7.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/1

(1)

Únia je založená na spoločných hodnotách a všeobecných zásadách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín, ako sa stanovuje v článku 2 Zmluvy o Európskej únii. Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii je cieľom Únie zachovávať a presadzovať jej hodnoty.

(2)

Únia, ktorá sa inšpiruje týmito hodnotami, dokázala spojiť krajiny, komunity a ľudí v jedinečnom politickom projekte, vďaka ktorému Európa poznala najdlhšie obdobie mieru, čo zároveň podporilo sociálnu stabilitu a hospodársku prosperitu. Prijatie hodnôt, ktoré sú stanovené v zmluve, členskými štátmi vytvára spoločný základ, ktorý tvorí osobitnú črtu európskeho spôsobu života a identity a vďaka ktorému má Únia svoje miesto na svetovej scéne.

(3)

Únia a jej členské štáty čelia rôznym výzvam vrátane populizmu, xenofóbie, rozdeľujúceho nacionalizmu, diskriminácie, šírenia falošných správ a dezinformovania, ako aj výzve radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu. Tieto javy by mohli vážnym spôsobom ohroziť základy našej demokracie, narušiť dôveru v právny štát a demokratické inštitúcie a oslabovať pocit spolupatričnosti v rámci európskych spoločností a medzi nimi.

(4)

Nedostatočná informovanosť o základoch Únie, dôvodoch jej vzniku a jej základnom fungovaní podporuje dezinformovanie a bráni vytváraniu informovaných názorov na jej činnosti. Znalosti o rozmanitosti Únie a jej členských štátov podporujú vzájomný rešpekt, porozumenie a spoluprácu v rámci členských štátov a medzi nimi.

(5)

Vzdelávanie každého typu, na všetkých úrovniach a od raného veku zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní spoločných hodnôt. Pomáha zabezpečiť sociálne začlenenie tým, že každému dieťaťu poskytuje spravodlivú šancu a rovnaké príležitosti na dosiahnutie úspechu. Poskytuje príležitosti na to, aby sa z detí stali aktívni a kriticky uvedomelí občania, a prispieva k lepšiemu pochopeniu európskej identity.

(6)

Európski lídri v rámci Agendy lídrov diskutovali v novembri 2017 v Göteborgu o význame vzdelávania a kultúry pre budúcnosť Európy. V rámci poskytnutia podkladov pre túto diskusiu Komisia predložila svoju víziu pre európsky vzdelávací priestor a navrhla niekoľko iniciatív vo svojom oznámení s názvom „Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou“ (1), v ktorom sa uvádza, že „posilňovanie európskej identity má zásadný význam a vzdelávanie a kultúra sú jeho najlepšou hybnou silou“.

(7)

Európska rada v nadväznosti na zasadnutie lídrov v Göteborgu vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017 zdôraznila, že vzdelávanie a kultúra majú kľúčový význam pri budovaní inkluzívnej a súdržnej spoločnosti a pri zachovaní našej konkurencieschopnosti (2).

(8)

Jeden z cieľov rámca ET 2020 pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (3), konkrétne podpora rovnosti, sociálnej súdržnosti a aktívneho občianstva, bol stanovený na základe toho, že v rámci vzdelávania by sa mali podporovať medzikultúrne zručnosti, demokratické hodnoty a rešpektovanie základných práv, malo by sa ním predchádzať všetkým formám diskriminácie a rasizmu a tiež bojovať proti nim, a malo by vybaviť deti, mladých ľudí a dospelých schopnosťami pozitívnej interakcie s rovesníkmi z rozmanitých prostredí.

(9)

V Parížskej deklarácii, ktorú 17. marca 2015 prijali európski ministri školstva, sa stanovil záväzok členských štátov presadzovať spoločné hodnoty, posilňovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť, inkluzívne vzdelávanie a medzikultúrny dialóg. Reakcie na verejnú konzultáciu v rámci celej EÚ (4) jasne ukazujú, že inkluzívne vzdelávanie by sa malo podporovať. Iba 16 % respondentov sa domnieva, že v súvislosti so vzdelávaním sa tento cieľ v súčasnosti naozaj realizuje; 95 % sa domnieva, že vzdelávanie by malo pomôcť mladým ľuďom pochopiť význam spoločných hodnôt a že Únia by mala členským štátom pomáhať pri plnení tejto úlohy (98 %).

(10)

Prieskum siete Eurydice z roku 2017 o výchove k občianstvu na školách v Európe ukazuje, že výchova k občianstvu je v súčasnosti v centre pozornosti vo viacerých európskych krajinách. Približne polovica krajín však ešte stále nemá vypracované politiky na zahrnutie výchovy k občianstvu do počiatočnej odbornej prípravy učiteľov. Preto by sa učitelia mali podporovať a malo by sa posilniť ich postavenie prostredníctvom opatrení na vytvorenie kultúry a prostredia otvoreného vzdelávania a zabezpečenie efektívneho vyučovania v rôznorodých učebných skupinách s cieľom vyučovať občianske kompetencie, odovzdávať spoločné dedičstvo Európy, presadzovať spoločné hodnoty a pôsobiť ako vzor pre učiacich sa.

(11)

V niekoľkých členských štátoch je aj naďalej naliehavým problémom radikalizácia vedúca k násilnému extrémizmu. Presadzovanie spoločných hodnôt ako vektora sociálnej súdržnosti a integrácie, a to aj prostredníctvom politík v oblasti vzdelávania, je neoddeliteľnou súčasťou riešenia tejto otázky. S cieľom podporovať členské štáty v ich úsilí zriadila Európska komisia v júli 2017 expertnú skupinu na vysokej úrovni pre oblasť radikalizácie (5), ktorá má identifikovať podporné opatrenia vrátane opatrení v oblasti vzdelávania.

(12)

V najnovších výsledkoch prieskumu PISA a Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2017 sa zdôrazňuje prepojenie medzi nerovnosťami vo vzdelávaní a sociálno-ekonomickým zázemím študentov. Údaje z Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) poukazujú na to, že študenti z chudobnejších domácností dosahujú trikrát častejšie horšie výsledky ako ich spolužiaci z ekonomicky silnejších domácností a že u študentov z prisťahovaleckého prostredia je pravdepodobnosť, že budú dosahovať slabšie výsledky ako iní študenti, dvakrát vyššia. S cieľom zabrániť marginalizácii mladých ľudí je dôležité zabezpečiť inkluzívne a spravodlivé systémy vzdelávania, ktoré podporujú súdržné spoločnosti, kladú základy pre aktívne občianstvo a posilňujú zamestnateľnosť.

(13)

Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vzdelávania vo svojej medzinárodnej štúdii o občianskom vzdelávaní a výchove k občianstvu z roku 2016 uvádza, že národná a európska identita môžu pozitívnym spôsobom existovať vedľa seba a nie sú vo vzájomnom rozpore. Zo štúdie tiež vyplýva, že študenti s vyššou úrovňou občianskych znalostí sa často radia aj medzi študentov, ktorí vyjadrujú tolerantnejšie postoje.

(14)

Prieskumy Eurobarometra zdôrazňujú pozoruhodne nízku úroveň znalostí o Únii. Podľa prieskumu z roku 2014 sa 44 % ľudí domnieva, že iba málo rozumejú tomu, ako Únia funguje, pričom prieskum z roku 2011 ukazuje, že relatívna väčšina má pocit, že nie sú dostatočne informovaní o Európskej únii. V tej istej štúdii sa takisto zistilo, že tretina ľudí nevie presne, koľko členských štátov má Únia. Prieskum Eurobarometra z roku 2017 ukazuje, že 89 % mladých Európanov súhlasí s tým, že vlády jednotlivých štátov by mali posilniť školské vzdelávanie v oblasti práv a povinností, ktoré majú ako občania Únie. Napokon podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra 35 % respondentov považuje porovnateľné vzdelávacie normy za veľmi užitočné pre budúcnosť Európy.

(15)

V tejto súvislosti má zásadný význam, aby členské štáty zintenzívnili svoje úsilie pri ďalšom plnení všetkých cieľov Parížskej deklarácie z roku 2015. Je osobitne dôležité ďalej presadzovať spoločné hodnoty ako hybné sily súdržnosti a začleňovania, podporovať zavádzanie prostredí participatívneho učenia na všetkých úrovniach vzdelávania, zlepšovať odbornú prípravu učiteľov v oblasti občianstva a rozmanitosti a zlepšovať mediálnu gramotnosť a schopnosti kritického myslenia u všetkých učiacich sa.

(16)

Na dosiahnutie súdržnejších spoločností je nevyhnutné zabezpečiť účinný rovnoprávny prístup ku kvalitnému inkluzívnemu vzdelávaniu pre všetkých učiacich sa vrátane osôb s prisťahovaleckým pôvodom, osôb zo znevýhodnených sociálno-ekonomických prostredí, osôb s osobitnými potrebami a osôb so zdravotným postihnutím, a to v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členské štáty by pri svojom úsilí mohli využívať existujúce nástroje Únie, najmä program Erasmus+, európske štrukturálne a investičné fondy, program Kreatívna Európa, program Európa pre občanov, program Práva, rovnosť a občianstvo, Európsky zbor solidarity a program Horizont 2020, ako aj usmernenia a odborné znalosti Európskej agentúry pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania.

(17)

Program Erasmus+ je dôkazom, že mobilita a cezhraničné kontakty sú účinným spôsobom, ako zažiť európsku identitu. Je nevyhnutné, aby všetky kategórie učiacich sa v celej Európe mohli rovnocenným spôsobom využívať možnosti, ktoré ponúka tento program, a to najmä prostredníctvom školských výmen medzi členskými štátmi. Virtuálna mobilita, najmä prostredníctvom siete eTwinning, je výborným nástrojom, ktorý umožňuje priamy kontakt medzi žiakmi, a v nadchádzajúcich rokoch sa bude využívať vo väčšom meradle a v kombinácii s fyzickou mobilitou.

(18)

Zavedenie európskeho rozmeru vzdelávania by malo napomáhať učiacim sa, aby zažívali európsku identitu v celej jej rozmanitosti, a malo by posilňovať pozitívny a inkluzívny európsky pocit spolupatričnosti ako doplnku k ich miestnym, regionálnym a národným identitám a tradíciám. Rovnako je to dôležité v záujme podpory lepšieho chápania Únie, ako aj jej členských štátov.

(19)

Toto odporúčanie plne rešpektuje zásady subsidiarity a proporcionality. Obsahom tohto odporúčania nie sú dotknuté existujúce vnútroštátne iniciatívy v týchto oblastiach, a najmä v oblasti vnútroštátneho občianskeho vzdelávania,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.