—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej (1) a na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o slobode prejavu v Kazachstane (2),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej (3),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kazachstane vrátane uznesení z 18. apríla 2013 (4) a 15. marca 2012 (5) a na uznesenie zo 17. septembra 2009 o prípade Jevgenija Žovtisa v Kazachstane (6),

—

so zreteľom na posilnenú dohodu o partnerstve a spolupráci (ďalej len „posilnená DPS“), ktorá bola podpísaná 21. decembra 2015 v Astane,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu (7) a z 13. apríla 2016 o vykonávaní a preskúmaní stratégie EÚ – Stredná Ázia (8),

—

so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 a 19. júna 2017 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu,

—

so zreteľom na každoročný dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kazachstanom,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia a Kazachstan podpísali 21. decembra 2015 posilnenú DPS s cieľom poskytnúť všeobecný rámec pre posilnený politický dialóg a spoluprácu v oblasti vnútorných vecí a spravodlivosti a v mnohých ďalších oblastiach; keďže táto dohoda kladie silný dôraz na demokraciu a právny štát, ľudské práva a základné slobody, zásady trhového hospodárstva a trvalo udržateľný rozvoj, ako aj na spoluprácu s občianskou spoločnosťou vrátane jej zapojenia do tvorby verejnej politiky;

B.

keďže Kazachstan je od marca 2012 členom Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia);

C.

keďže kazašská vláda podľa všetkého neprijala žiadne opatrenia na revíziu všeobecne formulovaných ustanovení článku 174 trestného zákonníka, ktorý zakazuje „podnecovanie“ sociálnych, národných alebo iných sporov, a článku 274, ktorý zakazuje „šírenie informácií, o ktorých je známe, že sú nepravdivé“, ale naďalej tieto ustanovenia uplatňuje ako základ na obviňovanie a väznenie aktivistov občianskej spoločnosti a novinárov;

D.

keďže počet politických väzňov v Kazachstane sa zvýšil; keďže v roku 2016 sa v rôznych regiónoch Kazachstanu konali pokojné zhromaždenia proti zmenám zákona o pôde, čo viedlo k zadržaniu viac ako 1 000 účastníkov (z toho 55 novinárov), z ktorých viac ako 30 bolo následne zatknutých; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie v niektorých prípadoch uznala svojvoľný charakter zadržiavania, absenciu spravodlivého procesu a hrubé porušovanie práv; keďže aktivista občianskej spoločnosti Maks Bokajev si odpykáva trest odňatia slobody za oprávnenú účasť na tomto pokojnom zhromaždení;

E.

keďže vláda Kazachstanu spolupracovala s misiou Medzinárodnej organizácie práce (MOP) na vysokej úrovni a zaviazala sa, že realizuje plán na riešenie obáv MOP, ale nepodnikla žiadne zmysluplné kroky na vykonávanie ustanovení plánu, ako je zmena právnych predpisov v oblasti odborových zväzov; keďže rovnako tak nevykonala predchádzajúce odporúčania Výboru MOP pre uplatňovanie noriem na preskúmanie práva v oblasti odborových zväzov a zákonníka práce a na prijatie všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie toho, aby Konfederácia nezávislých odborových zväzov Kazachstanu (CITUK) a jej pobočky mohli v plnej miere uplatňovať svoje odborárske práva;

F.

keďže odboroví aktivisti Nurbek Kušakbajev a Amin Jeleusinov boli v máji 2018 podmienečne prepustení, ale aj naďalej pre nich platí zákaz vykonávania odborových aktivít; keďže aktivistka Larisa Charkovová čelí podobným obmedzeniam, ako aj pokračujúcemu obťažovaniu súdmi a Erlan Baltabaj, ďalší odborový aktivista z mesta Šymkent, je podrobený vyšetrovaniu na základe sporných obvinení;

G.

keďže v dôsledku nových právnych predpisov týkajúcich sa mimovládnych organizácií sa sprísnili pravidlá účtovníctva pre organizácie občianskej spoločnosti; keďže organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv sú v súvislosti s grantmi prijatými od medzinárodných darcov vystavené daňovému tlaku;

H.

keďže sloboda náboženského vyznania a viery bola vážne narušená; keďže náboženské presvedčenie využívajú úrady ako zámienku na svojvoľné zadržiavanie; keďže Saken Tulbajev bol obvinený z „podnecovania náboženskej nenávisti“ a uväznený;

I.

keďže úrady 13. marca 2018 zakázali pokojné opozičné hnutie Demokratická voľba Kazachstanu (DCK), pričom zákaz postihol aj viac než 500 osôb, ktoré rôznym spôsobom prejavili podporu DCK; keďže občianski aktivisti Almat Žumagulov a básnik Kenžebek Abišev sa stali obeťami boja kazašských úradov proti DCK a boli odsúdení na trest odňatia slobody na 8, resp. 7 rokov; keďže Ablovas Džumajev bol odsúdený na trest odňatia slobody na tri roky a Aset Abišev na štyri roky za kritiku úradov na internete a podporu DCK;

J.

keďže napriek tomu, že právo na slobodu združovania je chránené ústavou Kazachstanu, v krajine je naďalej do veľkej miery obmedzené a v zákone o verejnom združovaní sa naďalej požaduje, aby sa všetky verejné zhromaždenia zaregistrovali na ministerstve spravodlivosti; keďže v decembri 2015 boli novými zmenami tohto zákona uložené zaťažujúce oznamovacie povinnosti a štátna regulácia financovania prostredníctvom orgánu určeného vládou; keďže osoby, ktoré sa zapájajú do činnosti neregistrovaných organizácií, môžu čeliť administratívnym a trestným sankciám;

K.

keďže občianska spoločnosť a aktivisti v oblasti ľudských práv pri svojej činnosti naďalej čelia odvetným opatreniam a obmedzeniam, pričom medzi nich patrí aktivistka za ľudské práva Jelena Semenovová, pre ktorú platí zákaz vycestovať za „šírenie vedome nepravdivých informácií“, a aktivistka pôsobiaca v meste Šymkent Ardak Ašimovová, ktorá bola pre svoje kritické príspevky na sociálnych médiách obvinená z „podnecovania sporov“ a podrobená nútenému zadržiavaniu v psychiatrickej klinike; keďže 10. mája 2018 počas návštevy delegácie Európskeho parlamentu v Kazachstane použila polícia nadmernú silu proti pokojným demonštrantom, ktorí sa pokúšali stretnúť s poslancami Európskeho parlamentu; keďže polícia zadržala viac ako 150 osôb a viac ako 30 demonštrantov bolo zadržaných v rámci administratívneho zatknutia; keďže kazašská polícia 17. a 18. septembra 2018 zadržala viacerých aktivistov, ktorí sa chceli stretnúť s členmi delegácie Európskeho parlamentu;

L.

keďže v apríli 2018 nadobudli účinnosť nové reštriktívne zmeny zákona o médiách a informáciách, prístup k informáciám na sociálnych médiách je naďalej blokovaný a Forbes Kazachstan a Ratel.kz čelia vyšetrovaniu, ktoré bolo proti nim začaté z dôvodu „šírenia vedome nepravdivých informácií“; keďže používanie sociálnych sietí je kontrolované a obmedzované úradmi; keďže blogeri a používatelia sociálnych sietí boli odsúdení na trest odňatia slobody, pričom patria medzi nich Ruslan Ginatullin, Igor Čupina a Igor Syčev; keďže bloger Muratbek Tungišbajev bol vydaný z Kirgizska do Kazachstanu v hrubom rozpore so zákonom a v Kazachstane bol podrobený zlému zaobchádzaniu;

M.

keďže beztrestnosť za mučenie a zlé zaobchádzanie s väzňami a podozrivými osobami zostáva normou, a to i napriek tomu, že vláda sa zaviazala k nulovej tolerancii mučenia; keďže úrady nedokázali vierohodne vyšetriť obvinenia z mučenia počas rozsiahleho štrajku v odvetví ropy v Žanaozene v roku 2011;

N.

keďže prokuratúra mesta Alma-Ata nenašla žiadne vierohodné dôkazy, ktoré by potvrdili obvinenia z mučenia v súvislosti s podnikateľom Iskanderom Jerimbetovom, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody na sedem rokov na základe obvinení z rozsiahlych podvodov v októbri 2018; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie dospela v roku 2018 k záveru, že jeho zatknutie a zadržanie bolo svojvoľné, vyzvala na jeho prepustenie a vyjadrila znepokojenie nad jeho údajným mučením počas vyšetrovacej väzby;

O.

keďže vysoká miera násilia páchaného na ženách a tradičných patriarchálnych noriem a stereotypov predstavuje hlavnú prekážku rodovej rovnosti v Kazachstane; keďže mimovládne organizácie uvádzajú, že násilie páchané na ženách je hlásené v nedostatočnej miere a že miera trestného stíhania prípadov násilia páchaného na ženách, ako aj sexuálneho obťažovania je nízka;

P.

keďže LGBTI osoby v Kazachstane čelia právnym výzvam a diskriminácii; keďže sexuálny vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia, či už ide o mužov alebo ženy, je v Kazachstane legálny, ale páry rovnakého pohlavia a domácnosti týchto párov nemajú nárok na rovnakú právnu ochranu, akú majú páry opačného pohlavia;

Q.

keďže Kazachstan je v rebríčku Svetového indexu demokracie na 143. mieste zo 167 krajín, čo znamená, že krajina sa definuje ako autoritársky režim;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.