégiou sa v plnom rešpekte k národným kompetenciám stanovuje pre Komisiu politický rámec na obdobie 2021 – 2030 s cieľom podporovať a podnecovať spoluprácu medzi členskými štátmi a všetkými zainteresovanými stranami.
Rozhodujúce je, že snahou tejto stratégie je presiahnuť rámec reagovania na samotný antisemitizmus a zintenzívniť činnosť v oblasti aktívneho predchádzania antisemitizmu a boja proti nemu vo všetkých jeho formách a zabezpečiť, aby židovský život ďalej prekvital v inkluzívnej a rozmanitej EÚ. Stratégiu tvoria tri piliere:
1. predchádzanie všetkým formám antisemitizmu a boj proti nim;
2. ochrana a podpora židovského života v EÚ;
3. vzdelávanie, výskum a pripomínanie holokaustu.
Snahou tejto stratégie je takisto dostať EÚ pevne do vedenia celosvetového boja proti antisemitizmu a zároveň doplniť opatrenia v rámci EÚ medzinárodným úsilím vo všetkých troch pilieroch.
Všetky formy nenávisti znižujú hodnotu človeka a sú nezlučiteľné s tým, čo EÚ predstavuje. Táto stratégia je súčasťou úsilia Komisie o boj proti všetkým formám nenávisti, diskriminácie a rasizmu. Dopĺňa akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, keďže rasizmus sa môže kombinovať aj s diskrimináciou a nenávisťou na iných základoch vrátane náboženstva alebo viery. Toto je potrebné zohľadniť zaujatím prierezového prístupu, aby sa skutočne vytvorili podmienky pre EÚ bez antisemitizmu, na podporu židovského života v celej jeho rozmanitosti a dosiahnutie konkrétnych zlepšení pre židov a ich budúcnosť v Európe. Táto stratégia v konkrétnych prípadoch zohľadní aj podobnosti medzi skúsenosťami z diskriminácie židov a iných etnických alebo náboženských menšín.
I.PREDCHÁDZANIE VŠETKÝM FORMÁM ANTISEMITIZMU A BOJ PROTI NIM
„Zapamätajme si: to, čo bolí obete najviac, nie je krutosť násilníka, ale mlčanie náhodného diváka.“
– Elie Wiesel
Súčasný antisemitizmus možno nájsť v radikálnych a okrajových skupinách, ktoré sú zástancami pravicového, ľavicového alebo islamistického extrémizmu, môže byť skrytý za antisionizmom, ale môže sa vyskytovať aj uprostred spoločnosti. Antisemitský prejav a antisemitské správanie môžu byť otvorené alebo skryté, vedomé aj nevedomé. Antisemitizmus môže mať podobu nezákonných činov, ktoré stíhateľné podľa práva EÚ alebo jednotlivých štátov. K prejavom antisemitizmu by mohol patriť antisemitizmus týkajúci sa Izraela, čo je najčastejšia forma antisemitizmu, s ktorou sa dnes na internete stretávajú židia v Európe. Dlhotrvajúce antisemitské konšpiračné mýty a dezinformácie, hoci nemusia byť nevyhnutne nezákonné, sú škodlivé. Udržiavajú predsudky a stereotypy a môžu viesť k diskriminácii, marginalizácii, radikalizácii a trestným činom z nenávisti.
Komisia od roku 2017 používa právne nezáväznú pracovnú definíciu antisemitizmu od Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu (ďalej len „definícia od aliancie IHRA“) ako praktický usmerňujúci nástroj a základ svojej práce v boji proti antisemitizmu. Definícia od aliancie IHRA je kritériom pre podporovanie prístupu založeného na právach a zameraného na obete. Komisia v spolupráci s alianciou IHRA v januári 2021 uverejnila Príručku pre praktické používanie pracovnej definície antisemitizmu od aliancie IHRA, ktorá poskytuje prehľad osvedčených postupov používania definície medzinárodnými organizáciami, orgánmi štátnej správy, občianskou spoločnosťou a židovskými komunitami z celej Európy.
1.1.Boj proti antisemitizmu vo všetkých oblastiach politiky a mobilizácia fondov EÚ
Riešenie antisemitizmu je zložitý problém. Jeho mnohotvárne prejavy a jeho pretrvávanie v celom sociálnom a politickom spektre si vyžaduje komplexnú reakciu, ktorá siaha od vypracovania spoľahlivého a náležite vynúteného právneho rámca, až po bezpečnostné aspekty, politiky vzdelávania a začleňovania.
Komisia bude preto pri vypracúvaní politík, právnych predpisov a programov financovania systematicky zohľadňovať boj proti antisemitizmu a vyzýva ostatné inštitúcie EÚ, aby spolupracovali na posilňovaní nástrojov a postupov jeho začleňovania do všetkých politík. Okrem toho sa členské štáty už zaviazali predchádzať všetkým formám antisemitizmu a bojovať proti nim prostredníctvom nových národných stratégií alebo opatrení v rámci existujúcich národných stratégií a/alebo akčných plánov zameraných na predchádzanie rasizmu, xenofóbii, radikalizácii a násilnému extrémizmu. Aby tieto stratégie mali účinok, musia zahŕňať cielené opatrenia a byť podporované náležitým finančným krytím. Nevyhnutnými krokmi pre účinné opatrenia na národnej úrovni sú aj prijatie definície od aliancie IHRA a vymenovanie osobitných vyslancov alebo koordinátorov všetkými členskými štátmi.
Kľúčom k úspešnosti stratégie je posilnené zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a židovských komunít. Cieľom Komisie je zlepšiť aktívnu spoluprácu s nimi a poskytnúť finančnú podporu iniciatívam vo všetkých oblastiach, na ktoré sa stratégia vzťahuje.
Cielené opatrenia sa budú vykonávať prostredníctvom celej škály programov financovania z prostriedkov EÚ, a to najmä z programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty (CERV), ktorý je s rozpočtom 1,55 miliardy EUR vôbec najväčším programom financovania z prostriedkov EÚ na podporu základných práv. Príslušné opatrenia budú okrem toho podporované prostredníctvom programov EÚ, ako sú program Spravodlivosť, Horizont Európa, Kreatívna Európa, Erasmus+, Fond pre vnútornú bezpečnosť, fondy politiky súdržnosti, Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) a nástroj predvstupovej pomoci (IPA). Navyše prostredníctvom nástroja technickej pomoci môže Komisia financovať štrukturálne reformy v členských štátoch, a to aj viacerých krajín, s cieľom zlepšiť spoluprácu a stavať na najlepších postupoch v boji proti diskriminácii a antisemitizmu.
Všetky opatrenia členských štátov prijaté na využívanie finančných prostriedkov z EÚ musia plne rešpektovať zásadu nediskriminácie. Počas prípravy, realizácie, monitorovania, podávania správ a hodnotenia programov sa musí dodržiavať najmä Charta základných práv EÚ, ktorou sa zakazuje akákoľvek diskriminácia, okrem iného aj z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery. V prípade porušenia antidiskriminačných pravidiel EÚ vrátane diskriminácie židov na základe ich náboženstva alebo etnicity sa financovanie môže pozastaviť. Komisia a členské štáty monitorujú dodržiavanie týchto pravidiel pri všetkých programoch financovaných z prostriedkov EÚ.
S cieľom podporiť realizáciu tejto stratégie a pomôcť koordinovať úsilie členských štátov Komisia vytvorí ad hoc pracovnú skupinu pre boj proti antisemitizmu ako trvalú štruktúru, ktorá združí členské štáty, zástupcov židovských komunít a iné zainteresované strany.
Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) podporí EÚ a členské štáty aj s dôkazmi, pomocou a odbornými znalosťami pri monitorovaní realizácie tejto stratégie a národných stratégií alebo akčných plánov zameraných na boj proti antisemitizmu.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·zorganizuje výročné fórum občianskej spoločnosti o boji proti antisemitizmu, na ktorom sa stretnú zástupcovia z Komisie a židovských komunít, občianskej spoločnosti a iné zainteresované strany, aby vytvorili vzájomné väzby a maximalizovali účinok spoločných akcií a financovania z prostriedkov EÚ,
·podporí úsilie členských štátov pri navrhovaní a realizovaní národných stratégií boja proti antisemitizmu alebo diskriminácii prostredníctvom Nástroja technickej podpory a posúdi ich do konca roka 2023.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·do konca roka 2022 vypracovali národné stratégie boja proti antisemitizmu alebo začlenili opatrenia do svojich národných akčných plánov proti rasizmu a poskytli dostatočné finančné prostriedky na ich zavedenie,
·prijali a používali definíciu antisemitizmu od aliancie IHRA a vyzvali miestne orgány, regióny, mestá a iné inštitúcie a organizácie, aby urobili to isté,
·vymenovali osobitných vyslancov/koordinátorov pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života.
|
1.2.Boj proti antisemitským nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti
Židia sú hlavným cieľom trestných činov páchaných na základe antisemitských predsudkov. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu môžu však byť namierené aj na jednotlivcov, ktorí nie sú židmi.
|
71 % židov, ktorí občas nosia alebo vystavujú prvky, ktoré by ich mohli identifikovať ako židov, sa tomu vyhýbajú aspoň príležitostne.
|
44 % mladých židovských Európanov má skúsenosti s antisemitským obťažovaním.
|
|
Rámcové rozhodnutie EÚ o boji proti rasizmu a xenofóbii prostredníctvom trestného práva poskytuje silný právny rámec na boj proti antisemitským trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom vrátane verejného schvaľovania, popierania alebo hrubého zľahčovania holokaustu takým spôsobom, že môžu podnecovať násilie alebo nenávisť. Jeho úplná a správna transpozícia je prioritou Komisie. Presadzovanie práva a súdnictvo zohrávajú dôležitú úlohu pri účinnom vykonávaní právnych predpisov o nenávistných prejavoch a trestných činoch z nenávisti (vrátane rámcového rozhodnutia) a o ochrane práv obetí. Na ďalšie posilnenie právneho rámca Komisia v roku 2021 zavedie iniciatívu na rozšírenie zoznamu „trestných činov EÚ“ s cieľom pokryť trestný čin z nenávisti a nenávistný prejav.
Komisia podporuje členské štáty prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti a spolupracuje s Agentúrou EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), s agentúrou FRA, Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy (EJTN), členskými štátmi a organizáciami občianskej spoločnosti na rozvoji odbornej prípravy a budovaní kapacít pre presadzovanie práva a súdnictvo, na zlepšovaní zaznamenávania trestných činov z nenávisti a zlepšovaní zberu údajov o nich, ako aj na povzbudzovaní obetí, aby nahlasovali trestné činy z nenávisti, a na posilňovaní spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a židovskými komunitami.
Cieľom stratégie EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) je zaistiť, aby sa obete trestných činov vrátane antisemitských trestných činov z nenávisti mohli plne spoľahnúť na svoje práva a aby mohli byť chránené pred sekundárnou viktimizáciou. Štruktúry na pomoc obetiam antisemitských incidentov v celej Európe sú často nedostatočné. Členské štáty sa vyzývajú, aby zriaďovali integrované a cielené služby špecializovanej podpory pre najzraniteľnejšie obete vrátane obetí antisemitských trestných činov z nenávisti. Mali by zabezpečiť aj osobitnú odbornú prípravu v oblasti nediskriminácie pre policajtov a ostatných, ktorí prichádzajú do styku s obeťami antisemitských trestných činov z nenávisti.
Komisia bude pokračovať v monitorovaní vykonávania smernice o právach obetí, ktorou sa zaručuje, že všetky obete trestného činu majú určité práva vrátane práv na prístup k službám špecializovanej podpory a práv na ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ich individuálnym potrebám a zraniteľnosti. Komisia vypracovala stratégiou európskej odbornej justičnej prípravy na roky 2021 – 2024, aby podporou odbornej prípravy odborníkov v oblasti justície zaistila, že právne predpisy EÚ sa budú uplatňovať správne a odborníci budú mať príslušné zručnosti. Komisia bude podporovať aj rozvoj odbornej prípravy, ako aj materiálov o antisemitizme a sprístupní ich na Európskej platforme odbornej prípravy Európskeho portálu elektronickej justície. Stratégiou EÚ v oblasti práv dieťaťa sa Komisia usiluje o začlenenie práv dieťaťa do politík EÚ s cieľom lepšie chrániť deti, ktoré sú obeťami diskriminácie, a to aj na základe náboženstva alebo viery.
Spoľahlivé a porovnateľné údaje o antisemitských incidentoch sú dôležité na posúdenie šírenia antisemitizmu v Európe a na účinný boj proti nemu. Zaznamenávanie nahlásených incidentov je často nekonzistentné, keďže členské štáty používajú rôzne metodiky, a údaje sa teda nedajú porovnať. V rámci skupiny na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu a xenofóbii bude agentúra FRA pomáhať členským štátom zlepšovať a zosúlaďovať svoje metodiky zaznamenávania a zberu údajov o trestných činoch z nenávisti, a to aj o antisemitizme.
Problémom je nedostatočné nahlasovanie: 79 % opýtaných židov nenahlásilo svoj najzávažnejší antisemitský incident žiadnej organizácii. Členské štáty by v tejto súvislosti mali obetiam antisemitských trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov uľahčiť nahlasovanie incidentov, a to poskytnutím viacerých kanálov, aby zvýšili úroveň nahlasovania a zlepšili zaznamenávanie takýchto incidentov.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·bude podporovať organizácie a projekty v boji proti antisemitským nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti a ich zaznamenávanie prostredníctvom programu CERV,
·bude pomáhať členským štátom pri zabezpečovaní toho, aby obetiam antisemitských trestných činov z nenávisti boli dostupné a prístupné integrované a cielené služby podpory, a to aj prostredníctvom financovania z prostriedkov EÚ,
·zvýši podporu pre programy odbornej prípravy a činnosti budovania kapacít zamerané na boj proti antisemitizmu pre odborníkov v oblasti justície a presadzovania práva, a to aj prostredníctvom Európskej siete odbornej justičnej prípravy (EJTN) a Agentúry Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL).
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·okamžite dokončili transpozíciu a vykonávanie rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii a trestne stíhali antisemitské nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti v súlade s právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi,
·sa úzko skoordinovali so sieťou EJTN a s agentúrou CEPOL a spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti na činnostiach odbornej prípravy s cieľom bojovať proti antisemitizmu.
|
1.3.Boj proti antisemitizmu v online prostredí
Na internete je rozšírený antisemitizmus a môže viesť k radikalizácii a fyzickým útokom. Antisemitské prejavy – v online prostredí aj mimo neho – ktoré podnecujú k násiliu a nenávisti, sa podľa rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii považujú za trestné. antisemitské stereotypy, konšpiračné mýty a dezinformácie, hoci nemusia byť nevyhnutne nezákonné, sú škodlivé. Od začiatku pandémie COVID-19 antisemitizmus na internete prudko vzrástol. Na účinné riešenie tohto problému je potrebných viac informácií o tom, ako putuje antisemitský obsah po internete a aké sú dôvody a motivácia ľudí, ktorí zdieľajú takýto obsah. Takisto je potrebné nájsť nové a inovatívne metódy na riešenie diskriminácie a antisemitskej kybernetickej nenávisti.
V online prostredí sú ľahko dostupné symboly, suveníry a literatúra súvisiace s nacizmom, aj ich súčasné obmeny. Keď sa ním vystavovaním a predávaním takýchto výrobkov verejne podnecuje nenávisť a násilie, podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva rámcové rozhodnutie, môže predstavovať nenávistný prejav. Aj keď to tak nie je, ich dostupnosť online môže udržiavať nacistickú ideológiu pri živote a stimulovať antisemitské subkultúry. Treba posilniť dialóg s odvetvím a spoločnosťami z oblasti informačných technológií, ktorý bude vychádzať zo skúseností s kódexom správania týkajúcim sa nezákonných nenávistných prejavov na internete s cieľom zaistiť ich spoluprácu pri zabraňovaní vystavovania a/alebo predaja takýchto predmetov.
V smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa stanovuje, že členské štáty musia zaistiť, aby poskytovatelia platforiem na zverejňovanie videí prijali vhodné opatrenia na ochranu širokej verejnosti pred audiovizuálnym obsahom a komerčnými oznamami, ktoré obsahujú navádzanie na násilie alebo nenávisť vrátane antisemitského obsahu. V návrhu aktu o digitálnych službách sa stanovujú jasné, harmonizované povinnosti náležitej starostlivosti pre online platformy vrátane postupov oznamovania a prijímania opatrení v prípadoch nezákonného obsahu a výrobkov, čím sa používateľom umožní jednoducho a účinne nahlasovať nenávistné prejavy. Okrem toho, pokiaľ ide o veľmi veľké online platformy, návrh sa zameriava na riešenie pretrvávajúcich nedostatkov, ktoré umožňujú nezákonné a škodlivé správanie v online prostredí, najmä voči zraniteľným skupinám.
Kódex správania týkajúci sa nezákonných nenávistných prejavov na internete je výsledkom dobrovoľnej spolupráce Komisie so spoločnosťami z oblasti informačných technológií s cieľom zabrániť šíreniu nezákonných vrátane antisemitských nenávistných prejavov. Na uľahčenie integrovanej činnosti členských štátov EÚ, zameranej na skupiny a jednotlivcov šíriacich nenávistný a teroristický obsah na internete koordinuje Europol celoeurópske akčné dni zamerané na rasistické a xenofóbne nenávistné prejavy na internete a teroristický a násilný extrémistický obsah na internete vrátane antisemitského obsahu.
Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) budú v rámci akčného plánu proti dezinformáciám a akčného plánu pre európsku demokraciu a naďalej venovať osobitnú pozornosť analyzovaniu dezinformačných kampaní, nenávistných prejavov, podnecovania násilia a extrémistickej rétoriky a reagovaniu na ne, a to aj prostredníctvom pracovnej skupiny ESVČ East StratCom. Okrem toho sa posilňuje Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, čo prispeje aj lepšiemu boju proti antisemitizmu na internete. Organizácie občianskej spoločnosti úzko spolupracujú s Komisiou a online platformami na uplatňovaní kódexu správania a kódexu postupov.
Nové technológie prinášajú nové príležitosti na zlepšenie života ľudí, ale môžu aj zhoršiť diskrimináciu a umocniť škodlivý obsah na internete vrátane antisemitského obsahu. Cieľom aktu o umelej inteligencii je zabrániť vysokorizikovým systémom umelej inteligencie, aby propagovali diskrimináciu a zaujatosť vrátane antisemitskej nenávisti. Algoritmy umelej inteligencie sa môžu použiť aj na posilnenie pozitívnych správ a protiargumentácie prepojením odborníkov, aby riešili antisemitizmus, konšpiračné mýty a popieranie alebo prekrúcanie holokaustu na internete.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·posilní boj proti antisemitizmu na internete podporovaním vytvorenia celoeurópskej siete dôveryhodných oznamovateľov a židovských organizácií v súlade s kódexom správania, bude podporovať aj Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií a jeho národné centrá na zvýšenie kapacity ich overovateľov faktov o dezinformáciách a bude pracovať s nezávislými organizáciami na predložení protiargumentov, a to aj v mimoeurópskych jazykoch,
·zorganizuje hackatón na uľahčenie výmeny informácií medzi odborníkmi s cieľom vypracovať nové inovatívne spôsoby riešenia antisemitizmu v online a digitálnom prostredí,
·bude spolupracovať s priemyselnými spoločnosťami a so spoločnosťami z oblasti informačných technológií s cieľom zabrániť nezákonnému vystavovaniu a predaju symbolov, suvenírov a literatúry súvisiacich s nacizmom na internete
·vykoná komplexnú analýzu údajov, aby lepšie pochopila šírenie antisemitizmu na internete, ako cestuje a expanduje,
·bude riešiť antisemitské nenávistné prejavy v nadchádzajúcej aktualizovanej stratégii lepšieho internetu pre deti.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·podporovali, a to aj finančne, organizácie občianskej spoločnosti v boji proti antisemitským nenávistným prejavom, dezinformáciám a konšpiračným mýtom na internete, v príslušných jazykoch,
·posilňovali kapacitu vnútroštátnych orgánov presadzovania práva a súdnych orgánov na trestné stíhanie nenávistných prejavov na internete.
|
1.4.Boj proti antisemitskej diskriminácii
Židom hrozí, že zažijú diskrimináciu, najmä vtedy, keď môžu byť identifikovaní ako židia, t. j. keď nosia kippu alebo Dávidovu hviezdu alebo keď otvorene hovoria o svojej židovskej identite. Môžu byť ohrození diskrimináciou, keď sa uchádzajú o zamestnanie alebo v práci či v iných oblastiach, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť alebo bývanie. Právo EÚ zakazuje diskrimináciu z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery vrátane antisemitizmu. Konkrétne smernica o rasovej rovnosti ponúka židom ochranu proti diskriminácii (vrátane obťažovania) na základe „rasového alebo etnického pôvodu“ v určitých oblastiach života a smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní ponúka židom ochranu proti diskriminácii alebo obťažovaniu na základe náboženstva alebo viery v oblasti zamestnanosti.
Vnútroštátne subjekty pre rovnaké zaobchádzanie propagujú, analyzujú, monitorujú a podporujú rovnaké zaobchádzanie. Komisia do roku 2022 navrhne nové právne predpisy na posilnenie ich úlohy. Charty rozmanitosti povzbudzujú organizácie, aby na pracovisku rozvíjali a zavádzali politiky rozmanitosti a začlenenia. Platforma EÚ pre charty rozmanitosti bola založená na to, aby umožnila existujúcim chartám výmenu skúseností a osvedčených postupov. Mali by takisto systematicky riešiť osobitné problémy identifikovania antisemitizmu na pracovisku a boja proti nemu.
Údaje o rovnosti týkajúce sa židov sú pomerne vzácne vzhľadom na citlivosť zbieraných údajov založených na rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo viere a preto, že európski židia sú pomerne malá skupina, čo vedie k menej dostupným súhrnným údajom z väčších prieskumov. Skupina EÚ na vysokej úrovni pre nediskrimináciu, rovnosť a rozmanitosť, hoci je špecializovanou podskupinou, podporuje členské štáty v zbieraní údajov s cieľom pomôcť analyzovať stav rovnosti pri plnom rešpektovaní základných práv. Komisia vykoná navyše sériu opatrení na riešenie rasových a etnických stereotypov s médiami, občianskou spoločnosťou a zástupcami ľudí s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom a spustí činnosti na podporu konzistentného prístupu k zberu údajov o rovnakom zaobchádzaní, najmä pokiaľ ide o údaje rozčlenené podľa rasového alebo etnického pôvodu.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·navrhne do roku 2022 záväzné normy pre vnútroštátne subjekty pre rovnaké zaobchádzanie a bude spolupracovať so sieťou Equinet a subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie s cieľom zvýšiť ich znalosti o antisemitizme,
·bude podporovať členské štáty pri navrhovaní a realizovaní reforiem zameraných všeobecne na boj proti diskriminácii v školách – a najmä proti antisemitizmu – v rámci Nástroja technickej pomoci, a to aj viacerých krajín súčasne s cieľom umožniť silnejšiu spoluprácu a stavať na najlepších postupoch,
·zahrnie údaje týkajúce sa antisemitizmu a židov v EÚ do zberu a použitia údajov o rovnosti na základe rasového alebo etnického pôvodu a náboženstva alebo viery.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·zabezpečili adekvátne vybavenie vnútroštátnych subjektov pre rovnaké zaobchádzanie s cieľom zaistiť správne riešenie a nahlásenie incidentov antisemitskej diskriminácie,
·riešili antisemitskú diskrimináciu vo všetkých oblastiach vrátane vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývania prostredníctvom takých činností, akými sú odborná príprava a zvyšovanie informovanosti.
|
1.5.Európska komisia ide príkladom
Komisia ako súčasť svojej stratégie vlastných ľudských zdrojov sa bude naďalej snažiť o inkluzívne a rozmanité pracovné prostredie bez antisemitizmu, a to prostredníctvom politík rozmanitosti a rovnosti, ktoré predchádzajú obťažovaniu, diskriminácii a akejkoľvek forme rasizmu. Konkrétne bude naďalej zvyšovať informovanosť svojich zamestnancov o antisemitizme a spôsoboch boja proti nemu a zlepšovať chápanie židovského života a židovskej kultúry, a to aj ako súčasť všeobecného zamerania sa na základné európske hodnoty, akou je rešpektovanie menšinových skupín. Odborná príprava sa bude vzťahovať aj na nevedomú zaujatosť vrátane zaujatosti založenej na vnímaní náboženstva alebo viery. Komisia si bude stále pripomínať holokaust internými zamestnaneckými podujatiami a iniciatívami zvyšujúcimi informovanosť a každý rok bude organizovať sviatok Euro-Chanuka, aby uznala rozmanitosť medzi svojimi zamestnancami. Komisia vyzýva ostatné inštitúcie EÚ, aby na svojich príslušných pracoviskách takisto prijali kroky potrebné na posilnenie rozmanitosti a začlenenia.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·bude pokračovať v presadzovaní prístupu nulovej tolerancie k incidentom antisemitizmu v rámci inštitúcie, pričom sa ako referencia použije definícia od aliancie IHRA,
·zabezpečí odbornú prípravu pre cieľových zamestnancov, ako sú profesionáli z oblasti ľudských zdrojov, na rozpoznanie antisemitizmu na základe definície od aliancie IHRA, a podľa potreby zorganizuje študijné návštevy napríklad do Izraela,
·bude podnecovať používanie pružných pracovných podmienok s cieľom vyhovieť všetkým svojim zamestnancom pri dodržiavaní náboženských sviatkov,
·vyzve európske školy, aby zaistili, že všetci žiaci sa budú učiť o židovskom živote v Európe, holokauste a antisemitizme a každý rok si bude pripomínať Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vrátane prípadných návštev pamätných miest.
|
II.OCHRANA A PODPORA ŽIDOVSKÉHO ŽIVOTA V EÚ
„Žiaľ, žijem dosť dlho na to, aby som videla veci, o ktorých som si myslela, že ich história definitívne pochovala, ale ony len driemali.“
– Liliana Segreová (prežila šoa)
Pre židov je dôležité, aby sa cítili bezpečne a chránení, ak sa majú naplno zúčastňovať na európskom živote. Bezpečnosť je stále hlavnou obavou židovskej komunity. 38 % židov zvažovalo emigráciu, pretože sa ako židia v EÚ necítili bezpečne.
|
Tretina (34 %) židov sa aspoň príležitostne vyhýba návštevám židovských podujatí alebo miest, pretože by sa tam alebo cestou tam necítili bezpečne.
|
Niekoľko vražedných teroristických útokov po celej Európe ukázalo, že židovské priestory nie sú vždy primerane chránené. Hoci vnútroštátne orgány sú zodpovedné za ochranu všetkých občanov, väčšina židovských komunít a organizácií občianskej spoločnosti musela investovať značné finančné prostriedky do vlastných bezpečnostných opatrení.
2.1.Boj proti násilnému extrémizmu a terorizmu namiereným proti židom
Cieľom stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu na roky 2020 – 2025 je zaistiť bezpečnosť pre každého v EÚ v súlade s hodnotami a zásadami EÚ. Programom boja proti terorizmu z roku 2020 sa zintenzívňuje boj proti terorizmu a násilnému extrémizmu a zvyšuje odolnosť EÚ voči teroristickým útokom.
Komisia v rámci akčného plánu na podporu ochrany verejných priestorov vrátane bohoslužobných miest z roku 2017 vypracovala rôzne usmerňovacie materiály, nástroje a programy odbornej prípravy s cieľom podporiť prácu členských štátov a náboženských komunít v tejto oblasti. V záveroch Rady z júna 2021 o ochrane verejných priestorov sa zdôrazňuje, že bohoslužobné miesta si vyžadujú osobitné ochranné opatrenia.
Potrebné je ďalej posilňovať spoluprácu medzi subjektmi verejného sektora a náboženskými vodcami a kongregáciami vrátane židovských, aby sa zlepšila úroveň informovanosti o bezpečnosti a zvýšila angažovanosť a odolnosť komunity prostredníctvom činností budovania dôvery. Týmto sa podporia osvedčené postupy a odborná príprava v ochrane bohoslužobných miest, ktoré sú čoraz častejšie cieľom teroristických útokov. Komisia takisto zorganizuje konferenciu na vysokej úrovni o ochrane židovských komunít v EÚ.
Komisia bude naďalej podporovať členské štáty a židovské komunity v posilňovaní ochrany bohoslužobných miest ako súčasti svojej podpory na ochranu verejných priestorov. Nasledujúca výzva na predkladanie návrhov bude zverejnená v roku 2022 a celková suma sa zvýši na 24 miliónov EUR. Komisia spolu so Spravodajským a situačným centrom EÚ preskúma možnosť EÚ pravidelne posudzovať osobitné hrozby pre židov, komunity a bohoslužobné miesta s cieľom lepšie pochopiť konkrétne bezpečnostné riziká, predchádzať im, chrániť pred nimi a reagovať na ne.
Na boj proti násilnému extrémizmu je dôležité posilniť naše demokratické spoločnosti a zvýšiť spoločenskú odolnosť voči extrémistickým ideológiám. Antisemitizmus sa vyskytuje v celom spektre extrémistických ideológií od džihádizmu po násilný pravicový extrémizmus. Radikalizácia, nábor nových členov a príprava teroristických útokov sa často uskutočňujú v online priestore. Týmto sa zaoberá nariadenie o riešení šírenia teroristického obsahu online, v ktorom sa vyžaduje, aby online platformy zohrávali aktívnejšiu úlohu pri odhaľovaní takéhoto obsahu a jeho odstraňovaní najneskôr do jednej hodiny.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·poskytne finančné prostriedky z EÚ na podporu projektov zameraných na ochranu verejných priestorov a bohoslužobných miest a na mapovanie v spolupráci s členskými štátmi existujúcich národných bezpečnostných a ochranných opatrení,
·bude pokračovať vo financovaní výskumných a inovačných činností, najmä prostredníctvom programu Horizont Európa, zameraných na pochopenie súčasných trendov radikalizácie, ako aj na prostriedky a vzory s cieľom účinne im predchádzať a reagovať na ne,
·zintenzívni svoju operačnú podporu členských štátov a židovských komunít poskytnutím odbornej prípravy v oblasti bezpečnostných opatrení. Toto bude zahŕňať návštevy poradcov EÚ pre ochrannú bezpečnosť realizované v členských štátoch s cieľom vytvoriť sieť školiteľov v oblasti ochrany bohoslužobných miest,
·prostredníctvom siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii bude identifikovať osobitný význam a dôsledky antisemitizmu na svoju prácu v oblasti predchádzania násilnému extrémizmu a boja proti nemu,
·bude úzko spolupracovať s Europolom vrátane jeho jednotky EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu s cieľom bojovať proti antisemitskému terorizmu a násilnému extrémizmu na internete a zaistiť okamžité vykonávanie nariadenia o teroristickom obsahu online,
·bude podporovať pripomínanie obetí teroristických útokov vrátane digitálnej steny obetí.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·prijali nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti židovských priestorov a poskytli dostatočnú finančnú alebo inú podporu vrátane podpory z národných ročných programov z Fondu EÚ pre vnútornú bezpečnosť – polícia,
·začleňovali a zavádzali nástroje a usmernenie EÚ týkajúce sa ochrany bohoslužobných miest ako súčasť svojich národných stratégií boja proti antisemitizmu,
·využívali podporu Europolu týkajúcu sa protiteroristických činností v online prostredí aj mimo neho, a súvisiace vyšetrovania vrátane tých, ktoré sú spojené s rasizmom, xenofóbiou a antisemitizmom.
|
2.2.Podpora židovského života a sloboda náboženstva alebo viery
Židovský život je súčasťou rozmanitosti EÚ. Židia môžu byť sekulárni, liberálni, reformní, agnostickí, ortodoxní alebo ultraortodoxní, môžu byť aškenázski alebo sefardskí, môžu mať korene v bývalom Sovietskom zväze, na Blízkom východe, v strednej Ázii, Afrike a inde. Mnohí židia sú súčasťou zmiešaných rodín, čím sa ďalej zvyšuje ich rozmanitosť pôvodu a viery. Aj napriek dlhodobej prítomnosti židov v Európe však ľudia majú mizivé vedomosti o židovskom živote a judaizme. Len 3 % Európanov sa cítia byť „veľmi dobre informovaní“ o židovskej histórii, zvykoch a praktikách a 68 % tvrdí, že „nie sú informovaní“. Na odbúranie predsudkov a na dosiahnutie úplného uznania židovského života ako súčasti európskej spoločnosti je potrebné v širokej verejnosti zlepšiť informovanosť a vedomosti o židovskej histórii a kultúre.
Židia vyjadrujú svoje židovstvo prostredníctvom špecifických kultúrnych, tradičných a náboženských praktík, ktoré pripomínajú ich históriu a poučujú budúce generácie. Jednou z týchto praktík je jarný festival Tu bi-švat (Nový rok stromov), židovský sviatok venovaný ochrane prírody, pri oslave ktorého sa sadia stromy.
Ďalším príkladom je šchita, kóšer zabíjanie zvierat. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku o rituálnom zabíjaní zvierat z decembra 2020 uznal, že členské štáty môžu prijať rôzne pravidlá na základe vnútroštátneho kontextu, pričom zaisťujú dodržanie článku 10 ods. 1 charty, a to zabezpečením spravodlivej rovnováhy medzi rešpektovaním slobody prejavu náboženstva a ochranou dobrých životných podmienok zvierat.
Židovský život môže prekvitať len v inkluzívnej spoločnosti, ktorá sa buduje na silných a dôveryhodných vzťahoch s ostatnými komunitami vrátane čerstvých prisťahovalcov, najmä na miestnej úrovni. Pri rozvíjaní inkluzívnej spoločnosti môže zohrávať dôležitú úlohu kultúra. Od hudby po filmovú tvorbu a scénické umenie je odvetvie kultúry hnacou silou podpory začleňovania a boja proti všetkým formám diskriminácie. Komisia podporuje židovskú kultúru a umenie prostredníctvom programov financovania z prostriedkov EÚ, pričom sa snaží bojovať proti stereotypom – vrátane týkajúcich sa židov – v európskej spoločnosti.
Pri podpore začleňovania zohrávajú významnú úlohu aj šport a médiá. Niektoré národné futbalové federácie a kluby už riešia antisemitské správanie a incidenty. Komisia bude v úzkom kontakte s iniciatívami občianskej spoločnosti a inými príslušnými aktérmi s cieľom posilniť v nadchádzajúcej dohode o spolupráci s UEFA (2022 – 2024) boj proti antisemitizmu a rasizmu vo futbale a riešiť antisemitizmus všeobecne v športe v spolupráci s ostatnými partnerskými organizáciami, a to aj cez kampane v sociálnych médiách. Stereotypy sa vyskytujú aj v médiách. Komisia bude s rešpektom k slobode tlače podporovať odbornú prípravu novinárov zameranú na rozpoznávanie všetkých foriem antisemitizmu a odkrývanie antisemitskej predpojatosti v spravodajstve.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·bude v rámci širokej verejnosti zlepšovať vedomosti o židovskom živote a jeho pochopenie prostredníctvom kampane na zvyšovanie informovanosti v úzkej spolupráci so židovskými komunitami, a to aj prostredníctvom medzikultúrneho a medzináboženského dialógu a aktivít,
·posilní väzby medzi židovskou tradíciou sadenia stromov na sviatok Tu bi-švat, a to aj školákmi, a záväzkom EÚ vysadiť 3 miliardy ďalších stromov v rámci
stratégie EÚ v oblasti biodiverzity a novej stratégie lesného hospodárstva EÚ do roku 2030
, čím sa zvýši vzájomná informovanosť a viditeľnosť,
·uľahčí výmenu postupov medzi subjektmi verejného sektora a židovskými a moslimskými komunitami, pokiaľ ide o rituálnu porážku zvierat na základe náboženských tradícií, vychádzajúc zo skúseností medzinárodných organizáciami, akými sú OSN, Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Rada Európy,
·prijme opatrenia na boj proti antisemitizmu a podporu židovského života na regionálnej a miestnej úrovni, a to aj mapovaním a vypracovaním príručky osvedčených postupov a odbornej prípravy pre organizácie, ktoré pôsobia na regionálnej a miestnej úrovni,
·prostredníctvom európskej integračnej siete podporí výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa informovania migrantov o hodnotách EÚ vrátane boja proti antisemitizmu, napríklad tým, že bude pracovať s migrantmi ako vyslancami hodnôt EÚ.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·prostredníctvom politických a právnych opatrení zaistili, že náboženské skupiny alebo spoločenstvá vrátane židov môžu žiť v súlade so svojimi náboženskými a kultúrnymi tradíciami,
·zvýšili informovanosť širokej verejnosti o židovskom živote a židovských tradíciách, a to verejne označenými dňami významnými pre židov, financovaním projektov a realizovaním kampaní.
|
2.3.Zachovanie židovského dedičstva
Židovské kultúrne dedičstvo je neoddeliteľnou súčasťou európskej kultúry. Vyhladenie židovských komunít počas holokaustu zmenilo tvár Európy a ponechalo mnoho budov, cintorínov a iných miest židovského dedičstva bez dozoru alebo nevyužívaných. Toto osirelé dedičstvo je teraz často v zlom stave alebo je ohrozené zničením.
Európsky akčný rámec pre kultúrne dedičstvo obsahuje osobitné opatrenie týkajúce sa židovských cintorínov v Európe. Kultúrne dedičstvo Európy vrátane židovského dedičstva sa podporuje celým radom politík, programov a financovania EÚ, konkrétne Creative Europe, Horizont Európa, Erasmus+, CERV a fondy politiky súdržnosti. V Rámcovom dohovore Rady Európy o význame kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (ďalej len „dohovor z Faro“) sa zdôrazňujú dôležité aspekty dedičstva, keďže sa týkajú ľudských práv a demokracie, a podporuje širšie chápanie dedičstva a jeho spojitosti s komunitami a spoločnosťou. V Terezínskej deklarácii o osude majetku obetí holokaustu a súvisiacich otázkach, ktorú v roku 2009 podpísali všetky členské štáty, sa uvádza viacero opatrení smerujúcich k restoratívnej spravodlivosti pre obete nacistického prenasledovania a ich potomkov. V kontexte iniciatívy DiscoverEU sa mladí cestovatelia vyzývajú, aby navštívili miesta kultúrneho dedičstva s cieľom posilniť svoju informovanosť o kultúrnom dedičstve Európy.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·bude vyzývať mestá, aby riešili históriu svojich menšín vrátane histórie židovskej komunity, pri uchádzaní sa o titul Európske hlavné mesto kultúry,
·bude využívať Dni európskeho kultúrneho dedičstva, spoločnú iniciatívu Rady Európy a Komisie, s cieľom upriamiť pozornosť na židovské dedičstvo v celej Európe,
·bude presadzovať Projekt digitálnej obnovy židovskej kultúry, ktorého cieľom je vytvoriť komplexnú databázu informácií o kultúrnom majetku vlastnenom židmi, ktorý rozkradli nacisti, zozbierať osvedčené postupy a navrhnúť činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti,
·začne prípravné činnosti zamerané na ochranu židovských cintorínov Európy, pričom využije výsledky z dvoch predchádzajúcich pilotných projektov Európskeho parlamentu na túto tému a podporí väzby medzi skupinami zaujímajúcimi sa o zachovanie židovských pohrebísk,
·bude podporovať mladých ľudí cestujúcich po Európe, aby navštívili miesta židovského dedičstva v kontexte iniciatívy DiscoverEU.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·podnecovali a podporovali Dni európskeho kultúrneho dedičstva zdôrazňovaním židovského dedičstva v národnom kontexte, a to aj v priestoroch národných múzeí, štátom financovaných festivalov a umenia,
·podporovali zachovanie a ochranu židovského kultúrneho dedičstva podľa dohovoru z Faro,
·využívali možnosti financovania z prostriedkov EÚ vrátane fondu politiky súdržnosti, aby sa zachovalo židovské dedičstvo,
·plnili Terezínsku deklaráciu z roku 2009.
|
III.VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIPOMÍNANIE
„Aké úžasné je, že nikto nemusí čakať ani chvíľu, než začne zlepšovať svet.“
– Anna Franková
Na to, aby sa mohla formovať budúcnosť Európy, ľudia potrebujú pochopiť jej minulosť. Vedomosti o stáročiach židovského života a antisemitizmu v Európe a o vplyve holokaustu na židov a európsky kontinent sú dôležité na pochopenie antisemitizmu v súčasnosti a zabránenie tomu, aby sa takéto zverstvá opakovali. V tejto súvislosti sú dôležité vzdelávanie a výskum v oblasti židovského života, antisemitizmu a holokaustu, ktoré by sa nemali zameriavať len na holokaust, ale aj na príspevok židov k európskej spoločnosti.
Oznámenia o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru a novom európskom výskumnom priestore sa zaoberajú otázkami začleňovania, rovnosti a nediskriminácie. Komisia navrhla tiež, aby rovnosť príležitostí bola hodnotou, ktorú uznávajú členské štáty vo výskume a v inovácii, v súvislosti s nadchádzajúcim Paktom pre výskum a inováciu.
Akčný plán digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) sa zameriava na význam riešenia dezinformácií a podporovania digitálnej gramotnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vypracovaním usmernení pre učiteľov a vychovávateľov s cieľom podporiť kritické myslenie, toleranciu a propagovať možnosti online. Navyše organizácie UNSECO a OBSE/ODIHR opakovane volajú po podpore vzdelávacích programov v zúčastnených štátoch vrátane členských štátov EÚ v záujme zvýšenia informovanosti mladých ľudí o hodnote vzájomného rešpektovania a pochopenia. Záväzky UNSECO a OBSE/ODIHR vedú k vzdelávaniu o antisemitizme, ktoré zabezpečuje systematický prístup vrátane vypracovania a využívania učebných plánov na riešenie súčasných foriem antisemitizmu.
3.1.Vzdelávanie a výskum v oblasti antisemitizmu a židovského života
Každé dieťa by sa malo učiť o židovskom živote a antisemitizme ako neoddeliteľnej súčasti histórie Európy. Vzdelávanie môže posilniť odolnosť mladých ľudí voči antisemitským myšlienkam a ideológiám aj voči všetkým formám neznášanlivosti a diskriminácie. Rozvoju vzájomného porozumenia môžu pomôcť aj príležitosti spolupráce so židovskými komunitami a s ich členmi, ako aj s inými menšinami a náboženskými skupinami. V tejto súvislosti ponúkne nové príležitosti Európsky rok mládeže 2022. Školy a školské areály musia byť bezpečným miestom pre všetkých. Učitelia by mali mať právomoc riešiť antisemitizmus, holokaust, židovský život a históriu aj v multikultúrnych triedach.
Komisia podporuje výskum antisemitizmu, židovského života a holokaustu prostredníctvom programu Horizont 2020 a programu Európa pre občanov a bude v tom pokračovať aj prostredníctvom následníckych programov Horizont Európa a CERV. Univerzitné katedry antisemitizmu a židovských štúdií v EÚ sú však len voľne prepojené. Neexistuje žiadne zastrešujúce centrum výskumu. Úsilie o výskum všetkých aspektov antisemitizmu a židovského života v Európe by sa malo zvýšiť a doplniť výskum holokaustu.
EÚ prevzala vedenie v zabezpečovaní porovnateľných údajov o antisemitských skúsenostiach s antisemitizmom a jeho vnímaní. Prieskum FRA o skúsenostiach židov s antisemitizmom sa zopakuje v roku 2023 a následne v pravidelných intervaloch. Eurobarometer o vnímaní antisemitizmu v širokej verejnosti sa vykoná druhýkrát v roku 2024 a potom každých päť rokov. Na ďalšie uľahčenie tvorby politík založenej na faktoch je potrebný rozsiahlejší výskum antisemitských predsudkov v bežnej populácii.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·v spolupráci s členskými štátmi a výskumnou obcou podporí vytvorenie Európskeho centra výskumu súčasného antisemitizmu, židovského života a židovskej kultúry, čím sa podporí multidisciplinárny výskum v celej Európe, a prostredníctvom programu Horizont Európa bude financovať výskum rôznych štrukturálnych foriem rasizmu a xenofóbie, pričom zohľadní národné špecifiká a prierezovosť,
·bude podporovať rozvoj siete mladých európskych vyslancov na propagovanie pripomínania holokaustu na školách, univerzitách a inštitúciách odborného vzdelávania a prípravy,
·bude financovať prieskum v rámci celej EÚ o antisemitských predsudkoch v širokej verejnosti vo všetkých členských štátoch, a to aj medzi mladými ľuďmi,
·bude podporovať členské štáty vo zvyšovaní ich úsilia na presadzovanie spoločných hodnôt a inkluzívneho vzdelávania a na realizáciu odporúčania Rady o presadzovaní spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby prostredníctvom novej pracovnej skupiny pre rovnosť a hodnoty vo vzdelávaní a odbornej príprave vrátane židovského života a tradícií,
·prostredníctvom programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity bude podporovať činnosti zamerané na presadzovanie európskych hodnôt a boj proti všetkým formám diskriminácie a neznášanlivosti vrátane antisemitizmu, a to posilnením občianskeho vzdelávania a účasti mládeže na demokratickom živote,
·bude podporovať odbornú prípravu odborníkov v oblasti vzdelávania v spolupráci s UNESCO a OBSE/ODIHR na základe ich usmernenia s názvom Riešenie antisemitizmu prostredníctvom vzdelávania, respektíve pre tvorcov politík a inštitúcií odbornej prípravy učiteľov,
·prostredníctvom Nástroja technickej pomoci bude podporovať členské štáty pri navrhovaní a zavádzaní reforiem v školách, zameraných na riešenie diskriminácie všeobecne a najmä antisemitizmu.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·propagovali vedomosti o židovskom živote, antisemitizme a holokauste prostredníctvom vzdelávania a výskumu a podnecovali výmeny s miestnymi komunitami, ak je to možné,
·nahlasovali a zaznamenávali incidenty antisemitskej diskriminácie na školách a podporovali riaditeľov škôl a učiteľov pri ich riešení.
|
3.2.Vzdelávanie a výskum v oblasti holokaustu a jeho pripomínanie
Holokaust je určujúce dedičstvo európskej histórie, počas ktorého bolo zavraždených šesť miliónov židovských detí, žien a mužov. Hoci židia boli prioritným cieľom nacistického režimu, aj iné skupiny boli prenasledované, napr. Rómovia, osoby so zdravotným postihnutím, Slovania, Jehovovi svedkovia, LGBTIQ osoby a politickí disidenti.
Tí, čo prežili holokaust, sa desaťročia delili o svoje príbehy ako o súčasť tradície pripomínania. V súčasnosti však všetci, čo prežili, zostarli alebo zomreli. Tí, čo boli počas druhej svetovej vojny dospelí a mali najjasnejšie spomienky na holokaust, už nie sú medzi nami. Zachovanie a uctenie si ich dedičstva, zabezpečenie toho, aby sa na ich príbehy nezabudlo a aby sa presne prerozprávali, a hľadanie nových foriem pripomínania sú výzvami a povinnosťami tejto generácie a budúcich generácií Európanov.
V súčasnosti jeden z dvadsiatich Európanov nikdy nepočul o holokauste a menej ako polovica Európanov si myslí, že sa o tom v školách učí dosť. Vzdelávanie a výskum zohrávajú pri zvyšovaní informovanosti o holokauste dôležitú úlohu.
Slobodný, otvorený a nezávislý výskum je základnou hodnotou demokracií. Výskum všetkých aspektov holokaustu je dôležitý aj na zvýšenie chápania toho, ako mohlo v Európe dôjsť k holokaustu. Európska výskumná infraštruktúra holokaustu (EHRI) – najväčšia výskumná iniciatíva financovaná z prostriedkov EÚ na výskum holokaustu celosvetovo – so sumou 25 miliónov EUR (2010 – 2024) prepája výskumnú obec sprístupnením rozptýlených zdrojov týkajúcich sa holokaustu v celej Európe i mimo nej. V tejto súvislosti EHRI rozšíri zameranie svojho výskumu na prejavy antisemitizmu, ktoré viedli k holokaustu.
Musia sa vyvíjať aj nové spôsoby zvyšovania informovanosti, najmä v miestnom kontexte, keď miesta, na ktorých došlo k holokaustu – od synagóg po židovské kultúrne miesta, od úkrytov po miesta, kde sa strieľalo – často nie sú viditeľné. Môže to zahŕňať sieť, ktorá umožní študentom, odborníkom a širokej verejnosti sledovať kontinuitu židovskej prítomnosti v Európe v priebehu storočí, a miestnym iniciatívam uľahčí návštevu a obnovu kultúrnych a pamätných miest.
Komisia takisto bude podporovať verejnú diskusiu (online alebo na radnici) o význame holokaustu v rozmanitej EÚ a podporí vytvorenie participačného európskeho pomníka holokaustu v Bruseli, spojeného s umeleckými predmetmi v hlavných mestách EÚ.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·podporí, aj finančne, vytvorenie siete miest, na ktorých došlo k holokaustu, v spolupráci s miestnymi komunitami,
·sprístupní projekt financovania prostredníctvom vetvy Pamiatka z programu CERV s cieľom pripomínať si holokaust aj digitalizáciou archívov a svedectiev tých, ktorí prežili holokaust,
·bude naďalej prítomná na dňoch a podujatiach pripomínania si holokaustu a bude ich podporovať na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, a to v spolupráci so zastúpeniami Komisie v členských štátoch a delegáciami EÚ.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·si verejne pripomínali holokaust v úzkej spolupráci so židovskou komunitou vrátane zapojenia národných parlamentov,
·zaistili, že univerzálnosť holokaustu bude vyjadrená vo vzdelávaní, a aby posúdili účinnosť, ako sa vyučuje, a to aj v multietnických a rozmanitých triedach.
·sa stali aktívnymi partnermi pri zavádzaní infraštruktúry EHRI, a to aj prostredníctvom finančných príspevkov.
|
3.3.Popieranie, prekrúcanie a zľahčovanie holokaustu
Prejavy popierania, prekrúcania a zľahčovania holokaustu žiaľ narastajú. 53 % Európanov vníma popieranie holokaustu za problém vo svojej krajine. 62 % židov aspoň príležitostne videlo alebo počulo nežidov tvrdiť, že holokaust je mýtus alebo, že sa zveličuje. Popieranie, prekrúcanie a zľahčovanie holokaustu sa často používa na zasievanie nenávisti proti židom a v snahe prepísať európsku a židovskú históriu. Ich ničivé účinky na kolektívnu historickú pamäť a na odolnosť a súdržnosť našich demokratických spoločností by sa nemali podceňovať a je potrebné ich osobitne riešiť. Nenávistný prejav týkajúci sa schvaľovania, popierania alebo hrubého zľahčovania holokaustu je zakázaný podľa rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii.
Na účely vzdelávania a zvyšovania informovanosti Komisia spolupracuje s IHRA prostredníctvom svojho trvalého medzinárodného partnerstva s použitím definície popierania a prekrúcania holokaustu od aliancie IHRA s cieľom bojovať proti tomuto fenoménu. Príkladom je kampaň na zvyšovanie informovanosti #ProtectTheFacts, ktorá sa zameriava na boj proti prekrúcaniu holokaustu. Komisia bude v partnerstve s IHRA a UNESCO ďalej rozvíjať iné iniciatívy založené na „odporúčaní aliancie IHRA o rozpoznávaní prekrúcania holokaustu a boji proti nemu“.
Kľúčové činnosti:
Komisia:
·bude presadzovať používanie definície popierania a prekrúcania holokaustu od aliancie IHRA na účely vzdelávania a zvyšovania informovanosti,
·vypracuje príručku najlepších postupov v boji proti popieraniu, prekrúcaniu a zľahčovaniu holokaustu,
·bude podporovať a posilňovať kampane v sociálnych médiách spolu s UNESCO, IHRA, inými medzinárodnými partnermi a skupinami občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť informovanosť o popieraní a prekrúcaní holokaustu a aktívne proti nim bojovať.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·sa aktívne zapojili do kampaní zvyšovania informovanosti proti popieraniu, prekrúcaniu a zľahčovaniu holokaustu.
|
IV.VEDENIE CELOSVETOVÉHO BOJA PROTI ANTISEMITIZMU
„Svet, ako sme ho vytvorili, je procesom nášho myslenia. Nemôžeme ho zmeniť bez toho, aby sme zmenili naše myslenie.“
– Albert Einstein
Celosvetová židovská populácia sa odhaduje na 15,2 milióna. Z toho 45 % alebo 6,9 milióna žije v Izraeli. Spojené štáty asi so šiestimi miliónmi sú domovom druhej najväčšej komunity židov. Okrem 1,5 milióna židov v EÚ žijú zvyšné židovské populácie roztrúsené po svete na všetkých obývaných kontinentoch.
Antisemitské predsudky sú rozšírené po celom svete. Podľa výskumu organizácie Anti-Defamation League o postojoch a stanoviskách voči židom 74 % ľudí v regióne Blízkeho východu/severnej Afriky prechováva antisemitské postoje aj napriek tomu, že sa zaznamenali aj určité pozitívne signály, ako je nedávna normalizácia vzťahov medzi Izraelom a viacerými krajinami v tomto regióne . V západnej Európe sa tento údaj zastavil na úrovni 24 % a vo východnej Európe na úrovni 34 %, kým v Severnej a Južnej Amerike je to 19 %, v Ázii 22 % a v subsaharskej Afrike 23 %. Situácia a veľkosť židovských komunít sa medzi jednotlivými krajinami značne líši. Židia sú ohrození antisemitskými útokmi a incidentmi a majú s nimi skúsenosti na celom svete. Antisemitské predsudky možno nájsť aj v krajinách bez židovských komunít.
Komisia v tejto súvislosti potvrdzuje svoj pevný a jednoznačný záväzok k celosvetovému boju proti antisemitizmu. Akákoľvek forma antisemitizmu, navádzania na nenávisť alebo násilie je neakceptovateľná a nezlučiteľná s hodnotami a cieľmi Európskej únie a jej členských štátov. Musí sa riešiť prísnym opatrením tak na európskej, ako aj vnútroštátnej úrovni. Komisia nepripúšťa žiadne ústupky z týchto zásad. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je dôležité zohľadniť prevenciu a boj proti antisemitizmu vo všetkých jeho formách a vo všetkých oblastiach politiky.
4.1.Používanie všetkých nástrojov na riešenie antisemitizmu prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ
EÚ je založená na pevnom záväzku presadzovať a chrániť ľudské práva, demokraciu a právny štát na celom svete. Tento záväzok podporuje politiku rozširovania EÚ, susedskú politiku EÚ a jej politiky voči krajinám mimo EÚ, ako aj jej prácu v medzinárodných organizáciách. Všetky krajiny by mali chrániť právo každého, vrátane židov, mať, nemať alebo zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, verejne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru a žiť bez diskriminácie, prenasledovania alebo násilia na základe náboženstva alebo viery, alebo na základe rasového alebo etnického pôvodu. V akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 sa vytyčuje úroveň ambícií a stanovujú priority EÚ a jej členských štátov v tejto oblasti vo vzťahoch s tretími krajinami. V usmerneniach EÚ týkajúcich sa slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ z roku 2013 a v usmerneniach o nediskriminácii pri vonkajšej činnosti z roku 2019 sa spresňujú nástroje, ktoré môže vonkajšia činnosť EÚ použiť na riešenie porušenia slobody náboženstva alebo viery a na boj proti diskriminácii, a to aj proti židom.
EÚ využije všetky dostupné nástroje v politických dialógoch, dialógoch o ľudských právach a pri širšej spolupráci s partnerskými krajinami na vyzvanie partnerských krajín, aby aktívne bojovali proti antisemitizmu pri zohľadnení definície antisemitizmu od aliancie IHRA. Podporuje sa to tematickými a geografickými programami, susedskou politikou EÚ a politikou rozširovania EÚ vrátane procesov stabilizácie a pridruženia.
EÚ bude aktívne spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, najmä Organizáciou Spojených národov, Radou Európy a OBSE, ako aj s regionálnymi organizáciami v spoločných akciách zameraných na boj proti diskriminácii a antisemitizmu. EÚ zintenzívni opatrenia v sektore vzdelávania a vo svojej spolupráci s partnerskými krajinami týkajúcej sa vzdelávania bude naďalej podporovať plný súlad vzdelávacích materiálov so štandardmi UNESCO v oblasti mieru, tolerancie, spolužitia a nenásilia. Akýkoľvek materiál, ktorý im odporuje, ohrozuje mier a spolužitie a nemá miesto v učebniciach ani v triedach.
Osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva a osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ budú naďalej systematicky riešiť antisemitizmus vo svojej práci. Okrem toho EÚ posilní globálnu spoluprácu osobitných vyslancov a koordinátorov pre boj proti antisemitizmu.
Izrael je kľúčovým partnerom Európskej únie, a to aj v celosvetovom boji proti antisemitizmu. EÚ sa bude snažiť ďalej posilňovať seminár na vysokej úrovni EÚ – -Izrael v boji proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu, ktorý spoločne organizujú každý rok, so zameraním na operatívne následné opatrenia.
Akcie zamerané na boj proti antisemitizmu možno podporovať prostredníctvom iniciatív v rámci tematického programu NDICI – Globálna Európa venovaného ľudským právam a demokracii, ktoré riešia nediskrimináciu. EÚ ako časť svojej odbornej prípravy o ľudských právach pre zamestnancov v delegáciách a ústrediach zahrnie špeciálne schôdzky o slobode náboženstva alebo viery vrátane boja proti antisemitizmu.
Kľúčové činnosti:
Komisia a vysoký predstaviteľ:
·budú v politických dialógoch, v dialógoch o ľudských právach a v širšej spolupráci s partnerskými krajinami mimo EÚ podporovať boj proti náboženskej a etnickej diskriminácii vrátane antisemitizmu,
·zaistia odbornú prípravu o ľudských právach a zrealizovanie medzikultúrneho dialógu pre príslušných aktérov vrátane učiteľov z krajín mimo EÚ,
·zaistia, aby nebolo možné nesprávne prideliť externé finančné prostriedky EÚ, v súlade s existujúcimi opatreniami, na činnosti, ktoré podnecujú k nenávisti a násiliu vrátane proti židom,
·zintenzívnia zapojenie do sektoru vzdelávania s cieľom podporiť plný súlad vzdelávacích materiálov s príslušnými štandardmi UNESCO v oblasti mieru, tolerancie, spolužitia a nenásilia,
·posilnia spoluprácu so židovskou občianskou spoločnosťou a náboženskými organizáciami s cieľom riešiť antisemitské činy a obmedzenia slobody náboženstva alebo viery, a to prostredníctvom siete delegácií a ústredí EÚ,
·zvážia nové projekty financované z prostriedkov EÚ v susedstve EÚ aj inde vo svete na zabránenie antisemitizmu a boj proti nemu a na podporu židovského života,
·budú nabádať delegácie EÚ, aby do svojho pravidelného politického spravodajstva zahrnuli nahlasovanie antisemitských incidentov v krajinách mimo EÚ,
·posilnia seminár EÚ-Izrael s cieľom ďalej upevniť spoluprácu medzi EÚ a Izraelom v boji proti antisemitizmu.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·úzko spolupracovali na úrovni EÚ na spoločnom riešení antisemitizmu prostredníctvom medzinárodných organizácií,
·začlenili boj proti antisemitizmu do všetkých svojich stratégií a politík týkajúcich sa ľudských práv, pričom zohľadnia definíciu antisemitizmu od aliancie IHRA,
·podporovali projekty a organizácie, ktoré bojujú proti antisemitizmu a podporujú židovský život na celom svete.
|
4.2.Zachovanie židovského kultúrneho dedičstva a pripomínanie si holokaustu
Židovské kultúrne dedičstvo vidno na mnohých miestach na Blízkom východe, v Ázii a iných miestach po celom svete ako svedectvo historickej prítomnosti židovských komunít v týchto regiónoch. Veľké časti tohto dedičstva sú opustené, keďže židovské komunity tam už nežijú. Židovské kultúrne dedičstvo, podobne ako každé dedičstvo, je spoločným a významným vyjadrením kultúrnej rozmanitosti a zasluhuje si špeciálnu ochranu na celom svete. EÚ spolu s členskými štátmi má dôležitú úlohu pri pomáhaní miestnym, regionálnym a medzinárodným partnerom v zachovávaní kultúrneho dedičstva prostredníctvom činností odbornej prípravy, rozvoja zručností a odovzdávania poznatkov, ako aj posilnenej spolupráce. EÚ bude podporovať medzikultúrny a medzináboženský dialóg s cieľom posilniť ochranu kultúrneho dedičstva prostredníctvom práce na spoločnej histórii a pamäti, ktorou sa vybuduje základ pre komunity, aby žili spolu v mieri v multikultúrnom kontexte. EÚ bude pokračovať v podporovaní pamiatky na holokaust na medzinárodnej úrovni a vo verejnom poukazovaní na popieranie, prekrúcanie a zľahčovanie holokaustu v krajinách mimo EÚ, a to aj na medzinárodných fórach.
Kľúčové činnosti:
Komisia a vysoký predstaviteľ:
·budú presadzovať a podporovať zachovanie, obnovu a oživenie každého dedičstva, hmotného aj nehmotného vrátane židovského dedičstva, v súlade so svojimi politikami pre medzinárodné kultúrne vzťahy a kultúrne dedičstvo,
·začlenia medzikultúrny a medzináboženský dialóg pri zásahoch do kultúrneho dedičstva,
·budú vyhľadávať príležitosti na zahrnutie údržby židovského dedičstva do programovania v susedstve aj inde na svete,
·naďalej budú organizovať podujatia na vysokej úrovni zamerané na pamiatku obetí šoa (pripomínanie, Deň pamiatky obetí holokaustu) a zúčastňovať sa na nich.
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·prispeli spolu s EÚ v kontexte OSN k celosvetovej záchrane kultúrneho dedičstva vrátane židovského kultúrneho dedičstva v súlade so závermi Rady o strategickom prístupe EÚ ku kultúrnemu dedičstvu v konfliktoch a krízach,
·si v spolupráci s delegáciami EÚ pripomínali Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu prostredníctvom svojich veľvyslanectiev v tretích krajinách na v medzinárodných organizáciách.
|
V.PLNENIE STRATÉGIE
Boj proti antisemitizmu v EÚ je spoločná zodpovednosť, ktorá si vyžaduje spoločné úsilie a konanie na každej úrovni. Inštitúcie a agentúry EÚ, členské štáty, medzinárodné organizácie, židovské organizácie a komunity a aktéri v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti, všetci zohrávajú určitú úlohu pri dosahovaní cieľov tejto stratégie. Komisia vyzýva Európsky parlament, Radu a členské štáty, aby spolupracovali pri realizovaní tejto stratégie. Komisia vyzýva Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby podporovali dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou vrátane sociálnych partnerov vo priblížení k európskej spoločnosti bez antisemitizmu.
Komisia bude aktívne podporovať vykonávanie navrhnutých politických opatrení prostredníctvom rôznych príležitostí na financovanie a vyzýva členské štáty, židovské organizácie a komunity, ako aj aktérov občianskej spoločnosti, aby využívali programy EÚ.
Stratégia sa bude realizovať v období 2021 – 2030. Komplexné správy o realizácii sa uverejnia v rokoch 2024 a 2029. Budú vychádzať zo vstupných údajov od členských štátov, aj v súvislosti s realizáciou ich národných stratégií a politík. S podporou Agentúry EÚ pre základné práva budú tieto správy obsahovať monitorovanie pokroku na vnútroštátnej úrovni, pričom sa zohľadnia záväzky prijaté vo vyhláseniach Rady o antisemitizme z rokov 2018 a 2020.
ZÁVER
Táto stratégia je naším záväzkom voči budúcnosti židovského života v Európe aj mimo nej. Znamená výraznú zmenu v politickom úsilí Komisie o Európsku úniu bez antisemitizmu a akejkoľvek formy diskriminácie, za otvorenú, inkluzívnu a rovnoprávnu spoločnosť v EÚ. Je vyjadrením záväzku Európy zachovať živú spomienku na holokaust, aj keď už odišli posledné osoby, ktoré prežili holokaust.
Zamedzeniu odvekej pohrome antisemitizmu sa musí venovať trvalé úsilie. Ako povedal Primo Levi, ktorý prežil šoa: „Stalo sa to, a preto sa to môže stať znova.“ Nebezpečný prudký nárast antisemitských útokov len ukazuje, že nemôžeme poľaviť v neúnavnom kolektívnom úsilí v boji proti antisemitizmu. Okrem toho, židovský život si zasluhuje nielen ochranu, ale aj možnosť rozkvetu v celej jeho rozmanitosti.
Európa môže prosperovať len vtedy, keď prosperujú aj jej židovské komunity.