EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 12. 2017

COM(2017) 813 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Súčasný stav a možnosti vývoja v oblasti neuplatňovania reciprocity, pokiaľ ide o vízovú politiku vo vzťahu k určitým tretím krajinám, a posúdenie účinnosti mechanizmu reciprocity ustanoveného v článku 1 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001

I.Úvod

Komisia predložila 12. apríla 2016 oznámenie o súčasnom stave a možnostiach vývoja v oblasti neuplatňovania reciprocity, pokiaľ ide o vízovú politiku vo vzťahu k určitým tretím krajinám 1 . V danom oznámení sa uvádza, že prevažná väčšina oznámených prípadov neuplatňovania reciprocity, ktoré sa týkali ôsmich tretích krajín, sa za aktívnej podpory zo strany Komisie vyriešila. V oznámení sa však pripomína, že ak dotknutá tretia krajina nezrušila vízovú povinnosť do 12. apríla 2016, Komisia je podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1289/2013 z 11. decembra 2013 2 povinná prijať delegovaný akt, ktorým sa na obdobie 12 mesiacov pozastaví oslobodenie štátnych príslušníkov tejto tretej krajiny od vízovej povinnosti. V nariadení sa takisto požaduje, aby Komisia zohľadnila dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre vonkajšie vzťahy EÚ a jej členských štátov. V oznámení z apríla 2016 sa posudzujú dôsledky a vplyv pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti na občanov a podniky EÚ, ako aj na štátnych príslušníkov dotknutých tretích krajín, a Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby s ňou rokovali o najvhodnejšom ďalšom postupe.

Komisia predložila v júli 3 a decembri 4 2016 a v máji 2017 5 tri nadväzujúce oznámenia. V oznámení z mája 2017 Komisia podala správu o dosiahnutom pokroku a vymedzila svoju pozíciu v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 „o povinnostiach Komisie v oblasti vízovej reciprocity v súlade s článkom 1 ods. 4 nariadenia (ES) č. 539/2001“, v ktorom sa na základe článku 265 ZFEÚ Komisia vyzýva, aby prijala požadovaný delegovaný akt najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu prijatia daného uznesenia 6 . Komisia sa podľa uvedeného oznámenia domnievala, že predovšetkým vzhľadom na pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť počas uplynulých 12 mesiacov, a na prebiehajúce prípravy by prijatie delegovaného aktu, ktorým sa dočasne pozastaví oslobodenie štátnych príslušníkov Kanady a Spojených štátov od vízovej povinnosti, bolo v tejto chvíli kontraproduktívne a nemuselo by prispieť k cieľu, ktorým je dosiahnutie bezvízového styku pre všetkých občanov EÚ. Zároveň sa Komisia zaviazala naďalej úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou, s Kanadou, Spojenými štátmi, ako aj s dotknutými členskými štátmi na urýchlení pokroku smerom k úplnej vízovej reciprocite a do konca decembra 2017 podať správu o vývoji.

V tomto oznámení sa hodnotí pokrok, ktorý sa v tejto oblasti dosiahol od mája 2017 rokovaniami s Kanadou a so Spojenými štátmi, a podáva sa správa o dosiahnutí úplnej vízovej reciprocity s Kanadou.

Okrem toho v IV. kapitole tohto oznámenia Komisia posudzuje efektívnosť mechanizmu reciprocity, ako je stanovené v článku 1b nariadenia, a podáva správu o využívaní delegovania právomoci podľa článku 4b ods. 2 nariadenia.

II.    Pozície prijaté ako odpoveď na najnovšie oznámenie

V nadväznosti na uznesenie podal Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci listom z 2. júna 2017 Výboru pre právne veci Európskeho parlamentu návrh na možnú žalobu pred Európskym súdnym dvorom proti Komisii za nečinnosť pri plnení svojich povinností v oblasti vízovej reciprocity. Výbor pre právne veci 12. júla 2017 odporúčal nepodať proti Komisii žalobu za nečinnosť pred Európskym súdnym dvorom s poznámkou, že mieni vec znovu prešetriť začiatkom roka 2018.

Ako už bolo uvedené, Rada ani počas predchádzajúcich siedmich mesiacov o tejto záležitosti nerokovala.

III.Aktuálna situácia

a) Kanada (oznámená Bulharskom a Rumunskom)

V súvislosti s Kanadou sa už v oznámení z mája 2017 uvádzal významný pokrok. Komisia uvítala skutočnosť, že Kanada 1. mája 2017 zrušila vízovú povinnosť pre bulharských a rumunských občanov, ktorí boli v priebehu posledných desiatich rokov držiteľmi kanadského víza na dočasný pobyt alebo sú držiteľmi platného neprisťahovaleckého víza udeleného Spojenými štátmi.

Komisia víta skutočnosť, že od 1. decembra 2017 Kanada udeľuje bezvízový vstup všetkým bulharským a rumunským občanom. S Kanadou tak bola dosiahnutá úplná vízová reciprocita. K tomuto výsledku prispeli rozsiahle kontakty medzi Komisiou, Kanadou a vládami Bulharska a Rumunska na politickej a odbornej úrovni, ako aj informačná kampaň určená občanom týchto krajín a konzultácie s významnými cestovnými agentúrami a leteckými spoločnosťami v oboch členských štátoch.

Počas 1. zasadnutia spoločného ministerského výboru EÚ a Kanady podľa dohody o strategickom partnerstve s Kanadou, ktoré sa konalo 4. decembra 2017 v Bruseli, obe strany uvítali úplné zrušenie víz pre všetkých občanov EÚ a konštatovali, že sa tým zvýši mobilita občanov a ďalej posilnia kultúrne, politické a hospodárske väzby medzi EÚ a Kanadou 7 .

b) Spojené štáty (oznámené Bulharskom, Cyprom, Chorvátskom, Poľskom a Rumunskom)

V oznámení z mája 2017 Komisia oznámila, že sa zintenzívnili kontakty na politickej a odbornej úrovni a že partneri zo Spojených štátov súhlasili s tým, že spustia proces zameraný na výsledky, ktorého cieľom bude zaradiť daných päť členských štátov do programu bezvízového styku. Dotknutých päť členských štátov sa tiež zaviazalo, že bude v konštruktívnom a pozitívnom duchu a v úzkej koordinácii s Komisiou a so Spojenými štátmi spoločne pracovať na tom, aby čo najskôr dosiahli úplnú vízovú reciprocitu, pričom budú hľadať vzájomne prijateľné dočasné kroky. Vypracovaný bol prehľad požiadaviek, ktoré týchto päť členských štátov ešte musí splniť.

Na zasadnutí ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí EÚ a USA v júni 2017 vydali komisár Avramopoulos a Elaine C. Duke, zástupkyňa ministerky vnútornej bezpečnosti USA, spoločné vyhlásenie 8 o priblížení k úplnej vízovej reciprocite medzi EÚ a Spojenými štátmi. V spoločnom vyhlásení potvrdili záväzky, akými sú zachovanie a rozšírenie bezvízového styku medzi EÚ a Spojenými štátmi a zintenzívnenie úsilia o zlepšenie spolupráce, pokiaľ ide o pomoc Bulharsku, Cypru, Chorvátsku, Poľsku a Rumunsku rýchlejšie plniť požiadavky programu bezvízového styku.

Komisia v súlade so spoločným vyhlásením naďalej využívala všetky príležitosti, aby pripomenula význam urýchlenia pokroku v oblasti úplnej vízovej reciprocity medzi EÚ a Spojenými štátmi.

V auguste 2017 komisár Avramopoulos na rokovaní s koordinátorom ministerstva zahraničných vecí USA pre boj proti terorizmu Nathanom A. Salesom znovu pripomenul dôležitosť tejto otázky pre EÚ.

Posledné odborné trojstranné rokovanie o vízovej reciprocite so Spojenými štátmi a s piatimi dotknutými členskými štátmi sa uskutočnilo 11. septembra 2017. Jeho účastníci prehodnotili súčasný stav plnenia zvyšných požiadaviek programu bezvízového styku, ako sú miera zamietnutých žiadostí o vízum, ktorá pre štyri členské štáty predstavuje hlavnú prekážku, hlavné dôvody zamietnutia, stav žiadostí o vízum podaných mladými ľuďmi a možnosti informačných kampaní na zníženie miery zamietnutých žiadostí.

Spojené štáty tiež informovali o pokroku v zavádzaní systému kontroly pri odletoch, ktorý podľa zákona USA o prisťahovalectve a štátnej príslušnosti 9 bude po zavedení schopný overiť odlet najmenej 97 % zahraničných cestujúcich. Uvedenie systému do prevádzky umožní ministerke vnútornej bezpečnosti podľa vlastného uváženia znížiť požiadavku na zamietnutie 3 % žiadostí o víza a zároveň do programu bezvízového styku odporučiť krajiny, ktorých miera zamietnutých žiadostí o vízum je nižšia ako 10 % - pod podmienkou, že splnia všetky požiadavky súvisiace s bezpečnosťou a že opatrenia krajín ako celok zaistia, že ich účasť na programe bezvízového styku neohrozí záujmy Spojených štátov v oblasti bezpečnosti a migrácie. Účastníci trojstranného stretnutia a zasadnutia vyšších úradníkov EÚ a USA v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré sa uskutočnili 20. a 21. septembra 2017 v Talline, zhodnotili najnovší vývoj a na odbornej úrovni potvrdili pokrok.

Odborná delegácia Komisie navštívila v dňoch 25. až 29. septembra Bulharsko, Rumunsko, Cyprus, Poľsko a Chorvátsko s cieľom diskutovať o súčasnom stave plnenia dosiaľ nesplnených požiadaviek programu bezvízového styku. Komisia ponúkla týmto piatim členským štátom pomoc pri ďalšom plnení dosiaľ nesplnených požiadaviek vrátane spôsobov zníženia miery zamietnutých žiadostí o vízum. V tejto súvislosti Komisia navrhla, že informačné kampane zamerané na občanov cestujúcich do Spojených štátov by mohli byť financované z národných programov Fondu pre vnútornú bezpečnosť EÚ. So zámerom ďalej preskúmať možnosti takýchto kampaní Komisia zorganizovala 25. októbra následnú videokonferenciu, na ktorej poskytla ďalšie informácie o možnostiach financovania a prebehla výmena informácií a najlepších postupov minulých informačných kampaní v členských štátoch. Niektoré dotknuté členské štáty v súčasnosti zvažujú využitie svojich národných programov na tento účel. Komisia je pripravená podľa potreby ďalej pomáhať členským štátom.

Vízová reciprocita bola na programe zasadnutia ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí EÚ a USA, ktoré sa uskutočnilo 17. novembra vo Washingtone, D.C. Na tomto zasadnutí ministrov obe strany konštatovali pokrok v koordinačných rokovaniach, ktorých cieľom je dosiahnuť recipročný a bezpečný bezvízový styk v ich príslušných právnych rámcoch, a zaviazali sa, že sa budú do tohto procesu naďalej zapájať 10 .

Pokiaľ ide o dosiaľ nesplnené požiadavky programu bezvízového styku, ako bolo uvedené v predchádzajúcich oznámeniach, miera zamietnutých žiadostí o vízum 11 a vykonávanie dohody o predchádzaní závažnej trestnej činnosti a boji proti nej (PCSC) 12 zostávajú dvoma hlavnými požiadavkami USA. Musia byť splnené skôr, ako sa začne ďalšia fáza procesu, v ktorej ministerstvo zahraničných vecí nominuje krajinu do programu bezvízového styku, po ktorej bude nasledovať dôsledná medziagentúrna bezpečnostná previerka. V uplynulých siedmich mesiacoch dosiahli Cyprus a Rumunsko pozoruhodný pokrok ohľadne oznamovania strát a krádeží cestovných dokladov Interpolu. Rumunský parlament ratifikoval dohodu PCSC; teraz by ju mali ratifikovať Spojené štáty. Bulharsko, Cyprus a Chorvátsko sa zaviazali v plnom rozsahu vykonávať svoje príslušné dohody PCSC. Dotknuté členské štáty nadviazali kontakty s cieľom sledovať túto záležitosť.

V najbližších mesiacoch bude Komisia v úzkej spolupráci s piatimi dotknutými členskými štátmi pokračovať v intenzívnej komunikácii so Spojenými štátmi na všetkých úrovniach. Prebieha a napreduje užšia spolupráca piatich členských štátov so Spojenými štátmi, ktorá náležite reaguje na problémy, ktoré sa zistili počas predchádzajúcich trojstranných rokovaní, napr.: oznamovanie stratených a odcudzených cestovných dokladov Interpolu, dvojstranné dohody o výmene informácií so Spojenými štátmi, aktívna práca v oblasti požadovanej miery zamietnutých žiadostí o vízum vrátane začatia informačných kampaní. Komisia vyzve partnerov z USA, aby urýchlili proces zavádzania systému biometrickej kontroly pri odletoch do prevádzky, a je pripravená podeliť sa o skúsenosti EÚ v oblasti nových technológií a systémov, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú a zavádzajú na jej vonkajších hraniciach (napr. brány automatizovaného systému hraničnej kontroly, budúci systém vstupu/výstupu, ETIAS).

Proces sa bude môcť ďalej urýchliť na pravidelných rokovaniach na vysokej úrovni (napr. na zasadnutí vyšších úradníkov EÚ a USA v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí 27. a 28. februára 2018 a zasadnutí ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí EÚ a USA v máji 2018) a na odborných rokovaniach, napr. na najbližšom trojstrannom stretnutí, ktoré by sa malo uskutočniť v prvej polovici roka 2018.

IV.Posúdenie efektívnosti mechanizmu reciprocity

Podľa článku 1b nariadenia Komisia do 10. januára 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi efektívnosť mechanizmu reciprocity a v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

Nariadenie (ES) č. 539/2001 bolo revidované v roku 2013 nariadením (EÚ) č. 1289/2013 na základe žiadostí členských štátov, ako aj Európskeho parlamentu o efektívnejší mechanizmus vízovej reciprocity 13 , ktorý by poskytoval solidaritu medzi členskými štátmi, a o možnosť prijať prísnejšie opatrenia voči tretím krajinám, ktoré neuplatňujú vízovú reciprocitu v plnom rozsahu. Podľa revidovaného mechanizmu musia členské štáty oznamovať Európskemu parlamentu, Rade a Komisii existujúce a nové prípady neuplatňovania reciprocity v styku s tretími krajinami. Bezprostredne po uverejnení oznámení členských štátov má Komisia po konzultácii s dotknutým členským štátom podniknúť voči príslušnej tretej krajine kroky, najmä v politickej, hospodárskej a obchodnej oblasti, smerom k obnove alebo zavedeniu bezvízového styku.

Najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu uverejnenia oznámení a potom v pravidelných intervaloch nepresahujúcich šesť mesiacov má Komisia buď prijať vykonávací akt o dočasnom pozastavení oslobodenia určitých kategórií občanov dotknutej tretej krajiny od vízovej povinnosti, alebo predložiť výboru uvedenému v článku 4a ods. 1 nariadenia (ES) č. 539/2001 správu o posúdení situácie a uviesť dôvody, prečo sa rozhodla nepozastaviť oslobodenie od vízovej povinnosti. Pri zvažovaní ďalších krokov má Komisia vziať do úvahy výsledok opatrení prijatých dotknutými členskými štátmi na zabezpečenie bezvízového styku s príslušnou treťou krajinou, ako aj kroky podniknuté Komisiou po porade s dotknutými členskými štátmi a s orgánmi príslušnej tretej krajiny. V nariadení sa takisto Komisii ukladá povinnosť zohľadniť dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti na vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s uvedenou treťou krajinou.

Ak tretia krajina nezrušila vízovú povinnosť do 24 mesiacov od dátumu uverejnenia (v danom prípade do 12. apríla 2016), Komisia je v druhej fáze mechanizmu povinná prijať delegovaný akt o dočasnom pozastavení oslobodenia štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny od vízovej povinnosti na 12 mesiacov [článok 1 ods. 4 písm. f) nariadenia].

V roku 2014 päť členských štátov Komisii oznámilo situácie neuplatňovania reciprocity : Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Poľsko a Rumunsko. Tieto oznámenia sa týkali Kanady, Spojených štátov, Austrálie, Bruneja a Japonska 14 .

Následne v októbri 2014 Austrália zrušila požiadavku vízovej povinnosti pri leteckom tranzite pre bulharských občanov a v júni 2015 pre chorvátskych a rumunských občanov. S Austráliou sa tak dosiahla úplná vízová reciprocita. Brunej (oznámený Chorvátskom) zaviedol oslobodenie chorvátskych občanov od vízovej povinnosti a začal udeľovať 90-dňové bezvízové pobyty občanom Lichtenštajnska, čo bolo úradne oznámené 13. apríla 2016. Japonsko (oznámené Rumunskom) informovalo 17. decembra 2015 Rumunsko, že bezvízový styk pre rumunských občanov vrátane držiteľov dočasných pasov sa predlžuje do 31. decembra 2018. S Japonskom je tak zabezpečená úplná vízová reciprocita do 31. decembra 2018. Kanada, ako už bolo uvedené v III. kapitole tohto oznámenia, povoľuje bezvízový vstup bulharským a rumunským občanom od 1. decembra 2017. S Kanadou sa takisto dosiahla úplná vízová reciprocita.

Posúdenie

Efektívnosť mechanizmu

Počet prípadov neuplatňovania reciprocity sa za posledného dva a polroka výrazne znížil, pričom Spojené štáty zostali ako jediná tretia krajina v zozname krajín bezvízového styku s EÚ, ktorá nepovoľuje bezvízový vstup občanom všetkých členských štátov. Vzhľadom na to možno vo všeobecnosti považovať mechanizmus vízovej reciprocity, ako ho upravuje nariadenie (EÚ) č. 1289/2013, za efektívny. V súčasnom mechanizme sa ustanovujú inštitucionálne časové rámce a konkrétne opatrenia, ako treba reagovať v prípade neuplatňovania reciprocity s maximálnym využitím koordinovaného postupu a jasne a transparentne stanovenými krokmi voči tretím krajinám vrátane dočasného pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti.

Existencia tohto mechanizmu má preventívny účinok v prípadoch, keď tretia krajina uvažuje o (opakovanom) zavedení vízovej povinnosti pre občanov jedného alebo viacerých členských štátov. Komisia sa domnieva, že mechanizmus do určitej miery motivoval tretie krajiny, aby zrušili existujúcu vízovú povinnosť.

V každom prípade mechanizmus predstavuje znak solidarity medzi členskými štátmi a vzhľadom na pokrok dosiahnutý za uplynulého dva a pol roka možno konštatovať, že mechanizmus priblížil úplnú vízovú reciprocitu s tretími krajinami.

Dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre tretie krajiny

Dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre tretie krajiny, ktoré neuplatňujú vízovú reciprocitu, bolo hlavným prvkom mechanizmu vízovej reciprocity, ale dotknuté členské štáty ho nikdy nepožadovali (ani len v obmedzenom rozsahu pre určité kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny). V týchto situáciách sa v nariadení takisto požaduje, aby Komisia zohľadnila dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti na vonkajšie vzťahy EÚ a jej členských štátov. Pokiaľ ide o krajiny, na ktoré sa vzťahuje súčasný mechanizmus vízovej reciprocity, Komisia v oznámení z apríla 2016 posúdila dôsledky a vplyv oslobodenia od vízovej povinnosti na občanov a podniky EÚ, ako aj na štátnych príslušníkov dotknutých tretích krajín. V oznámení z apríla 2016 a v troch nadväzujúcich oznámeniach z júla a decembra2016 a z mája2017 Komisia zhodne uviedla, že dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre konkrétne tretie krajiny, ktoré neuplatňujú vízovú reciprocitu, by so zreteľom na dosiahnutý pokrok a prípravy prebiehajúce v konkrétnej tretej krajine a dotknutých členských štátoch bolo kontraproduktívne a neposlúžilo by dosiahnutiu cieľa – bezvízového styku pre všetkých občanov EÚ. Komisia tiež vyzvala Európsky parlament a Radu, aby s ňou rokovali o najvhodnejšom ďalšom postupe.

Procesné nedostatky

V procesnom fungovaní mechanizmu vízovej reciprocity sa zistili dvojaké nedostatky. Po prvé, šesťmesačný interval povinnosti Komisie podávať správy v prvej fáze mechanizmu je príliš krátky, keďže kým prípady neuplatňovania reciprocity možno vyriešiť na politickej úrovni, zavedenie bezvízového styku do praxe si môže vyžadovať viac času. Po druhé, maximálna – 90-dňová lehota na zavedenie vízovej povinnosti v osobitných prípadoch určitých tretích krajín môže byť príliš krátka (napr. nejaví sa ako dostatočná na opätovné zavedenie vízovej povinnosti do praxe pre občanov USA).

Keďže napriek uvedeným nedostatkom súčasný mechanizmus vízovej reciprocity napokon prispel za posledného dva a pol roka k vyriešeniu prevažnej väčšiny prípadov neuplatňovania vízovej reciprocity, Komisia momentálne neuvažuje o legislatívnom návrhu na revíziu tohto mechanizmu.

Využitie delegovania právomoci

Podľa článku 4b nariadenia sa Komisii udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 4 písm. f) na obdobie piatich rokov od 9. januára 2014 a Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Komisia týmto oznamuje, že túto právomoc nevyužila.

V.Záver a ďalší postup

Komisia je aj naďalej odhodlaná dosiahnuť úplnú vízovú reciprocitu pre všetky členské štáty a považuje túto úlohu za svoju prioritu.

Komisia víta skutočnosť, že Kanada v súlade so svojím skorším záväzkom 1. decembra 2017 zrušila vízovú povinnosť pre všetkých bulharských a rumunských občanov. S Kanadou sa tak dosiahla úplná vízová reciprocita.

Komisia bude aj naďalej naliehať na Spojené štáty, aby v duchu spoločného vyhlásenia prijatého v júni 2017 ďalej spolupracovali s piatimi dotknutými členskými štátmi a s Komisiou na urýchlení krokov smerom k úplnej vízovej reciprocite. Malo by to viesť k intenzívnejšiemu a konkrétnemu postupu na všetkých stranách.

Vzhľadom na skutočnosť, že s Kanadou sa dosiahla úplná vízová reciprocita, a so zreteľom na stav, v akom je spolupráca so Spojenými štátmi, Komisia naďalej zastáva názor, že spolupráca a spojené diplomatické úsilie sú najvhodnejším ďalším postupom. Komisia sa tiež naďalej domnieva, že prijate delegovaného aktu o dočasnom pozastavení oslobodenia občanov USA od vízovej povinnosti by bolo v tomto momente kontraproduktívne a neposlúžilo by dosiahnutiu cieľa, ktorým je bezvízový styk so Spojenými štátmi pre všetkých občanov EÚ. Toto stanovisko možno so zreteľom na vývoj prehodnotiť.

Pri posúdení efektívnosti mechanizmu reciprocity Komisia uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol od prijatia revidovaného mechanizmu. Aj keď tento pokrok nemožno prisudzovať výhradne mechanizmu, mechanizmus je nástrojom, ktorý umožňuje kolektívne a koordinované konanie EÚ v prípadoch neuplatňovania reciprocity a považuje sa za osvedčený užitočný nástroj voči niektorým tretím krajinám. Komisia v súčasnosti neuvažuje o predložení legislatívneho návrhu na revíziu tohto mechanizmu.

Komisia je aj naďalej odhodlaná úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou pri ďalšom postupe. Správu o ďalšom vývoji podá Európskemu parlamentu a Rade v jeseni 2018.

(1)

     COM(2016) 221 final z 12. apríla 2016.

(2)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1289/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2013, s. 74).

(3)

     COM(2016) 481 final z 12. júla 2016.

(4)

     COM(2016) 816 final z 21. decembra 2016.

(5)

     COM(2017) 227 final z 2. mája 2017.

(6)

      http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2017-0060+0+DOC+XML+V0//SK .

(7)

      http://www2.consilium.europa.eu/media/32024/20171204-joint-statement.pdf .

(8)

      http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-17-1671_en.htm .

(9)

      https://www.uscis.gov/ilink/docView/SLB/HTML/SLB/0-0-0-1/0-0-0-29/0-0-0-4391.html .

(10)

     http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-17-4735_en.htm.

(11)

     Ministerstvo zahraničných vecí USA v novembri 2017 uverejnilo štatistiku zamietnutých žiadostí o vízum za rozpočtový rok 2017. Bulharsko: 14,97 %; Chorvátsko: 5,1 %; Cyprus: 1,69 %; Poľsko: 5,92 %; Rumunsko: 11,76 %.

(12)

     Dohoda o zlepšení spolupráce v oblasti presadzovania práva v záujme predchádzania závažnej trestnej činnosti a boja proti nej.

(13)

     Predchádzajúci mechanizmus, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2005, umožňoval Komisii na základe oznámení členských štátov o prípadoch neuplatňovania reciprocity predložiť návrh ustanovujúci dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátneho príslušníka dotknutej tretej krajiny.

(14)

     Ďalšie podrobnosti pozri v časti I.b. prvej správy o reciprocite – C(2014) 7218 final z 10. októbra 2014.