EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 10. 2015

COM(2015) 497 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Obchod pre všetkých

Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike

Obchod pre všetkých

Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike

Úvod

1.Obchod a investície sú silným motorom pre rast a tvorbu pracovných miest

1.1.Výkonnosť EÚ v oblasti obchodu je na vysokej úrovni

1.2.Program EÚ v oblasti obchodu a hospodárstva zvyšuje prínosy obchodu

2.Účinná politika, ktorá rieši novú hospodársku realitu a plní svoje prísľuby

2.1.Reakcia na nárast globálnych hodnotových reťazcov

2.2.Plnenie sľubov: vykonávanie, presadzovanie, malé podniky a pracovníci

3.Transparentnejšia obchodná a investičná politika

3.1.Užšia spolupráca s členskými štátmi, Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou

3.2.Otvorenejší proces tvorby politiky

4.Obchodná a investičná politika založená na hodnotách

4.1.Prístup, ktorý pružnejšie reaguje na očakávania verejnosti, pokiaľ ide o právne predpisy a investície

4.2.Obchodná agenda na podporu trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných

5.Program budúcich rokovaní zameraných na usmernenie globalizácie

5.1.Posilnenie multilaterálneho obchodného systému

5.2.Napomôcť napredovanie bilaterálnych vzťahov

Záver

Úvod

Po zdĺhavej a bolestnej recesii je teraz výzvou pre EÚ podporovať tvorbu pracovných miest, rast a investície. Ide o jednu z najdôležitejších politických priorít Komisie. Obchod je jedným z mála dostupných nástrojov na posilnenie hospodárstva bez zaťažovania štátnych rozpočtov, podobne ako štrukturálne reformy vykonávané členskými štátmi a činnosť vykonávaná v rámci investičného plánu EÚ ( 1 ).

EÚ má dobré predpoklady na využitie obchodnej a investičnej politiky v prospech tohto cieľa, ako aj v prospech podnikov, spotrebiteľov aj pracovníkov. EÚ je najväčším svetovým vývozcom a dovozcom tovaru a služieb dohromady, najväčším zahraničným priamym investorom a najvýznamnejšou destináciou priamych zahraničných investícií (PZI). EÚ je tak najväčším obchodným partnerom približne 80 krajín a druhým najdôležitejším partnerom ďalších 40 krajín. Mala by využiť túto silu v prospech svojich občanov, ako aj v prospech obyvateľov v iných častiach sveta, najmä v najchudobnejších krajinách sveta.

Zmeny v spôsoboch fungovania svetového hospodárstva si však vyžadujú odlišný spôsob formovania obchodnej politiky. Dnešný hospodársky systém, ktorý je vo svojej podstate globálny a digitálny, je založený na medzinárodných hodnotových reťazcoch, v rámci ktorých sa koncepcia, návrh a produkcia uskutočňujú v niekoľkých etapách naprieč mnohými krajinami.

Obchodná a investičná politika Európskej únie musí ešte viac zohľadniť túto skutočnosť a všetky formy interakcie spoločností EÚ so zvyškom sveta. V súčasnosti napríklad čoraz viac vzrastá cezhraničný obchod so službami. Služby sú tiež úzko prepojené s tradičným výrobným odvetvím. V dôsledku toho obchod čoraz viac zahŕňa cezhraničný pohyb osôb a informácií, nielen tovaru. Takto obchod ešte viac prispieva k výmene myšlienok, zručností a inovácií. Obchodná politika EÚ musí takéto výmeny uľahčovať.

Účinná obchodná politika by okrem toho mala byť v súlade s rozvojovou a širšou zahraničnou politikou EÚ, ako aj s vonkajšími cieľmi vnútorných politík EÚ, aby sa tak vzájomne posilňovali. Vplyv obchodnej politiky má závažné dôsledky na geopolitický priestor a naopak. Okrem toho, obchodná politika spolu s rozvojovou spoluprácou sú silným hnacím motorom rastu v rozvojových krajinách. EÚ zotrvá vo svojich obchodných politikách na svojom dlhodobom záväzku, pokiaľ ide o trvalo udržateľný rozvoj, čo prispeje k novo dohodnutým globálnym cieľom udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj ( 2 ). Obchodná politika napokon posilňuje fungovanie vnútorného trhu EÚ tým, že prepája pravidlá jeho fungovania s globálnym obchodným systémom.

V posledných rokoch sa diskusie o obchode zintenzívnili. O obchodnú politiku sa teraz zaujíma oveľa širšia verejnosť, pričom mnohí ľudia majú obavy, pokiaľ ide napr. o regulačnú ochranu a potenciálny vplyv na pracovné miesta. Diskusia sa sústredila do veľkej miery na Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP). Toto oznámenie sa však neobmedzuje len na túto oblasť záujmu, ale skúma širšiu obchodnú agendu Európskej únie. Komisia však vypracovala závery z diskusie o TTIP, ktoré sú relevantné pre širšiu obchodnú politiku EÚ. Základná otázka, ktorá bola predmetom diskusie, znie: „Komu má slúžiť obchodná politika EÚ?“ Z tohto oznámenia je zrejmé, že obchodná politika EÚ má slúžiť všetkým. Jej cieľom je zlepšiť podmienky pre občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, malé, stredné a veľké podniky a najchudobnejšie rozvojové krajiny a rieši obavy tých, ktorí majú pocit, že globalizácia ide na ich úkor. Hoci obchodná politika musí vykazovať prínos v oblasti rastu, zamestnanosti a inovácií, musí byť tiež v súlade so zásadami európskeho modelu. Stručne povedané, je potrebné vniesť do nej dostatočnú mieru zodpovednosti. Musí byť účinná, aby skutočne prinášala hospodárske príležitosti. Musí byť transparentná a verejne kontrolovateľná. Musí podporovať a hájiť európske hodnoty.

1.Obchod a investície sú silným motorom pre rast a tvorbu pracovných miest

1.1.Výkonnosť EÚ v oblasti obchodu je na vysokej úrovni

Obchod ešte nikdy nemal väčší význam pre hospodárstvo EÚ. Nedávna kríza ukázala, že obchodovanie by mohlo byť stabilizujúcim faktorom v ťažkých časoch. Keď bol domáci dopyt EÚ slabý, obchod zmiernil recesiu prostredníctvom nasmerovania dopytu od rastúcich ekonomík späť do Európy. Obchod bude dokonca ešte významnejším zdrojom rastu v budúcnosti. Očakáva sa, že približne 90 % celosvetového hospodárskeho rastu v najbližších 10 až 15 rokoch sa bude tvoriť mimo Európy. Hospodárske oživenie sa bude musieť konsolidovať prostredníctvom silnejších väzieb s novými centrami globálneho rastu.

Predaj do zahraničia sa stáva čoraz významnejším zdrojom pracovných miest pre Európanov. Vývoz mimo Európskej únie stojí v súčasnosti za viac než 30 miliónmi pracovných miest – o dve tretiny viac ako pred 15 rokmi – čo znamená, že vývoz teraz podporuje takmer jednu sedminu pracovných miest v Európe. Tieto pracovné miesta si vyžadujú vysokokvalifikovaný personál a sú nadpriemerne platené. Sú rozmiestnené vo všetkých členských štátoch EÚ a sú priamo, ako aj nepriamo spojené s vývozom mimo EÚ. Napríklad 200 000 pracovných miest v Poľsku, 140 000 v Taliansku a 130 000 v Spojenom kráľovstve je prepojených s nemeckým vývozom mimo EÚ. Francúzsky vývoz mimo EÚ podporuje 150 000 pracovných miest v Nemecku, 50 000 v Španielsku a 30 000 v Belgicku. Prínosy plynúce z obchodu tak zasahujú oveľa väčší priestor, ako si väčšinou uvedomujeme ( 3 ).

Vývoz podporuje tiež európske malé a stredné podniky (MSP). Viac ako 600 000 MSP, ktoré zamestnávajú viac ako 6 miliónov ľudí, priamo vyváža tovar mimo EÚ, čo predstavuje jednu tretinu vývozu EÚ. Medzinárodná angažovanosť týchto podnikov posilňuje ich konkurencieschopnosť a umožňuje im diverzifikáciu trhov. Mnohé ďalšie MSP vyvážajú služby alebo vyvážajú nepriamo ako dodávatelia iných väčších spoločností. Stále viac MSP má ambície vyvážať v budúcnosti, keďže vývoz býva často najrýchlejším spôsobom na dosiahnutie rastu a vytvorenie nových pracovných miest.

Vývozné príležitosti majú kľúčový význam pre odvetvia, ktoré prechádzajú štrukturálnymi zmenami, napr. pre agropotravinárske odvetvie ( 4 ). Progresívne reformy v spoločnej poľnohospodárskej politike umožnili poľnohospodárskemu odvetviu, aby sa stalo viac trhovo orientované, medzinárodne konkurencieschopné a aby reagovalo na nové trhové príležitosti.

Dovoz je rovnako dôležitý. Otvorenie hospodárstva EÚ obchodu a investíciám je významným zdrojom zvýšenia produktivity a súkromného investovania, ktoré EÚ naliehavo potrebuje. Prostredníctvom dovozu sa naše hospodárstvo obohacuje o myšlienky a inovácie, nové technológie a špičkový výskum. Dovoz je prínosom pre spotrebiteľov, keďže má za následok znižovanie cien a rozširovanie možností výberu. Nižšie náklady a väčší výber vstupov priamo prispieva ku konkurencieschopnosti spoločností EÚ doma aj v zahraničí.

Rozvoj globálnych hodnotových reťazcov všeobecne poukazuje na vzájomnú súvislosť medzi dovozom a vývozom. Je všeobecne známe, že výroba v EÚ je závislá od dovozu energie a surovín. Často sa však zabúda na to, že to isté platí pre diely, súčiastky alebo kapitálový tovar, napríklad strojové zariadenia. Všetky tieto výrobky tvoria 80 % dovozu EÚ. Sú nevyhnutné na fungovanie hospodárstva a konkurencieschopnosti spoločností EÚ. Podiel dovozu na vývoze EÚ vzrástol od roku 1995 o viac ako polovicu.

Investície sú nevyhnutné. Investície do zahraničia pomáhajú európskym spoločnostiam zlepšiť ich konkurencieschopnosť. Vďaka investíciám zo zahraničia je v EÚ zamestnaných 7,3 milióna ľudí. Investície v oboch smeroch sú kľúčovou súčasťou infraštruktúry, ktorá spája európske hospodárstvo s globálnymi hodnotovými reťazcami. „Investičný plán EÚ pre Európu“ sa zameriava na podporu investícií, ktoré boli v roku 2014 na úrovni o 15 % nižšej ako pred krízou. Kľúčovou požiadavkou je inteligentnejšie využívanie nových a existujúcich finančných zdrojov. Medzinárodní partneri musia zohrávať kľúčovú úlohu v tomto procese. Podporu tomu by mala v súlade s cieľmi a prioritami stratégie Európa 2020 poskytnúť politika EÚ v oblasti PZI ( 5 ).

Spoločnosti EÚ sú vysoko konkurencieschopné na globálnej úrovni. EÚ má preto veľmi dobrú východiskovú pozíciu, aby profitovala zo zvýšenej medzinárodnej angažovanosti. Od začiatku tohto storočia sa vývoz európskeho tovaru takmer strojnásobil, t. j. zaznamenal zvýšenie o približne 1,5 miliardy EUR. Podiel EÚ na svetovom vývoze tovaru zostáva nad 15 % jeho celkového objemu, pričom sa od prelomu storočí, kedy bol na úrovni tesne nad 16 %, len mierne znížil. Toto je potrebné vnímať v kontexte vzostupu Číny, ktorej podiel na svetovom vývoze tovaru za rovnaké obdobie vzrástol z 5 % na viac než 15 %. Vzhľadom na túto skutočnosť je výkonnosť EÚ výnimočná. Je tiež lepšia než výkonnosť porovnateľných hospodárstiev. Spojené štáty americké zaznamenali štvornásobne väčší pokles svojho podielu než Európa, keď pôvodný podiel Spojených štátov na svetovom vývoze tovaru klesol z viac než 16 % v roku 2000 (tá istá úroveň ako EÚ) na menej ako 11 %. Pokles zaznamenalo aj Japonsko, ktorého podiel sa znížil na polovicu, a to z 10 % na 4,5 % na globálnom trhu vývozu tovaru.

1.2.Program EÚ v oblasti obchodu a hospodárstva zvyšuje prínosy obchodu

S cieľom zvýšiť schopnosť EÚ ťažiť z obchodu a investícií Komisia vypracovala ambiciózny dvojstranný program, ktorý dopĺňa angažovanosť EÚ vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). EÚ uzavrela s partnermi na všetkých kontinentoch bilaterálne dohody o voľnom obchode a o niektorých ešte rokuje 6 . Zatiaľ čo platné dohody o voľnom obchode sa pred desiatimi rokmi vzťahovali na menej ako štvrtinu obchodu EÚ, v súčasnosti sa vzťahujú už na viac ako jednu tretinu obchodu EÚ. Ak sa uzatvoria všetky dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, mohli by sa všetky dohody o voľnom obchode spolu vzťahovať až na dve tretiny obchodu EÚ. Toto je zďaleka najambicióznejší obchodný program v dnešnom svete.

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou je ukážkovým príkladom dohôd novej generácie, aké EÚ dokáže vyrokovať, ako aj konkrétnych výsledkov, aké môžu takéto dohody prinášať. Ide o najambicióznejšiu obchodnú dohodu, akú kedy EÚ vykonávala, s odstránením takmer 99 % ciel na oboch stranách v priebehu piatich rokov a riešením necolných prekážok obchodu. Táto dohoda presahuje dohodu o voľnom obchode medzi Spojenými štátmi a Južnou Kóreou. Za štyri roky sa vývoz tovaru z EÚ zvýšil o 55 %, čo viedlo k ďalšiemu vývozu v hodnote 4,7 miliardy EUR za prvé tri roky. Vývoz výrobkov automobilového priemyslu sa viac než strojnásobil. Dlhotrvajúci obchodný deficit EÚ sa teraz zmenil na prebytok. Podiel EÚ na juhokórejskom dovoze vzrástol z 9 % na 13 %, zatiaľ čo podiel Spojených štátov zostal stabilný a podiel Japonska sa znížil o 2 %.

Obchodná politika však môže pomôcť len vtedy, ak bude podporená domácimi reformami. Štrukturálne reformy, obmedzenie byrokracie, zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom a zvýšenie investícií do infraštruktúry, zručnosti, výskum a vývoj sú nevyhnutnými predpokladmi na ďalšie posilnenie schopnosti Únie čerpať výhody z otvorených trhov. Investičný plán EÚ spája tieto reformy na úrovni EÚ a posilní konkurencieschopnosť európskych podnikov, najmä MSP. Súčasne nedávne skúsenosti ukázali, že štrukturálne reformy zavádzané členskými štátmi sa takisto zúročia v podobe lepších obchodných výsledkov. Európsky semester je preto dôležitým nástrojom na maximalizáciu synergií medzi obchodom a vnútroštátnymi politikami.

2.Účinná politika, ktorá rieši novú hospodársku realitu a plní svoje prísľuby

2.1.Reakcia na nárast globálnych hodnotových reťazcov

Globálne hodnotové reťazce znamenajú, že k obchodnej politike už nemožno pristupovať len z úzko merkantilistického uhla pohľadu. Zvyšovanie nákladov na dovoz znižuje schopnosť spoločností predávať na svetových trhoch. Je potrebné lepšie chápať prepojenia. Uchýlenie sa k protekcionistickým opatreniam neprinesie žiadne výhody, dokonca ani v súčasnej ťažkej hospodárskej situácii.

Obchodná politika EÚ musí posilniť postavenie Európy v rámci globálnych dodávateľských reťazcov. Musí podporovať celé spektrum hospodárskych činností, prostredníctvom ktorých Európania vytvárajú a predávajú hodnoty. Patrí sem výroba komponentov, ako aj konečných výrobkov, ktorá má kľúčový význam ( 7 ), rovnako ako služby, výskum, dizajn a marketing, montážna činnosť, distribúcia a údržba.

Obchodná politika EÚ, ktorá je už prispôsobená tejto realite, sa už posunula ďalej od tradičných rokovaní o clách. Charakterizuje ju celostný prístup so zameraním sa na zásadné otázky v súvislosti s verejným obstarávaním, hospodárskou súťažou vrátane dotácií alebo sanitárnych a fytosanitárnych prekážok. Výdavky v rámci verejného obstarávania predstavujú napríklad 15 až 20 % celosvetového HDP. Investície do infraštruktúry a iných typov verejného obstarávania v rozvíjajúcich sa a rozvinutých hospodárstvach budú pravdepodobne hlavnou hnacou silou hospodárskeho rastu v nadchádzajúcich rokoch. Zatiaľ čo EÚ postupne integruje a otvára svoje trhy, spoločnosti EÚ stále zápasia s diskrimináciou a obmedzeniami v zahraničí. Preto je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky prístupu na trh, a to sa dá čiastočne dosiahnuť prostredníctvom dohôd o voľnom obchode a rokovaní o pristúpení nových krajín k Dohode WTO o vládnom obstarávaní (GPA).

Obchodná politika však bude musieť riešiť širší okruh problémov, ak si má EÚ zabezpečiť svoje miesto v globálnych hodnotových reťazcoch. To si vyžaduje, aby sme podporovali obchod so službami, uľahčovali digitálny obchod, podporovali mobilitu odborníkov, riešili regulačnú nesúrodosť, zabezpečili prístup k surovinám, chránili inovácie a zabezpečovali pružnosť colnej správy. V rámci spoločnej stratégie v rôznych oblastiach hospodárskej politiky sa bude tiež vyžadovať zodpovedné riadenie dodávateľských reťazcov (pozri 4.1.1 a 4.2.3) a riešenie agresívneho presúvania podnikových ziskov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré využívajú rozdrobenosť hodnotových reťazcov. Komisia pristupuje k tomuto problému použitím rozličných politických nástrojov. Obchodné dohody podporujú úsilie o podporu medzinárodných noriem transparentnosti a dobrej správy vecí verejných.

2.1.1.Podpora obchodu so službami

Služby predstavujú približne 70 % HDP EÚ a zamestnanosti a sú čoraz dôležitejšou súčasťou medzinárodného obchodu. V minulosti bolo väčšinu služieb možné dodávať len na miestnej úrovni. Vďaka technológiám sa situácia zmenila, pričom úroveň vývozu služieb EÚ sa za 10 rokov zdvojnásobila a v roku 2014 predstavovala až 728 miliárd EUR. Okrem toho, výrobné podniky v súčasnosti čoraz viac nakupujú, produkujú a predávajú okrem služieb ako takých služby, ktoré im umožňujú predávať ich výrobky. Toto udomácnenie sa služieb vo výrobnom odvetví sa za posledné roky významne rozšírilo. Služby v súčasnosti predstavujú takmer 40 % hodnoty výrobkov vyvážaných z Európy. Približne jedna tretina pracovných miest vytvorených vďaka vývozu priemyselného tovaru existuje v skutočnosti v spoločnostiach poskytujúcich pomocné služby, ako sú napr. doprava a logistika. V prípade komplexných zariadení, ako sú stroje, veterné turbíny alebo zdravotnícke pomôcky, sú služby ako inštalácia, podpora, odborná príprava a údržba súčasťou balíka. Mnoho ďalších obchodných, poisťovacích, telekomunikačných a dopravných služieb je tiež potrebných.

Nárast služieb súvisiacich s výrobou si žiada stále väčší dôraz na liberalizáciu služieb v rámci EÚ, ako aj vo zvyšku sveta. Je čoraz dôležitejšie zlepšiť prístup na trh pre výrobný priemysel a služby vo vzájomnej spojitosti. Znamená to posun od tradičného uvažovania, ktorého príkladom je skutočnosť, že záväzky liberalizácie tovaru a služieb sa v súčasnosti riešia v obchodných rokovaniach oddelene. Napríklad mobilita ľudí, ktorí poskytujú služby, môže podporiť predaj tovarov a služieb, a zjednodušenie digitálneho obchodu a toku dát podporuje spoločnosti poskytujúce tovary, ako aj spoločnosti poskytujúce služby.

Uľahčenie obchodu so službami si vyžaduje aj otvorenosť voči priamym zahraničným investíciám. Viac ako 60 % priamych európskych investícií v zahraničí je napojených na obchod so službami. Medzinárodný obchod so službami si od spoločností vyžaduje, aby sa etablovali na zahraničných trhoch s cieľom poskytovať služby novým miestnym zákazníkom. WTO odhaduje, že dve tretiny takýchto služieb sa poskytuje na základe usadenia sa firmy v zahraničí. Vďaka investovaniu v zahraničí môžu spoločnosti poskytujúce služby ponúkať globálne riešenia aj zákazníkom v krajine svojho pôvodu a podporovať tak prepojenie výrobných spoločností a spoločností ponúkajúcich služby EÚ na globálne hodnotové reťazce. Toto prepojenie uľahčia rokovania EÚ týkajúce sa medzinárodného investovania, rovnako ako medzinárodná časť Investičného plánu pre Európu.

EÚ je jedným z 25 členov WTO vedúcich rokovania o ambicióznej viacstrannej dohode o obchode so službami (TiSA). Spolu predstavujú už 70 % svetového obchodu so službami a TiSA by sa mohla stať odrazovým mostíkom na to, aby sa všetci členovia WTO posunuli vpred, pokiaľ ide o liberalizáciu služieb a predpisov o službách, čím by sa dosiahla rovnocenná úroveň s liberalizáciou v oblasti tovarov a predpisov týkajúcich sa tovarov. Okrem toho, prebiehajúce rokovania o dohode o environmentálnych tovaroch (EGA) by mali taktiež riešiť otázku služieb potrebných na to, aby sa uvedené tovary mohli účinne predávať cez hranice. EÚ tiež navrhla, aby sa rozvojový program z Dauhy (DDA) zameral na služby, ktoré do veľkej miery umožňujú obchod s tovarom.

Stanovisko EÚ, pokiaľ ide o verejné služby, zostáva naďalej jednoznačné. Obchodné dohody EÚ nebránia a ani nebudú brániť vládam a štátnym správam, aby poskytovali, podporovali alebo regulovali služby v oblastiach, akými sú voda, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálne služby, ani nebudú brániť zmenám v politike týkajúcim sa financovania alebo organizácie týchto služieb. Obchodné dohody nebudú vyžadovať, aby vlády privatizovali akúkoľvek službu, ani nebudú vládam znemožňovať rozšíriť škálu služieb, ktoré ponúkajú občanom.

2.1.2.Uľahčenie digitálneho obchodu

Digitálna revolúcia rúca zemepisné a vzdialenostné bariéry, čo má obrovský dosah na hospodárstva a spoločnosti na celom svete. Pre obchod to predstavuje nové príležitosti, a to aj pre MSP a spotrebiteľov v EÚ, vďaka globálnemu trhu v oblasti elektronického obchodu, ktorého hodnota sa momentálne odhaduje na viac ako 12 biliónov EUR ( 8 ). Hoci náklady na zabezpečenie súladu s predpismi sú zvyčajne väčšie v cezhraničnom obchode pre menšie firmy ako pre tie väčšie, elektronické obchodovanie znamená, že aj malé online podniky môžu získať prístup k zákazníkom na celom svete. Ako najväčší svetový vývozca služieb má EÚ všetky predpoklady získať z digitálneho obchodu maximum výhod.

Digitálna revolúcia zároveň znamenala nové obavy o ochranu spotrebiteľov a ich osobných údajov v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni. Komisia je odhodlaná zabezpečiť, aby základné práva občanov EÚ na súkromie a ochranu osobných údajov boli zaručené v plnej výške prostredníctvom pevného právneho rámca na ochranu údajov ( 9 ). Pravidlá spracovania osobných údajov nie sú predmetom rokovaní v rámci obchodných dohôd, ani nie sú týmito dohodami nijako ovplyvnené.

Digitálna ekonomika zároveň však znamená, že treba riešiť nové typy obchodných prekážok. Niektoré z týchto prekážok majú vplyv na spoločnosti konkrétne zamerané na obchod prostredníctvom digitálnych kanálov. Iné ovplyvňujú oveľa širšiu skupinu spoločností. Zhromažďovanie, uchovávanie, spracúvanie a prenos údajov (vrátane hospodárskych, finančných, štatistických a vedeckých informácií) a ich digitalizácia sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderných podnikateľských modelov vrátane výrobných podnikov. V skutočnosti sú kľúčovými pre rozvoj globálnych hodnotových reťazcov. V dôsledku toho naberá voľný tok údajov cez hranice pre európsku konkurencieschopnosť celkovo na význame. Regulačná spolupráca, vzájomné uznávanie a harmonizácia noriem sú najlepšími nástrojmi na riešenie výziev digitálnej ekonomiky.

Stratégia v oblasti jednotného digitálneho trhu ( 10 ) rieši mnohé z týchto otázok v rámci EÚ. Európske spoločnosti však stále čelia značným prekážkam na celom svete, napríklad netransparentným pravidlám, neodôvodneným vládnym zásahom, neopodstatneným požiadavkám v oblasti lokalizácie a ukladania dát. Bezpečnosť osobných údajov je kľúčová pre všetky spoločnosti, ktoré nakladajú s údajmi. Digitálne infraštruktúry, šifrovanie a spoločné normy sú takisto dôležité pre globálne hodnotové reťazce, a preto patria takisto do pôsobnosti obchodnej politiky. Okrem toho, niektoré kľúčové opatrenia v rámci stratégie v oblasti jednotného digitálneho trhu, napríklad európska iniciatíva cloud computingu a reforma v oblasti autorských práv, majú medzinárodnú dimenziu, ktorá by sa mohla riešiť v obchodných dohodách.

Cieľom EÚ by malo byť vytvorenie rovnakých podmienok na globálnej úrovni, nediskriminácia a neexistencia neopodstatnených požiadaviek v oblasti lokalizácie dát. Európa by mala podporovať tento cieľ na bilaterálnych, plurilaterálnych a multilaterálnych fórach.

2.1.3.Podpora mobility a riešenie migrácie

Dočasný pohyb pracovníkov sa stal kľúčovým pre všetky odvetvia v záujme vedenia medzinárodného obchodu. Podporuje vývoz a poskytuje spôsoby, ako prekonať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Obmedzenia mobility sú medzinárodne rozšírené a môžu znemožňovať čerpanie plných výhod, ktoré so sebou obchodné a investičné dohody prinášajú. Mobilita odborných pracovných síl nie je v rozpore so sociálnymi zákonmi a predpismi, ani s pracovným právom.

Hospodársky potenciál dočasného pohybu poskytovateľov služieb je osobitne zdôraznený v európskej migračnej agende ( 11 ). Agenda takisto vyzýva na lepšie využívanie synergií medzi jednotlivými oblasťami politík s cieľom podnietiť spoluprácu tretích krajín v otázkach migrácie a utečencov ( 12 ). Obchodná politika by mala zohľadňovať politický rámec pre návrat a readmisiu neregulárnych migrantov.

2.1.4.Posilnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti regulácie

Požiadavky uplatňované na produkty a služby sa na celom svete značne líšia, niekedy kvôli kultúrnym rozdielom a spoločenskému výberu, ale často jednoducho preto, že regulačné prístupy sa vyvinuli izolovane. Takáto regulačná nesúrodosť znamená značné dodatočné náklady pre výrobcov, ktorí musia meniť svoje výrobky a/alebo ich podrobiť duplicitnému posudzovaniu zhody, ktoré nemá žiadnu pridanú hodnotu z hľadiska bezpečnosti, ani nie je inak verejne prospešné. V niektorých prípadoch ide len o skrytý protekcionizmus. Tieto náklady majú obzvlášť veľký význam pre MSP, pre ktoré môžu predstavovať neprekonateľnú prekážku prístupu na trh.

Hoci je jednoduchšie riešiť tieto otázky pri dvojstranných rokovaniach, regionálne a globálne riešenia majú väčší dosah. Posilnená medzinárodná regulačná spolupráca pomáha uľahčovať obchodovanie, zvyšuje celosvetové normy, zefektívňuje predpisy a pomáha lepšie využívať obmedzené zdroje. To sa musí uskutočniť takým spôsobom, ktorý neobmedzuje právo vlád konať v záujme dosiahnutia legitímnych cieľov verejnej politiky (pozri 4.1.1). Pokrok so strategickými obchodnými partnermi, ako sú napr. Spojené štáty americké a Japonsko, dá nový impulz práci v orgánoch, akými sú Európska hospodárska komisia Organizácie Spojených národov (EHK OSN), pokiaľ ide o motorové vozidlá, Medzinárodná konferencia pre harmonizáciu farmaceutických výrobkov alebo medzinárodné normotvorné orgány v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych predpisov (napr. Codex Alimentarius pre potraviny). Medzinárodné organizácie pre normalizáciu (ISO, IEC, ITU) zohrávajú takisto dôležitú úlohu. WTO by mohla rozvíjať svoju úlohu pri podpore osvedčených regulačných postupov.

2.1.5.Zabezpečenie účinného riadenia v colnej oblasti

Účinné riadenie pohybu tovarov prostredníctvom medzinárodných dodávateľských reťazcov je kľúčovou záležitosťou. Zabezpečuje sa ním uľahčenie obchodovania, ochrana finančných a hospodárskych záujmov EÚ a jej členských štátov, ako aj dodržiavanie obchodných predpisov. Agentúry v EÚ a na celom svete musia zvládať a minimalizovať širokú škálu rizík vyplývajúcich z celosvetového obchodu. Potrebné je zintenzívnenie výmeny informácií o rizikách (pri náležitom zohľadnení ochrany osobných údajov a obchodného tajomstva), ako aj koordinácia medzi colnými a inými orgánmi a užšia medzinárodná spolupráca. Uplatňovanie pravidiel na uľahčenie obchodu v rámci WTO a dvojstranných dohôd a ich zahrnutie do budúcich dohôd o voľnom obchode sú čoraz významnejšími aspektmi obchodnej politiky.

2.1.6.Zabezpečenie prístupu k energii a surovinám

Vzhľadom na závislosť EÚ od dovážaných zdrojov je pre konkurencieschopnosť EÚ kľúčovým prístup k energii a surovinám. Obchodné dohody môžu zlepšiť prístup stanovením pravidiel o nediskriminácii a tranzite, riešením požiadaviek na miestny obsah, podporou energetickej efektívnosti a obchodu s energiou z obnoviteľných zdrojov a zabezpečením toho, aby podniky vo vlastníctve štátu súťažili s inými podnikmi za rovnakých podmienok podľa trhových zásad. Takéto ustanovenia musia plne rešpektovať zvrchovanosť každej krajiny v súvislosti s jej prírodnými zdrojmi a nesmú brániť opatreniam na ochranu životného prostredia vrátane boja proti zmene klímy.

2.1.7.Ochrana inovácií

Tvorivosť, výskum a rozvoj majú zásadný význam pre hospodárstvo hodnotových reťazcov. Predstavujú tretinu pracovných miest v EÚ a 90 % vývozu EÚ ( 17 ). Sú však mimoriadne zraniteľné pre nedostatočné ochranu a nedostatočné presadzovanie práv duševného vlastníctva v iných jurisdikciách a často podliehajú nútenému transferu technológií. MSP sú zvlášť zraniteľné. Obchodná politika EÚ musí podporovať inovatívne a kvalitné produkty prostredníctvom ochrany celého spektra práv duševného vlastníctva vrátane patentov, ochranných známok, autorských práv, priemyselných vzorov, zemepisných označení, ako aj obchodných tajomstiev. Nejde len o zadefinovanie pravidiel a postupov, ale aj o zaručenie ich presadzovania.

2.2.Plnenie sľubov: vykonávanie, presadzovanie, malé podniky a pracovníci

2.2.1.Lepšie vykonávanie

EÚ má uzavretú celosvetovo najširšiu škálu obchodných dohôd, teraz je nutné, aby prinášali úžitok pre všetkých. Napríklad napriek celkovo vynikajúcim výsledkom Dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou spoločnosti naplno nevyužívajú v nej stanovené znížené colné sadzby. Počas prvého roka vykonávania dohody len 40 % vývozu EÚ čerpalo výhody z príležitostí vytvorených dohodou o voľnom obchode a 60 % vývozu bolo preclených podľa už neaktuálnych sadzieb. Účinné využívanie uvedených preferencií sa teraz zlepšilo na dve tretiny vývozu EÚ, ale rozdiely v miere využívania daných preferencií v rozličných členských štátoch (od 80 % na Cypre, v Lotyšsku a Rakúsku po 40 % alebo menej v Estónsku, na Malte a v Bulharsku) a vyššia miera využívania juhokórejskými spoločnosťami (80 %) naznačujú, že stále možno urobiť viac na zlepšenie účinného vykonávania tejto a iných obchodných dohôd EÚ.

Lepšie vykonávanie je spoločnou zodpovednosťou Komisie, členských štátov, Európskeho parlamentu a zainteresovaných strán. Komisia by mala riešiť problémy súvisiace so zložitými pravidlami pôvodu a colných postupov, ako aj s nedostatočnou informovanosťou a podporou. Členské štáty majú dôležitú úlohu pri riadení a vykonávaní colného režimu EÚ a podpore obchodu a investícií. Úloha Európskeho parlamentu bude obzvlášť dôležitá pre vykonávanie kapitol o udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách (pozri 4.2.2).

2.2.2.Dôslednejšie presadzovanie práv EÚ

EÚ musí zabezpečiť, aby jej partneri dodržiavali pravidlá a rešpektovali svoje záväzky. Toto je hospodárskou a politickou nevyhnutnosťou. Neustále monitorovanie a angažovanosť zo strany Komisie a členských štátov s partnermi sú toho základom. Ak diplomatické opatrenia zlyhajú, EÚ nebude váhať použiť postupy urovnávania sporov v rámci WTO. EÚ je jedným z najaktívnejších a najúspešnejších používateľov mechanizmu WTO na urovnávanie sporov, pričom priorizuje prípady na základe právnej správnosti, hospodárskeho významu a systémového vplyvu 20 .

Potenciálne výhody plynúce z obchodných dohôd musia byť k dispozícii všetkým členským štátom EÚ. Vyžaduje si to úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a priemyslom EÚ na riešenie otázok, ako sú opakujúce sa postupy podávania žiadostí o prístup na trh s potenciálne odlišnými výsledkami, ktoré môžu byť príčinou zbytočného oneskorenia a nákladov. Platí to najmä v agropotravinárskom odvetví, kde je EÚ najväčším vývozcom na svete, ale nemôže v plnej miere využívať tento potenciál v dôsledku takýchto prekážok. Uznanie EÚ ako jedného subjektu v agropotravinárskom odvetví je zásadné v záujme zabezpečenia toho, aby sa k vývozu z 28 členských štátov EÚ pristupovalo na základe rovnocennosti. S cieľom riešiť tento problém sa EÚ zároveň možno bude musieť zamyslieť nad tým, ako ponúknuť obchodným partnerom záruky, ktoré žiadajú.

EÚ sa musí tiež pevne postaviť proti nekalým obchodným praktikám prostredníctvom antidumpingových a antisubvenčných opatrení. Je to potrebné na podporu záväzku EÚ otvoriť trhy. EÚ je jedným z hlavných používateľov nástrojov na ochranu obchodu na svete. Zabezpečuje, aby sa postupy dôsledne dodržiavali a zohľadňuje pri tom všetky záujmy Únie.

2.2.3.Venovanie väčšej pozornosti malým podnikom

Náklady pri vstupe na nový trh sú pre MSP väčším bremenom než pre väčšie firmy. Nominálne náklady na usadenie sa, posúdenie zhody, povolenie výrobkov, uznanie odbornej kvalifikácie bývajú rovnaké nezávisle od veľkosti podniku. Na MSP majú však väčší dosah, pretože tieto podniky majú menej prostriedkov na internacionalizáciu, prenikanie na nové trhy, odstraňovanie prekážok obchodu a investícií a dosahovanie súladu s predpismi. Ambiciózne odstránenie bariér a zbližovanie právnych predpisov prostredníctvom obchodných dohôd by preto malo prinášať prospech najmä MSP.

Rovnaké asymetrie platia pre prístup k informáciám o možnostiach prístupu na trhy. Zatiaľ čo veľké spoločnosti si možno môžu dovoliť využiť právne a ekonomické poradenstvo týkajúce sa regulačných požiadaviek, pre MSP je to ťažšie. Dohody o voľnom obchode môžu pomôcť napríklad tým, že sa zriadia vládne webové sídla, ktoré fungujú ako jednotné kontaktné miesto pre všetky informácie o požiadavkách vzťahujúcich sa na príslušný výrobok.

2.2.4.Účinnejšie nástroje, ktoré pomôžu pracovníkom prispôsobiť sa zmenám

Ako bolo uvedené, obchod je dôležitým zdrojom pracovných miest pre Európanov, pričom vývoz podporuje takmer jedno zo siedmich pracovných miest v EÚ. Obchodovanie prináša so sebou aj štrukturálne zmeny, ktoré pomáhajú pripraviť hospodárstvo na vytváranie budúcich pracovných miest. Táto zmena však môže znamenať dočasný narúšajúci vplyv na niektoré regióny a pracovníkov, ak sa pre niektoré firmy nová konkurencia preukáže ako príliš intenzívna. Komisia berie tieto skutočnosti do úvahy pri obchodných rokovaniach a zabezpečuje primerané prechodné obdobia, s výnimkou určitých odvetví, alebo používanie colných kvót a ochranných doložiek. V dôsledku toho sa pri vykonávaní obchodných dohôd obmedzuje výskyt negatívnych vplyvov, čo sa preukázalo aj v prípade Dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou. Napriek obavám, ktoré sa vyskytli pred tým, ako uvedená dohoda nadobudla platnosť, k náhlemu sústredenému nárastu dovozu poškodzujúcemu priemysel EÚ nedošlo – nevznikla ani potreba využiť mechanizmus dohľadu stanovený v dohode, ani potreba začať ochranné prešetrovanie.

Avšak pre ľudí, ktorých sa to priamo týka, je táto zmena nie bezvýznamná. Hľadanie si nového zamestnania je vážnou osobnou výzvou, ktorá so sebou často prináša nutnosť osvojiť si nové zručnosti, prispôsobiť sa novým spôsobom práce, či zvážiť presťahovanie sa do iného regiónu alebo do iného členského štátu EÚ s cieľom získať pracovné príležitosti. Žiadna z týchto možností nie je jednoduchá. Ľudia preto potrebujú čas a podporu, aby mohli zmenu predvídať a prispôsobiť sa jej, keď nastane.

Aktívne riadenie zmeny je preto nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že prínos globalizácie bude spravodlivo rozdelený a že sa zmiernia negatívne vplyvy s ňou súvisiace. Sociálne vplyvy plynúce z otvorenia trhu je nutné riešiť.

EÚ a členské štáty majú povinnosť zabezpečiť, aby aktívne politiky trhu práce umožňovali ľuďom, ktorí stratili pracovné miesta, aby si skoro našli nové pracovné miesto, a to buď v konkurencieschopnejších firmách vo svojom odvetví alebo v celkom novom zamestnaní. Komisia sleduje stratégiu zamestnanosti a rastu zameranú na uľahčenie vytvárania nových a udržateľných pracovných miest v EÚ. Politiky v oblasti vzdelávania sú kľúčovým prvkom a musia podporovať neustály rozvoj zručností s cieľom pripraviť pracovníkov na budúce pracovné miesta. Štrukturálne a investičné fondy EÚ podporujú tento cieľ.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je ďalším nástrojom, prostredníctvom ktorého sa poskytuje podpora pre komunity čeliace jednorazovým, jasne definovaným stratám pracovných miest, napr. v dôsledku zatvárania závodov v EÚ spôsobeného medzinárodnou hospodárskou súťažou alebo outsourcingom. Doteraz sa ešte nikdy v danom roku úplne nevyčerpali rezervné finančné prostriedky vyčlenené na potenciálne intervencie v rámci EGF. Zostávajúce rezervné finančné prostriedky by sa mohli užitočne využívať, keby sa rozšírili kritériá na úhrady z tohto fondu.

3.Transparentnejšia obchodná a investičná politika

O obchodnej politike sa dnes diskutuje viac než kedykoľvek za posledné roky, pričom mnohí si kladú otázku, či jej cieľom je podpora širších európskych záujmov a zásad alebo konkrétnych cieľov veľkých firiem. Zameranie sa v rámci nedávnych rokovaní, najmä rokovaní o TTIP, na otázky regulácie, vnímali mnohí ako ohrozenie sociálneho a regulačného modelu EÚ. Okrem toho EÚ získala Lisabonskou zmluvou zodpovednosť za ochranu investícií a urovnávanie sporov, čím vznikla vášnivá debata o tom, či mechanizmy doteraz vypracované členskými štátmi na zabezpečenie takejto ochrany porušujú právo EÚ a jej členských štátov na reguláciu. Tretím aspektom súčasných verejných diskusií o obchode je skutočnosť, že spotrebitelia sú čoraz viac informovaní o sociálnych a environmentálnych podmienkach na výrobných miestach po celom svete, ako aj o dodržiavaní ľudských práv, pričom vyjadrujú v tejto súvislosti svoje znepokojenie. Na dôvažok sa čoraz intenzívnejšie skúma vplyv dohôd o voľnom obchode na nepartnerské krajiny, najmä na najmenej rozvinuté krajiny.

Komisia berie tieto obavy vážne. Tvorba politík musí byť transparentná a diskusia musí byť založená na faktoch. Tvorba politík musí reagovať na obavy občanov týkajúce sa sociálneho modelu EÚ. Komisia musí presadzovať politiku, ktorá je prospešná pre spoločnosť ako celok a podporuje európske a všeobecne platné normy a hodnoty popri hlavných hospodárskych záujmoch, klásť väčší dôraz na udržateľný rozvoj, ľudské práva, ochranu spotrebiteľa a zodpovedný a spravodlivý obchod a zamerať sa na boj proti daňovým únikom.

3.1.Užšia spolupráca s členskými štátmi, Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou

Európsky parlament ako spoluzákonodarca zohráva spolu s Radou ústrednú úlohu pri zabezpečovaní úplnej demokratickej kontroly a zodpovednosti obchodnej politiky. Parlament a Komisia zintenzívnili vzájomnú interakciu, pričom zabezpečili intenzívne zapojenie Parlamentu v každej fáze rokovaní.

Komisia tiež zintenzívni svoje úsilie podporovať informovanú diskusiu v členských štátoch a hlbší dialóg s občianskou spoločnosťou vo všeobecnosti. Je to príležitosť na zvýšenie informovanosti ľudí o prebiehajúcich a plánovaných obchodných a investičných rokovaniach a získanie spätnej väzby na otázky od zainteresovaných strán.

V súlade so zásadami v rámci agendy „lepšej právnej regulácie“ ( 21 ) bude každá významná iniciatíva v oblasti obchodnej politiky predmetom posúdenia vplyvu. Počas rokovaní o veľkých obchodných dohodách Komisia vykonáva posúdenia vplyvu na udržateľnosť, ktoré umožňujú hlbšiu analýzu potenciálneho hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu obchodných dohôd, napríklad aj na MSP, spotrebiteľov, konkrétne hospodárske odvetvia, ľudské práva a rozvojové krajiny. Komisia takisto analyzuje vplyv dohôd po ich uzavretí a vykonáva hodnotenia ex post po ich uvedení do platnosti. Posúdenia a hodnotenia vplyvu sú nevyhnutné na vytváranie dobrých a transparentných obchodných politík založených na dôkazoch.

3.2.Otvorenejší proces tvorby politík

Transparentnosť je základom pre lepšiu reguláciu. Nedostatok transparentnosti narúša legitimitu obchodnej politiky EÚ a dôveru občanov. Existuje dopyt po väčšej transparentnosti v obchodných rokovaniach, najmä pri riešení domácich politických otázok, napr. regulácie. Komisia prijala bezprecedentné kroky v reakcii na túto požiadavku, najmä pri uverejňovaní negociačných návrhov EÚ. Podobne Rada uverejnila smernice na rokovania o TTIP a TiSA. Okrem toho Komisia na svojom webovom sídle uverejňuje informácie o stretnutiach so zástupcami zainteresovaných strán, ktoré organizujú všetci členovia Európskej komisie, ich kabinety a generálni riaditelia.

Transparentnosť by mala byť normou pre všetky fázy cyklu rokovaní od stanovenia cieľov samotných rokovaní až po fázu nadväzujúcu na ich ukončenie.

Transparentnosť by sa mala ďalej zvyšovať aj v oblasti ochrany obchodu. Hoci EÚ už robí v oblasti transparentnosti viac, než je stanovené v normách WTO týkajúcich sa otvorenosti, je možné urobiť ešte viac.

4.Obchodná a investičná politika založená na hodnotách

Komisia pôjde aj nad rámec zmien procesu tvorby politík v oblasti obchodu. Obavy verejnosti sa týkajú závažných záležitostí, akou je napr. spôsob, akým sa v rámci obchodných dohôd bude riešiť regulácia a investície, a súlad obchodnej politiky EÚ so všeobecnejšími európskymi hodnotami.

4.1.Prístup, ktorý pružnejšie reaguje na očakávania verejnosti, pokiaľ ide o reguláciu a investície

4.1.1.Zabezpečenie toho, aby si spotrebitelia mohli byť istí produktmi, ktoré kupujú v globálnom hospodárstve

Spotrebitelia čerpajú výhody z odstránenia prekážok obchodu, pretože je k dispozícii širší výber produktov za výhodnejšie ceny. Dnes majú Európania prístup k produktom zo všetkých kontinentov a môžu nakupovať služby vďaka jednoduchšiemu cestovaniu a digitálnym sieťam. Nové obchodné dohody môžu ďalej rozšíriť výber a znižovať ceny. Avšak spotrebiteľov zaujíma aj bezpečnosť produktov, ktoré používajú, ako aj dodržiavanie ľudských práv, pracovných práv a ochrana životného prostredia, pokiaľ ide o to, ako sú vyrobené.

Spotrebitelia majú právo vedieť, čo kupujú, aby mohli prijímať informované rozhodnutia. Pravidlá jednotného trhu EÚ znamenajú, že spotrebitelia môžu mať plnú dôveru v tovary a služby, ktoré nakupujú z iných členských štátov EÚ. Predpisy EÚ v oblasti zdravia, bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa a pracovnoprávne predpisy EÚ a predpisy EÚ týkajúce sa životného prostredia patria k najprotektívnejším a najúčinnejším na svete. Nie všade majú predpisy v týchto oblastiach takéto charakteristiky. A v otvorenej globálnej ekonomike, kde sa výrobky vyrábajú v rámci hodnotových reťazcov, ktoré križujú rovnako rozvinuté aj rozvojové krajiny, je zabezpečenie toho, aby sa spotrebitelia mohli spoľahnúť na to, čo kupujú, väčším problémom. Komisia musí reagovať aj na túto skutočnosť.

Obchodná a investičná politika EÚ musí reagovať na obavy spotrebiteľov posilnením iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a náležitého prístupu v celom výrobnom reťazci so zameraním sa na dodržiavanie ľudských a sociálnych práv vrátane základných pracovných práv a na environmentálne aspekty hodnotových reťazcov (pozri 4.2.3). Zároveň musia vlády členských štátov tiež plniť svoju zodpovednosť v oblasti presadzovania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa tovaru a služieb, pokiaľ ide o dovážané aj domáce výrobky a produkty.

Regulačná spolupráca (pozri 2.1.4) môže takisto pomôcť presadzovať vysoké normy. Prostredníctvom zapojenia partnerov do regulačnej spolupráce môže Komisia prispieť k výmene nápadov a osvedčených postupov a presadzovať normy EÚ spôsobom, ktorý pomôže spotrebiteľom všade na svete využívať najvyššiu a najúčinnejšiu úroveň ochrany. Obchodné dohody sú spôsobom, ako dodať tomuto druhu dialógu politický rozmer. Avšak na rozdiel od tradičných obchodných rokovaní regulačná spolupráca nie je o vzájomných ústupkoch alebo o kupovaní jedného predpisu za iný.

4.1.2.Podpora nového prístupu k investíciám

Zatiaľ čo podpora investícií je jadrom hospodárskych priorít Komisie, ochrana investícií a rozhodcovské konania vyvolali prudkú diskusiu o spravodlivosti a potrebe zachovať právo orgánov verejnej moci v EÚ a v partnerských krajinách na reguláciu, najmä v rámci rokovaní o TTIP.

Za posledných 50 rokov štáty vytvorili hustú celosvetovú sieť viac ako 3 200 bilaterálnych investičných zmlúv – 1 400 z nich zahŕňa členské štáty EÚ – s cieľom ochrany a podpory investícií.

Vďaka prebiehajúcim diskusiám sa upriamila pozornosť na riziko zneužitia ustanovení spoločné pre mnohé z týchto dohôd, ako aj na nedostatok transparentnosti a nezávislosti rozhodcov. Potreba reformy sa v súčasnosti uznáva na celom svete a „hoci takmer všetky krajiny sú súčasťou globálneho investičného režimu, na ktorom majú skutočný záujem, zdá sa, že s ním nikto nie je plne spokojný“, ako sa uvádza v nedávnej správe UNCTAD ( 22 ). Otázkou nie je, či by sa systém mal zmeniť, ale to, ako by sa to malo dosiahnuť. Zachovanie status quo neprichádza do úvahy. Základný cieľ ochrany investícií platí naďalej, keďže predsudky voči zahraničným investorom stále pretrvávajú a naďalej dochádza k porušovaniu vlastníckych práv.

EÚ má najlepšie predpoklady, ako aj osobitnú zodpovednosť viesť reformu globálneho investičného režimu ako jeho zakladateľ a hlavný aktér. Komisia, ktorá má novú zodpovednosť v oblasti ochrany investícií, odkedy sa Lisabonskou zmluvou preniesla právomoc v tejto oblasti na EÚ, si reformu vytýčila ako svoju prioritu a je pripravená zaujať vedúce postavenie v celosvetovom meradle. Komisia už začala v súvislosti s TTIP s reformou tohto systému 23 .

4.2.Obchodná agenda na podporu trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných

Zmluvy EÚ vyžadujú, aby EÚ presadzovala svoje hodnoty vrátane rozvoja chudobnejších krajín, prísnych sociálnych a environmentálnych noriem a dodržiavania ľudských práv na celom svete. V tejto súvislosti musí byť obchodná a investičná politika v súlade s ostatnými nástrojmi vonkajšej činnosti EÚ.

Jedným z cieľov EÚ je zabezpečiť, aby bol hospodársky rast sprevádzaný sociálnou spravodlivosťou, rešpektovaním ľudských práv, prísnych noriem v oblasti práce a životného prostredia, ochrany zdravia a bezpečnosti. To platí pre vonkajšie, ako aj vnútorné politiky a zahŕňa tak obchodnú a investičnú politiku. EÚ je lídrom v integrovaní cieľov udržateľného rozvoja do obchodnej politiky a vo vytváraní účinného nástroja z obchodu na podporu trvalo udržateľného rozvoja na celom svete. Význam potenciálneho prínosu obchodnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj bol nedávno potvrdený v Programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 vrátane cieľov udržateľného rozvoja, ktorými sa budú riadiť globálne opatrenia v najbližších 15 rokoch.

4.2.1.Podpora inkluzívneho rastu v rozvojových krajinách prostredníctvom obchodu a investícií

EÚ je svetovým lídrom, pokiaľ ide o využívanie obchodnej politiky na podporu rozvoja najchudobnejších krajín.

EÚ predstavuje najotvorenejší trh pre vývoz z rozvojových krajín. Iniciatíva „Všetko okrem zbraní“ (Everything but arms, ďalej len „EBA“) z roku 2001 ( 25 ) bola radikálnym krokom, ktorým sa v plnej miere otvoril trh EÚ najmenej rozvinutým krajinám, a to pri nulovej colnej sadzbe a bez obmedzení v podobe kvót. Táto iniciatíva dosiahla účinok. Ak vylúčime palivá, potom objem dovozu EÚ z najmenej rozvinutých krajín je väčší ako je objem dovozu zo Spojených štátov, Kanady, Japonska a Číny spolu. EÚ takisto uzatvorila úspešné dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, a to najmä nedávno v Afrike (pozri 5.2.3).

Cieľom EÚ je podpora rozvoja tým, že umožňuje krajinám začleniť sa do regionálnych a globálnych hodnotových reťazcov a v rámci nich sa aj vypracovať. EÚ už uvoľnila svoje pravidlá pôvodu vo všeobecnom systéme preferencií (VSP). Sú teraz jednoduchšie, ľahšie sa dodržiavajú a ponúkajú väčšie možnosti pre zaisťovanie zdrojov založené na regionálnej a transregionálnej kumulácii medzi krajinami. EÚ a jej členské štáty boli takisto na čele globálneho úsilia o „pomoc obchodu“, ktoré predstavuje viac ako tretinu celosvetovej podpory až do výšky 11 miliárd EUR ročne.

V súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja EÚ musí zabezpečiť, aby jej obchodné a investičné iniciatívy prispievali k udržateľnému rastu a vytváraniu pracovných miest a minimalizovali akýkoľvek negatívny vplyv na najmenej rozvinuté krajiny a iné krajiny, ktoré pomoc najviac potrebujú. Toto je obzvlášť relevantné v súvislosti s TTIP, keďže EÚ a Spojené štáty predstavujú dva najdôležitejšie trhy pre tovar a služby z rozvojových krajín.

4.2.2.Podpora trvalo udržateľného rozvoja

EÚ je takisto na čele s použitím obchodnej politiky na podporu sociálnych a environmentálnych pilierov trvalo udržateľného rozvoja. Deje sa to pozitívnym spôsobom, na základe stimulov a bez akejkoľvek skrytej protekcionistickej agendy.

Systém VSP + je inovatívnym nástrojom, ktorý poskytuje stimuly a opatrenia na podporu ľudských práv, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných v rámci krajín, ktoré sa zaviazali k vykonávaniu ťažiskových medzinárodných dohovorov v daných oblastiach.

EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri napredovaní v rokovaniach o dohode o environmentálnych tovaroch (EGA) s ďalšími 16 významnými členmi WTO. Cieľom je uľahčiť obchod v kľúčových zelených technológiách, ako výroba obnoviteľnej energie, nakladanie s odpadom a kontrola znečisťovania ovzdušia, a prispieť k boju proti zmene klímy a ochrane životného prostredia.

Dohody o voľnom obchode, ktoré EÚ nedávno uzatvorila, systematicky zahŕňajú ustanovenia o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji. Cieľom je predovšetkým maximalizovať potenciál intenzívnejšieho obchodu a investícií na dôstojnú prácu a ochranu životného prostredia vrátane boja proti zmene klímy a v procese spolupráce s partnerskými krajinami podporovať transparentnosť a zapojenie občianskej spoločnosti. Ustanovenia umožňujú aj nezávislé a nestranné preskúmanie.

Keď dohody o voľnom obchode vstúpia do platnosti, EÚ bude musieť zabezpečiť, aby sa ustanovenia o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji účinne vykonávali a využívali, napríklad aj tak, že ponúkne vhodnú podporu prostredníctvom rozvojovej spolupráce. Je to kľúčový krok v úsilí o zmenu v praxi. Dodržiavanie záväzkov v oblasti pracovných práv a ochrany životného prostredia môže pre niektorých našich obchodných partnerov predstavovať značnú výzvu. Komisia je pripravená pomáhať obchodným partnerom v záujme zlepšenia tejto situácie. Lepšia koordináciu programov pomoci a spolupráce v týchto oblastiach umožní EÚ využiť príležitosti a podnecovať užšie obchodné vzťahy na podporu tejto agendy založenej na hodnotách.

4.2.3.Zabezpečenie zodpovedného riadenia dodávateľských reťazcov

Zodpovedné riadenie svetových dodávateľských reťazcov je nevyhnutné na zosúladenie obchodnej politiky s európskymi hodnotami. EÚ už podnikla opatrenia s konkrétnymi partnermi (napr. pakt udržateľnosti pre Bangladéš a iniciatíva v oblasti základných pracovných práv s Mjanmarskom), ako aj opatrenia týkajúce sa konkrétnych problémov (iniciatíva týkajúca sa nerastov získavaných v oblastiach ovplyvnených konfliktom ( 27 ), predpisy týkajúce sa nezákonnej ťažby dreva ( 28 ), kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá ( 29 ), podávanie správ podnikmi o problémoch v dodávateľských reťazcoch ( 30 ), transparentnosť podnikov v odvetviach ťažby nerastných surovín a dreva, pokiaľ ide o platby poukázané štátnej správe ( 31 )). Komisia bude ďalej rozvíjať tieto politiky v nasledujúcich rokoch. Tieto politiky sú zložité a musia zahŕňať širokú škálu verejných a súkromných aktérov a predstaviteľov občianskej spoločnosti, aby sa dosiahla zmysluplná zmena pre ľudí na celom svete. Zahŕňajú aj súbor „mäkkých“ a inovačných nástrojov a legislatívnych zmien.

4.2.4.Podporovanie systémov spravodlivého a etického obchodovania

Podporovanie systémov spravodlivého a etického obchodovania je odpoveďou na požiadavky spotrebiteľov EÚ a prispieva k rozvoju udržateľnejších obchodných príležitostí pre malých výrobcov v tretích krajinách. V súčasnosti neexistuje pre výrobcov a spotrebiteľov v EÚ dostatok informácií o prístupe k systémom spravodlivého obchodu. Komisia sa musí pričiniť o uľahčenie v tejto oblasti a o zvyšovanie informovanosti ako na strane ponuky, tak aj na strane dopytu.

4.2.5.Presadzovanie a ochrana ľudských práv

Obchodná politika môže byť v spojení s ostatnými politikami EÚ významným nástrojom na ďalší pokrok v oblasti dodržiavania ľudských práv v tretích krajinách, najmä v oblasti zahraničnej politiky a rozvojovej spolupráce. Porušovanie ľudských práv, ku ktorému môže dochádzať v globálnych dodávateľských reťazcoch a ku ktorému patria najhoršie formy detskej práce, nútenej práce väzňov, nútenej práce ako výsledku obchodovania s ľuďmi a zaberanie pôdy, si zaslúži osobitnú pozornosť. Ochrana ľudských práv sa v stále väčšej miere začleňuje do dvojstranných dohôd o voľnom obchode EÚ, do systému jednostranných preferencií (najmä do systému VSP+) a do politiky kontroly vývozu EÚ. Napríklad v prípade závažného a systematického porušovania ľudských práv prijímajúce krajiny stratili preferencie v rámci systému VSP (napr. Srí Lanka, Bielorusko, Mjanmarsko/Barma), kým sa situácia opäť dostatočne nezlepšila. Komisia vypracovala aj usmernenia, ktoré majú pomôcť preskúmať vplyv iniciatív obchodnej politiky týkajúcich sa ľudských práv v EÚ aj partnerských krajinách.

Komisia sa usiluje o účinnú kontrolu vývozu predmetov používaných na mučenie a vykonanie trestu smrti a podporuje prebiehajúce preskúmanie 33 . Prísne uplatňovanie a výmena informácií medzi príslušnými orgánmi sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľa EÚ, ktorým je zrušenie trestu smrti a kontrola výrobkov používaných na neľudské zaobchádzanie.

4.2.6.Boj proti korupcii a podpora dobrej správy vecí verejných

Korupcia je pliagou pre ekonomiku a spoločnosť. Znemožňuje krajinám rozvíjať sa, narúša verejné obstarávanie, pričom spôsobuje plytvanie obmedzenými verejnými prostriedkami, odrádza od investovania, brzdí obchod a vytvára nekalú hospodársku súťaž. To oslabuje právny štát a dôveru občanov.

Obchodná politika už prispieva k boju proti korupcii, napríklad prostredníctvom zvýšenia transparentnosti právnych predpisov a postupov obstarávania a zjednodušenia colných postupov. V rámci VSP + ponúka EÚ obchodné preferencie pre krajiny, ktoré ratifikovali a implementovali medzinárodné dohovory týkajúce sa dobrej správy vecí verejných vrátane Dohovoru OSN proti korupcii ( 37 ).

Obchodné dohody by sa mohli používať na boj proti korupcii a zabezpečenie vykonávania medzinárodných dohovorov a zásad v praxi.

5.Výhľadový program rokovaní na usmerňovanie globalizácie

Rozvinutie celého potenciálu obchodu si bude vyžadovať ambiciózny a perspektívny program multilaterálnych a bilaterálnych rokovaní.

5.1.Posilnenie multilaterálneho obchodného systému

Mnohostranný systém musí zostať základným kameňom obchodnej politiky EÚ. Pravidlá WTO sú základom svetového obchodného poriadku. Napriek niektorým zlepšeniam však zostali z dôvodu neuzatvorenia rokovaní o DDA a skutočnosti, že úsilie členov WTO sa zameralo iným smerom, z väčšej časti za posledné dve desaťročia nemenné. EÚ by mala urobiť všetko preto, aby sa obnovila ústredná úloha WTO ako fóra pre obchodné rokovania. Všetci budú profitovať z globálnych pravidiel, ktoré sa vzťahujú na takmer všetky krajiny, pričom v súčasnosti má WTO 161 členov. Najväčšími obeťami neschopnosti napredovať vo WTO by boli najzraniteľnejšie rozvojové krajiny, ako aj krajiny bez účinnej dvojstrannej alebo regionálnej agendy.

5.1.1.Napredovanie vo WTO

Aby sa WTO mohla znova ujať vedúcej úlohy v procese liberalizácie svetového obchodu a opäť zaujať popredné miesto ako fórum pre obchodné rokovania, musí najprv obrátiť stranu, pokiaľ ide o DDA. Toto si bude vyžadovať silný zmysel pre zodpovednosť zo strany všetkých jej členov. Desiata ministerská konferencia WTO v decembri 2015 v Nairobi, po prvýkrát usporiadaná v Afrike, prichádza v rozhodujúcom okamihu. EÚ je pripravená zohrávať svoju úlohu pri hľadaní dohody, hoci úspech nezávisí len od nej samotnej. Parametre, o ktorých sa rokovalo v roku 2008 – posledný vážny pokus toto kolo uzavrieť – nefungovali. Z vývoja po tomto neúspešnom pokuse je zrejmé, že na ich základe sa rokovania ani v budúcnosti nepodarí uzavrieť. Členovia WTO by mali uznať potrebu výraznej rekalibrácie.

V závislosti od toho, čo sa dohodne v Nairobi, by sa EÚ mala usilovať o oživenie WTO

V prvom rade tak, že zverí WTO ústrednú úlohu pri rozvoji a presadzovaní pravidiel globálneho obchodu, od duševného vlastníctva po colnú oblasť, od digitálneho obchodu po osvedčené regulačné postupy. Posledné roky ukázali, že napriek nedostatku pokroku v rámci WTO obchodní partneri naďalej reagujú na meniacu sa realitu v globálnom obchode, ale robia tak na bilaterálnej a regionálnej úrovni. Ak sú však pravidlá vypracované mimo WTO v stovkách samostatných regionálnych dohôd, výsledný nesúlad môže obchod naopak skomplikovať, najmä pre MSP. Paradoxne je táto skutočnosť sprevádzaná vznikom globálnych hodnotových reťazcov, vzhľadom na ktoré je globálny súbor pravidiel dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Pravidlá pre domácu poľnohospodársku podporu narúšajúcu obchod sa môžu účinne rozvíjať len v rámci WTO.

V ďalšom rade tak, že snahu o dosahovanie výsledkov bude sprevádzať cielenejší prístup. Úspech na ministerskej konferencii na Bali v roku 2013 bolo možné dosiahnuť vďaka tomu, že členovia venovali každej otázke osobitnú pozornosť. To sa ukázalo byť oveľa účinnejším ako tzv. celistvý prístup, v rámci ktorého žiadne jednotlivé výsledky nemožno odsúhlasiť, kým všetky položky rozsiahleho programu nie sú schválené. Po konferencii v Nairobi by spôsob rokovaní, v ktorých sa ku každej otázke pristupuje osobitne, môže ukázať ako sľubnejší, pokiaľ ide o dosiahnutie pokroku v agende WTO, než ďalšie široké a komplexné kolo rokovaní. Takýto prístup by sa mohol preskúmať v záujme otvorenia nových možností pre WTO a dosiahnutia ďalšieho pokroku v oblastiach, v ktorých už záväzky existujú. Takisto by sa mohla posilniť úloha WTO, pokiaľ ide o výmenu informácií a monitorovanie rozvoja politiky, najmä v súvislosti s pravidlami vypracovanými v kontexte dohôd o voľnom obchode.

A napokon tak, že sa navrhne, aby určitá podskupina členov WTO mohla pokročiť v určitej otázke, pričom by sa zároveň ponechala možnosť ostatným členom WTO, aby sa v prípade záujmu zapojili v neskoršom štádiu. Tým by sa umožnili nové viacstranné dohody pod záštitou WTO a uľahčilo sa zakotviť vo WTO viacstranné dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje mimo tejto organizácie.

Uplatňovanie týchto troch zásad by bolo v záujme všetkých členov WTO, najmä tých najmenších a najchudobnejších. Zabezpečenie inkluzívnosti začína tým, že sa zabezpečí, aby členovia WTO mohli účinne ovplyvňovať plavidlá globálneho obchodu v rámci WTO a nemuseli ísť mimo tejto organizácie, pokiaľ chcú napredovať. WTO by mohla pracovať dynamickejšie, čo sa aj veľmi žiada, keby rokovania o pravidlách neboli viazané na rokovania o prístupe na trh, keby každá samostatná otázka nebola prerokovávaná v spojitosti so všetkými ostatnými otázkami a keby celé kolektívne členstvo nezáviselo od každého jednotlivého člena WTO. To by umožnilo účinnejšie riešiť výzvy moderného svetového obchodu, akými sú digitálne hospodárstvo, zvyšujúci sa význam služieb, obmedzenia vývozu a zložitosť pravidiel pôvodu.

Tieto zmeny však nie sú dostatočné. Úplné oživenie WTO si bude vyžadovať, aby jej členovia venovali pozornosť pôvodným príčinám súčasnej bezvýchodiskovej situácie. Skutočná prekážka rokovaní nie je inštitucionálnej ani technickej povahy, dokonca sa netýka ani samotného obsahu agendy, ale skôr vôle účastníkov nájsť kompromis. Vyplýva to zo skutočnosti, že systém WTO sa nevyvíja tak rýchlo, ako globálna ekonomická realita. V hospodárskom vplyve hlavných obchodných partnerov nastal obrovský posun, čo sa však doposiaľ nijako neodzrkadlilo v systéme WTO. Dôsledkom toho stále narastá nerovnováha medzi príspevkom, ktorý prinášajú veľké rýchlo rozvíjajúce sa krajiny do mnohostranného obchodného systému, a výhodami, ktoré z neho ťažia. Tento trend bol citeľný už na začiatku DDA a odvtedy sa významne posilnil. Ak sa nič nezmení, bude pokračovať aj v budúcnosti.

Nové vyváženie pomerného príspevku vyspelých krajín a rozvíjajúcich sa ekonomík v systéme je kľúčovou požiadavkou, aby bolo možné v budúcnosti napredovať. Toto je vysoko citlivá politická záležitosť a v súčasnosti neexistuje dostatočná vôľa na jej seriózne riešenie. Ale nebude možné pokračovať v akejkoľvek hlbšej zmene spôsobu fungovania WTO, kým sa systém nedostane z tejto blokády.

5.1.2.Navrhnutie otvoreného prístupu k dvojstranným a regionálnym dohodám

EÚ musí pokračovať vo svojej snahe o uzatváranie dvojstranných a regionálnych dohôd spôsobom, ktorý podporuje návrat WTO do centra rokovaní o svetovom obchode. Dohody o voľnom obchode môžu slúžiť ako laboratórium celosvetovej liberalizácie obchodu. EÚ by mala vypracovať budúce návrhy WTO na vyplnenie medzier v mnohostrannom súbore pravidiel a zredukovanie roztrieštenosti riešení dosiahnutých pri dvojstranných rokovaniach.

EÚ by mala do svojich dohôd o voľnom obchode zahrnúť vhodné mechanizmy umožňujúce iným zainteresovaným krajinám pripojiť sa k nim v budúcnosti za predpokladu, že sú pripravené na plnenie stanovených ambícií. EÚ už tento prístup uplatnila v kontexte rokovaní o TiSA, pričom od začiatku zastáva názor, že táto viacstranná dohoda sa musí zakladať na multilaterálnej štruktúre Všeobecnej dohody o obchode so službami a musí byť otvorená pre všetky členské krajiny WTO, ktoré majú záujem sa k nej pripojiť. Ďalším príkladom je dohoda o voľnom obchode s Kolumbiou a Peru, ktorú EÚ podpísala v roku 2012, a ku ktorej pristúpi aj Ekvádor v nadväznosti na rokovania uzavreté v júli 2014. Pokiaľ ide o budúcnosť, viaceré krajiny signalizovali svoj záujem pripojiť sa k budúcej dohode o TTIP. Takéto možnosti by sa mohli preskúmať, v prvom rade pokiaľ ide o krajiny, ktoré majú úzke vzťahy s EÚ alebo Spojenými štátmi americkými a sú pripravené vyhovieť ambicióznym cieľom v rámci danej dohody. Podobný prístup by sa mohol uplatniť pri prepájaní existujúcich a budúcich dohôd o voľnom obchode v ázijsko-tichomorskej oblasti, ktorá je kľúčová, pokiaľ ide o fungovanie globálnych hodnotových reťazcov.

EÚ už podnikla konkrétne kroky zamerané na interoperabilitu svojich dohôd prostredníctvom uľahčenia kumulácie pôvodu. Za normálnych okolností sa na výrobky vzťahuje bezcolný prístup na trh EÚ v rámci dohody o voľnom obchode len v prípade, ak sa určité percento ich hodnoty alebo určité kľúčové kroky výrobného procesu odohrávajú alebo majú pôvod v partnerskej krajine. Ak pôvod možno kumulovať, vstupy môžu pochádzať aj z určitých ďalších krajín, ktoré majú dohody o voľnom obchode s EÚ a môžu naďalej využívať bezcolný prístup. Toto pravidlo sa už uplatňuje napríklad medzi EÚ, Stredozemím a krajinami EZVO. Vzájomné vstupy sa považujú za vstupy podliehajúce colným preferenciám v rámci dohody o voľnom obchode, pričom tento systém je známy ako „systém paneuro-stredomorskej kumulácie pôvodu“. Kumulácia pôvodu znižuje napätie vznikajúce na základe toho, že dohody o voľnom obchode majú dvojstranný charakter, pričom však výrobné procesy sú rozdrobené naprieč hodnotovými reťazcami v rôznych krajinách.

5.2.Napredovanie bilaterálnych vzťahov

Náš dvojstranný program by mal sledovať tri hlavné zásady.

Aby obchodná politika EÚ mohla vytvárať pracovné miesta a rast, naše priority týkajúce sa začatia rokovaní musia naďalej vychádzať z ekonomických kritérií, pričom sa takisto musí vziať do úvahy pripravenosť partnerov, ako aj širší politický kontext.

Recipročné a účinné otvorenie dohôd o voľnom obchode musí byť založené na ambicióznych cieľoch. To si vyžaduje riešenie prekážok komplexným spôsobom spolu s účinným vykonávaním a presadzovaním bez toho, aby nechali priestor pre nové prekážky, ktoré by nahradili tie staré. EÚ musí však zotrvať na svojom pružnom prístupe k rokovaniam o dohodách o voľnom obchode, aby bolo možné zohľadniť hospodársku realitu jej partnerov.

V budúcnosti bude EÚ musieť zlepšiť súlad medzi jej prístupom voči rozvíjajúcim sa krajinám na mnohostrannej, dvojstrannej a jednostrannej úrovni. Platí to najmä v jej vzťahu k tým krajinám, ktoré už čerpajú výhody z VSP. V ich prípade by sa v rámci našich budúcich dvojstranných dohôd mala očakávať takmer úplná reciprocita.

5.2.1.Výsledky rokovaní so Spojenými štátmi americkými a s Kanadou

Rokovania o TTIP sú najambicióznejšími a najstrategickejšími obchodnými rokovaniami, na akých sa EÚ doposiaľ zúčastnila. TTIP posilní vzťahy Európy so Spojenými štátmi, s našim najdôležitejším politickým spojencom a najväčším vývozným trhom, a poskytne živnú pôdu na vytváranie a testovanie globálnych pravidiel. Po desiatich kolách rokovaní od júla 2013 sa pomaly ukazujú obrysy toho, ako by mohla vyvážená dohoda vyzerať. Z pohľadu EÚ by takáto vyvážená dohoda zahŕňala:

ambiciózny a vyvážený balík prístupu na trh porovnateľný s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou;

nový prístup k regulačnej spolupráci, ako aj konkrétne regulačné výsledky v kľúčových odvetviach pri súčasnom plnom rešpektovaní úrovne ochrany a regulačnej autonómie každej zo strán; a

modernizáciu pravidiel medzinárodného obchodu, a to aj v oblastiach ako trvalo udržateľný rozvoj, boj proti korupcii, obchodné aspekty energií a surovín a investície.

Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) s Kanadou je doposiaľ najkomplexnejšou dohodou EÚ o voľnom obchode. CETA je prelomová dohoda, ktorou sa stanovuje ambiciózna liberalizácia obchodu a investícií. Vytvorí významné ekonomické príležitosti pre európske spoločnosti, spotrebiteľov a širokú verejnosť a podporuje normy EÚ. Zahŕňa nebývalé záväzky Kanady týkajúce sa verejného obstarávania a zemepisných označení.

5.2.2.Strategické prehlbovanie obchodných vzťahov s Áziou a Tichomorím

Tento región má zásadný význam pre európske hospodárske záujmy. EÚ sa v Ázii zviditeľnila už ambicióznou dohodou s Južnou Kóreou; stratégiou v súvislosti s ASEAN založenou na individuálnych dohodách ako stavebných prvkoch podporujúcich interregionálny rámec EÚ–ASEAN; rokovaniami o dohode o voľnom obchode s Japonskom a prebiehajúcimi rokovaniami o investíciách s Čínou a Mjanmarskom. V priebehu najbližších rokov bude potrebné sa o túto stratégiu prehlbovania obchodných vzťahov s Áziou usilovať, konsolidovať a obohacovať ju.

Uzatvorenie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom je strategickou prioritou, ktorá by mala viesť nielen k zintenzívneniu bilaterálneho obchodu a investícií, ale aj k lepšej hospodárskej integrácii, užšej spolupráci medzi podnikmi EÚ a japonskými podnikmi a užšej spolupráci medzi EÚ a Japonskom v medzinárodných regulačných a normalizačných orgánoch.

EÚ sa aktívne usiluje o prehĺbenie našich vzťahov s Čínou a obnovenie rovnováhy v rámci nich obojstranne prospešným spôsobom. Prebiehajúce rokovanie o bilaterálnej investičnej dohode je hlavnou prioritou pri dosahovaní tohto cieľa. Prostredníctvom uzatvorenia tejto dohody sa podporia reformy Číny a mala by sa uľahčiť čínska účasť v investičnom pláne Komisie pre Európu, ako aj európska účasť v projektoch Číny v rámci stratégie „Jedno pásmo, jedna cesta“ (One belt, one road). Obe strany by mali tiež prospech z uzavretia dvojstrannej dohody, v rámci ktorej by sa uskutočnili skutočné opatrenia na ochranu zemepisných označení na najvyššej úrovni podľa medzinárodných noriem. Čína navrhla ďalšie prehlbovanie vzťahov prostredníctvom dohody o voľnom obchode, ale EÚ bude pripravená zapojiť sa do takéhoto procesu až vtedy, keď budú splnené príslušné podmienky, ako je stanovené v strategickom programe spolupráce medzi EÚ a Čínou do roku 2020. Dané podmienky súvisia tiež s úspešným vykonaním celého spektra domácich hospodárskych reforiem v Číne, keďže účelom dohody o voľnom obchode by nevyhnutne malo byť vytvorenie rovnakých východiskových podmienok. EÚ a Čína by mali zároveň posilniť svoj dialóg o regionálnych a multilaterálnych obchodných a investičných otázkach. EÚ by mala podporovať rastúcu úlohu Číny v multilaterálnom obchodnom systéme a v rámci viacstranných iniciatív vrátane TiSA, Dohody o obchode s produktmi informačných technológií, EGA, medzinárodnej pracovnej skupiny pre vývozné úvery a GPA tak, aby Čína posilnila vyhliadky týchto iniciatív na úspech a prevzala záväzky v súlade s výhodami, ktoré pre ňu plynú z otvoreného obchodného systému.

Keďže investori z EÚ pôsobia vo východnej Ázii v čoraz viac integrovanom regionálnom dodávateľskom reťazci, zo širšej siete investičných dohôd v tomto regióne by mali veľký úžitok. V nadväznosti na ustanovenia o investíciách v rámci rokovaní s Čínou bude EÚ skúmať možnosť začať rokovania o investíciách s Hongkongom a Taiwanom 38 .

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou je najambicióznejšou obchodnou dohodou, akú kedy EÚ vykonávala. Prostredníctvom tejto dohody EÚ vyslala jasný signál o záväzku prehlbovania obchodných vzťahov s Áziou a zároveň sa pre vývoz z EÚ otvoril rýchlorastúci juhoázijský trh. Dohoda sa však nevzťahuje na ochranu investícií, keďže o tejto sa rokovalo ešte predtým, než EÚ získala túto právomoc v nadväznosti na Lisabonskú zmluvu. Zo skúseností získaných pri vykonávaní dohody takisto vyplýva, že niektoré ustanovenia by sa v záujme zlepšenia jej fungovania mohli upraviť. Obidve otázky sa môžu riešiť súčasne v rámci revízie dohody.

V juhovýchodnej Ázii v nadväznosti na dohodu so Singapurom znamenalo uzavretie rokovaní s Vietnamom druhú líniu smerovania pre spoluprácu s inými partnermi. EÚ je naďalej odhodlaná obnoviť rokovania s Malajziou, ale aj s Thajskom, keď na to budú vytvorené vhodné podmienky, uzavrieť rokovania o investíciách s Mjanmarskom a začať prípadne rokovania o dohode o voľnom obchode s Filipínami a Indonéziou. Komisia a krajiny združené v ASEAN sa čoskoro stretnú na regionálnej úrovni s cieľom preskúmať a zhodnotiť pokrok v integrácii ASEAN, stav bilaterálnych dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a členmi ASEAN a rovnako aj to, ako tieto iniciatívy môžu slúžiť ako stavebné prvky interregionálnej dohody o obchode a investíciách.

Ambicióznym výsledkom dohody o voľnom obchode s Indiou by bolo vytvorenie nových obchodných príležitostí na spoločnom trhu s viac ako 1,7 miliardami ľudí. Komisia je naďalej pripravená obnoviť rokovania o komplexnej a ambicióznej dohode o voľnom obchode.

Austrália a Nový Zéland sú blízkymi partnermi Európy, zdieľajú európske hodnoty a názory na mnohé otázky a zohrávajú dôležitú úlohu v ázijsko-tichomorskej oblasti a vo viacstrannom kontexte. Silnejšie hospodárske vzťahy s týmito krajinami takisto poskytnú pevnú platformu pre hlbšiu integráciu so širšími ázijsko-tichomorskými hodnotovými reťazcami. Posilniť tieto vzťahy by malo byť prioritou.

Po dohode o iránskom jadrovom programe EÚ posúdi v náležitom čase možnosť prehĺbenia obchodných vzťahov, a to predovšetkým prostredníctvom pristúpenia Iránu k WTO. Komisia je naďalej pripravená dokončiť rokovania o dohode o voľnom obchode s krajinami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

5.2.3.Nové vymedzenie vzťahov s Afrikou

Prebiehajúca transformácia Afriky bude mať významný vplyv na svet. Ide o veľa z hľadiska odstránenia chudoby, ako aj z hľadiska nových hospodárskych príležitostí. Afrika je kontinentom s najrýchlejším rastom za posledné desaťročie. Avšak kľúčovou výzvou je dosiahnuť trvalo udržateľný rast. To si vyžaduje účinný program hospodárskej transformácie a industrializácie. Obchod a investície budú kľúčové pri riešení týchto výziev. Afriky stále trpí veľkou mierou rozdrobenosti trhov a značnými prekážkami medzi krajinami. Existuje veľká potreba podpory regionálnej integrácie a vytvárania hospodárskych uzlov, z ktorých by mal prospech celý región.

Obchodné vzťahy medzi EÚ a Afrikou vstúpili do novej fázy v roku 2014 uzatvorením troch regionálnych dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP), ktoré zahŕňajú 27 krajín západnej, východnej a južnej Afriky. Nimi sa uzatvorilo nové dynamické partnerstvo medzi oboma kontinentmi a pripravila sa pôda pre užšiu spoluprácu v budúcnosti. DHP takisto napomáhajú regionálnu integráciu samotnej Afriky a vytvárajú podmienky pre širšie africké integračné úsilie.

Splnenie prísľubu týchto dohôd bude hlavným cieľom, ktorý bude potrebné dosiahnuť v nadchádzajúcich rokoch. Pred nami sú mnohé výzvy vrátane zabezpečenia toho, aby DPH preukázali svoj potenciál v oblasti rozvoja. DHP môžu prispieť k zvýšeniu predvídateľnosti a transparentnosti obchodného prostredia, mnoho však bude závisieť od skutočných domácich reforiem. To je v rukách afrických krajín, ale EÚ je pripravená podporiť ich. Dostupná rozvojová pomoc môže posilniť kapacity a optimalizovať podmienky pre africké krajiny, aby mali úžitok z účinného vykonávania DHP spôsobom, ktorý je v súlade s ich vlastnými rozvojovými stratégiami.

Pokiaľ ide o budúcnosť, DHP sú tiež mostom do budúcnosti. Súčasné DHP sa väčšinou vzťahujú iba na obchod s tovarom. Existuje dobrý dôvod na to, aby sa DHP postupne rozšírili aj na ďalšie oblasti, ako napríklad na služby a investície. Uľahčovanie a ochrana investícií bude mať zásadný význam ako ďalší krok na podporu rastu na africkom kontinente.

5.2.4.Rozsiahly a ambiciózny program s Latinskou Amerikou a Karibikom

Latinská Amerika spolu s Karibikom sú dlhodobými obchodnými a investičnými partnermi EÚ. Preferenčné obchodné dohody boli uzavreté s 26 z 33 krajín Latinskej Ameriky a Karibiku. Spoločnosti EÚ patria medzi najväčších investorov v Latinskej Amerike s portfóliom, ktoré prekračuje investície EÚ v iných regiónoch.

Dohoda o hospodárskom partnerstve s Karibikom a dohody o voľnom obchode s Peru, Kolumbiou, Ekvádorom a Strednou Amerikou vytvárajú novú dynamiku pre obchodovanie, investície a podporu spoločného programu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a regionálnej integrácie. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Mexikom vyrokovaná pred rokom 2001 bola prospešná pre obe strany, ale v súčasnosti je už prekonaná. Je vhodný čas začať rokovania o modernizácii globálnej dohody medzi EÚ a Mexikom a využívať všetky nevyužité výhody pre naše hospodárstva. Komisia zároveň posudzuje možnosť modernizácie dohody o pridružení s Čile. EÚ a Mercosur rokujú o dohode o voľnom obchode od roku 2000. EÚ opätovne potvrdzuje svoj záväzok uzatvoriť rozsiahlu a komplexnú dohodu o voľnom obchode so združením Mercosur, ktorá by zohľadnila hospodársku realitu v danom regióne a bola zameraná na odstránenie prekážok a podporu obchodu.

5.2.5.Úzke partnerstvo s Tureckom

Turecko je najbližšia rozvíjajúca sa ekonomika k EÚ a kľúčový regionálny aktér, ale obchodné a investičné vzťahy nie sú optimálne. Od 31. decembra 1995 sú EÚ a Turecko prepojené prostredníctvom colnej únie. V súčasnej podobe sa táto colná únia vzťahuje len na priemyselný tovar a jej súčasťou nie je mechanizmus urovnávania sporov. Modernizácia colnej únie by mala uvoľniť nevyužitý hospodársky potenciál v oblastiach, ako sú služby, poľnohospodárstvo a vládne obstarávanie. Zreformovaná colná únia by mala tiež pripraviť cestu pre budúce pridruženie Turecka k dohodám EÚ o voľnom obchode.

5.2.6.Stabilita a prosperita v susedných krajinách EÚ

Európska susedská politika je v súčasnosti predmetom preskúmania vzhľadom na významný vývoj v posledných rokoch. Na východe sa dôraz bude klásť na účinné vykonávanie dohôd o pridružení a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode (AA/DCFTA) s Ukrajinou, Moldavskom a Gruzínskom, čo povedie k postupnej integrácii trhu. Komisia bude úzko spolupracovať s týmito tromi krajinami tak, aby sa maximalizovali hmatateľné hospodárske výsledky týchto ambicióznych dohôd. Na juhu je cieľom uzavrieť dohodu o DCFTA s Marokom a Tuniskom.

Zatiaľ čo Komisia je naďalej pripravená preskúmať možnosť AA/DCFTA s ostatnými susedskými krajinami, najmä s Jordánskom, uznáva, že užšia integrácia s EÚ nie je žiaduca v prípade každej z týchto krajín. Komisia preto preskúma iné individuálne spôsoby zlepšenia nášho obchodného a investičného vzťahu s ostatnými susedskými partnermi na základe vzájomného záujmu. Súbežne je s cieľom posilniť regionálnu obchodnú integráciu susedných krajín s EÚ a navzájom medzi sebou potrebné, aby sa urýchlili prebiehajúce rokovania v rámci jednotného regionálneho dohovoru o celoeurópsko–stredozemských pravidlách pôvodu v záujme modernizácie a zjednodušenia týchto pravidiel.

5.2.7.Náročný vzťah s Ruskom

Strategickým záujmom EÚ je naďalej dosiahnutie užších hospodárskych väzieb s Ruskom. Vyhliadky na to však bude určovať v prvom rade ruská domáca a zahraničná politika, v rámci ktorej zatiaľ nebadať náznaky potrebných zmien. Takisto je nutné uvažovať o vývoji v rámci Eurázijskej hospodárskej únie.

Záver

Obchod nie je sám o sebe cieľom. Je to nástroj, ktorý má slúžiť ľuďom. Cieľom obchodnej politiky EÚ je čo najlepšie využiť tieto výhody.

To znamená, že je potrebné zabezpečiť účinnosť obchodnej a investičnej politiky. Obchodná a investičná politika musí riešiť skutočné problémy na základe aktuálneho chápania toho, že svetová ekonomika je úzko spojená v rámci globálnych hodnotových reťazcov, že služby – vrátane tých, ktoré vyžadujú, aby sa poskytovatelia presúvali cez hranice – sú čoraz dôležitejšie, a že digitálna revolúcia transformuje medzinárodné hospodárstvo. Obchodné dohody musia riešiť prekážky, ktorým čelia spoločnosti v modernom globálnom hospodárstve. Musia byť tiež účinne vykonávané a presadzované, aj pokiaľ ide o ustanovenia o malých a stredných podnikoch.

Obchodná a investičná politika musí rovnako prevziať zodpovednosť za podporu a propagáciu hodnôt a noriem EÚ. EÚ musí spolupracovať so svojimi partnermi na podporu ľudských práv, pracovných práv a ochrany životného prostredia, zdravia a ochrany spotrebiteľa, na podporu rozvoja, a prispieť svojím dielom k potláčaniu korupcie. Okrem toho sa prostredníctvom kľúčových politík pre budúcnosť európskej integrácie do svetového hospodárstva, ku ktorým patrí investičná a regulačná spolupráca, musia podporovať, nie oslabovať, širšie ciele EÚ týkajúce sa ochrany ľudí a Zeme. Akákoľvek zmena úrovne ochrany môže znamenať jedine zvýšenie tejto úrovne.

Zásadný význam pre splnenie všetkých týchto cieľov má obchodná politika, ktorá zostáva ambicióznou vo svojom úsilí ovplyvňovať globalizáciu. Obchod prináša ľuďom najväčšie výhody vtedy, keď vytvára ekonomické príležitosti. To znamená činnosť na podporu mnohostranného systému v rámci WTO a cielenú stratégiu pre bilaterálny a regionálny obchod a investičné dohody.

EÚ môže dosiahnuť tieto ciele len vtedy, ak vystupuje jednotne a zaručuje, že so všetkými členskými štátmi EÚ, občanmi a spoločnosťami sa zaobchádza rovnako. Postup musí byť koherentný vo všetkých politických oblastiach. Pre našu každodennú činnosť musia platiť tieto zásady jednotnosti a súdržnosti, keďže Komisia, s podporou Rady a Parlamentu, sa bude v nadchádzajúcich rokoch usilovať o presadenie obsahu tohto oznámenia.

(1)

()    Oznámenie Európskej komisie „Investičný plán pre Európu“, COM(2014) 903.

(2)

()    Organizácia Spojených národov, „Transforming our world — The 2030 Agenda for Sustainable Development“ („Premena nášho sveta: Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“).

(3)

()    Európska komisia, dokument GR TRADE „How trade policy and regional trade agreements support and strengthen EU economic performance (Ako obchodná politika a regionálne obchodné dohody podporujú a posilňujú hospodársku výkonnosť EÚ)“, marec 2015.

(4)

()    Potravinový dodávateľský reťazec v EÚ poskytuje 47 miliónov pracovných miest, 7 % HDP a predstavuje viac ako 7 % tovarového vývozu EÚ.

(5)

()    Oznámenie Európskej komisie „Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, COM(2014) 130.

(6)

     http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2006/december/tradoc_118238.pdf

(7)

()    Oznámenie Európskej komisie „Za obnovu európskeho priemyslu“, COM(2014) 14.

(8)

()    UNCTAD, Information Economy Report, 2015.

(9)

()    Európska komisia, „Návrh nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)“, COM(2012) 11.

(10)

()    Oznámenie Európskej komisie „Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe“, COM(2015) 192.

(11)

()    Oznámenie Európskej komisie „Európska migračná agenda“, COM(2015) 240.

(12)

()    Oznámenie Európskej komisie „Akčný plán EÚ v oblasti návratu“, COM(2015) 453.

(13)

()    Smernica 2014/66/EÚ z 15. mája 2014, Ú. v. EÚ L 157.

(14)

()    Smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009, Ú. v. EÚ L 155.

(15)

()    Oznámenie Európskej komisie „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“, COM(2015) 80.

(16)

()    Oznámenie Európskej komisie „Iniciatíva v oblasti surovín“, COM(2008) 699.

(17)

()    Európsky patentový úrad a Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu, analýza na úrovni odvetví „Odvetvia s vysokým podielom práv duševného vlastníctva: príspevok k ekonomickej výkonnosti a zamestnanosti v EÚ (IPR-intensive industries: contribution to economic performance and employment in the EU)“, 2013.

(18)

()    Oznámenie Európskej komisie „Obchod, rast a duševné vlastníctvo“, COM(2014) 389.

(19)

()    Oznámenie Európskej komisie „Úloha EÚ v oblasti celosvetového zdravia“, KOM(2010) 128.

(20)

     https://www.wto.org/english/tratop_e/dispu_e/dispu_by_country_e.htm

(21)

()    Oznámenie Európskej komisie „Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ“, COM(2015) 215.

(22)

()    UNCTAD, World Investment Report, 2015.

(23)

()    Návrh Komisie TTIP – investície, http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/september/tradoc_153807.pdf

(24)

()    Oznámenie Komisie Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike. KOM (2010) 343

(25)

()    Nariadenie Rady 2001/416/ES z 28. februára 2001, Ú. v. ES L 60.

(26)

()    Závery Rady Európskej únie „Prijatie stratégie EÚ na pomoc obchodu: Posilňovanie podpory potrieb súvisiacich s obchodom v rozvojových krajinách zo strany EÚ“, č. dok.: 14470/07, 29.10.2007.

(27)

()    Európska komisia, návrh nariadenia, COM(2014) 111.

(28)

()    Nariadenie 2010/995/EÚ z 20. októbra 2010, Ú. v. EÚ L 295; delegované nariadenie Komisie 2012/363/EÚ z 23. februára 2012, Ú. v. EÚ L 115; vykonávacie nariadenie Komisie 2012/607/EÚ zo 6. júla 2012, Ú. v. EÚ L 177.

(29)

()    Nariadenie Komisie 2014/1307/EÚ z 8. decembra 2014, Ú. v. EÚ L 351; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/28/ES z 23. apríla 2009, Ú. v. EÚ L 140.

(30)

()    Smernica 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, Ú. v. EÚ L 330; smernica 2013/34/EÚ z 26. júna 2013, Ú. v. EÚ L 182.

(31)

()    Smernica 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013, Ú. v. EÚ L 182.

(32)

     Smernicou 2014/95/EÚ sa vyžaduje zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami.

(33)

     Návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 – COM (2014)0001.

(34)

()    Závery Rady o akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, č. dok. 10897/15, 20. júl 2015.

(35)

()    Európska komisia, pracovný dokument útvarov Komisie „Trade and worst forms of child labour“ („Obchod a najhoršíe formy detskej práce“), SWD(2013) 173.

(36)

()    Oznámenie Komisie „Preskúmanie politiky kontroly vývozu: záruka bezpečnosti a konkurencieschopnosti v meniacom sa svete“, COM(2014) 244.

(37)

()    Európska komisia, Oznámenie „Boj proti korupcii“, KOM(2011) 308.

(38)

Samostatné colné územie Taiwan, Penghu, Kinmen a Matsu.