DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Cudzie invázne druhy (ďalej aj „CID“) sú druhy, ktoré sú spočiatku prepravené činnosťou človeka cez ekologické bariéry mimo oblasti ich prirodzeného výskytu, a potom prežijú, množia sa a šíria, pričom majú nepriaznivý vplyv na ekológiu svojho nového sídla, ako aj závažné hospodárske a sociálne dôsledky. Odhaduje sa, že z vyše 12 000 cudzích druhov, ktoré sa nachádzajú v európskom životnom prostredí, sa 10 – 15 % rozmnožuje a šíri, čo spôsobuje environmentálne, hospodárske a sociálne škody.

Vplyv CID na biodiverzitu je významný. CID sú jednou z hlavných a narastajúcich príčin straty biodiverzity a zániku druhov. Pokiaľ ide o sociálne a hospodárske vplyvy, CID môžu byť prenášačmi chorôb alebo priamo spôsobovať zdravotné problémy (napr. astmu, dermatitídu a alergie). Môžu napríklad poškodzovať infraštruktúru a rekreačné zariadenia, brániť lesnému hospodárstvu alebo spôsobovať straty v poľnohospodárstve. Odhaduje sa, že CID stoja Úniu minimálne 12 miliárd EUR ročne a náklady na odstraňovanie škôd sa nepretržite zvyšujú.

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa Únia zaviazala zastaviť stratu biodiverzity do roku 2020 v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré prijali zmluvné strany Dohovoru o biologickej diverzite v roku 2010 v japonskom meste Nagoja. Problém CID sa v skutočnosti neobmedzuje len na Európu, ale vyskytuje sa po celom svete. Európska únia na rozdiel od niektorých svojich obchodných partnerov v súčasnosti nemá komplexný rámec na riešenie hrozieb, ktoré CID predstavujú.

Regulačný rámec

V súčasnosti neexistuje rámec EÚ na komplexné riešenie problému CID. Právne predpisy EÚ sa zaoberajú len malým počtom CID. Na pôvodcov chorôb zvierat sa vzťahuje režim pre zdravie zvierat (rozličné nariadenia a smernice) a na škodcov rastlín vrátane ich produktov sa vzťahuje režim zdravia rastlín (2000/29/ES). Nariadením o obchode s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami (338/97) sa obmedzuje dovoz ohrozených druhov vrátane dovozu siedmich CID. Nariadenie o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (708/2007) sa zameriava na uvoľnenie cudzích druhov na účely akvakultúry. Nariadenie týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín (1107/2009) sa zameriava na úmyselné uvoľnenie mikroorganizmov ako prípravkov na ochranu rastlín a nariadenie týkajúce sa biocídov (528/2012) je zamerané rovnakým spôsobom na biocídy. A napokon smernica o vtáctve (2009/147/ES) a smernica o biotopoch (92/43/EHS), rámcová smernica o vode (2000/60/ES) a rámcová smernica o morskej stratégii (2008/56/ES) vyžadujú obnovu ekologických podmienok a odkazujú na potrebu zohľadniť CID. Napriek tomu sa v existujúcich postupoch Únie väčšina CID nerieši.

Členské štáty prijímajú mnoho opatrení na riešenie problému CID, ale táto činnosť ostáva prevažne reaktívna, keď sa snažia minimalizovať už spôsobené škody bez toho, aby venovali dostatočnú pozornosť prevencii alebo zisťovaniu nových hrozieb a reakcii na ne. Úsilie je roztrieštené, so značnými medzerami v pokrytí druhov, a často je nedostatočne koordinované. CID nerešpektujú hranice a môžu sa ľahko šíriť z jedného členského štátu do druhého. Činnosti podniknuté na vnútroštátnej úrovni preto nebudú dostatočné na ochranu Únie pred hrozbou určitých CID. Tento roztrieštený prístup môže navyše viesť k situácii, keď postup v jednom členskom štáte bude marený nečinnosťou v susedných členských štátoch. Okrem toho sú odlišné obmedzenia komercializácie CID v jednotlivých členských štátoch vysoko neúčinné, lebo druhy možno ľahko prevážať alebo šíriť cez hranice v rámci celej Únie. Takéto rozličné zákazy navyše bránia voľnému pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu a narušujú rovnaké podmienky pre odvetvia, ktoré používajú cudzie druhy alebo s nimi obchodujú.

Analýza problému

CID sú zavlečené do Únie dvoma kanálmi: 1) niektoré cudzie druhy sú žiaduce a boli do Únie prinesené úmyselne (napr. obchodné záujmy, okrasné účely, spoločenské zvieratá, biologická kontrola), 2) niektoré cudzie druhy sú zavlečené neúmyselne ako kontaminanty tovaru (obchod s inými komoditami), ako „stopári“ alebo „čierni pasažieri“ v dopravných vektoroch alebo ich môžu nevedomky prepravovať cestujúci. Niektoré CID môžu cestovať aj cez dopravnú infraštruktúru (napr. kanál Dunaj – Mohan).

CID ovplyvňujú podniky, občanov, orgány verejnej moci a životné prostredie. Najmä v prípade malých podnikov a mikropodnikov majú CID často dosah na prvovýrobu v poľnohospodárstve, zootechnike, rybárstve, akvakultúre a v lesnom hospodárstve, kde spôsobujú značné hospodárske škody. Často sú postihnuté aj podniky spojené s cestovným ruchom a rekreačnými činnosťami, ktoré závisia od nedotknutej krajiny, čistých vodných diel a zdravých ekosystémov. Iné malé podniky a mikropodniky, napr. obchodníci so spoločenskými zvieratami a záhradníckymi druhmi, majú z CID prospech, lebo sa zameriavajú najmä na obchodovanie s cudzími druhmi. CID majú vplyv aj na spoločnosť ako celok, lebo spôsobujú stratu biodiverzity a ohrozujú schopnosť ekosystémov poskytovať ekosystémové služby. Okrem toho môžu prenášať choroby, spôsobovať škody na majetku a ovplyvňovať kultúrne dedičstvo.

S problémami spôsobenými CID sa stretávajú všetky členské štáty. Zatiaľ čo niektoré CID majú vplyv na väčšinu členských štátov, iné predstavujú problém len v určitých regiónoch alebo v určitých ekologických a klimatických podmienkach. Všetky členské štáty však majú na svojom území CID. Vplyvy CID sú dôležité pre celú Úniu a všetky členské štáty budú rovnako ovplyvnené CID, aj keď v inom čase a odlišnými druhmi. Koordinovaný postup pri riešení problému CID by tak bol na prospech všetkých členských štátov, pričom si logicky vyžaduje ich spoločné úsilie.

Ak nebudú prijaté žiadne postupy na riešenie tohto problému, s usídľovaním sa nových a rozširovaním sa už usídlených CID sa tento problém bude len zhoršovať. Výsledkom bude zvýšenie nákladov na odstraňovanie škôd a nákladov na riadenie.

Ciele návrhu

Tento návrh si kladie za cieľ riešiť uvedené problémy stanovením rámca pre opatrenia zamerané na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivých vplyvov CID na biodiverzitu a ekosystémové služby. Okrem toho sa bude snažiť obmedziť sociálne a hospodárske škody. Dosiahne sa to prostredníctvom opatrení na zabezpečenie koordinovaného postupu so zameraním zdrojov na prioritné druhy a zintenzívnením preventívnych opatrení, v súlade s prístupom podľa Dohovoru o biologickej diverzite a s režimom Únie v oblasti zdravia rastlín a zdravia zvierat. V praxi to znamená, že návrh sa usiluje o dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom opatrení, ktoré riešia úmyselnú introdukciu CID do Únie a ich zámerné uvoľnenie do životného prostredia, neúmyselnú introdukciu a uvoľnenie CID, potrebu zaviesť systém včasného varovania a rýchlej reakcie a potrebu riadiť šírenie CID v celej Únii.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Konzultačný postup

V roku 2008 vydala Európska komisia oznámenie s názvom Stratégia v oblasti inváznych druhov (2008), v ktorom sa stanovili dôvody na riešenie CID. V oznámení s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 z roku 2010 sa navrhuje postup na riešenie problému CID. Obom týmto oznámeniam predchádzali dôkladné konzultácie, ktoré pokračovali aj po ich vydaní.

V rokoch 2008 – 2012 sa uskutočnila séria intenzívnych kôl konzultácií so zainteresovanými stranami, ktoré pritiahli celé spektrum zainteresovaných strán, od organizácií na ochranu prírody až po subjekty v súkromnom sektore, vrátane organizácií zastupujúcich malé a stredné podniky (MSP), ktorých podnikanie závisí od cudzích druhov. V roku 2008 a v roku 2012 sa uskutočnili online verejné konzultácie. V roku 2008 bola zvolaná pracovná skupina zložená z útvarov Komisie, členských štátov, zainteresovaných strán a akademických pracovníkov, ktorá vypracovala diskusný dokument[1], v ktorom boli zhromaždené najnovšie informácie a zhrnuté názory na kľúčové otázky. Táto pracovná skupina sa potom znovu zišla a v rokoch 2010 – 2011 sa reorganizovala do troch pracovných skupín, ktoré vypracovali prípadné možnosti politiky na riešenie prevencie, včasného varovania/rýchlej reakcie a riadenia už usídlených druhov. Nakoniec sa v septembri 2010 konalo stretnutie, na ktorom prebehli konzultácie so zainteresovanými stranami.

Činnosť Komisie v oblasti CID bola podporená aj niekoľkými externými štúdiami a výskumom[2]. Okrem toho sú všetky analýzy uvedené v hodnotení vplyvu založené na vedecky spoľahlivých údajoch, získaných väčšinou z recenzovaných vedeckých článkov. Členské štáty poskytli alebo skontrolovali aj údaje o nákladoch na odstraňovanie škôd a informácie o šírení druhov a nákladoch na zavedené opatrenia. Osobitná pozornosť bola venovaná kontaktovaniu priamo zainteresovaných strán zapojených do tohto problému vrátane odvetví, ktoré by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené zavedením opatrení na riešenie problému CID. A napokon, k prácam na analýze prispeli aj špičkoví svetoví odborníci na CID v rámci Únie aj mimo nej.

Posúdenie vplyvu

Na riešenie problematiky CID boli identifikované rozličné možnosti, najmä pokiaľ ide o riešenie všetkých aspektov tohto problému, ktoré boli zistené, ale s odlišnými ambíciami.

Na základe spätnej väzby z konzultácií bolo pre každý operatívny cieľ identifikovaných niekoľko úrovní ambícií a zásahov presne zameraných na základe analýzy daného problému, čoho výsledkom sú rozličné čiastkové možnosti pre návrh právneho nástroja. Počiatočný výber viedol k vyradeniu čiastkových možností, ktoré neboli realizovateľné alebo neboli jednoducho také účinné ako ostatné. Pre každú identifikovanú možnosť bol systematicky riešený každý z operatívnych cieľov s návrhom konkrétnych opatrení na riešenie problému CID.

Okrem základnej možnosti (možnosť 0), pri ktorej by ostal zachovaný status quo, boli identifikované tieto možnosti:

Možnosť 1 – Posilňovanie spolupráce a podpora dobrovoľných činností: Zahŕňalo by to vypracovanie usmernení, odvetvových kódexov správania a iné kampane na zvyšovanie informovanosti a osvety. Táto možnosť by sa usilovala o podporu spolupráce medzi členskými štátmi pri zavádzaní systému včasného varovania a rýchlej reakcie. Komisia by mohla podporiť existujúce iniciatívy v tejto oblasti prostredníctvom komunikačných kampaní.

Možnosť 2.1 – Základný legislatívny nástroj: Ide o rad zákonných povinností zákazu dovozu, držania, predaja, nákupu a výmeny určitých CID uvedených ako CID vzbudzujúce obavy Únie. Ďalšie povinnosti by boli spojené s uvoľnením CID vzbudzujúcich obavy Únie do životného prostredia, s rýchlou reakciu na usídľujúce sa nové CID vzbudzujúce obavy Únie a s riadením značne rozšírených CID vzbudzujúcich obavy Únie.

Možnosť 2.2 – Základný legislatívny nástroj + povolenia na uvoľnenie CID vzbudzujúcich obavy členského štátu: Táto možnosť by išla nad rámec zoznamu CID vzbudzujúcich obavy Únie, pokiaľ ide o ich uvoľnenie do životného prostredia, v tom, že by vyžadovala povolenie pre CID pokladané za vzbudzujúce obavy členského štátu.

Možnosť 2.3 – Základný legislatívny nástroj + striktný všeobecný zákaz uvoľnenia cudzích druhov, pokiaľ sa nezistí, že sú bezpečné: Táto možnosť by išla nad rámec zoznamu CID vzbudzujúcich obavy Únie, pokiaľ ide o ich uvoľnenie do životného prostredia, v tom, že by zakazovala uvoľnenie akýchkoľvek cudzích druhov, pokiaľ nie sú zaradené do zoznamu Únie, ktorý obsahuje cudzie druhy schválené na uvoľnenie.

Možnosť 2.4 – Základný legislatívny nástroj + povinnosť rýchlej eradikácie nových CID vzbudzujúcich obavy Únie, ktoré sa usídľujú: V rámci tejto možnosti by v prípade rýchlej reakcie členské štáty nemali možnosť výberu, ale skôr povinnosť rýchlo eradikovať všetky usídľujúce sa nové CID vzbudzujúce obavy Únie a informovať o tom. Výnimky sú možné na základe ich schválenia Komisiou.

Ponechaná bola možnosť 2.4, ktorá poskytuje informácie pre tento návrh.

3.           PRÁVNY ZÁKLAD NÁVRHU

Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorým sa vykonávajú ciele EÚ v oblasti udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, ochrany ľudského zdravia, rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov a presadzovania opatrení, ktoré sa zaoberajú regionálnymi alebo celosvetovými problémami životného prostredia.

Subsidiarita

Postup na úrovni Únie je nevyhnutný, lebo problémy CID narastajú a majú cezhraničný rozmer. Vzhľadom na chýbajúci postup na úrovni Únie členské štáty zavádzajú opatrenia na vyrovnanie sa s týmto problémom na vnútroštátnej úrovni. Investujú zdroje a úsilie do eradikácie škodlivých CID, ale takéto úsilie môže byť marené nečinnosťou v susednom členskom štáte, kde sa tento druh tiež vyskytuje. Neexistuje ani koordinovaný postup Únie na zabezpečenie, aby v čase, keď CID prvýkrát prenikne do Únie, členské štáty okamžite prijali opatrenia v prospech ostatných členských štátov, ktoré zatiaľ neboli postihnuté. Okrem toho treba brať do úvahy aj ochranu vnútorného trhu a voľný pohyb tovaru. Koordinovaný prístup zabezpečí právnu čistotu a rovnaké podmienky pre tie odvetvia, ktoré používajú cudzie druhy alebo s nimi obchodujú, pričom sa zabráni fragmentácii vnútorného trhu v dôsledku odlišných obmedzení komercializácie CID v jednotlivých členských štátoch.

Súčasné úsilie je veľmi rozdrobené a nejednotné, takže v politikách ostávajú značné medzery. Tieto nedostatky vedú k neúčinnosti a neriešia problém CID. Bude potrebné skombinovať opatrenia Únie s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi opatreniami v súlade so zásadou subsidiarity. Jednotný prístup na úrovni Únie však účinnosť týchto opatrení zvýši.

Hlavné zásady

Tento návrh predkladá opatrenia na základe týchto hlavných zásad:

Stanovenie priorít – V EÚ existuje vyše 12 000 cudzích druhov, z toho 10 – 15 % spôsobuje škody (tzn. 1 200 – 1 800 cudzích inváznych druhov) a stále sa objavujú nové cudzie druhy. K dispozícii je dostatok priestoru na prioritnú a primeranú koncepciu, v nadväznosti na existujúce úsilie a zvyšujúcu sa efektívnosť a účinnosť súčasných opatrení.

Posun smerom k prevencii – Prevencia je medzinárodne uznávaná ako najúčinnejší spôsob na zabránenie problému CID. Opatrenia zamerané na prevenciu musia byť sprevádzané účinným systémom včasného varovania na prijatie okamžitých postupov v prípade druhov, ktoré sa vymykajú preventívnym opatreniam.

Nadväznosť na existujúce systémy – V Únii už bola vykonaná hodnotná práca, a to na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie. Cieľom tohto návrhu je maximalizovať účinnosť tohto systému, s plným využitím už existujúcich opatrení.

Odstupňovaný prístup s postupným zavádzaním – Členské štáty potrebujú právnu istotu a ubezpečenie, pokiaľ ide o rozsah činností a náklady na postupy, ktorých prijatie sa od nich bude očakávať. Tento návrh preto obsahuje stanovenie prioritných cudzích inváznych druhov na základe veľmi prísnych kritérií ich zaraďovania do zoznamu, ako aj počiatočné obmedzenie počtu prioritných druhov na horné 3 % z takmer 1 500 cudzích inváznych druhov v Európe. Doložka o preskúmaní navyše umožní vypracovať tento systém postupne, s využitím dosiaľ získaných skúseností. Akékoľvek rozšírenie zoznamu druhov vzbudzujúcich obavy EÚ sa uskutoční iba na základe tohto preskúmania.

Štruktúra návrhu

Kapitola I – Všeobecné ustanovenia. V tomto oddiele sa stanovuje predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a prvoradá úloha návrhu. Poskytuje tiež nástroje na stanovenie priorít pre CID vzbudzujúce obavy Únie, s cieľom určiť prioritu pre prostriedky Únie na základe rizík a vedeckých dôkazov.

Kapitola II – Prevencia. V tomto oddiele sa stanovujú potrebné opatrenia na zabránenie introdukcii CID do Únie a ich introdukcii alebo uvoľneniu do životného prostredia.

Kapitola III – Včasné zistenie a rýchla eradikácia. V tomto oddiele sa stanovujú nástroje na zabezpečenie včasného zistenia CID vzbudzujúcich obavy Únie v životnom prostredí a na hraniciach Únie a opisujú sa opatrenia, ktoré sa spustia pri zistení týchto CID.

Kapitola IV – Riadenie značne rozšírených CID. V tomto oddiele sa stanovujú povinnosti potrebné na riešenie CID vzbudzujúcich obavy Únie, ktoré sa už v Únii vyskytujú, alebo nových CID vzbudzujúcich obavy Únie, ktoré sa vymkli preventívnym opatreniam a opatreniam na ich včasné zistenie a podarilo sa im značne sa rozšíriť.

Kapitola V – Záverečné ustanovenia. V tomto oddiele sa stanovujú oznamovacie povinnosti a právne nástroje potrebné na zabezpečenie vykonávania, presadzovania a preskúmavania navrhovaných opatrení.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Opatrenia budú mať len obmedzený finančný vplyv financovaním výboru podľa článku 22 v rámci okruhu 5 viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020. Pozri pripojený finančný výkaz.

2013/0307 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o prevencii a riadení introdukcie a šírenia cudzích inváznych druhov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[4],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Objavenie sa cudzích druhov, či už zvierat, rastlín, húb, alebo mikroorganizmov na nových miestach nie vždy vzbudzuje obavy. Významná podmnožina cudzích druhov sa však môže stať inváznou a môže mať závažné nepriaznivé vplyvy na biodiverzitu a ekosystémové služby, ako aj iné hospodárske a sociálne vplyvy, ktorým by sa malo zabrániť. Približne 12 000 druhov v životnom prostredí Únie a ostatných európskych krajín je cudzích, z čoho je podľa odhadov zhruba 10 – 15 % inváznych.

(2)       Cudzie invázne druhy predstavujú jednu z hlavných hrozieb pre biodiverzitu a ekosystémové služby, najmä v geograficky a evolučne izolovaných ekosystémoch, ako sú malé ostrovy, a riziká, ktoré tieto druhy predstavujú, sa môžu zvyšovať v dôsledku rastúceho svetového obchodu, dopravy, cestovného ruchu a zmeny klímy.

(3)       Ohrozenie biodiverzity a ekosystémových služieb, ktoré predstavujú cudzie invázne druhy, môže mať rozličné formy, ako napr. vážny vplyv na pôvodné druhové štruktúry a ekosystémové funkcie prostredníctvom zmeny stanovišťa, predátorským správaním, konkurenciou, prenosom chorôb, nahradením pôvodných druhov významným zvýšením podielu ich výskytu a genetickými vplyvmi prostredníctvom hybridizácie. Okrem toho môžu mať cudzie invázne druhy významný nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie a hospodárstvo. Hrozbou pre biodiverzitu a ekosystémové služby, ľudské zdravie alebo hospodárstvo sú iba živé jedince alebo ich časti, ktoré sa môžu reprodukovať.

(4)       Únia ako zmluvná strana Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 93/626/EHS[5], je viazaná ustanoveniami jeho článku 8 písm. h), podľa ktorého každá zo zmluvných strán „zabráni introdukcii, bude kontrolovať nepôvodné druhy alebo vyhubí tie, ktoré ohrozujú ekosystémy, stanovištia alebo druhy“.

(5)       Únia sa ako zmluvná strana Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor), ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 82/72/EHS[6], zaviazala, že prijme všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany prirodzených stanovíšť druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

(6)       Na podporu dosahovania cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva[7], smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[8], smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[9], a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[10], hlavným cieľom tohto nariadenia by malo byť zabrániť, minimalizovať a zmierňovať nepriaznivé vplyvy cudzích inváznych druhov na biodiverzitu a ekosystémové služby, ako aj znížiť ich hospodársky a sociálny vplyv.

(7)       Niektoré druhy migrujú prirodzene v reakcii na zmeny životného prostredia. Tieto druhy by sa preto nemali považovať za cudzie druhy v ich novom prostredí, a sú teda vylúčené z pôsobnosti nových pravidiel o cudzích inváznych druhoch.

(8)       Návrh nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zdraví zvierat[11] na úrovni Únie obsahuje ustanovenia o chorobách zvierat, v novom nariadení Európskeho parlamentu a Rady o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín[12] sa stanovujú pravidlá pre škodcov rastlín a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS[13] sa stanovuje režim platný pre geneticky modifikované organizmy. Nové pravidlá pre cudzie invázne druhy by sa preto mali s týmito aktmi Únie zladiť a neprekrývať sa s nimi, a nesmú sa uplatňovať na organizmy, na ktoré sú zamerané uvedené akty.

(9)       V nariadení Rady (ES) č. 708/2007 z 11. júna 2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre[14], nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní[15] a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS[16] sa stanovujú pravidlá týkajúce sa povolení na používanie niektorých cudzích druhov na konkrétne účely. V čase nadobudnutia účinnosti týchto nových pravidiel bolo používanie určitých druhov už povolené v rámci uvedených režimov, lebo nepredstavujú neprijateľné riziká pre životné prostredie, ľudské zdravie a hospodárstvo. V záujme zabezpečenia jednotného právneho rámca by uvedené druhy mali byť z nových pravidiel vylúčené.

(10)     Vzhľadom na veľké množstvo cudzích inváznych druhov je dôležité zabezpečiť možnosť prioritne riešiť podmnožinu cudzích inváznych druhov, ktoré sú považované za predmet obáv Únie. Preto by mal byť vypracovaný zoznam takýchto cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie. Cudzie invázne druhy by mali byť považované za vzbudzujúce obavy Únie, ak škody, ktoré spôsobujú v postihnutých členských štátoch, sú natoľko významné, že odôvodňujú prijatie cielených opatrení, ktorých rozsah pôsobnosti pokrýva celú Úniu vrátane členských štátov, ktoré zatiaľ neboli alebo dokonca pravdepodobne ani nebudú postihnuté. Na zabezpečenie toho, aby podmnožina cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie ostala primeraná, ich zoznam by mal byť vypracovaný v súlade s odstupňovaným prístupom s postupným zavádzaním vrátane počiatočného obmedzenia počtu cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie na maximálne 3 % z takmer 1 500 cudzích inváznych druhov v Európe a mal by byť zameraný na tie druhy, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť značné hospodárske škody vrátane škôd vyplývajúcich zo straty biodiverzity.

(11)     Kľúčovým nástrojom na uplatňovanie týchto nových pravidiel sú kritériá, podľa ktorých sa cudzie invázne druhy považované za vzbudzujúce obavy Únie budú zaraďovať do uvedeného zoznamu. Komisia urobí všetko pre to, aby príslušnému výboru predložila návrh zoznamu na základe uvedených kritérií do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto právnej úpravy. Kritériá by mali zahŕňať posúdenie rizík podľa príslušných ustanovení v rámci dohôd Svetovej obchodnej organizácie o uvádzaní obchodných obmedzení na druhy.

(12)     Na zabezpečenie súladu s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a na zabezpečenie jednotného uplatňovania týchto nových pravidiel by mali byť stanovené spoločné kritériá na hodnotenie rizík. Tieto kritériá by mali v prípade potreby používať existujúce vnútroštátne a medzinárodné normy a mali by zahŕňať rozličné aspekty charakteristík uvedených druhov, rizík a spôsobov ich prenikania do Únie, nepriaznivé hospodárske a sociálne vplyvy týchto druhov vrátane ich vplyvu na biodiverzitu, potenciálne prínosy ich použitia a náklady na zmiernenie v porovnaní s nepriaznivými vplyvmi, ako aj kvantifikovanú prognózu nákladov na odstraňovanie environmentálnych, hospodárskych a sociálnych škôd na úrovni Únie, preukazujúcu významnosť pre Úniu na účely ďalšieho odôvodnenia činností. S cieľom rozvíjať tento systém postupne a stavať na získaných skúsenostiach by mal byť celkový prístup vyhodnotený po piatich rokoch.

(13)     Niektoré cudzie invázne živočíchy sú zahrnuté v prílohe B k nariadeniu Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi[17] a ich dovoz do Únie je zakázaný, lebo bol uznaný ich invázny charakter a ich introdukcia do Únie má nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy. Ide o tieto druhy: Callosciurus erythraeus, Sciurus carolinensis, Oxyura jamaicensis, Lithobates (Rana) catesbeianus, Sciurus niger, Chrysemys picta, Trachemys scripta elegans. Na zabezpečenie jednotného právneho rámca a jednotných pravidiel pre cudzie invázne druhy na úrovni Únie by sa tieto cudzie invázne živočíchy mali považovať za prioritné na zaradenie do zoznamu cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie.

(14)     Vo všeobecnosti je prevencia z environmentálneho hľadiska žiaducejšia a nákladovo efektívnejšia než následná reakcia a mala by sa uprednostniť. Vzhľadom na možnú pokračujúcu introdukciu nových druhov do Únie a vzhľadom na šírenie sa súčasných cudzích druhov a expanziu ich výskytu je potrebné zabezpečiť, aby sa zoznam cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie nepretržite revidoval a priebežne aktualizoval.

(15)     Niektoré druhy, ktoré sú v Únii invázne, môžu byť v niektorých najvzdialenejších regiónoch Únie pôvodné, a naopak. V oznámení Komisie s názvom Najvzdialenejšie regióny: prínos pre Európu[18] bolo uznané, že pozoruhodná biologická rozmanitosť najvzdialenejších regiónov si vyžaduje vypracovanie a vykonávanie opatrení na prevenciu a riadenie cudzích inváznych druhov v týchto regiónoch, ako sa vymedzuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie, so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady 2010/718/EÚ z 29. októbra 2010 o zmene štatútu ostrova Svätý Bartolomej vo vzťahu k Európskej únii[19] a so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady 2012/419/EÚ z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii[20]. Preto všetky ustanovenia týchto nových pravidiel by sa mali vzťahovať na najvzdialenejšie regióny Únie, s výnimkou ustanovení týkajúcich sa cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie, ktoré sú v týchto regiónoch pôvodné. Okrem toho je na umožnenie potrebnej ochrany biodiverzity v týchto regiónoch nevyhnutné, aby príslušné členské štáty vypracovali osobitné zoznamy cudzích inváznych druhov pre najvzdialenejšie regióny, na ktoré by sa tieto nové pravidlá tiež vzťahovali, a to ako doplnok k zoznamu cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie.

(16)     Riziká a obavy spojené s cudzími inváznymi druhmi predstavujú cezhraničný problém s dosahom na celú Úniu. Preto je potrebné prijať na úrovni Únie zákaz úmyselného prinášania do Únie, rozmnožovania, pestovania, prepravy, nákupu, predaja, používania, výmeny, držania a uvoľnenia cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie na zabezpečenie prijatia jednotného postupu v celej Únii, aby sa predišlo narušeniu vnútorného trhu a zabránilo situáciám, keď je postup prijatý v jednom členskom marený nečinnosťou iného členského štátu.

(17)     Na umožnenie vedeckého výskumu a ochrany ex-situ je potrebné stanoviť osobitné pravidlá pre cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie, ktoré sa budú týkať uvedených oblastí. Uvedená činnosť by mala byť vykonávaná v uzavretých zariadeniach, kde sú tieto organizmy v držbe zamedzením šírenia, a mali by byť prijaté všetky opatrenia potrebné na zabránenie úniku alebo protiprávnemu uvoľneniu cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie.

(18)     Môžu nastať prípady, keď sa cudzie druhy, ktoré zatiaľ neboli uznané ako cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie, objavia na hraniciach Únie alebo sa zistia na území Únie. Členské štáty by preto mali mať možnosť prijať na základe dostupných vedeckých dôkazov určité núdzové opatrenia. Tieto núdzové opatrenia by umožnili okamžitú reakciu proti druhom, ktoré môžu predstavovať riziká, pokiaľ ide o ich introdukciu, udomácnenie a šírenie v týchto krajinách, kým členské štáty nevyhodnotia skutočné riziká, ktoré predstavujú, v súlade s príslušnými ustanoveniami dohôd Svetovej obchodnej organizácie, a najmä vzhľadom na uznanie týchto druhov ako cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie. Na zabezpečenie súladu s ustanoveniami dohôd Svetovej obchodnej organizácie je potrebné spojiť vnútroštátne núdzové opatrenia s možnosťou prijať núdzové opatrenia na úrovni Únie. Núdzové opatrenia na úrovni Únie by navyše Únii poskytli mechanizmus rýchleho konania v prípade výskytu alebo bezprostredného nebezpečenstva zavlečenia nových cudzích inváznych druhov, v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti.

(19)     Členské štáty by mali mať možnosť prijímať prísnejšie opatrenia na riešenie problému cudzích inváznych druhov a v prípade akýchkoľvek druhov, ktoré nie sú zaradené do zoznamu cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie, prijímať tieto opatrenia proaktívne. Na zaujatie proaktívnejšieho prístupu k druhom, ktoré nie sú zaradené do zoznamu, by sa preto malo požadovať, aby na uvoľnenie do životného prostredia tých cudzích inváznych druhov, ktoré nie sú uvedené ako cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie, ale o ktorých majú členské štáty dôkazy, že predstavujú riziko, bolo potrebné vydať povolenie na uvoľnenie. Podrobné pravidlá týkajúce sa povoľovania cudzích druhov, ktoré majú byť použité v oblasti akvakultúry, už boli stanovené v nariadení (ES) č. 708/2007 a v tejto súvislosti by ich členské štáty mali brať do úvahy.

(20)     Veľký podiel cudzích inváznych druhov je zavlečený do Únie neúmyselne. Preto je veľmi dôležité riadiť prienikové cesty neúmyselnej introdukcie. Vzhľadom na pomerne obmedzené skúsenosti z tejto oblasti budú musieť byť tieto činnosti postupné. Mali by zahŕňať dobrovoľné opatrenia, ako napr. postupy navrhnuté v usmerneniach Medzinárodnej námornej organizácie na kontrolu a riadenie biologického znečistenia loďami, ako aj záväzné opatrenia a mali by vychádzať zo skúseností získaných v Únii a členských štátoch s riadením určitých prienikových ciest, vrátane opatrení ustanovených prostredníctvom Medzinárodného dohovoru na kontrolu a riadenie záťažovej vody a sedimentov lodí.

(21)     Na zabezpečenie vývoja primeranej vedomostnej základne na riešenie problémov, ktoré nastolili cudzie invázne druhy, je dôležité, aby členské štáty vykonávali výskum takýchto druhov, ich monitorovanie a dohľad nad nimi. Keďže systémy dohľadu ponúkajú najvhodnejší prostriedok na včasné zistenie nových cudzích inváznych druhov a určenie rozšírenia už usídlených druhov, mali by zahŕňať cielený aj všeobecný prieskum a ťažiť zo zapojenia rozličných odvetví a zainteresovaných strán vrátane miestnych komunít. Systémy dohľadu by mali znamenať venovanie nepretržitej pozornosti akýmkoľvek novým cudzím inváznym druhom kdekoľvek v Únii. V záujme účinnosti a nákladovej efektívnosti by sa mali uplatňovať súčasné systémy hraničnej kontroly, dohľadu a monitorovania, ktoré už boli ustanovené v právnych predpisoch Únie, najmä systémy uvedené v smerniciach 2009/147/ES, 92/43/EHS, 2008/56/ES a 2000/60/ES.

(22)     Mali by sa vykonávať úradné kontroly zvierat a rastlín na zabránenie úmyselnej introdukcii cudzích inváznych druhov. Živé zvieratá a rastliny by mali vstupovať do Únie cez hraničné kontrolné miesta určené členskými štátmi v súlade s nariadením (EÚ) č. XXX/XXXX [o úradných kontrolách COM(2013) 265]. Na zabezpečenie efektivity a zabránenie vytváraniu paralelných systémov hraničných kontrol by sa na prvom hraničnom kontrolnom mieste príchodu malo overiť, či ide o cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie. Zvieratá a rastliny, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX [o úradných kontrolách COM(2013) 265] alebo sú oslobodené od úradných kontrol na hraničných kontrolných miestach, vstupujú na colné územie Spoločenstva cez iné miesta vstupu a podliehajú kontrole na týchto miestach.

(23)     Po introdukcii cudzieho invázneho druhu sú nevyhnutné opatrenia na jeho včasné zistenie a rýchlu eradikáciu, aby sa zabránilo jeho usídleniu a šíreniu. Najúčinnejšou a nákladovo najefektívnejšou reakciou je často čo najskoršia eradikácia populácie, kým je počet jedincov ešte obmedzený. V prípade, že eradikácia nie je možná alebo náklady na eradikáciu prevyšujú v dlhodobom horizonte environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy, mali by byť použité opatrenia na zamedzenie šírenia a kontrolu.

(24)     Eradikácia a riadenie niektorých cudzích inváznych druhov, aj keď sú nutné, môžu vyvolať bolesť, úzkosť, strach alebo iné formy utrpenia zvierat, a to aj pri použití najlepších dostupných technických prostriedkov. Členské štáty a všetky subjekty, ktoré sú zapojené do eradikácie, kontroly alebo zamedzenia šírenia cudzích inváznych druhov, by preto mali prijať opatrenia potrebné na minimalizáciu bolesti, úzkosti a utrpenia zvierat počas tohto procesu, podľa možnosti s prihliadnutím na osvedčené postupy v tejto oblasti, napríklad hlavné zásady týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, ktoré vypracovala Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE).

(25)     Cudzie invázne druhy vo všeobecnosti spôsobujú škody na ekosystémoch a znižujú ich odolnosť. Preto sú potrebné opatrenia zamerané na obnovu, aby sa posilnila odolnosť ekosystémov proti inváziám, napravili sa spôsobené škody a zlepšil sa stav ochrany druhov a ich stanovíšť v súlade s článkom 4 smernice 2009/147/ES a článkom 6 smernice 92/43/EHS, ekologický stav vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd v súlade s článkom 11 smernice 2000/60/ES a environmentálny stav morských vôd v súlade s článkom 13 smernice 2008/56/ES.

(26)     Systém na riešenie problematiky cudzích inváznych druhov by mal byť podporený centralizovaným informačným systémom na zhromažďovanie existujúcich informácií o cudzích druhoch v Únii a na umožnenie prístupu k informáciám o výskyte druhov, ich šírení, ekológii, histórii ich invázie, ako aj ku všetkým ďalším údajom potrebným na podporu politiky a rozhodnutí týkajúcich sa riadenia.

(27)     V smernici 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia[21], sa stanovuje rámec pre verejné konzultácie pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia. Účinná účasť verejnosti pri vymedzovaní činností v oblasti cudzích inváznych druhov by mala verejnosti umožniť vyjadrovať sa a prijímateľom rozhodnutí umožniť zohľadňovať stanoviská a záujmy, ktoré môžu byť pre dané rozhodnutia dôležité, a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu, ako aj verejné povedomie o environmentálnych otázkach a podporu pre prijímané rozhodnutia.

(28)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, prijatia a aktualizácie zoznamu cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie, udeľovania výnimiek z povinnosti rýchlej eradikácie a prijímania núdzových opatrení Únie by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[22].

(29)     S cieľom zohľadniť najnovší vedecký vývoj v oblasti životného prostredia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o určenie, ako dospieť k záveru, že cudzie invázne druhy sú schopné vybudovať životaschopné populácie a šíriť sa, ako aj na stanovenie spoločných prvkov na vypracovanie hodnotenia rizík. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(30)     S cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia je dôležité, aby členské štáty uložili odrádzajúce, účinné a proporcionálne sankcie za jeho porušenie spôsobom, ktorý bude zohľadňovať povahu a stupeň porušenia.

(31)     S cieľom umožniť nekomerčným majiteľom naďalej držať svoje spoločenské zvieratá, ktoré patria k druhom uvedeným ako cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie, až do prirodzenej smrti takéhoto zvieraťa, je potrebné stanoviť prechodné opatrenia, pod podmienkou zavedenia všetkých opatrení na zabránenie ich úniku alebo rozmnožovania.

(32)     S cieľom umožniť komerčným prevádzkovateľom, ktorí môžu mať oprávnené očakávania (napríklad tým, ktorí získali povolenie v súlade s nariadením (ES) č. 708/2007), vyčerpať svoje zásoby cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie, keď tieto nové pravidlá nadobudnú účinnosť, je opodstatnené umožniť im dva roky do porážky, predaja alebo odovzdania týchto jedincov do výskumných zariadení alebo zariadení na ochranu ex-situ.

(33)     Keďže ciele navrhovaných opatrení, konkrétne prevencie a riadenia cudzích inváznych druhov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku tento akt neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivých vplyvov introdukcie a šírenia (úmyselného aj neúmyselného) cudzích inváznych druhov na biodiverzitu a ekosystémové služby.

Článok 2 Rozsah pôsobnosti

1.           Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky cudzie invázne druhy v Únii, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 2.

2.           Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)       druhy, ktoré menia oblasť svojho prirodzeného výskytu bez zásahu človeka, v reakcii na meniace sa ekologické podmienky a zmenu klímy;

b)      geneticky modifikované organizmy vymedzené v článku 2 smernice 2001/18/ES;

c)       choroby zvierat upravené podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 a 14 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX [právna úprava v oblasti zdravia zvierat – COM(2013) 260 final];

d)      škodcov rastlín uvedených podľa článku 5 ods. 2 alebo článku 32 ods. 3 ani na škodcov rastlín, ktorí podliehajú opatreniam podľa článku 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX [o zdraví rastlín – COM(2013) 267 final];

e)       druhy uvedené v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 708/2007;

f)       mikroorganizmy vyrábané alebo dovážané na použitie v prípravkoch na ochranu rastlín, ktoré už boli schválené alebo ktorých hodnotenie prebieha podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009;

g)       mikroorganizmy vyrábané alebo dovážané na použitie v biocídnych výrobkoch, ktoré už boli schválené alebo ktoré sú sprístupňované na trhu Únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 528/2012.

Článok 3 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.           „cudzí druh“ je akýkoľvek živý jedinec druhu, poddruhu alebo nižšieho taxónu zvierat, rastlín, húb alebo mikroorganizmov zavlečených mimo svojho prirodzeného minulého alebo súčasného rozšírenia; tento pojem zahŕňa akúkoľvek časť, gaméty, semená, vajíčka alebo propaguly takéhoto druhu, ako aj všetky hybridy, odrody alebo plemená, ktoré by mohli prežiť a následne sa rozmnožovať;

2.           „cudzí invázny druh“ je cudzí druh, o ktorom bolo na základe hodnotenia rizík zistené, že jeho introdukcia alebo šírenie ohrozuje biodiverzitu a ekosystémové služby a ktorý navyše môže mať negatívny vplyv aj na ľudské zdravie alebo hospodárstvo;

3.           „cudzí invázny druh vzbudzujúci obavy Únie“ je cudzí invázny druh, ktorého negatívny vplyv sa považuje za taký, ktorý si vyžaduje zosúladený postup na úrovni Únie v súlade s článkom 4 ods. 2;

4.           „biodiverzita“ je variabilita medzi živými organizmami z akýchkoľvek zdrojov vrátane suchozemských, morských a iných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou; patrí sem rozmanitosť v rámci jednotlivých druhov, medzi jednotlivými druhmi a rozmanitosť ekosystémov;

5.           „ekosystémové služby“ sú priame a nepriame prínosy ekosystémov pre dobré životné podmienky ľudí;

6.           „introdukcia“ je pohyb druhu v dôsledku zásahu človeka mimo svojho minulého alebo súčasného prirodzeného rozšírenia;

7.           „výskum“ je práca pozostávajúca z vykonávania opisu alebo pokusov v regulovaných podmienkach s cieľom získať nové poznatky alebo vyvinúť nové výrobky vrátane počiatočných fáz identifikácie, charakterizácie a izolácie genetických vlastností (okrem inváznosti) cudzích inváznych druhov, ale len ak sú podstatné z hľadiska možného kríženia týchto vlastností s druhmi, ktoré nie sú invázne;

8.           „držba zamedzením šírenia“ je držanie organizmu v uzavretých zariadeniach, z ktorých nie je možný únik ani šírenie;

9.           „ochrana ex-situ“ je ochrana zložiek biologickej diverzity mimo ich prirodzených stanovíšť;

10.         „prienikové cesty“ sú cesty a mechanizmy biologických invázií;

11.         „včasné zistenie“ je potvrdenie výskytu jedincov cudzieho invázneho druhu v životnom prostredí predtým, ako by mohli byť značne rozšírené;

12.         „eradikácia“ je úplné a trvalé odstránenie populácie cudzích inváznych druhov fyzickými, chemickými alebo biologickými prostriedkami;

13.         „značne rozšírený“ je cudzí invázny druh, ktorého populácia prekročila fázu udomácňovania, v ktorej si populácia zachováva sebestačnosť, a rozšírila sa tak, že kolonizuje veľkú časť možnej oblasti svojho výskytu, kde môže prežiť a rozmnožovať sa;

14.         „riadenie“ je fyzická, chemická alebo biologická činnosť zameraná na eradikáciu, kontrolu populácie alebo zamedzenie šírenia populácie cudzieho invázneho druhu;

15.         „zamedzenie šírenia“ sú opatrenia zamerané na vytváranie prekážok, ktoré minimalizujú riziko rozptýlenia a šírenia populácie cudzieho invázneho druhu mimo napadnutej oblasti;

16.         „kontrola populácie“ sú fyzické, chemické alebo biologické opatrenia uplatňované na populáciu cudzích inváznych druhov s cieľom zachovať počet jedincov na čo najnižšej úrovni tak, aby aj v prípade, že nebude možné daný druh eradikovať, jeho invázna schopnosť a nepriaznivé vplyvy na biodiverzitu a ekosystémové služby, resp. na ľudské zdravie a hospodárstvo, boli minimalizované.

Článok 4 Zoznam cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie

1.           Komisia prijme a aktualizuje zoznam cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie prostredníctvom vykonávacích aktov, a to na základe kritérií uvedených v odseku 2. Vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 22 ods. 2.

2.           Cudzie invázne druhy sa zaradia do zoznamu uvedeného v odseku 1, ak spĺňajú všetky tieto kritériá:

a)      so zreteľom na dostupné vedecké dôkazy sa zistilo, že sú cudzie na území Únie s výnimkou najvzdialenejších regiónov;

b)      so zreteľom na dostupné vedecké dôkazy sa zistilo, že v súčasných podmienkach alebo v predvídateľných podmienkach zmeny klímy dokážu vytvoriť životaschopnú populáciu a šíriť sa v životnom prostredí kdekoľvek v Únii s výnimkou najvzdialenejších regiónov;

c)      na základe hodnotenia rizík vykonaného podľa článku 5 ods. 1 je preukázané, že na zabránenie ich usídleniu a šíreniu je potrebná činnosť na úrovni Únie.

3.           Členské štáty môžu predložiť Komisii žiadosti o zaradenie cudzieho invázneho druhu do zoznamu uvedeného v odseku 1. Tieto žiadosti obsahujú všetky tieto kritériá:

a)      názov druhu;

b)      hodnotenie rizík vykonané v súlade s článkom 5 ods. 1;

c)      dôkazy, že daný druh spĺňa kritériá uvedené v odseku 2.

4.           Zoznam uvedený v odseku 1 zahŕňa maximálne päťdesiat druhov vrátane všetkých druhov, ktoré doň môžu byť pridané v dôsledku núdzových opatrení uvedených v článku 9.

Článok 5

Hodnotenie rizík a delegované akty

1.           Komisia alebo členské štáty, podľa relevantnosti, vykonávajú hodnotenie rizík uvedené v článku 4 ods. 2 písm. c) a článku 4 ods. 3 písm. b) s prihliadnutím na tieto prvky:

a)      opis druhu vrátane jeho taxonomickej identity, histórie, pôvodnej oblasti prirodzeného výskytu a potenciálnej oblasti výskytu;

b)      opis vzorov jeho rozmnožovania a šírenia vrátane vyhodnotenia, či existujú environmentálne podmienky potrebné na jeho rozmnožovanie a šírenie;

c)      opis možných prienikových ciest introdukcie a šírenia, úmyselného aj neúmyselného, ktorý v relevantných prípadoch zahŕňa uvedenie komodít, s ktorými je sa daný druh vo všeobecnosti spája;

d)      dôkladné vyhodnotenie rizík introdukcie, usídlenia a šírenia v príslušných biogeografických regiónoch v súčasných podmienkach a v predvídateľných podmienkach zmeny klímy;

e)      opis súčasného rozšírenia daného druhu vrátane uvedenia, či sa tento druh už vyskytuje v Únii alebo v susedných krajinách;

f)       opis negatívneho vplyvu na biodiverzitu a ekosystémové služby vrátane vplyvu na pôvodné druhy, chránené lokality, ohrozené stanovištia, ľudské zdravie a hospodárstvo a vrátane posúdenia miery budúceho vplyvu;

g)      kvantifikovaná prognóza nákladov na odstraňovanie škôd na úrovni Únie, ktorá preukazuje význam pre Úniu a poskytuje týmto ďalšie odôvodnenie činnosti, lebo celkové škody by prevážili náklady na ich zmiernenie;

h)      opis možných použití a prínosov vyplývajúcich z takýchto použití daného druhu.

2.           Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23 prijať delegované akty na bližšiu špecifikáciu typu prijateľných vedeckých dôkazov uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) a na poskytnutie podrobného opisu uplatňovania prvkov uvedených v odseku 1 písm. a) – h) tohto článku vrátane metodiky, ktorá má byť použitá na vyhodnotenie týchto prvkov, s prihliadnutím na príslušné vnútroštátne a medzinárodné normy a potrebu stanoviť prioritu na činnosť zameranú proti druhu, s ktorým sú spojené alebo ktorý má potenciál spôsobiť značné hospodárske škody vrátane škôd, ktoré vyplývajú zo straty biodiverzity.

Článok 6 Ustanovenia pre najvzdialenejšie regióny

1.           Na druhy zaradené do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1, ktoré sú pôvodné v najvzdialenejšom regióne, sa v najvzdialenejšom regióne, kde sú tieto druhy pôvodné, nevzťahujú ustanovenia článkov 7, 8, 11 a 13 – 17.

2.           Každý členský štát s najvzdialenejšími regiónmi prijme najneskôr do [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia – vložiť dátum] zoznam cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy každého z najvzdialenejších regiónov, a to po konzultácii s týmito regiónmi.

3.           Na druhy zaradené do zoznamu uvedeného v odseku 2 sa v rámci príslušných najvzdialenejších regiónov vzťahujú články 7, 8, 11 a 13 – 17.

4.           Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii zoznamy uvedené v odseku 2 a akúkoľvek aktualizáciu týchto zoznamov a informujú o tom aj ostatné členské štáty.

Kapitola II Prevencia

Článok 7 Zákaz cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie

1.           Druhy zaradené do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1 nesmú byť úmyselne:

a)       prinesené na územie Únie ani byť cez jej územie prevážané;

b)      povolené na rozmnožovanie;

c)       prepravované, s výnimkou prepravy druhov do zariadení na eradikáciu;

d)      uvádzané na trh;

e)       používané ani vymieňané;

f)       chované ani pestované vrátane držby zamedzením šírenia;

g)       uvoľnené do životného prostredia.

2.           Členské štáty zabránia neúmyselnej introdukcii cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 3 a 4.

Článok 8 Povolenia na výskum a ochranu ex-situ

1.           Odchylne od zákazov uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a), b), c), e) a f) členské štáty zriadia systém povolení, ktorý bude umožňovať zariadeniam, ktoré sú oprávnené vykonávať výskum alebo ochranu ex-situ, vykonávať takéto činnosti na cudzích inváznych druhoch vzbudzujúcich obavy Únie.

2.           Členské štáty udelia príslušným orgánom právomoc vydávať povolenia uvedené v odseku 1 na činnosti vykonávané v držbe zamedzením šírenia, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

a)       cudzí invázny druh vzbudzujúci obavy Únie je držaný a zaobchádza sa s ním v uzavretých zariadeniach uvedených v odseku 3;

b)      činnosť musia vykonávať pracovníci, ktorí majú vedeckú a technickú kvalifikáciu predpísanú príslušnými orgánmi;

c)       preprava do a z uzavretého zariadenia je povolená príslušným orgánom a je vykonávaná za podmienok, ktoré vylučujú únik cudzích inváznych druhov;

d)      cudzie invázne druhy, ktoré sú zvieratá, sú podľa možnosti označené;

e)       existuje účinné riadenie rizika úniku alebo šírenia či odstránenia, s prihliadnutím na identitu, biológiu a prostriedky rozptýlenia daného druhu, predpokladanú činnosť a uzavreté zariadenie, interakciu s okolím a ostatné dôležité faktory vo vzťahu k riziku, ktoré daný druh predstavuje;

f)       je vypracovaný plán nepretržitého dohľadu a pohotovostný plán na zabezpečenie prípadného úniku alebo šírenia vrátane plánu eradikácie;

g)       povolenie uvedené v odseku 1 sa obmedzuje na počet druhov a jedincov, ktorý je nevyhnutný pre príslušný výskum alebo ochranu ex-situ a ktorý neprekračuje kapacitu uzavretého zariadenia. Obsahuje obmedzenia potrebné na obmedzenie rizika úniku alebo šírenia príslušného druhu. Sprevádza cudzí invázny druh, ktorého sa týka, vždy keď je tento druh držaný v Únii, prinesený do Únie alebo je v rámci Únie prepravovaný.

3.           Jedince sa považujú za držané v uzavretých zariadeniach, ak sú splnené tieto podmienky:

a)       sú fyzicky izolované a nemôžu uniknúť, šíriť sa ani nemôžu byť odstránené zo zariadení, v ktorých sú držané, neoprávnenými osobami; protokoly čistenia a údržby zabezpečujú, že žiadne jedince ani ich časti, ktoré sa môžu rozmnožovať, nemôžu uniknúť, šíriť sa ani byť odstránené neoprávnenými osobami;

b)      ich odstránenie zo zariadení, zneškodňovanie alebo zničenie sa vykonáva spôsobom, ktorý vylučuje ich šírenie alebo rozmnožovanie mimo zariadenia.

4.           Pri podaní žiadosti o povolenie príslušné zariadenie poskytuje všetky potrebné dôkazy, ktoré umožňujú príslušnému orgánu posúdiť, či sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3.

Článok 9 Núdzové opatrenia

1.           Ak má členský štát dôkazy o výskyte na jeho území alebo o bezprostrednom nebezpečenstve zavlečenia na jeho územie cudzieho invázneho druhu, ktorý nie je zaradený do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1, o ktorom však príslušné orgány na základe predbežných vedeckých dôkazov zistili, že pravdepodobne spĺňa kritériá stanovené v článku 4 ods. 2, môže okamžite prijať núdzové opatrenia, ktoré pozostávajú z ktoréhokoľvek zo zákazov stanovených v článku 7 ods. 1.

2.           Členský štát, ktorý na svojom území zavádza núdzové opatrenia, ktoré zahŕňajú uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. a), c) alebo d), bezodkladne oznámi Komisii a ostatným členským štátom prijaté opatrenia a dôkazy, ktoré tieto opatrenia opodstatňujú.

3.           Príslušný členský štát bezodkladne vykoná hodnotenie rizík podľa článku 5 v súvislosti s druhmi, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia, vzhľadom na dostupné technické a vedecké informácie, a to v každom prípade do 24 mesiacov od dátumu prijatia rozhodnutia zaviesť núdzové opatrenia, s tým cieľom, aby tieto druhy boli zaradené do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1.

4.           Ak Komisia dostane oznámenie uvedené v odseku 2 alebo má iné dôkazy o výskyte v Únii alebo o bezprostrednom nebezpečenstve zavlečenia do Únie cudzieho invázneho druhu, ktorý nie je zaradený do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1, ale pravdepodobne spĺňa kritériá stanovené v článku 4 ods. 2, prostredníctvom vykonávacieho aktu usúdi na základe predbežných vedeckých dôkazov, či tento druh môže uvedené kritériá spĺňať, a ak dospeje k záveru, že je pravdepodobné, že kritériá stanovené v článku 4 ods. 2 budú splnené, prijme v súvislosti s rizikami, ktoré tento druh predstavuje, núdzové opatrenia pre Úniu pozostávajúce z ktoréhokoľvek zo zákazov stanovených v článku 7 ods. 1, a to na obmedzené obdobie. Takéto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22 ods. 2.

5.           Opatrenia prijaté členskými štátmi podľa odseku 1 sa zrušia alebo zmenia, ak sa tak stanovuje vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 4.

6.           Členský štát, ktorý prijal núdzové opatrenia, ich môže ponechať v platnosti až do prijatia vykonávacieho aktu, ktorým sa stanovujú núdzové opatrenia na úrovni Únie podľa odseku 4 alebo sa daný druh zaradí do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1 na základe hodnotenia rizík vykonaného príslušným členským štátom podľa odseku 3.

Článok 10 Obmedzenia týkajúce sa úmyselného uvoľnenia cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy členského štátu

1.           Členské štáty zakazujú akékoľvek úmyselné uvoľnenie do životného prostredia (t. j. proces, pri ktorom je organizmus umiestnený do životného prostredia, na akékoľvek účely, bez prijatia potrebných opatrení na zabránenie jeho úniku a šírenia) cudzích inváznych druhov iných ako cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie, v prípade ktorých sa členské štáty na základe vedeckých dôkazov domnievajú, že nepriaznivý vplyv ich uvoľnenia a šírenia, aj keď nebol úplne preukázaný, je na ich vnútroštátnom území významný („cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy členského štátu“).

2.           Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o druhoch, ktoré považujú za cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy členského štátu.

3.           Príslušné orgány členských štátov môžu v určitých prípadoch vydať povolenie na úmyselné uvoľnenie cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy členského štátu, za predpokladu, že boli plne zohľadnené tieto podmienky:

a)      neexistujú žiadne alternatívne druhy, ktoré nie sú invázne a ktoré môžu byť použité na získanie rovnakých výhod;

b)      výhody plynúce z uvoľnenia sú mimoriadne vysoké v porovnaní s rizikami škôd spôsobených príslušným druhom;

c)      uvoľnenie bude zahŕňať opatrenia na zmiernenie rizík, aby sa minimalizoval vplyv na biodiverzitu a ekosystémové služby, ako aj na ľudské zdravie a hospodárstvo;

d)      je zavedený primeraný dohľad a pohotovostný plán je koncipovaný tak, aby sa v prípade, že škody spôsobené daným druhom sú príslušným orgánom považované za neprijateľné, vykonala eradikácia daného druhu.

4.           Akékoľvek povolenie na introdukciu cudzích druhov na účely ich využitia v akvakultúre sa vydáva v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 708/2007.

Článok 11 Akčné plány pre prienikové cesty cudzích inváznych druhov

1.           Členské štáty vykonajú najneskôr do [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia – vložiť dátum] komplexnú analýzu prienikových ciest neúmyselnej introdukcie a neúmyselného šírenia cudzích inváznych druhov na svojom území a identifikujú prienikové cesty, ktoré si vyžadujú prioritný zásah („prioritné prienikové cesty“) z dôvodu objemu druhov alebo škôd spôsobených prenikntím týchto druhov do Únie. Pri plnení tejto úlohy sa členské štáty zamerajú najmä na analýzu prienikových ciest introdukcie cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie.

2.           Najneskôr do [troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia – vložiť dátum] každý členský štát stanoví a vykoná akčný plán na riešenie prioritných prienikových ciest, ktoré identifikoval podľa odseku 1. Tento akčný plán obsahuje harmonogram činností a opis opatrení, ktoré majú byť prijaté na riešenie prioritných prienikových ciest a zabránenie neúmyselnej introdukcii a neúmyselnému šíreniu cudzích inváznych druhov do Únie a do životného prostredia, resp. v rámci neho.

3.           Akčný plán uvedený v odseku 2 zahŕňa opatrenia navrhnuté na základe analýzy nákladov a prínosov, ku ktorým patria minimálne:

a)       opatrenia na zvyšovanie informovanosti;

b)      regulačné opatrenia na minimalizáciu kontaminácie tovaru, komodít a akýchkoľvek vozidiel a zariadení cudzími inváznymi druhmi vrátane opatrení na riešenie dopravy cudzích inváznych druhov z tretích krajín;

c)       regulačné opatrenia na zabezpečenie vhodných kontrol na hraniciach Únie, iných ako úradných kontrol podľa článku 13;

d)      opatrenia Medzinárodného dohovoru na kontrolu a riadenie záťažovej vody a sedimentov lodí.

4.           Akčný plán vypracovaný v súlade s odsekom 2 sa bezodkladne zašle Komisii. Každé štyri roky po poslednom zaslaní členské štáty preskúmajú akčný plán a zašlú ho opätovne Komisii.

Kapitola III Včasné zistenie a rýchla eradikácia

Článok 12 Systém dohľadu

1.           Členské štáty najneskôr do [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia – vložiť dátum] zavedú úradný systém dohľadu, ktorým sa zhromažďujú a zaznamenávajú údaje o výskyte cudzích inváznych druhov v životnom prostredí prostredníctvom prieskumu, monitorovania alebo iných postupov, s cieľom zabrániť šíreniu cudzích inváznych druhov do Únie.

2.           Systém dohľadu uvedený v prvom odseku:

a)       pokrýva územie členských štátov s cieľom určiť výskyt a rozšírenie nových aj už usídlených cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie;

b)      zahŕňa morské vody podľa článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES;

c)       je dostatočne dynamický na rýchle zistenie objavenia sa v životnom prostredí na ich území alebo na časti ich územia akýchkoľvek cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie, ktorých výskyt bol dovtedy neznámy;

d)      využíva informácie poskytované z existujúcich systémov dohľadu a monitorovania ustanovených v článku 11 smernice 92/43/EHS, článku 11 smernice 2008/56/ES a článku 8 smernice 2000/60/ES.

Článok 13

Úradné kontroly na hraniciach Únie

1.           Členské štáty najneskôr do [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia – vložiť dátum] zavedú plne funkčné štruktúry na vykonávanie úradných kontrol zvierat a rastlín, vrátane ich semien, vajíčok alebo propagul, prinesených do Únie, potrebné na zabránenie úmyselnej introdukcii cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie do Únie.

2.           Orgány členských štátov vykonávajú na hraniciach Únie úradné kontroly tovaru uvedeného v odseku 1, ktorý je prinášaný do Únie, na overenie, že sú splnené tieto požiadavky:

a)       tovar nie je zaradený do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1;

b)      povolenia uvedené v článku 8 sú platné.

3.           Overovanie uvedené v odseku 2 sa uskutoční prostredníctvom dokladovej kontroly, kontroly totožnosti a v potrebnom prípade fyzickej kontroly:

a)       na hraničných kontrolných miestach podľa článku 57 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX [o úradných kontrolách COM(2013) 265] v prípade tovaru uvedeného v odseku 1, na ktorý sa vzťahuje článok 45 uvedeného nariadenia a ktorý podlieha úradným kontrolám na hraničných kontrolných miestach; v tomto prípade členské štáty zverujú zodpovednosť príslušným orgánom stanoveným v článku 3 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX [o úradných kontrolách COM(2013) 265];

b)      na mieste vstupu na colné územie Spoločenstva v prípade tovaru uvedeného v odseku 1, na ktorý sa nevzťahuje článok 45 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX [o úradných kontrolách COM(2013) 265] alebo ktorý je oslobodený od úradných kontrol na hraničných kontrolných miestach podľa článku 46 toho istého nariadenia; v tomto prípade členské štáty zverujú zodpovednosť za jeho prepustenie do akéhokoľvek colného režimu colným orgánom.

4.           Orgány určené na vykonávanie hraničných kontrol sú navyše oprávnené a zodpovedné za zaistenie a zhabanie organizmov, ktoré nespĺňajú podmienky podľa odseku 2. Zhabané organizmy sa zveria príslušnému orgánu poverenému uplatňovaním tohto nariadenia. Členské štáty môžu delegovať určité funkcie na iné orgány.

5.           Záznam o výsledkoch vykonaných úradných kontrol a akékoľvek rozhodnutia prijaté na tomto základe vrátane rozhodnutia o zamietnutí zásielky zohľadňujú dodržanie požiadaviek uvedených v odseku 2 písm. a) a b).

6.           Členské štáty zavádzajú postupy na zabezpečenie výmeny informácií týkajúcich sa prichádzajúcich zásielok a na zabezpečenie efektívnej a účinnej koordinácie a spolupráce pri overovaní podľa odseku 2 medzi všetkými zainteresovanými orgánmi a prevádzkovateľom zásielky.

7.           Členské štáty vypracúvajú usmernenia a programy odbornej prípravy na uľahčenie identifikácie a zistenia cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie prostredníctvom spolupráce medzi všetkými orgánmi zapojenými do overovania podľa odseku 2. Programy odbornej prípravy pre colné orgány zahŕňajú informácie o vypĺňaní jednotného colného dokladu, na ktorom je uvedené colné vyhlásenie.

Článok 14 Oznámenia o včasnom zistení

1.           Členské štáty používajú systém dohľadu stanovený podľa článku 12 a informácie zhromaždené pri úradných kontrách stanovených v článku 13 na podporu včasného zistenia preniknutia alebo výskytu cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie.

2.           Členské štáty bezodkladne písomne oznámia včasné zistenie výskytu cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie Komisii a informujú o tom ostatné členské štáty, konkrétne pri:

a)       objavení sa na ich území alebo na časti ich územia akýchkoľvek druhov zaradených do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1, ktorých výskyt na ich území alebo na časti ich územia bol dovtedy neznámy;

b)      opakovanom objavení sa na ich území alebo na časti ich územia akýchkoľvek druhov zaradených do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1 potom, čo bola hlásená ich eradikácia.

Článok 15 Rýchla eradikácia v ranej fáze invázie

1.           Po včasnom zistení a do troch mesiacov od predloženia oznámenia o včasnom zistení uvedeného v článku 14 členské štáty uplatnia opatrenia na eradikáciu, oznámia tieto opatrenia Komisii a informujú o tom ostatné členské štáty.

2.           Pri uplatňovaní opatrení na eradikáciu členské štáty zabezpečia, aby boli použité metódy účinné na dosiahnutie úplného a trvalého odstránenia populácie dotknutých cudzích inváznych druhov, s náležitým ohľadom na ľudské zdravie a životné prostredie, a zabezpečia, aby boli zvieratá, na ktoré sú tieto opatrenia zacielené, ušetrené akejkoľvek zbytočnej bolesti, úzkosti alebo utrpenia.

3.           Systém dohľadu ustanovený v článku 12 sa skoncipuje a použije aj na monitorovanie účinnosti eradikácie.

4.           Členské štáty oznámia Komisii a informujú ostatné členské štáty o tom, že populácia cudzieho invázneho druhu vzbudzujúceho obavy Únie bola eradikovaná.

5.           Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty aj o účinnosti prijatých opatrení.

Článok 16 Výnimky z povinnosti rýchlej eradikácie

1.           Členské štáty môžu Komisii predložiť žiadosť o výnimku z povinnosti uplatniť opatrenia na eradikáciu uvedené v článku 15, pokiaľ ide o cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie, na ktoré sa vzťahuje oznámenie o včasnom zistení uvedené v článku 14.

2.           Žiadosti o výnimky sú založené na spoľahlivých vedeckých dôkazoch a predkladajú sa iba v prípade, že sú splnené tieto podmienky:

a)       eradikácia sa preukázala byť technicky nerealizovateľnou, lebo v prostredí, v ktorom sa daný druh usídlil, nemožno použiť dostupné metódy eradikácie;

b)      analýza nákladov a prínosov na základe dostupných údajov s dostatočnou istotou preukazuje, že náklady budú v dlhodobom horizonte mimoriadne vysoké a neúmerné vzhľadom na prínosy eradikácie;

c)       metódy eradikácie nie sú k dispozícii alebo sú k dispozícii, ale majú veľmi vážne negatívne vplyvy na ľudské zdravie alebo životné prostredie.

3.           Členské štáty predkladajú Komisii žiadosť o výnimku spolu s riadnym odôvodnením, pričom uvedú dôkazy podľa odseku 2 písm. a), b) a c).

4.           Komisia rozhoduje o schválení alebo zamietnutí žiadosti uvedenej v odseku 3 prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s odsekom 6.

5.           Takéto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22 ods. 2.

6.           Do prijatia vykonávacieho rozhodnutia o výnimke podľa odseku 3 členské štáty zabezpečia, že budú zavedené opatrenia na zamedzenie šírenia, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu daného druhu.

7.           V prípade schválenia výnimky z povinnosti eradikácie sa na daný druh vzťahujú opatrenia na riadenie uvedené v článku 17. V prípade zamietnutia žiadosti o výnimku príslušný členský štát bezodkladne uplatní opatrenia na eradikáciu uvedené v článku 15.

Kapitola IV Riadenie značne rozšírených cudzích inváznych druhov

Článok 17 Opatrenia na riadenie

1.           Členské štáty najneskôr do 12 mesiacov od zaradenia cudzieho invázneho druhu do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1 zavedú opatrenia na riadenie tých cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie, o ktorých členské štáty zistili, že sú na ich území značne rozšírené, aby minimalizovali ich vplyv na biodiverzitu a ekosystémové služby, ľudské zdravie a hospodárstvo. Tieto opatrenia na riadenie sú založené na analýze nákladov a prínosov a zahŕňajú aj opatrenia zamerané na obnovu uvedené v článku 18.

2.           Opatrenia na riadenie pozostávajú z fyzických, chemických alebo biologických opatrení zameraných na eradikáciu, kontrolu populácie alebo zamedzenie šírenia populácie cudzieho invázneho druhu. V prípade potreby opatrenia na riadenie zahŕňajú opatrenia, ktoré sa uplatňujú na prijímajúci ekosystém s cieľom zvýšiť jeho odolnosť proti súčasným a budúcim inváziám.

3.           Pri uplatňovaní opatrení na riadenie členské štáty zabezpečia, aby použité metódy brali náležitý ohľad na ľudské zdravie a životné prostredie a aby pri zacielení použitých metód na zvieratá boli tieto zvieratá ušetrené akejkoľvek zbytočnej bolesti, úzkosti alebo utrpenia.

4.           Systém dohľadu stanovený v článku 12 je navrhnutý a používa sa na monitorovanie toho, nakoľko účinné sú opatrenia na eradikáciu, kontrolu populácie alebo zamedzenie jej šírenia pri minimalizovaní vplyvov na biodiverzitu a ekosystémové služby, ľudské zdravie alebo hospodárstvo.

5.           Tam, kde existuje významné riziko, že cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie sa rozšíria do susedných členských štátov, členské štáty, v ktorých je daný druh značne rozšírený, bezodkladne o tom informujú susedné členské štáty a oznámia to Komisii. V náležitých prípadoch príslušné členské štáty zavedú spoločne odsúhlasené opatrenia na riadenie. V prípadoch, kde šírenie môže ovplyvniť aj tretie krajiny, zasiahnutý členský štát zváži potrebu informovať o tom dotknuté tretie krajiny.

Článok 18 Obnova poškodených ekosystémov

1.           Členské štáty prijímajú primerané opatrenia zamerané na obnovu, aby pomohli pri ozdravení ekosystému, ktorý bol degradovaný, poškodený alebo zničený cudzími inváznymi druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie.

2.           Opatrenia zamerané na obnovu uvedené v odseku 1 zahŕňajú minimálne:

a)       opatrenia na zvýšenie schopnosti ekosystému vystaveného narušeniu odolávať účinkom narušenia, absorbovať ich, prispôsobiť sa im a zotaviť sa z nich;

b)      opatrenia na zabezpečenie prevencie opakovanej invázie po vykonaní eradikácie.

Kapitola V Záverečné ustanovenia

Článok 19 Podávanie správ

1.           Členské štáty najneskôr do [troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia – vložiť dátum], a potom každé štyri roky, zašlú Komisii tieto aktualizované informácie:

a)       opis systému dohľadu podľa článku 12 a systému úradných kontrol cudzích druhov, ktoré vstupujú do Únie, podľa článku 13;

b)      rozšírenie cudzích inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie, ktoré sa vyskytujú na ich území;

c)       informácie o druhoch, ktoré sa považujú za cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy členského štátu podľa článku 10 ods. 2;

d)      akčný plán uvedený v článku 11 ods. 2;

e)       súhrnné informácie pokrývajúce celé územie štátu o opatreniach na eradikáciu prijatých v súlade s článkom 15 a o opatreniach na riadenie stanovených v článku 17 vrátane informácií o ich účinnosti;

f)       formát povolení uvedených v článku 8.

2.           Členské štáty oznámia Komisii, ktoré príslušné orgány zodpovedajú za uplatňovanie tohto nariadenia, a informujú o tom ostatné členské štáty.

3.           Komisia do piatich rokov od [dátum prijatia] posúdi účinnosť tohto nariadenia vrátane zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1, akčných plánov uvedených v článku 11 ods. 3, systému dohľadu, hraničných kontrol, povinnosti eradikácie a povinností súvisiacich s riadením a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorá môže byť doplnená o návrhy na zmeny vrátane zmien zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1.

Článok 20 Mechanizmus podpory informácií

1.           Komisia postupne vytvára mechanizmus na podporu informácií potrebných na uľahčenie uplatňovania tohto nariadenia.

2.           V počiatočnej fáze tento systém zahŕňa mechanizmus podpory údajov prepájajúci existujúce systémy údajov o cudzích inváznych druhoch, s osobitnou pozornosťou venovanou informáciám o cudzích inváznych druhoch vzbudzujúcich obavy Únie na uľahčenie podávania správ podľa článku 19.

3.           V druhej fáze sa mechanizmus podpory údajov uvedený v odseku 2 stáva nástrojom na pomoc Komisii pri spracúvaní príslušných oznámení požadovaných podľa článku 14 ods. 2.

4.           V tretej fáze sa mechanizmus podpory údajov uvedený v odseku 2 stáva mechanizmom na výmenu informácií o ďalších aspektoch uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 21 Zapojenie verejnosti

1.           Pri tvorbe akčných plánov podľa článku 11 a pri stanovovaní opatrení na základe článku 17 členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti poskytli včasné a skutočné možnosti účasti na ich príprave, úprave alebo preskúmaní pomocou mechanizmov, ktoré členské štáty už určili v súlade s článkom 2 ods. 3 druhým pododsekom smernice 2003/35/ES.

Článok 22 Výbor

1.           Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011[23].

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 23 Vykonávanie delegovania právomoci

1.           Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 sa Komisii sa udeľuje na neurčitý čas od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 24 Administratívne opatrenia a sankcie

1.           Členské štáty stanovia pravidlá pre administratívne opatrenia a sankcie za porušenie tohto nariadenia. Členské štáty príjmu všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich presadzovania. Stanovené opatrenia a sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 25 Právomoci ukladať sankcie

1.           Príslušné orgány majú právomoc uložiť administratívne opatrenia a sankcie akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá toto nariadenie nedodržiava.

2.           Bez toho, aby boli dotknuté ich právomoci dohľadu, príslušné orgány sú oprávnené ukladať minimálne tieto administratívne opatrenia a sankcie:

a)       príkaz, aby fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za porušenie upustila od takéhoto konania a neopakovala ho;

b)      uloženie povinnosti zhabať predmetné cudzie invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie, ktoré nevyhovujú príslušným predpisom;

c)       dočasný zákaz činnosti;

d)      trvalé odňatie povolenia na činnosť;

e)       administratívne peňažné sankcie;

f)       príkaz požadujúci, aby fyzická alebo právnická osoba prijala opatrenia na nápravu.

3.           Pri určovaní druhu administratívnych opatrení a sankcií príslušné orgány zohľadnia všetky významné okolnosti vrátane:

a)       závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

b)      miery zapojenia danej osoby zodpovednej za inváziu;

c)       zisku fyzickej alebo právnickej osoby z porušenia;

d)      environmentálnych, sociálnych a hospodárskych škôd spôsobených porušením;

e)       úrovne spolupráce zodpovednej osoby s príslušným orgánom;

f)       predchádzajúcich porušení zodpovednou osobou.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby sa na rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi v súlade s týmto článkom vzťahovalo právo na odvolanie.

Článok 26 Prechodné ustanovenia pre nekomerčných majiteľov

1.           Odchylne od ustanovení článku 7 ods. 1 písm. c) a f) majitelia spoločenských zvierat, ktoré nie sú držané na komerčné účely a patria k druhom zaradeným do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1, majú povolené držať tieto zvieratá do konca ich prirodzeného života, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

a)       jedince boli držané pred zaradením daného druhu do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1;

b)      jedince sú v držbe zamedzením šírenia a sú zavedené všetky vhodné opatrenia na zabránenie ich rozmnožovaniu alebo úniku.

2.           Príslušné orgány informujú nekomerčných majiteľov o rizikách, ktoré sú spojené s držaním jedincov uvedených v odseku 1, a o opatreniach, ktoré majú byť prijaté na minimalizáciu rizika ich rozmnožovania a úniku, a to prostredníctvom zvyšovania informovanosti a osvetových kampaní organizovaných členskými štátmi.

3.           Nekomerčným majiteľom, ktorí nemôžu zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 1, členské štáty ponúknu možnosť prevziať od nich takýchto jedincov, s náležitým zohľadnením dobrých životných podmienok zvierat pri manipulácii s nimi.

Článok 27 Prechodné ustanovenia pre komerčné zásoby

1.           Držiteľom komerčných zásob jedincov cudzích inváznych druhov získaných pred ich zaradením do zoznamu uvedeného v článku 4 ods. 1 sa povoľuje do dvoch rokov od zaradenia daného druhu do tohto zoznamu držať živé jedince alebo ich časti, ktoré sa môžu rozmnožovať, a prepravovať ich na účely predaja alebo odovzdania výskumným ústavom alebo zariadeniam na ochranu ex-situ uvedeným v článku 8, za predpokladu, že tieto jedince sú držané a prepravované v držbe zamedzením šírenia a že sú zavedené všetky vhodné opatrenia na zabránenie ich rozmnožovaniu alebo úniku, alebo na účely ich porážky do vyčerpania ich zásob.

2.           V prípade, že bolo vydané povolenie v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 708/2007 pre druh akvakultúry, ktorý je následne zaradený do zoznamu cudzích druhov vzbudzujúcich obavy Únie, pričom platnosť takéhoto povolenia prekračuje lehotu uvedenú v odseku 1, členský štát zruší toto povolenie v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 708/2007 do konca obdobia uvedeného v odseku 1.

Článok 28 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť [1. januára alebo 1. júla] po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

Zjednodušený finančný výkaz

Názov návrhu:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a riadení introdukcie a šírenia cudzích inváznych druhov

Príslušné oblasti politiky a činnosti v rámci ABB:

Hlava 07 Životné prostredie

07 01 02 Výdavky na externých pracovníkov a ostatné výdavky na riadenie ako podpora politiky životného prostredia

Právny základ

            ¨ Administratívna autonómia    X Ostatné: článok 192 ods. 1 ZFEÚ

Opis a dôvody:

Cudzie invázne druhy (CID) sú druhy, ktoré sú prenášané cez ekologické hranice – úmyselne alebo neúmyselne – činnosťou človeka mimo oblasti ich prirodzeného výskytu a ktoré sa usídlia a šíria na svojom novom mieste v takom rozsahu, že majú nepriaznivý vplyv na biodiverzitu, ale aj na ľudské zdravie a hospodárstvo. CID, okrem toho, že spôsobujú sociálne a hospodárske škody, sú hlavnou príčinou straty biodiverzity a boj proti nim je nevyhnutný na splnenie cieľa EÚ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2020. Okrem toho sa odhaduje, že z hľadiska nákladov na škody a kontrolu CID stoja EÚ 12 miliárd EUR/rok. Cieľom tohto návrhu nariadenia je preto vytvoriť rámec EÚ na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivých vplyvov CID na biodiverzitu a ekosystémové služby a usilovať sa zmierniť sociálne a hospodárske škody. Členské štáty už prijímajú opatrenia na riešenie niektorých CID, ich činnosť je však prevažne reaktívna, keď sa snažia minimalizovať už spôsobené škody, bez toho, aby venovali dostatočnú pozornosť prevencii alebo odhaľovaniu nových hrozieb a reagovaniu na ne. Úsilie je roztrieštené, nepokrýva celú EÚ a často je nedostatočne koordinované, čo znamená, že jeho celková účinnosť je znížená. V súčasnosti neexistuje komplexný právny rámec pre boj proti CID na úrovni EÚ. Tento návrh nariadenia má za cieľ riešiť túto medzeru v politike, okrem iného aj v súlade s medzinárodnými záväzkami v rámci Dohovoru o biologickej diverzite.

Trvanie a odhadovaný finančný vplyv:

Obdobie uplatňovania:

¨      Návrh s obmedzeným trvaním: v účinnosti od [dátum] do [dátum]

X       Návrh s neobmedzeným trvaním: v účinnosti od [predpoklad 2015, bude potvrdené]

Odhadovaný vplyv na rozpočet:

Návrh vedie k:

¨      úsporám

X       dodatočným nákladom (pokiaľ áno, uveďte príslušné okruhy viacročného finančného rámca): okruh 5 VFR 2014 – 2020

Účasť tretích strán na financovaní návrhu:

Návrh nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

Vysvetlenie číselných údajov:

Vykonávanie aspektov tohto návrhu nariadenia si bude vyžadovať činnosť výboru. Na základe nákladov na prevádzkovanie iných podobných výborov sme v položke 07 01 02 11 03 – Výbory odhadli tieto náklady (pozri tabuľku nižšie):

- tri stretnutia za rok,

- jeden zástupca/ČŠ,

- maximálne cestovné náklady a náklady na pobyt 800 EUR/ČŠ/stretnutie.

Tým by sa náklady pre Komisiu priblížili sume 80 000 EUR/rok.

Súlad s platným viacročným finančným rámcom:

X       Návrh je v súlade s platným finančným plánovaním.

¨      Návrh si bude vyžadovať zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

¨      Návrh si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[24].

Vplyv úspor alebo dodatočných nákladov na prideľovanie zdrojov:

¨      Zdroje, ktoré je potrebné získať prostredníctvom vnútorného prerozdelenia v rámci jednotlivých útvarov

X       Zdroje pridelené príslušným útvarom

¨      Zdroje, o ktoré je potrebné požiadať v ďalšom postupe prideľovania zdrojov

Potrebné ľudské a administratívne zdroje budú pokryté pracovníkmi z GR, ktorí sú už poverení riadením tejto činnosti, s podporou pracovníkov, ktorí už boli prerozdelení na prácu na aspektoch spojených s vykonávaním tohto návrhu nariadenia. Hlavné úlohy pridelených úradníkov budú: riadenie výboru, riadenie interakcie s členskými štátmi, koordinácia prác so Spoločným výskumným centrom (JRC) a vo všeobecnosti podpora správneho vykonávania tohto návrhu nariadenia.

Systém je navrhnutý tak, aby spoločne využíval zdroje a odborné znalosti rozličných útvarov Komisie, čo umožní rozbehnúť systém s obmedzeným počtom špecializovaných pracovníkov: politika CID bude ťažiť najmä z prínosu pracovníkov JRC zapojených do projektu EASIN[25], ako aj z odborných znalostí iných útvarov a agentúr Komisie pôsobiacich v oblastiach dôležitých pre politiku CID (najmä Európska environmentálna agentúra má špecializovaných pracovníkov, ktorí pracujú na CID a ktorí budú mobilizovaní na podporu vykonávania opatrení). V prípade potreby budú pracovníci prerozdelení, a to v závislosti od zdrojov, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od existujúcich rozpočtových obmedzení.

ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV (úspory alebo dodatočné náklady) NA ADMINISTRATÍVNE ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY A ĽUDSKÉ ZDROJE

FTE v osobách za rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Spolu

2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021

Okruh 5 || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || ||

Plán pracovných miest (úradníci a/alebo dočasní zamestnanci)

07 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie ) || || 0.199* || || 0.199 || || 0.199 || || 0.199 || || 0.199 || || 0.199 || || 0.199 || || 1.393

07 01 01 02 ( delegácie ) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Externí zamestnanci ||

07 01 02 01 (celkový rozpočet ) || || 0.002** || || 0.002 || || 0.002 || || 0.002 || || 0.002 || || 0.002 || || 0.002 || || 0.014

07 01 02 02 ( delegácie ) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Medzisúčet – okruh 5 || || 0.201 || || 0.201 || || 0.201 || || 0.201 || || 0.201 || || 0.201 || || 0.201 || || 1.407

Mimo okruhu 5 ||

Plán pracovných miest (úradníci a/alebo dočasní zamestnanci)

07 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || || || || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Externí zamestnanci

07 01 04 rr || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Sídlo || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Delegácie || || || || || || || || || || || || || || || ||

07 01 05 02 (nepriamy výskum) || || || || || || || || || || || || || || || ||

10 01 05 02 (priamy výskum) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Medzisúčet – mimo okruhu 5 || || || || || || || || || || || || || || || ||

SPOLU || || 0.201 || || 0.201 || || 0.201 || || 0.201 || || 0.201 || || 0.201 || || 0.2014 || || 1.407 za prvých sedem rokov

FTE= ekvivalent plného pracovného času                                                     v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

„Potreby ľudských zdrojov budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie tejto činnosti a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.“

*Odhadované prostriedky zahŕňajú pracovníkov GR pre životné prostredie, ako aj jeden FTE v JRC. ** Priemerný príspevok END.

Ostatné administratívne výdavky   v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || SPOLU

2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021

Okruh 5 || || || || || || || ||

Sídlo: || || || || || || || ||

07 01 02 11 01 – Služobné cesty a výdavky na reprezentáciu || || || || || || || ||

07 01 02 11 02 – Náklady na stretnutia a konferencie || || || || || || || ||

07 01 02 11 03 – Výbory || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,56 za prvých sedem rokov

07 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie || || || || || || || ||

07 01 03 01 03 – Zariadenia IKT[26] || || || || || || || ||

07 01 03 01 04 – Služby IKT2 || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (ak je to potrebné, uveďte) || || || || || || || ||

Delegácie: || || || || || || || ||

07 01 02 12 01 – Služobné cesty, konferencie a výdavky na reprezentáciu || || || || || || || ||

07 01 02 12 02 – Ďalšie vzdelávanie zamestnancov || || || || || || || ||

07 01 03 02 01 – Nadobúdanie, nájom a súvisiace výdavky || || || || || || || ||

07 01 03 02 02 – Zariadenie, nábytok, dodávky a služby || || || || || || || ||

Medzisúčet – okruh 5 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,56 za prvých sedem rokov

Mimo okruhu 5 || || || || || || || ||

07 01 04 rr – Výdavky na technickú a administratívnu pomoc (mimo externých zamestnancov) z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodne rozpočtové riadky „BA“) || || || || || || || ||

– Sídlo || || || || || || || ||

– Delegácie || || || || || || || ||

07 01 05 03 – Ostatné výdavky na riadenie – nepriamy výskum || || || || || || || ||

10 01 05 03 – Ostatné výdavky na riadenie – priamy výskum || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (ak je to potrebné, uveďte) || || || || || || || ||

Medzisúčet – mimo okruhu 5 || || || || || || || ||

CELKOVÝ SÚČET || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,56 za prvých sedem rokov

[1]               http://www.acceptance.ec.europa.eu/environment/nature/invasivealien/docs/ias_discussion_paper.pdf.

[2]               Všetky štúdie sú prístupné na http://ec.europa.eu/environment/nature/invasivealien/index_en.htm.

[3]               Odkaz na úradný vestník.

[4]               Odkaz na úradný vestník.

[5]               Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1.

[6]               Ú. v. ES L 38, 10.2.1982, s. 1.

[7]               Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.

[8]               Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

[9]               Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

[10]             Ú. v. ES 327, 22.12.2000, s. 1.

[11]             COM(2013) 260 final.

[12]             COM(2013) 267 final.

[13]             Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.

[14]             Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2007, s. 1.

[15]             Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.

[16]             Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

[17]             Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1.

[18]             COM(2008) 642 v konečnom znení.

[19]             Ú. v. EÚ L 325, 9.12.2010, s. 4.

[20]             Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 131.

[21]             Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17.

[22]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[23]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[24]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody na obdobie rokov 2007 – 2013.

[25]             Európska informačná sieť zhromažďujúca údaje o cudzích druhoch (EASIN) sa zameriava na zlepšenie prístupu k údajom a informáciám o cudzích druhoch v Európe. Sieť EASIN umožňuje prieskum informácií o existujúcich cudzích druhoch z distribuovaných zdrojov prostredníctvom siete interoperabilných webových služieb na základe medzinárodne uznávaných štandardov a protokolov. Tento projekt vznikol na podporu vykonávania stratégie v oblasti biodiverzity a rámcovej smernice o morskej stratégii a je k dispozícii pre verejnosť od mája 2012.

[26]             IKT: Informačné a komunikačné technológie.