EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 11. 2020

COM(2020) 760 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Maximálne využitie inovačného potenciálu EÚ















Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ

1.Výzva budúcnosti: Využívanie duševného vlastníctva Európy na podporu obnovy a odolnosti

Nehmotné aktíva, ako sú vynálezy, umelecké alebo kultúrne výtvory, značky, softvér, know-how, podnikové procesy a údaje, sú základné kamene súčasného hospodárstva. Za posledné dve desaťročia sa v EÚ objem ročných investícií vynaložených na takéto produkty duševného vlastníctva 1 zvýšil o 87 %, kým objem hmotných investícií (mimo bývania) sa zvýšil len o 30 %. Investície do nehmotných aktív takisto výrazne menej poznamenala hospodárska kríza v roku 2008 2 .

Práva duševného vlastníctva, t. j. patenty, ochranné známky, dizajny, autorské práva a práva súvisiace s autorským právom, zemepisné označenia a práva k odrodám rastlín, ako aj pravidlá na ochranu obchodného tajomstva, pomáhajú podnikateľom a spoločnostiam zhodnotiť ich nehmotné aktíva. Priemyselné výrobky a procesy sa v súčasnom hospodárstve čoraz viac opierajú o nehmotné aktíva chránené právami duševného vlastníctva a náležitá správa duševného vlastníctva sa stala neoddeliteľnou súčasťou každej úspešnej obchodnej stratégie. Priemyselné odvetvia, ktoré intenzívne využívajú duševné vlastníctvo, zohrávajú zásadnú úlohu v hospodárstve EÚ a ponúkajú spoločnosti cenné a udržateľné pracovné miesta. Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva v súčasnosti tvoria takmer 45 % HDP Európy a priamo prispievajú k vytvoreniu takmer 30 % všetkých pracovných miest 3 . Veľa priemyselných ekosystémov Európy nemôže prosperovať bez účinnej ochrany duševného vlastníctva a účinných nástrojov na obchodovanie s nehmotnými aktívami.

Duševné vlastníctvo je kľúčovým aktívom pre konkurencieschopnosť na celosvetovom trhu. Počet žiadostí o zaregistrovanie duševného vlastníctva rastie na celom svete. Rovnaký trend možno pozorovať v EÚ. Od roku 2010 do roku 2019 sa počet európskych patentov zvýšil z približne 58 000 na asi 137 000, pričom rast je menej výrazný ako v ostatných častiach sveta, najmä v Ázii, kde hospodárstva v oblasti vytvárania duševného vlastníctva rýchlo dobiehajú zameškaný vývoj.

EÚ disponuje prostriedkami, aby zostala konkurencieschopná v rámci svetových pretekov o vedúce postavenie v oblasti technológií. Má aj rozsiahly rámec duševného vlastníctva. Napríklad mechanizmus jednotnej prihlášky umožňuje získať a presadzovať ochranu vzťahujúcu sa na ochranné známky, dizajny a odrody rastlín v celej Európe. Kvalita patentov udelených v Európe je jednou z najvyšších na svete 4 . Európski inovátori zaujímajú vedúce postavenie v oblasti ekologických technológií 5 . Z globálneho hľadiska sú držiteľmi väčšiny ekologických patentov 6 a disponujú mimoriadne silným portfóliom duševného vlastníctva v oblasti technológií, ktoré sa týkajú napríklad adaptácie na zmenu klímy, zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, úpravy vody a spracovania odpadu 7 . Európske spoločnosti majú vedúce postavenie aj z hľadiska určitých digitálnych technológií, ako sú technológie prepojenia.

Treba ďalej stavať na našich silných stránkach zlepšovaním rámca EÚ tam, kde je to potrebné, a zavádzaním dobre nastavených politík v oblasti duševného vlastníctva s cieľom pomôcť spoločnostiam speňažiť ich vynálezy a výtvory a zároveň zabezpečiť, aby tieto vynálezy a výtvory všeobecne slúžili hospodárstvu a spoločnosti. V EÚ je veľa vynaliezavosti a tvorivosti: je preto potrebné maximalizovať stimuly na využitie tohto potenciálu a uviesť naše spoločnosti na cestu k obnove hospodárstva 8 a k dosiahnutiu vedúceho postavenia Európy z hľadiska ekologických a digitálnych technológií.

S niektorými z najdôležitejších sociálnych výziev našich čias, ako je umožnenie zelenej transformácie alebo zabezpečenie náležitej zdravotnej starostlivosti pre všetkých, si nemožno poradiť bez inovačných riešení. Napríklad rozvoj ekosystémov energie z obnoviteľných zdrojov a zo zdrojov s nízkymi emisiami CO2 závisí od rýchleho rozvoja a zavedenia pokročilých technológií, ako aj účinných nástrojov na spoločné využívanie kritických nehmotných aktív, ako sú údaje. Rozvoj prosperujúceho ekosystému v oblasti zdravia v Európe si vyžaduje transparentný systém, ktorý podnecuje duševné vlastníctvo, podporuje inovácie a zároveň zabezpečuje účinný prístup k cenovo dostupným liekom. Kultúrny a kreatívny priemysel nemôžu prosperovať bez účinnej ochrany duševného vlastníctva 9 .

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala závislosť EÚ od kritických inovácií a technológií a pripomenula Európe, že účinné pravidlá a nástroje v oblasti duševného vlastníctva zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní rýchleho zavedenia kritického duševného vlastníctva. Práva duševného vlastníctva a ich úloha, ktorú zohrávajú v konkurencieschopnom a inovačnom európskom farmaceutickom priemysle, sú takisto súčasťou novej farmaceutickej stratégie pre Európu 10 .

Technologická revolúcia – hospodárstvo a spoločnosť založené na údajoch, obrat k umelej inteligencii, rastúci význam nových technológií, ako sú blockchain, 3D tlač a internet vecí, ako aj vývoj nových obchodných modelov, ako sú napríklad hospodárstvo založené na platformách, hospodárstvo založené na údajoch a obehové hospodárstvo – ponúka jedinečnú príležitosť modernizovať náš prístup k ochrane nehmotných aktív. Za posledné desaťročia sa poradilo dosiahnuť podstatný pokrok pri vytváraní jednotného trhu pre duševné vlastníctvo, čo prinieslo veľa výhod pre hospodárstvo EÚ. Je k dispozícii celý rad nástrojov, ktoré prinášajú spoločnosti inovačné riešenia 11 . Stále však pretrváva veľa medzier a nedostatkov v tom, ako spoločnosti EÚ chránia nehmotný kapitál a ako ho využívajú, aby bol na úžitok európskej spoločnosti.

Identifikovali sme päť výziev:

·Po prvé, aj napriek tomu, že sa dosiahol výrazný pokrok, časť systému EÚ v oblasti duševného vlastníctva zostáva aj naďalej príliš nejednotná a zahŕňa postupy, ktoré sú zložité a nákladné a niekedy nejasné.

Európske patenty sú predmetom nákladných vnútroštátnych postupov potvrdzovania a súdnych sporov, ktoré prebiehajú súčasne vo viacerých krajinách EÚ. V prípade liekov je ochrana prostredníctvom dodatkového ochranného osvedčenia dostupná len na vnútroštátnej úrovni. Ochrana dizajnu a zemepisného označenia by sa mala zlepšiť. Keď je na ochranu niečích práv duševného vlastníctva potrebný zápis, postupy jednotného kontaktného miesta zabezpečujúce náležité krytie by mali byť normou, nie výnimkou.

Dobre nastavená ochrana dizajnov v digitálnom prostredí sa v rámci digitálnej transformácie stáva ešte naliehavejšou. Napríklad na zabezpečenie plynulého zavádzania technológií 3D tlače potrebujeme právnu zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o ochranu súborov 3D tlače a obmedzenia súkromného použitia dizajnov. Potrebujeme jasné odpovede na nové otázky, napríklad ako chrániť vynálezy, ktoré vznikli alebo sa využívajú prostredníctvom umelej inteligencie, 12 a ako zabezpečiť, aby oprave a opätovnému použitiu nebránili nekalé alebo nadmerne obmedzujúce praktiky v oblasti duševného vlastníctva 13 . Zároveň musíme viac využívať potenciál, ktorý nám ponúkajú nové technológie, ako sú umelá inteligencia a blockchain, aby sme zvýšili účinnosť našich systémov duševného vlastníctva. 

·Po druhé, priveľa spoločností, najmä MSP, a priveľa výskumných pracovníkov nevyužíva v plnej miere príležitosti, ktoré ponúka ochrana duševného vlastníctva.

Len 9 % MSP EÚ si dalo zapísať práva duševného vlastníctva. Počas súčasnej krízy počet zápisov duševného vlastníctva klesá, a to na úkor konkurencieschopnosti a odolnosti spoločností. Z nedávnej analýzy vyplýva, že MSP nie sú ochotné využívať práva duševného vlastníctva do veľkej miery preto, že nemajú o duševnom vlastníctve dostatočné vedomosti 14 . Aj keď uplatňujú práva duševného vlastníctva, zdá sa im systém príliš nákladný, zložitý a je pre ne ťažké sa v ňom orientovať.

Okrem toho, že je duševné vlastníctvo MSP málo chránené, tieto podniky nevyužívajú jeho komerčný potenciál v plnej miere. Finanční analytici a investori považujú duševné vlastníctvo za kľúčové aktívum v hodnote spoločnosti a za ukazovateľ jej technologických spôsobilostí a schopnosti rastu. Napriek tomu MSP náročné na vedomosti, ktoré hľadajú možnosti financovania svojich činností, často neprijímajú vhodné stratégie v oblasti duševného vlastníctva, ktoré by pomohli zhodnotiť ich nehmotný kapitál. Pre finančný sektor je hodnotenie patentu alebo ochrannej známky kľúčové, keďže veriteľa alebo investora zaujímajú najmä vymeniteľné zábezpeky 15 a menej samotné monopolné právo.

Náležitá správa duševného vlastníctva je potrebná aj na podporu zhodnocovania a zavádzania výsledkov dosiahnutých v oblasti výskumu a vývoja v Európe. Napríklad hoci 26 % vedeckých publikácií s vysokou hodnotou zaoberajúcich sa umelou inteligenciou pochádza z Európy, len štyria z 30 hlavných prihlasovateľov (13 %) a 7 % podnikov zapojených do udeľovania patentov v súvislosti s umelou inteligenciou na celom svete pochádzajú z Európy 16 .

·Po tretie, nástroje na uľahčenie prístupu k duševnému vlastníctvu (a teda umožnenie zavádzania a šírenia technológií) nie sú dostatočne vyvinuté.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala našu závislosť od kritických inovácií a technológií, najmä v zdravotníctve. EÚ by malo ďalej zlepšiť nástroje, aby v prípade potreby sprístupnila takéto inovácie a technológie a zároveň zabezpečila spravodlivú návratnosť investícií.

Udeľovanie licencií na patenty nevyhnutné pre normy je často ťažkopádne a nákladné tak pre majiteľov patentov, ako aj pre zavádzateľov technológií. Vzhľadom na rastúci význam patentov nevyhnutných pre normy (napríklad existuje viac ako 95 000 jedinečných patentov a patentových prihlášok podporujúcich 5G 17 ) je potrebný oveľa jasnejší a predvídateľnejší rámec, ktorý by motivoval skôr k uskutočneniu rokovaní v dobrej viere než k uchýleniu sa k súdnym sporom.

Hoci spoločné využívanie údajov je v mnohých odvetviach čoraz dôležitejšie, je potrebné objasniť dôsledky rámca duševného vlastníctva pre spoločné využívanie údajov.

·Po štvrté, aj napriek pokračujúcemu úsiliu o zvrátenie situácie sa falšovaniu a pirátstvu stále darí, a to aj vďaka výhodám digitálnych technológií.

Hodnota dovozu falšovaného a pirátskeho tovaru do EÚ dosahuje až 121 miliárd EUR, čo predstavuje až 6,8 % dovozu do EÚ v roku 2016 (oproti 5 % dovozu do EÚ v roku 2013) 18 . To ročne vedie k priamym stratám na tržbách vo výške 50 miliárd EUR a priamemu poklesu zamestnanosti stratou 416 000 pracovných miest 19 . Kybernetická krádež obchodných tajomstiev predstavuje v EÚ podľa odhadov stratu 60 miliárd EUR 20 .

·Napokon chýba fair play na globálnej úrovni a podniky EÚ často utrpia stratu, keď pôsobia v zahraničí.

V určitých krajinách mimo EÚ nie je duševné vlastníctvo dostatočne chránené, v dôsledku čoho spoločnostiam nezriedka vzniknú škody. EÚ musí využiť svoj potenciál konať ako globálny normotvorca. Musí zintenzívniť svoje úsilie v boji proti praktikám zneužívania, ako sú zápisy duševného vlastníctva so zlým úmyslom a iné zneužitie duševného vlastníctva. V prvom rade by mala ísť príkladom tým, že: vypracuje aktuálne regulačné riešenia globálnych problémov, ako sú udeľovanie licencií na patenty nevyhnutné pre normy alebo spôsob, akým sa spoločne využívajú údaje.

V tomto akčnom pláne sa v rámci reakcie na týchto päť výziev a na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a zainteresovanými stranami 21 identifikuje päť kľúčových oblastí, na ktoré sa treba zamerať, a uvádzajú sa osobitné návrhy opatrení na:

·modernizáciu systému na ochranu duševného vlastníctva,

·stimuláciu využívania a zavádzania duševného vlastníctva, najmä malými a strednými podnikmi,

·umožnenie prístupu k nehmotným aktívam a ich spoločného využívania, pričom sa zároveň zabezpečí spravodlivá návratnosť investícií,

·zabezpečenie lepšieho presadzovania duševného vlastníctva a

·zlepšenie fair play na globálnej úrovni.

2.Lepšia ochrana duševného vlastníctva    

Prvou prioritou je zabezpečiť, aby mali inovátori EÚ prístup k rýchlym, účinným a cenovo dostupným nástrojom ochrany. Na tento účel musíme vyvinúť veľké úsilie, aby sme vyriešili zostávajúcu nejednotnosť a znížili zložitosť. Musíme takisto zabezpečiť, aby bol náš súbor pravidiel úplne v súlade s potrebami nového ekologického a digitálneho hospodárstva.

Na dosiahnutie tohto cieľa musíme zabezpečiť zavedenie jednotného patentového systému. Tým vznikne jednotné kontaktné miesto pre podniky, čím sa výrazne zjednoduší zápis patentov v EÚ, posilní sa transparentnosť a uľahčí sa udeľovanie licencií. Získanie jednotného patentu (ktorý sa uznáva až v 25 členských štátoch) 22 a jeho zachovanie na typicky dlhé obdobie bude stáť približne 10 000 EUR, teda asi šesťkrát menej ako získanie a zachovanie rovnocennej ochrany v súčasnosti. Navyše centralizovaným riešením sporov na novom Jednotnom patentovom súde sa zlepší právna istota a zabráni sa tomu, aby konania prebiehali súčasne vo viacerých členských štátoch, čím sa výrazne znížia náklady na súdne spory. Jednotný patentový systém tak bude kľúčovým nástrojom na obnovu hospodárstva EÚ, najmä pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, elektroniku, letecký a kozmický a obranný priemysel a ekosystémy mobility.

Hlavným krokom, chýbajúcim na zabezpečenie zavedenia jednotného patentového systému, je ratifikácia Dohody o jednotnom patentovom súde zo strany Nemecka, ktorá je už v súčasnosti možná vďaka nedávnemu rozhodnutiu nemeckého ústavného súdu 23 . Po ukončení procesu ratifikácie bude Komisia spolupracovať s Európskym patentovým úradom (EPÚ) a členskými štátmi, aby sa jednotný patentový systém začal uplatňovať medzi členskými štátmi, ktoré sú stranami dohody 24 . Okrem toho bude nabádať členské štáty, ktoré sa ešte do nového systému nezapojili, aby tak urobili.

S patentmi úzko súvisia dodatkové ochranné osvedčenia, ktoré poskytujú ďalšie obdobie ochrany duševného vlastníctva v prípade patentovaných liečiv a patentovaných prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sú predmetom zdĺhavého klinického skúšania a zdĺhavých postupov udeľovania povolení na uvedenie na trh. Po zavedení tzv. výrobnej výnimky z dodatkových ochranných osvedčení v roku 2019 25 Komisia nedávno dokončila podrobné hodnotenie režimu dodatkových ochranných osvedčení 26 . Z tohto hodnotenia vyplýva, že systém dodatkových ochranných osvedčení je síce stále dôležitý, ale neuplatňuje sa v členských štátoch jednotne. To sa premieta do neefektívnosti a nedostatočnej transparentnosti a predvídateľnosti, čo prekáža inovátorom a výrobcom generických liekov a nakoniec spôsobuje ujmu pacientom. Komisia posudzuje spôsoby, ako riešiť tieto úskalia, vrátane možnosti zaviesť jednotný mechanizmus udeľovania dodatkového ochranného osvedčenia a/alebo vytvoriť dodatkové ochranné osvedčenie s jednotným účinkom.

Komisia v súvislosti so svojou novou farmaceutickou stratégiou pre Európu podrobne skúma aj to, ako ďalej optimalizovať stimuly a odmeny, aby sa podporili inovácie, riešili neuspokojené potreby, podporila sa cenová dostupnosť zabezpečením rýchleho uvedenia liekov na trh a nepretržitých dodávok liekov vrátane generických a biologicky podobných liekov. Inovácie v tejto oblasti by mali zodpovedať potrebám a mali by byť dostupné všetkým pacientom, ktorí z nich môžu mať prospech. V tejto súvislosti sa okrem iného zameriava na režim pre lieky na ojedinelé ochorenie a lieky na pediatrické použitie 27 a na tzv. Bolarovu výnimku 28 .

Komisia po úspešnej reforme právnych predpisov EÚ o ochranných známkach 29  preskúma právne predpisy EÚ o ochrane dizajnov. Cieľom je zlepšiť prístupnosť a cenovú dostupnosť ochrany dizajnov v EÚ, najmä pre ekosystémy v oblasti textilných výrobkov, nábytku a elektroniky, a zabezpečiť, aby tento režim ochrany dizajnov lepšie podporoval prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Dizajn robí výrobok príťažlivým a výrobky s dobrým dizajnom poskytujú výrobcom významnú konkurenčnú výhodu. Výsledky nedávneho hodnotenia 30 právnych predpisov EÚ o ochrane dizajnov 31 ukazujú, že hoci systémy EÚ na ochranu dizajnu fungujú celkovo dobre, stále existujú nedostatky. Postupy prihlasovania sú čiastočne zastarané a v niektorých prípadoch sa s nimi spája zbytočná administratívna záťaž. Ochrana nových foriem dizajnu (napr. animovaný dizajn, grafické používateľské rozhranie) nie je dostatočne jasná. Výzvy predstavuje aj nedostatočná jasnosť rozsahu pôsobnosti práv k dizajnu, najmä pokiaľ ide o čoraz častejšie využívanie 3D tlače alebo presadzovanie práva k dizajnu v prípade tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva, ktorý prechádza cez územie EÚ. Nakoniec v dôsledku len čiastočnej harmonizácie ochrany dizajnov v prípade súčastí, ktoré sa používajú na opravu zloženého výrobku, zostáva hospodársky dôležitý trh s náhradnými dielmi veľmi nejednotný, vážne narúša hospodársku súťaž a bráni prechodu na udržateľnejšie a ekologickejšie hospodárstvo.

Európa potrebuje aj nový prístup k spôsobu ochrany zemepisných označení. Zemepisné označenia sú názvy výrobkov spájajúcich sa s prirodzeným prostredím a know-how miestnych výrobcov. Sú súčasťou kultúrneho dedičstva Európy a prispievajú k sociálnej, environmentálnej a hospodárskeho udržateľnosti vidieckeho hospodárstva 32 , niekedy sa označujú aj ako vidiecke práva duševného vlastníctva. Zemepisné označenia majú veľkú hospodársku hodnotu v odvetví poľnohospodárstva. Agropotravinové a nápojové výrobky, ktorých názvy sú chránené právnymi predpismi EÚ ako zemepisné označenia, dosiahli v roku 2017 hodnotu predaja vo výške 74,76 miliardy EUR v rámci EÚ, čo predstavuje 7 % celkových predajov v európskom sektore potravín a nápojov. Navyše predstavujú výrobky so zemepisným označením 15,5 % celkového vývozu agropotravinových výrobkov EÚ, pričom predajná prirážka je vyššia v prípade chránených názvov výrobkov 33 . Stále však existuje nevyužitý potenciál. Platné pravidlá na ochranu a presadzovanie by mohli byť presnejšie a úlohy členských štátov a Komisie v procese prihlasovania by sa mohli lepšie určiť. Okrem toho existujú rôzne systémy zemepisných označení pre rôzne druhy poľnohospodárskych výrobkov. Komisia na základe výsledkov prebiehajúceho hodnotenia 34 preskúma spôsoby, ako posilniť, modernizovať, zefektívniť a lepšie presadzovať zemepisné označenia poľnohospodárskych výrobkov, potravín, vín a liehovín 35 . 

Len niektoré členské štáty majú v súčasnosti zavedené pravidlá na zabezpečenie ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov (ako sú remeselné predmety). Na úrovni EÚ v súčasnosti neexistuje žiadny jednotný mechanizmus na ochranu takýchto zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov, ktoré nezriedka predstavujú dôležitú súčasť miestnej identity, priťahujú cestovný ruch, zachovávajú jedinečné zručnosti a prispievajú k tvorbe pracovných miest. Nedávna štúdia 36 ukazuje, že harmonizovaný systém pre nepoľnohospodárske výrobky by bol prospešný pre hospodárstvo EÚ. Vďaka nemu by spotrebitelia mohli tieto výrobky ľahšie rozpoznať a bola by lepšie označená ich pravosť. Výrobcom by mohol pomôcť, aby zostali konkurencieschopní a spolupracovali na trhoch pre špecifickú skupinu zákazníkov, a mohol by podporiť menej rozvinuté regióny 37 . Z týchto dôvodov a na základe dôkladného posúdenia vplyvu jeho potenciálnych nákladov a prínosov Komisia v rámci celkovej reformy systému zemepisných označení zváži, či je realizovateľné vytvoriť účinný a transparentný systém EÚ na ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov. To by EÚ umožnilo plne využívať príležitosti, ktoré ponúka medzinárodný systém označení pôvodu a zemepisných označení 38 . Vo všeobecnosti by tým vznikla počiatočná výhoda pri presadzovaní uznávania európskych zemepisných označení na celom svete.

Kľúčovú úlohu pre hospodárstvo EÚ zohrávajú aj práva Spoločenstva k odrodám rastlín. Rozsiahly systém práv k odrodám rastlín podnecuje šľachtiteľov vyvíjať nové odrody, čím sa prispieva k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody a cieľov udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov. Komisia bude naďalej monitorovať riadne uplatňovanie systému a v prípade potreby sa bude usilovať zaviesť ďalšie zlepšenia. 39 V hodnotení právnych predpisov o právach Spoločenstva k odrodám rastlín z roku 2011 sa dospelo k záveru, že systém, ktorý celkovo funguje dobre, by sa mal síce zachovať, ale s niektorými starostlivo cielenými úpravami. Tento záver potvrdzujú aj nedávno zistené nedostatky 40 , ktoré by sa dali riešiť po vykonaní hodnotenia v rámci cielenej revízie právnych predpisov v strednodobom horizonte.

Okrem prijatia už uvedených reforiem Komisia spolu so zainteresovanými stranami a úradmi pre duševné vlastníctvo preskúma používanie nových technológií, ako je umelá inteligencia a blockchain, aby ešte zlepšila účinnosť našich systémov duševného vlastníctva. Nové technológie môžu v skutočnosti pomôcť uľahčiť ochranu duševného vlastníctva 41 , zlepšiť transparentnosť, umožniť plynulejšie rozdelenie licenčných poplatkov 42 a účinnejšie si poradiť s falšovaním a pirátstvom. Komisia na preskúmanie celého potenciálu nových technológií a na podporu ich zavedenia podnieti priemyselný dialóg, ktorý má slúžiť ako konzultačné fórum a doplnenie mnohých prebiehajúcich iniciatív v tejto oblasti.

Navyše si digitálna revolúcia vyžaduje zamyslieť sa nad tým, ako a čo treba chrániť. Technológie umelej inteligencie vytvárajú nové diela a uskutočňujú nové vynálezy. V niektorých prípadoch, napríklad v kultúrnom odvetví, sa používanie strojov s invenčnou schopnosťou môže stať normou. V dôsledku tohto vývoja vyvstáva otázka, ako by sa mali chrániť výrobky, ktoré boli vytvorené s pomocou technológií umelej inteligencie. Diskusie o vplyve umelej inteligencie na práva duševného vlastníctva prebiehajú v Európe aj na celom svete (pozri oddiel 6). V štúdii, ktorá bola dnes uverejnená, 43  sa zdôrazňuje potreba rozlišovať medzi vynálezmi a výtvormi, ktoré vznikli s pomocou technológií umelej inteligencie, a tými, ktoré vytvorili výlučne technológie umelej inteligencie. Kým vynálezy a výtvory autonómne vytvárané technológiami umelej inteligencie sú ešte stále väčšinou otázkou budúcnosti, Komisia zastáva názor, že so systémami umelej inteligencie by sa nemalo zaobchádzať ako s autormi alebo vynálezcami. Toto podporuje aj línia, ktorú Európsky patentový úrad zaujal vo veci Dabus 44 . Štúdia takisto ukazuje, že súčasný rámec EÚ pre duševné vlastníctvo a Európsky patentový dohovor sa javia vo všeobecnosti vhodné na riešenie výziev spojených so vznikom vynálezov a výtvorov za pomoci umelej inteligencie. Stále však zostávajú medzery v harmonizácii 45 a priestor na zlepšenie 46 . Je potrebné ich riešiť, aby sa mohla európska excelentnosť v oblasti umelej inteligencie úspešne rozvíjať. Komisia v prvom rade zmapuje a zanalyzuje všetky otázky a zapojí sa do diskusií so zainteresovanými stranami. Už uvedený priemyselný dialóg by mohol byť v tejto súvislosti užitočným fórom.

Napokon Komisia v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zabezpečí súdržné a aktuálne uplatňovanie pravidiel.

Komisia sa v oblasti autorských práv zameriava na podporu včasnej a účinnej transpozície a vykonávania dvoch novoprijatých smerníc o modernizácii rámca EÚ pre autorské práva 47 . Kľúčová časť týchto opatrení sa týka vykonávania článku 17 smernice o autorských právach, v ktorej sa stanovuje osobitný právny režim pre používanie obsahu chráneného autorským právom platformami na spoločné využívanie obsahu nahraného používateľmi. Komisia uskutočnila rozsiahly dialóg so zainteresovanými stranami, aby zhromaždila názory príslušných zainteresovaných strán na hlavné témy spojené s uplatňovaním tohto článku. Na základe výsledkov tohto dialógu Komisia čoskoro vydá usmernenia na podporu členských štátov pri vykonávaní tohto ustanovenia. Pokiaľ ide o platný rámec EÚ pre autorské práva, Komisia bude pracovať aj na niekoľkých správach vyplývajúcich z osobitných ustanovení, ako sú doložky o preskúmaní stanovené v niekoľkých nástrojoch EÚ pre autorské práva vrátane smernice o lehote ochrany, smernice o kolektívnej správe práv, takzvanej marrákešskej smernice a nariadenia o prenosnosti 48 .

Pre rýchlo sa rozvíjajúci trh s biotechnológiami je kľúčové uplatňovanie smernice o biotechnologických vynálezoch 49 . Patenty týkajúce sa biotechnologických vynálezov ponúkajú kľúčové stimuly, mali by sa však vydávať v odôvodnených prípadoch. Smernica o biotechnologických vynálezoch ponúka v tomto smere vyvážený rámec, ktorého uplatňovanie bude Komisia pozorne sledovať 50 .

3.Podporovanie účinného využívania a zavádzania duševného vlastníctva, najmä malými a strednými podnikmi

Kým stratégie pre inteligentné duševné vlastníctvo môžu urýchľovať rast, európski inovátori a tvorcovia často nechápu výhody duševného vlastníctva. To veľmi významne oslabuje schopnosť EÚ inovovať a posilniť svoju odolnosť v kľúčových oblastiach hospodárstva. Európa by mala ďalej využiť hodnotu vedomostí, ktoré naše spoločnosti neustále vytvárajú, vyvíjajú a o ktoré sa delia, a to tým, že im pomôže aktívnejšie spravovať tieto aktíva a podporí lepší prístup k vlastnému kapitálu a financovaniu.

Komisia na tento účel prijme tieto opatrenia:

·V krátkodobom horizonte spolu s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo ponúkne MSP, ktoré postihla kríza spôsobená ochorením COVID-19, finančnú podporu alebo poukazy na duševné vlastníctvo, aby im pomohla spravovať ich portfóliá duševného vlastníctva. Systém s rozpočtom 20 miliónov EUR 51 na jeden rok by mal začať fungovať od 1. januára 2021 a bude zahŕňať čiastočnú náhradu nákladov na prihlasovanie ochranných známok a dizajnov a na služby označované ako IP scan (odborník preskúma nehmotné aktíva spoločnosti a poskytne prvotné odporúčania o tom, ako spravovať tieto aktíva strategicky). 

·Zároveň bude ďalej rozvíjať 52 prispôsobené poradenstvo v oblasti duševného vlastníctva v rámci programu Horizont Európa a pomáhať tak inovačným podnikom v rôznych fázach procesu výskumu a inovácie. Preskúma aj možnosti rozšírenia poradenstva v oblasti duševného vlastníctva na ďalšie výskumné a investičné programy EÚ vrátane Poradenského centra InvestEU. Komisia v prípade vybranej skupiny vysoko inovačných spoločností spojí strategické poradenstvo s finančnou podporou na vytvorenie portfólií duševného vlastníctva 53 .

·V širšom zmysle a v spolupráci s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo poskytne prístup k informáciám a poradenstvu o duševnom vlastníctve prostredníctvom jednotných kontaktných miest 54 . Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo 55 vytvorí platformu, európske informačné stredisko pre duševné vlastníctvo, ktorá bude prepojená s jednotnou digitálnou bránou a bude poskytovať prístup k všetkým dôležitým informáciám nielen o formalitách v súvislosti s duševným vlastníctvom, ale aj o súvisiacich službách (napr. prihláška na ochranu mena domény, zápis názvov spoločností) a zároveň bude MSP poskytovať ľahko použiteľné systémy prihlasovania. Komisia bude takisto začleňovať podporu duševného vlastníctva a poradenstvo v tejto oblasti prostredníctvom rôznych vlastných sietí na podporu MSP 56 , aby účinnejšie oslovila malé podniky.

·Nakoniec uľahčí MSP využiť ich duševné vlastníctvo, keď sa budú usilovať o získanie prístupu k finančným prostriedkom. Hoci sú nehmotné aktíva často jednými z tých najcennejších, prieskum ukazuje, že keď sa MSP snažia získať prístup k finančným prostriedkom, len máloktoré z nich ťažia zo svojho duševného vlastníctva 57 . Banky a spoločnosti poskytujúce rizikový kapitál sa zdráhajú poskytovať finančné prostriedky so spoliehaním sa na duševné vlastníctvo ako na aktívum a kríza spôsobená ochorením COVID-19 túto averziu k riziku ešte prehĺbila. Nedávna štúdia ukazuje jasnú medzeru, pokiaľ ide o financovanie MSP použitím ich duševného majetku 58 . Komisia bude s finančnou komunitou diskutovať o tom, ako im môže ocenenie duševného vlastníctva pomôcť lepšie zohľadniť duševný majetok MSP 59 . Pilotný projekt náležitej starostlivosti v oblasti technológií, oznámený v stratégii pre MSP, bude spôsobom, ako otestovať ocenenie duševného vlastníctva v širšom kontexte súvisiacom s technológiami 60 . Komisia preskúma aj to, ako možno záruky na podporu MSP a tvorcov v projektoch založených na duševnom vlastníctve lepšie využiť, a bude pritom vychádzať zo skúseností s existujúcimi mechanizmami bankových záruk 61 .

Okrem týchto opatrení zameraných na MSP sa v oznámení Komisie s názvom Nová éra výskumu a inovácie  62 zdôrazňuje potreba premeniť výsledky európskeho vynikajúceho výskumu na disruptívnu inováciu a podporiť lepšiu správu duševného vlastníctva v širšej výskumnej a inovačnej obci; v tejto súvislosti Komisia spustí informačnú kampaň na podporu zhodnocovania duševného vlastníctva pri oceňovaní spoločností investormi. Komisia bude napríklad aktualizovať svoje odporúčanie o správe duševného vlastníctva v oblasti činností týkajúcich sa prenosu vedomostí prostredníctvom základných zásad pre zhodnocovanie vedomostí. Túto revíziu bude dopĺňať kódex postupov na inteligentné využívanie duševného vlastníctva a bude skombinovaná s podporou Programu InvestEU určenou pre držiteľov projektov prostredníctvom technického, finančného a právneho poradenstva, a to aj v oblasti duševného vlastníctva.

Prijmú sa aj opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa duševné vlastníctvo financované z verejných prostriedkov používalo spravodlivo a účinne. Komisia už spustila novú platformu na podporu zhodnotenia výsledkov výskumu a inovácií financovaných zo strany EÚ 63 a platformu, na ktorej sú predstavené výskum a inovácie podporované zo strany EÚ a zamerané na zabránenie šírenia koronavírusu a podporu pripravenosti na ďalšie epidémie 64 . Cieľom je zabezpečiť, aby sa výsledky dosiahnuté prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ použili v prospech hospodárstva EÚ. Z tohto dôvodu v prípade, že sa práva duševného vlastníctva vzťahujúce sa na výsledky výskumu budú mať využiť najmä v nepridružených tretích krajinách v rámci programu Horizont Európa, budú žiadatelia musieť vysvetliť, ako je toto využitie stále v záujme EÚ 65 .

Okrem toho bude ochrana duševného vlastníctva a rozsiahle šírenie nových technológií naďalej ústredným prvkom dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, ktoré súvisia s výskumom a inováciami, a financovania v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Je takisto potrebné zlepšiť podmienky, aby mohli spoločnosti chrániť a používať duševné vlastníctvo pri verejnom zaobstarávaní s cieľom podporiť inovácie a oživiť hospodárstvo. Členské štáty by mali zvážiť možnosť ponechať v prípade potreby vlastníctvo práv duševného vlastníctva zhotoviteľom, pokiaľ sa neobjavia prevažujúce verejné záujmy alebo nebudú zavedené nezlučiteľné stratégie otvorených licencií. Ako sa už uviedlo v stratégii pre MSP, Komisia objasní otázky týkajúce sa duševného vlastníctva vo verejnom obstarávaní v rámci aktualizácie usmernení k inovačnému obstarávaniu.

4.Ľahší prístup k aktívam chráneným právami duševného vlastníctva a ich ľahšie spoločné využívanie

V súčasnom hospodárstve je kľúčový ľahší a rýchlejší prístup k vedomostiam, údajom a technológiám, a to aj k tým, ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva. Odolné, ekologické 66 a konkurencieschopné hospodárstvo potrebuje nástroje na uľahčenie prístupu ku kritickým technológiám chráneným právami duševného vlastníctva v časoch krízy, uľahčenie udeľovania licencií na autorské práva a patenty nevyhnutné pre normu a podporu spoločného využívania údajov.

·Lepšie nástroje na uľahčenie prístupu ku kritickému duševnému vlastníctvu v časoch krízy

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukazuje na význam účinného systému duševného vlastníctva, ktorý silne motivuje inovovať a poskytuje jednoduchý prístup k duševnému vlastníctvu pre technológie. Je potrebné financovať a podnecovať výskum a vývoj, aby sa zabezpečil rýchly rozvoj a dostupnosť nových technológií, ako sú vakcíny alebo nové spôsoby liečby. Z tohto dôvodu musíme lepšími nástrojmi zabezpečiť, aby systém duševného vlastníctva v prípade potreby umožňoval prístup ku kritickým technológiám, a zároveň pre inovátorov zaistiť primeranú návratnosť ich investícií.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zatiaľ ukazuje odolnosť nášho systému duševného vlastníctva. Vo veľkej miere to vyplýva z výraznej angažovanosti a spolupráce verejných a súkromných aktérov a z rôznych iniciatív prijatých na podporu rozvoja a dostupnosti vakcín a iných kritických potrieb.

Komisia podporuje dobrovoľné združovanie a udeľovanie licencií duševného vlastníctva v súvislosti s liečbou a vakcínami proti ochoreniu COVID-19 67 , a to v súlade s uznesením Svetového zdravotníckeho zhromaždenia 68 . Takéto systémy by mali byť založené na dobrovoľnej účasti, mali by zabezpečovať široký a spravodlivý prístup a umožňovať vlastníkom duševných práv, aby investície získali späť vyváženým spôsobom. Komisia prijala aj kroky na podporu spolupráce v súkromnom sektore s cieľom účinne riešiť nedostatok potrebných výrobkov a služieb 69 a zabezpečiť, aby boli sprístupnené výsledky programov EÚ a členských štátov pre výskum a inovácie financovaných z verejných zdrojov, najmä na zvýšenie výroby kritických materiálov 70 .

Pri pohľade do budúcnosti však Komisia vidí potrebu zlepšiť existujúce nástroje, aby sa zvládli krízové situácie.

Komisia hľadá spôsoby, ako stimulovať rýchle zhromažďovanie kritického duševného vlastníctva v časoch krízy, napríklad prostredníctvom nového systému udeľovania licencií, ktorým by sa kritické duševné vlastníctvo kontrolovaným spôsobom a dočasne sprístupnilo, aby bolo možné rýchlo zvýšiť výrobu produktov chránených právami duševného vlastníctva, a to aj prostredníctvom zmeny zamerania výroby.

Nakoniec Komisia vidí potrebu zabezpečiť, aby sa zaviedli účinné systémy na vydávanie nútených licencií, ktoré sa využijú ako posledná možnosť a záchranná sieť, keď zlyhajú všetky ostatné opatrenia na sprístupnenie duševného vlastníctva. V Dohode WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) sa uvádza možnosť vydávať za uvedených podmienok nútené licencie, t. j. právomoc vlády udeliť povolenie strane, ktorá sa domáha použitia patentovaného vynálezu, bez súhlasu majiteľa patentu. V prípade vnútroštátnej núdzovej situácie sa môže uplatniť zrýchlené konanie. V kombinácii s vyhlásením z Dauhy o Dohode TRIPS a verejnom zdraví je jasné, že každý člen Svetovej obchodnej organizácie (WTO) má nielen právo udeliť nútené licencie, ale aj slobodu určiť dôvody, na základe ktorých sa takéto licencie udelia.

V Európe sa udeľovanie nútených licencií riadi najmä vnútroštátnymi právnymi predpismi 71 . Komisia vyzýva členské štáty, aby zabezpečili čo najväčšiu účinnosť svojich nástrojov, napríklad zavedením zrýchlených konaní na udeľovanie nútených licencií v prípade núdzových situácií. Okrem toho sa domnieva, že je potrebná intenzívnejšia spolupráca v tejto oblasti, aby sa zabránilo nepriaznivému vplyvu na inovácie a obchod. Včasná koordinácia a výmena informácií medzi členskými štátmi, napr. v súvislosti s trvaním všetkých takýchto licencií a licenčnými poplatkami s nimi spojenými, by mali pomôcť zabezpečiť maximálny prínos a zároveň zabrániť nadmernému narušeniu. Komisia spolu s členskými štátmi preskúma možnosť vytvorenia mechanizmu núdzovej koordinácie, ktorý by sa aktivoval v krátkom čase, keď sa členské štáty rozhodnú vydať nútenú licenciu.

·Uľahčenie vydávania licencií v oblasti duševného vlastníctva vďaka lepšej transparentnosti, najmä pokiaľ ide o autorské právo

Na uľahčenie udeľovania licencií a spoločného využívania duševného vlastníctva je potrená väčšia transparentnosť z hľadiska vlastníctva a správy všetkých druhov duševného vlastníctva. Vďaka jednotnému patentu sa dosiahne skutočný pokrok v oblasti patentov.

Využívanie vysokokvalitných metaúdajov a nových technológií, ako je blockchain, by mohlo takisto prispieť k dosiahnutiu väčšej transparentnosti a lepšej správy údajov o právach, najmä pokiaľ ide o autorské právo a lepšiu identifikáciu vlastníkov práv 72 .

Komisia začína pracovať na štúdii o autorských právach a nových technológiách, ktorá sa bude zameriavať na správu údajov o autorských právach a na umelú inteligenciu. Výsledky tejto štúdie by mali byť k dispozícii v roku 2021. Komisia bude ďalej spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom podporiť kvalitu údajov o autorských právach a dosiahnuť dobre fungujúcu infraštruktúru v oblasti autorských práv 73 (napr. zlepšiť smerodajné a aktualizované informácie o majiteľoch práv, podmienkach a príležitostiach udelenia licencie) 74 .

·Patenty nevyhnutné pre normy

Patenty nevyhnutné pre normy sú patenty pre technológie začlenené do normy. Počet takýchto patentov a počet ich majiteľov narastá (napr. čo sa týka noriem mobilného pripojenia, bolo Európskemu inštitútu pre telekomunikačné normy oznámených 25 000 patentových rodín 75 skupinou majiteľov patentov nevyhnutných pre normy, ktorá sa neustále rozrastá, a aj novo vznikajúce technologické normy často obsahujú patenty nevyhnutné pre normy. Patenty nevyhnutné pre normy zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji piatej generácie a internetu vecí. Digitálna integrácia objektov, zariadení, snímačov a predmetov každodennej potreby s aplikáciami od pripojených automobilov cez zdravie, energiu až po inteligentné mestá si vyžaduje interoperabilné riešenia založené na normách.

V tejto súvislosti je potrebné mať k dispozícii stabilné, účinné a spravodlivé pravidlá upravujúce udeľovanie licencií na patenty nevyhnutné pre normy. Napriek usmerneniam, ktoré sa uvádzajú v oznámení o patentoch nevyhnutných pre normy z roku 2017 76 , je pre niektoré podniky naďalej ťažké súhlasiť s udeľovaním licencií na patenty nevyhnutné pre normy. To môže nezriedka viesť k sporom, v ktorých majitelia patentov tvrdia, že došlo k porušeniu ich patentu nevyhnutného pre normu, a druhá strana sa sťažuje, že majiteľ patentu stanovil v licenčnej zmluve nespravodlivé podmienky. Hoci sa zdá, že k najväčším sporom dochádza v súčasnosti v automobilovom odvetví, môže sa ich výskyt rozšíriť, keďže udeľovanie licencií na patenty nevyhnutné pre normy je dôležité aj v ekosystémoch zdravia, energie, inteligentnej výroby, digitálnych ekosystémoch a ekosystémoch elektroniky 77 .

Komisia v krátkodobom horizonte uľahčí priemyselné iniciatívy, aby sa znížil výskyt nezhôd a súdnych sporov medzi subjektmi v špecifických odvetviach.

Komisia, vychádzajúc z prístupu z roku 2017, zároveň zváži reformy na ďalšie objasnenie a zlepšenie rámca upravujúceho vyhlásenia, udeľovanie licencií a vymáhanie patentov nevyhnutných pre normy. Komisia napríklad preskúma vytvorenie nezávislého systému overovania nevyhnutnosti treťou stranou s cieľom zlepšiť právnu istotu a znížiť náklady na súdne spory 78 . V rámci možných reforiem sa zohľadnia skúsenosti s usmerneniami stanovenými v oznámení o patentoch nevyhnutných pre normy z roku 2017 a diskusie s príslušnými zainteresovanými stranami.

·Podporovanie spoločného využívania údajov

Nakoniec, ako sa stanovuje v nedávnom oznámení Komisie o Európskej dátovej stratégii 79 , EÚ potrebuje silný rámec, ktorý umožní podnikom vytvárať údaje, získavať k nim prístup, vymieňať si ich a využívať ich. Od roku 2018 do roku 2025 sa hodnota dátového hospodárstva EÚ takmer strojnásobí a dosiahne 829 miliárd EUR, čo bude predstavovať 5,8 % HDP EÚ 80 v roku 2025. Vzhľadom na to, že niektoré údaje možno chrániť právami duševného vlastníctva alebo ako obchodné tajomstvá, Komisia v súčasnosti posudzuje rámec duševného vlastníctva, aby sa zabezpečila rovnováha medzi potrebou podporovať spoločné využívanie údajov (napr. uľahčiť prístup k údajom a ich využívanie MSP, uľahčiť opravy) a potrebou schopnosti chrániť oprávnené záujmy.

Podpora spoločného využívania údajov si vyžaduje bezpečné prostredie, v ktorom môžu podniky ďalej investovať do vytvárania a zhromažďovania údajov a zároveň sa o ne bezpečne deliť s vedomím, že nedôjde k neoprávnenému získaniu, využitiu ani sprístupneniu ich citlivých obchodných údajov. V smernici o obchodnom tajomstve 81 sa už uvádzajú účinné nástroje na ochranu, ale môže byť potrebné objasniť jej rozsah pôsobnosti, napr. ktorý druh údajov alebo súborov údajov možno uznať za obchodné tajomstvo, či súčasný zoznam výnimiek môže podporiť dátové a ekologické 82 hospodárstvo a či a ako nástroje, ktoré ponúka smernica, možno využiť na efektívny boj proti neoprávnenému získaniu, využitiu a sprístupneniu údajov a súborov údajov. Komisia na objasnenie týchto otázok a určenie najlepších postupov začala pracovať na štúdii, ktorá sa osobitne zameriava na strategické odvetvia vrátane zdravotníctva a automobilového odvetvia. Komisia na základe výsledkov a v rámci aktu o údajoch 83 posúdi potrebu ďalších opatrení, napr. cieleného usmernenia.

V smernici o databázach 84 sa stanovuje ochrana databáz na základe práva sui generis, ktoré vznikli prostredníctvom podstatného vkladu. Nedávne hodnotenie 85 ukázalo, že hoci smernica o databázach poskytuje pridanú hodnotu, mohla by sa znovu zhodnotiť s cieľom uľahčiť prístup k údajom a ich využívanie. Komisia preto v nadväznosti na Európsku dátovú stratégiu preskúma smernicu, najmä na uľahčenie výmeny strojovo vytvorených údajov a údajov vytvorených v súvislosti so šírením internetu vecí a obchodovania s nimi. Preskúmanie sa uskutoční spolu s prijatím aktu o údajoch 86 a zohľadnia sa pri ňom iniciatívy spoločného využívania údajov v oblasti antitrustového práva 87 .

5.Boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva

Účinné presadzovanie práva je súčasťou dobre fungujúceho systému duševného vlastníctva. Komisia naďalej pozorne sleduje uplatňovanie smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva 88 , aby sa zabezpečil účinný a vyvážený súdny prostriedok nápravy. Spolupracuje s členskými štátmi a zainteresovanými stranami, aby sa uviedlo do účinnosti nedávne usmernenie Komisie 89 , napríklad s cieľom zabezpečiť – ak sú splnené všetky podmienky vrátane podmienky proporcionality –, aby sa súdne príkazy uplatňovali jednotne a efektívne vo všetkých členských štátoch.

V oblasti patentov by zriadenie Jednotného patentového súdu malo ešte uľahčiť a zefektívniť presadzovanie patentových práv.

Pokiaľ ide o falšovanie a pirátstvo, Komisia vidí jasnú potrebu zintenzívniť úsilie. V roku 2016 dosahovala hodnota dovozu falšovaného a pirátskeho tovaru do EÚ až 121 miliárd EUR, čo predstavuje až 6,8 % dovozu do EÚ (oproti 5 % dovozu do EÚ v roku 2013) 90 . Prítomnosť falšovaných výrobkov na trhu EÚ ročne vedie k priamym stratám na tržbách vo výške 50 miliárd EUR a priamemu poklesu zamestnanosti stratou 416 000 pracovných miest 91 . Navyše predstavuje aj vážne ohrozenie zdravia, ochrany a bezpečnosti spotrebiteľov (napr. falšované ochranné rúška) 92 a má negatívny vplyv na životné prostredie 93 . 

Na internete sa objavili nové formy porušovania práv duševného vlastníctva, ako je kybernetická krádež obchodných tajomstiev (ktorá predstavuje v EÚ podľa odhadov stratu 60 miliárd EUR 94 ), nelegálna televízia s internetovým protokolom (IPTV) a iné formy neoprávneného (živého) vysielania. Vyvolávajú osobitné výzvy pre výrobu, kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj pre športové odvetvie.

Komisia už oznámila, že do konca roka sa prostredníctvom nových pravidiel objasnia a modernizujú povinnosti pre online platformy a odstránia sa faktory, ktoré ich odrádzajú realizovať dobrovoľné opatrenia na boj proti nezákonnému obsahu (tovar alebo služby), ktorý sprostredkovávajú. Cieľom pripravovaného návrhu balíka týkajúceho sa aktu o digitálnych službách bude harmonizovať súbor osobitných, záväzných a primeraných povinností vzťahujúcich sa na digitálne služby, ktoré sa budú presadzovať prostredníctvom posilneného rámca dohľadu 95 .

Okrem toho je potrebné výrazne posilniť právomoci orgánov presadzovania práva. Falšovanie a pirátstvo sa musia stať väčšou prioritou. Komisia naliehavo žiada členské štáty a Radu, aby trestné činy v oblasti duševného vlastníctva zaradili medzi priority ďalšieho cyklu politík EÚ – Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) 96 , na obdobie rokov 2022 – 2025. Má v úmysle posilniť presadzovanie práv duševného vlastníctva na úrovni EÚ rozšírením mandátu Komisie a jeho pridelením Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), tak aby úrad OLAF nielen zabraňoval vstupu falšovaného tovaru na jednotný trh, ale aby mohol aj podnikať kroky proti nelegálnej výrobe falšovaných výrobkov v rámci EÚ 97 . Komisia takisto nabáda všetky príslušné zainteresované strany, aby pokračovali vo výmenách s Europolom s cieľom ďalej zlepšovať celkové hodnotenie hrozieb a podporovať účinné a koordinované opatrenia proti trestnej činnosti v oblasti duševného vlastníctva.

Komisia podporí aj colné orgány členských štátov, aby sa zlepšilo riadenie rizík a opatrenia na boj proti podvodom, najmä vytvorením celoúnijného rozmeru spôsobilostí na analýzu údajov, lepším vybavením členských štátov moderným a spoľahlivým vybavením na colné kontroly a posilnením spolupráce v rámci EÚ a s colnými orgánmi partnerských krajín 98 .

Komisia posilní spoluprácu medzi všetkými zapojenými stranami – majiteľmi práv, dodávateľmi, rôznymi skupinami sprostredkovateľov (napr. online platformy, sociálne médiá, reklamný priemysel, platobné služby, registrátori/správcovia doménových mien a dopravné a logistické spoločnosti) a verejnými orgánmi presadzovania práva (vrátane správnych, colných a policajných orgánov, orgánov dohľadu nad trhom a generálnych prokurátorov), aby obmedzila pirátstvo a falšovanie. Na tento účel vytvorí súbor nástrojov EÚ na boj proti falšovaniu, ktorý sa bude zakladať okrem iného na oznámených postupoch a zásadách vytvorených v súvislosti s rôznymi priemyselnými iniciatívami 99 . Prostredníctvom tohto súboru nástrojov sa objasnia úlohy a zodpovednosti a vymedzia sa spôsoby spolupráce. Základným prvkom je výmena dôležitých údajov o výrobkoch a obchodníkoch v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, ktorá si môže vyžadovať ďalšie usmernenie 100 . Týmto súborom nástrojov sa podporí aj využívanie nových technológií, ako je rozpoznávanie obrazu, umelá inteligencia a blockchain 101 . V prípade potreby budú súbor nástrojov dopĺňať referenčné hodnoty, aby bolo možné merať pokrok.

Komisia, vychádzajúc z úspechu konkrétnych preventívnych opatrení a opatrení potláčania prijatých proti falšovaným výrobkom súvisiacim s ochorením COVID-19 102 , bude podporovať kampane na boj proti vstupu falšovaného tovaru, ktorý je pre spotrebiteľov najškodlivejší 103 , na trh.

Nakoniec možno hospodársky dosah kybernetickej krádeže obchodných tajomstiev výrazne znížiť podporovaním informovanosti o kybernetickej bezpečnosti a dobrou správou duševného vlastníctva. Komisia – v súlade s opatreniami týkajúcimi sa zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a opatreniami v oblasti zvyšovania informovanosti vykonávanými v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu 104 , – vyvinie v spolupráci s úradom EUIPO, členskými štátmi a podnikateľskou komunitou nástroje na zvyšovanie informovanosti a cielené usmernenie, prostredníctvom ktorých sa zvýši odolnosť podnikov EÚ (najmä MSP) proti kybernetickej krádeži obchodných tajomstiev.

6.Fair play na globálnej úrovni

Duševné vlastníctvo zohráva dôležitú úlohu v oblasti obchodu a investícií a v našich vzťahoch s krajinami mimo EÚ. Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva predstavujú 93 % celkového vývozu tovaru EÚ do zvyšku sveta 105 . Rastúci počet krajín na celom svete využíva aktíva duševného vlastníctva na podporu ich rozvoja a národnej konkurencieschopnosti. Politiky ochrany duševného vlastníctva sú čoraz dôležitejšie z geopolitického hľadiska 106 .

Keď sa naše podniky snažia byť konkurencieschopné v zahraničí, musia sa opierať o stabilné, globálne rovnaké podmienky. Dôkazy 107 však ukazujú, že naše podniky ešte stále čelia pri pôsobení v krajinách mimo EÚ veľkým výzvam vrátane nedostatočných pravidiel v oblasti duševného vlastníctva a ich presadzovania, núteného transferu technológií a iných nekalých praktík, ako sú obmedzenia vlastníctva chráneného právami duševného vlastníctva v prípade výsledkov spoločného výskumu, veľmi široké extrateritoriálne súdne príkazy zamedzujúce žalobe a kybernetická krádež.

Vďaka svojmu rozsiahlemu jednotnému trhu má EÚ jedinečné postavenie na to, aby mohla konať ako globálny normotvorca v oblasti duševného vlastníctva. Môže a bude pokračovať v boji za stabilný a účinný globálny rámec duševného vlastníctva. Zároveň je potrebné, aby sme sa lepšie chránili pred krádežou duševného vlastníctva, špionážou a iným zneužitím duševného vlastníctva, ku ktorému dochádza v krajinách mimo EÚ, ale má vplyv na naše európske trhy. Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť aj účinnej ochrane duševného vlastníctva v oblasti kritických technológií s cieľom zabezpečiť našu odolnosť v strategických odvetviach.

Na tento účel prijme Komisia tieto opatrenia:

V súvislosti s dohodami o voľnom obchode sa bude Komisia aj naďalej usilovať presadiť ambiciózne kapitoly týkajúce sa duševného vlastníctva s vysokými normami ochrany, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre podniky EÚ a podporil hospodársky rast. Bude sa snažiť dosiahnuť úplné vykonávanie ustanovení o duševnom vlastníctve uvedených v platných dohodách o voľnom obchode, a to aj prostredníctvom urovnávania sporov a v náležitých prípadoch uplatnením nariadenia o presadzovaní pravidiel obchodu po prijatí zmien.

Komisia na podporu reforiem plne využije dialógy o duševnom vlastníctve s hlavnými obchodnými partnermi a inými prioritnými krajinami, ako sú Spojené štáty, Čína, Kórejská republika, Thajsko, Turecko a Brazília, a ešte rozšíri dosah svojich kľúčových programov v oblasti duševného vlastníctva poskytujúcich technickú spoluprácu v Číne, juhovýchodnej Ázii a Latinskej Amerike. 

Komisia bude ďalej podporovať globálne rovnaké podmienky a zároveň zintenzívni opatrenia na ochranu spoločností EÚ proti nekalým praktikám. Pomôže jej pri tom kontrolný zoznam týkajúci sa falšovania a pirátstva 108 , v ktorom sa uvádzajú trhy a poskytovatelia služieb, ktorí sa údajne podieľajú na falšovaní a pirátstve, uľahčujú ich alebo z nich ťažia, a správa o tretích krajinách 109 , v ktorej sa určujú tretie krajiny, kde stav ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva (online a offline) vyvoláva najväčšie znepokojenie. Kontrolný zoznam aj správa sa budú pravidelne aktualizovať a opatrenia na riešenie zistených nedostatkov sa budú pozorne sledovať.

Komisia navyše vo svojom usmernení z marca 2020 týkajúcom sa priamych zahraničných investícií a ochrany európskych strategických aktív vyzvala všetky členské štáty EÚ, aby v plnej miere využili svoje mechanizmy preverovania zahraničných investícií, a tie členské štáty, ktoré v súčasnosti takýmito mechanizmami nedisponujú, aby vytvorili plnohodnotné mechanizmy preverovania na riešenie dôležitých aspektov bezpečnosti a verejného poriadku priamych zahraničných investícií, ktoré môžu zahŕňať kritické aktíva duševného vlastníctva v Európskej únii 110 .

Komisia vidí aj potrebu zabezpečiť, aby sa všetky krajiny mimo EÚ a ich podniky riadili pravidlami, a to aj keď spolupracujú s európskymi výskumnými organizáciami. Na tento účel sa vypracujú nové rámcové podmienky pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu so subjektmi z krajín mimo EÚ. Týmito podmienkami sa zabezpečí spravodlivý a nenarúšajúci globálny inovačný ekosystém, ktorý sa zakladá na rovnakých podmienkach a reciprocite a zároveň zachováva vysoké etické normy a normy vedeckej integrity. V tomto smere Komisia stanoví usmernenia o zahraničnom zasahovaní zamerané na univerzity a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v EÚ s cieľom zvýšiť informovanosť o možnej krádeži duševného vlastníctva pri zapojení sa do medzinárodnej spolupráce (2021).

Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, Komisia bude v spolupráci s vysokým predstaviteľom a členskými štátmi pripravená použiť dostupné reštriktívne opatrenia na boj proti súkromnej a vládou sponzorovanej kybernetickej špionáži zameranej na získanie špičkových európskych aktív duševného vlastníctva 111 .

Je mimoriadne dôležité, aby EÚ vystupovala dôrazne a jednotne na globálnych fórach, ako je Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), Svetová obchodná organizácia (WTO), Medzinárodná únia na ochranu nových odrôd rastlín (UPOV), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami, aby našla a bránila globálne normy ochrany duševného vlastníctva a najlepšie možné riešenia nových výziev, ako je potreba zabezpečiť spravodlivý prístup k liečbe, vakcínam a diagnostike v boji proti ochoreniu COVID-19. Diskusia so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva o dôsledkoch umelej inteligencie pre duševné vlastníctvo je ďalšou jedinečnou príležitosťou pre Európu uplatniť vplyv vo chvíli, keď ešte stále prebieha tvorba pravidiel, čo môže mať dlhodobý dosah na pokračujúcu digitálnu transformáciu svetového hospodárstva.

V záujme ochrany hodnoty obchodnej značky Komisia zváži pristúpenie EÚ k Singapurskému dohovoru o práve ochrannej známky. Komisia bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi, aby chránila zemepisné označenia prostredníctvom multilaterálneho lisabonského registra WIPO. Takisto zintenzívni svoju účasť na globálnych internetových fórach, aby medzinárodný systém doménových mien (DNS) plne dodržiaval práva duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení, a zabezpečí, aby sa ochrana duševného vlastníctva primerane premietla aj do politík týkajúcich sa správy priestoru doménových mien a prístupu k informáciám o držiteľoch domény (údaje „kto je“). V oblasti autorského práva sa Komisia bude ďalej aktívne zapájať do rokovaní s WIPO s cieľom dosiahnuť dohodu o novej zmluve zabezpečujúcej medzinárodnú ochranu vysielacích organizácií. Bude sa takisto usilovať o zabezpečenie ratifikácie pekinskej zmluvy WIPO zo strany EÚ (podpísanej EÚ v roku 2013), ktorá zaručuje medzinárodnú ochranu audiovizuálnym umeleckým výkonom.

Komisia bude naďalej pomáhať európskym spoločnostiam v zahraničí. Okrem už existujúcich medzinárodných poradenských stredísk pre MSP poskytujúcich informácie o duševnom vlastníctve, ktoré sa nachádzajú v Číne, juhovýchodnej Ázii a v Latinskej Amerike 112 , zavedie nové poradenské stredisko pre MSP pre oblasť duševného vlastníctva, ktoré pomôže európskym spoločnostiam v Indii (začiatok roka 2021).

Nakoniec Komisia zintenzívni svoje úsilie o poskytnutie kvalifikovanej technickej pomoci rozvojovým krajinám, aby čo najlepšie využili duševné vlastníctvo na podporu svojho hospodárskeho rastu. Komisia bude napríklad v rámci akčného plánu pre oblasť duševného vlastníctva pre Afriku podporovať lepšie vytváranie duševného vlastníctva, jeho lepšiu ochranu a správu (vrátane zemepisných označení 113 ) na tomto kontinente 114 .

7.Spolupráca s členskými štátmi a zainteresovanými stranami

Komisia počíta s tým, že Európsky parlament a Rada, ako aj všetky zainteresované strany podporia vykonávanie tohto akčného plánu a rôznych opatrení, ktoré zahŕňa, a pomôžu s jeho vykonávaním.

Takisto vyzýva členské štáty, aby vypracovali vlastné vnútroštátne politiky a stratégie v oblasti duševného vlastníctva v súlade s cieľmi stanovenými v tomto akčnom pláne a aby sa lepšia ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva stali pre ne prioritou v ich vlastnom úsilí o zabezpečenie obnovy hospodárstva.

Komisia podnieti aj diskusiu medzi všetkými príslušnými stranami, najmä v príslušných priemyselných ekosystémoch, aby sa politika v oblasti duševného vlastníctva lepšie prepojila s meniacou sa realitou a meniacimi sa potrebami priemyslu EÚ, a to v súlade so strategickou správou o výhľade 115 a programom. Na dosiahnutie tohto cieľa bude Komisia viesť pravidelné diskusie o otázkach týkajúcich sa duševného vlastníctva v súvislosti s existujúcimi podujatiami a fórami, na ktorých sa formuje priemyselná politika.

Dodatok I 

Príspevok odvetví intenzívne využívajúcich práva duševného vlastníctva k zamestnanosti 
v priemyselných ekosystémoch

Zdroj: Výpočty úradu EUIPO a EK založené na údajoch štúdie s názvom Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva a ekonomická výkonnosť v Európskej únii, EPÚ a EUIPO 2019

Tento graf znázorňuje príspevok odvetví intenzívne využívajúcich práva duševného vlastníctva k zamestnanosti v každom z priemyselných ekosystémov. To vysvetľuje napríklad zjavne nízky príspevok práv duševného vlastníctva v ekosystéme v oblasti zdravia. Farmaceutický sektor a odvetvie zdravotníckych pomôcok, ktoré veľmi intenzívne využívajú práva duševného vlastníctva, prispievajú k zamestnanosti len 6 %, kým ostatné odvetvia, ako sú nemocnice a lekárska starostlivosť, nevyužívajú práva duševného vlastníctva intenzívne.

Ide o príspevok spoločností vlastniacich práva duševného vlastníctva k zamestnanosti v EÚ. Ako taký ukazuje vplyv práv duševného vlastníctva na hospodárstvo. Neodzrkadľuje širší vplyv práv duševného vlastníctva na spoločnosti, ktoré možno samy nevlastnia práva duševného vlastníctva, ale vo svojich výrobkoch alebo službách používajú vstupy chránené právami duševného vlastníctva (napr. franchisanti, nadobúdatelia licencie na technológiu, subdodávatelia, pohostinstvá alebo maloobchodné odvetvie, keď sa delia o výrobky kultúrneho priemyslu).

(1)

Podľa noriem SNA2008/ESA2010 zachytáva systém národných účtov rad osobitných nehmotných aktív zaradených do kategórie aktív „produkty duševného vlastníctva“, ako sú výskum a vývoj, prieskum nerastných ložísk, počítačový softvér a databázy, zábava a literárne a umelecké originály.

(2)

Uvoľnenie investícií do nehmotných aktív, diskusný dokument GR pre hospodárske a finančné záležitosti 047 , máj 2017.

(3)

  Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva a ekonomická výkonnosť v EÚ , EUIPO – EPÚ, 2019.

(4)

„Hidden treasures. Mapping Europe’s sources of competitive advantage in doing business“, D. Kalff, A. Renda, (Skryté poklady. Mapovanie európskych zdrojov konkurenčnej výhody pri podnikaní), Centrum pre európske politické štúdie (CEPS), Brusel, 2019, s. 59; pozri aj správu EPÚ o kvalite z roku 2018 .

(5)

Prehľad výsledkov investícií EÚ do priemyselného výskumu a vývoja za rok 2019 .

(6)

Podiel prihlášok podaných v súlade so Zmluvou o patentovej spolupráci vo vzťahu k spoločenským zmenám. Pozri časť venujúcu sa klíme a životnému prostrediu v  Správe o výsledkoch EÚ v oblasti vedy, výskumu a inovácií z roku 2020 .

(7)

Pozri: Climate change mitigation technologies in Europe – evidence from patent and economic data (Technológie zmierňovania zmeny klímy v Európe – dôkazy z patentových a ekonomických údajov) , EPÚ 2015.

(8)

Štúdie ukazujú, že malé a stredné podniky, ktoré využívajú práva duševného vlastníctva, rastú rýchlejšie a sú odolnejšie proti hospodárskym krízam – High-growth firms and intellectual property rights (Rýchlo rastúce podniky a práva duševného vlastníctva), EUIPO – EPÚ, 2019 .

(9)

V dodatku I je uvedený graf zobrazujúci úlohu odvetví intenzívne využívajúcich práva duševného vlastníctva v ekosystémoch.

(10)

  COM(2020) 761

(11)

 Napríklad jednotná prihláška dnes umožňuje chrániť ochrannú známku, priemyselný dizajn alebo odrodu rastlín v celej EÚ a existuje spoločný súbor pravidiel na ochranu obchodných tajomstiev.

(12)

Štúdia o trendoch a vývoji s názvom Artificial Intelligence – Challenges to the IPR framework (Umelá inteligencia – výzvy pre rámec práv duševného vlastníctva) , ktorú vypracovali Inštitút pre informačné právo (Institute for Information Law – IVIR) a Spoločný inštitút pre inovačnú politiku (Joint Institute for Innovation Policy – JIPP), november 2020.

(13)

  Pozri príslušné požiadavky uvedené vo vykonávacích nariadeniach o ekodizajne predstavených v októbri 2019  C(2019) 2120-7, C(2019) 5380, C(2019) 6843.

(14)

MSP, ktoré nevlastnili práva duševného vlastníctva, uviedli ako hlavný dôvod toho, že sa neusilovali o zápis (38 % respondentov), nedostatok vedomostí o duševnom vlastníctve. Porovnávací prehľad týkajúci sa MSP v oblasti duševného vlastníctva, EUIPO 2019 .

(15)

Cieľom je často ich predať alebo získať licenciu, čím sa speňažia nehmotné aktíva.

(16)

  Správa s názvom Výsledky EÚ v oblasti vedy, výskumu a inovácií v roku 2020 .

(17)

  Fact finding study on patents declared to the 5G standard (Prieskumná štúdia o patentoch prihlásených podľa normy 5G) , IPlytics, 2020.

(18)

  Trends in Trade in Counterfeit and Pirated Goods (Trendy v obchode s falšovaným a pirátskym tovarom , OECD a EUIPO, 2019.

(19)

  Správa o stave porušovania práv duševného vlastníctva , EUIPO, 2020 : priemerné ročné údaje, 2013 – 2017 .

(20)

  The scale and impact of industrial espionage and theft of trade secrets through cyber (Rozsah a vplyv priemyselnej špionáže a krádeže obchodného tajomstva prostredníctvom kybernetického priestoru) , 2018.

(21)

Tento akčný plán vychádza zo spätnej väzby, ktorá bola prijatá v súvislosti s jeho plánom realizácie , a z informácií poskytnutých členskými štátmi a zainteresovanými stranami, a to v písomnej podobe aj prostredníctvom diskusií počas konferencií o budúcej politike duševného vlastníctva, ako aj cielených diskusií v rámci Parlamentu a Rady.

(22)

Jednotný patentový systém sa uplatňuje prostredníctvom prehĺbenej spolupráce 25 zúčastnených členských štátov (všetky členské štáty EÚ okrem Španielska a Chorvátska).

(23)

  Uznesenie z 13. februára 2020 , 2 BvR 739/17, uverejnené 20. marca 2020.

(24)

Okrem ratifikácie Dohody o jednotnom patentovom súde zo strany Nemecka bude potrebný aj súhlas členských štátov so zavedením tzv. obdobia predbežného uplatňovania. To umožní dokončiť inštitucionálne a praktické usporiadanie súdu pred úplným spustením jednotného patentového systému. V súlade s  nariadením (EÚ) č. 1257/2012 , ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, budú Komisia a EPÚ musieť uzatvoriť aj pracovnú dohodu, ktorou sa zabezpečí ich úzka spolupráca na fungovaní jednotného patentového systému. Nepredpokladá sa, že by vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bránilo zavedeniu jednotného patentového systému.

(25)

  Nariadenie (EÚ) 2019/933 , ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá.

(26)

 Hodnotenie systému dodatkového ochranného osvedčenia EÚ – SWD/2020/8508

(27)

  Nová priemyselná stratégia pre Európu , COM(2020/102) final , s. 14; Plán Farmaceutiká – bezpečné a cenovo dostupné lieky (nová stratégia EÚ) .

(28)

Bolarova výnimka je obrana proti porušeniu patentu, ktorá je dôležitá najmä v prípade liekov, keď môže patentovaný vynález – na obmedzený čas pred uplynutím platnosti patentu – využiť tretia strana výlučne na účely výskumu a testovania a na získanie požadovaných regulačných schválení.

(29)

Európsky parlament schválil 15. decembra 2015 balík reforiem systému ochranných známok: https://ec.europa.eu/growth/industry/policy/intellectual-property/trade-mark-protection_sk .

(30)

  Správa o hodnotení právnych predpisov EÚ o ochrane dizajnov .

(31)

  Smernica 98/71/ES o právnej ochrane dizajnov a  nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch Spoločenstva.

(32)

Pozri stratégiu „z farmy na stôl“ , ktorú oznámila Komisia s cieľom posilniť udržateľnosť kritérií pre zemepisné označenia.

(33)

  Hodnotenie zemepisných označení (poľnohospodárskych výrobkov) a zaručených tradičných špecialít chránených v EÚ , 2019.

(34)

  Hodnotenie zemepisných označení (poľnohospodárskych výrobkov) a zaručených tradičných špecialít chránených v EÚ , 2019 .

(35)

Revízia systému zemepisných označení EÚ v prípade poľnohospodárskych výrobkov a potravín, vín a liehovín ( konzultácie v súlade s medziinštitucionálnou dohodou ).

(36)

  Economic aspects of geographical indication protection at the EU level for non-agricultural products (Hospodárske aspekty zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov na úrovni EÚ) , 2020.

(37)

Presnejšie by zavedenie ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov v rámci celej EÚ mohlo z dlhodobejšieho hľadiska priniesť celkový očakávaný nárast obchodu v rámci EÚ o približne 4,9 – 6,6 % súčasného vývozu v rámci EÚ (37,6 – 50 miliárd EUR). Prognózy ukazujú, že vďaka jednotnému systému by sa regionálna zamestnanosť mohla zvýšiť o 0,12 – 0,14 % a že by mohlo vzniknúť 284 000 – 338 000 nových pracovných miest v EÚ ako celku. Pozri štúdiu Zemepisné označenia pre poľnohospodárske výrobky. Správa o nákladoch spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni , 2019.

(38)

Založené na lisabonskom systéme pre medzinárodný zápis označení pôvodu a zemepisných označení , ktorý spravuje Svetová organizácia duševného vlastníctva.

(39)

  Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva a ekonomická výkonnosť v EÚ , EUIPO – EPÚ, 2019.

(40)

Zistenia vyplývajú najmä z informácií poskytnutých zainteresovanými stranami, z analýzy rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, z odporúčaní medziinštitucionálnej pracovnej skupiny.

(41)

Napríklad zrýchlením vyhľadávania noviniek a postupov prihlasovania.

(42)

Metaúdaje o autorských právach, pokiaľ ide o vlastnenie duševných práv a získanie licencie na duševné vlastníctvo.

(43)

 Štúdia o trendoch a vývoji s názvom Artificial Intelligence – Challenges to the IPR framework (Umelá inteligencia – výzvy pre rámec práv duševného vlastníctva) , ktorú vypracoval Inštitút pre informačné právo (IVIR) a Spoločný inštitút pre inovačnú politiku (JIPP), november 2020.

(44)

V roku 2018 boli na Európsky patentový úrad (EPÚ) podané dve európske patentové prihlášky. V obidvoch z nich bol systém Dabus označený za „vynálezcu“. EPÚ obidve patentové prihlášky zamietol. EPÚ sa domnieval, že za vynálezcu musí byť v európskom patente označená fyzická osoba. EPÚ ďalej chápal pojem vynálezca ako označenie fyzickej osoby v súlade s medzinárodne uplatniteľnou normou. Proti týmto rozhodnutiam bolo podané odvolanie.

(45)

V štúdii sa napríklad zdôrazňuje nedostatok harmonizácie pravidiel týkajúcich sa autorstva a vlastníctva autorských práv, čo môže viesť k rozdielnym vnútroštátnym riešeniam v prípade diel vytvorených s pomocou umelej inteligencie.

(46)

V štúdii sa napríklad uvádzajú odporúčania na prispôsobenie pojmov patentového práva, ako je tvorivá činnosť a povinnosť zverejnenia, so zreteľom na vynálezy uskutočnené s pomocou umelej inteligencie.

(47)

  Smernica (EÚ) 2019/790 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES; smernica (EÚ) 2019/789 , ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS. Členské štáty musia transponovať tieto smernice do 7. júna 2021.

(48)

  Smernica 2011/77/EÚ , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv; smernica 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie; smernica (EÚ) 2017/1564 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania; nariadenie (EÚ) 2017/1128 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb.

(49)

  Smernica 98/44/ES o právnej ochrane biotechnologických vynálezov.

(50)

 Najmä na zabezpečenie úplného vykonávania oznámenia Komisie o niektorých článkoch smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES o správnej ochrane biotechnologických vynálezov z 3. novembra 2016, ktoré schválili Parlament a Rada a v ktorom sa objasňuje, že patenty nemožno udeliť produktom získaným v podstate biologickými spôsobmi.

(51)

Z programu COSME a financované najmä z prebytku úradu EUIPO.

(52)

Pozri súčasný program IPA4SME .

(53)

Komisia otestuje túto koncepciu v projekte Odstránenie nedostatku finančných prostriedkov pre startupy a MSP založené na právach duševného vlastníctva .

(54)

Aby mal každý MSP jednoduchý prístup k poradenstvu, ako sa zdôrazňuje v stratégii pre MSP.

(55)

Ide o iniciatívu v rámci programu úradu EUIPO pre MSP, ktorá sa bude vyvíjať v spolupráci so Sieťou Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPN), ktorú tvorí Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a národné úrady pre duševné vlastníctvo členských štátov EÚ.

(56)

Takíto poradcovia pracujú prostredníctvom sietí alebo poskytovateľov poradenstva v Enterprise Europe Network, v centrách inovácií, klastroch sietí alebo Poradenskom centre InvestEU (ktoré sa vyvíja zo súčasného Európskeho centra investičného poradenstva ).

(57)

Podľa porovnávacieho prehľadu úradu EUIPO týkajúceho sa MSP z roku 2019 sa len 13 % MSP vlastniacich práva duševného vlastníctva pokúsilo využiť nehmotné aktíva na získanie finančných prostriedkov: 9 % úspešne a 4 % neúspešne.

(58)

Štúdia Financovanie nehmotných aktív: Došlo k zlyhaniu trhu? , EK 2020.

(59)

Toto možno uskutočniť v rámci programu InvestEU a vychádzať zo skúseností získaných v rámci projektu Financovanie, vzdelávanie, inovácia a patentovanie pre kultúrny a kreatívny priemysel a zo štúdie Financovanie nehmotných aktív: Došlo k zlyhaniu trhu? , EK 2020.

(60)

  Oznámenie Komisie , Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu, COM(2020) 103 final, 10. marca 2020.

(61)

Pozri záručný mechanizmus pre MSP InnovFin alebo záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory.

(62)

  Oznámenie o Európskom výskumnom priestore (EVP) .

(63)

Pozri Platformu s výsledkami programu Horizon .

(64)

Pozri platformu pre Výskum a inovácie na boj proti koronavírusu .

(65)

Podobne sa v rámci Európskeho obranného fondu zaviedli aj osobitné ustanovenia na ochranu výsledkov finančne podporovaných činností v oblasti výskumu a vývoja a ich dostupnosť v EÚ. Patria medzi ne povinnosť informovať Komisiu ex ante v prípade prenosu vlastníctva výsledkov a súvisiacich duševných práv (a udelenia výlučnej licencie na výskumné činnosti) do nepridružených tretích krajín alebo na subjekty z tretích krajín a povinnosť nahradiť finančné prostriedky EÚ v prípade, že by takýto prenos výsledkov/duševného vlastníctva bol v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov alebo s cieľom Európskeho obranného fondu.

(66)

Pokiaľ ide o údaje o životnom prostredí (ktoré umožňujú vypracovanie posúdenia životného cyklu), údaje, na ktoré sa vzťahujú práva duševného vlastníctva, by mali byť vyvážené s verejným záujmom, aby sa vypočítala environmentálna stopa výrobkov a organizácií.

(67)

  Oznámenie Komisie – Stratégia EÚ v oblasti vakcín, COM(2020) 245 final, 17. júna 2020.

(68)

  Uznesenie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia č. 73 .

(69)

  Oznámenie Komisie – Dočasný rámec na posudzovanie antitrustových otázok obchodnej spolupráce v reakcii na naliehavé situácie spôsobené súčasným šírením ochorenia COVID-19 C(2020) 3200 final.

(70)

  Manifesto for EU Covid-19 Research (Manifest EÚ pre výskum ochorenia COVID-19) , uvedený na maximalizáciu prístupu k výsledkom výskumu v boji proti ochoreniu COVID-19, podporilo do dnešného dňa vyše 600 organizácií (ako sú univerzity, výskumné inštitúty, súkromné spoločnosti vrátane MSP a organizácie občianskej spoločnosti) a viac ako 1 800 jednotlivcov z celej Európy aj mimo nej.

(71)

Jedinou výnimkou je nariadenie (ES) č. 816/2006 , v ktorom sa uvádza osobitný systém nútených licencií, ktorým sa vykonáva článok 31bis. Dohody TRIPS, a ktoré sa týka výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia.

(72)

Pozri aj dokument Rady 15016/19 z názvom Rozvoj infraštruktúry autorských práv – Zhodnotenie práce a pokroku počas fínskeho predsedníctva.

(73)

Súbor pravidiel, technológií a inštitúcií, na základe ktorého sa zostavujú postupy správy údajov v kreatívnom priemysle.

(74)

Pozri SMART 2019/0038 – Štúdia o autorských právach a nových technológiách: správa údajov o autorských právach a umelá inteligencia.

(75)

  Landscape study of potentially essential patents disclosed to ETSI, 2020. (Situačná štúdia o potenciálne nevyhnutných patentoch oznámených ETSI).

(76)

  Oznámenie Komisie – Vymedzenie prístupu EÚ, pokiaľ ide o patenty nevyhnutné pre normy, COM(2017) 712 final, 29. novembra 2017.

(77)

Patrí sem aj inteligentné zdravie, inteligentná energia a internet vecí.

(78)

  Pilot study for essentiality assessment of Standard Essential Patents report (Správa o pilotnej štúdii o hodnotení dôležitosti patentov nevyhnutných pre normu) .  

(79)

  Oznámenie Komisie – Európska dátová stratégia, (COM)2020 66 final, 19. februára 2020.

(80)

Pozri informačný prehľad o európskej dátovej stratégii .

(81)

  Smernica (EÚ) 2016/943 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva).

(82)

 Napríklad v odvetví atramentových a tonerových kaziet vzniesli najmä výrobcovia pôvodných zariadení množstvo rôznych argumentov proti repasovaniu ich výrobkov tretími stranami, kým nezávislé subjekty vykonávajúce repasovanie (najmä MSP) nemajú dostupné zdroje na to, aby sa zapojili do súdnych konaní proti veľkým výrobcom pôvodných zariadení, aj keď subjekty vykonávajúce repasovanie môžu pôsobiť v súlade s právnymi predpismi. Táto vnímaná hrozba môže mať odrádzajúci účinok na menšie spoločnosti, ktoré by chceli podnikať v oblasti repasovania. Pozri: Štúdia o plnení požiadaviek na dizajn výrobkov stanovených v článku 4 smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Prípad opätovného použitia tlačových kaziet: záverečná správa. , Kling a. kol, pre GR Európskej komisie pre životné prostredie, 2018.

(83)

V rámci Európskej dátovej stratégie sa plánuje preskúmanie potreby prijať legislatívne opatrenia v otázkach, ktoré majú vplyv na vzťahy medzi subjektmi v dátovom hospodárstve, s cieľom podnecovať výmenu údajov medzi odvetviami. Takéto otázky (napr. spoločné využívanie údajov podnikmi a verejným sektorom prostredníctvom uplatňovania práv na používanie v prípade spoločne vytvorených údajov) by sa mohli predložiť v akte o údajoch (2021).

(84)

  Smernica 96/9/ES  o právnej ochrane databáz.

(85)

  Hodnotenie smernice 96/9/ES o právnej ochrane databáz, SWD(2018) 147 final.

(86)

  Pracovný program Komisie na rok 2021 .

(87)

 Spoločné využívanie údajov predstavuje výmenu informácií, ktorá musí prebiehať v súlade s antitrustovými pravidlami, ako sa uvádza v horizontálnych usmerneniach Komisie, ktoré vysvetľujú, o ktoré druhy informácií je možné sa deliť. V súčasnom preskúmaní týchto usmernení sa posúdi, či sú potrebné odporúčania týkajúce sa spoločného využívania údajov pre nové formy spolupráce v oblasti výskumu a vývoja. Komisia sa zameria aj na to, či je potrebné ďalšie usmernenie, pokiaľ ide o, kedy by sa dal prístup k údajom vynútiť podľa doktríny unikátnych zariadení.

(88)

  Smernica 2004/48/ES  o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

(89)

  Commission communication Usmernenie k niektorým aspektom smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, COM(2017) 708 final, 29. novembra 2017.

(90)

  Trends in Trade in Counterfeit and Pirated Goods (Trendy v obchode s falšovaným a pirátskym tovarom , OECD a EUIPO, 2019.

(91)

  Správa o stave porušovania práv duševného vlastníctva , EUIPO, 2020 : priemerné ročné údaje, 2013 – 2017.

(92)

  Kvalitatívna štúdia o rizikách, ktoré predstavujú falšované výrobky pre spotrebiteľov , EUIPO 2019.

(93)

 Pozri operácie vykonané s pomocou Európskeho úradu pre boj proti podvodom, napr. zaistenie 550 ton nelegálnych alebo falšovaných pesticídov v roku 2019 v rámci operácie Silver Axe IV (pozri tlačovú správu ).

(94)

  The scale and impact of industrial espionage and theft of trade secrets through cyber (Rozsah a vplyv priemyselnej špionáže a krádeže obchodného tajomstva prostredníctvom kybernetického priestoru) , 2018.

(95)

Pozri verejnú konzultáciu , ktorá začala 2. júna 2020, a spätnú väzbu.

(96)

  Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti .

(97)

  Oznámenie Komisie – Dlhodobý akčný plán, ako v úzkej koordinácii s členskými štátmi zlepšiť vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu, COM(2020) 94 final, s. 11 – 12, 10. marca 2020.

(98)

Pozri akčný plán EÚ v colnej oblasti , COM(2020) 581 final, 28. septembra 2020.

(99)

Pozri napríklad nedávno uverejnenú správu o fungovaní memoranda o porozumení týkajúceho sa predaja falšovaného tovaru cez internet a  memoranda o online reklame a právach duševného vlastníctva .

(100)

Ďalšie rozšírenie portálu presadzovania práv duševného vlastníctva , ktorý spravuje úrad EUIPO, umožní aj účinnejšiu výmenu údajov medzi všetkými príslušnými stranami. Rozšírenie bude zahŕňať napríklad začlenenie údajov o právach duševného vlastníctva, ktoré portál zatiaľ neobsahuje, ako sú práva k odrodám rastlín a zemepisné označenia.

(101)

Pozri napríklad fórum Blockathon zamerané na boj proti falšovaniu , ktoré patrí pod Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva a ktorého cieľom je vybudovať spoločnú infraštruktúru blockchainu, kde by sa všetky strany (sprostredkovatelia, majitelia práv a orgány presadzovania práva) mohli spojiť a vymieňať si údaje na ochranu dodávateľských reťazcov pred infiltráciou falšovaného tovaru.

(102)

Pozri: OLAF launches enquiry into fake COVID-19 related products (Európsky úrad pre boj proti podvodom začína vyšetrovanie týkajúce sa falšovaných výrobkov súvisiacich s ochorením COVID-19) . Pozri aj: Prehľad nezákonných činností a opatrení a  Podvody súvisiace s ochorením COVID-19 .

(103)

Európske spotrebiteľské centrá pracujú na vzdelávacích materiáloch na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o rizikách spojených s falšovanými výrobkami. Tipy a triky pre spotrebiteľov a  Správa európskeho spotrebiteľského centra o falšovaní .

(104)

Stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu, COM(2020) 605 final (strana 25).

(105)

  Správa o stave porušovania práv duševného vlastníctva z roku 2019 , Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva, 2019.

(106)

Pozri napríklad tlačovú správu Deklarácia prijatá krajinami G7 v roku 2019.

(107)

  Správa Komisie o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva, v tretích krajinách, SWD(2019) 452 final/2.

(108)

  SWD(2018)492 .  

(109)

  SWD(2019)452 .

(110)

  Oznámenie Komisie – Usmernenie pre členské štáty týkajúce sa priamych zahraničných investícií, voľného pohybu kapitálu z tretích krajín a ochrany európskych strategických aktív vzhľadom na očakávané začatie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2019/452 (nariadenie o preverovaní PZI) (2020/C 99 I/01). Napríklad technológie pre výrobcov osobných ochranných prostriedkov alebo budúcich vakcín.

(111)

  Rozhodnutie Rady (CFSP) 2020/1127 .

(112)

  Medzinárodné poradenské stredisko pre MSP pre oblasť duševného vlastníctva .

(113)

  Continental strategy for geographical indications in Africa 2018-2023 (Kontinentálna stratégia pre zemepisné označenia v Afrike na roky 2018 – 2023) .

(114)

  Partnerstvo Afriky a EÚ .

(115)

  Správa o strategickom výhľade z roku 2020 .