21.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 66/17

—

so zreteľom na ženevské dohovory a ďalšie právne nástroje v oblasti medzinárodného humanitárneho práva (MHP),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ďalšie nástroje Organizácie Spojených národov (OSN) týkajúce sa ľudských práv,

—

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

—

so zreteľom na závery Rady z 10. – 11. decembra 2015 týkajúce sa prípravy Svetového humanitárneho samitu,

—

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009 o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

—

so zreteľom na aktualizované usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (1),

—

so zreteľom na zásady partnerstva (schválené Svetovou humanitárnou platformou) z 12. júla 2007,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN určenú Svetovému humanitárnemu samitu s názvom Jedno ľudstvo, spoločná zodpovednosť z 2. februára 2016,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1998 prijatú 12. júla 2011 a rezolúciu č. 2143 prijatú 7. marca 2014, v ktorých sa riešia otázky ochrany detí postihnutých ozbrojenými konfliktami,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia 64/290 z 9. júla 2010 o práve na vzdelávanie v núdzových situáciách,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene (2), zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš (3), z 26. novembra 2015 o vzdelávaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach (4), z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel (5) a zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci (6),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1502 (2003) o násilí namierenom proti humanitárnym pracovníkom a rezolúciu č. 2175 (2014) o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch,

—

so zreteľom na vyhlásenie o bezpečných školách z mája 2015, ktoré bolo predložené na schválenie na konferencii o bezpečných školách v Osle, ktorú zvolalo nórske ministerstvo zahraničných vecí v máji 2015, a na súvisiace usmernenia na ochranu škôl a univerzít pred používaním na vojenské účely v ozbrojených konfliktoch,

—

so zreteľom na pokyny o útokoch na školy a nemocnice zamerané na poskytovanie pomoci všetkým osobám, ktoré sa podieľajú na monitorovaní, poskytovaní informácií a na obhajovaní práv, ktoré 21. mája 2014 vydala osobitná predstaviteľka generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojené konflikty,

—

so zreteľom na rezolúciu, ktorú 10. decembra 2015 prijala 32. Medzinárodná konferencia hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, o posilňovaní dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

—

so zreteľom na správu Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) o projekte Zdravotná starostlivosť v nebezpečenstve a jeho správu o násilí namierenom proti zdravotníckym zariadeniam a zdravotníckemu personálu,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže medzinárodné spoločenstvo sa v uplynulých niekoľkých rokoch stalo svedkom hrozného trendu útokov na nemocnice a školy v ozbrojených konfliktoch počas uplynulých desiatich rokov na celom svete, ako sú posledné útoky na zdravotné strediská organizácie Lekári bez hraníc z 3. októbra 2015 v Kundúze (Afganistan), z 10. januára 2016 v Razahu (Jemen) a v mnohých sýrskych mestách v rámci terajšieho pokračujúceho konfliktu; keďže došlo k bezpríkladnému nárastu prípadov odmietnutia humanitárnej pomoci a prístupu, popráv civilistov a humanitárnych pracovníkov, zadržiavania v katastrofálnych podmienkach a využívania civilistov ako rukojemníkov alebo otrokov z donútenia; keďže čoraz väčšie potreby a problémy, chýbajúce udržateľné záväzky a rastúce náklady na humanitárnu pomoc prispeli k tomu, že súčasný humanitárny systém dosiahol hranice svojich možností, a keďže je aj dôvod, prečo mnohé organizácie museli dočasne prerušiť poskytovanie potravinovej pomoci, prístreší a ďalšie humanitárne operácie na záchranu životov;

B.

keďže v dňoch 23. a 24. mája 2016 sa v Istanbule uskutoční prvý Svetový humanitárny samit; keďže generálny tajomník OSN vo svojej správe určenej Svetovému humanitárnemu samitu s názvom Jedno ľudstvo, spoločná zodpovednosť upriamuje pozornosť na to, čo sám nazýva „nehanebným a neľútostným úpadkom v oblasti dodržiavania medzinárodne uznávaných ľudských práv a humanitárneho práva“ v situáciách ozbrojených konfliktov, čo môže spôsobiť návrat k ére bezhraničnej vojny; keďže v správe sa konštatuje, že ak nedokážeme vyžadovať a presadzovať rešpektovanie týchto noriem ani podporovať existujúce mechanizmy presadzovania, monitorovania a zodpovednosti, prispievame tak k tomuto úpadku;

C.

keďže medzinárodné humanitárne právo (MHP), známe tiež ako právo zbrojených konfliktov, má za cieľ zmierniť účinky ozbrojeného konfliktu ochranou tých, ktorí sa nezúčastňujú na konflikte, a právnou úpravou prostriedkov a metód vedenia vojny;

D.

keďže Bezpečnostná rada OSN má jasnú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania medzinárodného práva v súvislosti s ochranou všetkých humanitárnych pracovníkov;

E.

keďže treba posilňovať ochranu humanitárnych pracovníkov bez rozdielu v bezpečnostných opatreniach medzi medzinárodnými a miestnymi zamestnancami;

F.

keďže čoraz väčší počet neštátnych aktérov, teroristických zoskupení a iných subjektov v ozbrojených konfliktoch spôsobuje problémy pri uplatňovaní medzinárodného humanitárneho práva; keďže všetky strany zapojené do konfliktu vrátane štátnych a neštátnych ozbrojených strán musia humanitárnym aktérom zaručiť prístup potrebný na poskytovanie pomoci bezbrannému civilnému obyvateľstvu postihnutému konfliktom;

G.

keďže humanitárne zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a základné pravidlá medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv obsiahnuté v ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch musia byť základom všetkých humanitárnych opatrení; keďže sa musí zabezpečiť ochrana vysídlených osôb a keďže musí prevládať nezávislosť pomoci;

H.

keďže nemocnice a zdravotnícky personál požívajú osobitnú ochranu podľa medzinárodného humanitárneho práva a keďže každý zámerný útok voči civilným obyvateľom a na civilnú infraštruktúru je podľa medzinárodného humanitárneho práva zakázaný a považuje sa za jeho vážne porušenie;

I.

keďže v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu sa útoky na humanitárnych pracovníkov vymedzujú ako vojnové zločiny; keďže sa v ňom ďalej zdôrazňuje, že útoky úmyselne namierené na budovy využívané na náboženské, vzdelávacie, umelecké, vedecké alebo charitatívne účely alebo na historické pamiatky predstavujú vojnový zločin;

J.

keďže priestory a hmotný majetok OSN vrátane škôl a zdravotných stredísk sú nedotknuteľné a chránené na základe Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov z roku 1946;

K.

keďže MVČK ďalej vyhlásil, že povinnosť vyšetrovať podozrenia z vojnových zločinov predstavuje pravidlo obyčajového medzinárodného humanitárneho práva a platí pre medzinárodné aj vnútroštátne ozbrojené konflikty;

L.

keďže niektoré ozbrojené skupiny sú proti tomu, aby sa dievčatá vzdelávali v sekulárnom duchu, alebo aby ich liečili mužskí zdravotnícki pracovníci, a preto bránia prístupu k týmto službám; keďže všeobecná atmosféra neistoty, ktorá je dôsledkom konfliktu, takisto zabraňuje tomu, aby deti, učitelia a zdravotnícky personál navštevovali školy alebo žiadali o lekársku pomoc; keďže ženám a deťom hrozí väčšie nebezpečenstvo, ktoré je výsledkom vysídľovania a rozpadu bežných štruktúr ochrany a podpory; keďže medzinárodné humanitárne právo si vyžaduje, aby sa nevyhnutná zdravotnícka starostlivosť poskytovala bez rozdielu všetkým dievčatám a ženám znásilneným vo vojne; keďže nebezpečné umelé prerušenie tehotenstva uvádza Svetová zdravotnícka organizácia ako jednu z troch hlavných príčin úmrtnosti matiek; keďže zdravie matiek, psychologická starostlivosť o znásilnené ženy, vzdelávanie a školská dochádzka vysídlených detí sú hlavnými výzvami v utečeneckých táboroch;

M.

keďže 52 štátov vrátane niekoľkých členských štátov EÚ po skončení konferencie o bezpečných školách, ktorá sa uskutočnila v máji 2015 v Osle, schválilo 14. marca 2016 vyhlásenie o bezpečných školách;

N.

keďže Rada pre zahraničné veci pri schvaľovaní usmernení EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva zdôraznila dôležitosť účinného riešenia dedičstva závažných porušení, a to podporovaním príslušných mechanizmov zodpovednosti, a zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú Medzinárodný trestný súd môže zohrať v prípadoch, keď príslušný štát alebo príslušné štáty nedokážu alebo nechcú uplatňovať svoju jurisdikciu; keďže na základe usmernení EÚ sa „príslušné pracovné skupiny Rady“ zaväzujú monitorovať situácie, v ktorých sa môže uplatňovať MHP, a v takýchto prípadoch odporúčať opatrenia na podporu dodržiavania MHP (odsek 15 písm. a));

O.

keďže MVČK v rokoch 2012 až 2015 zorganizoval rozsiahly konzultačný proces zameraný na posilňovanie právnej ochrany obetí ozbrojených konfliktov a na zvýšenie efektívnosti mechanizmov dodržiavania MHP;

P.

keďže aktualizované usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva sa týkajú rôznych nástrojov, ktorými EÚ v tejto súvislosti disponuje v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami vrátane politického dialógu, všeobecných verejných vyhlásení, reštriktívnych opatrení, spolupráce s ostatnými medzinárodnými orgánmi, operácií krízového riadenia, osobnej zodpovednosti, odbornej prípravu a kontroly vývozu zbraní;

Q.

keďže účastnícke štáty 32. Medzinárodnej konferencie hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca v decembri 2015 sa nakoniec nedokázali dohodnúť o novom mechanizme, ktorý navrhovali MVČK a vláda Švajčiarska a ktorého úlohou malo byť posilnenie dodržiavania MHP; keďže účastnícke štáty sa dohodli na začatí nového medzivládneho procesu, v rámci ktorého sa budú hľadať spôsoby, ako zlepšiť uplatňovanie MHP, pričom výsledky tohto procesu by sa mali prezentovať na nasledujúcej medzinárodnej konferencii v roku 2019;

R.

keďže kapitola týkajúca sa humanitárnej pomoci EÚ, na ktorú sa vyčlenilo 909 miliónov EUR v roku 2015, predstavuje menej než 1 % celkového rozpočtu EÚ; keďže zlepšenie prepojenia medzi humanitárnou pomocou a dlhodobou pomocou predstavuje jeden zo spôsobov, ako znížiť súčasný nepomer medzi obrovskými humanitárnymi potrebami a dostupnými zdrojmi;

1.

znovu potvrdzuje hlavný príspevok medzinárodného humanitárneho práva do moderných dejín ľudstva a vyzýva členské štáty OSN, aby využili možnosť Svetového humanitárneho samitu na opätovné zdôraznenie dôležitosti medzinárodného humanitárneho práva a ochrany, ktorú poskytuje;

2.

vyslovuje poľutovanie nad nedostatočným rešpektovaním humanitárneho práva a vyjadruje šok a vážne znepokojenie v súvislosti so smrtiacimi útokmi na nemocnice, školy a iné civilné ciele, ktoré sa objavujú v čoraz znepokojujúcejšej miere v ozbrojených konfliktoch po celom svete, pričom pacienti, žiaci, zdravotnícky a pedagogický personál, humanitárni pracovníci, deti a rodinní príslušníci sa stávajú terčom a obeťami; vyjadruje názor, že po medzinárodnom odsúdení týchto útokov musí nasledovať nezávislé vyšetrovanie a vyvodenie skutočnej zodpovednosti; vyzýva členské štáty, inštitúcie EÚ a podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku, aby uznali skutočný rozsah tejto naliehavej situácie a využili všetky dostupné nástroje na riešenie tohto problému;

3.

odsudzuje útoky na nemocnice a školy, ktoré sú zakázané podľa medzinárodného práva, pričom uznáva, že tieto akty môžu predstavovať vážne porušenie ženevských dohovorov z roku 1949 a vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu; vyjadruje presvedčenie, že ochrana zdravotníckych a školských zariadení ako neutrálnych, chránených priestorov počas situácií ozbrojeného konfliktu musí byť zabezpečená transparentnými, nezávislými a nestrannými vyšetrovaniami brutálnych útokov, ku ktorým došlo, a dokázaním skutočnej zodpovednosti za zločiny spáchané všetkými zainteresovanými stranami; zdôrazňuje dôležitosť podporovania rozdielu medzi humanitárnymi a vojenskými pracovníkmi a potrebu zdržania sa kooptácie humanitárnej činnosti na vojenské alebo politické účely, čo oslabuje a ohrozuje skutočné humanitárne operácie a ich pracovníkov;

4.

odsudzuje používanie nemocníc a škôl stranami ozbrojených konfliktov, čím sa v skutočnosti stávajú cieľmi útokov; pripomína, že tí ľudia, ktorí využívajú chránených ľudí alebo budovy ako ľudské štíty alebo na maskovanie, sú takisto vinní z porušovania MHP;

5.

vyzýva znepriatelené strany podieľajúce sa na konflikte, aby dodržiavali hlavné zásady MHP a aby upustili od úmyselného cielenia na civilné infraštruktúry; zdôrazňuje dôležitosť posilňovania bezpečnosti humanitárnych pracovníkov, aby sa mohlo účinnejšie reagovať na útoky; preto požaduje, aby EÚ a jej členské štáty vyzvali OSN a Bezpečnostnú radu OSN na zaručenie ochrany tak miestnych, ako aj medzinárodných humanitárnych pracovníkov;

6.

oceňuje obdivuhodnú odvahu a odhodlanie medzinárodných a miestnych zdravotníckych pracovníkov, pedagogických zamestnancov a poskytovateľov humanitárnej pomoci, ktorí pôsobia v konfliktných oblastiach;

7.

zdôrazňuje, že právo na zdravie je ľudským právom, a požaduje od strán zapojených do ozbrojeného konfliktu, aby zaručovali dostupnosť, prístupnosť, prijateľnosť a kvalitu zdravotníckych služieb počas ozbrojených konfliktov; požaduje prijatie globálneho záväzku s cieľom zabezpečiť, aby boli ženy a dievčatá chránené od začiatku každej núdzovej situácie či krízy, a to riešením rizika sexuálneho a rodového násilia, zvýšením informovanosti, prijatím krokov na stíhanie páchateľov tohto násilia a zaistením, aby mali ženy a dievčatá počas humanitárnych kríz prístup k plnej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva namiesto udržiavania stavu, ktorý predstavuje neľudské zaobchádzanie, ako to vyžaduje medzinárodné humanitárne právo a ako sa stanovuje v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch;

8.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť lepšie dopĺňanie sa humanitárnej a rozvojovej pomoci, aby sa mohli riešiť otázky efektívnosti a nedostatky financovania humanitárnej pomoci, čo by malo ísť ruka v ruke so zabezpečením väčších prostriedkov na financovanie rozvojovej a humanitárnej pomoci; vyzýva EÚ, jej členské štáty a ďalších medzinárodných darcov, aby sa na Svetovom humanitárnom samite v plnom rozsahu zaviazali na plnenie všetkých navrhovaných hlavných záväzkov zahrnutých do Agendy pre ľudstvo, ktorá sa zameriava na zmenšenie humanitárnych následkov bojových akcií a na umožňovanie humanitárnej intervencie;

9.

požaduje od EÚ a jej členských štátov, aby naliehavo vyzvali Bezpečnostnú radu OSN na využívanie dostupných nástrojov, ako sú používanie cielených opatrení, organizovanie vyšetrovacích misií či zriaďovanie vyšetrovacích komisií alebo súdne mechanizmy ako postúpenia Medzinárodnému trestnému súdu; žiada, aby Bezpečnostná rada nevyužívala veto pri rozhodnutiach týkajúcich sa otázky humanitárnych opatrení, aby sa zlepšilo uznávanie noriem medzinárodného práva, ktoré zabezpečujú ochranu humanitárnych pracovníkov, aby sa zabezpečilo systematické vyšetrovanie činov, ktoré by mohli predstavovať porušovanie týchto noriem, a aby sa osoby údajne zodpovedné za tieto činy dostali pred súd;

10.

odsudzuje skutočnosť, že viacerí partneri EÚ a jej členských štátov sa podieľajú na vážnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva; požaduje, aby EÚ využila všetky dostupné bilaterálne nástroje a účinne podporovala svojich partnerov pri dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva, a to aj prostredníctvom politického dialógu a v prípade, keď tento dialóg neprináša výsledky, aby posúdila ďalšie opatrenia v súlade s usmerneniami EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva;

11.

vyzýva PK/VP, aby odštartovala iniciatívu zameranú na uloženie zbrojného embarga EÚ voči krajinám, ktoré zodpovedajú za vážne porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, najmä čo sa týka úmyselných útokov na civilnú infraštruktúru; zdôrazňuje skutočnosť, že pokračujúce udeľovanie licencií na predaj zbraní do týchto krajín predstavuje porušenie spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008 (7);

12.

vyzýva Radu pre zahraničné veci a PK/VP, aby od vedúcich misií EÚ a príslušných predstaviteľov EÚ (vedúcich civilných operácií EÚ, veliteľov vojenských operácií EÚ a osobitných zástupcov EÚ) požadovali predkladanie správ o prípadoch vážneho porušovania medzinárodného humanitárneho práva;

13.

nabáda EÚ a jej členské štáty, aby plne podporovali výzvu generálneho tajomníka OSN pre všetky členské štáty OSN, aby využili príležitosť Svetového humanitárneho summitu a znovu sa zaviazali na ochranu civilného obyvateľstva a dodržiavanie ľudských práv všetkých osôb tým, že budú rešpektovať, uplatňovať a presadzovaním pravidlá, s ktorými už súhlasili; zdôrazňuje dôležitosť, akú generálny tajomník OSN pripisuje posilňovaniu medzinárodných vyšetrovacích a súdnych systémov vrátane Medzinárodného trestného súdu tak, ktoré by mali dopĺňať vnútroštátne rámce, s cieľom skoncovania s beztrestnosťou porušovania MHP;

14.

uznáva dôležitosť usmernení EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, pretože iné štáty ani organizácie neprijali rovnocenný dokument; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby efektívne uplatňovali usmernenia EÚ;

15.

vyzýva Radu pre zahraničné veci a PK/VP, na zabezpečenie toho, aby sa politiky a opatrenia EÚ týkajúce sa MHP vypracúvali koherentne a efektívne a aby uplatňovanie usmernení MHP patrilo v prvom rade do pôsobnosti pracovnej skupiny Rady pre medzinárodné verejné právo, ktorej predsedá predsedníctvo Rady; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na základe usmernení EÚ sa „príslušné pracovné skupiny Rady“ zaväzujú na monitorovanie situácií, v ktorých sa môže uplatňovať MHP, a v týchto prípadoch na odporúčanie opatrení na podporu dodržiavania MHP; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie podrobnejších informácií o uplatňovaní usmernení v konkrétnych konfliktných situáciách, najmä vo výročnej správe EÚ o ľudských právach a demokracii;

16.

pripomína pozíciu vyjadrenú v usmerneniach EÚ, že v prípade potreby sa zváži využitie služieb Medzinárodnej humanitárnej vyšetrovacej komisie (IHFFC), zriadenej na základe Dodatkového protokolu I k ženevským dohovorom z roku 1949, ktorá môže pomáhať pri podpore rešpektovania MHP prostredníctvom svojej vyšetrovacej a sprostredkovateľskej funkcie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že služby IHFFC sa nevyužili, a vyzýva zainteresované strany, aby zvážili jej uvedenie do činnosti; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby uznali právomoci IHFFC;

17.

požaduje rozšírenie inštitucionálneho priestoru na to, aby medzinárodné spoločenstvo mohlo riešiť spoločné problémy súvisiace s dodržiavaním MHP; víta záväzok EÚ a jej členských štátov voči Medzinárodnému výboru Červeného kríža, že budú rozhodne podporovať vytvorenie účinného mechanizmu na posilnenie dodržiavania MHP, ale vyzýva PK/VP, aby informovala Európsky parlament o jej cieľoch a stratégii v oblasti realizácie tohto záväzku v rámci blížiaceho sa medzivládneho procesu zameraného na hľadanie spôsobov na posilnenie dodržiavania MHP, ako sa dohodlo na 32. Medzinárodnej konferencii hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca v decembri 2015, čo by mohol posilniť riadiaci systém MHP;

18.

víta prax EÚ a členských štátov pri zverejňovaní záväzkov konferencii MVČK; vyzýva PK/VP, aby pravidelne informovala o plnení týchto záväzkov, najmä zahrnutím podrobného oddielu v kapitoly o MHP do výročnej správy Rady o ľudských právach;

19.

vyzýva OSN a EÚ, aby podporovali kampane, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby všetci aktéri vrátane neštátnych ozbrojených skupín poznali svoje povinnosti podľa medzinárodného práva, aby si plnili povinnosti týkajúce sa uľahčovania zabezpečovania humanitárnej pomoci a ochrany ľudí pod ich vplyvom;

20.

vyzýva členské štáty, aby išli príkladom a splnili svoj záväzok na ratifikáciu hlavných nástrojov medzinárodného humanitárneho práva a ďalších príslušných právnych nástrojov, ktoré ovplyvňujú medzinárodné humanitárne právo;

21.

pripomína svoje hlboké znepokojenie z používania ozbrojených bezpilotných lietadiel mimo medzinárodného právneho rámca, a trvá na výzve adresovanej Rade, aby prijala spoločnú pozíciu EÚ o používaní ozbrojených bezpilotných lietadiel;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.